Príkaz
Príkazy sú tie časti programu, ktoré menia stav programu (hodnoty premenných, obsahy vstupných a výstupných dát).
Teda sú to časti, v ktorých pri vykonávaní programu dochádza k spracovaniu dát (na rozdiel od deklarácií). V imperatívnych
programovacích jazykoch sa predpisy spracovania dát vyjadrujú pomocou príkazov.
Príkazy, ktoré nemožno ďalej rozložiť sa nazývajú elementárne príkazy.
Sekvencia
Postupnosť za sebou vykonávaných príkazov môžeme považovať za jeden príkaz a označiť ako postupnosť (sekvenciu).
Ide o sled za sebou idúcich štandardných algoritmických konštrukcií. Konvencia určuje, že sekvenčne riadené bloky majú
len jeden vstup a jeden výstup.
Vetvenie
Vetvenie je miesto v programe, z ktorého sú dosiahnuteľné aspoň dve ďalšie miesta. Vo vyšších programovacích jazykoch ide o
podmienený príkaz – teda o príkaz, ktorého vykonanie závisí od podmienky.
Podmienka je boolovský výraz, ktorý takto priamo ovplyvňuje tok riadenia v programe.
Poznáme úplné, neúplné a viacnásobné (case) vetvenie.
Cyklus (iterácia)
Postupnosť príkazov, ktoré sa môžu vykonať viackrát. Podľa výstavby sa cyklus delí na záhlavie cyklu a telo cyklu. Záhlavie
cyklu obsahuje riadiace informácie pre počet prechodov cyklom. Telo cyklu je viackrát vykonateľná postupnosť príkazov.
Rozlišuje sa medzi viacerými druhmi cyklu:
- Cyklus s daným počtom opakovaní
- Počet prechodov sa určí krokovacou premennou, ktorá sa začínajúc začiatočnou hodnotou v každom kroku zväčší (inkrement), alebo zmenší (dekrement) o určenú hodnotu až po konečnú hodnotu. Pri jej dosiahnutí sa cyklus vykoná posledný raz.
- Cyklus s podmienkou na začiatku
- Ukončenie vykonávania cyklu je riadené podmienkou prerušenia v záhlaví cyklu. Telo cyklu sa vykonáva dovtedy, kým je splnená podmienka. Ak je podmienka hneď zo začiatku nesplnená, telo cyklu sa nevykoná ani raz.
- Cyklus s podmienkou na konci
- Ukončenie vykonávania cyklu je tiež riadené podmienkou prerušenia tak ako pri cykle s podmienkou na začiatku. Podmienka je však na konci, a teda telo cyklu sa vždy aspoň raz vykoná. Príkazy sa vykonávajú, až kým nenastane situácia, že je splnená podmienka prerušenia (na rozdiel od predchádzajúceho prípadu).
Podprogram
Je to pomenovaná ucelená časť programu (určitá postupnosť príkazov) s možnosťou používať jej meno ako príkaz na vykonávanie
tejto postupnosti na rôznych miestach programu. Podprogramy zvyčajne vykonávajú nejakú špecifickú úlohu a sú relatívne
nezávislé od zvyšku programu. Podprogram je dôležitý prvok v algoritmoch, ktorý umožňuje štrukturalizáciu programu.
Syntax mnohých programovacích jazykov priamo podporuje vytváranie, volanie a návrat súvisiaci s podprogramami.
Podprogramy majú mnoho výhod: vyhýbanie sa duplikovaniu kódu v rámci programu; znovupoužiteľnosť vo viacerých programoch;
rozdelenie zložitejšieho problému na menšie logické podproblémy; zlepšenie čitateľnosti programu.
Časti podprogramu sú:
telo podprogramu - vykoná sa, keď sa zavolá podprogram
parametre - odovzdajú sa podprogramu pri volaní
hodnota - podprogram (funkcia) ju vráti keď skončí
-
Podprogramy sa ďalej delia na:
- Procedúry
- Procedúra je podprogram, ktorý nevracia žiadnu návratovú hodnotu. Môže byť s parametrami, alebo bez parametrov.
- Funkcie
- Funkcia je podprogram, ktorý vracia návratovú hodnotu vopred určeného typu. Preto musí byť v tele funkcie príkaz, ktorý toto zabezpečí (napríklad príkaz „return“ v programovacom jazyku C).