
vod

Ote,... ven ivot je v tom, aby poznali teba, jedinho pravho Boha, a toho, ktorho si poslal, Jeia Krista (Jn 17, 3). Boh, n Spasite; chce, aby boli vetci udia spasen a poznali pravdu (1 Tim 2, 3-4). Niet pod nebom inho mena, danho uom, v ktorom by sme mali by spasen (Sk 4, 12), iba meno Jei.
I. ivot loveka - pozna a milova Boha

1Nekonene dokonal a sm v sebe blaen Boh poda ro dobrotivho rozhodnutia slobodne stvoril loveka, aby mu dal as na svojom blaenom ivote. Preto je v kadom ase a na kadom mieste blzky loveku. Vol ho a pomha mu, aby ho hadal, poznval a zo vetkch sl miloval. Vetkch ud, rozdelench a rozptlench hriechom, zvolva do jednoty svojej rodiny, ktorou je Cirkev. Aby to uskutonil, poslal v plnosti asu svojho Syna ako Vykupitea a Spasitea. V om a skrze neho vol ud, aby sa v Duchu Svtom stali jeho adoptovanmi demi, a teda aj dedimi jeho blaenho ivota.

2Aby toto volanie zaznievalo po celom svete, poslal Kristus apotolov, ktorch si vyvolil, a dal im prkaz ohlasova evanjelium: Chote teda, ute vetky nrody a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svtho a naute ich zachovva vetko, o som vm prikzal. A ha, ja som s vami po vetky dni a do skonenia sveta (Mt 28, 19-20). Apotoli sa na zklade tohto poslania rozili a vade kzali. Pn im pomhal a ich slov potvrdzoval znameniami, ktor ich sprevdzali (Mk 16, 20).

3Aj tch, o s Boou pomocou prijali toto Kristovo volanie a slobodne na odpovedali, pobdala Kristova lska ohlasova dobr zves po celom svete. Tento poklad prijat od apotolov ich nstupcovia verne zachovali. Vetci veriaci v Krista s povolan, aby ho odovzdvali z pokolenia na pokolenie, ie aby ohlasovali vieru, ili ju v bratskom spoloenstve a slvili ju v liturgii a v modlitbe. 1
II. Odovzdvanie viery - katechza

4oskoro nazvali katechzou komplex sil, ktor Cirkev vyvinula, aby pripravila uenkov, aby pomhala uom veri, e Jei je Bo Syn, a touto vierou mali ivot v jeho mene; aby ich v tomto ivote vychovvala a vzdelvala, a tak sa budovalo Kristovo telo. 2

5Vo veobecnosti mono poveda, e katechza je vchova det, mldee a dospelch vo viere najm vyuovanm kresanskej nuky. Vinou sa deje organicky a systematicky s cieom uvdza veriacich do plnosti kresanskho ivota. 3

6Katechza svis s viacermi inmi zlokami pastorlneho poslania Cirkvi, ktor maj katechetick rz, katechzu pripravuj alebo z nej vyplvaj bez toho, e by s nimi splvala. S to: prv ohlasovanie evanjelia alebo misionrske kzanie s cieom vzbudi vieru; hadanie dvodov pre vieru; sksenos kresanskho ivota; slvenie sviatost; zalenenie do cirkevnho spoloenstva; apotolsk a misionrske svedectvo. 4

7Katechza sa zko spja a viae s celm ivotom Cirkvi. Predovetkm od nej zvis nielen renie Cirkvi vo svete a jej seln vzrast, ale ete ovea viac jej vntorn rast a jej slad s Bom plnom. 5

8Obdobia obnovy Cirkvi s aj obdobiami intenzvnej katechizcie. Tak vidme, e vo vekej epoche cirkevnch Otcov svt biskupi katechze venovali znan as svojej sluby. Takmi s svt Cyril Jeruzalemsk, svt Jn Zlatosty, svt Ambrz, svt Augustn a mnoh in Otcovia, ktorch katechetick diela zostvaj aj naalej vzorom.

9Katechetick sluba erp vdy nov silu na konciloch. V tomto ohade treba ako prklad vyzdvihn Tridentsk koncil. Vo svojich dekrtoch dal katechze prvorad miesto. V om m svoj pvod Rmsky katechizmus, ktor sa vol aj Tridentsk a je dielom prvoradej dleitosti ako shrn (kompendium) kresanskho uenia. Tridentsk koncil vyvolal v Cirkvi pozoruhodn organizovanie katechzy a podnietil vydanie poetnch katechizmov priinenm svtch biskupov a teolgov, akmi boli svt Peter Kanzius, svt Karol Boromejsk, svt Turibius de Mongrovejo alebo svt Rbert Bellarmino.

10Neprekvapuje teda, e v pohybe, ktor vyvolal Druh vatiknsky koncil (ppe Pavol VI. pokladal tento koncil za vek katechizmus modernch ias), katechza Cirkvi op uptala na seba pozornos. Sved o tom Veobecn katechetick direktrium, zverejnen roku 1971, zasadania Biskupskej synody o evanjelizcii (1974) a o katechze (1977), ako aj apotolsk exhortcie Evangelii nuntiandi (1975) a Catechesi tradendae (1979), ktor zodpovedaj tmto zasadaniam. Mimoriadne zasadanie Biskupskej synody roku 1985 iadalo, aby sa vypracoval katechizmus alebo shrn (kompendium) celho katolckeho uenia, tak viery, ako aj mravov. 6 Svt Otec Jn Pavol II. sa stotonil s touto iadosou Biskupskej synody, ke uznal, e tto tba plne zodpoved skutonej potrebe veobecnej Cirkvi i partikulrnych cirkv. 7 A urobil vetko, aby sa tba synodlnych Otcov uskutonila.
III. Cie a adresti Katechizmu

11Cieom tohto Katechizmu je poda organick a shrnn vklad podstatnho a zkladnho obsahu katolckeho uenia viery a mravov vo svetle Druhho vatiknskeho koncilu a celej Tradcie Cirkvi. Jeho hlavnmi pramemi s Svt psmo, cirkevn Otcovia, liturgia a Uitesk rad Cirkvi. M sli ako orientan bod pre katechizmy alebo kompendi, ktor sa bud zostavova v rznych krajinch. 8

12Tento Katechizmus je uren najm tm, o s zodpovedn za katechzu: predovetkm biskupom ako uiteom viery a pastierom Cirkvi. Dva sa im ako pomcka pri plnen ich lohy ui Bo ud. Prostrednctvom biskupov je uren tm, o pripravuj katechizmy, kazom a katechtom. Jeho tanie vak bude uiton aj pre vetkch ostatnch veriacich v Krista.
IV. truktra Katechizmu

13truktra tohto Katechizmu sa pridriava vekej tradcie katechizmov, poda ktorej je katechza zostaven okolo tyroch zkladnch pilierov: vyznanie krstnej viery (Symbol viery), sviatosti viery, ivot poda viery (prikzania) a modlitba veriaceho (Ote nᚄ).
Prv as: Vyznanie viery

14T, o skrze vieru a krst patria Kristovi, s povinn vyznva pred umi krstn vieru. 9 Preto Katechizmus najprv vysvetuje, v om spova Zjavenie, ktorm sa Boh obracia na loveka a dva sa mu, a viera, ktorou lovek odpoved Bohu (prv oddiel). Vyznanie viery zha dary, ktor Boh ako Pvodca kadho dobra, ako Vykupite a Posvtite dva loveku, a usporadva ich okolo troch kapitol nho krstu: je to viera v jednho Boha: Otca vemohceho, Stvoritea; v Jeia Krista, jeho Syna, nho Pna a Spasitea; a v Ducha Svtho vo svtej Cirkvi (druh oddiel).
Druh as: Sviatosti viery

15Druh as Katechizmu vysvetuje, ako sa Boia spsa, ktor raz navdy uskutonil Jei Kristus a Duch Svt, sprtomuje v posvtnch konoch liturgie Cirkvi (prv oddiel), ale najm v siedmich sviatostiach (druh oddiel).
Tretia as: ivot z viery

16Tretia as Katechizmu ukazuje posledn cie loveka stvorenho na Bo obraz: blaenos a cesty, ktor do nej ved, ie sprvne a slobodn konanie s pomocou Boieho zkona a Boej milosti (prv oddiel); konanie poda dvojitho prikzania lsky (k Bohu a k blnemu), ako ho rozvja Desatoro Boch prikzan (druh oddiel).
tvrt as: Modlitba v ivote z viery

17Posledn as Katechizmu hovor o vzname a dleitosti modlitby v ivote veriacich (prv oddiel). Kon sa krtkym komentrom k siedmim prosbm modlitby Pna (druh oddiel). V nich toti nachdzame shrn dobier, v ktor mme dfa a ktor nm chce n nebesk Otec udeli.
V. Praktick pokyny na pouvanie tohto Katechizmu

18Tento Katechizmus je koncipovan ako organick vklad celej katolckej viery. Preto ho treba ta ako jeden celok. Poetn odkazy na okraji textu (slice vytlaen menm psmom sa vzahuj na in paragrafy, ktor sa zaoberaj tou istou tmou) a vecn register na konci knihy umouj vidie kad tmu v spojitosti s celm obsahom viery.

19Texty Svtho psma sa asto necituj doslovne, ale sa na ne iba odkazuje (skratkou porov.) v poznmke. Na hlbie pochopenie takch miest treba poui prslun texty. Tieto odkazy na biblick texty s pracovnou pomckou pre katechzu.

20Pouitie menieho typu psma v niektorch statiach znamen, e ide o poznmku historickej alebo apologetickej povahy alebo o doplnkov vklad uenia.

21Citcie z patristickch a liturgickch prameov, z dokumentov Uiteskho radu a zo spisov svtch vytlaen menm typom psma maj sli na obohatenie vkladu uenia. Tieto texty sa asto vyberali so zreteom na ich priame katechetick pouitie.

22Sria krtkych textov na konci kadho tematickho celku zha v strunch formulcich podstatn obsah uenia. Tieto zhrnutia maj miestnej katechze poskytn podnet na syntetick formuly, vhodn na zapamtanie.
VI. Nevyhnutn prispsobenia

23Tento Katechizmus kladie draz na nukov vklad. Chce toti pomc hlbie pozna vieru. Preto sa zameriava na to, aby tto viera dozrievala, zapustila hlbie korene v ivote a iarila vo vydvan svedectva. 10

24Vzhadom na svoj cie tento Katechizmus nemieni prispsobova vklad a katechetick metdy, ako si to vyaduje rozdielnos kultr, veku, duchovnej zrelosti, spoloenskho a cirkevnho postavenia tch, na ktorch sa katechza obracia. Tieto nevyhnutn prispsobenia s lohou osobitnch katechizmov a ete vmi tch, o uia veriacich.

Kto u, nech sa stane vetkm pre vetkch, aby vetkch zskal pre Krista... A nech si nemysl, e jeho viere bol zveren iba jeden druh ud a e me vetkch veriacich ui poda nejakej predpsanej a presnej osnovy a rovnakm spsobom vychovva k pravej zbonosti. A kee jedni s ako novonaroden deti, in zanaj dospieva v Kristovi a niektor s u akoby v zrelom veku, treba dkladne uvi ktor potrebuj mlieko a ktor pevnej pokrm... To Apotol... nariadil zachovva..., aby si t, o s povolan na tto slubu, uvedomili, e takto treba pri odovzdvan tajomstiev viery a prkazov ivota prispsobova vyuovanie mysleniu a chpavosti posluchov. 11
Nadovetko - kresansk lska

25Na zver tohto vodu je vhodn pripomen pastoran zsadu, ktor uvdza Rmsky katechizmus:

Toto je toti t vzneenejia cesta, ktor... ukzal Apotol, ke cel zmysel svojho uenia a vchovy zameral na lsku, ktor nikdy nezanikne. i sa toti nieo predklad veri alebo dfa, alebo kona; m sa v tom vdy tak odpora lska nho Pna, aby kad zbadal, e vetky skutky dokonalej kresanskej nosti pochdzaj iba z lsky a nemaj in cie, iba lsku. 12
Prv as
Vyznanie viery
Prv oddiel
Verm - verme

26Ke vyznvame svoju vieru, zaname slovom Verm alebo Verme. Preto prv ne vysvetlme vieru Cirkvi, ak vyznvame vo Vyznan viery, ak sa slvi v liturgii a ije zachovvanm prikzan a modlitbou, polome si otzku, o znamen veri. Viera je odpove loveka Bohu, ktor sa mu zjavuje a dva a sasne mu prina prehojn svetlo pri hadan poslednho zmyslu jeho ivota. Najprv teda budeme uvaova o tomto hadan loveka (prv kapitola), potom o Boom zjaven, ktorm Boh vychdza v strety loveku (druh kapitola), a napokon o odpovedi viery (tretia kapitola).
Prv kapitola
lovek je schopn Boha
I. Tba po Bohu

27Tba po Bohu je vpsan do srdca loveka, lebo lovek je stvoren Bohom a pre Boha.3551701 Boh neprestva priahova loveka k sebe a jedine v Bohu njde lovek pravdu a astie,1718 ktor neprestajne had:

Najvy dvod udskej dstojnosti spova v povolan loveka do spoloenstva s Bohom. lovek je u od zaiatku svojho jestvovania pozvan k dialgu s Bohom. Ve jestvuje iba preto, e ho Boh z lsky stvoril a stle ho z lsky udriava. A ije naplno poda pravdy, iba ak tto lsku slobodne uznva a odovzdva sa svojmu Stvoriteovi. 1

28udia vo svojich dejinch a podnes mnohorakm spsobom vyjadrili toto hadanie Boha8432566 svojm nboenskm presvedenm a nboenskmi prejavmi2095-2109 (modlitbou, obetami, kultom, rozjmanm at.). Hoci tieto formy vyjadrenia mu obsahova nejasnosti, s tak univerzlne, e loveka mono nazva nboenskou bytosou:

Boh z jednho urobil cel udsk pokolenie, aby obvalo cel povrch zeme; uril im vymedzen as a hranice ich bvania, aby hadali Boha, ak by ho dajako nahmatali a nali, hoci od nikoho z ns nie je aleko. Lebo v om ijeme, hbeme sa a sme (Sk 17, 26-28).

29Lene lovek me na toto dvern a ivotn spojenie s Bohom 2 zabudn, me o nedba, ba vslovne ho odmietnu.2123-2128 Takto postoje mu pochdza z vemi rozlinch prin: 3 zo vzbury proti zlu, ktor je vo svete, z nboenskej nevedomosti alebo ahostajnosti, zo starosti o svetsk veci a bohatstvo, 4 zo zlho prkladu veriacich, z protinboenskch mylienkovch prdov a napokon z postoja loveka hrienika,398 ktor sa zo strachu skrva pred Bohom 5 a utek pred jeho volanm. 6

30Nech sa raduj srdcia tch, o hadaj Pna ( 105, 3). Hoci lovek me na Boha zabudn alebo ho odmietnu, Boh neprestva vola kadho loveka, aby ho hadal, a tak il a naiel astie.8452567 Ale toto hadanie vyaduje od loveka vetko jeho rozumov silie,368 jeho dobr vu, primn srdce, ako aj svedectvo inch, ktor ho uia hada Boha.

Vek si, Pane, a vekej chvly hoden; si vemi mocn a tvoja mdros je nesmierna. Chce a chvli lovek, iastoka tvojho stvorenia; lovek nesci so sebou svoju smrtenos; nesci so sebou svedectvo o svojom hriechu a svedectvo o tom, e pynm odporuje; a predsa a chce chvli lovek, iastoka tvojho stvorenia. Ty spsobuje, e teba chvli je poteenm, lebo si ns stvoril pre seba a nae srdce je nespokojn, km nespoinie v tebe. 7
II. Cesty, ktor ved k poznaniu Boha

31lovek stvoren na Bo obraz a povolan k tomu, aby Boha poznal a miloval, ke had Boha, objavuje urit cesty, aby doiel k poznaniu Boha. Volaj sa aj dkazmi jestvovania Boha, nie vak v zmysle dkazov, ak hadaj prrodn vedy, ale ako zhodn a presvediv argumenty, ktor umouj nadobudn opravdiv istotu.

Vchodiskovm bodom tchto ciest priblenia sa k Bohu je stvorenie: hmotn svet a udsk osoba.

32Svet: z pohybu a z prinnej innosti, z nhodnosti, poriadku a krsy sveta mono pozna Boha ako pvod a cie vesmru.54337

Svt Pavol tvrd o pohanoch: Je im zjavn, o mono o Bohu vedie; Boh im to zjavil. Ve to, o je v om neviditen - jeho ven moc a bostvo -, mono od stvorenia sveta rozumom poznva zo stvorench vec (Rim 1, 19-20). 8

Aj svt Augustn hovor: Optaj sa krsy zeme, optaj sa krsy mora, optaj sa krsy rozrenho a rozptlenho vzduchu, optaj sa krsy neba,... optaj sa tchto vec. Vetky ti odpovedia: Pozri, ak sme krsne! Ich krsa je ich vyznanm. Kto urobil tieto premenliv krsy, ak nie nemenitene Krsny? 9

33lovek: svojou otvorenosou pre pravdu a krsu,2500 zmyslom pre morlne dobro, slobodou a hlasom svojho svedomia,17301776 tbou po nekonene a ast si lovek kladie otzku o jestvovan Boha. V tom vetkom poznva znaky svojej duchovnej due.1703 Kee zrodok venosti, ktor [lovek] v sebe nos, nemono zredukova iba na hmotu, 10 336 jeho dua me ma pvod jedine v Bohu.

34Svet a lovek dosviedaj, e v sebe samch nemaj ani svoj zaiatok, ani posledn cie, ale maj as na Byt, ktor je samo osebe (Esse in se) a nem zaiatok ani koniec. Takto, tmito rozlinmi cestami me lovek djs k poznaniu, e jestvuje skutonos,199 ktor je prvou prinou a poslednm cieom vetkho a ktor vetci volaj Boh. 11

35lovek m schopnosti,50 ktor mu umouj pozna jestvovanie osobnho Boha. Aby sa vak mohol dosta do dvernho vzahu s Bohom, chcel sa mu Boh zjavi a darova mu milos, aby mohol toto Zjavenie vierou prija. Predsa vak dkazy jestvovania Boha mu na vieru pripravi a pomha pochopi, e viera nie je v rozpore s udskm rozumom.159
III. Poznanie Boha poda Cirkvi

36Svt matka Cirkev vyznva a u, e Boha, ktor je poiatkom a cieom vetkho, mono s istotou pozna zo stvorench vec prirodzenm svetlom udskho rozumu. 12 Bez tejto schopnosti by lovek nemohol prija Boie zjavenie.355 lovek m tto schopnos preto, e je stvoren na Bo obraz (Gn 1, 27).

37Ale v dejinnch podmienkach, v ktorch sa lovek nachdza, stret sa s mnohmi akosami pri poznvan Boha iba svetlom svojho rozumu.1960

Hoci udsk rozum, jednoducho povedan, naozaj me svojimi prirodzenmi silami a svojm prirodzenm svetlom dospie k pravmu a istmu poznaniu jedinho osobnho Boha, ktor svojou prozretenosou chrni a riadi svet, ako aj prirodzenho zkona, ktor Stvorite vloil do naich du, predsa je vea vec, ktor brnia, aby udsk rozum pouval tto svoju vroden schopnos inne a s itkom. Lebo pravdy o Bohu a o vzahoch, ktor s medzi umi a Bohom, plne presahuj poriadok zmyslovch vec, a ke sa uvdzaj do ivotnej praxe a ju stvruj, vyaduj sebaobetu a sebazaprenie. Pri zskavan takchto prvd udsk rozum zpas s akosami jednak pre npor zmyslov a predstavivosti a jednak pre zl iadosti, ktor pochdzaj z dedinho hriechu. A tak si udia v takchto veciach radi nahovraj, e je myln alebo aspo pochybn, o si neelaj, aby bolo pravdiv. 13

38Preto lovek potrebuje, aby ho Boie zjavenie osvietilo nielen v tom, o presahuje jeho chpavos, ale aj v nboenskch a morlnych pravdch, ktor samy osebe nie s nedostupn rozumu,2036 aby ich mohli vetci aj v terajch podmienkach udskho pokolenia pozna ahko, s pevnou istotou a bez primieania omylu. 14
IV. Ako hovori o Bohu?

39Ke Cirkev hji schopnos udskho rozumu pozna Boha, vyjadruje tm svoju dveru v monos hovori o Bohu vetkm uom851 a so vetkmi umi. Toto presvedenie je vchodiskovm bodom jej dialgu s inmi nboenstvami, s filozofiou a vedou, ako aj s neveriacimi a ateistami.

40Kee nae poznanie Boha je obmedzen, obmedzen je aj naa re o Bohu. O Bohu meme hovori, iba vychdzajc zo stvoren a poda nho udskho obmedzenho spsobu poznania a myslenia.

41Vetky stvorenia maj nejak podobnos s Bohom a celkom osobitne ju m lovek stvoren na Bo obraz a podobu. A tak mnohorak dokonalosti tvorov (ich pravda, dobrota a krsa)213299 odzrkaduj nekonen dokonalos Boha. Preto meme hovori o Bohu, vychdzajc z dokonalost jeho stvoren, lebo z vekosti a krsy stvoren sa sudkom poznva ich Stvorite (Md 13, 5).

42Boh presahuje kad stvorenie.212300 Preto neprestajne musme oisova nau udsk re od toho, o je v nej obmedzen, obrazn a nedokonal, aby sme Boha, ktor je nevslovn, nepochopiten, neviditen a neobsiahnuten, 15 nezamieali s naimi udskmi predstavami.370 Nae udsk slov s vdy neprimeran tajomstvu Boha.

43Ke takto hovorme o Bohu, naa re sa sce vyjadruje udskm spsobom, ale v skutonosti dosahuje samho Boha, hoci ho neme vyjadri v jeho nekonenej jednoduchosti. Treba si toti pripomen, e medzi Stvoriteom a stvorenm nemono zdrazni nejak podobnos bez toho, e by sa medzi nimi nevidela ete via nepodobnost, 16 a e nememe pochopi, m Boh je,206 ale iba m nie je a ak vzah maj k nemu in bytosti. 17
Zhrnutie

44lovek je svojou prirodzenosou a svojm povolanm nboensk bytos. Kee od Boha pochdza a k Bohu ide, ije plne udskm ivotom, iba ak slobodne ije v spojen s Bohom.

45lovek je stvoren, aby il v spoloenstve s Bohom, v ktorom sa nachdza jeho astie: Ke sa primknem k tebe celou svojou bytosou, nikdy nepoctim bolesami nmahu a mj ivot, cel naplnen tebou, bude pravm ivotom. 18

46Ke lovek pova posolstvo stvoren a hlas svojho svedomia, me nadobudn istotu o jestvovan Boha, ktor je prinou a cieom vetkho.

47Cirkev u, e jedinho a pravho Boha, nho Stvoritea a Pna, mono s istotou pozna jeho diel prirodzenm svetlom udskho rozumu. 19

48O Bohu meme skutone hovori; vychdzajc z mnohorakch dokonalost stvoren, ktor s podobami nekonene dokonalho Boha, hoci naa obmedzen re nevyerpva jeho tajomstvo.

49Stvorenie bez Stvoritea zanik. 20 Preto veriaci vedia, e ich pobda Kristova lska, aby zaniesli svetlo ivho Boha tm, ktor ho nepoznaj alebo odmietaj.
Druh kapitola
Boh ide v strety lovekovi

50lovek me prirodzenm rozumom s istotou pozna Boha,36 vychdzajc z jeho diel. Ale je aj in druh poznania (ordo cognitionis), ktor lovek svojimi silami nijako neme dosiahnu, toti druh poznania z Boieho zjavenia. 1 Boh sa z plne slobodnho rozhodnutia zjavuje a dva loveku. Rob to tak, e mu zjavuje tajomstvo seba samho,1066 svoj dobrotiv pln, ktor si v Kristovi od venosti predsavzal v prospech vetkch ud. Naplno zjavuje svoj pln, ke posiela svojho milovanho Syna, nho Pna Jeia Krista, a Ducha Svtho.
1. lnok
Boie zjavenie
I. Boh zjavuje svoj dobrotiv pln

51Bohu sa v jeho dobrote a mdrosti pilo zjavi seba samho a da pozna tajomstvo svojej vle,2823 e udia maj skrze Krista, Slovo, ktor sa stalo telom, v Duchu Svtom prstup k Otcovi a stvaj sa astnmi na Boej prirodzenosti. 2 1996

52Boh, ktor prebva v neprstupnom svetle (1 Tim 6, 16), chce darova svoj Bo ivot uom, ktorch slobodne stvoril, aby ich vo svojom jednorodenom Synovi urobil adoptovanmi synmi. 3 Boh zjavuje seba samho, lebo chce ud urobi schopnmi odpoveda mu, pozna ho a milova ovea viac, ako by boli schopn sami od seba.

53Bo pln Zjavenia sa uskutouje zrove inmi a slovami, ktor s navzjom vntorne spt 4 a navzjom sa objasuj.1953 Tento pln obsahuje osobitn Boiu vchovu [pedaggiu]:1950 Boh sa dva loveku postupne a po etapch ho pripravuje na prijatie nadprirodzenho Zjavenia, ktorm zjavuje seba samho a ktor vrchol v osobe a poslan vtelenho Slova, Jeia Krista.

Svt Irenej Lyonsk vea rz hovor o tejto Boej vchove (pedaggii), priom pouva obraz vzjomnho privykania Boha a loveka: Boie Slovo... prebvalo v loveku a stalo sa Synom loveka, aby privykalo loveka prijma Boha a Boha privykalo prebva v loveku poda Otcovho rozhodnutia. 5
II. Etapy Zjavenia
Boh sa od zaiatku dva pozna

54Boh, ktor vetko tvor a udruje skrze Slovo,32 dva uom vo stvorench veciach trval svedectvo o sebe. A kee chcel otvori cestu nadprirodzenej spsy, zjavil okrem toho u od zaiatku seba samho prarodiom. 6 Povolal ich do dvernho spoloenstva so sebou, ke ich zaodel jasom milosti a spravodlivosti.374

55Toto Zjavenie nebolo preruen hriechom naich prarodiov.397410 Boh toti po ich pde vzbudil v nich ndej na spsu prisbenm vykpenia a ustavine sa staral o udsk pokolenie, aby vetkm, ktor vytrvalm konanm dobra hadaj spsu, daroval ven ivot. 7

A ke pre svoju neposlunos stratil tvoje priatestvo, neponechal si ho v moci smrti... Viac rz si uom ponkol zmluvu. 8 761
Zmluva s Noemom

56Ke sa nsledkom hriechu jednota udskho pokolenia rozpadla,401 Boh sa najprv sna zachrni udstvo tak, e rob zkroky v prospech jeho jednotlivch ast.1219 Zmluva s Noemom uzavret po potope 9 vyjadruje princp Boieho poriadku spsy (oeconomia divina) voi nrodom, ie voi uom zoskupenm poda ich krajn, kad poda svojho jazyka a kmea (Gn 10, 5). 10

57Tento zrove kozmick, spoloensk a nboensk poriadok mnostva nrodov 11 je uren na to, aby krotil pchu padlho udstva, ktor - svorn vo svojej skazenosti 12 - by chcelo na spsob Babylonu samo vytvori svoju jednotu. 13 Ale v dsledku hriechu 14 mnohobostvo, ako aj zboovanie nroda a jeho vodcu neprestajne ohrozuj tento doasn poriadok pohanskou skazenosou.

58Zmluva uzavret s Noemom plat dovtedy, km trv as nrodov, 15 teda a do veobecnho ohlasovania evanjelia.674 Svt psmo m v cte niektor vek postavy nrodov, ako je spravodliv bel, kr a kaz Melchizedech, 16 ktor je predobrazom Krista, 17 alebo spravodliv Noe, Daniel a Jb (Ez 14, 14). Svt psmo tak vyjadruje, ak vek svtos mu dosiahnu t, o ij poda zmluvy2569 s Noemom v oakvan Krista, ktor zhromad v jedno rozptlen Boie deti (Jn 11, 52).
Boh si vyvol Abrahma

59Aby Boh rozptlen udstvo zhromadil v jedno,1452570 vyvol si Abrama a vol ho: Od zo svojej krajiny, od svojho prbuzenstva a zo svojho otcovskho domu (Gn 12, 1), aby ho urobil Abrahmom, ie otcom mnohch nrodov (Gn 17, 5): V tebe bud poehnan vetky pokolenia zeme! (Gn 12, 3). 18

60Nrod pochdzajci z Abrahma bude nositeom prisbenia,760 ktor dostali patriarchovia. Bude vyvolenm nrodom, 19 povolanm pripravi budce zhromadenie vetkch Boch det do jednoty Cirkvi. 20 762781 Bude koreom, do ktorho bud natepen pohania, ke uveria. 21

61Patriarchovia, proroci a in vynikajce postavy Starho zkona boli a bud vdy uctievan ako svt vo vetkch liturgickch tradcich Cirkvi.
Boh si utvra svoj ud Izrael

62Po patriarchoch Boh utvoril Izrael ako svoj ud tm, e ho vyslobodil z egyptskho otroctva.20602574 Uzavrel s nm zmluvu na Sinaji a prostrednctvom Mojia mu dal svoj zkon, aby ho uznval a slil mu ako jedinmu ivmu a pravmu Bohu, starostlivmu Otcovi a spravodlivmu sudcovi, a aby oakval prisbenho Spasitea. 22 1961

63Izrael je kazsk Bo ud, 23 2042801 nad ktorm sa vzva meno Pnovo (Dt 28, 10). Je to nrod tch, o boli prv, ku ktorm Pn [n Boh] prehovoril, 24 nrod starch bratov v Abrahmovej viere. 25 839

64Boh prostrednctvom prorokov formuje svoj ud v ndeji na spsu,711 v oakvan novej a venej zmluvy, ktor je uren vetkm uom 26 a bude im vpsan do sdc. 27 1965 Proroci ohlasuj dokonal vykpenie Boieho udu oistenie od vetkch jeho nevernost 28 a spsu, ktor bude zaha vetky nrody. 29 Nositemi tejto ndeje bud predovetkm Pnovi chudobn a pokorn. 30 Svt eny, ako Sra, Rebeka, Rchel, Miriam, Debora, Anna, Judita a Ester, uchovali iv ndej na spsu Izraela.489 Najistejm obrazom tejto ndeje je Panna Mria. 31
III. Jei Kristus - Prostrednk a plnos celho Zjavenia 32
Boh povedal vetko vo svojom slove

65Mnoho rz a rozlinm spsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V tchto poslednch doch prehovoril k nm v Synovi (Hebr 1, 1-2).

Kristus, Bo Syn, ktor sa stal lovekom,102 je jedin, dokonal a definitvne Otcovo Slovo. V om Otec povedal vetko a nebude u in slovo okrem tohto. Svt Jn z Kra to po tokch inch vyslovuje jasne, ke komentuje Hebr 1, 1-2:

Ke nm dal svojho Syna, ktor je jeho jedin a definitvne Slovo, spolu a naraz nm tmto svojm jedinm Slovom povedal vetko a nem u o poveda. Lebo o predtm hovoril prorokom po astiach, nm u v om povedal vetko, ke nm ho dal celho, toti svojho Syna.516 Preto keby sa teraz niekto chcel Boha na nieo vypytova alebo iada od neho nejak videnie alebo zjavenie, nielene by robil nerozumn vec, ale ural by Boha, neupierajc svoje oi jedine na Krista2717 alebo hadajc in vec alebo novotu mimo neho. 33
In zjavenie u nebude

66Kresansk poriadok spsy (oeconomia christiana) ako nov a definitvna zmluva nikdy nepominie a pred slvnym zjavenm nho Pna Jeia Krista u nemono oakva nijak nov verejn Zjavenie. 34 No hoci je Zjavenie zaven, jeho obsah nie je plne rozvit. Je lohou kresanskej viery v priebehu storo postupne pochopi jeho pln vznam.94

67V priebehu storo sa vyskytli takzvan skromn zjavenia. Niektor z nich uznala aj cirkevn autorita. Nepatria vak do pokladu viery. Ich lohou nie je zlepova i dopa Kristovo definitvne Zjavenie,84 ale pomha, aby sa ono plnie ilo v istom dejinnom obdob. Zmysel veriacich (sensus fidelium) vie pod vedenm Uiteskho radu Cirkvi93 rozli a prija, o je v tchto zjaveniach autentickou vzvou Krista alebo jeho svtch pre Cirkev.

Kresansk viera neme prija zjavenia, ktor si nrokuj previ alebo opravi Zjavenie, ktorho zavenm je Kristus. To je prpad niektorch nekresanskch nboenstiev a niektorch novch siekt, ktor sa zakladaj na takch zjaveniach.
Zhrnutie

68Boh sa z lsky zjavil a daroval lovekovi. Tak dva definitvnu a prehojn odpove na otzky, ktor si kladie lovek o zmysle a cieli svojho ivota.

69Boh sa zjavil lovekovi tak, e mu inmi a slovami postupne dval pozna tajomstvo seba samho.

70Okrem svedectva, ktor Boh vydva o sebe vo stvorench veciach, on sm sa zjavil naim prarodiom. Hovoril k nim a po pde im prisbil spsu 35 a ponkol im svoju zmluvu.

71Boh uzavrel s Noemom trval zmluvu medzi sebou a vetkmi ivmi bytosami. 36 Tto zmluva bude trva, km bude trva svet.

72Boh si vyvolil Abrahma a uzavrel s nm a s jeho potomstvom zmluvu. Z neho utvoril svoj ud, ktormu prostrednctvom Mojia zjavil svoj Zkon. Skrze prorokov ho pripravil na prijatie spsy urenej celmu udstvu.

73Boh sa naplno zjavil, ke poslal svojho Syna, v ktorom uzavrel svoju zmluvu naveky. Syn je Otcovo definitvne Slovo, take po om u nebude in Zjavenie.
2. lnok
Odovzdvanie Boieho zjavenia

74Boh chce, aby boli vetci udia spasen a poznali pravdu (1 Tim 2, 4), ie Jeia Krista. 37 851 Je teda potrebn, aby bol Jei Kristus ohlasovan vetkm nrodom a vetkm uom, aby sa tak Zjavenie dostalo a na kraj sveta.

Boh vo svojej vekej dobrote ustanovil, aby to, o zjavil na spsu vetkch nrodov, zostalo navdy neporuen a odovzdvalo sa vetkm pokoleniam. 38
I. Apotolsk Tradcia

75Kristus Pn, v ktorom sa zavruje cel Zjavenie najvyieho Boha, prikzal apotolom, aby evanjelium, ktor bolo prisben skrze prorokov a ktor on splnil a vlastnmi stami hlsal, vetkm ohlasovali ako zdroj kadej spasitenej pravdy a morlnej normy,171 a tak im sprostredkovali Boie dary. 39
Apotolsk ohlasovanie...

76Poda Pnovho prkazu sa evanjelium odovzdvalo dvoma spsobmi:

    * stne: prostrednctvom apotolov, ktor stnym ohlasovanm, prkladmi a ustanovizami odovzdali to, o prijali z Kristovch st, zo styku s nm a z jeho inov, alebo poznali vnuknutm Ducha Svtho.
    * Psomne: prostrednctvom tch apotolov a apotolskch muov, ktor z vnuknutia toho istho Ducha Svtho zaznamenali posolstvo spsy psomne. 40

... pokrauje v apotolskom nstupnctve

77Aby sa vak evanjelium zachovalo v Cirkvi stle neporuen a iv, apotoli zanechali biskupov ako svojich nstupcov861 a ,odovzdali im svoje miesto v Uiteskom rade'. 41 Lebo apotolsk ohlasovanie, ktor je osobitnm spsobom zaznaen v inpirovanch knihch, malo sa nepretritm nstupnctvom zachova a do konca ias. 42

78Toto iv odovzdvanie, vykonvan v Duchu Svtom, sa vol Tradcia, pretoe sa li od Svtho psma,174 i ke je s nm zko spojen. Prostrednctvom Tradcie11242651 Cirkev vo svojom uen, ivote a kulte zachovva a vetkm pokoleniam odovzdva vetko, m sama je, a vetko, o ver. 43 Vroky svtch Otcov dosveduj oivujcu prtomnos tejto Tradcie, ktorej bohatstvo prechdza do praxe a ivota veriacej a modliacej sa Cirkvi. 44

79Takto Otcovo zjavenie seba samho, ktor uskutonil skrze svoje Slovo v Duchu Svtom, ostva prtomn a psob v Cirkvi: Boh, ktor kedysi prehovoril, neprestajne sa zhovra s Nevestou svojho milovanho Syna a Duch Svt, skrze ktorho iv hlas evanjelia zaznieva v Cirkvi a jej prostrednctvom vo svete, uvdza veriacich do plnej pravdy a dva Kristovmu slovu bohato v nich prebva. 45
II. Vzah medzi Tradciou a Svtm psmom
Jeden spolon prame...

80Posvtn Tradcia a Svt psmo teda navzjom zko svisia a s spojen. Ve obidve vyvieraj z toho istho boskho pramea, uritm spsobom splvaj v jedno a smeruj k tomu istmu cieu. 46 Obidve robia v Cirkvi prtomnm a plodnm tajomstvo Krista, ktor sbil, e ostane so svojimi po vetky dni a do skonenia sveta (Mt 28, 20).
... dva rozdielne spsoby odovzdvania

81Svt psmo je Boie slovo, nakoko je psomne zaznaen z vnuknutia Ducha Svtho.

Posvtn Tradcia vak Boie slovo,113 ktor zveril Kristus Pn a Duch Svt apotolom, neporuene odovzdva ich nstupcom; aby ho, osvieten Duchom pravdy, svojm ohlasovanm verne zachovvali, vysvetovali a rili. 47

82Z toho vyplva, e Cirkev, ktorej je zveren odovzdvanie a vysvetovanie Zjavenia, neerp svoju istotu o vetkom, o bolo zjaven, iba zo Svtho psma. Preto treba obidve prijma a vi si ich s rovnakou lskou a ctou. 48
Apotolsk Tradcia a cirkevn tradcie

83Tradcia, o ktorej tu hovorme, pochdza od apotolov a odovzdva to, o oni prijali z Jeiovho uenia a prkladu a o ich nauil Duch Svt. Ve prv genercia kresanov ete nemala napsan Nov zkon a Nov zkon sm sved o procese ivej Tradcie.

Od nej treba odliova tradcie12022041 teologick, disciplinrne, liturgick alebo tkajce sa nbonosti,2684 ktor sa postupom asu zrodili v miestnych cirkvch. S to osobitn formy prispsoben rznym miestam a obdobiam, ktormi sa prejavuje vek Tradcia. V jej svetle sa tieto tradcie mu pod vedenm Uiteskho radu Cirkvi zachova, zmeni alebo aj zanecha.
III. Vysvetovanie pokladu viery
Poklad viery zveren celej Cirkvi

84Poklad viery (depositum fidei), 49 ktor je obsiahnut v posvtnej Tradcii a vo Svtom psme,857841 bol prostrednctvom apotolov zveren celej Cirkvi. Tm, e sa ho prida, cel svt ud zjednoten so svojimi pastiermi stle zotrvva v uen apotolov a v spoloenstve,2033 pri lman chleba a v modlitbch, take sa vytvra jedinen zhoda medzi pastiermi a veriacimi v zachovvan, praktizovan a vyznvan odovzdanej viery. 50
Uitelsk rad Cirkvi

85loha autenticky vysvetova Boie slovo,888-892 psan alebo stne podan, bola zveren jedine ivmu Uiteskmu radu Cirkvi20322040 - ie biskupom v spoloenstve s Petrovm nstupcom, rmskym biskupom -, ktor vykonva svoju autoritu v mene Jeia Krista. 51

86Tento Uitesk rad vak nie je nad Bom slovom, ale mu sli, lebo u iba to, o bolo odovzdan, nakoko ho z Boieho poverenia a s pomocou Ducha Svtho nbone pova,688 svto zachovva a verne vyklad, a z tohto jedinho pokladu viery erp vetko, o predklad veri ako zjaven Bohom. 52

87Pamtajc na Kristove slov apotolom:1548 Kto vs pova, ma pova (Lk 10, 16), 53 veriaci poslune prijmaj uenie a smernice, ktor im v rozlinch podobch dvaj ich pastieri.2037
Dogmy viery

88Uitesk rad Cirkvi naplno pouva autoritu,888-892 ktor dostal od Krista, ke definuje dogmy, ie ke spsobom,2032-2040 ktor zavzuje kresansk ud k neodvolatenmu shlasu viery, predklad pravdy obsiahnut v Boom zjaven alebo ke definitvnym spsobom predklad pravdy, ktor s nimi nevyhnutne svisia.

89Medzi nam duchovnm ivotom a dogmami2625 jestvuje organick spojitos. Dogmy s svetl na ceste naej viery. Osvetuj tto cestu a robia ju bezpenou. A naopak, ak je n ivot sprvny, n rozum a nae srdce bud otvoren na prijmanie svetla dogiem viery. 54

90V celku Zjavenia Kristovho tajomstva mono njs vzjomn spojitosti a svislosti medzi dogmami. 55 114158 Treba pripomen, e jestvuje poriadok ie ,hierarchia' prvd katolckeho uenia,234 lebo ich svis so zkladom kresanskej viery je rozlin. 56
Nadprirodzen zmysel pre vieru

91Vetci veriaci maj as na chpan a odovzdvan zjavenej pravdy. Prijali pomazanie od Ducha Svtho,737 ktor ich u 57 a uvdza do plnej pravdy (Jn 16, 13).

92Spoloenstvo veriacich ako celok... sa neme mli vo viere a tto svoju osobit vlastnos prejavuje nadprirodzenm zmyslom pre vieru,785 ktor je v celom ude, ke ,od biskupov a po poslednch veriacich laikov' vyjadruje svoj veobecn shlas vo veciach viery a mravov. 58

93Tmto zmyslom pre vieru, ktor vzbudzuje a udruje Duch pravdy, Bo ud pod vedenm posvtnho Uiteskho radu...889 sa neochvejne prida viery ,raz navdy odovzdanej svtm', hlbie do nej prenik sprvnym sudkom a plnie ju uvdza do ivota. 59
Rast v chpan viery

94Vaka pomoci Ducha Svtho sa v ivote Cirkvi me prehlbova chpanie tak skutonost,66 ako aj slov pokladu viery:

    * rozjmanm a tdiom veriacich,2651 ktor o nich premaj vo svojom srdci; 60 najm teologickm bdanm sa dosahuje hlbok poznanie zjavenej pravdy; 61
    * dvernm poznanm duchovnch skutonost20382518 zo sksenosti [veriacich]; 62 Boie slov rast s tm, kto ich ta; 63
    * kazateskou innosou tch, ktor s biskupskm nstupnctvom dostali hodnovern charizmu pravdy. 64

95Je teda zrejm, e posvtn Tradcia, Svt psmo a Uitesk rad Cirkvi poda nanajv mdreho Boieho rozhodnutia tak navzjom svisia a s spojen, e jedno bez druhch by neobstlo a vetky spolu, kad svojm spsobom, psobenm jedinho Ducha Svtho inne prispievaj k spse du. 65
Zhrnutie

96o Jei Kristus zveril apotolom, oni, inpirovan Duchom Svtm, svojm kzanm a psomne odovzdali vetkm pokoleniam a do Kristovho slvneho nvratu.

97Posvtn Tradcia a Svt psmo tvoria jeden posvtn poklad Boieho slova, 66 v ktorom putujca Cirkev ako v zrkadle kontempluje Boha, prame celho svojho bohatstva.

98Cirkev vo svojom uen, ivote a kulte zachovva a vetkm pokoleniam odovzdva vetko, m sama je, a vetko, o ver. 67

99Cel Bo ud svojm nadprirodzenm zmyslom pre vieru neprestva prijma dar Boieho zjavenia, hlbie do vnika a plnie z neho i.

100loha autenticky vysvetova Boie slovo bola zveren jedine Uiteskmu radu Cirkvi - rmskemu ppeovi a biskupom, ktor s v spoloenstve s nm.
3. lnok
Svt psmo
I. Jei Kristus - jedin Slovo Svtho psma

101Aby sa Boh vo svojej lskavej dobrote zjavil uom, hovor im udskmi slovami. Boie slov toti, vyjadren udskmi jazykmi, sa stali podobnmi udskej rei, tak ako sa kedysi Slovo venho Otca stalo podobn uom, ke si vzalo krehk udsk telo. 68

102Boh vetkmi slovami Svtho psma hovor iba jedno Slovo, svoje jedin Slovo, v ktorom vyslovuje celho seba: 69 652763

Pamtajte, e vo vetkch Psmach sa rozvja jedin Boie Slovo426-429 a cez mnoh sta svtopiscov zaznieva jedin Slovo. A kee je na poiatku Bohom u Boha, nepotrebuje slabiky, lebo je mimo asu. 70

103Z tohto dvodu Cirkev mala vdy v cte Boie psma,1101184 ako si uctieva aj Pnovo telo. Neprestva podva veriacim Chlieb ivota, vzat zo stola tak Boieho slova, ako aj Kristovho tela. 71 1378

104Vo Svtom psme Cirkev neprestajne nachdza svoj pokrm a svoju silu, 72 lebo v om nedostva iba udsk slovo, ale to, m ono naozaj je: slovo Boie. 73 Ve v posvtnch knihch Otec, ktor je na nebesiach, ide s vekou lskou v strety svojim deom a zhovra sa s nimi. 74
II. Inpircia a pravdivos Svtho psma

105Autorom Svtho psma je Boh. o Boh zjavil a psomne sa nachdza a predklad vo Svtom psme, bolo zaznaen z vnuknutia Ducha Svtho.

Svt matka Cirkev na zklade apotolskej viery poklad vetky knihy Starho a Novho zkona i vetky ich asti za posvtn a knonick, pretoe, napsan z vnuknutia Ducha Svtho, maj za pvodcu Boha a ako tak boli odovzdan Cirkvi. 75

106Boh inpiroval udskch autorov posvtnch knh. Na napsanie posvtnch knh si Boh vyvolil ud, ktormi si poslil, aby jeho psobenm v nich a skrze nich napsali ako prav autori vetko to a len to, o chcel on, priom pouili svoje schopnosti a sily. 76

107Inpirovan knihy uia pravdu. Kee teda vetko, o tvrdia inpirovan autori ie svtopisci, sa m poklada za tvrdenie Ducha Svtho, treba vyhlsi, e knihy Psma isto, verne a bez omylu uia pravdu,702 ktor Boh chcel, aby bola zaznaen v posvtnch spisoch na nau spsu. 77

108Kresansk viera nie je vak nboenstvom knihy. Kresanstvo je nboenstvom Boieho Slova, ktor nie je napsan a nem slovo, ale Slovo vtelen a iv. 78 Aby slov Psma nezostali akoby mtvou literou, je potrebn, aby nm Jei Kristus, ven Slovo ivho Boha, skrze Ducha Svtho otvoril myse, eby sme porozumeli Psmu. 79
III. Duch Svt vyklad Psmo

109Vo Svtom psme Boh hovor loveku udskm spsobom. Pre sprvny vklad Psma treba teda dva pozor na to, o mali udsk autori v mysle naozaj poveda a o nm chcel Boh ich slovami skutone zjavi. 80

110Aby sa zistil mysel svtopiscov, treba vzia do vahy podmienky ich doby a kultry, literrne druhy, ktor sa v tom ase pouvali, ako aj spsob myslenia, vyjadrovania a rozprvania, ktor bol ben v tom ase. Lebo pravda sa vdy in podva a vyjadruje v textoch, ktor s rznym spsobom historick alebo prorock, alebo poetick, alebo [s napsan] v inch druhoch vyjadrovania. 81

111Ale kee Svt psmo je inpirovan, jestvuje aj in zsada sprvneho vkladu, nie menej dleit ako predchdzajca, bez ktorej by Psmo ostalo mtvou literou: Svt psmo sa m ta a vysvetova v tom istom Duchu, v ktorom bolo napsan. 82

Druh vatiknsky koncil uvdza tri kritri na vklad Psma poda Ducha, ktor ho inpiroval: 83

1121. Ponajprv treba venova vek pozornos128 obsahu a jednote celho Psma. Lebo hoci knihy, z ktorch sa sklad, s vemi odlin, Psmo je jedno vzhadom na jednotu Boieho plnu, ktorho Jei Kristus je stredobodom a srdcom, otvorenm od jeho Vekej noci. 84 368

Pod Kristovm srdcom 85 sa rozumie Svt psmo, ktor odhauje Kristovo srdce. Pred umuenm bolo vak zatvoren, lebo Psmo bolo nejasn, ale po umuen je otvoren, lebo t, o ho u chpu, uvauj a rozliuj, ako treba proroctv vyklada. 86

1132. alej treba Psmo ta81 so zreteom na iv Tradciu celej Crkvi. Poda vroku cirkevnch Otcov Svt psmo je napsan skr v srdci Cirkvi ako na materilnych prostriedkoch (sacra Scriptura principalius est in corde Ecclesiae quam in materialibus instrumentis scripta). 87 Cirkev toti nos vo svojej Tradcii iv pam Boieho Slova a Duch Svt jej dva duchovn vklad Psma (... poda duchovnho zmyslu, ktorm Duch obdarva Cirkev 88 ).

1143. Napokon treba bra do vahy analgiu viery. 89 90 Pod analgiou viery rozumieme spojitos prvd viery navzjom a v celom plne Zjavenia.
Zmysly Svtho psma

115Poda dvnej tradcie mono rozliova dvojak zmysel Psma: zmysel slovn a zmysel duchovn; druh z nich sa del alej na alegorick, morlny a anagogick. Hlbok zhoda vetkch tyroch zmyslov zaruuje ivmu taniu Psma v Cirkvi cel jeho bohatstvo:

116Slovn zmysel. Je to zmysel,110-114 ktor dvaj slov Psma a ktor odkrva exegza poda zsad sprvneho vkladu. Vetky zmysly [Svtho psma] sa zakladaj na jednom, toti na slovnom. 90

117Duchovn zmysel.1101 Vaka jednote Boieho plnu znakom me by nielen text Svtho psma, ale aj skutonosti a udalosti, o ktorch text hovor.

l. Alegorick zmysel. Udalosti meme pochopi hlbie, ke spoznme ich vznam v Kristovi. Tak naprklad prechod cez erven more je znakom Kristovho vazstva a tm aj krstu. 91

2. Morlny zmysel. Udalosti, o ktorch sa hovor v Psme, ns maj vies k tomu, aby sme sprvne konali. Boli napsan ako napomenutie pre ns (1 Kor 10, 11). 92

3. Anagogick zmysel. Skutonosti a udalosti mono takisto vidie v ich venom vzname, lebo ns ved (po grcky anagoge) smerom do naej vlasti. Takto je Cirkev na zemi znakom nebeskho Jeruzalema. 93

118Stredovek dvojverie zha vznam tchto tyroch zmyslov Psma takto:

Littera gesta docet, quid credas allegoria,
moralis quid agas, quo tendas anagogia. 94

(Slovo [slovn zmysel] u, o sa stalo, alegria, o m veri,
morlny [zmysel], o m robi, anaggia, kam m smerova.)

119Je lohou exegtov usilova sa o hlbie chpanie a vklad zmyslu Svtho psma poda tchto smernc, aby takto akoby na zklade predchdzajceho bdania, dozrievalo rozhodnutie Cirkvi.94 Lebo vetko, o svis s vykladanm Psma, podlieha nakoniec rozhodnutiu Cirkvi, ktor pln Boie poverenie a Boiu slubu zachova a vysvetova Boie slovo. 95

Neveril by som evanjeliu,113 keby ma k tomu nepobdala autorita Cirkvi - Ego vero Evangelio non crederem, nisi me catholicae Ecclesiae commoveret auctoritas. 96
IV. Knon Svtho psma

120Apotolsk Tradcia umonila Cirkvi rozozna,1117 ktor spisy maj by zapotan do zoznamu posvtnch knh. 97 Tento pln zoznam sa vol knon Svtho psma. Obsahuje 46 spisov Starho zkona (45, ak sa Jeremi a Nreky potaj spolu) a 27 spisov Novho zkona. 98 S to:

Knihy Starho zkona: Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronmium, Jozue, Sudcoviav, Rt, Prv a Druh kniha Samuelovav, Prv a Druh kniha krov, Prv a Druh kniha kronk, Ezdr, Nehemi, Tobi, Judita, Ester, Jb, almy, Prslovia, Kazate, Piese piesn, Mdros, Sirachovec, Izai, Jeremi, Nreky, Baruch, Ezechiel, Daniel, Oze, Joel, Amos, Abdi, Jon, Miche, Nahum, Habakuk, Sofoni, Aggeus, Zachari, Malachi, Prv a Druh kniha Machabejcov.

Knihy Novho zkona: Evanjeli poda Mata, Marka, Luka a Jna, Skutky apotolov; listy svtho Pavla: Rimanom, Prv a Druh list Korinanom, List Galaanom, Efezanom, Filipanom, Kolosanom, Prv a Druh list Solnanom, Prv a Druh list Timotejovi, List Ttovi, Filemonovi; List Hebrejom, Jakubov list, Prv a Druh Petrov list, Prv, Druh a Tret Jnov list, Jdov list; Zjavenie apotola Jna (Apokalypsa).
Star zkon

121Star zkon je neoddelitenou asou Svtho psma.1093 Jeho knihy s inpirovan Bohom a zachovvaj si trval hodnotu, 99 lebo Star zmluva nebola nikdy odvolan.

122Ve starozkonn poriadok spsy702 bol zameran predovetkm na to, aby pripravil... prchod Krista, Vykupitea sveta.763 Knihy Starho zkona hoci obsahuj aj nedokonal a prechodn veci, dosveduj cel bosk vchovu (pedaggiu) Boej spasitenej lsky:708 v nich je uloen vzneen uenie o Bohu a spsonosn mdros o ivote loveka i obdivuhodn poklady modlitieb; v nich sa napokon skrva tajomstvo naej spsy. 100 2568

123Kresania maj v cte Star zkon ako prav Boie slovo. Cirkev vdy rozhodne odmietala mylienku zavrhn Star zkon pod zmienkou, e ho Nov zkon urobil pominutenm (marcionizmus).
Nov zkon

124Boie slovo, ktor je Boou mocou na spsu kadmu, kto ver, je vynikajcim spsobom prtomn a prejavuje svoju silu v spisoch Novho zkona. 101 Tieto spisy nm podvaj definitvnu pravdu Boieho zjavenia. Ich strednou tmou je Jei Kristus, vtelen Bo Syn, jeho iny, uenie, umuenie a oslvenie, ako aj zaiatky jeho Cirkvi pod vedenm Ducha Svtho. 102

125Evanjeli s srdcom celho Psma,515 lebo s hlavnm svedectvom o ivote a uen vtelenho Slova, nho Spasitea. 103

126Pri zostavovan evanjeli mono rozliova tri etapy:

1. Jeiov ivot a uenie. Cirkev poklad za ist, e tyri evanjeli, ktorch historickos bez vhania uznva, verne podvaj to, o Jei, Bo Syn, za svojho ivota medzi umi skutone robil a uil na ich ven spsu a do da, ke bol vzat do neba.

2. stne podanie. Apotoli76 po Pnovom nanebovstpen odovzdali posluchom, o hovoril a robil, s tm plnm poznanm, ktor mali oni sami, pouen slvnymi Kristovmi udalosami a osvieten svetlom Ducha pravdy.

3. Psan evanjeli. Svtopisci napsali tyri evanjeli76 tak, e nieo vybrali z mnohch vec, ktor boli stne alebo u aj psomne odovzdan, nieo strune zhrnuli alebo vysvetlili so zreteom na stav cirkv, priom ponechali kazatesk formu, ale vdy tak, aby nm o Jeiovi podali pravdiv a primn veci. 104

127Evanjelium vo svojich tyroch podobch m v Cirkvi jedinen miesto, ako o tom sved cta, ktor mu preukazuje liturgia,1154 a neporovnaten pralivos, ktorou v kadom ase psobilo na svtch:

Nijak uenie nie je vie ani lepie, ani cennejie, ani krajie ako tanie evanjelia. Na to hate a toho sa drte, o n Pn a Uite Jei Kristus uil slovami a uskutooval inmi. 105

Vo svojich modlitbch sa zaoberm predovetkm evanjeliom;2705 v om nachdzam vetko, o potrebuje moja boh dua. Objavujem v om vdy nov svetl, skryt a tajomn vznamy. 106
Jednota Starho a Novho zkona

128Cirkev u v apotolskej dobe 107 a potom stle vo svojej Tradcii vysvetovala jednotu Boieho plnu v obidvoch Zkonoch typolgiou. Typolgia rozoznva v Boch1094 dielach vykonanch za ias Starej zmluvy predobrazy toho, o Boh uskutonil v plnosti asu v osobe svojho vtelenho Syna.489

129A tak kresania taj Star zkon vo svetle zosnulho a vzkriesenho Krista.651 Toto typologick tanie ukazuje nevyerpaten obsah Starho zkona. Nem vak da zabudn, e Star zkon si zachovva vlastn hodnotu Zjavenia, ktor potvrdil sm n Pn. 108 2055 Ostatne aj Nov zkon treba ta vo svetle Starho. Prvotn kresansk katechza ho stle pouvala. 109 Poda dvneho vroku je Nov zkon skryt v Starom a Star je zjavn v Novom: In Vetere Novum latet et in Novo Vetus patet. 110 1968

130Typolgia znamen dynamick pohyb k zaveniu Boieho plnu, ke bude Boh vetko vo vetkom (1 Kor 15, 28). Tak naprklad povolanie patriarchov a vchod z Egypta nestrcaj svoju vlastn hodnotu v Boom plne preto, e s zrove jeho prechodnmi etapami.
V. Svt psmo v ivote Cirkvi

131V Boom slove je tak sila a innos, e ono je pre Cirkev oporou a ivotnou silou a pre deti Cirkvi posilou vo viere, pokrmom due, istm a nevysychajcim prameom duchovnho ivota. 111 Veriacim v Krista m by nairoko otvoren prstup k Svtmu psmu. 112

132tdium Svtho psma nech je akoby duou posvtnej teolgie. Ale to ist slovo Psma94 je zdravm pokrmom a svtou posilou aj pre slubu slova - ie pre pastoran kazatesk innos, katechzu a pre kad kresansk pouovanie -, v ktorej m ma liturgick homlia prvorad miesto. 113

133Cirkev vemi naliehavo a osobitnm spsobom vyzva...2653 vetkch veriacich v Krista, aby astm tanm Svtho psma nadobudli ,vzneenos poznania Krista Jeia' (Flp 3, 8). ,Lebo nepozna Psmo znamen nepozna Krista - Ignoratio enim Scripturarum ignoratio Christi est.' 114 1792
Zhrnutie

134Cel Boie psmo je iba jedna kniha a tou jednou knihou je Kristus, lebo cel Boie psmo hovor o Kristovi a cel Boie psmo sa spa v Kristovi. 115

135Svt psma... obsahuj Boie slovo, a pretoe s inpirovan, s naozaj Bom slovom. 116

136Boh je autorom Svtho psma tak, e inpiruje jeho udskch autorov; psob v nich a cez nich. Tak zaruuje, e ich spisy uia bez omylu spasiten pravdu. 117

137Vklad inpirovanch Psem m predovetkm venova pozornos tomu, o chcel Boh prostrednctvom posvtnch autorov zjavi pre nau spsu. o pochdza od Ducha, mono plne pochopi iba psobenm Ducha. 118

13846 knh Starho zkona a 27 knh Novho zkona Cirkev prijma a m v cte ako inpirovan.

139tyri evanjeli maj stredn miesto, lebo ich stredobodom je Jei Kristus.

140Jednota Starho a Novho zkona vyplva z jednoty Boieho plnu a Boieho zjavenia. Star zkon pripravuje Nov a ten je splnenm Starho; obidva sa navzjom objasuj; obidva s pravm Bom slovom.

141Cirkev mala vdy v cte Boie Psma tak ako samo Pnovo telo; 119 obidve ivia a usmeruj cel kresansk ivot. Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochode na mojich chodnkoch ( 119, 105). 120
Tretia kapitola
Odpove loveka Bohu

142Svojm Zjavenm sa neviditen Boh vo svojej nesmiernej lske prihovra uom ako priateom a stka sa s nimi, aby ich pozval a prijal do spoloenstva so sebou. 1 Sprvna odpove na toto pozvanie je viera.1102

143Vierou lovek plne podriauje Bohu svoj rozum a svoju vu. Celou svojou bytosou dva shlas Bohu, ktor zjavuje. 2 Tto odpove loveka Bohu, ktor zjavuje, nazva Svt psmo poslunosou viery. 3 2087
1. lnok
Verm1814-1816
I. Poslunos viery

144Poslcha (ob-audire: po-slcha) vo viere znamen slobodne sa podriadi poutmu slovu, lebo jeho pravdivos zaruuje Boh, ktor je Pravda sama. Svt psmo nm dva za prklad takejto poslunosti Abrahma. Ale jej najdokonalejm uskutonenm je Panna Mria.
Abrahm - otec vetkch veriacich

145List Hebrejom vo vekej chvlorei na vieru predkov osobitne zdrazuje Abrahmovu vieru:592570 S vierou poslchol Abrahm, ke bol povolan, aby iel na miesto, ktor mal dosta ako dedistvo; iiel a ani nevedel, kam ide (Hebr 11, 8). 4 S vierou il ako cudzinec a ptnik v Zasbenej zemi. 5 Vierou Sra dostala schopnos poa syna prisbenia.489 A napokon Abrahm s vierou priniesol na obetu svojho jedinho syna. 6

146Takto Abrahm uskutouje definciu viery,1819 ako ju uvdza List Hebrejom: Viera je zkladom toho, v o dfame, dkazom toho, o nevidme (Hebr 11, 1). Abrahm uveril Bohu a potalo sa mu to za spravodlivos (Rim 4, 3). 7 Abrahm posilnen touto vierou (Rim 4, 20) sa stal otcom vetkch, o veria (Rim 4, 11. 18). 8

147Star zkon je bohat na svedectv tejto viery. List Hebrejom chvli prkladn vieru,839 ktorou si predkovia zskali dobr svedectvo (Hebr 11, 2. 39). Ale Boh prichystal pre ns nieo lepie (Hebr 11, 40): milos uveri v jeho Syna Jeia, pvodcu a zavitea viery (Hebr 12, 2).
Mria - Blahoslaven, ktor uverila

148Panna Mria uskutouje poslunos viery4942617 najdokonalejm spsobom. Vo viere prijma zves a prisbenie, ktor jej priniesol anjel Gabriel, lebo ver, e Bohu ni nie je nemon (Lk 1, 37), 9 a dva svoj shlas: Ha, sluobnica Pna, nech sa mi stane poda tvojho slova (Lk 1, 38). Albeta ju pozdravila slovami:506 Blahoslaven je t, ktor uverila, e sa spln, o jej povedal Pn (Lk 1, 45). Pre tto vieru ju bud blahoslavi vetky pokolenia. 10

149Cez cel jej ivot a po posledn skku, 11 ke jej syn Jei zomrel na kri, jej viera nezakolsala.969 Mria neprestala veri, e Boie slovo sa spln. Preto Cirkev uctieva v Mrii najrdzejie uskutonenie viery.507829
II. Viem, komu som uveril (2 Tim 1, 12)
Veri v jednho Boha

150Viera je predovetkm osobnm primknutm sa loveka k Bohu; sasne a neoddelitene je slobodnm shlasom s celou pravdou, ktor Boh zjavil. Kee kresansk viera je osobnm primknutm sa k Bohu a shlasom s pravdou, ktor zjavil, li sa od viery v loveka. Je dobr a sprvne plne dverova Bohu a bezvhradne veri tomu, o povedal. Bolo by vak mrne a pomlen vloi takto vieru do nejakho tvora. 12 222
Veri v Jeia Krista, Boieho Syna

151Pre kresana je viera v Boha neoddelitene spojen s vierou v toho, ktorho on poslal: v jeho milovanho Syna, v ktorom m zabenie. 13 Boh nm povedal, aby sme ho povali. 14 Kristus sm povedal svojim uenkom: Verte v Boha, verte aj vo ma (Jn 14, 1). V Jeia Krista meme veri preto, e on je Boh, Slovo, ktor sa stalo telom:424 Boha nikto nikdy nevidel; jednoroden Boh, ktor je v lone Otca, ten o om priniesol zves (Jn 1, 18). Kee videl Otca (Jn 6, 46), on jedin ho pozn a m moc zjavi ho. 15
Veri v Ducha Svtho

152Nik neme veri v Jeia Krista, ak nem as na jeho Duchu.243683 Ve Duch Svt zjavuje uom, kto je Jei. Lebo nik neme poveda: ,Jei je Pn,' iba ak v Duchu Svtom (1 Kor 12, 3). Duch skma vetko, aj Boie hbky... Ani o je v Bohu, nepozn nik, iba Bo Duch (1 Kor 2, 10-11). Jedine Boh pozn Boha plne. Verme v Ducha Svtho preto, e je Boh.

Cirkev neprestajne vyznva svoju vieru v jednho Boha,232 Otca, Syna a Ducha Svtho.
III. Vlastnosti viery
Viera je milos

153Ke svt Peter vyznva, e Jei je Kristus, Syn ivho Boha, Jei mu hovor, e toto zjavenie mu neprilo z tela a krvi,552 ale od jeho Otca, ktor je na nebesiach (Mt 16, 17). 16 1814 Viera je Bo dar, nadprirodzen nos, ktor vlieva Boh. Aby sa takto viera mohla vzbudi, je potrebn predchdzajca a pomhajca Boia milos a vntorn pomoc Ducha Svtho,1996 ktor by pohol srdce a obrtil ho k Bohu,2606 otvoril oi mysle a dal ,vetkm pocit astia zo shlasu s pravdou a z viery v pravdu'. 17
Viera je udsk kon

154Veri mono iba vaka milosti a vntornej pomoci Ducha Svtho. Je vak takisto pravda, e veri je prav udsk kon.1749 Dverova Bohu a shlasi s pravdami, ktor zjavil, neodporuje ani slobode, ani rozumu loveka. Ani v udskch vzahoch neodporuje naej dstojnosti, ke verme, o in hovoria o sebe a o svojich mysloch, alebo ke verme ich subom (naprklad ke mu a ena uzatvraj manelstvo), aby sme tak vstpili do vzjomnho spoloenstva. Preto ete menej odporuje naej dstojnosti, ak mme vierou prejavi pln poslunos rozumu a vle Bohu,2126 ktor zjavuje, 18 a tak vstpi do dvernho spoloenstva s nm.

155V kone viery udsk rozum a udsk va2088 spolupracuj s Boou milosou: Veri je kon rozumu, ktor shlas s Boou pravdou na prkaz vle, ktor pohol Boh milosou. 19
Viera a rozum

156Dvodom viery nie je to, e sa zjaven pravdy javia ako pravdiv a pochopiten svetlu nho prirodzenho rozumu. Verme pre autoritu samho Boha,1063 ktor zjavuje a ktor sa neme mli ani neme klama. 20 Aby vak poslunos naej viery bola primeran rozumu,2465 Boh chcel, aby sa k vntornej pomoci Ducha Svtho pripojili vonkajie dkazy jeho Zjavenia. 21 A tak zzraky Krista a svtch, 22 548 proroctv, renie Cirkvi a jej svtos, jej plodnos a stabilnos s plne spoahliv znaky Boieho zjavenia,812 primeran chpavosti vetkch, 23 s dvody vierohodnosti, z ktorch vidno, e shlas viery vbec nie je slepm hnutm ducha. 24

157Viera je ist, istejia ne akkovek udsk poznanie, lebo sa zaklad na samom slove Boha, ktor neme klama: Istee, zjaven pravdy sa mu zda udskmu rozumu a udskej sksenosti nejasn, ale istota, ktor pochdza z Boieho svetla, je via ako t, ktor pochdza zo svetla prirodzenho rozumu. 25 Desatisc akost nevytvor ani len jednu pochybnos. 26 2088

158Viera sa sna pochopi [des quaerens intellectum]: 27 patr k viere, e veriaci ti lepie pozna toho, komu uveril, a lepie pochopi to, o zjavil.2705 Hlbie poznanie zasa vzbud viu vieru, oraz vmi zaplen lskou. Milos viery otvra oi srdca (Ef 1, 18), aby sme ivo chpali obsah Zjavenia,1827 ie celok Boieho plnu a tajomstiev viery, ich spojitos medzi sebou a s Kristom, ktor je stredobodom zjavenho tajomstva.90 Aby sa vak chpanie Zjavenia oraz vmi prehlbovalo... Duch Svt ustavine zdokonauje vieru svojimi darmi. 28 2518 A tak poda vroku svtho Augustna: Chp, aby si veril: ver, aby si chpal. 29

159Viera a veda. Hoci viera presahuje rozum, medzi vierou a rozumom nikdy neme by skuton rozpor:283 lebo ten ist Boh, ktor zjavuje tajomstv a vlieva vieru, vloil do udskho ducha svetlo rozumu. A Boh neme poprie seba samho ani pravda nikdy neme protirei pravde. 30 Preto ak metodick vskum2293 v akomkovek vednom odbore postupuje naozaj vedecky a v slade s morlnymi normami, nikdy nebude v skutonom rozpore s vierou, lebo svetsk skutonosti i skutonosti viery maj svoj pvod v tom istom Bohu. Ba toho, kto sa pokorne a vytrvalo sna preskma tajomstv sveta, vedie akoby Boia ruka, hoci si to neuvedomuje. Boh toti udriava vetky veci a spsobuje, e s tm, m s. 31
Sloboda viery

160Aby bola odpove viery udsk, lovek m dobrovone odpoveda Bohu vierou; preto nikto nem by nten prija vieru proti svojej vli.17382106 kon viery je toti samou svojou povahou dobrovon. 32 Boh isto vol ud, aby mu slili v duchu a pravde, take s viazan vo svedom, ale nie s nten... To sa dokonale ukzalo v Jeiovi Kristovi. 33 Kristus sce pozval k viere a k obrteniu, ale nijakm spsobom k tomu nentil. Vydal svedectvo pravde, ale nechcel ju nasilu nanti tm, ktor jej odporovali. Lebo jeho krovstvo... sa vzmha... lskou,616 ktorou Kristus vyzdvihnut na kri priahuje ud k sebe. 34
Nevyhnutnos viery

161Veri v Jeia Krista a v toho, ktor ho poslal na nau spsu,432 je nevyhnutne potrebn na dosiahnutie spsy. 35 1257 Kee ,bez viery je... nemon pi sa Bohu' (Hebr 11, 6) a dosta sa do spoloenstva jeho synov, bez nej nikdy nik nedosiahol ospravodlivenie a nik nedosiahne ven ivot, iba ten, kto v nej ,vytrv do konca' (Mt 10, 22; 24, 13). 36 846
Vytrvalos vo viere

162Viera je nezaslen dar, ktor Boh dva loveku. Tento neoceniten dar meme strati.2089 Svt Pavol upozoruje Timoteja: Toto prikzanie ti zverujem..., aby si bojoval dobr boj, aby si mal vieru a dobr svedomie, ktor niektor odvrhli a stroskotali vo viere (1 Tim 1, 18-19). Aby sme ili, rstli a vytrvali vo viere a do konca, musme ju ivi Bom slovom a musme prosi Pna, aby nm ju zveaoval; 37 10372016 viera m by inn skrze lsku (Gal 5, 6), 38 udriavan ndejou 39 a zakorenen vo viere Cirkvi.25732849
Viera - zaiatok venho ivota

163Viera nm dva akoby vopred okusova rados a svetlo oblaujceho videnia, ktor je cieom nho putovania tu na zemi. Potom budeme vidie Boha z tvre do tvre (1 Kor 13, 12), takho, ak je1088 (1 Jn 3, 2). Viera je teda u zaiatkom venho ivota:

Na dobr uloen pre ns v prisbeniach, ktor oakvame s vierou, e ich budeme pozva, hadme akoby v zrkadle tak, akoby tu u boli. 40

164Teraz vak ijeme vo viere, a nie v nazeran (2 Kor 5, 7) a poznvame Boha len nejasne, akoby v zrkadle... iba iastone (1 Kor 13, 12). A hoci vieru osvecuje ten,2846 v ktorho verme, asto ju ijeme v temnote. Viera me by vystaven skke. Svet, v ktorom ijeme, sa asto zd vemi aleko od toho, o om ns uisuje viera.3091502 Zlo a boles, nespravodlivosti a smr, ktor zakusujeme, akoby protireili dobrej zvesti;1006 mu otrias vierou a sta sa pre u pokuenm.

165Vtedy sa mame obraca na svedkov viery: na Abrahma, ktor proti ndeji v ndeji uveril (Rim 4, 18); na Pannu Mriu, ktor sa na ceste viery 41 dostala a do noci viery, 42 ke mala as na umuen svojho Syna a na noci jeho hrobu, 43 2719 a na tokch inch svedkov viery: Preto aj my, obklopen takm oblakom svedkov, zhome vetku pra a hriech, ktor ns opantva, a vytrvalo beme v pretekoch, ktor mme pred sebou, s oami upretmi na Jeia, pvodcu a zavitea viery (Hebr 12, 1-2).
2. lnok
Verme

166Viera je osobn kon: je to slobodn odpove loveka na iniciatvu Boha, ktor sa zjavuje.875 Ale viera nie je kon osamoten. Nik neme veri sm, tak ako nik neme sm i. Nik si nedal vieru sm, tak ako si nik sm nedal ivot. Veriaci prijal vieru od inch a m ju zasa odovzda inm. Naa lska k Jeiovi a k uom ns pobda hovori o naej viere inm. Kad veriaci je akoby ohnivkom vo vekej reazi veriacich. Nemohol by som veri, keby ma nepodopierala viera inch. Ja zasa svojou vierou pomham udriava vieru inch.

167Verm: 44 to je viera Cirkvi,1124 ktor kad veriaci osobne vyznva, najm pri krste. Verme: 45 to je viera Cirkvi, ktor vyznvaj biskupi zhromaden na koncile, alebo veobecnejie, liturgick zhromadenie veriacich. Verm: tak hovor aj naa matka Cirkev,2040 ktor svojou vierou odpoved Bohu a u ns hovori: Verm, Verme.
I. Ha, Pane, na vieru svojej Cirkvi

168Predovetkm ver Cirkev a tak vedie, iv a udriava moju vieru. Predovetkm Cirkev vyznva vade Pna (Teba oslavuje svt Cirkev po celej zemi, spievame v hymne Teba, Boe, chvlime) a s ou a v nej sme aj my pobdan a veden vyznva: Verm, Verme. Prostrednctvom Cirkvi dostvame v krste vieru a nov ivot v Kristovi.1253 Poda Rmskeho ritula sa vysluhovate krstu pta katechumena: o si iada od Boej Cirkvi? On odpovie: Vieru. - o ti d viera? - ivot ven. 46

169Spsa prichdza jedine od Boha. Ale pretoe ivot viery dostvame prostrednctvom Cirkvi, ona je naou matkou: Verme v Cirkev akoby v matku znovuzrodenia,750 a nie v Cirkev, akoby bola pvodkyou spsy. 47 A kee je naou matkou, je aj vychovvatekou naej viery.2030
II. Re viery

170Neverme vo formuly, ale v skutonosti, ktor tieto formuly vyjadruj a ktorch sa nm viera umouje dotyka. kon [viery] veriaceho sa nekon pri tom, o je vysloven, ale pri [vyslovenej] skutonosti. 48 K tmto skutonostiam sa vak pribliujeme pomocou formulci viery.186 Ony umouj vyjadrova a odovzdva vieru, slvi ju v spoloenstve, osvojova si ju a oraz intenzvnejie z nej i.

171Cirkev, ktor je stp a opora pravdy (1 Tim 3, 15), verne opatruje vieru, raz navdy odovzdan svtm7884857 (Jd 3). Uchovva v pamti Kristove slov a z pokolenia na pokolenie odovzdva vyznanie viery apotolov. Podobne ako matka u svoje deti hovori a tm aj chpa inch a komunikova s nimi, tak ns naa matka Cirkev u re viery,185 aby ns uviedla do chpania a ivota viery.
III. Jedna viera

172Od stro Cirkev neprestva v mnohch jazykoch,813 kultrach a nrodoch vyznva svoju jedin vieru, prijat od jednho Pna, odovzdvan alej jednm krstom a zakorenen v presveden, e vetci udia maj iba jednho Boha a Otca. 49 Svt Irenej Lyonsk, svedok tejto viery, tvrd:

173Cirkev, rozren po celom svete a po koniny zeme,830 prijala od apotolov a ich nasledovnkov vieru... Toto posolstvo... a tto vieru... starostlivo opatruje, akoby bvala v jednom dome, a ver v ne tak, akoby mala jednu duu a jedno srdce, a jednomysene ich ohlasuje, u a podva alej, akoby mala iba jedny sta. 50

174Lebo hoci s na svete rozdielne jazyky, sila Tradcie78 je jedna a t ist. Ve cirkvi zaloen v Germnii neveria alebo neodovzdvaj nieo in, ani tie, ktor s v Hispnii alebo v krajoch Keltov, ani tie, o s na Vchode, ani tie v Egypte, ani tie v Lbyi, ani tie, o s zaloen v strede sveta. 51 Posolstvo Cirkvi je teda pravdiv a spoahliv a v nej sa ukazuje jedna a t ist cesta spsy na celom svete. 52

175Vieru, ktor sme prijali od Cirkvi, si chrnime a ona ako vzcny poklad v peknej ndobe psobenm Boieho Ducha stle mladne a omladzuje aj ndobu, ktor ju obsahuje. 53
Zhrnutie

176Viera je osobn primknutie sa celho loveka k Bohu, ktor sa zjavuje. Zaha v sebe shlas rozumu a vle so Zjavenm, ktor Boh dal o sebe inmi a slovami.

177Veri m teda dvojak vzah: k osobe a k pravde; k pravde pre dveru k osobe, ktor t pravdu dosvieda.

178V nikoho inho nemme veri, iba v Boha, Otca, Syna a Ducha Svtho.

179Viera je nadprirodzen Bo dar. Aby lovek veril, potrebuje vntorn pomoc Ducha Svtho.

180Veri je vedom a slobodn udsk kon, ktor zodpoved dstojnosti udskej osoby.

181Veri je eklezilny kon. Viera Cirkvi predchdza, rod, udriava a iv nau vieru. Cirkev je matka vetkch veriacich. Neme ma Boha za Otca, kto nem Cirkev za matku - Habere iam non potest Deum Patrem qui Ecclesiam non habet Matrem. 54

182Verme vetko, o obsahuje napsan alebo stne podan Boie slovo a o Cirkev... predklad veri ako Bohom zjaven. 55

183Viera je nevyhnutne potrebn na spsu. Tvrd to sm Pn Jei: Kto uver a d sa pokrsti, bude spasen; ale kto neuver, bude odsden (Mk 16, 16).

184Viera... je uritou predchuou [praelibatio] toho poznania, ktor ns urob blaenmi v budcom ivote. 56
Vyznanie viery
Apotolsk vyznanie viery 57 	Nicejsko-carihradsk vyznanie viery 58
Verm v Boha,
Otca vemohceho,
Stvoritea neba i zeme,	Verm v jednho Boha,
Otca vemohceho,
Stvoritea neba i zeme,
sveta viditenho i neviditenho.
i v Jeia Krista,
jeho jedinho Syna,	Verm v jednho Pna Jeia Krista,
jednorodenho Syna Boieho,
zrodenho z Otca pred vetkmi vekmi;
nho Pna,	Boha z Boha,
Svetlo zo Svetla,
pravho Boha z Boha pravho,
splodenho, nie stvorenho,
jednej podstaty s Otcom.
Skrze neho bolo vetko stvoren.
On pre ns ud a pre nau spsu
zostpil z nebies.
ktor sa poal z Ducha Svtho,
narodil sa z Mrie Panny,	A mocou Ducha Svtho
vzal si telo z Mrie Panny
a stal sa lovekom.
trpel za vldy Poncia Pilta,	Za ns bol aj ukriovan
za vldy Poncia Pilta,
bol ukriovan, umrel
a bol pochovan;
zostpil k zosnulm,	bol umuen
a pochovan,
tretieho da vstal z mtvych,	ale tretieho da vstal z mtvych
poda Svtho psma.
vstpil na nebesia,
sed po pravici Boha
Otca vemohceho.	A vstpil do neba,
sed po pravici Otca.
Odtia prde
sdi ivch i mtvych.	A zasa prde v slve
sdi ivch i mtvych
a jeho krovstvu nebude konca.
Verm v Ducha Svtho,	Verm v Ducha Svtho,
Pna a Oivovatea,
ktor vychdza z Otca i Syna.
Jemu sa zrove vzdva
t ist poklona a slva
ako Otcovi a Synovi.
On hovoril stami prorokov.
Verm v jednu, svt,
v svt Cirkev veobecn,
v spoloenstvo svtch,	veobecn, apotolsk Cirkev.
	Vyznvam jeden krst
v odpustenie hriechov,
vo vzkriesenie tela
a v ivot ven.	na odpustenie hriechov
a oakvam vzkriesenie mtvych
a ivot budceho veku.
Amen.	Amen.
Druh oddiel
Vyznanie kresanskej viery
Symboly viery

185Kto hovor Verm, hovor: Shlasm s tm, o my verme. Spoloenstvo vo viere potrebuje spolon re viery,171949 ktor je pre vetkch normatvna a spja ich v tom istom vyznan viery.

186Apotolsk Cirkev u od zaiatku vyjadrovala a odovzdvala svoju vieru v krtkych formulch, ktor boli normatvne pre vetkch. 1 Ale Cirkev u vemi skoro chcela aj zhromadi podstatn prvky svojej viery do organickch a lenench shrnov, ktor boli uren predovetkm kandidtom krstu:

Shrn viery nebol zostaven tak, aby sa pil uom, ale z celho Psma boli vybrat najhlavnejie prvky, ktor tvoria jedin a pln uenie viery. A tak ako horin semeno skrva v malom zrnku vea konrov, aj tento shrn viery obsahuje v niekokch slovch vetko nboensk poznanie, ktor sa nachdza tak v Starom, ako aj v Novom zkone. 2

187Tieto shrny viery sa volaj vyznania viery, lebo zhaj vieru, ktor vyznvaj kresania. Volaj sa aj Krdo, lebo v latinine sa zvyajne zanaj slovom Credo (Verm). A volaj sa aj symboly viery.

188Grcke slovo symbolon znamenalo polovicu rozlomenej veci (naprklad peate), ktor slila ako poznvac znak. Rozlomen asti sa prikladali k sebe, aby sa overila totonos nositea. Symbol viery je teda poznvacm znakom i znakom spoloenstva medzi veriacimi. Slovo symbolon neskr oznaovalo kompendium, zbierku alebo shrn. Symbol viery je shrn hlavnch prvd viery. Preto je prvm a zkladnm orientanm bodom katechzy.

189Prv vyznanie viery sa rob pri krste.1237 Vyznanie viery je predovetkm krstnm vyznanm viery.232 Pretoe sa krst udeuje v mene Otca i Syna i Ducha Svtho (Mt 28, 19), pravdy viery vyznvan pri krste sa lenia poda ich vzahu k trom osobm Najsvtejej Trojice.

190Symbol viery sa teda del na tri asti tak, e sa v prvej asti hovor o prvej boskej osobe a o obdivuhodnom diele stvorenia; v druhej asti o druhej osobe a o tajomstve vykpenia loveka; v tretej asti o tretej osobe, pvodcovi a prameni nho posvtenia. 3 To s tri kapitoly naej [krstnej] peate 4 (ie nho krstu).

191Symbol viery je rozdelen na tri asti tak, e... obsahuje rzne a vemi vhodn vroky. Tieto vroky nazvame poda prirovnania, ktor asto pouvali Otcovia, lnkami. Lebo ako s dy tela odlen lnkami, ktor ich odliuj a oddeuj, aj v tomto vyznan viery sprvne a priliehavo nazvame lnkom to, o mme veri odline a oddelene od inho. 5 Poda dvnej tradcie, ktor dosvieda u svt Ambrz, je aj zvykom pota dvans lnkov Vyznania viery, aby sa shrn apotolskej viery symbolicky oznaoval potom apotolov. 6

192V priebehu storo ako odpove na potreby rozlinch obdob vznikali mnoh vyznania alebo symboly viery: symboly rznych apotolskch a starobylch cirkv, 7 Symbol Quicumque, nazvan aj Atanzov, 8 vyznania viery niektorch koncilov (Toledskho, 9 Laternskeho, 10 Lyonskho, 11 Tridentskho 12 ) alebo niektorch ppeov, naprklad Fides Damasi 13 alebo Vyznanie viery Boieho udu napsan Pavlom VI. (1968). 14

193Ani jeden zo symbolov viery z rznych obdob ivota Cirkvi nemono povaova za prekonan a zbyton. Prostrednctvom rozlinch shrnov, ktor sa z nich urobili, pomhaj nm dnes pozna a prehbi vdy predkladan vieru.

Zo vetkch vyznan viery dve maj v ivote Cirkvi celkom osobitn miesto:

194Apotolsk vyznanie viery (Symbol apotolov) nazvan tak preto, e sa prvom povauje za vern zhrnutie viery apotolov. Je starobylm krstnm vyznanm viery rmskej cirkvi. Jeho vek autorita vyplva zo skutonosti, e toto je symbol, ktorho sa dr rmska cirkev, kde sdlil Peter, prv z apotolov, a kam priniesol spolon uenie viery. 15

195Nicejsko-carihradsk vyznanie viery242245 m vek autoritu preto, e pochdza z prvch dvoch ekumenickch koncilov (r. 325 a r. 381).465 Ete aj dnes je spolon vetkm vekm cirkvm Vchodu i Zpadu.

196N vklad viery sa bude pridriava Apotolskho vyznania viery, ktor v istom zmysle predstavuje najstar rmsky katechizmus. Vklad vak budeme stle dopa odkazmi na Nicejsko-carihradsk vyznanie viery, ktor je v mnohch bodoch vyjadren rozvinutejie a podrobnejie.

197Vyznanie naej viery,1064 ktor dva ivot, prijmame tak ako v de nho krstu, ke cel n ivot bol zveren tomu ueniu (Rim 6, 17). Vyslovova s vierou Vyznanie viery znamen vstpi do spoloenstva s Bohom Otcom, Synom a Duchom Svtm, ako aj do spoloenstva s celou Cirkvou, ktor nm odovzdva vieru a v ktorej lone verme:

Symbol [viery] je duchovnou peaou...1274 je rozjmanm nho srdca a akoby stle prtomnou strou; je bezpochyby pokladom naej due. 16
Prv kapitola
Verm v Boha Otca

198Nae Vyznanie viery sa zana od Boha, lebo Boh je prv a... posledn (Iz 44, 6), zaiatok a koniec vetkho. Krdo sa zana od Boha Otca, lebo Otec je prv bosk osoba Najsvtejej Trojice. N Symbol viery sa zana stvorenm neba a zeme, lebo stvorenie je zaiatok a zklad vetkch Boch diel.
1. lnok
Verm v Boha, Otca vemohceho, Stvoritea neba i zeme
1. odsek
Verm v Boha

199Verm v Boha: toto prv tvrdenie Vyznania viery je aj najzkladnejie. Cel Symbol viery hovor o Bohu, a aj ke hovor o loveku a o svete, rob to vo vzahu k Bohu. Vetky lnky Krda zvisia od prvho, podobne ako Boie prikzania rozvjaj prv prikzanie.2083 Ostatn lnky nm umouj lepie pozna Boha takho, ak sa postupne zjavoval uom. Veriaci teda sprvne najprv vyznvaj, e veria v Boha. 1
I. Verm v jednho Boha

200Tmito slovami sa zana Nicejsko-carihradsk vyznanie viery. Vyznanie, e Boh je jedin,2085 ktor m korene v Boom zjaven Starej zmluvy, je neoddeliten od vyznania, e Boh jestvuje, a je takisto zkladn. Boh je jedin: jestvuje iba jeden Boh. Kresansk viera ver a vyznva, e... Boh je [svojou] prirodzenosou [natura], podstatou [substantia] a bytnosou [essentia] jeden. 2

201Izraelu, svojmu vyvolenmu, sa Boh zjavil ako Jedin:2083 Pouj, Izrael, Pn, n Boh, je jedin Pn! A ty bude milova Pna, svojho Boha, celm svojm srdcom, celou svojou duou a celou svojou silou (Dt 6, 4-5). Boh prostrednctvom prorokov vyzva Izrael a vetky nrody, aby sa obrtili k nemu, Jedinmu: Ku mne sa obrte, spasen budete, vetky koniny zeme, ve ja som Boh a inho niet... Mne sa sklon kad koleno, prisaha bude kad jazyk: ,Len v Pnovi', povedia o mne, ,je pravda a moc' (Iz 45, 22-24). 3

202Sm Jei potvrdzuje, e Boh je jedin Pn a e ho treba milova z celho srdca, z celej due, z celej mysle a z celej sily. 4 Ale zrove dva pochopi, e aj on je Pn. 5 446 Vyznva, e Jei je Pn, je vlastn kresanskej viere.152 To nie je v rozpore s vierou v jedinho Boha. Veri v Ducha Svtho, Pna a Oivovatea, nevna do jedinho Boha nijak rozdelenie:

Pevne verme a primne vyznvame, e je jeden jedin prav Boh, ven, nesmierny a nemeniten, nepochopiten, vemohci a nevslovn,42 Otec, Syn a Duch Svt: toti tri osoby, ale jedna bytnos, podstata alebo plne jednoduch prirodzenos. 6
II. Boh zjavuje svoje meno

203Boh sa zjavil svojmu udu Izraelu tak, e mu dal pozna svoje meno. Meno vyjadruje bytnos, totonos osoby a zmysel jej ivota.2143 Boh m meno. Nie je nejakou anonymnou silou. Prezradi svoje meno znamen da sa inm pozna, v istom zmysle odovzda seba samho, teda sta sa prstupnm, da sa dvernejie ie osobne pozna a oslovova.

204Boh sa zjavoval svojmu udu postupne a pod rozlinmi menami,63 ale a zjavenie Boieho mena Mojiovi v teofnii horiaceho krka na zaiatku exodu (vchodu z Egypta) a zmluvy na Sinaji sa ukzalo zkladnm zjavenm pre Star i Nov zmluvu.
iv boh

205Boh vol Mojia z krka, ktor hor, ale nezhra.2575 Hovor mu: Ja som Boh tvojho otca Abrahma, Boh Izka a Boh Jakuba (Ex 3, 6). Boh je Boh otcov, je ten, ktor povolal a viedol patriarchov na ich putovaniach. On je Boh vern a milosrdn, ktor pamt na nich a na svoje prisbenia; prichdza, aby vyslobodil ich potomkov z otroctva. On je Boh, ktor to me a chce urobi, nezvisle od priestoru a asu, a na uskutonenie tohto plnu pouije svoju vemohcnos.268
Ja som, ktor som

Moji povedal Bohu: ,Ja pjdem k Izraelitom a poviem im: 'Boh vaich otcov ma poslal k vm.' Oni sa bud pta: 'Ak je jeho meno?' A o im odpoviem?' Boh povedal Mojiovi: ,Ja som, ktor som!' - a dodal: ,Toto povie Izraelitom: 'Ja som' ma poslal k vm... Toto je moje meno naveky a takto ma bud spomna z pokolenia na pokolenie' (Ex 3, 13-15).

206Ke Boh zjavuje svoje tajomn meno YHWH, ie Ja som ten, ktor je alebo Ja som ten, ktor som, alebo aj Ja som, ktor som, hovor, kto je a akm menom ho treba vola. Toto Boie meno je tajomn, ako je tajomstvom sm Boh. Je to zjaven meno a zrove je to akoby odmietnutie mena, a prve preto najlepie vyjadruje Boha ako toho, ktor je a nekonene prevyuje vetko,43 o meme pochopi alebo vyslovi: On je skryt Boh (Iz 45, 15), jeho meno je nevslovn 7 a pritom je to Boh, ktor je blzky uom.

207Ke Boh zjavuje svoje meno, sasne zjavuje svoju vernos, ktor je od vekov a naveky, ktor plat pre minulos (Ja som Boh tvojich otcov: Ex 3, 6) i pre budcnos (Ja budem s tebou: Ex 3, 12). Boh, ktor zjavuje svoje meno Ja som, zjavuje sa ako Boh, ktor je vdy tu, prtomn pri svojom ude, aby ho zachrnil.

208Pred pralivou a tajomnou prtomnosou Boha objavuje lovek svoju nepatrnos.724 Pred horiacim krkom si Moji zobva sandle a zakrva si tvr pred Boou svtosou. 8 Pred slvou trojsvtho Boha Izai zvol: Beda mi, no, som straten. Ve som mu s neistmi perami (Iz 6, 5). Pred boskmi znameniami, ktor kon Jei, Peter zvol: Pane, od odo ma, lebo som lovek hrieny (Lk 5, 8). Ale pretoe Boh je svt,448 me odpusti lovekovi, ktor pred nm uzn, e je hrienik:388 Nevylejem svoj rozplen hnev..., ve som ja Boh, a nie lovek, Svt uprostred teba (Oz 11, 9). Apotol Jn hovor podobne: Upokojme si pred nm srdce, lebo keby nm srdce nieo vytalo, Boh je v ako nae srdce a vie vetko (1 Jn 3, 19-20).

209Izraelsk ud nevyslovuje Boie meno z cty k jeho svtosti. Pri tan Svtho psma sa zjaven meno nahrdza Bom titulom Pn (Adonaj, po grcky Kyrios). Pod tmto titulom sa bude vyznva Jeiovo bostvo446 zvolanm: Jei je Pn.
Milostiv a lskav Boh

210Po hriechu Izraela,2116 ktor sa odvrtil od Boha a klaal sa zlatmu teau, 9 Boh vypouje Mojiovo orodovanie2577 a shlas s tm, e pjde uprostred nevernho udu. Tak zjavuje svoju lsku. 10 Ke si Moji iada vidie jeho slvu, Boh mu odpoved: Predvediem pred tebou vetku svoju ndheru a vyslovm pred tebou aj Pnovo meno [YHWH] (Ex 33, 18-19). Potom Pn prechdza popred Mojia a vol: Pn, Pn [YHWH, YHWH] je milostiv a lskav Boh, zhovievav, vemi milosrdn a vern (Ex 34, 6). Vtedy Moji vyznva, e Pn je Boh, ktor odpa. 11

211Boie meno Ja som alebo On je vyjadruje vernos Boha, ktor napriek nevernosti spovajcej v hriechu ud a trestu, ktor si hriech zasluhuje, preukazuje milosrdenstvo tiscom (Ex 34, 7). Boh zjavuje, e je bohat na milosrdenstvo (Ef 2, 4),604 a ide a tak aleko, e vyd svojho vlastnho Syna. Jei d svoj ivot, aby ns oslobodil od hriechu, a tm zjav, e aj on nos Boie meno: Ke vyzdvihnete Syna loveka, poznte, e ,Ja som' (Jn 8, 28).
Jedine Boh je

212V priebehu stro viera Izraela mohla rozvja a prehlbova bohatstvo, ktor je obsiahnut v zjaven Boieho mena. Boh je jeden, okrem neho niet bohov. 12 On presahuje svet i dejiny. On stvoril nebo i zem: Ony sa pomin, ale ty zostane; rozpadn sa sa odev... Ale ty ostva vdy ten ist a tvoje roky s bez konca ( 102, 27-78). U neho niet premeny ani tiea zmeny (Jak 1, 17). On je Ten, ktor je od vekov a naveky, a preto ostva stle vern sebe sammu a svojim prisbeniam.

213Zjavenie nevslovnho mena Ja som, ktor som obsahuje teda pravdu, e jedine Boh JE. V tomto zmysle Boie meno chpal u preklad Septua-ginta a po om Tradcia Cirkvi:41 Boh je plnos bytia a kadej dokonalosti, bez zaiatku a bez konca. Km vetky stvorenia dostali od neho vetko, m s a o maj, on jedin je samo svoje Bytie a sm od seba je vetkm, m je.
III. Boh, Ten, ktor je, je Pravda a Lska

214Boh, Ten, ktor je, sa zjavil Izraelu ako ten, ktor je vemi milosrdn a vern (Ex 34, 6). Tieto dva vrazy strune vyjadruj bohatstvo Boieho mena. Boh vo vetkch svojich dielach ukazuje svoju lskavos, svoju dobrotu, svoju milos, svoju lsku, ale aj svoju spoahlivos, svoju stlos, svoju vernos a svoju pravdu.1062 Tvoje meno budem oslavova, pretoe si milosrdn a vern ( 138, 2). 13 On je Pravda, lebo Boh je svetlo a niet v om nijakej tmy (1 Jn 1, 5); on je Lska, ako u apotol Jn (1 Jn 4, 8).
Boh je Pravda

215Pravda je podstatou tvojich slov2465 a vetky rozsudky tvojej spravodlivosti s ven ( 119, 160). A teraz, Pane, Boe, ty si Boh a tvoje slov s pravda (2 Sam 7, 28); preto sa Boie prisbenia1561063 vdy plnia. 14 Boh je Pravda sama, jeho slov nemu klama. Preto sa mono s plnou dverou spoahn na pravdivos a vernos jeho slova vo vetkom. Poiatkom hriechu a pdu loveka bolo klamstvo Pokuitea, ktor ho naviedol na pochybovanie o Boom slove, o Boej dobrote a vernosti.397

216Boia pravda je Boia mdros,295 ktor vldne v celom poriadku stvorenia a riadenia sveta. 15 Boh sm stvoril nebo i zem 16 a len on sm me da prav poznanie vetkch stvorench vec v ich vzahu k nemu. 17 32

217Boh je pravdiv aj vtedy, ke zjavuje seba: uenie, ktor pochdza od neho, je zkon pravdy (Mal 2, 6). Ke pole svojho Syna na svet, bude to preto, aby vydal svedectvo pravde (Jn 18, 37):851 A vieme, e priiel Bo Syn a dal nm schopnos pozna toho Pravdivho2466 (1 Jn 5, 20). 18
Boh je Lska

218lzrael mohol v priebehu svojich dejn zisti, e Boh mal iba jedin dvod, pre ktor sa mu zjavil a vyvolil si ho spomedzi vetkch nrodov, aby bol jeho: svoju nezitn lsku. 19 295 A Izrael vaka svojim prorokom pochopil, e Boh ho zasa len z lsky neprestva zachraova 20 a odpa mu jeho nevernos a jeho hriechy. 21

219Lska Boha k lzraelu sa prirovnva lske otca k svojmu synovi. 22 Tto lska je silnejia ako lska matky k vlastnm deom. 23 239 Boh miluje svoj ud vmi ako ench svoju milovan nevestu. 24 796 Tto lska prekon aj tie najvie nevernosti 25 a pjde a po ten najdrah dar:458 Boh tak miloval svet, e dal svojho jednorodenho Syna (Jn 3, 16).

220Boia lska je ven (Iz 54, 8): Nech i vrchy odstpia a kopce nech sa otras: moja milos neodstpi od teba (Iz 54, 10). Lskou odvekou som a miloval, preto som si a milosrdne pritiahol (Jer 31, 3).

221Svt Jn ide ete alej, ke tvrd: Boh je lska733 (1 Jn 4, 8. 16). Samotn Boie bytie je Lska. Ke Boh v plnosti asu posiela svojho jednorodenho Syna a Ducha lsky,851 zjavuje svoje najvntornejie tajomstvo: 26 on sm je ven vmena lsky: Otec, Syn a Duch Svt, a ns uril na to, aby sme mali na nej as.257
IV. Dleitos viery v jednho Boha

222Veri v Boha, Jedinho, a milova ho celou svojou bytosou, m nesmierne nsledky pre cel n ivot. To znamen:

223Pozna Boiu vekos a velebnos:400 Pn je tak vzneen, e prevyuje nae chpanie. 27 Preto Bohu treba sli prvmu. 28

224i vo vzdvan vaky:2637 Ak je Boh Jedin, vetko, o sme a o mme, pochdza od neho: o m, o si nedostal? (1 Kor 4, 7). m sa odvam Pnovi za vetko, o mi dal? ( 116, 12).

225Pozna jednotu a prav dstojnos vetkch ud:356360 Vetci s stvoren na Bo obraz a podobu17001934 (Gn 1, 26).

226Sprvne pouva stvoren veci:3392402 Viera v jednho Boha ns vedie k tomu, aby sme vetko, o nie je on, pouvali natoko, nakoko ns to k nemu pribliuje, a zriekali sa toho natoko, nakoko ns to od neho odvracia. 29

Pn mj a Boh mj, vezmi mi vetko, o mi preka s k tebe! Pn mj a Boh mj, daj mi vetko, o mi pomha s k tebe! Pn mj a Boh mj, odptaj ma odo ma a daj, aby som cel patril tebe! 30

227V kadej situcii dverova Bohu,313 aj v protivenstvch. Obdivuhodne to vyjadruje jedna modlitba svtej Terzie od Jeia (z Avily):2090

Nech a ni neznepokojuje, / nech a ni neak,
vetko sa poma, / Boh sa nemen.
Trpezlivos / dosiahne vetko.2830
Kto m Boha, / tomu ni nechba:
Boh sm sta. 31 1723
Zhrnutie

228Pouj, Izrael, Pn, n Boh, je jedin Pn... (Dt 6, 4; Mk 12, 29). Je nevyhnutn, aby najvia vekos bola jedin, a takou bude, ak nem seberovn... Ak Boh nie je jedin, nie je [Bohom]. 32

229Viera v Boha ns vedie k tomu, aby sme sa obracali jedine k nemu ako k svojmu prvopoiatku a k svojmu poslednmu cieu a aby sme niomu nedvali prednos pred nm, ani ho nim nenahrdzali.

230Hoci sa Boh zjavuje, ostva nevslovnm tajomstvom: Keby si [ho] pochopil, nebol by Bohom. 33

231Boh naej viery sa zjavil ako Ten, ktor je; dva sa pozna ako vemi milosrdn a vern (Ex 34, 6). Jeho samotn Bytie je Pravda a Lska.
2. odsek
Otec
I. V mene Otca i Syna i Ducha Svtho

232Kresania s krsten v mene Otca i Syna i Ducha Svtho1891223 (Mt 28, 19). Predtm odpovedaj Verm na trojnsobn otzku, ktorou sa od nich iada, aby vyznali svoju vieru v Otca, v Syna a v Ducha: Viera vetkch kresanov m zklad v Trojici. 34

233Kresania s krsten v mene Otca i Syna i Ducha Svtho, a nie v ich mench, 35 lebo je len jeden Boh, vemohci Otec a jeho jednoroden Syn a Duch Svt: Najsvtejia Trojica.

234Tajomstvo Najsvtejej Trojice2157 je strednm tajomstvom kresanskej viery a kresanskho ivota. Je to tajomstvo Boha, ak je sm v sebe. Toto tajomstvo je teda prameom vetkch ostatnch tajomstiev viery a svetlom, ktor ich osvetuje. Je najzkladnejm a najpodstatnejm uenm v hierarchii prvd viery. 36 Cel dejiny spsy s dejinami cesty a spsobu,90 akm sa prav a jedin Boh, Otec, Syn a Duch Svt, zjavuje uom, a ke sa odvrtia od hriechu, zmieruje1449 a spja ich so sebou. 37

235V tomto odseku sa v krtkosti vysvetl, ako bolo zjaven tajomstvo Najsvtejej Trojice (I), ako Cirkev formulovala uenie viery o tomto tajomstve (II), a napokon ako Boh Otec boskmi poslaniami Syna a Ducha Svtho uskutouje svoj dobrotiv pln stvorenia, vykpenia a posvtenia (III).

236Cirkevn Otcovia1066 rozliuj medzi Teolgiou a Ekonmiou. Prvm termnom oznauj tajomstvo vntornho ivota Boha-Trojice a druhm vetky Boie diela, ktormi sa Boh zjavuje a dva svoj ivot. Prostrednctvom Ekonmie je nm zjaven Teolgia a Teolgia zasa objasuje cel Ekonmiu.259 Boie diela zjavuj, kto je Boh sm v sebe, a naopak, tajomstvo jeho vntornho bytia osvetuje chpanie vetkch jeho diel. Podobne je to aj medzi udskmi osobami. Osoba sa prejavuje vo svojom konan, a m lepie poznme nejak osobu, tm lepie chpeme jej konanie.

237Trojica je tajomstvom viery v zkom zmysle slova, toti jednm z tajomstiev skrytch v Bohu, ktor nemu by poznan, ak ich Boh nezjav. 38 Boh nepochybne zanechal urit stopy svojho trojinho Bytia50 vo svojom stvoriteskom diele a vo svojom Zjaven za ias Starej zmluvy. Ale hbka jeho Bytia ako Najsvtejej Trojice je tajomstvo, ktor je nedostupn sammu rozumu, ba aj viere Izraela pred vtelenm Boieho Syna a zoslanm Ducha Svtho.
II. Zjavenie Boha ako Trojice
Otec sa zjavuje prostrednctvom Syna

238Vzvanie Boha ako Otca je znme v mnohch nboenstvch. Bostvo sa asto povauje za otca bohov i ud. V Izraeli je Boh nazvan Otcom ako Stvoritesveta. 39 Ete vmi je Boh Otcom na zklade Zmluvy a Zkona darovanho udu, o ktorom hovor: Izrael je mj prvoroden syn (Ex 4, 22). Je nazvan aj Otcom kra Izraela. 40 2443 A celkom osobitne je Otcom chudobnch, sirt a vdov, ktor s pod jeho lskavou ochranou. 41

239Ke re viery oznauje Boha menom Otec, poukazuje predovetkm na dva aspekty: e Boh je prvopoiatkom vetkho a transcendentnou autoritou a e zrove je dobrotou a starostlivosou, ktor miluje vetky svoje deti. Tto otcovsk nenos Boha mono vyjadri aj obrazom materstva, 42 ktor lepie zvrazuje Boiu imanentnos a dvernos vzahu medzi Bohom a jeho stvorenm. Takto re viery erp z udskej sksenosti tkajcej sa rodiov, ktor s pre loveka v istom zmysle prvmi zstupcami Boha. Ale z tejto sksenosti vyplva aj to, e udsk rodiia s omyln a mu znetvori podobu otcovstva a materstva. Preto treba pripomen, e Boh presahuje udsk rozliovanie pohlav.3702779 On nie je ani mu, ani ena, on je Boh. Presahuje aj udsk otcovstvo a materstvo, 43 hoci je ich pvodcom a mierou: 44 nik nie je tak otcom, ako je Otcom Boh.

240Jei zjavil, e Boh je Otec v mimoriadnom zmysle:2780 nie je Otcom iba ako Stvorite, ale je vene Otcom441-445 vo vzahu k svojmu jednorodenmu Synovi, ktor je vene Synom iba vo vzahu k svojmu Otcovi: Nik nepozn Syna, iba Otec, ani Otca nepozn nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcie zjavi (Mt 11, 27).

241Preto apotoli vyznvaj Jeia ako Slovo, ktor bolo na poiatku... u Boha a to Slovo bolo Boh (Jn 1, 1), ako toho, ktor je obraz neviditenho Boha (Kol 1, 15) a odblesk jeho slvy a obraz jeho podstaty (Hebr 1, 3).

242Po nich Cirkev, nadvzujc na apotolsk Tradciu, vyznala v roku 325 na prvom ekumenickom koncile v Nicei, e Syn je jednej podstaty s Otcom, 45 465 t. j., e je s nm jeden Boh. Druh ekumenick koncil, zhromaden v Carihrade roku 381, zachoval tento vraz vo svojej formulcii nicejskho Krda a vyznal jednorodenho Syna Boieho, zrodenho z Otca pred vetkmi vekmi; [Boha z Boha,] Svetlo zo Svetla, pravho Boha z Boha pravho, splodenho, nie stvorenho, jednej podstaty s Otcom. 46
Otec a Syn zjaven Duchom

243Jei pred svojou Vekou nocou (Paschou) zvestuje, e pole inho Teitea (Obrancu), Ducha Svtho.683 Duch, ktor psob u od stvorenia 47 a kedysi hovoril skrze prorokov, 48 2780 bude teraz s uenkmi a v nich, 49 aby ich uil 50 a uviedol do plnej pravdy687 (Jn 16, 13). Tak je Duch Svt zjaven ako in bosk osoba vo vzahu k Jeiovi a k Otcovi.

244Ven pvod Ducha sa zjavuje v jeho poslan v ase. Ducha Svtho poslal apotolom a Cirkvi tak Otec v mene Syna, ako aj Syn osobne, ke sa vrtil k Otcovi. 51 732 Zoslanie osoby Svtho Ducha po Jeiovom oslven 52 naplno zjavuje tajomstvo Najsvtejej Trojice.

245Apotolsk vieru, pokia ide o Ducha Svtho,152 vyznal druh ekumenick koncil roku 381 v Carihrade: Verme v Ducha Svtho, Pna a Oivovatea, ktor vychdza z Otca. 53 Cirkev tm uznva Otca za prame a pvod celho bostva. 54 Ven pvod Ducha Svtho sa vak viae na ven pvod Syna: Verme, e aj Duch Svt, ktor je tretia osoba v Trojici, je jeden a rovnak Boh s Bohom Otcom i Synom, jednej podstaty a jednej prirodzenosti;... nevol sa vak iba Duch Otca ani iba Duch Syna, ale Duch Otca i Syna zrove. 55 685 Krdo Carihradskho koncilu vyznva: Jemu sa spolu s Otcom a Synom vzdva poklona a slva. 56

246Latinsk tradcia Symbolu viery vyznva, e Duch vychdza z Otca i Syna [Filioque]. Florentsk koncil v roku 1438 vysvetuje: Duch Svt... m svoju bytnos a svoje bytie od Otca i od Syna zrove a z obidvoch vene vychdza ako z jedinho princpu a jedinm vydychovanm... A kee vetko, o je Otcovo, dal sm Otec svojmu jednorodenmu Synovi plodenm, s vnimkou toho, e je Otcom, aj to, e Duch vychdza zo Syna, m Syn vene od Otca, ktorm je aj vene ploden. 57

247Vraz Filioque nie je vo Vyznan viery vyhlsenom roku 381 v Carihrade. Ale svt ppe Lev Vek ho poda starobylej latinskej a alexandrijskej tradcie dogmaticky vyznal u v roku 447, 58 teda skr ako Rm v roku 451 na Chalcednskom koncile poznal a prijal Vyznanie viery z roku 381. Pouvanie tejto formuly vo Vyznan viery sa pozvona (medzi 8. a 11. storom) pripalo v latinskej liturgii. Zavedenie vrazu Filioque do Nicejsko-carihradskho vyznania viery do latinskej liturgie je vak ete aj dnes prinou nezhody s pravoslvnymi cirkvami.

248Vchodn tradcia predovetkm vyzdvihuje, e Otec je prvotn poiatok vo vzahu k Duchu. Ke vyznva, e Duch vychdza z Otca (Jn 15, 26), tvrd, e vychdza z Otca skrze Syna. 59 Zpadn tradcia vyzdvihuje predovetkm spoloenstvo jednej podstaty medzi Otcom a Synom, ke hovor, e Duch vychdza z Otca i Syna (Filioque). A hovor to oprvnene a odvodnene, 60 lebo ven poriadok boskch osb v ich spoloenstve jednej podstaty zaha v sebe skutonos, e Otec je prvotn poiatok Ducha, pretoe je poiatok bez poiatku, 61 ale aj skutonos, e ako Otec jednorodenho Syna je spolu s nm jedin poiatok, z ktorho vychdza Duch Svt ako z jedinho poiatku 62 Ak sa toto oprvnen doplnenie (Filioque) prli nezdrazuje, nenara totonos viery v skutonos toho istho tajomstva, ktor sa vyznva.
III. Najsvtejia Trojica v uen viery
Utvranie trojinej dogmy

249Zjaven pravda o Najsvtejej Trojici bola hne od zaiatku v zkladoch ivej viery Cirkvi najm prostrednctvom krstu.683 Nachdza svoje vyjadrenie v pravidle krstnej viery189 (regula fidei baptismalis), formulovanom v ohlasovan, v katechze a v modlitbe Cirkvi. Takto formulcie s u v apotolskch spisoch, ako to dosvieda pozdrav prevzat do eucharistickej liturgie: Milos Pna Jeia Krista a lska Boha [Otca] i spoloenstvo Svtho Ducha nech je s vami vetkmi (2 Kor 13, 13). 63

250Cirkev sa v priebehu prvch storo snaila jasnejie formulova svoju trojin vieru,94 aby prehbila svoje chpanie viery a aj aby ju brnila proti bludom, ktor ju deformovali. To bolo dielo prvch koncilov, ktorm pomhala teologick prca cirkevnch Otcov a ktor podporoval zmysel pre vieru kresanskho udu.

251Na formulovanie dogmy o Najsvtejej Trojici musela Cirkev vytvori vlastn terminolgiu pomocou pojmov filozofickho pvodu: podstata, osoba alebo hypostza, vzah at. Tm vak nepodriadila vieru udskej mdrosti, ale dala nov, nezvyajn vznam tmto termnom, ktor mali od toho asu vyjadrova aj nevslovn tajomstvo,170 ktor nekonene presahuje vetko, o meme udskm spsobom pochopi. 64

252Cirkev pouva termn podstata (substantia) - ktor sa niekedy preklad aj vrazom bytnos (essentia) alebo aj vrazom prirodzenos (natura) - na oznaenie Boieho bytia v jeho jednote; termn osoba (persona) alebo hypostza (hypostasis) na oznaenie Otca, Syna a Ducha Svtho v ich skutonej vzjomnej odlinosti a termn vzah (relatio) na oznaenie toho, e ich odlinos spova v ich vzjomnom vzahu.
Dogma o Najsvtejej Trojici

253Trojica je jedna. Nevyznvame troch bohov, ale jednho Boha v troch osobch: Trojicu jednej podstaty. 65 2789 Bosk osoby si nedelia medzi sebou jedin bostvo, ale kad z nich je cel Boh, lebo... Otec je to ist, o Syn, Syn to ist, o Otec, Otec a Syn590 s to ist, o Duch Svt, t. j. prirodzenosou jeden Boh. 66 Kad z troch osb je tou skutonosou, ie boskou podstatou, bytnosou alebo prirodzenosou. 67

254Bosk osoby s od seba skutone odlin. Uctievame si a vyznvame: jedinho Boha468689 nie v tom zmysle, akoby bol osamoten. 68 Otec, Syn a Duch Svt nie s len men, ktor by oznaovali spsoby Boieho bytia, pretoe s medzi sebou skutone odlin: Otec toti nie je Syn, ani Syn nie je Otec, ani Duch Svt nie je Otec alebo Syn. 69 Navzjom sa odliuj vzahmi, ktor vyplvaj z ich pvodu: Otec je ten, ktor plod, Syn je ten, ktor je ploden, a Duch Svt ten, ktor [z oboch] vychdza. 70 Boia jednota je trojjedin.

255Bosk osoby s vo vzjomnom vzahu. Pretoe skuton vzjomn odlinos osb nerozdeuje Boiu jednotu, spova iba v ich vzjomnch vzahoch: V mench, ktor vyjadruj vzah osb,240 Otec oznauje vzah k Synovi, Syn k Otcovi a Duch Svt k obidvom: hoci sa vzhadom na vzahy hovor o troch osobch, ver sa iba jedna prirodzenos alebo podstata. 71 Ve v nich vetko... je jedno, kde sa nevyskytuje protiklad vzahu. 72 Pre tto jednotu je Otec cel v Synovi a cel v Duchu Svtom; Syn je cel v Otcovi a cel v Duchu Svtom; Duch Svt je cel v Otcovi a cel v Synovi. 73

256Svt Gregor Nazianzsk, ktorho volaj aj Teolg, zveruje carihradskm katechumenom toto zhrnutie trojinej viery:236684

Predovetkm, prosm, zachovaj vzcny poklad,84 pre ktor ijem, za ktor bojujem a ktor nech ma sprevdza, ke sa rozlim s tmto ivotom. S nm znam aj vetky akosti ivota a pohdam vetkmi radosami a nepokladm ich za ni; vieru, hovorm, a vyznanie viery v Otca i Syna i Ducha Svtho. Dnes ti ju zverujem. S ou ta ponorm do oistnej vody a vyzdvihnem z nej. Dvam ti ju za spolonku a ochrankyu celho ivota: jedin bostvo a moc, jestvujce spolone v Troch a obsahujce Troch odlinm spsobom: bostvo rovnakej podstaty alebo prirodzenosti, ktor sa vzneenosou nezvuje ani podriadenosou nezmenuje... Nekonen jednotu Troch nekonench. Kad z nich je Boh, ak sa berie do vahy osve...; a Boh s tto Traja, ak sa ber do vahy spolu... Len o som si v duchu predstavil Jednho, hne mi zaiarili Traja. Len o zanem rozliova Troch, hne som priveden k Jednmu. 74
IV. Boie diela a trojin poslania

257Svetlo, blaen Trojica, a najpvodnejia Jednota! - O lux, beata Trinitas, et principalis Unitas! 75 Boh je ven blaenos,221 nesmrten ivot, nezapadajce svetlo: Boh je Lska: Otec, Syn a Duch Svt. Boh chce slobodne darova slvu svojho blaenho ivota.758 Tak je jeho dobrotiv rozhodnutie (Ef 1, 9), ktor si ete pred stvorenm sveta predsavzal vo svojom milovanom Synovi, a preto ns preduril, aby sme sa skrze Jeia Krista stali jeho adoptovanmi synmi (Ef 1, 5), ie aby sme sa stali podobnmi obrazu jeho Syna (Rim 8, 29) skrze Ducha adoptvneho synovstva (Rim 8, 15). Toto rozhodnutie, ie pln spsy, je milos, ktor sme dostali pred venmi vekmi (2 Tim 1, 9), a pochdza priamo z trojinej lsky. Tento pln sa rozvja v diele stvorenia292 a po pde v celch dejinch spsy, v poslan Syna a v poslan Ducha Svtho,850 v ktorch pokrauje poslanie Cirkvi. 76

258Cel Bo poriadok spsy (oeconomia divina) je spolonm dielom troch boskch osb. Ve tak ako m Trojica len jednu a t ist prirodzenos, m len jedno a to ist konanie. 77 686 Otec, Syn a Duch Svt nie [s] tri princpy stvorenia, ale jeden princp. 78 Kad bosk osoba vak kon spolon dielo poda svojej osobnej vlastnosti. A tak Cirkev, pridriavajc sa Novho zkona, 79 vyznva, e je jeden... Boh a Otec, od ktorho je vetko; a jeden Pn Jei Kristus, skrze ktorho je vetko; a jeden Duch Svt, v ktorom je vetko. 80 Najm bosk poslania: vtelenie Syna a darovanie Ducha Svtho zjavuj osobitn vlastnosti boskch osb.

259Cel Bo poriadok spsy,236 ako dielo spolon a zrove osobn, dva pozna aj osobitn vlastnos boskch osb, aj ich jedin prirodzenos. Aj cel kresansk ivot je spoloenstvom s kadou z boskch osb, ale ich vbec neoddeuje. Kto oslavuje Otca, rob to skrze Syna v Duchu Svtom; kto nasleduje Krista, rob tak preto, e ho priahuje Otec 81 a pohna Duch Svt. 82

260Posledn cie celho Boieho poriadku10501721 spsy je, aby stvorenia vstpili do dokonalej jednoty Najsvtejej Trojice. 83 Ale u teraz sme povolan na to, aby v ns prebvala Najsvtejia Trojica.1997 Pn toti hovor: Kto ma miluje, bude zachovva moje slovo a mj Otec ho bude milova; prdeme k nemu a urobme si uho prbytok (Jn 14, 23):

O mj Boe, Trojica, ktorej sa klaniam, pom mi celkom zabudn na seba, aby som spoinula v tebe nehybn a pokojn, akoby moja dua bola u vo venosti. Nech u ni nie je schopn narui mj pokoj ani ma vyvies z teba, o mj Nemeniten, ale nech ma kad okamih una alej do hbky tvojho tajomstva! Upokoj moju duu. Urob z nej svoje nebo, svoj obben prbytok a miesto svojho odpoinku. Nech a tam nikdy nenechm samho, ale nech som tam plne cel, plne bdel vo svojej viere, cel v adorcii, plne odovzdan tvojmu stvoriteskmu psobeniu. 84 2565
Zhrnutie

261Tajomstvo Najsvtejej Trojice je stredn tajomstvo viery a kresanskho ivota. Iba Boh nm ho me da pozna tak, e sa nm zjavuje ako Otec, Syn a Duch Svt.

262Vtelenie Boieho Syna zjavuje, e Boh je ven Otec a e Syn je jednej podstaty s Otcom, e toti v om a s nm je ten ist jedin Boh.

263Zoslanie Ducha Svtho, ktorho Otec posiela v Synovom mene 85 a ktorho Syn posiela od Otca (Jn 15, 26), zjavuje, e on je s nimi ten ist jedin Boh. Jemu sa spolu s Otcom a Synom vzdva poklona a slva. 86

264Duch Svt vychdza z Otca ako z prvotnho pramea, a kee ho Otec bez akhokovek asovho odstupu dva [Synovi], vychdza spolone z obidvoch. 87

265Milosou krstu sme v mene Otca i Syna i Ducha Svtho (Mt 28, 19) povolan ma as na ivote Najsvtejej Trojice tu na zemi v temnote viery a po smrti vo venom svetle. 88

266Katolcka viera je v tom, e uctievame jednho Boha v Trojici a Trojicu v jednote a pritom nemieame osoby ani nerozdeujeme podstatu: lebo in je osoba Otca, in Syna a in Ducha Svtho; ale jedin je bostvo Otca, Syna a Ducha Svtho, rovnak [je ich] slva a rovnako ven veleba. 89

267Bosk osoby, neoddeliten v tom, o s, s neoddeliten aj v tom, o konaj. Ale v spolonom Boom konan kad prejavuje to, o je jej v Trojici vlastn, najm v boskch poslaniach vtelenia Syna a darovania Ducha Svtho.
3. odsek
Vemohci

268Zo vetkch Boch vlastnost sa vo Vyznan viery spomna iba Boia vemohcnos: vyznva ju m vek vznam pre n ivot.222 Verme, e je univerzlna, lebo Boh, ktor vetko stvoril, 90 vetko riadi a vetko me; lskypln, lebo Boh je n Otec; 91 tajomn, lebo iba viera ju me rozozna; ke sa prejavuje v slabosti (2 Kor 12, 9). 92
Vetko, o chce, rob ( 115, 3)

269Svt psmo asto vyznva univerzlnu Boiu moc. Vol Boha Mocn Jakubov (Gn 49, 25; Iz 1, 24 a inde), Pn zstupov, siln a mocn ( 24, 8-10). Boh je vemohci na nebi i na zemi ( 135, 6) preto, lebo on ich stvoril. Jemu ni nie je nemon 93 a so svojm dielom zaobchdza poda svojej vle. 94 303 Je Pnom vesmru, ktormu uril poriadok a ktor mu ostva plne podriaden a k dispozcii. Je Pnom dejn: riadi srdcia a udalosti poda svojej vle: 95 Lebo ty vdy me uplatova svoju vek moc. Ktoe me odolva sile tvojho ramena? (Md 11, 21).
Ty sa zmilva nad vetkmi, pretoe si vemocn (Md 11, 23)

270Boh je vemohci Otec. Jeho otcovstvo a jeho moc sa navzjom objasuj. Svoju otcovsk vemohcnos2777 prejavuje toti tm, ako sa star o to, o potrebujeme; 96 alej tm, e ns prijma za adoptvne deti (Budem vam Otcom a vy budete mojimi synmi a dcrami, hovor vemohci Pn: 2 Kor 6, 18); a napokon svojm nekonenm milosrdenstvom, lebo najvmi prejavuje svoju moc, ke slobodne odpa hriechy.1441

271Boia vemohcnos nie je svojvon: V Bohu je moc a bytnos, va a rozum, mdros a spravodlivos to ist, take v Boej moci neme by ni, o by nemohlo by v jeho spravodlivej vli a v jeho mdrom rozume. 97
Tajomstvo zdanlivej Boej bezmocnosti

272Vieru v Boha Otca vemohceho me sksenos so zlom a utrpenm podrobi skke.309 Niekedy sa me zda, e Boh je neprtomn a neschopn zabrni zlu. Boh Otec vak zjavil svoju vemohcnos412najtajomnejm spsobom v dobrovonom ponen a v zmtvychvstan svojho Syna,609 ktormi premohol zlo. Ukriovan Kristus je teda Boia moc a Boia mdros. Lebo o je u Boha blzniv, je mdrejie ako udia, a o je u Boha slab, je silnejie ako udia (1 Kor 1, 24-25). V Kristovom zmtvychvstan648 a poven Otec konal poda psobenia svojej mocnej sily a ukzal, ak nesmierne vek je jeho moc pre ns veriacich (Ef 1, 19-22).

273Iba viera me prija tajomn cesty Boej vemohcnosti. Tto viera sa chvli svojimi slabosami, aby pritiahla na seba Kristovu silu. 98 148 Vrcholnm vzorom tejto viery je Panna Mria, ktor uverila, e Bohu ni nie je nemon (Lk 1, 37), a mohla zvelebova Pna: lebo vek veci mi urobil ten, ktor je mocn, a svt je jeho meno (Lk l, 49).

274Ni neme tak posilni nau vieru a ndej, ako ke sme vo svojom srdci pevne presveden, e Boh me vetko.18141817 Lebo ke udsk rozum spozn, e Boh je vemohci, ahko a bez zavhania bude shlasi so vetkm, o treba veri, aj keby to bolo vek a obdivuhodn a prevyovalo by to poriadok a zkony prrody. 99
Zhrnutie

275So spravodlivm Jbom vyznvame: Viem, e si vemohci: vetko, o si zaumieni, me uskutoni (Jb 42, 2).

276Cirkev, vern svedectvu Psma, sa v modlitbe asto obracia na vemohceho a venho Boha (Omnipotens sempiterne Deus...), lebo pevne ver, e Bohu ni nie je nemon (Lk 1, 37). 100

277Boh prejavuje svoju vemohcnos, ke ns odvracia od naich hriechov a svojou milosou obnovuje s nami priatestvo: Boe, ty najviac prejavuje svoju vemohcnos, ke sa zmilva a odpa. 101

278Kto never, e Boia lska je vemohca, ako uver, e ns Otec mohol stvori, Syn vykpi a Duch Svt posvti?
4. odsek
Stvorite

279Na poiatku stvoril Boh nebo a zem (Gn 1, 1). Tmito slvnostnmi slovami sa zana Svt psmo. Vyznanie viery preber tieto slov, ke vyznva Boha Otca vemohceho ako Stvoritea neba i zeme, 102 sveta viditenho i neviditenho. 103 Najprv teda budeme hovori o Stvoriteovi, potom o jeho stvoren a napokon o pde do hriechu, z ktorho ns priiel vyslobodi Jei Kristus, Bo Syn.

280Stvorenie je zkladom vetkch spasitench Boch plnov,288 zaiatkom dejn spsy, 104 ktor maj svoj vrchol v Kristovi. A naopak, Kristovo tajomstvo je rozhodujcim svetlom tajomstva stvorenia; zjavuje cie, pre ktor na poiatku stvoril Boh nebo a zem (Gn 1, 1): Boh mal od zaiatku na mysli slvu novho stvorenia v Kristovi. 105 1043

281Preto sa tania Vekononej viglie, ktor je slvenm novho stvorenia v Kristovi, zanaj opisom stvorenia.1095 V byzantskej liturgii je tento opis vdy prvm tanm na viglie vekch sviatkov Pna. Poda svedectva starovekch autorov tak ist postup zachovvala aj prprava katechumenov na krst. 106
I. Katechza o stvoren

282Katechza o stvoren je mimoriadne dleit. Tka sa samch zkladov udskho a kresanskho ivota, lebo vysvetuje odpove kresanskej viery na zkladn otzku, ktor si kldli a klad udia vetkch ias: Odkia pochdzame? Kam ideme? Ak je n pvod? Ak je n cie? Odkia pochdza a kam smeruje vetko, o jestvuje? Tieto dve otzky, ie otzku o pvode a otzku o cieli, nemono oddeli. Maj rozhodujci vznam pre zmysel a orientciu nho ivota a nho konania.1730

283Otzka o pvode sveta a loveka je predmetom mnohch vedeckch vskumov, ktor vemi obohatili nae poznatky o veku a rozmeroch vesmru,159 o vznikan ivch foriem, o prvom objaven sa loveka. Tieto objavy ns nabdaj vmi obdivova vekos Stvoritea a vzdva mu vaky za vetky jeho diela341 a za inteligenciu a vedomosti, ktor dva vedcom a bdateom. Oni mu poveda so alamnom: On mi dal neklamn znalos vec, take poznm stavbu vesmru i silu ivlov..., ve ma o tom pouila mdros, tvorkya vetkch vec (Md 7, 17-21).

284Vek zujem o tieto vskumy silno podnecuje otzka inho druhu, ktor presahuje oblas prrodnch vied. Nejde len o to, aby sa vedelo, kedy a ako skutone vznikol vesmr, ani kedy sa objavil lovek, ale skr o to, aby sa zistilo, ak je zmysel tohto vzniku: i ho riadi nhoda, slep osud, anonymn nevyhnutnos, alebo transcendentn, rozumov a dobr Bytos, ktor sa vol Boh. A ak svet pochdza z Boej mdrosti a dobroty, preo jestvuje zlo? Odkia pochdza? Kto je za zodpovedn? Jestvuje oslobodenie od neho?

285V otzke o pvode sa kresansk viera od zaiatku stretala s inmi odpoveami, ako dva ona. U v dvnych nboenstvch a kultrach sa vyskytuj poetn mty o pvode vetkho. Niektor filozofi tvrdili, e vetko je Boh, e Bohom je svet alebo e vznikanie sveta je vznikanm Boha (panteizmus). In hovorili, e svet je nevyhnutnou emanciou Boha, e vychdza z tohto pramea295 a vracia sa k nemu. In zasa tvrdili, e jestvuj dva ven princpy, Dobro a Zlo, Svetlo a Tma, ktor s medzi sebou v ustavinom boji (dualizmus, manicheizmus). Poda niektorch tchto predstv je svet (aspo svet hmotn) zl, produkt akhosi padku, a preto ho treba zavrhn alebo prekona (gnza). In pripaj, e svet urobil Boh, ale tak ako hodinr hodiny: ke ho urobil, nechal ho sm na seba (deizmus). In napokon nepripaj nijak transcendentn pvod sveta, ale vidia v om iba hru vene jestvujcej hmoty (materializmus). Vetky tieto pokusy o vysvetlenie svedia, e otzka o pvode je trval a veobecne platn.28 Toto hadanie je loveku vlastn.

286udsk rozum je nepochybne schopn njs odpove na otzku o pvode. Ve jestvovanie Boha Stvoritea32 mono s istotou pozna z jeho diel svetlom udskho rozumu, 107 37 hoci toto poznanie asto zatemuje a skresuje omyl. Preto viera posiluje a osvecuje rozum, aby tto pravdu sprvne pochopil. Vierou chpeme, e Boie slovo stvrnilo svety tak, e z neviditenho povstalo viditen (Hebr 11, 3).

287Pravda o stvoren je tak dleit pre cel udsk ivot, e Boh vo svojej lskavosti chcel zjavi svojmu udu vetko,107 o je o tom prospen vedie pre spsu. Okrem prirodzenho poznania, ktor me ma o Stvoriteovi kad lovek, 108 Boh postupne zjavil Izraelu tajomstvo stvorenia. On, ktor si vyvolil patriarchov, ktor vyviedol Izrael z Egypta a ktor tm, e si ho vyvolil, ho utvoril a sformoval, 109 zjavuje sa ako ten, ktormu patria vetky nrody zeme a cel zem, ako ten, ktor sm stvoril nebo i zem ( 115, 15; 124, 8; 134, 3).

288A tak zjavenie280 o stvoren nemono oddeli od zjavenia a uzavretia zmluvy jedinho Boha s jeho udom. Stvorenie je zjaven ako prv krok k tejto zmluve, ako prv a univerzlne svedectvo o vemohcej Boej lske. 110 Pravda o stvoren sa oraz silnejie vyjadruje aj v posolstve prorokov, 111 v modlitbe almov 112 a liturgie2569 a v mdroslovnch vahch 113 vyvolenho udu.

289Medzi vetkmi vrokmi Svtho psma o stvoren maj celkom osobitn miesto prv tri hlavy Knihy Genezis.390 Tieto texty mu ma z literrneho hadiska rozlin pramene. Inpirovan autori ich umiestnili na zaiatok Psma tak, aby svojou slvnostnou reou vyjadrili pravdu o stvoren, o jeho pvode a cieli v Bohu, o jeho poriadku a dobrote, o povolan loveka a napokon o drme hriechu a o ndeji na spsu.111 Ke sa tieto vroky taj vo svetle Krista, v rmci jednoty Svtho psma a v ivej Tradcii Cirkvi, s hlavnm prameom pre katechzu o tajomstvch poiatku: stvorenia, pdu a prisbenia spsy.
II. Stvorenie - dielo Najsvtejej Trojice

290Na poiatku stvoril Boh nebo a zem (Gn 1, 1). V tchto prvch slovch Psma sa tvrdia tri veci: Ven Boh dal pvod vetkmu, o jestvuje mimo neho. On jedin je Stvorite (sloveso stvori - po hebrejsky bara - m vdy za podmet Boha). Vetko, o jestvuje326 (vyjadren formulou nebo a zem), zvis od toho, ktor mu dva bytie.

291Na poiatku bolo Slovo...241 a to Slovo bolo Boh... Vetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo ni (Jn 1, 1-3). Nov zkon zjavuje, e Boh stvoril vetko skrze ven Slovo,331 svojho milovanho Syna. V om bolo stvoren vetko na nebi a na zemi... Vetko je stvoren skrze neho a pre neho. On je pred vetkm a vetko v om spova (Kol 1, 16-17). Viera Cirkvi takisto vyznva stvoritesk innos Ducha Svtho: On je Oivovate, 114 Duch Stvorite (Veni, Creator Spiritus), Prame vetkho dobra. 115 703

292Stvoritesk innos Syna a Ducha Svtho, neoddelitene jedna so stvoriteskou innosou Otca, naznaen v Starom zkone 116 a zjaven v Novej zmluve, je jasne vyjadren v pravidle viery Cirkvi (regula fidei Ecclesiae): Jestvuje iba jeden Boh... on je Otec, on je Boh, Pvodca, Stvoritea Tvorca, ktor urobil vetko sm od seba, to znamen skrze svoje Slovo a svoju Mdros. 117 Syn a Duch s akoby jeho ruky. 118 699 Stvorenie je spolonm dielom Najsvtejej Trojice.257
III. Svet bol stvoren na Boiu slvu

293Psmo a Tradcia neprestajne uia a zvelebuj tto zkladn pravdu: Svet bol stvoren na Boiu slvu. 119 337344 Boh stvoril vetko, vysvetuje svt Bonaventra, nie... preto, aby svoju slvu zvil, ale aby ju prejavil a udelil. 120 Ve Boh nem nijak in dvod, aby nieo stvoril,1361 iba svoju lsku a dobrotu: Stvorenia vyli z [Boej] ruky, otvorenej kom lsky. 121 A Prv vatiknsky koncil vysvetuje:

Boh vo svojej dobrote a svojou vemohcou silou759 z plne slobodnho rozhodnutia na poiatku asu stvoril z nioho zrove obidve stvorenia, duchovn i telesn, nie aby zvil svoju blaenos, ani aby ju nadobudol, ale aby prejavil svoju dokonalos prostrednctvom dobier, ktor udeuje stvoreniam. 122

294Boia slva je v tom, e Boh prejavuje a udeuje2809 svoju dobrotu. Kvli tomu bol svet stvoren. On ns poda dobrotivho rozhodnutia svojej vle preduril, aby sme sa skrze Jeia Krista stali jeho adoptovanmi synmi na chvlu a slvu jeho milosti1722 (Ef l, 5-6). Lebo slvou Boha je iv lovek a ivotom loveka je videnie Boha. Ve ak u zjavenie Boha prostrednctvom stvorenia dva ivot vetkmu, o ije na zemi, tm viac zjavenie Otca skrze Slovo dva ivot tm, ktor vidia Boha. 123 Poslednm cieom stvorenia je, aby Boh, ktor je Stvorite vetkho, bol napokon ,vetko vo vetkom' (1 Kor 15, 28), a tak zskal zrove sebe slvu a nm blaenos. 124 1992
IV. Tajomstvo stvorenia
Boh tvor s mdrosou a lskou

295Verme, e Boh stvoril svet poda svojej mdrosti. 125 Svet nie je vtvorom nevyhnutnosti ani slepho osudu i nhody. Verme, e pochdza zo slobodnej vle Boha, ktor chcel da stvoreniam as na svojom byt, na svojej mdrosti a na svojej dobrote.2161951 Ty si stvoril vetky veci: z tvojej vle boli a s stvoren (Zjv 4, 11). Ak mnohorak s tvoje diela, Pane! Vetko si mdro urobil ( 104, 24). Dobr je Pn ku kadmu a milostiv ku vetkm svojim stvoreniam ( 145, 9).
Boh tvor z nioho

296Verme, e Boh nepotrebuje nijak vopred jestvujcu vec ani nijak pomoc, aby nieo stvoril.285 126 Stvorenie nie je ani nevyhnutnou emanciou Boej podstaty. 127 Boh slobodne tvor z nioho: 128

Ve o by bolo na tom vek, keby bol Boh vytvoril svet z jestvujceho materilu? Lebo ke u ns remeselnk dostane od niekoho materil, urob z neho, o sa mu pi. Boia moc sa vak prejavuje v tom, e Boh rob z nioho, okovek chce. 129

297Vieru o stvoren z nioho dosvieda Psmo338 ako pravdu pln prisbenia a ndeje. Tak matka povzbudzuje svojich siedmich synov na muenctvo:

Neviem, ako ste povstali v mojom lone; ja som vm nedarovala ani dych, ani ivot, ba ani dy som neusporadovala na vytvorenie kadho z vs. Preto Stvorite sveta, ktor spsobuje vznik loveka a vytvra bytie vetkch vec, op vm d dych a ivot zo svojho milosrdenstva, ako si vy teraz necente seba samch pre jeho zkony... Prosm a, diea moje, pozri na nebo a na zem, vimni si vetko, o je na nich, a pozn, e Boh ich stvoril z nioho a e udsk pokolenie povstalo takisto (2 Mach 7, 22-23. 28).

298Kee Boh me stvori z nioho,1375 me tie psobenm Ducha Svtho da hrienikom ivot due tak, e v nich stvor ist srdce, 130 a zosnulm da ivot tela vzkriesenm.992 Ve on oivuje mtvych a vol k bytiu to, oho niet (Rim 4, 17). A kee svojm Slovom mohol da zaiari svetlu v temnotch, 131 me da aj svetlo viery tm, o ho nepoznaj. 132
Boh tvor usporiadan a dobr svet

299Kee Boh tvor s mdrosou, stvorenie je usporiadan: Ty si mierou, potom, vhou usporiadal vetko339 (Md 11, 20). Kee stvorenie je stvoren vo venom Slove a skrze ven Slovo, obraz neviditenho Boha (Kol 1, 15), je uren, adresovan lovekovi, Boiemu obrazu, 133 povolanmu k osobnmu vzahu s Bohom.411147 Kee n rozum m as na svetle Boieho rozumu, me pozna, o nm Boh hovor prostrednctvom stvorenia, 134 pravda, nie bez vekho silia a v duchu pokory a cty pred Stvoriteom a jeho dielom. 135 Kee stvorenie vzniklo z Boej dobroty, m na tejto dobrote as (Boh videl, e... je dobr... vemi dobr: Gn 1, 4. 10. 12. 18. 21. 31). Lebo Boh chcel stvorenie ako dar pre loveka,358 ako dedistvo uren a zveren loveku. Cirkev musela vea rz brni pravdu, e stvorenie, vrtane hmotnho sveta, je dobr. 136 2415
Boh presahuje stvorenie a je v om prtomn

300Boh je nekonene v ako vetky jeho diela: 137 42 jeho veleba sa vzna nad nebesia ( 8, 2),223 jeho vekos nemono preskma ( 145, 3). Ale kee je zvrchovanm a slobodnm Stvoriteom a prvou prinou vetkho, o jestvuje, je prtomn v najhlbom vntri svojich stvoren: Lebo v om ijeme, hbeme sa a sme (Sk 17, 28). Poda slov svtho Augustna Boh je vntornej ako to, o je vo mne najvntornejie, a vy ako to, o je vo mne najvyie. 138
Boh zachovva a udriava stvorenie

301Po stvoren Boh nenechva svoje stvorenie samo na seba. Nielene mu dva bytie a jestvovanie, ale v kadom okamihu ho udriava v byt, dva mu schopnos kona a vedie ho k jeho cieu.1951 Uzna tto pln zvislos od Stvoritea je prameom mdrosti a slobody,396 radosti a dvery:

Lebo vetko, o je, miluje a ni nem v nenvisti z toho, o si urobil; lebo keby si bol nieo nenvidel, nebol by si to utvoril. Akoe by mohlo nieo obst, keby si to nechcel ty? Alebo ako by sa bolo nieo zachovalo, keby si to nebol ty povolal k jestvote? Le ty etr vetko, lebo je to tvoje, Pane, priate ivota (Md 11, 24-26).
V. Boh uskutouje svoj pln: Boia prozretenos

302Stvorenie m svoju vlastn dobrotu a dokonalos, ale z rk Stvoritea nevylo plne dokonen. Je stvoren v stave napredovania (in statu viae) ku konenej dokonalosti, ktor mu uril Boh a ktor m ete len dosiahnu. Opatrenia, prostrednctvom ktorch Boh vedie svoje stvorenie k tejto dokonalosti, volme Boia prozretenos.

Boh chrni a riadi svojou prozretenosou vetko, o stvoril, ,siaha mocne od jednho konca k druhmu a vetko riadi najlepie' (Md 8, 1). ,Vetko je obnaen a odkryt pred' jeho ,oami' (Hebr 4, 13), aj to, o sa stane slobodnm konanm tvorov. 139

303Svedectvo Psma je jednoznan: starostlivos Boej prozretenosti je konkrtna a bezprostredn, star sa o vetko, od najmench vec a po vek svetov a dejinn udalosti. Svt knihy zdrazuj absoltnu Boiu moc nad behom udalost: N Boh je v nebi a stvoril vetko,269 o chcel ( 115, 3). A o Kristovi sa hovor: Ke on otvra, nik nezavrie, a ke zatvra, nik neotvor (Zjv 3, 7). V udskom srdci je vea mylienok, uskuton sa vak iba rozhodnutie Pnovo (Prs 19, 21).

304Vidme, e Duch Svt, hlavn autor Svtho psma, asto pripisuje Bohu urit iny bez toho, eby spomenul druhotn priny. To nie je primitvny spsob rei, ale dkladn spsob, ako pripomen prvenstvo Boha a jeho absoltnu moc nad dejinami a svetom, 140 a tak vychovva k dvere v neho.2568 Modlitba almov je vekou kolou tejto dvery. 141

305Jei iada detsk odovzdanos do prozretenosti2115 nebeskho Otca ktor sa star aj o najmenie potreby svojich det: Nebute teda ustarosten a nehovorte: ,o budeme jes?' alebo: ,o budeme pi?'!... V nebesk Otec predsa vie, e toto vetko potrebujete. Hadajte teda najprv Boie krovstvo a jeho spravodlivos a toto vetko dostanete navye (Mt 6, 31-33). 142
Prozretenos a druhotn priny

306Boh je zvrchovanm Pnom svojho plnu. Ale na jeho uskutoovanie pouva aj spolupsobenie stvoren.1884 To nie je znak slabosti, ale vekosti a dobroty vemohceho Boha.1951 Boh toti nedva svojim stvoreniam iba jestvovanie, ale aj dstojnos, aby konali samy, aby jedny boli prinou a poiatkom druhch, a tak spolupracovali na uskutoovan jeho plnu.

307Boh uom dva aj schopnos slobodne ma as106 na jeho prozretenosti, ke im zveruje zodpovedn lohu373 podmani si zem a ovlda ju. 143 Boh takto uschopuje ud,1954 aby boli rozumnmi a slobodnmi prinami, aby dopali dielo stvorenia2427 a zdokonaovali jeho slad pre svoje dobro a pre dobro blnych. udia asto nevedome spolupracuj s Boou vou, no mu sa aj vedome zapoji do Boieho plnu svojimi skutkami, svojimi modlitbami, ale aj svojm utrpenm. 144 2738 Tak sa naplno stvaj spolupracovnkmi Boha 145 a jeho krovstva. 146 6181505

308Od viery v Boha Stvoritea nemono oddeli pravdu, e Boh psob v kadom konan svojich stvoren. On je prv prina, ktor psob v druhotnch princh a prostrednctvom nich: Ve to Boh psob vo vs, e aj chcete, aj konte, o sa jemu pi (Flp 2, 13). 147 Tto pravda nielene nezniuje dstojnos stvorenej bytosti, ale ju zvyuje. Ve stvoren bytos, ktor z nioho vytvorila Boia moc,970 mdros a dobrota, nezme ni, ak je odlen od svojho pvodu; lebo stvoren bytos bez Stvoritea zanik; 148 tm menej me dosiahnu svoj posledn cie bez pomoci milosti. 149
Prozretenos a problm zla

309Ak sa vemohci Boh Otec, Stvorite usporiadanho a dobrho sveta star o vetky svoje stvorenia, preo jestvuje zlo?164385 Na tto otzku, tak naliehav a nevyhnutn, tak bolestn a tajomn, neposta nijak rchla odpove. Odpoveou na u je kresansk viera ako celok: dobrota stvorenia, tragdia hriechu, trpezliv lska Boha, ktor vychdza loveku v strety svojimi zmluvami, vykupiteskm vtelenm svojho Syna, darom Ducha, zhromadenm Cirkvi, silou sviatost a povolanm do blaenho ivota. Slobodn tvory s pozvan, aby s tmto ivotom vopred shlasili, ale mu ho aj vopred odmietnu, o je hrozn tajomstvo. V kresanskom posolstve niet takho prvku, ktor by z uritho hadiska nebol odpoveou na problm zla.2805

310Preo Boh nestvoril tak dokonal svet,412 aby v om nemohlo jestvova nijak zlo? Boh by vo svojej nekonenej moci mohol vdy stvori nieo lepie. 150 Ale vo svojej nekonenej mdrosti a dobrote chcel slobodne stvori svet v stave napredovania k jeho konenej dokonalosti.1042-1050 V Boom plne tento vvin prina so vznikom uritch bytost znik inch,342 s dokonalejm aj menej dokonal, so zveaovanm prrody aj jej nienie. A tak popri fyzickom dobre jestvuje aj fyzick zlo, a km stvorenie nedosiahne svoju dokonalos. 151

311Anjeli a udia, rozumov a slobodn tvory, maj smerova k svojmu poslednmu cieu slobodnou396 vobou a uprednostujcou lskou. Preto mu zs zo sprvnej cesty. A v skutonosti zhreili.1849 Tak vstpilo do sveta morlne zlo, neporovnatene horie ako zlo fyzick. Boh nie je nijako, ani priamo, ani nepriamo, prinou morlneho zla. 152 Dopa ho vak, lebo repektuje slobodu svojho stvorenia a vie zo zla tajomnm spsobom vyvodi dobro:

Lebo vemohci Boh... kee je nanajv dobr, by nikdy nedopustil, aby v jeho dielach bolo nieo zl, keby nebol a tak mocn a dobr, e by neurobil dobr aj zo zla. 153

312S odstupom asu mono zisti, e Boh vo svojej vemohcej prozretenosti me vyvodi dobro z nsledkov zla, a to aj morlneho, ktor zavinili jeho tvory: Nie vy ste ma sem poslali, hovor Jozef svojim bratom, le Boh... Vy ste sce snovali proti mne zlo, ale Boh to obrtil na dobro, aby... zachrnil ivot mnohm uom (Gn 45, 8; 50, 20). 154 Z najvieho morlneho zla, ak sa kedy spchalo,598-600 z odvrhnutia a zabitia Boieho Syna, zaprinenho hriechmi vetkch ud, vyvodil Boh nesmiernou hojnosou svojej milosti 155 najvie dobro: oslvenie Krista a nae vykpenie.1994 Tm sa, pravda, zlo nestva dobrom.

313Tm, o miluj Boha, vetko sli na dobr (Rim 8, 28). Svedectvo svtch neprestva potvrdzova tto pravdu:

Svt Katarna Siensk pripomna tm, ktor sa rozhoruj a bria proti tomu, o sa im prihod: Vetko pochdza z lsky, vetko je zameran na spsu loveka; vetko, o Boh rob, rob iba s tmto cieom. 156

Svt Tom Morus krtko pred svojou muenckou smrou poteuje svoju dcru: Neme sa sta ni, o by Boh nechcel. A o chce on, je v skutonosti to najlepie, aj keby sa nm to zdalo zl. 157

A lady Julina z Norwichu tvrd: Z Boej milosti som sa nauila, e sa mm pevne prida viery... a nie menej pevne veri, e sa vetko skon dobre... A sama uvid, e sa vetko dobre skon. (Thou shalt see thyself that all manner of thing shall be well.) 158

314Pevne verme, e Boh je Pn sveta a dejn. Ale cesty jeho prozretenosti s nm asto neznme. Iba na konci, ke sa skon nae iaston poznanie, ke budeme vidie Boha z tvre do tvre (1 Kor 13, 12),1040 budeme plne pozna cesty, po ktorch Boh priviedol svoje stvorenie aj cez drmy zla a hriechu a k odpoinku tej definitvnej Soboty, 159 2550 pre ktor stvoril nebo i zem.
Zhrnutie

315Stvorenm sveta a loveka Boh vydal prv a univerzlne svedectvo o svojej vemohcej lske a o svojej mdrosti, podal prv zves o svojom dobrotivom plne, ktorho cieom je nov stvorenie v Kristovi.

316Hoci sa dielo stvorenia osobitne pripisuje Otcovi, je takisto pravdou viery, e Otec, Syn a Duch Svt s jednm a nedelitenm poiatkom stvorenia.

317Boh sm stvoril vesmr slobodne, priamo a bez akejkovek pomoci.

318Nejak stvorenie nem nekonen moc, ktor je nevyhnutne potrebn, aby niekto mohol stvori v pravom zmysle slova, ie vytvori a darova bytie nieomu, o ho vbec nemalo (povola z nioho k jestvovaniu). 160

319Boh stvoril svet, aby prejavil a udelil svoju slvu. Slva, pre ktor Boh stvoril svoje stvorenia, je v tom, e maj as na jeho pravde, dobrote a krse.

320Boh, ktor stvoril vesmr, udriava ho v jestvovan skrze svoje Slovo, svojho Syna, ktor udruje vetko svojm mocnm slovom (Hebr 1, 3), a skrze svojho Ducha Stvoritea, ktor dva ivot.

321Boia prozretenos, to s opatrenia, ktormi Boh s mdrosou a lskou vedie vetky stvorenia a k ich poslednmu cieu.

322Jei Kristus ns povzbudzuje k synovskej odovzdanosti do prozretenosti nho nebeskho Otca. 161 Po om apotol svt Peter odpora: Na neho zlote vetky svoje starosti, lebo on sa o vs star (1 Pt 5, 7). 162

323Boia prozretenos psob aj prostrednctvom innosti stvoren. Boh dva uom schopnos slobodne spolupracova na jeho plnoch.

324To, e Boh dopa fyzick a morlne zlo, je tajomstvo. Boh ho objasuje skrze svojho Syna Jeia Krista, ktor zomrel a vstal z mtvych, aby zvazil nad zlom. Viera nm dva istotu, e Boh by nedopustil zlo, keby aj z neho napokon nevyvodil dobro cestami, ktor budeme plne pozna a vo venom ivote.
5. odsek
Nebo a zem

325Apotolsk vyznanie viery vyznva, e Boh je Stvorite neba i zeme, 163 a Nicejsko-carihradsk vyznanie viery vysvetuje: ... sveta viditenho i neviditenho. 164

326Vraz nebo i zem290 vo Svtom psme znamen: vetko, o jestvuje, cel stvorenie. Poukazuje aj na spojitos, ktor vntri stvorenia zrove spja i odliuje nebo a zem: zem je svet ud. 165 10232794 Slovo nebo alebo nebesia me oznaova oblohu, 166 ale aj vlastn miesto Boha, nho Otca, ktor je na nebesiach (Mt 5, 16), 167 a v dsledku toho aj nebo, ktor je eschatologickou slvou. Napokon slovo nebo oznauje miesto duchovnch stvoren - anjelov -, ktor obklopuj Boha.

327Vyznanie viery tvrtho laternskeho koncilu tvrd, e Boh na poiatku asu stvoril z nioho zrove obidve stvorenia, duchovn i telesn,296 toti anjelsk a pozemsk: a napokon udsk, akoby spolon [obom], utvoren z ducha a tela. 168
I. Anjeli
Jestvovanie anjelov - pravda viery

328Jestvovanie duchovnch, netelesnch bytost, ktor Svt psmo zvyajne vol anjelmi, je pravda viery.150 Svedectvo Psma je tak jasn, ak jasn je jednomysenos Tradcie.
Kto s anjeli?

329Svt Augustn o nich hovor: ,Anjel'... je nzov sluby, nie prirodzenosti. Ak sa pta na meno tejto prirodzenosti, je to duch; ak sa pta na slubu, je to anjel: poda toho, m je, je duch; poda toho, o kon, je anjel. 169 Anjeli s celou svojou bytosou Bo sluobnci a poslovia. Kee ustavine hadia na tvr... Otca, ktor je na nebesiach (Mt 18, 10), povaj na jeho slov a plnia jeho prkazy. 170

330Pretoe s isto duchovn stvorenia, maj rozum a vu: s to osobn 171 a nesmrten 172 stvorenia. Dokonalosou prevyuj vetky viditen stvorenia. Dosvieda to jas ich slvy. 173
Kristus a s nm vetci anjeli

331Kristus je stredobodom sveta anjelov. S to jeho anjeli: A prde Syn loveka vo svojej slve a s nm vetci anjeli... (Mt 25, 31). S jeho, lebo s stvoren skrze neho a pre neho: Lebo v om bolo stvoren vetko na nebi a na zemi, viditen i neviditen,291 trny aj panstv, knieatstv aj mocnosti. Vetko je stvoren skrze neho a pre neho (Kol 1, 16). A ete vmi s jeho preto, e ich urobil poslami svojho plnu spsy: i nie s vetci sluobnmi duchmi, poslanmi sli tm, o maj dosta do dedistva spsu? (Hebr 1, 14).

332Anjeli s prtomn u od stvorenia 174 a v priebehu celch dejn spsy, zaleka i zblzka zvestuj spsu a slia Boiemu plnu pri jej uskutoovan: zatvraj pozemsk raj, 175 chrnia Lota, 176 zachrauj Agar a jej diea, 177 zadaj Abrahmovi ruku, 178 svojou slubou sprostredkvaj Zkon, 179 ved Bo ud, 180 zvestuj narodenia 181 a povolania, 182 pomhaj prorokom, 183 aby sme uviedli aspo niekoko prkladov. Napokon anjel Gabriel zvestuje narodenie Predchodcu a potom narodenie samho Jeia. 184

333Od vtelenia a po nanebovstpenie je ivot vtelenho Slova obklopen adorciou a slubou anjelov. Ke Boh uvdza prvorodenho na svet, hovor: ,Nech sa mu klaaj vetci Bo anjeli' (Hebr 1, 6). Ich chvlospev pri Kristovom naroden neprestva zaznieva v oslavnom speve Cirkvi:559 Slva Bohu... (Lk 2, 14). Anjeli ochrauj Jeiovo detstvo, 185 posluhuj Jeiovi na pti, 186 posiluj ho v smrtenej zkosti, 187 hoci by ho boli mohli vyslobodi z rk nepriateov, 188 ako kedysi vyslobodili Izrael. 189 Anjeli aj evanjelizuj, 190 ke oznamuj dobr zves o Kristovom vtelen 191 a zmtvychvstan. 192 Bud pri Kristovom nvrate, ktor oznamuj, 193 a bud mu posluhova pri sde. 194
Anjeli v ivote Cirkvi

334Dovtedy, ie do Kristovho nvratu, cel ivot Cirkvi m itok z tajomnej a innej pomoci anjelov. 195

335Cirkev sa vo svojej liturgii pripja k anjelom,1138 aby sa klaala trojsvtmu Bohu; 196 vzva ich o pomoc (naprklad v modlitbe In paradisum deducant te angeli - Do raja venho nech a sprevdzaj anjeli... v liturgii za zosnulch 197 alebo aj v Hymne cherubnov v byzantskej liturgii 198 ); osobitne slvi spomienku niektorch anjelov (svtho Michala, svtho Gabriela, svtho Rafaela, svtch anjelov strcov).

336udsk ivot je od detstva 199 a po smr 200 1020 obklopen ich ochranou 201 a orodovanm. 202 Nik nebude popiera, e kad veriaci m pri sebe anjela akoby ochrancu a pastiera, ktor ho vedie ivotom. 203 Kresansk ivot m u na tomto svete vo viere as na blaenom spoloenstve anjelov a ud zjednotench v Bohu.
II. Viditen svet

337Sm Boh stvoril viditen svet290 v celej jeho ndhere, mnohotvrnosti a poriadku. Psmo symbolicky predstavuje dielo Stvoritea ako postupn esdenn Boiu prcu, ktor sa kon odpoinkom na siedmy de. 204 o sa tka stvorenia, posvtn text u pravdy, ktor Boh zjavil pre nau spsu; 205 ony umouj pozna vntorn povahu celho stvorenstva, jeho hodnotu a jeho zameranie na Boiu slvu. 206 293

338Nejestvuje ni, o by nevailo za svoje jestvovanie Bohu Stvoriteovi. Svet sa zaal, ke ho Boie slovo vytvorilo z nioho.297 Vetky jestvujce bytosti, cel prroda a cel udsk dejiny maj korene v tejto prvotnej udalosti: je to genza vzniku sveta a zaiatku asu. 207

339Kad stvorenie m svoju vlastn dobrotu a dokonalos.2501 O jednotlivch dielach iestich dn sa hovor: A Boh videl, e je to dobr. Lebo u tm, e s stvoren, dostvaj vetky veci svoju stlos, pravdivos, dobrotu, vlastn zkony a svoj poriadok. 208 299 Rozlin stvorenia, ktor Boh chcel v ich vlastnom byt, odzrkaduj, kad svojm spsobom, l nekonenej Boej mdrosti a dobroty. Preto lovek m repektova dobrotu vlastn kadmu stvoreniu,226 aby sa vyhol nezriadenmu pouvaniu vec, ktor opovrhuje Stvoriteom a m neblah nsledky pre ud a ich prostredie.

340Vzjomn zvislos stvoren chcel Boh.1937 Slnko a mesiac, cder a kvietok, orol a vrabec: ich nespoetn rozdiely a odlinosti znamenaj, e ani jedno stvorenie si samo nesta. Stvorenia jestvuj iba v zvislosti jednch od druhch, aby sa navzjom dopali v slube jednch druhm.

341Krsa vesmru. Poriadok a slad stvorenho sveta vyplva z rozmanitosti bytost a vzahov medzi nimi. lovek tieto vzahy postupne objavuje ako prrodn zkony. Budia obdiv vedcov.283 Krsa stvorenia odzrkaduje nekonen krsu Stvoritea.2500 M vzbudzova ctu a podriadenos rozumu a vle loveka.

342Hierarchiu stvoren vyjadruje poradie iestich dn, ktor postupuje od menej dokonalho k dokonalejiemu.310 Boh miluje vetky svoje stvorenia 209 a star sa o kad, ete aj o vrabce. No Jei hovor: Vy ste cennej ako mnoho vrabcov (Lk 12, 7) alebo aj: O koko viac je lovek ako ovca! (Mt 12, 12).

343lovek je vrcholom stvoriteskho diela.355 Inpirovan opis stvorenia to vyjadruje tak, e jasne odliuje stvorenie loveka od stvorenia ostatnch tvorov. 210

344Medzi vetkmi stvoreniami jestvuje vzjomn vzah, lebo vetky maj toho istho Stvoritea a vetky s zameran na jeho slvu:29319392416

Bu pochvlen, mj Pane, so vetkmi tvojimi stvoreniami,
najm za pna brata Slnko,
ktor je de a ty ns nm osvetuje.
A ono je krsne a iari vekm jasom:
je znakom teba, Najvy...

Bu pochvlen,1218 mj Pane, za sestru Vodu,
ktor je vemi uiton a ponen,
vzcna a ist...

Bu pochvlen, mj Pane, za nau sestru, matku Zem,
ktor ns udriava a iv
a rod rozlin plody
s pestrmi kvetmi a trvou...

Chvte a zvelebujte mjho Pna,
akujte mu a slte mu
s vekou pokorou. 211

345Sobota - koniec diela iestich dn.2168 Posvtn text hovor: V siedmy de Boh skonil svoje diela, ktor urobil. Takto boli ukonen nebo a zem a Boh v siedmy de odpoval... poehnal siedmy de... a zasvtil ho (Gn 2, 1-3). Tieto inpirovan slov s bohat na spasiten ponauenia:

346Boh pri stvoren poloil zklad a dal zkony,2169 ktor ostvaj nezmenen, 212 o ktor sa bude mc veriaci s dverou oprie a ktor mu bud znakom a zrukou neochvejnej vernosti, s akou Boh zachovva zmluvu. 213 lovek vak tomuto zkladu mus zosta vern a repektova zkony, ktor do vpsal Stvorite.

347Stvorenie sa uskutonilo so zreteom na sobotu,1145-1152 a teda na kult a adorciu Boha. Kult je vpsan do poriadku stvorenia. 214 Niomu nech sa nedva prednos pred kultom Boha - Nihil operi Dei praeponatur, hovor regula svtho Benedikta, 215 a tak uruje sprvny poriadok udskch zujmov.

348Sobota je v srdci zkona Izraela.2172 Zachovva prikzania znamen zhodova sa s Boou mdrosou a vou, ktor sa prejavuj v diele Boieho stvorenia.

349smy de. Ale pre ns svitol nov de:2174 de Kristovho zmtvychvstania. Siedmy de zakonuje prv stvorenie. Na smy de sa zana nov stvorenie. Takto dielo stvorenia vrchol1046 v ete vom diele vykpenia. Prv stvorenie m svoj zmysel a vrchol v novom stvoren v Kristovi, ktorho jas prevyuje jas prvho stvorenia. 216
Zhrnutie

350Anjeli s duchovn stvorenia neprestajne oslavujce Boha a sliace jeho spasitenm plnom, ktor m s inmi stvoreniami: Anjeli spolupracuj na vetkom, o je pre ns dobr. 217

351Anjeli obklopuj Jeia Krista, svojho Pna. Slia mu najm pri plnen jeho poslania spasi ud.

352Cirkev si uctieva anjelov, ktor jej pomhaj na pozemskej pti a ochrauj kadho loveka.

353Boh chcel rozmanitos svojich tvorov a ich vlastn dobrotu, ich vzjomn zvislos a ich poriadok. Vetky hmotn stvorenia uril na dobro udskho pokolenia. lovek je uren na Boiu slvu a jeho prostrednctvom aj cel stvorenie.

354Repektovanie zkonov vpsanch do stvorenia a vzahov ktor vyplvaj z prirodzenosti vec, je poiatkom mdrosti a zkladom mravnosti.
6. odsek
lovek

355Boh stvoril loveka na svoj obraz,1700 na Bo obraz ho stvoril, mua a enu ich stvoril (Gn 1, 27). lovek m v stvoren jedinen miesto:343 je na Bo obraz (I); vo svojej prirodzenosti spja duchovn a hmotn svet (II); je stvoren ako mu a ena (III); Boh ho ustanovil vo svojom priatestve (IV).
I. Na Bo obraz

356Zo vetkch viditench stvoren jedine lovek je schopn pozna a milova svojho Stvoritea; 218 17032258 je jedin tvor na zemi, ktorho Boh chcel pre neho samho; 219 on jedin je povolan, aby mal poznanm a lskou as na Boom ivote.225 Na tento cie bol stvoren a v tomto je hlavn dvod jeho dstojnosti:

o bolo prinou toho, e si dal lovekovi tak dstojnos? Neoceniten lska, s ktorou si videl v sebe svoje stvorenie a ,zamiloval si sa' do neho. Ve z lsky si ho stvoril295 a z lsky si mu dal prirodzenos schopn vychutnva tvoje ven Dobro. 220

357Kee je lovek stvoren na Bo obraz,1935 m dstojnos osoby: nie je len niem, ale niekm. Je schopn pozna seba, by pnom seba samho, slobodne sa dva a vstupova do spoloenstva1877 s inmi osobami. Milosou je povolan k zmluve so svojm Stvoriteom, aby mu dal odpove viery a lsky, ktor nik in neme da namiesto neho.

358Boh vetko stvoril pre loveka; 221 299 ale lovek bol stvoren, aby slil Bohu a miloval ho a aby mu obetoval cel stvorenie:901

Ktoe to m by stvoren a zahrnut takou ctou? Je to lovek, vek a obdivuhodn iv bytos vzcnejia v Boch oiach ako cel stvorenie. Pre neho boli stvoren nebo i zem a more a vetko ostatn stvorenie: lovek, na ktorho spse Bohu tak zlealo, e pre neho neuetril ani svojho jednorodenho Syna, a neprestal vynaklada vetko silie, km ho nevyzdvihol do vin a neposadil po svojej pravici. 222

359V skutonosti sa tajomstvo loveka1701 stva naozaj jasnm iba v tajomstve vtelenho Slova: 223

Blaen Apotol [Pavol] dnes spomenul, e dvaja udia dali pvod udskmu pokoleniu, toti Adam a Kristus...388411 Prv lovek, Adam, sa stal ivou bytosou, posledn Adam oivujcim Duchom. Toho prvho utvoril tento posledn a daroval mu aj duu, aby il... Toto je [druh] Adam, ktor vloil svoj obraz do tamtoho prvho, ke ho tvoril. Preto prijal jeho podobu a vzal si jeho meno, aby sa mu nestratilo to, o utvoril na svoj obraz. Prv Adam, posledn Adam: ten prv m poiatok, tento posledn nem koniec, lebo v skutonosti tento posledn je prv, ako sm hovor: ,Ja som prv a ja som posledn. 224

360Vaka spolonmu pvodu udsk pokolenie tvor jednotu.225404 Boh toti z jednho urobil cel udsk pokolenie,775831842 aby obvalo cel povrch zeme (Sk 17, 26): 225

chvatn pohad, ktor nm umouje kontemplova udsk pokolenie v jednote spolonho pvodu od Stvoritea...; v jednote prirodzenosti, ktor pozostva z hmotnho tela a z duchovnej a nesmrtenej due; v jednote bezprostrednho ciea a spolonho poslania v tomto ivote; v jednote toho istho bvania, ie zeme, ktorej bohatstvo mu na zklade prirodzenho prva vyuva vetci udia, aby sa mohli ivi a povznies sa k viemu vzrastu; a napokon v jednote nadprirodzenho ciea, samho Boha, ku ktormu maj vetci smerova, a [v jednote] prostriedkov, ktormi by raz mohli dosiahnu tento cie... a aj v jednote toho istho vykpenia, ktor vetkm tedro poskytol Kristus. 226

361Tento zkon udskej solidarity a lsky 227 1939 ns uisuje, e vetci udia s si aj pri bohatej rozmanitosti osb, kultr a nrodov naozaj bratmi a sestrami.
II. Jeden z tela a z due

362udsk osoba, stvoren na Bo obraz, je bytos zrove telesn i duchovn.11462332 Biblick opis vyjadruje tto skutonos symbolickou reou, ke tvrd: Pn, Boh, utvoril z hliny zeme loveka a vdchol do jeho nozdier dych ivota. Tak sa stal lovek ivou bytosou (Gn 2, 7). Teda Boh chcel celho loveka.

363Vo Svtom psme vraz dua asto oznauje udsk ivot 228 1703 alebo cel udsk osobu. 229 Ale oznauje aj to, o je v loveku najvntornejie 230 a najcennejie, 231 m je osobitnejie Bom obrazom: dua znamen duchovn princp v loveku.

364Telo loveka m as na dstojnosti Boieho obrazu;1004 je udskm telom prve preto, e ho oivuje duchovn dua, a cel udsk osoba je uren na to, aby sa v Kristovom (tajomnom) tele stala chrmom Ducha. 232

lovek, jeden z tela a z due, svojou telesnou strnkou zaha v sebe prvky hmotnho sveta, take prostrednctvom neho dosahuj svoj vrchol a pozdvihuj hlas na slobodn oslavu Stvoritea.2289 lovek teda nesmie pohda telesnm ivotom, ale naopak, mus povaova svoje telo za dobr a hodn cty, lebo ho stvoril Boh a m by vzkriesen v posledn de. 233

365Jednota due a tela je tak hlbok, e duu treba povaova za formu tela; 234 to znamen, e vaka duchovnej dui je telo, zloen z hmoty, udskm a ivm telom. Duch a hmota nie s v loveku dve spojen prirodzenosti, ale ich spojenie vytvra jednu jedin prirodzenos.

366Cirkev u, e kad duchovn duu stvoril bezprostredne Boh 235 - nevytvorili ju rodiia - a e je nesmrten; 236 1005 nezanik, ke sa pri smrti odli od tela, a znova sa spoj s telom pri konenom vzkriesen.997

367Niekedy sa dua rozliuje od ducha. Naprklad svt Pavol sa modl, aby sa zachoval n duch neporuen a dua i telo bez hony2083 (1 Sol 5, 23), ke prde Pn. Cirkev u, e toto rozliovanie nezavdza do due podvojnos (dualitu). 237 Duch znamen, e lovek je od svojho stvorenia zameran na svoj nadprirodzen cie 238 a e jeho dua je schopn by bez vlastnej zsluhy pozdvihnut do spoloenstva s Bohom. 239

368Duchovn tradcia Cirkvi zdrazuje aj srdce,47858214311764251725622843 a to v biblickom zmysle, vyjadrujcom hbku bytosti, 240 kde sa osoba rozhodne alebo nerozhodne pre Boha. 241
III. Mua a enu ich stvoril2331-2336
Boh chcel rovnos i rozdielnos

369Mu a ena s stvoren, to znamen, e ich Boh chcel: na jednej strane v dokonalej rovnosti ako udsk osoby, na druhej strane v ich pecifickom byt mua a eny. By muom, by enou je dobr a Bohom chcen skutonos: mu a ena maj neodaten dstojnos, ktor dostvaj priamo od Boha, svojho Stvoritea. 242 Mu a ena s s rovnakou dstojnosou na Bo obraz. Vo svojom by muom a by enou odzrkaduj mdros a dobrotu Stvoritea.

370Boh nie je na obraz loveka.42239 Nie je ani mu, ani ena. Boh je ist duch, v ktorom niet miesta pre rozdielnos pohlav. Ale dokonalosti mua a eny odzrkaduj nieo z nekonenej dokonalosti Boha: s to dokonalosti matky 243 a dokonalosti otca a manela. 244
Jeden pre druhho - jednota v dvojici

371Mu a ena s stvoren spolu1605 a Boh chce, aby boli jeden pre druhho. Boie slovo nm to dva pochopi na rznych miestach posvtnho textu. Nie je dobre by loveku sammu. Urobm mu pomoc, ktor mu bude podobn (Gn 2, 18). Ani jedno zviera neme by takmto spolonkom loveka. 245 ena, ktor Boh utvra z rebra vyatho z mua a ktor k nemu privdza, vyvolva v muovi vkrik divu, zvolanie lsky a spoloenstva: Toto je teraz kos z mojich kost a mso z mjho msa! (Gn 2, 23). Mu objavuje enu ako druh ja s rovnakou udskou prirodzenosou.

372Mu a ena s stvoren jeden pre druhho: nie e by ich bol Boh urobil iba napoly a neplnch; stvoril ich pre spoloenstvo osb, v ktorom kad me by pomocou pre druhho, lebo s rovnak ako osoby (kos z mojich kost...) a zrove sa dopaj ako mu a ena. 246 V manelstve ich Boh spja tak, e tvoria jedno telo (Gn 2, 24) a mu odovzdva udsk ivot:16522366 Plote a mnote sa a naplte zem! (Gn 1, 28). Ke mu a ena ako manelia a rodiia odovzdvaj svojim potomkom udsk ivot, jedinenm spsobom spolupracuj na diele Stvoritea. 247

373Mu a ena maj v Boom plne povolanie307 podmani si zem 248 ako Bo sprvcovia. Tto zvrchovanos nesmie by svojvonou a detruktvnou nadvldou. Mu a ena, stvoren na obraz Stvoritea,2415 ktor miluje vetko, o je, 249 s povolan ma as na Boej prozretenosti voi ostatnm stvoreniam. Z toho vyplva ich zodpovednos za svet, ktor im Boh zveril.
IV. lovek v raji

374Prv lovek nielene bol stvoren dobr, ale bol aj ustanoven v priatestve so svojm Stvoriteom54 a v slade so sebou samm a so stvorenm, ktor ho obklopuje. Tento stav previla iba slva novho stvorenia v Kristovi.

375Ke Cirkev autenticky vysvetuje symboliku biblickej rei vo svetle Novho zkona a Tradcie, u, e nai prarodiia Adam a Eva boli ustanoven v stave prvotnej svtosti a spravodlivosti. 250 1997 Tto milos prvotnej svtosti bola asou na Boom ivote. 251

376Vyarovanie tejto milosti posilovalo vetky rozmery udskho ivota. Pokia by bol lovek zotrvval v dvernom spoloenstve s Bohom,1008 nemal ani umrie, 252 ani trpie. 253 1502 Vntorn slad udskej osoby, slad medzi muom a enou 254 a napokon slad medzi prvou udskou dvojicou a celm stvorenm vytvral stav, ktor sa vol prvotn spravodlivos.

377Vlda nad svetom, ktor dal Boh na poiatku lovekovi, uskutoovala sa predovetkm u samho loveka ako ovldanie seba. Cel bytos loveka bola neporuen a usporiadan,2514 pretoe bol bez trojitej iadostivosti, 255 ktor ho podrobuje zmyselnm rozkoiam, dychtivosti po pozemskch dobrch a tbe presadzova sa proti prkazom rozumu.

378Znakom dvernho priatestva loveka s Bohom2415 je to, e ho Boh umiestuje do zhrady. 256 2427 lovek tam ije, aby ju obrbal a stril (Gn 2, 15): prca nie je trestom, 257 ale spoluprcou mua a eny s Bohom na zdokonaovan viditenho stvorenia.

379Cel tento slad prvotnej spravodlivosti, ktor Boh vo svojom plne predvdal pre loveka, strat sa hriechom naich prarodiov.
Zhrnutie

380Boe, loveka si stvoril na svoj obraz a dal si mu na staros cel svet, aby vldol nad vetkm tvorstvom a slil iba tebe, svojmu Stvoriteovi. 258

381lovek je preduren sta sa podobnm obrazu Boieho Syna, ktor sa stal lovekom - a je obraz neviditenho Boha (Kol 1, 15) -, aby Kristus bol prvoroden medzi mnohmi bratmi a sestrami. 259

382lovek je jeden z tela a z due - corpore et anima unus. 260 Uenie viery tvrd, e duchovn a nesmrten dua je stvoren bezprostredne Bohom.

383Boh nestvoril loveka samho: od zaiatku ako ,mua a enu ich stvoril' (Gn 1, 27); ich zvzok je prvotnou formou spoloenstva osb. 261

384Zjavenie nm dva pozna stav prvotnej svtosti a spravodlivosti mua a eny pred hriechom: z ich priatestva s Bohom pramenilo astie ich ivota v raji.
7. odsek
Pd

385Boh je nekonene dobr a vetky jeho diela s dobr. Nikto vak neunikne sksenosti utrpenia, zla v prrode - ktor, zd sa, svis s obmedzenosou stvoren - a najm problmu morlneho zla.309 Odkia pochdza zlo? Hadal som, odkia je zlo, a nebolo rieenia, hovor svt Augustn 262 a jeho trzniv hadanie njde vchodisko iba v jeho obrten k ivmu Bohu. Lebo tajomstvo neprvosti (2 Sol 2, 7) sa objasuje len vo svetle tajomstva nbonosti457 (1 Tim 3, 16). Zjavenie Boej lsky v Kristovi ukzalo rozsah zla a zrove rozmnoenie milosti. 263 Otzku pvodu zla musme teda skma tak, e budeme upiera pohad svojej viery1848 na toho, ktor jedin nad nm zvazil. 264 539
I. Kde sa rozmnoil hriech, tam sa ete vmi rozmnoila milos
Skutonos hriechu

386Hriech je prtomn v dejinch loveka. Bolo by mrne poka sa ignorova ho alebo dva tejto temnej skutonosti in men. Kto sa chce poksi pochopi, o je hriech,1847 mus najprv uzna hlbok sptos loveka s Bohom, lebo mimo tohto vzahu nemono odhali zlo hriechu v jeho skutonej povahe ako odmietnutie Boha a odporovanie Bohu, hoci ono neprestva dolieha na ivot loveka a na dejiny.

387Skutonos hriechu a najm prvotnho hriechu mono objasni jedine vo svetle Boieho zjavenia. Bez poznania Boha, ktor nm dva Zjavenie, nememe hriech jasne pozna1848 a sme pokan vysvetova ho len ako nedostatok rastu, ako psychick slabos, omyl, nevyhnutn nsledok neprimeranho spoloenskho zriadenia at. Iba ke poznme Bo pln s lovekom, meme pochopi, e hriech je zneuitie slobody,1739 ktor Boh dva stvorenm osobm, aby ho mohli milova a aby sa mohli milova aj navzjom.
Prvotn hriech - zkladn pravda viery

388Postupne ako pokrauje Zjavenie,431 objasuje sa aj skutonos hriechu. Hoci Bo ud Starho zkona pristupoval k bolestnej udskej situcii vo svetle udalosti pdu,208 ako ju podva kniha Genezis, nemohol pochopi konen vznam tejto udalosti, ktor sa objasuje iba vo svetle smrti a zmtvychvstania Jeia Krista. 265 359 Treba pozna Krista ako prame milosti, aby sme spoznali Adama ako prame hriechu. Duch Teite (po grcky Parakletos), ktorho poslal zmtvychvstal Kristus, priiel ukza svetu, o je hriech (Jn 16, 8), ke zjavil toho, ktor je Vykupiteom z hriechu.729

389Uenie o prvotnom hriechu je, mono poveda, rubom dobrej zvesti, e Jei je Spasite vetkch ud,422 e vetci potrebuj spsu a e vaka Kristovi sa spsa ponka vetkm. Cirkev, ktor m Kristovo zmanie, 266 dobre vie, e ke sa napda zjavenie prvotnho hriechu, zasahuje sa tm aj Kristovo tajomstvo.
Ako ta opis pdu

390Opis pdu (Gn 3) pouva sce obrazn re,289 ale potvrdzuje prvotn udalos, fakt, ktor sa stal na zaiatku dejn loveka. 267 Zjavenie nm dva istotu viery o tom, e cel udsk dejiny s poznaen prvotnm hriechom, ktor slobodne spchali nai prarodiia. 268
II. Pd anjelov

391Za rozhodnutm naich prarodiov neposlchnu je hlas zvodcu, ktor odporuje Bohu 269 2538 a zo zvisti spsobuje ich pd do smrti. 270 Psmo a Tradcia Cirkvi vidia v tejto bytosti padlho anjela, ktor sa vol satan alebo diabol. 271 Cirkev u, e spoiatku to bol dobr anjel, stvoren Bohom. Boh sce stvoril diabla a ostatnch zlch duchov poda prirodzenosti dobrch, ale oni sami sa stali zlmi. 272

392Psmo hovor o hriechu1850 tchto padlch anjelov. 273 Ich pd spova v slobodnej vobe tchto stvorench duchov, ktor zsadne a neodvolatene odmietli Boha a jeho krovstvo. Ozvenu ich vzbury nachdzame v slovch, ktormi sa Pokuite obracia na naich prarodiov: Budete ako Boh2482 (Gn 3, 5). Diabol hre od poiatku (1 Jn 3, 8), je luhr a otec li (Jn 8, 44).

393Anjelom neme by ich hriech odpusten1033-1037 pre neodvolaten povahu ich voby, a nie pre nedostatok nekonenho Boieho milosrdenstva. Po pde nejestvuje pre nich monos poknia,1022 podobne ako ani pre ud po smrti. 274

394Psmo dosvieda neblah vplyv toho, ktorho Jei vol vrah od poiatku (Jn 8, 44) a ktor sa dokonca pokal odvrti Jeia od poslania,538-540 ktor mu zveril Otec. 275 Bo Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky550 (1 Jn 3, 8). Najzvanejm z tchto skutkov vzhadom na nsledky bolo klamn zvdzanie, ktorm diabol naviedol loveka, aby neposlchol Boha.2846-2849

395Satanova moc vak nie je nekonen.309 On je iba tvor, ktor je sce mocn, pretoe je ist duch, ale vdy je iba tvor: neme prekazi budovanie Boieho krovstva. Hoci satan psob vo svete z nenvisti voi Bohu a jeho krovstvu v Jeiovi Kristovi1673 a hoci jeho psobenie zapriuje kadmu lovekovi i spolonosti vek kody duchovnej a nepriamo aj fyzickej povahy, toto psobenie dopa Boia prozretenos,413 ktor mocne a lskavo riadi dejiny loveka a sveta. To, e Boh dopa diablovo psobenie, je vek tajomstvo,2850-2854 ale my vieme, e tm, o miluj Boha, vetko sli na dobr (Rim 8, 28).
III. Prvotn hriech
Skka slobody

396Boh stvoril loveka na svoj obraz a urobil ho svojm priateom.1730 lovek ako duchovn tvor311 me i v tomto priatestve iba tak, e sa slobodne podriadi Bohu. Tto skutonos vyjadruje zkaz dan lovekovi, e nesmie jes zo stromu poznania dobra a zla: lebo v de, ke by si z neho jedol, istotne zomrie (Gn 2, 17). Strom poznania dobra a zla (Gn 2, 17) symbolicky pripomna neprekroiten hranicu, ktor lovek ako tvor m slobodne uzna a s dverou repektova.301 lovek zvis od Stvoritea; podlieha zkonom stvorenia a morlnym normm, ktor riadia pouvanie slobody.
Prv hriech loveka

397lovek pokan diablom17072541 nechal vo svojom srdci vyhasn dveru k svojmu Stvoriteovi, 276 zneuil svoju slobodu a neposlchol Bo prkaz. V tom spoval prv hriech loveka. 277 1850 Odvtedy je kad hriech neposlunosou voi Bohu a nedostatkom dvery v jeho dobrotu.215

398Tmto hriechom lovek dva prednos sebe sammu pred Bohom a tm pohda Bohom:2084 zvolil si seba proti Bohu, proti poiadavkm svojho stavu ako stvorenia, a teda aj proti svojmu vlastnmu dobru. lovek ustanoven v stave svtosti bol uren na to, aby ho Boh plne zbostvil v slve. Zveden diablom chcel by ako Boh, 278 2113 ale bez Boha a [uprednostnen] pred Bohom, a nie poda Boha. 279

399Psmo ukazuje tragick nsledky tejto prvej neposlunosti. Adam a Eva okamite strcaj milos prvotnej svtosti. 280 Maj strach z Boha, 281 o ktorom si urobili falon predstavu ako o Bohu, ktor je iarliv na svoje vsady. 282

400Slad, v ktorom ili vaka prvotnej spravodlivosti, je znien; vlda duchovnch schopnost due nad telom je podlomen; 283 spoloenstvo mua a eny podlieha naptiam; 284 1607 ich vzahy bud poznaen iadostivosou a panovanosou. 285 Slad so stvorenm je poruen:2514 viditen stvorenie sa lovekovi odcudzilo a stalo sa mu nepriateskm. 286 Vinou loveka je stvorenie podroben mrnosti a otroctvu skazy (Rim 8, 20-21). A napokon prde aj nsledok, ktor bol vslovne predpovedan pre prpad neposlunosti: 287 lovek sa vrti do prachu, z ktorho bol utvoren. 288 6021008Do dejn udstva vstupuje smr. 289

401Po tomto prvom hriechu svet zaplavuje skuton invzia hriechu: bratovrada, ktorej sa dopustil Kain na belovi; 290 18652259 veobecn skazenos ako nsledok hriechu; 291 aj v dejinch Izraela sa asto objavuje hriech, najm ako nevernos Bohu zmluvy a ako prestpenie Mojiovho zkona; aj po Kristovom vykpen sa hriech prejavuje medzi kresanmi mnohorakm spsobom. 292 Psmo a Tradcia Cirkvi neprestajne pripomnaj prtomnos a univerzlnos hriechu v dejinch ud:1739

o vieme z Boieho zjavenia, zhoduje sa so sksenosou. Lebo ke lovek skma svoje srdce, zisuje, e je nchyln aj na zl a pohren do mnohorakho zla, ktor neme pochdza od jeho dobrho Stvoritea. lovek tm, e asto odmietol uzna Boha za svojho pvodcu, poruil aj sprvne zameranie na svoj posledn cie a zrove cel poriadok vzahov voi sebe sammu, ako aj voi inm uom a vetkm stvorenm veciam. 293
Nsledky Adamovho hriechu pre udstvo

402Do Adamovho hriechu s zatiahnut vetci udia. Potvrdzuje to svt Pavol: Neposlunosou jednho loveka sa mnoh [t. j. vetci] stali hrienikmi (Rim 5, 19). Ako skrze jednho loveka vstpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smr, tak aj smr prela na vetkch ud, lebo vetci zhreili... (Rim 5, 12). Proti univerzlnosti hriechu430605 a smrti Apotol stavia univerzlnos spsy v Kristovi: Ako previnenie jednho prinieslo odsdenie vetkm uom, tak spravodlivos jednho [Krista] priniesla vetkm uom ospravodlivenie a ivot (Rim 5, 18).

403Cirkev, nasledujc svtho Pavla, vdy uila, e nesmiernu biedu, ktor dolieha na ud, ich nklonnos na zl a ich podrobnos smrti2606 nemono pochopi bez ich spojitosti s Adamovm hriechom a so skutonosou, e Adam na ns preniesol hriech, ktorm postihnut sa vetci rodme a ktor je smrou due. 294 1250 Na zklade tejto istoty viery Cirkev udeuje krst na odpustenie hriechov aj malm deom, ktor sa nedopustili osobnho hriechu. 295

404Ako sa Adamov hriech stal hriechom vetkch jeho potomkov? Cel udsk pokolenie je v Adamovi akoby jednm telom jedinho loveka. 296 Pre tto jednotu udskho pokolenia360 s vetci udia zatiahnut do Adamovho hriechu, ako s vetci zahrnut do Kristovej spravodlivosti. No i tak je prenanie prvotnho hriechu tajomstvom,50 ktor nememe plne pochopi. Zo Zjavenia vak vieme, e Adam dostal prvotn svtos a spravodlivos nielen pre seba, ale pre cel udsk prirodzenos. Vo chvli, ke Adam a Eva podliehaj Pokuiteovi, pchaj osobn hriech, ale tento hriech zasahuje udsk prirodzenos, ktor bud prena v padlom stave. 297 Je to hriech ktor sa bude prena na cel udstvo rozmnoovanm, to jest prenanm udskej prirodzenosti pozbavenej prvotnej svtosti a spravodlivosti. Preto sa dedin hriech vol hriechom v analogickom zmysle: je to hriech zdeden, nie spchan, je to stav, nie in.

405Hoci je dedin hriech kadmu vlastn, 298 ani u jednho Adamovho potomka nem povahu osobnej viny. Je pozbavenm prvotnej svtosti a spravodlivosti, ale udsk prirodzenos nie je plne skazen: je zranen vo svojich prirodzench silch, podroben nevedomosti, utrpeniu a moci smrti a nchyln na hriech2515 (tto nchylnos na zl sa vol iadostivos). Krst tm, e dva ivot v Kristovej milosti, zotiera dedin hriech a obracia loveka k Bohu. Ale nsledky tohto hriechu pre oslaben a na zl nchyln prirodzenos ostvaj v lovekovi a vyzvaj ho do duchovnho boja.1264

406Uenie Cirkvi o prenan dedinho hriechu sa spresnilo najm v 5. storo najm pod vplyvom vah svtho Augustna proti pelagianizmu, a v 16. storo v opozcii proti protestantskej reformcii. Pelagius zastval nzor, e lovek me vies morlne dobr ivot prirodzenou silou svojej slobodnej vle bez nevyhnutnej pomoci Boej milosti. Tak zredukoval vplyv Adamovho hriechu iba na vplyv zlho prkladu. Prv protestantsk reformtori, naopak, uili, e lovek bol prvotnm hriechom plne skazen a e jeho slobodn va bola znien. Stotoovali hriech, ktor ded kad lovek, s nklonnosou na zl (concupiscentia), ktor je vraj neprekonaten. O tom, ako treba chpa zjaven daje o dedinom hriechu, sa Cirkev vyslovila najm na Druhom oranskom koncile v roku 529 299 a na Tridentskom koncile v roku 1546. 300
Tvrd boj

407Uenie o dedinom hriechu - zko svisiace s uenm o vykpen, ktor uskutonil Kristus2015 - umouje jasne posdi situciu loveka a jeho innos vo svete.2852 Hriechom prarodiov diabol zskal urit nadvldu nad lovekom, hoci lovek zostva slobodn. Dedin hriech m za nsledok porobu v moci toho, ktor odvtedy vldol smrou, ie diabla. 301 Neuznva, e lovek m zranen prirodzenos, nchyln na zl, je prinou vekch omylov v oblasti vchovy, politiky, socilnej innosti 302 a mravov.1888

408Nsledky dedinho hriechu a vetkch osobnch hriechov ud spsobuj hrieny stav sveta ako celku, ktor mono slovami svtho Jna oznai ako hriech sveta (Jn 1, 29). Tmto vrazom sa oznauje aj negatvny vplyv na ud zo strany spoloenskch a socilnych truktr,1865 ktor s vsledkom osobnch hriechov. 303

409Tto tragick situcia sveta, ktor je cel v moci Zlho (1 Jn 5, 19), 304 rob zo ivota loveka boj:2516

Celmi udskmi dejinami sa tiahne tvrd boj proti mocnostiam temnosti, ktor sa zaal hne na poiatku sveta a potrv, ako hovor Pn, a do poslednho da. lovek, zatiahnut do tohto boja, mus ustavine zpasi, aby sa primkol k dobru, a iba za cenu vekho silia je schopn s pomocou Boej milosti dosiahnu svoju vntorn jednotu. 305
IV. Neponechal si ho v moci smrti

410Boh loveka po jeho pde neopustil.55705 Naopak, vol ho 306 a tajomnm spsobom mu predpoved vazstvo nad zlom a pozdvihnutie z pdu. 307 16092568 Prslun ryvok Knihy Genezis bol nazvan protoevanjelium, lebo je prvou zvesou o Mesiovi Vykupiteovi, zvesou o zpase medzi hadom a enou a o konenom vazstve jednho z jej potomkov.675

411Kresansk tradcia vid v tomto ryvku zves o novom Adamovi, 308 359615 ktor svojou poslunosou a na smr na kri (Flp 2, 8) prehojne naprva Adamovu neposlunos. 309 Ostatne, mnoh Otcovia a Uitelia Cirkvi vidia v ene zvestovanej v protoevanjeliu Kristovu matku Mriu ako nov Evu. Ona prv mala jedinenm spsobom podiel na dobroden vazstva nad hriechom, ktor vydobyl Kristus:491 bola uchrnen od akejkovek kvrny dedinho hriechu 310 a poas celho svojho pozemskho ivota sa vaka osobitnej Boej milosti nedopustila nijakho hriechu. 311

412Ale preo Boh nezabrnil prvmu lovekovi zhrei?310395 Svt Lev Vek odpoved: Nevslovnou Kristovou milosou sme dostali vie dobr, ako sme stratili diablovou zvisou. 312 A svt Tom Akvinsk tvrd: Ni nebrni tomu, aby po hriechu bola udsk prirodzenos povznesen k nieomu vyiemu.272 Boh toti dopa, aby sa stalo zlo, aby z neho vyvodil nieo lepie. Preto sa v Rim 5, 20 hovor: ,Kde sa rozmnoil hriech, tam sa ete vmi rozhojnila milos.' A preto aj pri poehnan vekononej sviece sa hovor: , astn vina,1994 ktor sa stala hodn ma takho vzneenho Vykupitea!' 313
Zhrnutie

413Boh nestvoril smr ani sa nete zo zhuby ijcich... Zvisou diabla vak prila na svet smr (Md 1, 13; 2, 24).

414Satan alebo diabol a ostatn zl duchovia s padl anjeli, lebo slobodne odmietli sli Bohu a jeho plnu. Ich voba proti Bohu je definitvna. Pokaj sa pridrui loveka k svojej vzbure proti Bohu.

415Boh ustanovil loveka v spravodlivosti, ale lovek na nahovranie Zlho u na zaiatku dejn zneuil svoju slobodu tm, e sa postavil proti Bohu a til dosiahnu svoj cie bez Boha. 314

416Adam ako prv lovek stratil svojm hriechom prvotn svtos a spravodlivos, ktor dostal od Boha nielen pre seba, ale pre vetkch ud.

417Adam a Eva preniesli na svoje potomstvo udsk prirodzenos zranen ich prvm hriechom, a teda pozbaven prvotnej svtosti a spravodlivosti. Toto pozbavenie sa vol dedin hriech.

418Nsledkom dedinho hriechu je udsk prirodzenos oslaben vo svojich silch, podroben nevedomosti, utrpeniu a moci smrti a nchyln na hriech (tto nchylnos sa vol iadostivos).

419S Tridentskm koncilom teda tvrdme, e dedin hriech sa prena spolu s udskou prirodzenosou ,rozmnoovanm, nie napodobovanm', a preto ,je kadmu vlastn'. 315

420Vazstvo nad hriechom, ktor vydobyl Kristus, nm darovalo lepie dobr, ako boli tie, ktor nm odal hriech: Kde sa rozmnoil hriech, tam sa ete vmi rozhojnila milos (Rim 5, 20).

421Svet, o ktorom veriaci v Krista veria, e ho stvorila a udriava Stvoriteova lska, bol sce podroben otroctvu hriechu, ale ukriovan a zmtvychvstal Kristus ho vyslobodil, ke zlomil moc Zlho. 316
Druh kapitola
Verm v Jeia Krista, jednorodenho Boieho Syna
Dobr zves: Boh poslal svojho Syna

422Ale ke prila plnos asu, Boh poslal svojho Syna,389 narodenho zo eny, narodenho pod zkonom, aby vykpil tch, o boli pod zkonom, a aby sme dostali adoptvne synovstvo (Gal 4, 4-5). Ha, evanjelium, dobr zves o Jeiovi Kristovi, Boom Synovi: 1 Boh navtvil svoj ud. 2 Splnil prisbenia, ktor dal Abrahmovi a jeho potomstvu. 3 2763 Urobil to nad vetko oakvanie: poslal svojho milovanho Syna. 4

423Verme a vyznvame, e Jei z Nazareta, id naroden z dcry Izraela v Betleheme za ias kra Herodesa Vekho a cisra Augusta I., povolanm tesr, ktor zomrel ukriovan v Jeruzaleme pod miestodriteom Ponciom Piltom, za vldy cisra Tibria, je ven Bo Syn, ktor sa stal lovekom; e vyiel od Boha (Jn 13, 3), zostpil z neba (Jn 3, 13; 6, 33) a priiel v tele (1 Jn 4, 2), lebo Slovo sa telom stalo a prebvalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slvu, slvu, ak m od Otca jednoroden Syn, pln milosti a pravdy... Z jeho plnosti sme my vetci dostali milos za milosou (Jn 1, 14. 16).

424Pobdan milosou Ducha Svtho683 a priahovan Otcom verme a vyznvame o Jeiovi: Ty si Mesi, Syn ivho Boha (Mt 16, 16). Na skale tejto viery, ktor vyznal svt Peter, postavil Kristus svoju Cirkev. 5 552
Zvestova... Kristovo nevyspytaten bohatstvo (Ef 3, 8)

425Odovzdva kresansk vieru znamen predovetkm ohlasova Jeia Krista s cieom privdza k viere v neho. Prv uenci od zaiatku horeli tbou ohlasova Krista: My nememe nehovori o tom, o sme videli a pouli (Sk 4, 20). A pozvaj ud vetkch ias, aby vstpili do radosti850858 ich spoloenstva s Kristom:

o sme pouli, o sme na vlastn oi videli, na o sme hadeli a oho sa nae ruky dotkali, to zvestujeme: Slovo ivota. - Lebo zjavil sa ivot a my sme videli, dosvedujeme a zvestujeme vm ven ivot, ktor bol u Otca a zjavil sa nm. - o sme videli a pouli, zvestujeme aj vm, aby ste aj vy mali spoloenstvo s nami. Ve my mme spoloenstvo s Otcom a s jeho Synom Jeiom Kristom. A toto peme, aby naa rados bola pln (1 Jn 1, 1-4).
V srdci katechzy: Kristus

426V srdci katechzy nachdzame predovetkm osobu,1698 toti osobu Jeia Krista Nazaretskho, Otcovho jednorodenho [Syna]..., ktor za ns trpel a umrel a teraz ako zmtvychvstal ije navdy s nami... Katechizova... znamen odhaova v Kristovej osobe cel ven Bo pln... znamen snai sa pochopi vznam Kristovch inov a slov,513 ako aj znamen, ktor urobil. 6 Cieom katechzy je: Uvies... do spoloenstva... s Jeiom Kristom; jedine on me privies loveka k lske Otca v Duchu a da mu as na ivote Najsvtejej Trojice. 7 260

427V katechze sa vyuovanm ohlasuje Kristus,2145 vtelen Slovo a Bo Syn, a vetko ostatn len vo vzahu k nemu; jedine Kristus u, km kad in to rob len natoko, nakoko je poslom alebo tlmonkom jeho slova a nakoko umouje Kristovi hovori jeho stami...876 Treba teda, aby sa na kadho katechtu mohli aplikova tieto Jeiove tajomn slov: ,Moje uenie nie je moje, ale toho, ktor ma poslal' (Jn 7, 16). 8

428Ten, kto je povolan ohlasova Krista, m teda najprv hada vzneenos poznania Krista Jeia. M by ochotn strati vetko, aby... zskal Krista a naiel sa v om, aby poznal jeho, moc jeho zmtvychvstania a as na jeho utrpen tm, e sa mu pripodobn v smrti, aby... tak nejako dosiahol aj vzkriesenie z mtvych (Flp 3, 8-11).

429Z tohto lskyplnho poznania Krista sa rod tba ohlasova ho,851 evanjelizova a privdza inch k shlasu viery v neho. Ale zrove sa pociuje potreba tto vieru oraz lepie pozna. Preto poda poradia Vyznania viery sa uved najprv Jeiove hlavn tituly: Kristus, Bo Syn, Pn (2. lnok). Vo Vyznan viery sa potom vyznvaj hlavn tajomstv Kristovho ivota: tajomstvo jeho vtelenia (3. lnok), jeho Vekej noci (4. a 5. lnok) a napokon jeho oslvenia (6. a 7. lnok).
2. lnok
I v Jeia Krista, jeho jedinho Syna, nho Pna
I. Jei

430Jei v hebrejine znamen: Boh spas.210 Anjel Gabriel pri zvestovan hovor, e jeho vlastn meno bude Jei. Toto meno vyjadruje aj jeho totonos, aj jeho poslanie. 9 Kee okrem Boha neme nik odpa hriechy (Mk 2, 7), iba on v Jeiovi, svojom venom Synovi, ktor sa stal lovekom, vyslobod svoj ud z hriechov402 (Mt 1, 21). Takto Boh v Jeiovi zjednocuje ako v hlave cel dejiny spsy v prospech ud.

431V dejinch spsy sa Boh neuspokojil s tm, e vyslobodil Izrael z domu otroctva (Dt 5, 6), ke ho vyviedol z Egypta. Oslobod ho aj od jeho hriechu.14411850 Kee hriech je vdy urkou Boha, 10 me ho odpusti len on. 11 Preto Izrael, uvedomujc si oraz viac univerzlnos hriechu,388 bude mc hada spsu len vo vzvan mena Boha Vykupitea. 12

432Meno Jei5892666 znamen, e samo Boie meno je prtomn v osobe Boieho Syna, 13 ktor sa stal lovekom, aby vetkch definitvne vykpil z hriechov. Jei je Boie meno a iba ono prina spsu. 14 389 Odteraz ho mu vzva vetci, lebo vtelenm sa Jei tak zjednotil so vetkmi umi, 15 e niet pod nebom inho mena, danho uom,161 v ktorom by sme mali by spasen (Sk 4, 12). 16

433Meno Boha Spasitea vzval iba raz do roka vekaz na zmierenie za hriechy Izraela, ke predtm pokropil krvou obety zutovnicu vo Svtyni svtch. 17 Zutovnica bola miestom Boej prtomnosti. 18 615 Ke svt Pavol hovor o Jeiovi, e ho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv (Rim 3, 25), chce poveda, e v jeho udskej prirodzenosti Boh zmieril svet so sebou (2 Kor 5, 19).

434Jeiovo zmtvychvstanie oslavuje meno Boha Spasitea, 19 lebo odvtedy Jeiovo meno naplno ukazuje najvyiu moc mena,2812 ktor je nad kad in meno (FIp 2, 9-10). Zl duchovia sa jeho mena boja 20 a Jeiovi uenci robia v jeho mene zzraky, 21 2614 lebo Otec im dva vetko, o o ho prosia v Jeiovom mene. 22

435Meno Jei je v centre kresanskej modlitby.2667-2668 Vetky liturgick modlitby sa konia formulou skrze nho Pna Jeia Krista. Modlitba Zdravas', Mria vrchol v slovch poehnan je plod ivota tvojho, Jei.2676 Modlitba srdca, takzvan Jeiova modlitba, ktor je zauvan u vchodnch kresanov, hovor: Pane, Jeiu Kriste, Bo Syn, zmiluj sa nado mnou hrienikom. Mnoh kresania zomieraj ako svt Jana z Arcu iba s menom Jei na perch. 23
II. Kristus

436Kristus pochdza z grckeho prekladu hebrejskho slova Mesiᚓ, ktor znamen pomazan.690695 Stva sa Jeiovm vlastnm menom preto, e Jei dokonale spa Boie poslanie, ktor toto slovo znamen. V Izraeli boli toti v Boom mene pomazan t, o boli Bohu zasvten na poslanie, ktor pochdzalo od neho. Boli to krli, 24 kazi 25 a niekedy aj proroci. 26 To mal by predovetkm prpad Mesia, ktorho mal Boh posla, aby definitvne nastolil svoje krovstvo. 27 Mesia mal pomaza Pnov Duch 28 za kra a zrove za kaza, 29 ale aj za proroka. 30 711-716 Jei splnil mesisku ndej Izraela vo svojej trojnsobnej funkcii Kaza, Proroka a Kra.783

437Anjel zvestoval pastierom Jeiovo narodenie486525 ako narodenie Mesia prisbenho Izraelu: Dnes sa vm v Dvidovom meste narodil Spasite, Kristus Pn (Lk 2, 11). On je od zaiatku ten, ktorho Otec posvtil a poslal na svet (Jn 10, 36), ktor sa poal ako svt (Lk 1, 35) v Mriinom panenskom lone. Boh vyzval Jozefa, aby prijal Mriu, svoju manelku, ktor bola v poehnanom stave, lebo to, o sa v nej poalo, je z Ducha Svtho (Mt 1, 20), aby sa tak Jei, nazvan Kristus (Mt 1, 16), narodil z Jozefovej manelky ako potomok z mesiskeho Dvidovho rodu. 31

438Jeiovo mesiske posvtenie727 ukazuje jeho bosk poslanie. To... znamen i samo jeho meno, lebo menom Kristus sa mieni ten, ktor pomazal, aj ten, ktor bol pomazan, aj samotn pomazanie, ktorm bol pomazan: pomazal Otec, pomazan bol Syn, [a to] v Duchu, ktor je pomazanie. 32 Jeho ven mesiske posvtenie bolo zjaven v ase jeho pozemskho ivota pri krste,535 ktor prijal od Jna, ke ho Boh pomazal... Duchom Svtm a mocou (Sk 10, 38), aby sa... stal znmym Izraelu (Jn 1, 31) ako jeho Mesi. Jeho iny a slov ho umonia pozna ako Boieho Svtho. 33

439Mnoh idia, ba aj niektor pohania,528-529 ktor mali as na ich ndeji, spoznali v Jeiovi zkladn rty mesiskeho syna Dvidovho, ktorho Boh prisbil Izraelu. 34 Jei prijal titul Mesia,547 na ktor mal prvo, 35 ale nie bez vhrad, lebo niektor jeho sasnci chpali tento titul prli udsky, 36 v podstate politicky. 37

440Jei prijal vyznanie viery552 Petra, ktor ho vyznal ako Mesia, a zrove oznmil blzke utrpenie Syna loveka. 38 Tak odhalil prav npl svojej mesiskej krovskej hodnosti. Tto npl spova v transcendentnom (boskom) pvode Syna loveka, ktor zostpil z neba (Jn 3, 13), 39 a zrove v jeho vykupiteskom poslan trpiaceho Sluobnka: Syn loveka nepriiel da sa obsluhova, ale sli a poloi svoj ivot ako vkupn za mnohch (Mt 20, 28). 40 550 Preto sa prav zmysel jeho krovskej hodnosti ukzal a z vky kra. 41 445 Iba po jeho zmtvychvstan me Peter pred Bom udom vyhlsi jeho mesisku krovsk hodnos: Nech teda s istotou vie cel dom Izraela, e toho Jeia, ktorho ste vy ukriovali, Boh urobil aj Pnom, aj Mesiom (Sk 2, 36).
III. Jednoroden Bo Syn

441Bo syn je titul, ktor sa v Starom zkone dval anjelom, 42 vyvolenmu udu, 43 synom Izraela 44 a ich krom. 45 V tchto prpadoch znamen adoptvne synovstvo, ktor vytvra medzi Bohom a jeho tvorom vzah osobitnej dvernosti. Ke je prisben Kr Mesi nazvan Bom synom, 46 neznamen to nutne, poda slovnho zmyslu tch textov, e by bol niem viac ako lovekom. T, o tak oznaovali Jeia za Mesia Izraela, 47 mono ani nechceli povedaviac. 48

442To vak neplat o Petrovi, ke vyznva, e Jei je Mesi, Syn ivho Boha (Mt 16, 16), lebo Jei mu slvnostne odpoved: Nezjavilo ti to telo a krv, ale mj Otec, ktor je na nebesiach552 (Mt 16, 17). Podobne povie Pavol o svojom obrten na ceste do Damasku: Ke sa Bohu, ktor si ma u v lone matky vybral a svojou milosou povolal, zapilo zjavi vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi... (Gal 1, 15-16). A hne v synaggach ohlasoval Jeia, e je Bom Synom (Sk 9, 20). To bude od zaiatku 49 stredobodom apotolskej viery, 50 ktor prv vyznal Peter ako zklad Cirkvi. 51 424

443Peter mohol pozna transcendentn povahu Boieho synovstva Jeia Mesia preto, e ju Jei nechal jasne pochopi. Pred veradou na otzku svojich alobcov: Si teda Bo Syn? Jei odpovedal: Vy sami hovorte, e som (Lk 22, 70). 52 U dvno predtm sa oznail za Syna, ktor pozn Otca, 53 li sa od sluhov, ktorch Boh predtm poslal k svojmu nrodu, 54 a je vy aj od anjelov. 55 Rozlioval svoje synovstvo od synovstva svojich uenkov,2786 lebo nikdy nepovedal n Otec, 56 iba ke im prikzal: Vy sa budete modli takto: Ote nᚓ (Mt 6, 9). A tento rozdiel aj zdraznil: k mjmu Otcovi a vmu Otcovi (Jn 20, 17).

444Evanjeli hovoria, e v dvoch slvnostnch chvach,536554 pri Kristovom krste a premenen, Otcov hlas oznauje Jeia za svojho milovanho Syna. 57 Sm Jei sa oznauje za jednorodenho Syna Boieho (Jn 3, 16) a tmto titulom potvrdzuje svoju ven predexistenciu. 58 Vyaduje vieru v meno jednorodenho Boieho Syna (Jn 3, 18). Toto kresansk vyznanie sa objavuje u v stotnkovom zvolan pred Jeiom na kri: Tento lovek bol naozaj Bo Syn (Mk 15, 39). Iba vo vekononom tajomstve me veriaci da titulu Bo Syn jeho najpln vznam.

445Po Jeiovom zmtvychvstan653 sa jeho Boie synovstvo prejavuje v moci jeho oslvenej udskej prirodzenosti: Poda Ducha svtosti od vzkriesenia z mtvych je ustanoven v moci ako Bo Syn (Rim 1, 4). 59 Apotoli bud mc vyzna: My sme uvideli jeho slvu, slvu, ak m od Otca jednoroden Syn, pln milosti a pravdy (Jn 1, 14).
IV. Pn

446V grckom preklade knh Starho zkona sa nevslovn meno YHWH, pod ktorm sa Boh zjavil Mojiovi, 60 preklad vrazom Kyrios (Pn). Meno Pn sa odvtedy stalo najbenejm menom na oznaenie samho bostva Boha Izraela. Nov zkon tento siln vznam titulu209 Pn pouva pre Otca, ale aj, a to je novota, pre Jeia, ktor je tm uznvan za Boha. 61

447Aj sm Jei si pripisuje tento titul zastreto, ke diskutuje s farizejmi o vzname 110. almu, 62 ale aj otvorene, ke sa obracia na svojich apotolov. 63 Prejavy jeho moci548 nad prrodou, nad chorobami, nad zlmi duchmi, nad smrou a hriechom dokazovali poas celho jeho verejnho ivota jeho bosk zvrchovanos.

448V evanjelich sa udia vemi asto obracaj na Jeia oslovenm Pane. Tento titul sved o cte a dvere tch, ktor prichdzaj k Jeiovi a oakvaj od neho pomoc a uzdravenie. 64 Pod vplyvom Ducha Svtho titul Pn vyjadruje uznanie Jeiovho boskho tajomstva. 65 208683 Pri stretnut so zmtvychvstalm Jeiom sa stva klaanm: Pn mj a Boh mj! (Jn 20, 28). Vtedy titul Pn nadobda prznak lsky a nenosti, ktor zostane charakteristick pre kresansk tradciu: To je Pn641 (Jn 21, 7).

449Prv vyznania viery Cirkvi pripisuj Jeiovi bosk titul Pna a tm u od samho zaiatku potvrdzuj, 66 e moc, es a slva, ktor patria Bohu Otcovi, patria aj Jeiovi, 67 lebo on m bosk prirodzenos (Flp 2, 6),461 a e Otec zjavil tto Jeiovu zvrchovanos, ke ho vzkriesil z mtvych653 a povil do svojej slvy. 68

450Tvrdi, e Jei je Pn nad svetom a dejinami,668-672 znamen aj - a to u od zaiatku kresanskch dejn 69 - uznva, e lovek nem bezpodmienene podriadi svoju osobn slobodu2242 nijakej pozemskej moci, ale jedine Bohu Otcovi a Pnovi, Jeiovi Kristovi: Cisr nie je Pn. 70 Cirkev... ver, e kom, stredobodom a cieom celch udskch dejn je jej Pn a Uite. 71

451Kresansk modlitba2664-2665 sa vyznauje pouvanm titulu Pn i u vo vzve na modlitbu: Pn s vami, alebo na zver modlitby: Skrze nho Pna Jeia Krista, alebo aj vo zvolan plnom dvery a ndeje: Maran atha (Pn prichdza!) i Marana tha (Pr, Pane!)2817 (1 Kor 16, 22); Amen. Pr, Pane Jeiu (Zjv 22, 20).
Zhrnutie

452Meno Jei znamen Boh spas. Diea naroden z Panny Mrie dostva meno Jei, lebo on vyslobod svoj ud z hriechov (Mt 1, 21): Lebo niet pod nebom inho mena, danho uom, v ktorom by sme mali by spasen (Sk 4, 12).

453Meno Kristus znamen Pomazan, Mesiᚓ. Jei je Kristus, lebo ho Boh pomazal... Duchom Svtm a mocou (Sk 10, 38). On bol ten, ktor m prs (Lk 7, 19), on bol ndej Izraela (Sk 28, 20).

454Meno Bo Syn oznauje jedinen a ven vzah Jeia Krista k Bohu, jeho Otcovi: on je jednoroden Syn Otca 72 a sm Boh. 73 Veri, e Jei Kristus je Bo Syn, je nevyhnutne potrebn, aby bol lovek kresanom. 74

455Titul Pn oznauje bosk zvrchovanos. Vyznva alebo vzva Jeia ako Pna znamen veri v jeho bostvo: Nik neme poveda ,Jei je Pn,' iba ak v Duchu Svtom (1 Kor 12, 3).
3. lnok
Jei Kristus sa poal z Ducha Svtho, narodil sa z Mrie Panny
1. odsek
Bo Syn sa stal lovekom
I. Preo sa Slovo stalo telom?

456S Nicejsko-carihradskm vyznanm viery odpovedme a vyznvame: On pre ns ud a pre nau spsu zostpil z nebies. A mocou Ducha Svtho vzal si telo z Mrie Panny a stal sa lovekom. 75

457Slovo sa stalo telom,607aby ns zmierilo s Bohom a spasilo: Boh ns miloval a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za nae hriechy (1 Jn 4, 10). Otec poslal Syna za Spasitea sveta (1 Jn 4, 14). On sa zjavil, aby sal hriechy (1 Jn 3, 5):

Naa prirodzenos bola chor a potrebovala lekra.385 Padl lovek potreboval toho, kto by ho zdvihol. Priiel o ivot a potreboval toho, kto by ho oivil. Stratil as na dobre a potreboval toho, kto by ho priviedol sp k dobru. Bol zatvoren v temnotch a potreboval svetlo. Zajatec hadal zchrancu, porazen pomocnka, utlan porobou osloboditea. S to azda nepatrn a bezvznamn dvody, aby pohli Boha zostpi a navtvi udsk prirodzenos, ke bolo udstvo v takom neastnom a biednom poloen? 76

458Slovo sa stalo telom, aby sme tak poznali Boiu lsku:219 Boia lska k nm sa prejavila v tom, e Boh poslal svojho jednorodenho Syna na svet, aby sme skrze neho mali ivot (1 Jn 4, 9). Ve Boh tak miloval svet, e dal svojho jednorodenho Syna, aby nezahynul nik, kto v neho ver, ale aby mal ven ivot (Jn 3, 16).

459Slovo sa stalo telom, aby nm bolo vzorom svtosti:520823 Vezmite na seba moje jarmo a ute sa odo ma...2012 (Mt 11, 29). Ja som cesta, pravda a ivot. Nik neprde k Otcovi, iba cezo ma (Jn 14, 6). A Otec na vrchu premenenia prikazuje: Povajte ho! (Mk 9, 7). 77 Jei je naozaj vzorom blahoslavenstiev a normou novho zkona:17171965 Aby ste sa milovali navzjom, ako som ja miloval vs (Jn 15, 12). Tto lska zaha v sebe naozajstn obetu seba samho pri jeho nasledovan. 78

460Slovo sa stalo telom, aby ns urobilo astnmi na Boej prirodzenosti12651391 (2 Pt l, 4): Preto sa Boie Slovo stalo lovekom a Bo Syn sa stal Synom loveka, aby sa lovek spojil s Bom Slovom a dostal adoptvne synovstvo, a tak sa stal Bom synom. 79 Lebo on sa stal lovekom, aby sme sa my stali bohmi. 80 1988 Kee jednoroden Bo Syn chcel, aby sme mali as na jeho bostve, prijal nau prirodzenos, stal sa lovekom, aby ud urobil bohmi. 81
II. Vtelenie

461Cirkev preber vraz svtho Jna (Slovo sa telom stalo: Jn 1, 14), a nazva vtelenm skutonos, e Bo Syn prijal udsk prirodzenos,653661 aby v nej uskutonil nau spsu.449 Cirkev ospevuje tajomstvo vtelenia v hymnuse, ktor uvdza svt Pavol:

Zmajte tak ako Kristus Jei: On, hoci m bosk prirodzenos, nepridal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samho, vzal si prirodzenos sluhu, stal sa podobn uom a poda vonkajieho zjavu bol pokladan za loveka. Uponil sa, stal sa poslunm a na smr, a na smr na kri (Flp 2, 5-8). 82

462List Hebrejom hovor o tom istom tajomstve:

Preto ke [Kristus] prichdza na svet, hovor: ,Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. Nepili sa ti zpaln obety ani obety za hriech. Vtedy som povedal: Ha, prichdzam... aby som plnil tvoju vu, Boe' (Hebr 10, 5-7, cituje  40, 7-9 [L]).

463Viera v skuton vtelenie Boieho Syna90 je rozpoznvacm znakom kresanskej viery. Boieho Ducha poznte poda tohto: Kad duch, ktor vyznva, e Jei Kristus priiel v tele, je z Boha (1 Jn 4, 2). Tak je radostn presvedenie Cirkvi u od jej zaiatku, ke ospevuje vek tajomstvo nbonosti: On sa zjavil v tele (1 Tim 3, 16).
III. Prav Boh a prav lovek

464Jedinen a celkom neobyajn udalos vtelenia Boieho Syna neznamen, e Jei Kristus je sasti Boh a sasti lovek, ani e je vsledkom nejasnho zmieania boskho s udskm. Stal sa skutone lovekom a pritom zostal skutone Bohom. Jei Kristus je prav Boh a prav lovek. Tto pravdu viery88 musela Cirkev v prvch storoiach brni a objasova proti bludom, ktor ju falovali.

465Prv bludy (herzy) nepopierali natoko Kristovo bostvo ako skr jeho prav udsk prirodzenos (gnostick doketizmus). Kresansk viera u od apotolskch ias zdrazovala skuton vtelenie Boieho Syna, ktor priiel v tele. 83 Ale v treom storo musela Cirkev na koncile v Antiochii vyhlsi proti Pavlovi zo Samosaty, e Jei Kristus je Bo Syn prirodzenosou, a nie adopciou. Prv ekumenick koncil v Nicei roku 325 vo svojom Krde vyznal, e Bo Syn je sploden, nie stvoren, jednej podstaty [po grcky homousios] 84 s Otcom,242 a odsdil ria, ktor tvrdil, e Bo Syn povstal z nioho 85 a e m in podstatu alebo bytnos ako Otec. 86

466Nestorinska herza videla v Kristovi udsk osobu spojen s boskou osobou Boieho Syna. Proti tomuto bludu svt Cyril Alexandrijsk a tret ekumenick koncil zhromaden v Efeze roku 431 vyznali: Slovo tm, e hypostaticky [vo svojej osobe] zjednotilo so sebou telo oiven rozumovou duou... sa stalo lovekom 87 Kristova udsk prirodzenos nem in subjekt ako bosk osobu Boieho Syna, ktor tto prirodzenos prijal a urobil svojou u od svojho poatia. Preto Efezsk koncil v roku 431 vyhlsil, e Mria sa udskm poatm Boieho Syna495 vo svojom lone skutone stala Boou Matkou: Bohorodikou... nie preto, e by prirodzenos Slova a jeho bostvo bolo prijalo zaiatok svojho pvodu zo svtej Panny, ale preto, e si z nej vzalo svt telo obdaren rozumovou duou, s ktorm je Boie Slovo hypostaticky zjednoten, a preto sa hovor, e sa narodilo poda tela. 88

467Monofyziti tvrdili, e udsk prirodzenos ako tak prestala v Kristovi jestvova, lebo ju prijala bosk osoba Boieho Syna. Proti tomuto bludu sa postavil tvrt ekumenick koncil v Chalcedne roku 451, ke vyznal:

Nasledujc svtch Otcov, vetci shlasne ume vyznva, e jeden a ten ist Syn, n Pn Jei Kristus, je dokonal v bostve a dokonal v udskej prirodzenosti, skutone Boh a skutone lovek, z rozumovej due a tela, jednej podstaty s Otcom o do bostva a jednej podstaty s nami o do udskej prirodzenosti, podobn nm ,vo vetkom okrem hriechu' (Hebr 4, 15); zroden z Otca pred vetkmi vekmi o do bostva a v poslednch doch pre ns a pre nau spsu [zroden] z Mrie Panny, Bohorodiky, o do udskej prirodzenosti:

Jeden a ten ist Kristus, jednoroden Syn a Pn, s m uznva v dvoch prirodzenostiach bez pomieania, bez premeny, bez rozdelenia, bez odlenia. Rozdielnos prirodzenost sa ich zjednotenm neodstrnila, ale skr sa vlastnosti oboch prirodzenost zachovali a zjednotili v jednej osobe a v jednej hypostze. 89

468Po Chalcednskom koncile niektor urobili z Kristovej udskej prirodzenosti akoby osobn subjekt. Proti nim piaty ekumenick koncil v Carihrade roku 553 vyznal jeho jednu hypostzu [osobu]..., ktorou je [n] Pn Jei Kristus, jeden zo Svtej Trojice. 90 254 Teda vetko v Kristovej udskej prirodzenosti sa m pripisova jeho boskej osobe ako jeho vlastnmu subjektu, 91 nielen zzraky, ale aj utrpenie, 92 ba aj smr:616 N Pn Jei Kristus, ktor bol ukriovan v tele, je prav Boh, Pn slvy a jeden zo Svtej Trojice. 93

469Cirkev takto vyznva, e Jei je neoddelitene prav Boh a prav lovek. Je skutone Bom Synom, ktor sa stal lovekom, nam bratom a pritom neprestal by Bohom,212 nam Pnom:

Id quod fuit remansit et quod non fuit assumpsit - Ostva tm, m bol, a prijal to, m nebol, spieva rmska liturgia. 94 A liturgia svtho Jna Zlatosteho vyhlasuje a spieva: Jednoroden Syn a Boie Slovo, ktor si nesmrten, pre nau spsu si si lskavo vzal telo zo svtej Bohorodiky a vdy Panny Mrie, ktor si sa bez zmeny stal lovekom a bol si ukriovan. Kriste, Boe, ktor si svojou smrou premohol smr, ktor si jeden zo Svtej Trojice, oslavovan s Otcom a Duchom Svtm, spas ns! 95
IV. Ako je Bo Syn lovekom?

470Skutonos, e v tajomnom zjednoten pri vtelen bola udsk prirodzenos prijat, nie znien (assumpta, non perempta), 96 priviedla Cirkev v priebehu storo k tomu, aby vyznvala pln skutonos tak Kristovej udskej due s jej konmi rozumu a vle, ako aj jeho udskho tela. Ale pritom zakadm musela pripomna, e Kristova udsk prirodzenos patr ako vlastn boskej osobe Boieho Syna,516 ktor ju prijal. Vetko, m Kristus je a o v udskej prirodzenosti rob, patr jednmu z Trojice. Teda Bo Syn dva svojej udskej prirodzenosti626 svoj vlastn spsob osobnho jestvovania v Trojici. Takto Kristus vo svojej dui, ako aj vo svojom tele udsky prejavuje bosk sprvanie Trojice: 97

Bo Syn... pracoval udskmi rukami, myslel udskm rozumom, konal udskou vou, miloval udskm srdcom.2599 Naroden z Mrie Panny sa naozaj stal jednm z ns, vo vetkom nm podobn okrem hriechu. 98
Kristova udsk dua a jeho udsk poznanie

471Apolinr z Laodicey tvrdil, e Slovo v Kristovi nahradilo duu alebo ducha. Cirkev proti tomuto bludu vyhlsila, e ven Syn prijal aj udsk rozumov duu. 99 363

472udsk dua, ktor prijal Bo Syn, je obdaren pravm udskm poznanm. Toto poznanie ako tak nemohlo by samo osebe neobmedzen: realizovalo sa v historickch podmienkach svojho jestvovania v priestore a v ase. Preto ke sa Bo Syn stal lovekom, mohol prija, e sa vzmhal... v mdrosti, veku a v obube (Lk 2, 52) a e sa dokonca musel pta na to, o sa v udskch podmienkach treba naui zo sksenosti. 100 To zodpovedalo skutonosti, e sa dobrovone uponil a vzal si prirodzenos sluhu (Flp 2, 7).

473Toto skutone udsk poznanie Boieho Syna vak sasne vyjadrovalo bosk ivot jeho osoby. 101 Bo Syn poznal vetko; a skrze neho lovek, ktorho si obliekol; nie prirodzenosou, ale preto, e bol zjednoten so Slovom... udsk prirodzenos, kee bola zjednoten so Slovom, poznala vetko a prejavovala v sebe tieto bosk a vzneen veci. 102 240 Je to predovetkm dvern a bezprostredn poznanie, ktor m vtelen Bo Syn o svojom Otcovi. 103 Syn aj vo svojom udskom poznan prejavoval bosk schopnos prenika do tajnch mylienok udskch sdc. 104

474Kristus svojm udskm poznanm, spojenm s boskou Mdrosou v osobe vtelenho Slova, plne poznal ven plny, ktor priiel zjavi. 105 O tom, o v tomto ohade pripa, e nevie, 106 na inom mieste vyhlasuje, e nie je jeho poslanm zjavi to. 107
Kristova udsk va

475Na iestom ekumenickom koncile v Carihrade roku 681 Cirkev podobne vyhlsila, e Kristus m dve vle a dve prirodzen innosti, bosk a udsk,2008 ktor si neodporuj, ale spolupracuj, take Slovo, ktor sa stalo telom, chcelo udsky v poslunosti svojmu Otcovi2824 vetko, o s Otcom a Duchom Svtm bosky rozhodlo pre nau spsu. 108 Cirkev vyznva, e Kristova udsk va nasleduje jeho bosk a vemohcu vu, neodporuje jej, ani sa jej nevzpiera, ale skr sa jej podriauje, 109
Prav Kristovo telo

476Kee Slovo sa stalo telom, ke prijalo prav udsk prirodzenos, bolo Kristovo telo ohranien (ie malo presn podobu). 110 Z toho dvodu me by Jeiov udsk vzor zobrazen (Gal 3, 1). Na siedmom ekumenickom koncile,1159-1162 ktor sa konal v Nicei roku 787, Cirkev uznala za oprvnen, aby sa Jeiov vzor2129-2132 zobrazoval na svtch obrazoch. 111

477Cirkev zrove vdy uznvala, e v Jeiovom tele Boh, neviditen ven Slovo... priiel medzi ns ako viditen lovek. 112 Ve individulne osobitosti Kristovho tela vyjadruj bosk osobu Boieho Syna. On si natoko osvojil rty svojho udskho tela, e ke s namaovan na svtom obraze mono ich uctieva, lebo veriaci, ktor uctieva obraz, uctieva v om osobu toho, ktor je na om namaovan. 113
Srdce vtelenho Slova

478Jei ns poas svojho ivota, svojej agnie a svojho umuenia vetkch a kadho osobitne poznal a miloval487 a vydal sm seba za kadho z ns: Bo Syn ma miloval a vydal seba samho za ma368 (Gal 2, 20). Vetkch ns miloval udskm srdcom. Preto najsvtejie Jeiovo Srdce,2669 prebodnut za nae hriechy a pre nau spsu, 114 sa povauje za hlavn znak a symbol... tej lsky, ktorou bosk Vykupite neprestajne miluje venho Otca766 a vetkch ud. 115
Zhrnutie

479V ase, ktor uril Boh, si jednoroden Syn Otca, ven Slovo a podstatn obraz Otca, vzal telo, priom nestratil svoju bosk prirodzenos a prijal udsk prirodzenos.

480Jei Kristus je prav Boh a prav lovek v jednote svojej boskej osoby; preto je jedinm Prostrednkom medzi Bohom a umi.

481Jei Kristus m dve prirodzenosti, bosk a udsk, ktor nie s zmiean, ale spojen v jedinej osobe Boieho Syna.

482Kee je Kristus prav Boh a prav lovek, m udsk rozum a udsk vu; tie s dokonale zladen a podriaden jeho boskmu rozumu a jeho boskej vli, ktor m spolone s Otcom a Duchom Svtm.

483Vtelenie je teda tajomstvo obdivuhodnho spojenia boskej a udskej prirodzenosti v jedinej osobe Slova.
2. odsek
... poal sa z Ducha Svtho, narodil sa z Mrie Panny
I. Poal sa z Ducha Svtho...

484Zvestovanm Panne Mrii sa zana plnos asu (Gal 4, 4), ie splnenie prisben a prprav. Mria je povolan poa toho, v ktorom bude telesne prebva cel plnos bostva461 (Kol 2, 9). Boia odpove na jej otzku: Ako sa to stane, ve ja mua nepoznm? (Lk 1, 34) poukazuje na moc Ducha: Duch Svt zostpi na teba721 (Lk 1, 35).

485Poslanie Ducha Svtho je vdy spojen s poslanm Syna a je na zameran. 116 Duch Svt, ktor je Pn a Oivovate, je poslan689723 posvti lono Panny Mrie a bosky ju oplodni, aby tak poala Otcovho venho Syna v udskej prirodzenosti, ktor z nej prijal.

486Jednoroden Syn Otca, poat ako lovek v lone Panny Mrie, je Kristus, ie pomazan Duchom Svtm 117 437 u od zaiatku svojej udskej existencie, hoci sa to stane znmym len postupne: pastierom, 118 mudrcom, 119 Jnovi Krstiteovi, 120 uenkom. 121 Cel ivot Jeia Krista bude teda dva najavo, ako ho Boh pomazal... Duchom Svtm a mocou (Sk 10, 38).
II. ... narodil sa z Mrie Panny

487o Katolcka cirkev ver o Mrii,963 zaklad sa na tom, o ver o Kristovi; ale o u o Mrii, osvetuje zasa jej vieru v Krista.
Mriino predurenie

488Boh poslal svojho Syna (Gal 4, 4), ale aby mu dal telo, 122 chcel slobodn spoluprcu jednho stvorenia. Preto si od venosti za matku svojho Syna vyvolil jednu z dcr Izraela, idovsk dieva z Nazareta v Galilei, pannu zasnben muovi z rodu Dvidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mria (Lk 1, 26-27).

Otec milosrdenstva chcel, aby vtelenie predchdzal shlas predurenej matky, aby tak, ako ena prispela k smrti, ena prispela aj k ivotu 123

489Poas celej Starej zmluvy bolo Mriino poslanie pripravovan722 poslanm svtch ien. Na samom zaiatku je Eva: napriek svojej neposlunosti dostva prisbenie potomstva, ktor zvaz nad Zlm, 124 410 a prisbenie, e bude matkou vetkch ijcich. 125 145 Na zklade tohto prisbenia Sra pone syna i napriek svojmu vysokmu veku. 126 Boh si proti vetkmu udskmu oakvaniu vol to, o svet povauje za bezmocn a slab, 127 aby ukzal, e je vern svojmu prisbeniu:64 Annu, Samuelovu matku, 128 Deboru, Rt, Juditu, Ester a mnoh in eny. Mria vynik medzi ponenmi a chudobnmi Pna, ktor od neho s dverou oakvaj a prijmaj spsu. ou, vzneenou dcrou sionskou, sa konene po dlhom oakvan prisbenia napa as a nastouje sa nov poriadok spsy. 129
Nepokvrnen poatie

490Aby Mria mohla by matkou Spasitea, bola od Boha obdarovan darmi hodnmi takej vekej lohy. 130 Anjel Gabriel ju vo chvli zvestovania pozdravuje ako pln milosti. 131 26762853 A skutone, aby mohla da slobodn shlas svojej viery zvestovaniu svojho povolania,2001 bolo potrebn, aby ju plne viedla Boia milos.

491Cirkev si v priebehu storo uvedomila, e Mria, ktor Boh naplnil milosou, 132 411 bola vykpen u od svojho poatia. Dogma o Nepokvrnenom poat, ktor v roku 1854 vyhlsil ppe Pius IX., vyznva, e:

preblahoslaven Panna Mria bola v prvej chvli svojho poatia osobitnou milosou a vsadou vemohceho Boha, vzhadom na zsluhy Jeia Krista, Spasitea udskho pokolenia, uchrnen nedotknut od akejkovek kvrny dedinho hriechu. 133

492Tento jas celkom vnimonej svtosti, ktorm je Mria obdarovan od prvej chvle svojho poatia, 134 dostva cel od Krista: je vzhadom na zsluhy svojho Syna vykpen vzneenejm spsobom. 135 2011 Otec ju viac ako ktorkovek in stvoren osobu v Kristovi poehnal1077 vetkm nebeskm duchovnm poehnanm (Ef 1, 3). On si ju v om ete pred stvorenm sveta vyvolil, aby bola pred jeho tvrou svt a nepokvrnen v lske. 136

493Otcovia vchodnej tradcie nazvaj Boiu Matku Cel svt (po grcky Panagia) a oslavuj ju ako uchrnen od akejkovek kvrny hriechu, akoby Duchom Svtm stvrnen a utvoren ako nov stvorenie. 137 Z Boej milosti Mria poas celho svojho ivota zostala ist od akhokovek osobnho hriechu.
Nech sa mi stane poda tvojho slova...

494Na zves, e mocou2617 Ducha Svtho porod Syna Najvyieho bez toho, e by poznala mua, 138 148 Mria odpovedala s poslunosou viery 139 a v istote, e Bohu ni nie je nemon: Ha, sluobnica Pna, nech sa mi stane poda tvojho slova (Lk 1, 37-38). A tak ke Mria dala svoj shlas Boiemu slovu, stala sa Jeiovou matkou968 a nezdriavan nijakm hriechom prijala celm srdcom spasiten Boiu vu a celkom sa zasvtila osobe a dielu svojho Syna, aby v zvislosti od neho a spolu s nm s pomocou Boej milosti slila tajomstvu vykpenia: 140

,Ona,' ako hovor svt Irenej, ,poslunosou sa stala prinou spsy pre seba a pre cel udsk pokolenie.' 141 Preto viacer dvni Otcovia vo svojom ohlasovan radi s nm tvrdia: ,Uzol Evinej neposlunosti rozviazala Mriina poslunos; o zviazala panna Eva neverou, to Panna Mria rozviazala vierou.' 142 A pri porovnvan s Evou nazvaj Mriu ,matkou ijcich'726 a astejie zdrazuj: ,Skrze Evu smr, skrze Mriu ivot.' 143
Mriino bosk materstvo

495Mria, nazvan v evanjelich Jeiova matka (Jn 2, 1; 19, 25), 144 je z vnuknutia Ducha ete pred narodenm svojho Syna radostne pozdravovan ako matka mjho Pna (Lk 1, 43). Ve ten, ktorho poala ako loveka z Ducha Svtho a ktor sa skutone stal jej Synom poda tela, nie je nikto in ako ven Syn Otca, druh osoba Najsvtejej Trojice.4662677 Cirkev vyznva, e Mria je skutone Bohorodika (po grcky Theotokos). 145
Mriino panenstvo

496Cirkev u od prvch formulci viery 146 vyznvala, e Jei sa poal v lone Panny Mrie jedine mocou Ducha Svtho, priom zdrazovala aj telesn aspekt tejto udalosti: Jei sa poal bez [muskho] semena z Ducha Svtho.... 147 V panenskom poat vidia Otcovia znak, e to naozaj Bo Syn priiel v takej udskej prirodzenosti, ako je naa:

Svt Ignc Antiochijsk (zaiatkom 2. storoia) pe: Pozoroval som... e plnou a pevnou vierou verte v nho Pna, ktor skutone pochdza z Dvidovho rodu poda tela, 148 Boieho Syna poda Boej vle a moci, 149 skutone narodenho z Panny... za vldy Poncia Pilta skutone klincami pribitho za ns v tele... Naozaj trpel, ako aj naozaj vstal z mtvych. 150

497Evanjeliov texty 151 pokladaj panensk poatie za Boie dielo, ktor prevyuje kad udsk chpanie a kad udsk monos: 152 To, o sa v nej poalo, je z Ducha Svtho (Mt 1, 20), povedal anjel Jozefovi o Mrii, ktor mu bola zasnben. Cirkev v tom vid splnenie Boieho prisbenia danho prostrednctvom proroka Izaia: Ha, panna pone a porod syna (Iz 7, 14 poda grckeho prekladu Mt 1, 23).

498Mlanie Evanjelia poda Marka a novozkonnch listov o panenskom poat Mrie bolo obas prinou neistoty. Mohla vznikn aj otzka, i tu nejde o legendy alebo teologick kontrukcie bez historickho opodstatnenia. Na to treba odpoveda: Viera v panensk poatie Jeia sa stretla so silnou opozciou, s vsmechom alebo nepochopenm neveriacich idov a pohanov; 153 nevznikla ani z pohanskej mytolgie, ani z nijakho prispsobenia sa mylienkam doby. Zmysel tejto udalosti je prstupn iba viere, ktor ju vid vo vzjomnom svise samch tajomstiev, 154 90 v celku Kristovch tajomstiev od jeho vtelenia a po jeho Vek noc. U svt Ignc Antiochijsk dosveduje tento svis: Knieau tohto sveta bolo skryt Mriino panenstvo a jej prod, podobne aj Pnova smr: tri vznamn tajomstv,2717 ktor sa odohrali v Boom tichu. 155
Mria - vdy panna

499Prehbenie viery v panensk materstvo priviedlo Cirkev k vyznvaniu skutonho a trvalho Mriinho panenstva 156 aj pri prode Boieho Syna, ktor sa stal lovekom. 157 Ve Kristovo narodenie nezmenilo, ale posvtilo jej panensk neporuenos. 158 Liturgia Cirkvi oslavuje Mriu ako vdy pannu (po grcky aeiparthenon). 159

500Niekedy sa proti tomu namieta, e Psmo sa zmieuje o Jeiovch bratoch a sestrch. 160 Cirkev vdy chpala tieto miesta v tom zmysle, e neoznauj alie deti Panny Mrie. A skutone Jakub a Jozef, Jeiovi bratia (Mt 13, 55), s synovia istej Mrie, ktor sprevdzala Jeia 161 a zretene sa oznauje ako in Mria (Mt 28, 1). Ide o Jeiovch blzkych prbuznch poda znmeho vyjadrovania Starho zkona. 162

501Jei je jedin Mriin syn.969 Ale Mriino duchovn materstvo 163 sa rozprestiera na vetkch ud, ktorch priiel Jei spasi: Porodila Syna, ktorho Boh ustanovil za prvorodenho ,medzi mnohmi bratmi' (Rim 8, 29), toti medzi veriacimi, na ktorch zroden970 a vchove [Mria] spolupracuje s materinskou lskou 164
Mriino panensk materstvo v Boom plne

502Pohad viery me v kontexte celku Zjavenia90 odhali tajomn dvody, pre ktor Boh vo svojom plne spsy chcel, aby sa jeho Syn narodil z panny. Tieto dvody sa tkaj tak Kristovej osoby a jeho vykupiteskho poslania, ako aj Mriinho prijatia tohto poslania v prospech vetkch ud:

503Mriino panenstvo ukazuje, e pri vtelen mal absoltnu iniciatvu Boh.422 Jeiovm Otcom je iba Boh. 165 Nikdy sa pre udsk prirodzenos ktor prijal, neodcudzil Otcovi... Jeden a ten ist je Syn Boha a Syn loveka. Od prrody je Otcov Syn o do bostva, od prrody je matkin syn o do udskej prirodzenosti; ale Otcov vlastn [Syn] v obidvoch [prirodzenostiach]. 166

504Jei sa poal z Ducha Svtho v lone Panny Mrie, lebo je nov Adam, 167 ktorm sa zana nov stvorenie:359 Prv lovek zo zeme je pozemsk, druh lovek je z neba (1 Kor 15, 47). Kristova udsk prirodzenos je u od svojho poatia naplnen Duchom Svtm, pretoe Boh mu dva Ducha v neobmedzenej miere. 168 Z jeho plnosti, vlastnej tomu, ktor je hlavou vykpenho udstva, 169 sme... dostali milos za milosou (Jn 1, 16).

505Jei, nov Adam, svojm panenskm poatm zana nov narodenie adoptvnych det v Duchu Svtom skrze vieru.1265 Ako sa to stane? (Lk 1, 34). 170 as na Boom ivote nepochdza z krvi ani z vle tela, ani z vle mua, ale z Boha (Jn 1, 13). Prijatie tohto ivota je panensk, pretoe ho loveku plne dva Duch Svt. Zsnubn vznam udskho povolania vo vzahu k Bohu 171 sa dokonale uskutouje v Mriinom panenskom materstve.

506Mria je panna, pretoe jej panenstvo je znakom jej viery,1481814 ktor nebola naruen nijakou pochybnosou, 172 a jej vlunho odovzdania sa do Boej vle. 173 Jej viera jej umouje sta sa Matkou Spasitea: Mria je blahoslavenejia preto, e uverila v Krista, ako preto, e poala Kristovo telo. 174

507Mria je zrove pannou i matkou, lebo je obrazom a najdokonalejou realizciou Cirkvi: 175 Aj Cirkev... sa stva matkou967 tm, e verne prijma Boie slovo: ohlasovanm toti a krstom rod pre nov, nesmrten ivot deti poat z Ducha Svtho a naroden z Boha. A je aj pannou, ktor neporuene a isto zachovva vernos sben [svojmu] enchovi. 176 149
Zhrnutie

508Boh si z Evinho potomstva vyvolil Pannu Mriu, aby bola Matkou jeho Syna. Ako pln milosti je vynikajce ovocie vykpenia: 177 od prvej chvle svojho poatia je celkom uchrnen od kvrny dedinho hriechu a cez cel svoj ivot zostala ist aj od akhokovek osobnho hriechu.

509Mria je skutone Boia Matka, pretoe je Matkou venho Boieho Syna, ktor sa stal lovekom a sm je Boh.

510Mria zostala pannou pri poat [svojho Syna], pannou pri prode, pannou, ke ho nosila, pannou, ke ho porodila, pannou vdy: 178 celou svojou bytosou je sluobnica Pna (Lk 1, 38).

511Panna Mria spolupracovala slobodnou vierou a poslunosou na udskej spse. 179 Svoj shlas vyslovila v mene celej udskej prirodzenosti. 180 Svojou poslunosou sa stala novou Evou, matkou ijcich.
3. odsek
Tajomstv Kristovho ivota

512Pokia ide o Kristov ivot, Vyznanie viery hovor len o tajomstve vtelenia (poatia a narodenia) a o tajomstve Vekej noci (utrpenia, ukriovania, smrti, pochovania, zostpenia k zosnulm, zmtvychvstania a nanebovstpenia). Vslovne nehovor ni o tajomstvch Jeiovho skrytho a verejnho ivota; ale lnky viery tkajce sa Jeiovho vtelenia a jeho Vekej noci osvetuj cel Kristov pozemsk ivot.1163 Vetko, o Jei robil a uil od zaiatku a do da, ke... bol vzat do neba (Sk 1, 1-2), treba vidie vo svetle tajomstva Vianoc a tajomstva Vekej noci.

513Katechza426561 m poda okolnost rozvin cel bohatstvo Jeiovch tajomstiev. Na tomto mieste sta poukza na niektor prvky, ktor s spolon vetkm tajomstvm Kristovho ivota (I), a potom nartn hlavn tajomstv Jeiovho skrytho (II) a verejnho ivota (III).
I. Cel Kristov ivot je tajomstvo

514Mnoh veci tkajce sa Jeia, ktor uptavaj udsk zvedavos, nie s uveden v evanjelich. Skoro ni sa nehovor o jeho ivote v Nazarete, ba neopisuje sa ani vek as jeho verejnho ivota. 181 To, o je v evanjelich, je napsan, aby ste verili, e Jei je Mesi, Bo Syn, a aby ste vierou mali ivot v jeho mene (Jn 20, 31).

515Evanjeli126 napsali udia, ktor boli medzi prvmi, o uverili, 182 a chceli sa o tto vieru podeli s inmi. Kee vierou poznali, kto je Jei, mohli vidie a ukza aj inm stopy jeho tajomstva v celom jeho pozemskom ivote. Od plienok jeho narodenia 183 a po ocot jeho umuenia 184 a atku jeho vzkriesenia 185 je vetko v Jeiovom ivote znakom jeho tajomstva. Prostrednctvom jeho skutkov, jeho zzrakov a slov bolo zjaven, e v om telesne prebva cel plnos bostva (Kol 2, 9). Jeho udsk prirodzenos sa tak jav ako sviatos,609774 ie ako znak a nstroj jeho bostva a spsy, ktor so sebou prina: o bolo v jeho pozemskom ivote viditen, privdzalo k neviditenmu tajomstvu jeho Boieho synovstva a jeho vykupiteskho poslania.477
Spolon rty Jeiovch tajomstiev

516Cel Kristov ivot je zjavenm Otca:65 jeho slov a skutky, jeho mlanie a utrpenie, jeho spsob bytia a hovorenia. Jei me poveda: Kto vid ma, vid Otca (Jn 14, 9) a Otec zasa: Toto je mj vyvolen Syn, povajte ho (Lk 9, 35). Kee sa n Pn stal lovekom, aby plnil Otcovu vu, 186 aj najmenie rty jeho tajomstiev nm zjavuj Boiu lsku k nm. 187 2708

517Cel Kristov ivot je tajomstvom vykpenia.606 Vykpenie dostvame predovetkm skrze krv vyliatu na kri, 188 1115 ale toto tajomstvo psob v celom Kristovom ivote: u v jeho vtelen, ktorm sa stal chudobnm, aby ns obohatil svojou chudobou; 189 V jeho skrytom ivote, ktor jeho poslunosou 190 naprva nau neposlunos; v jeho slove, ktor oisuje jeho posluchov; 191 v jeho uzdraveniach a vyhaniach diablov, ktormi vzal na seba nae slabosti a niesol nae choroby (Mt 8, 17); 192 v jeho zmtvychvstan, ktorm ns ospravodlivuje. 193

518Cel Kristov ivot6682748 je tajomstvom rekapitulcie (obnovenia a zjednotenia). Vetko, o Jei Kristus konal, hovoril a trpel, malo za cie znova uvies padlho loveka do jeho pvodnho povolania:

Ke sa vtelil a stal sa lovekom, zhrnul v sebe dlh vvoj udstva a v krtkom ase nm zaslil spsu, aby sme to, o sme stratili v Adamovi, toti e sme boli [stvoren] na Bo obraz a podobu, znova dostali v Kristovi Jeiovi. 194 Preto Kristus preiel aj kadm obdobm ivota, aby tak vetkm vrtil spoloenstvo s Bohom. 195
Nae spojenie s Jeiovmi tajomstvami

519Cel Kristovo bohatstvo793 je uren kadmu lovekovi a pre kadho je dobrom. 196 602 Kristus neil svoj ivot pre seba, ale pre ns, a to od svojho vtelenia pre ns ud a pre nau spsu 197 a po svoju smr za nae hriechy (1 Kor 15, 3) a po svoje zmtvychvstanie pre nae ospravodlivenie (Rim 4, 25). Ete aj teraz je nam zstancom u Otca, 198 lebo ije stle, aby sa... prihovral (Hebr 7, 25) za ns. So vetkm, o raz navdy pre ns preil a pretrpel,1085 zostva naveky za ns prtomn pred Boou tvrou (Hebr 9, 24).

520Jei sa v celom svojom ivote prejavuje ako n vzor. 199 459 Je dokonal lovek, 200 ktor ns pozva, aby sme sa stali jeho uenkmi a nasledovali ho:359 svojou ponenosou nm dal prklad, ktor mme nasledova, 201 2607 svojou modlitbou priahuje k modlitbe, 202 svojou chudobou vyzva, aby sme dobrovone prijmali ndzu a prenasledovanie. 203

521Kristus spsobuje, aby sme vetko, o il on, mohli i v om2715 a on to mohol i v ns.1391 Bo Syn sa svojm vtelenm uritm spsobom zjednotil s kadm lovekom. 204 Sme povolan, aby sme boli jedno s nm; ako dom svojho tela nm dva as na tom, o preil vo svojom tele pre ns a ako n vzor:

Musme predlova a uskutoova v sebe Jeiove stavy a tajomstv a asto ho prosi, aby ich zavroval a uskutooval v ns a v celej svojej Cirkvi... Ve Bo Syn m v mysle da nm as na svojich tajomstvch a uritm spsobom ich rozvja a v nich pokraova v ns a v celej svojej Cirkvi,... a to tak milosami, ktor nm chce udeli, ako aj inkami, ktor v ns chce tmito tajomstvami spsobi. Takto ich v ns chce uskutoova 205
II. Tajomstv Jeiovho detstva a skrytho ivota
Prpravy

522Prchod Boieho Syna na svet je tak nesmierna udalos, e ju Boh pripravoval poas stro.711762 Obrady a obety, obrazy a symboly Prvej zmluvy (Hebr 9, 15), to vetko Boh zameriava na Krista; ohlasuje ho stami prorokov, ktor postupne vystupuj v Izraeli. Ete aj v srdciach pohanov vzbudzuje nejasn oakvanie jeho prchodu.

523Svt Jn Krstite je bezprostrednm Pnovm predchodcom, 206 712-720 ktor bol poslan, aby mu pripravil cestu 207 Ako prorok Najvyieho 208 prevyuje vetkch prorokov, 209 je z nich posledn, 210 nm sa zana evanjelium; 211 u v lone svojej matky pozdravuje Kristov prchod 212 a svoju rados nachdza v tom, e je enchov priate (Jn 3, 29); oznauje ho za Boieho Barnka ktor snma hriech sveta (Jn 1, 29). Ide pred Jeiom s Eliovm duchom a mocou (Lk l, 17) a vydva o om svedectvo svojm kzanm, svojm krstom na obrtenie a nakoniec svojou muenckou smrou. 213

524Kadoronm slvenm liturgie Adventu1171 Cirkev aktualizuje toto oakvanie Mesia: ke sa veriaci zapjaj do dlhej prpravy na prv prchod Spasitea, obnovuj v sebe vrcnu tbu po jeho druhom prchode. 214 Slvenm Predchodcovho narodenia a jeho muenckej smrti sa Cirkev pripja k jeho tbe: On mus rs a ma mus ubda (Jn 3, 30).
Tajomstvo Vianoc

525Jei sa narodil v biednej matali v chudobnej rodine. 215 Prvmi svedkami tejto udalosti s jednoduch pastieri.437 V tejto chudobe sa prejavuje nebesk slva. 216 2443 Cirkev neprestva ospevova slvu tejto noci:

Dnes Panna privdza na svet Venho
a zem poskytuje jaskyu Nedostupnmu.
Anjeli s pastiermi ho velebia
a mudrci veden hviezdou putuj,
lebo sa narodilo pre ns
mal Diea, ven Boh! 217

526Sta sa dieaom vo vzahu k Bohu je podmienkou na vstup do Krovstva. 218 Preto sa treba poni, 219 sta sa malikm, ba viac: treba sa znova narodi (Jn 3, 7), narodi sa z Boha, 220 aby sme sa stali Bomi demi (Jn 1, 12). Tajomstvo Vianoc sa v ns uskutouje, ke sa v ns utvra Kristus. 221 Vianoce s tajomstvom tejto obdivuhodnej vmeny:

Ak obdivuhodn vmena! Stvorite udskho pokolenia si vzal udsk duu i telo a narodil sa z Panny; bez priinenia loveka sa stal lovekom a dal nm as na svojom bostve. 222 460
Tajomstv Jeiovho detstva

527Jeiova obriezka na smy de po jeho naroden 223 je znakom jeho zalenenia do Abrahmovho potomstva, do udu zmluvy, jeho podriadenosti zkonu 224 580 a jeho oprvnenia na kult Izraela, na ktorom sa bude zastova po cel ivot. Tento znak je predobrazom Kristovej obriezky, ktorou je krst. 225 1214

528Zjavenie Pna (Epifnia) je zjavenm Jeia Krista ako Mesia Izraela, Boieho Syna a Spasitea sveta. Spolu s Jeiovm krstom v Jordne a so svadbou v Kne 226 Sa slvi poklona Jeiovi zo strany mudrcov, ktor prili z Vchodu. 227 V tchto mudrcoch, ktor s predstavitemi okolitch pohanskch nboenstiev, evanjelium vid prvotiny nrodov, ktor prijmaj dobr zves o spse skrze vtelenie. Prchod mudrcov do Jeruzalema s cieom pokloni sa idovskmu krovi 228 ukazuje, e v mesiskom svetle Dvidovej hviezdy 229 hadaj v Izraeli toho, ktor bude krom nrodov. 230 Ich prchod znamen, e pohania mu objavi Jeia a klaa sa mu ako Boiemu Synovi a Spasiteovi sveta, len ak sa obrtia k idom 231 a prijm od nich mesiske prisbenie, ako sa nachdza v Starom zkone. 232 711-716 Zjavenie Pna (Epifnia) zvestuje, e vetky nrody vstupuj do rodiny patriarchov 233 122 a nadobdaj vsady vyvolenho udu. 234

529Obetovanie Jeia v chrme 235 583 ho predstavuje ako prvorodenho, ktor patr Pnovi. 236 So Simeonom a Annou cel oakvanie Izraela prichdza na stretnutie so svojm Spasiteom (tak tto udalos vol byzantsk tradcia). Jei je uznan za toko oakvanho Mesia,439 za svetlo pohanov a slvu Izraela, ale aj za znamenie, ktormu bud odporova. Me bolesti predpovedan Mrii ohlasuje t in, dokonal a jedin obetu,614 obetu kra, ktor prinesie spsu, ktor Boh pripravil pred tvrou vetkch nrodov.

530tek do Egypta a povradenie neviniatok 237 s prejavom toho, ako temnoty odporuj svetlu: Priiel do svojho vlastnho, a vlastn ho neprijali (Jn 1, 11). Cel Kristov ivot bude poznaen prenasledovanm.574 A jeho vlastn maj na om podiel s nm. 238 Jeho nvrat z Egypta 239 pripomna exodus 240 a predstavuje Jeia ako definitvneho osloboditea.
Tajomstv Jeiovho skrytho ivota

531Poas vekej asti svojho ivota Jei mal as na dele obrovskej viny ud: kadodenn ivot bez vej npadnosti, ivot manulnej prce, idovsk nboensk ivot podriaden Boiemu zkonu, 241 2427 ivot v spoloenstve. O celom tomto obdob je nm zjaven, e Jei bol poslun svojim rodiom a vzmhal sa v mdrosti, veku a v obube u Boha i u ud (Lk 2, 51-52).

532Jei svojou poslunosou matke a zkonitmu otcovi dokonale zachovva tvrt prikzanie.2214-2220 Tto poslunos je pozemskm obrazom jeho synovskej poslunosti nebeskmu Otcovi. Jeiova kadodenn poslunos Jozefovi a Mrii ohlasovala a anticipovala poslunos vyjadren v modlitbe612 v Getsemanskej zhrade: Nie moja, ale tvoja va... (Lk 22, 42). Kristova poslunos v kadodennch okolnostiach skrytho ivota bola u zaiatkom diela obnovenia toho, o zniila Adamova neposlunos. 242

533Skryt ivot v Nazarete umouje kadmu lovekovi, aby sa spojil s Jeiom na najvednejch cestch ivota:

Nazaretsk dom je kola, v ktorej zaname poznva Kristov ivot: je to kola evanjelia... U ns predovetkm mlaniu.2717 Kie by v ns oila hlbok cta k mlaniu, k tomuto obdivuhodnmu a nevyhnutne potrebnmu postoju ducha... Okrem toho tu vidme prav spsob rodinnho ivota. Nech nm Nazaret pripomna, o je rodina, jej spoloenstvo lsky,2204 jej vna a iariv krsa, jej posvtn a nedotknuten osobitos... A napokon tu poznvame kolu prce.  nazaretsk domov, dom ,tesrovho Syna'! Tu predovetkm by sme chceli pochopi a oslvi tvrd, ale vykupujci zkon udskej prce... Tu napokon chceme pozdravi robotnkov celho sveta a ukza im ich vek vzor, ich boskho brata. 243 2427

534Njdenie Jeia v chrme 244 583 je jedin udalos, ktor preruuje mlanie evanjeli o rokoch Jeiovho skrytho ivota.2599 Jei tu dva tui tajomstvo svojho plnho zasvtenia poslaniu, ktor vyplvalo z jeho Boieho synovstva: Nevedeli ste, e mm by tam, kde ide o mjho Otca? (Lk 2, 49). Mria a Jozef nepochopili tieto slov, ale prijali ich s vierou964 a Mria zachovvala vetky [tieto] slov vo svojom srdci (Lk 2, 51) po vetky roky, v ktorch Jei zostval skryt v tichu benho ivota.
III. Tajomstv Jeiovho verejnho ivota
Jeiov krst

535Zaiatkom 245 Jeiovho verejnho ivota je jeho krst, ktor prijal od Jna v Jordne. 246 Jn hlsal krst poknia na odpustenie hriechov719-720 (Lk 3, 3). Prichdzali zstupy hrienikov, mtnikov a vojakov, 247 farizejov a saducejov 248 i prostittok, 249 aby sa mu dali pokrsti. Vtedy priiel Jei. Krstite vha, Jei nalieha - a prijma krst.701 Vtedy zostupuje na Jeia Duch Svt v podobe holubice a z neba zaznieva hlas: Toto je mj milovan Syn (Mt 3, 13-17). To je zjavenie (epifnia) Jeia ako Mesia438 Izraela a Boieho Syna.

536Pre Jeia je jeho krst prijatm a zaiatkom jeho poslania ako trpiaceho Sluobnka. Dva sa zapota medzi hrienikov. 250 606 U je Bo Barnok, ktor snma hriech sveta1224 (Jn 1, 29). U anticipuje krst svojej krvavej smrti. 251 U prichdza splni vetko, o je spravodliv (Mt 3, 15), ie plne sa podriauje vli svojho Otca: z lsky shlas s tmto krstom smrti na odpustenie naich hriechov. 252 444 Na tento shlas odpoved hlas Otca, ktor vklad do svojho Syna vetko svoje zabenie. 253 727 Zostupuje Duch Svt, ktorho m Jei v plnosti u od svojho poatia, a spoinie na om. 254 Jei bude prameom Ducha pre cel udstvo.739 Pri jeho krste sa... otvorilo nebo (Mt 3, 16), ktor zatvoril Adamov hriech. A zostpenie Jeia a Ducha Svtho posvtilo vody ako predzves novho stvorenia.

537Krst sviatostne pripodobuje kresana Jeiovi,1262 ktor vo svojom krste anticipuje svoju smr a svoje zmtvychvstanie. Kresan m vstpi do tohto tajomstva pokornho znenia sa a kajcnosti, zostpi s Jeiom do vody, aby spolu s nm vystpil, a znovu sa narodi z vody a z Ducha, aby sa v Synovi stal Otcovm milovanm synom a il novm ivotom (Rim 6, 4):

Krstom sa pochovajme s Kristom, aby sme s nm vstali z mtvych;628 zostpme s nm, aby sme spolu s nm boli aj poven; vystpme s nm, aby sme spolu s nm boli aj oslven. 255

Tak sa stalo, e z toho, o sa odohralo v Kristovi, sme poznali, e po kpeli vodou zlieta na ns z nebeskch brn Duch Svt a prenik ns pomazanm nebeskej slvy a e po adoptovan hlasom Otca sa stvame [Bomi] synmi. 256
Pokanie Jeia

538Evanjeli hovoria o ase Jeiovej samoty na pti hne po tom, ako prijal krst od Jna. Jei pobdan Duchom na p zostva tam tyridsa dn bez jedla; ije medzi divou zverou a anjeli mu posluhuj. 257 394 Ke sa tento as kon, satan ho trikrt poka tm, e podrobuje skke jeho synovsk vzah k Bohu.518 Jei odra tieto toky, ktor s opakovanm Adamovho pokuenia v raji a Izraela na pti, a diabol na as od neho odiiel (Lk 4, 13).

539Evanjelisti poukazuj na spasiten vznam tejto tajomnej udalosti. Jei je nov Adam, ktor zostva vern tam,397 kde prv Adam podahol pokueniu. Jei dokonale pln povolanie Izraela. Na rozdiel od tch, ktor kedysi tyridsa rokov pokali Boha na pti, 258 Jei Kristus sa zjavuje ako Bo Sluobnk, plne poslun Boej vli. Tak vaz nad diablom: Poviazal silnho, aby mu vzal jeho koris. 259 385 Jeiovo vazstvo nad Pokuiteom na pti anticipuje vazstvo umuenia, vrcholnej poslunosti jeho synovskej lsky k Otcovi.609

540Pokanie Jeia2119 ukazuje, akm spsobom m Bo Syn plni poslanie Mesia v protiklade k spsobu, ak mu navrhuje satan a ak mu chc prisdi udia. 260 preto Kristus zvazil5192849 nad Pokuiteom pre ns: Ve nemme vekaza, ktor by nemohol cti s naimi slabosami; ve bol podobne skan vo vetkom okrem hriechu (Hebr 4, 15). Cirkev sa kad rok poas tyridsiatich dn Pstneho obdobia1438 spja s Jeiovm tajomstvom na pti.
Priblilo sa Boie krovstvo

541Ke Jna uvznili, Jei priiel do Galiley a hlsal Boie evanjelium. Hovoril: ,Naplnil sa as a priblilo sa Boie krovstvo.2816 Kajajte sa a verte evanjeliu' (Mk 1, 15). Preto Kristus, aby splnil Otcovu vu,763 zaloil na zemi nebesk krovstvo. 261 A Otcova va je povznies ud k asti na Boom ivote. 262 Rob to tak, e zhromauje ud okolo svojho Syna Jeia Krista.669768 Tmto zhromadenm je Cirkev, ktor je na zemi zrodkom a poiatkom Boieho krovstva. 263 865

542Jei Kristus je v strede tohto zhromadenia ud v Boej rodine.2233 Zvolva ich okolo seba svojm slovom, svojimi znameniami, ktor robia zjavnm Boie krovstvo, a rozoslanm svojich uenkov. Prchod svojho krovstva uskuton najm vekm tajomstvom svojej Vekej noci: svojou smrou na kri a svojm zmtvychvstanm. A ja, a budem vyzdvihnut od zeme, vetkch pritiahnem k sebe789 (Jn 12, 32). K tomuto zjednoteniu s Kristom s povolan vetci udia. 264
Ohlasovanie boieho krovstva

543Vetci udia s povolan vojs do Krovstva. Toto mesiske krovstvo, ohlasovan najprv synom Izraela, 265 m prija ud zo vetkch nrodov. 266 764 Kto chce do vojs, mus prija Jeiovo slovo:

Pnovo slovo sa toti prirovnva semenu, ktor sa seje na pole: t, o ho povaj s vierou a s prilenen ku Kristovmu malikmu stdu, prijali samo Krovstvo. Semeno potom vlastnou silou kli a rastie a do asu atvy. 267

544Krovstvo patr chudobnm a malikm,709 ie tm, ktor ho prijali s pokornm srdcom.2443 Jei je poslan hlsa evanjelium chudobnm (Lk 4, 18). 268 2546 Vyhlasuje ich za blahoslavench, lebo ich je nebesk krovstvo (Mt 5, 3). Tmto malikm Otec lskavo zjavil, o ostva skryt pred mdrymi a rozumnmi. 269 Jei m as na ivote chudobnch od jasie a po kr; zo sksenosti vie, o je hlad, 270 smd  271 a nedostatok. 272 Ba viac, stotouje sa s chudobnmi kadho druhu a inorod lsku k nim kladie ako podmienku na vstup do svojho krovstva. 273

545Jei pozva hrienikov k stolu Krovstva:1443 Nepriiel som vola spravodlivch, ale hrienikov (Mk 2, 17). 274 588 Vyzva ich, aby sa obrtili, lebo bez toho nie je mon vojs do Krovstva;1846 slovom i skutkom im vak ukazuje bezhranin milosrdenstvo svojho Otca voi nim 275 1439 a nesmiernu rados v nebi... nad jednm hrienikom, ktor rob poknie (Lk 15, 7). Vrcholnm dkazom tejto lsky bude obeta jeho vlastnho ivota na odpustenie hriechov (Mt 26, 28).

546Jei vol do Krovstva podobenstvami,2613 ktor s typickou rtou jeho uenia. 276 Nimi pozva na hostinu Krovstva, 277 ale iada aj radiklnu vobu: kto chce zska Krovstvo, mus obetova vetko; 278 slov nestaia, vyaduj sa skutky. 279 Podobenstv s pre loveka akoby zrkadl: Prijma slovo ako skalnat pda alebo ako dobr zem? 280 o rob s talentami, ktor dostal? 281 Jei a prtomnos Krovstva na tomto svete s tajomnm spsobom v strede podobenstiev. Treba vojs do Krovstva, ie sta sa Kristovm uenkom, aby lovek poznal tajomstv nebeskho krovstva542 (Mt 13, 11). Pre tch, o ostvaj vonku, 282 vetko zostva zhadou. 283
Znamenia Boieho krovstva

547Jei sprevdza svoje slov670 mnohmi mocnmi inmi, divmi a znameniami (Sk 2, 22), ktor ukazuj, e Krovstvo je prtomn v om. Dosveduj, e Jei je predpovedan Mesi. 284 439

548Znamenia, ktor rob Jei, svedia o tom, e ho poslal Otec. 285 Vyzvaj veri v neho. 286 Tm, o sa na neho obracaj s vierou,156 udeuje, o o prosia. 287 A tak zzraky posiluj vieru2616 v toho, ktor kon skutky svojho Otca: dosveduj, e je Bo Syn. 288 574 Ale mu by aj prleitosou na pohorenie. 289 Nemaj za cie ukja zvedavos a tby po aroch. Napriek takm zrejmm zzrakom niektor Jeia odmietaj; 290 447 dokonca ho obviuj, e kon mocou zlch duchov. 291

549Ke Jei oslobodil niektorch ud od pozemskho zla, akm je hlad, 292 nespravodlivos, 293 choroba a smr, 294 vykonal mesiske znamenia.1503 Nepriiel vak preto, aby odstrnil vetko zlo na svete, 295 ale aby vyslobodil ud z najaieho otroctva, z otroctva hriechu, 296 440 ktor im preka v ich povolan Boch det a spsobuje vetky ich udsk zotroenia.

550Prchod Boieho krovstva je porkou satanovho krovstva: 297 394 Ale ak ja Bom Duchom vyham zlch duchov, potom k vm prilo Boie krovstvo (Mt 12, 28). Jeiove exorcizmy vyslobodzuj ud1673 z moci zlch duchov. 298 Anticipuj Jeiovo vek vazstvo nad knieaom tohto sveta (Jn 12, 31). Boie krovstvo bude definitvne nastolen Kristovm krom:4402816 Z dreva [kra] vldol Boh - Regnavit a ligno Deus. 299
Ke od Krovstva

551Jei si hne na zaiatku svojho verejnho ivota858 zvolil dvans muov, aby boli s nm a mali as na jeho poslan. 300 Dal im as na svojej moci a poslal ich hlsa Boie krovstvo a uzdravova chorch (Lk 9, 2). Zostvaj navdy pridruen ku Kristovmu krovstvu,765 lebo prostrednctvom nich on sm riadi Cirkev:

Ja vm dvam krovstvo, ako ho mj Otec dal mne, aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom krovstve, sedeli na trnoch a sdili dvans kmeov Izraela (Lk 22, 29-30).

552V zbore Dvanstich m imon Peter prv miesto. 301 880 Jei mu zveril vnimon poslanie.153 Vaka zjaveniu, ktor dostal od Otca, Peter vyznal: Ty si Mesi, Syn ivho Boha442 (Mt 16, 16). N Pn mu vtedy povedal: Ty si Peter a na tejto skale postavm svoju Cirkev a pekeln brny ju nepremu (Mt 16, 18). Jei Kristus, iv kame, 302 zaruuje svojej Cirkvi, postavenej na Petrovi, vazstvo nad mocnosami smrti. Peter pre vieru, ktor vyznal, zostane neotrasitenou skalou Cirkvi.424 Jeho poslanm bude stri tto vieru, aby nikdy neochabla, a posilova v nej svojich bratov. 303

553Jei udelil Petrovi osobitn moc:381 Tebe dm ke od nebeskho krovstva: o zviae na zemi, bude zviazan v nebi, a o rozviae na zemi, bude rozviazan v nebi (Mt 16, 19). Moc kov znamen moc spravova Bo dom, ktorm je Cirkev. Jei, dobr pastier (Jn 10, 11), potvrdil toto poverenie po svojom zmtvychvstan: Pas moje ovce (Jn 21, 15-17). Moc zvzova a rozvzova znamen pln moc rozhreova od hriechov,1445 vyhlasova sudky vo veciach uenia viery a vyna disciplinrne rozhodnutia v Cirkvi. Jei udelil tto pln moc Cirkvi prostrednctvom sluby apotolov 304 a osobitne Petra: jedine jemu vslovne zveril ke od Krovstva.641881
Predzves Krovstva: Premenenie

554Odo da, ke Peter vyznal, e Jei je Kristus, Syn ivho Boha, Uite zaal... svojim uenkom vyjavova, e mus s do Jeruzalema a mnoho trpie... e ho zabij, ale tretieho da vstane z mtvych (Mt 16, 21). Peter tto predpove odmieta 305 a ostatn ju ani nechpu. 306 Do tohto kontextu je vloen tajomn udalos Jeiovho premenenia 307 na vysokom vrchu pred tromi svedkami,6972600 ktorch si sm vyvolil: Petrom, Jakubom a Jnom. Jeiova tvr a odev zaiaria oslujcim svetlom, zjavuj sa Moji a Eli a hovoria o jeho odchode, ktor sa mal uskutoni v Jeruzaleme (Lk 9, 31). Zahal ich oblak a hlas z neba hovor: Toto je mj vyvolen Syn,444 povajte ho! (Lk 9, 35).

555Jei na chvu ukazuje svoju bosk slvu, a tak potvrdzuje Petrovo vyznanie. Dva aj najavo, e aby mohol vojs do svojej slvy (Lk 24, 26), mus v Jeruzaleme prejs cez kr.25762583 Moji a Eli videli Boiu slvu na vrchu; Zkon a Proroci predpovedali Mesiovo umuenie. 308 Jeiovo umuenie je skutone Otcova va: Syn kon ako Bo Sluobnk. 309 257 Oblak znamen prtomnos Ducha Svtho. Zjavila sa cel Trojica: Otec v hlase, Syn v lovekovi, Duch Svt v jasnom oblaku: 310

Premenil si sa na vrchu a tvoji uenci kontemplovali tvoju slvu, Kriste, Boe, nakoko toho boli schopn, aby potom, ke a uvidia ukriovanho, pochopili, e tvoje umuenie bolo dobrovon, a aby ohlasovali svetu, e si naozaj odblesk Otca. 311

556Na zaiatku verejnho ivota je krst; na prahu Vekej noci premenenie. Jeiovm krstom bolo ohlsen tajomstvo prvho znovuzrodenia: n krst. Premenenie je sviatos druhho znovuzrodenia: nho vzkriesenia. 312 U teraz mme as na Pnovom zmtvychvstan skrze Ducha Svtho,1003 ktor psob vo sviatostiach Kristovho tela. Premenenie nm dva vopred oksi slvny prchod Jeia Krista, ktor pretvor nae boh telo, aby sa stalo podobnm jeho oslvenmu telu (Flp 3, 21). Pripomna nm vak aj to, e do Boieho krovstva mme vojs cez mnoh senia (Sk 14, 22).

Peter to ete nechpal, ke zatil i s Kristom na vrchu. 313 Zaistil ti to, Peter, po smrti. Teraz vak on sm hovor: Zostp, aby si sa namhal na zemi, aby si slil na zemi, aby si bol opovrhovan, ukriovan na zemi.

ivot zostupuje, aby sa nechal zabi. Chlieb zostupuje, aby bol hladn; Cesta zostupuje, aby sa unavila na ceste; Prame zostupuje, aby bol smdn. A ty sa zdrha trpie? 314
Jeiov vstup do Jeruzalema

557Ke sa napali dni, v ktor mal by vzat zo sveta, pevne sa rozhodol s do Jeruzalema (Lk 9, 51). 315 Tmto rozhodnutm naznail, e vystupuje do Jeruzalema pripraven tam zomrie. Trikrt predpovedal svoje umuenie a svoje zmtvychvstanie. 316 Cestou do Jeruzalema povedal: Nie je mon, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema (Lk 13, 33).

558Jei pripomna smr prorokov, ktorch zabili v Jeruzaleme. 317 A predsa neprestva vyzva Jeruzalem, aby sa zhromadil okolo neho: Koko rz som chcel zhromadi tvoje deti, ako sliepka zhromadi je svoje kuriatka pod krdla, a nechceli ste! (Mt 23, 37b). Ke je u mesto Jeruzalem na dohad, plae nad nm 318 a znovu vyslov tbu svojho srdca: Kie by si aj ty v tento de spoznalo, o ti prina pokoj! Ale teraz je to skryt tvojim oiam (Lk 19, 42).
Jeiov mesisky vstup do Jeruzalema

559Ako prijme Jeruzalem svojho Mesia? Jei, ktor sa vdy vyhol pokusom udu urobi ho krom, 319 teraz si vol as a do podrobnost pripravuje 320 svoj mesisky vstup do mesta svojho otca Dvida (Lk 1, 32). Pozdravuj ho ako Dvidovho syna, ako toho, ktor prina spsu (Hosanna znamen Spas!, Daj spsu!). A Kr slvy ( 24, 7-10) vstupuje do svojho mesta, nesie sa... na osliatku (Zach 9, 9). Nedobja dcru sionsk, obraz svojej Cirkvi, skokom alebo nsilm, ale pokorou, ktor vydva svedectvo pravde. 321 Preto v ten de bud prslunkmi jeho krovstva deti 322 a Bo chudobn,333 ktor ho s jasotom pozdravuj, ako ke ho anjeli ohlasovali pastierom. 323 Ich naden volanie: Poehnan, ktor prichdza v mene Pnovom1352 ( 118, 26), opakuje Cirkev v Sanctus pri slven Eucharistie ako vod do pamiatky Pnovej Vekej noci.

560Jeiov vstup do Jeruzalema zvestuje prchod Krovstva,5502816 ktor Kr Mesi uskuton Vekou nocou svojej smrti a svojho zmtvychvstania. Slvenm tohto vstupu na Kvetn nedeu liturgia Cirkvi otvra Vek tde.1169
Zhrnutie

561Cel Kristov ivot bol ustavinm uenm: jeho mlanie, zzraky, skutky, modlitba, lska k uom, jeho uprednostujca lska k malikm a chudobnm, pln prijatie obetovania sa na kri za vykpenie sveta a napokon jeho zmtvychvstanie, to vetko je splnenm jeho slova a zavenm jeho Zjavenia. 324

562Kristovi uenci sa mu maj pripodobova, km v nich nebude stvrnen. 325 Preto sme pridruen k tajomstvm jeho ivota, stvame sa mu podobnmi, spolu s nm umierame a spolu s nm sme vzkriesen, km nebudeme spolu s nm kraova. 326

563lovek, i u je pastier, alebo mudrc, me tu na zemi dosiahnu Boha, iba ak pokakne pred betlehemskmi jasami a bude sa mu klaa skrytmu v slabom dieati.

564Jei nm svojou poslunosou Mrii a Jozefovi, ako aj svojou dlhoronou pokornou prcou v Nazarete dva prklad svtosti v kadodennom ivote rodiny a prce.

565Od zaiatku svojho verejnho ivota, od svojho krstu je Jei Sluobnkom plne zasvtenm vykupiteskmu dielu, ktor sa zavi krstom jeho umuenia.

566Pokanie na pti ukazuje Jeia, pokornho Mesia, ktor vaz nad satanom svojm plnm shlasom s plnom spsy, ktor chce Otec.

567Nebesk krovstvo zaloil na zemi Kristus. Toto krovstvo iari uom v Kristovom slove, v jeho skutkoch a v jeho prtomnosti. 327 Cirkev je zrodkom a zaiatkom tohto krovstva. Ke od neho s zveren Petrovi.

568Kristovo premenenie malo za cie posilni vieru apotolov so zreteom na jeho umuenie: vstup na vysok vrch pripravuje vstup na Kalvriu. Kristus, Hlava Cirkvi, zjavuje to, o jeho telo obsahuje a vyaruje vo sviatostiach: ndej slvy (Kol 1, 27). 328

569Jei dobrovone vystpil do Jeruzalema, hoci vedel, e tam zomrie nsilnou smrou pre protireenie zo strany hrienikov. 329

570Jeiov vstup do Jeruzalema zvestuje prchod Krovstva, ktor Kr Mesi, prijat vo svojom meste demi a umi pokornmi srdcom, uskutoni Vekou nocou (Paschou) svojej smrti a svojho zmtvychvstania.
4. lnok
Jei Kristus trpel za vldy Poncia Pilta, bol ukriovan, umrel a bol pochovan

571Vekonon tajomstvo Kristovho kra a zmtvychvstania1067 je strednm bodom dobrej zvesti, ktor maj apotoli a po nich Cirkev ohlasova svetu. Bo pln spsy sa uskutonil raz navdy (Hebr 9, 26) vykupiteskou smrou Boieho Syna Jeia Krista.

572Cirkev zostva vern vkladu celho Psma, ako ho podal sm Jei Kristus tak pred svojou Vekou nocou,599 ako aj po nej: i nemal Mesi toto vetko vytrpie, a tak vojs do svojej slvy? (Lk 24, 26-27). 330 Jeiovo utrpenie nadobudlo svoju konkrtnu historick podobu tm, e ho star, vekazi a zkonnci (Mk 8, 31) zavrhli a vydali pohanom, aby ho vysmiali, zbiovali a ukriovali (Mt 20, 19).

573Viera sa teda me usilova skma okolnosti Jeiovej smrti,158 ako ich verne podvaj evanjeli 331 a ako ich objasuj in historick pramene, aby sa lepie pochopil zmysel vykpenia.
1. odsek
Jei a Izrael

574U na zaiatku Jeiovho verejnho inkovania530 sa niektor farizeji a Herodesovi prvrenci spolu s kazmi a zkonnkmi dohovorili, e ho zahubia. 332 Niektormi svojimi skutkami (vyhanm zlch duchov, 333 odpanm hriechov, 334 uzdravovanm v sobotu, 335 svojm vykladanm predpisov o istote poda Zkona, 336 priatestvom s mtnikmi a verejnmi hrienikmi 337 ) Jei vzbudil u niektorch zlomysench ud podozrenie, e je posadnut. 338 Obviuj ho, e sa rha 339 a e je falon prorok, 340 591 teda z nboenskch zloinov, ktor Zkon sthal trestom smrti ukameovanm. 341

575Pre jeruzalemsk nboensk autority, ktor Evanjelium poda Jna asto vol idmi, 342 boli teda mnoh Jeiove skutky a slov znamenm odporu 343 ete vo vej miere ako pre jednoduch Bo ud. 344 Jeho vzahy s farizejmi neboli, prirodzene, len polemick. Niektor farizeji ho upozoruj na nebezpeenstvo, ktor mu hroz. 345 Jei niektorch z nich chvli, ako naprklad zkonnka v Mk 12, 34, a viac rz stoluje u farizejov. 346 Jei potvrdzuje niektor body uenia,993 ktor zastvala tto nboensk elita Boieho udu: vzkriesenie z mtvych, 347 formy nbonosti (almunu, modlitbu a pst 348 ) a zvyk obraca sa na Boha ako na Otca, ako aj stredn miesto prikzania lsky k Bohu a k blnemu. 349

576Mnohm v Izraeli sa zd, e Jei kon proti zkladnm ustanoveniam vyvolenho nroda:

    * Proti poslunosti Zkonu vo vetkch jeho napsanch predpisoch a, poda farizejov, aj vo vysvetovan stnej tradcie;
    * proti strednmu postaveniu jeruzalemskho chrmu ako svtmu miestu, kde prebva Boh vsadnm spsobom;
    * proti viere v jedinho Boha, na ktorho slve neme ma as nijak lovek.

I. Jei a Zkon

577Jei na zaiatku rei na vrchu, v ktorej vo svetle milosti1965 Novej zmluvy predstavil Zkon dan Bohom na Sinaji pri prleitosti Prvej zmluvy, slvnostne varoval:

Nemyslite si, e som priiel zrui Zkon alebo Prorokov; nepriiel som ich zrui, ale splni.1967 Veru, hovorm vm: Km sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jedin psmeno, ani jedin iarka zo Zkona, km sa vetko nespln. Kto by teda zruil jedin z tchto prikzan, o aj najmenie, a tak by uil ud, bude v nebeskom krovstve najmen. Ale kto ich zachov a tak bude aj ui, ten bude v nebeskom krovstve vek (Mt 5, 17-19).

578Jei, Mesi Izraela, teda najv v nebeskom krovstve,1953 si pokladal za povinnos plni Zkon, zachovvajc ho, poda jeho vlastnch slov, v jeho plnosti a do najmench prikzan. A on jedin to mohol urobi dokonale. 350 idia poda svojho vlastnho priznania nikdy neboli schopn zachovva Zkon v jeho plnosti a neporui ani najmenie prikzanie. 351 Preto kad rok na Sviatok zmierenia deti Izraela prosia Boha o odpustenie svojich priestupkov proti Zkonu. Zkon toti tvor jeden celok a, ako pripomna svt Jakub, kto by... zachoval cel Zkon, ale prestpil by ho v jednom prikzan, previnil by sa proti vetkm (Jak 2, 10). 352

579Tto zsadu zachovva Zkon v jeho plnosti, a to nielen o sa tka jeho litery, ale aj pokia ide o jeho ducha, si farizeji vemi vili. Tm, e ju Izraelu tak zdrazovali, priviedli vea idov za Jeiovch ias ku krajnej nboenskej horlivosti. 353 Ak sa tto horlivos nemala premeni na pokryteck kazuistiku, 354 nevyhnutne musela pripravova ud na ten mimoriadny Bo zsah, ktorm bude dokonal splnenie Zkona jedinm Spravodlivm namiesto vetkch hrienikov. 355

580Dokonale splni Zkon mohol iba bosk Zkonodarca naroden pod Zkonom v osobe Syna. 356 527 V Jeiovi sa u Zkon nejav ako vytesan do kamennch tab, ale vpsan do srdca (Jer 31, 33) Sluobnka, ktor - pretoe poda pravdy bude vyna prvo (Iz 42, 3) - sa stal zmluvou s udom (Iz 42, 6). Jei pln Zkon a natoko, e berie na seba kliatbu Zkona, 357 do ktorej upadli t, o nevytrvali vo vetkom, o je napsan v knihe Zkona (Gal 3, 10). Kristus toti podstpil smr na vykpenie z previnen spchanch za prvej zmluvy (Hebr 9, 15).

581Jei sa javil oiam idov a ich duchovnch vodcov ako rabbi (uite). 358 asto argumentoval v rmci rabnskeho vkladu Zkona. 359 Sasne sa vak nemohol nedosta do sporu s uitemi Zkona, lebo sa neuspokojoval s tm, e by bol predkladal svoj vklad popri ich vkladoch, ale uil ako ten, o m moc,2054 a nie ako ich zkonnci (Mt 7, 29). V om sa to ist Boie Slovo, ktor kedysi zaznelo na Sinaji, aby dalo Mojiovi psan Zkon, dva znova pou na vrchu blahoslavenstiev. 360 Toto Slovo neru Zkon, ale ho dopa tm, e boskm spsobom podva jeho definitvny vklad: Pouli ste, e otcom bolo povedan... No ja vm hovorm (Mt 5, 33-34). S tou istou boskou autoritou Jei zavrhuje niektor udsk tradcie 361 farizejov, ktor ruia Boie slovo. 362

582Jei ide ete alej: zdokonauje Zkon o istote pokrmov, tak dleit v kadodennom ivote idov, tm, e odhauje jeho pedagogick vznam 363 boskm vysvetlenm: loveka neme pokvrni ni, o vchdza do zvonka... Tm vyhlsil vetky jedl za ist... o z loveka vychdza, to pokvruje loveka. Lebo zntra, z udskho srdca, vychdzaj zl mylienky368 (Mk 7, 18-21). Ke Jei s boskou autoritou dal definitvny vklad Zkona, dostal sa do rozporu s niektormi uitemi Zkona, ktor neprijmali jeho vklad,548 hoci bol zaruen boskmi znameniami, ktor ho sprevdzali. 364 To plat najm o otzke soboty. Jei pripomna, asto aj rabnskymi argumentmi, 365 2173 e sobotn odpoinok sa nenara ani slubou Bohu, 366 ani slubou blnemu, 367 ktor poskytuj jeho uzdravenia.
II. Jei a chrm

583Jei, ako pred nm proroci, preukazoval jeruzalemskmu chrmu najhlbiu ctu.529 V om ho Jozef a Mria predstavili tyridsa dn po jeho naroden. 368 Ako dvansron sa rozhodne zosta v chrme,534 aby svojim rodiom pripomenul, e sa mus stara o veci svojho Otca. 369 Poas svojho skrytho ivota putoval do kadorone aspo na Vek noc. 370 Aj jeho verejn inkovanie sa riadilo akoby rytmom jeho putovan do Jeruzalema na vek idovsk sviatky. 371

584Jei chodil do chrmu ako na privilegovan miesto stretnutia s Bohom. Chrm je pre neho prbytkom jeho Otca,2599 domom modlitby, a pohor sa nad tm, e sa jeho vonkajie ndvorie stalo miestom obchodovania. 372 Zo iarlivej lsky k svojmu Otcovi vyha predavaov z chrmu: ,Nerobte z domu mjho Otca trnicu!' Jeho uenci si spomenuli, e je napsan: ,Strvi ma horlivos za tvoj dom' ( 69, 10) (Jn 2, 16-17). Po jeho zmtvychvstan si apotoli zachovali nbon ctu k chrmu. 373

585Jei vak krtko pred svojm umuenm predpovedal, e tto ndhern stavbu zbraj a e z nej nezostane kame na kameni. 374 Je to predpove jednho zo znamen poslednch ias, ktor sa zan jeho vlastnou Vekou nocou. 375 Ale toto proroctvo prekrtenm spsobom predniesli kriv svedkovia pri jeho vsluchu pred vekazom 376 a vrtilo sa mu ako urka, ke bol pribit na kri. 377

586Jei vbec nebol nepriatesk voi chrmu, 378 kde predniesol podstatn as svojho uenia, 379 chcel plati aj chrmov da a pribral si k tomu Petra, 380 ktorho prve ustanovil za zklad svojej budcej Cirkvi. 381 Ba viac stotonil seba s chrmom,797 ke sa predstavil ako definitvny prbytok Boha medzi umi. 382 Preto jeho telesn usmrtenie 383 predpoved znienie chrmu ktor bude znai vstup do novho veku dejn spsy: Prichdza hodina, ke sa nebudete klaa Otcovi1179 ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme (Jn 4, 21). 384
III. Jei a viera Izraela v jedinho Boha a Spasitea

587Ak Jeiov postoj k Zkonu a jeruzalemskmu chrmu mohol by pre nboensk vrchnosti Izraela prleitosou odporova, 385 skutonm kameom razu pre ne bola jeho loha v Boom diele v najvlastnejom zmysle slova, ktorm je vykpenie z hriechov. 386

588Jei pohoroval farizejov, ke jedol s mtnikmi a hrienikmi 387 takisto priatesky ako s nimi. 388 Proti tm spomedzi nich, o si namali, e s spravodliv, a ostatnmi pohdali545 (Lk 18, 9), 389 Jei povedal: Nepriiel som vola spravodlivch, ale hrienikov, aby sa kajali (Lk 5, 32). Ba iiel ete alej a pred farizejmi vyhlsil, e hriech je univerzlny, 390 a preto t, o tvrdia, e nepotrebuj spsu, zaslepuj seba samch. 391

589Jei vyvolal pohorenie najm tm, e svoje milosrdn sprvanie k hrienikom stotooval s postojom samho Boha k nim. 392 iel ete alej a dal spozna, e ke jedva s hrienikmi, 393 pripa ich na mesisku hostinu. 394 Jei vak postavil nboensk vrchnosti Izraela pred dilemu najm tm, e odpal hriechy. Ve i vo svojom zhrozen nehovorili sprvne: Kto me okrem Boha odpa hriechy?4311441 (Mk 2, 7). Ke teda Jei odpa hriechy, bu sa rha, lebo hoci je lovek, rob sa rovnm Bohu, 395 432 alebo hovor pravdu a potom jeho osoba sprtomuje a zjavuje Boie meno. 396

590Jedine bosk totonos Jeiovej osoby me oprvni takto absoltnu poiadavku: Kto nie je so mnou, je proti mne (Mt 12, 30). Takisto ke hovor o sebe, e tu je niekto v ako Jon... niekto v ako alamn (Mt 12, 41-42), niekto v ne chrm (Mt 12, 6); ke vzhadom na seba pripomna, e Dvid vol Mesia svojm Pnom; 397 ke tvrd: Prv ako bol Abrahm, Ja som (Jn 8, 58) a dokonca: Ja a Otec sme jedno253 (Jn 10, 30).

591Jei vyadoval od jeruzalemskch nboenskch predstaviteov, aby uverili v neho pre skutky jeho Otca, ktor kon. 398 Ale tak kon viery mal prejs cez tajomn odumretie sebe sammu pre nov narodenie zhora 399 pod vplyvom Boej milosti. 400 526 Takto poiadavka obrtenia zoi-voi takmu prekvapujcemu splneniu prisben 401 umouje pochopi tragick omyl verady, ke usdila, e Jei si ako bohorha zasluhuje smr. 402 Jej lenovia konali z nevedomosti 403 a sasne zo zaslepenosti 404 nevery. 405 574
Zhrnutie

592Jei Kristus nezruil sinajsk Zkon, ale ho splnil 406 tak dokonale, 407 e zjavil jeho definitvny zmysel 408 a vykpil z previnen proti nemu. 409

593Jei Kristus mal chrm v cte; putoval do na idovsk sviatky a miloval iarlivou lskou tento prbytok Boha medzi umi. Chrm je predobrazom jeho tajomstva. Ke predpoved jeho znienie, zvestuje tm svoje vlastn usmrtenie a vstup do novho veku dejn spsy, kde jeho telo bude definitvnym chrmom.

594Jei Kristus vykonal niektor skutky, ako je naprklad odpustenie hriechov, ktor ho zjavili ako Boha Spasitea. 410 Niektor idia v om neuznvali Boha, ktor sa stal lovekom, 411 ale videli v om loveka, ktor sa rob Bohom, 412 a odsdili ho ako bohorhaa.
2. odsek
Jei zomrel ukriovan
I. Jeiov proces
Rozdelenie idovskch predstaviteov v postoji k Jeiovi

595Medzi jeruzalemskmi nboenskmi predstavitemi nielene bol farizej Nikodm 413 a vznamn mu Jozef z Arimatey, ktor boli Jeiovmi tajnmi uenkmi, 414 ale dlho medzi nimi vznikali pre Jeia roztrky, 415 take krtko pred jeho umuenm me svt Jn poveda, e mnoh popredn mui uverili v neho (Jn 12, 42), hoci vemi nedokonale. To vbec neprekvapuje, ak sa vezme do vahy, e hne po Turcach aj vea kazov poslune prijalo vieru (Sk 6, 7) a e uverili aj niektor zo sekty farizejov (Sk 15, 5), take svt Jakub mohol poveda svtmu Pavlovi: Vid, brat; koko tisc idov uverilo a vetci horlia za Zkon (Sk 21, 20).

596Jeruzalemsk nboensk predstavitelia neboli zajedno v tom, ako sa sprva voi Jeiovi. 416 Farizeji hrozili vylenm zo synaggy tm, ktor by ho nasledovali. 417 Tm, o sa bli, e vetci uveria v neho, e prdu Rimania a zniia ich svt miesto a ich nrod, 418 vekaz Kajf prorocky navrhol: Je pre vs lepie, ak zomrie jeden lovek za ud, a nezahynie cel nrod1753 (Jn 11, 49-50). Verada vyhlsila, e Jei je ako bohorha hoden... smrti (Mt 26, 66), ale pretoe stratila prvo odsdi niekoho na smr, 419 vydva Jeia Rimanom s obalobou z politickej vzbury. 420 To ho stavia na rove Baraba, ktor bol obalovan zo vzbury (Lk 23, 19). Vekazi na Pilta vyvjaj ntlak aj politickmi vyhrkami, aby Jeia odsdil na smr. 421
idia nie s kolektvne zodpovedn za Jeiovu smr

597Ke sa vezme do vahy historick zloitos Jeiovho procesu, ako to vysvit z evanjeliovch opisov, a nech by bola osobn vina hlavnch astnkov procesu (Juda, verady, Pilta) akkovek, o pozn iba Boh, nemono za pripisova zodpovednos jeruzalemskm idom ako celku ani napriek vykrikovaniu zmanipulovanho davu 422 alebo veobecnm vitkm obsiahnutm vo vzvach na obrtenie po Turcach. 423 Sm Jei, ke odpal na kri, 424 a po om Peter uznali nevedomos 425 1735 jeruzalemskch idov, ako aj ich poprednch muov. Tm menej mono na zklade zvolania udu: Jeho krv na ns a na nae deti! (Mt 27, 25), ktor je schvaovacou formulou, 426 rozri zodpovednos na ostatnch idov vetkch krajn a vetkch ias:

Takisto Cirkev na Druhom vatiknskom koncile vyhlsila: To, o sa spchalo pri Kristovom umuen, nemono bez rozdielu pripsa ani vetkm idom, o vtedy ili, ani dnenm idom...839 idov neslobodno predstavova ako Bohom zavrhnutch ani ako prekliatych, ako keby to vyplvalo zo Svtho psma. 427
Vetci hrienici boli pvodcami Kristovho umuenia

598Cirkev v autentickom uen (Magisterium) svojej viery a vo svedectve svojich svtch nikdy nezabudla, e pvodcami a vykonvatemi vetkch mk, ktor [Kristus] vytrpel, boli hrienici. 428 Ke sa vezme do vahy, e nae hriechy zasahuj samho Krista, 429 Cirkev nevha najviu zodpovednos za Jeiovo umuenie pripsa kresanom; zodpovednosti, ktor oni prli asto zvaovali iba na idov:

Treba uzna e tto vinu maj vetci,1851 ktor optovne upadaj do hriechov. Lebo ako je pravda, e nae hriechy pohli Krista Pna, aby podstpil smr na kri, tak zaiste t, o sa utpaj v nemravnostiach a zloinoch, ,v sebe znova kriuj Boieho Syna a vystavuj ho na posmech' (Hebr 6, 6). A tento zloin sa me javi o to v u ns, ako bol u idov, lebo oni poda svedectva Apotola ,keby... boli poznali, nikdy by neboli ukriovali Pna slvy' (1 Kor 2, 8). My vak vyznvame, e ho poznme, a predsa v istom zmysle vzahujeme na neho svoje nsiln ruky, ke ho zapierame skutkami. 430

A ani zl duchovia ho neukriovali, ale ty si ho ukrioval spolu s nimi a kriuje ho znovu, ke nachdza rozko v nerestiach a hriechoch. 431
II. Kristova vykupitesk smr v Boom plne spsy
Jei bol vydan poda presnho Boieho plnu

599Jeiova nsiln smr nebola ovocm nhody v shre neastnch okolnost. Patr do tajomstva Boieho plnu,517 ako to svt Peter vysvetuje jeruzalemskm idom u vo svojom prvom prhovore na Turce: Bol vydan poda presnho Boieho plnu a predvdania (Sk 2, 23). Tento biblick spsob vyjadrenia vak neznamen, e t, o vydali Jeia, 432 boli iba pasvnymi vykonvatemi scenra, ktor vopred napsal Boh.

600Bohu s vetky okamihy asu prtomn vo svojej aktulnosti. On teda stanovil svoj ven pln predurenia tak, e do neho zahrnul slobodn odpove kadho loveka na svoju milos: V tomto meste sa naozaj spolili Herodes a Poncius Pilt s pohanmi a s izraelskm udom proti tvojmu svtmu Sluobnkovi Jeiovi, ktorho si pomazal, 433 aby vykonali vetko, o tvoja ruka a va vopred urili, e sa m sta312 (Sk 4, 27-28). Boh dopustil iny pochdzajce z ich zaslepenosti, 434 aby uskutonil svoj pln spsy. 435
Zomrel za nae hriechy poda psem

601Tento Bo pln spsy skrze usmrtenie Spravodlivho Sluobnka 436 bol vopred zvestovan v Psme ako tajomstvo veobecnho vykpenia, ie vykpenia, ktor vyslobodzuje ud z otroctva hriechu. 437 Svt Pavol tvrd vo vyznan viery, ktor, ako sm hovor, prijal, 438 e Kristus zomrel za nae hriechy poda Psem (1 Kor 15, 3). 439 Jeiova vykupitesk smr652 osobitne spa proroctvo o trpiacom Sluobnkovi. 440 713 Jei sm ukzal zmysel svojho ivota a svojej smrti vo svetle trpiaceho Sluobnka. 441 Po svojom zmtvychvstan dal toto vysvetlenie Psem emauskm uenkom 442 a potom aj samotnm apotolom. 443
Boh ho za ns urobil hriechom

602Preto svt Peter me takto formulova apotolsk vieru v Bo pln spsy: Ve viete, e zo svojho mrneho spsobu ivota, zdedenho po otcoch, boli ste vykpen... drahou krvou Krista, bezhonnho a nepokvrnenho Barnka. On bol vopred vyhliadnut, ete pred stvorenm sveta, zjavil sa vak a v poslednch asoch kvli vm (1 Pt 1, 18-20). Trestom za hriechy ud, ktor s nsledkom dedinho hriechu, je smr. 444 400 Tm, e Boh poslal svojho vlastnho Syna v postaven sluhu, 445 toti v postaven padlho udstva a pre hriech vydanho na smr, 446 toho, ktor nepoznal hriech, za ns urobil hriechom, aby sme sa v om stali Boou spravodlivosou519 (2 Kor 5, 21).

603Jei nepoznal zavrhnutie, ako keby bol sm zhreil. 447 Ale vo vykupiteskej lske, ktor ho stle zjednocovala s Otcom, 448 prijal ns v poblden nho hriechu vo vzahu k Bohu a natoko, e na kri mohol v naom mene poveda: Boe mj, Boe mj, preo si ma opustil? (Mk 15, 34). 449 Ke ho takto Boh urobil solidrnym s nami hrienikmi, vlastnho Syna neuetril, ale vydal ho za ns vetkch2572 (Rim 8, 32), aby sme boli zmieren s Bohom smrou jeho Syna (Rim 5, 10).
Boh m iniciatvu vo veobecnej vykupiteskej lske

604Tm, e Boh vydal svojho Syna za nae hriechy,211 ukzal, e jeho pln s nami je plnom dobrotivej lsky,2009 ktor predchdza akkovek zsluhu z naej strany: Lska je v tom, e nie my sme milovali Boha,1825 ale e on miloval ns a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za nae hriechy (1 Jn 4, 10). 450 Boh dokazuje svoju lsku k nm tm, e Kristus zomrel za ns, ke sme boli ete hrienici (Rim 5, 8).

605Tto lska nevyluuje nikoho, ako to pripomenul Jei v zvere podobenstva o stratenej ovci: Tak ani v Otec, ktor je na nebesiach, nechce, aby zahynul o len jedin z tchto malikch (Mt 18, 14). Uisuje, e polo svoj ivot ako vkupn za mnohch (Mt 20, 28). Vraz za mnohch nie je obmedzujci: stavia udstvo ako celok proti jednej osobe Vykupitea,402 ktor sa vydva, aby ho spasil. 451 Cirkev, pridriavajc sa apotolov, 452 u, e Kristus zomrel za vetkch ud6342793 bez vnimky: Nie je, nebol a ani nebude nijak lovek, za ktorho by nebol [Kristus] trpel. 453
III. Kristus obetoval seba samho svojmu Otcovi za nae hriechy
Cel Kristov ivot je obetou Otcovi

606Bo Syn, ktor nezostpil z neba, aby... plnil svoju vu, ale vu517 Otca, ktor ho poslal (Jn 6, 38), ke prichdza na svet, hovor: ,... Ha, prichdzam... aby som plnil tvoju vu, Boe.'... V tejto vli sme posvten obetou tela Krista Jeia raz navdy (Hebr 10, 5-10). Syn si od prvej chvle svojho vtelenia osvojuje Bo pln spsy vo svojom vykupiteskom poslan: Mojm pokrmom je plni vu toho, ktor ma poslal, a dokona jeho dielo (Jn 4, 34). Jeiova obeta za hriechy celho sveta536 (1 Jn 2, 2) je vrazom jeho spoloenstva lsky s Otcom: Otec ma preto miluje, e ja dvam svoj ivot (Jn 10, 17). Svet m pozna, e milujem Otca a robm, ako mi prikzal Otec (Jn 14, 31).

607Tto tba osvoji si pln vykupiteskej lsky svojho Otca ovlda cel Jeiov ivot, 454 lebo jeho vykupitesk umuenie je dvodom jeho vtelenia:457 o mm poveda? Ote, zachr ma pred touto hodinou? Ve prve pre tto hodinu som priiel (Jn 12, 27). Azda nemm pi kalich, ktor mi dal Otec?! (Jn 18, 11). A ete na kri, prv ako by bolo vetko dokonan (Jn 19, 30), hovor: znim (Jn 19, 28).
Barnok, ktor snma hriech sveta

608Ke Jn Krstite shlasil s tm, e udel Jeiovi krst523 podobne ako hrienikom, 455 spoznal v om a ukzal na neho ako na Boieho Barnka, ktor snma hriech sveta. 456 Dva tak najavo, e Jei je trpiaci Sluobnk ktor sa mlky nech vies na zabitie 457 a nesie hriech mnohch, 458 a sasne vekonon barnok, symbol vykpenia Izraela poas prvej Vekej noci. 459 Cel Kristov ivot vyjadruje jeho poslanie:517 priiel, aby slil a poloil svoj ivot ako vkupn za mnohch (Mk 10, 45).
Jei si slobodne osvojuje Otcovu vykupitesk lsku

609Kee si Jei vo svojom udskom srdci osvojil Otcovu lsku k uom,478 miloval ich do krajnosti (Jn 13, 1), lebo nik nem viu lsku ako ten, kto polo svoj ivot za svojich priateov (Jn 15, 13). Takto sa v jeho utrpen a smrti515 stala jeho udsk prirodzenos slobodnm a dokonalm nstrojom jeho boskej lsky, ktor chce spsu ud. 460 A vskutku dobrovone prijal svoje utrpenie a smr z lsky k svojmu Otcovi a k uom,272539 ktorch chce Otec spasi: Nik mi ho [ivot] neberie, ja ho dvam sm od seba (Jn 10, 18). Odtia t zvrchovan sloboda Boieho Syna, ke ide dobrovone na smr. 461
Jei pri Poslednej veeri anticipoval dobrovon obetu svojho ivota

610Dobrovon obetu seba samho Jei vyjadril zvrchovanm spsobom pri veeri s dvanstimi apotolmi 462 v t noc, ke bol zraden (1 Kor 11, 23). V predveer svojho umuenia,766 ke nebol ete zajat, urobil z Poslednej veere1337 so svojimi apotolmi pamiatku svojej dobrovonej obety Otcovi 463 za Spsu ud: Toto je moje telo, ktor sa dva za vs (Lk 22, 19). Toto je moja krv novej zmluvy, ktor sa vylieva za vetkch na odpustenie hriechov (Mt 26, 28).

611Eucharistia, ktor v tej chvli ustanovuje,1364 bude pamiatkou 464 jeho obety. Jei zaha apotolov do svojej obety a iada ich, aby ju stle prinali. 465 Tm ustanovuje svojich apotolov za kazov13411566 Novej zmluvy: Pre nich sa ja sm posvcujem, aby boli aj oni posvten v pravde (Jn 17, 19), 466
Smrten zkos v Getsemanskej zhrade

612Kalich Novej zmluvy, ktor Jei anticipoval, ke pri Poslednej veeri obetoval sm seba, 467 prijma potom z Otcovch rk pri svojej agnii v Getsemanskej zhrade, 468 ke sa stal poslunm a na smr5322600 (Flp 2, 8). 469 Jei sa modl: Ote mj, ak je mon, nech ma minie tento kalich... (Mt 26, 39). Vyjadruje tak hrzu, ktor predstavuje smr pre jeho udsk prirodzenos. Tto jeho prirodzenos je toti, podobne ako naa, uren na ven ivot; okrem toho, na rozdiel od naej, je celkom bez hriechu, 470 ktor spsobuje smr; 471 ale predovetkm je prijat boskou osobou Pvodcu ivota (Sk 3, 15), ivho. 472 Ke Jei svojou udskou vou shlas, aby sa stala Otcova va, 473 prijma svoju smr ako vykupitesk,1009 aby sm vyniesol nae hriechy na svojom tele na drevo (1 Pt 2, 24).
Kristova smr je jedin a definitvna obeta

613Kristova smr je vekonon obeta,1366 ktorou sa uskutouje definitvne vykpenie ud 474 Barnkom, ktor snma hriech sveta (Jn l, 29), 475 a zrove obeta Novej zmluvy, 476 2009 ktor znova uvdza loveka do spoloenstva s Bohom, 477 ke ho s nm zmieruje krvou vyliatou za vetkch na odpustenie hriechov (Mt 26, 28). 478

614Tto Kristova obeta je jedin5291330 a zavruje a zrove prevyuje vetky obety. 479 Je to predovetkm dar samho Boha Otca, ktor vydva svojho Syna, aby ns zmieril so sebou. 480 2100 Zrove je to obeta vtelenho Boieho Syna, ktor dobrovone a z lsky 481 obetuje vlastn ivot 482 svojmu Otcovi skrze Ducha Svtho, 483 aby napravil nau neposlunos.
Jei svojou poslunosou nahrdza nau neposlunos

615Ako sa neposlunosou jednho loveka1850 mnoh stali hrienikmi, tak zasa poslunosou jednho sa mnoh stan spravodlivmi (Rim 5, 19). Jei svojou poslunosou a na smr splnil zastupitesk lohu trpiaceho Sluobnka, ktor dva svoj ivot na obetu na uzmierenie,433 nesie hriechy mnohch a ospravodlivuje ich tm, e berie na seba ich neprvosti. 484 Jei odinil nae viny a zadosuinil Otcovi za nae hriechy. 485 411
Jei dokonva na kri svoju obetu

616Lska a do krajnosti (Jn 13, 1) dva Kristovej obete hodnotu vykpenia a odinenia, uzmierenia a zadosuinenia. Jei ns pri obete svojho ivota vetkch poznal a miloval. 486 478 enie ns Kristova lska, ke si uvedomme, e ak jeden zomrel za vetkch, teda vetci zomreli (2 Kor 5, 14). Nijak, ani ten najsvtej lovek nebol schopn vzia na seba hriechy vetkch ud a prinies seba samho na obetu za vetkch. To, e v Kristovi jestvuje bosk osoba Syna,468 ktor presahuje a zrove objma vetky udsk osoby a rob Krista Hlavou celho udstva, rob monou jeho vykupitesk obetu za vetkch.519

617Tridentsk koncil u, e Kristus svojm presvtm umuenm1992 na dreve kra nm zaslil ospravodlivenie. 487 Tm zdrazuje jedinen charakter obety Krista ako pvodcu venej spsy1235 (Hebr 5, 9). A Cirkev uctieva kr spevom: Zdrav' bu, kr, ndej jedin! - O crux, ave, spes unica! 488
Naa as na Kristovej obete

618Kr je jedin obeta Krista, ktor je jedin prostrednk medzi Bohom a umi (1 Tim 2, 5). Kee sa vak vo svojej vtelenej osobe uritm spsobom zjednotil s kadm lovekom, 489 dva vetkm monos, aby sa spsobom znmym Bohu stali astnmi na tomto vekononom tajomstve. 490 On sm vyzva svojich uenkov,13681460 aby vzali svoj kr a nasledovali ho, 491 lebo on trpel za ns a zanechal nm prklad, aby sme krali v jeho apajach. 492 Chce toti do svojej vykupiteskej obety3072100 zapoji aj tch, ktor okusuj jej dobrodenie ako prv. 493 To sa vo vrcholnej miere uskutouje v osobe jeho Matky,964 ktor je s tajomstvom jeho vykupiteskho utrpenia spojen vntornejie ne ktokovek in: 494

Kr je jedin a prav rebrk do raja a okrem neho niet inho, po ktorom by sa dalo vystpi do neba. 495
Zhrnutie

619Kristus zomrel za nae hriechy poda Psem (1 Kor 15, 3).

620Naa spsa pochdza z iniciatvy Boej lsky k nm, lebo Boh ns miloval a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za nae hriechy (1 Jn 4, 10). Ve Kristovi Boh zmieril svet so sebou (2 Kor 5, 19).

621Jei sa dobrovone obetoval za nau spsu. Tento dar naznauje a vopred uskutouje pri Poslednej veeri: Toto je moje telo, ktor sa dva za vs (Lk 22, 19).

622Kristovo vykpenie spova v tom, e priiel poloi svoj ivot ako vkupn za mnohch (Mt 20, 28), to znamen, e miloval svojich... do krajnosti (Jn 13, 1), aby boli vykpen zo svojho mrneho spsobu ivota, zdedenho po otcoch (1 Pt 1, 18).

623Jei svojou lskyplnou poslunosou k Otcovi a na smr na kri (Flp 2, 8) splnil svoje uzmierujce poslanie 496 trpiaceho Sluobnka, ktor ospravodliv mnohch tm, e vezme na seba ich neprvosti. 497
3. odsek
Jei Kristus bol pochovan

624Jei z Boej milosti oksil smr za vetkch (Hebr 2, 9). Boh vo svojom plne spsy stanovil, aby jeho Syn nielen zomrel za nae hriechy (1 Kor 15, 3), ale aby aj oksil smr, ie aby poznal stav smrti, stav oddelenia svojej due od tela, a to od chvle, ke vydchol na kri,3621005 a do chvle, ke vstal z mtvych. Tento stav mtveho Krista je tajomstvom hrobu a zostpenia k zosnulm. Je to tajomstvo Bielej soboty, ke Kristus uloen do hrobu 498 naznauje vek sobotn odpoinok Boha 499 343 po zaven 500 spsy ud, ktor prina pokoj celmu vesmru. 501
Kristovo telo uloen v hrobe

625Kristovo zotrvanie v hrobe je skutonm spojivom medzi jeho stavom pred Vekou nocou podliehajcim utrpeniu a jeho terajm oslvenm stavom Zmtvychvstalho. T ist osoba ivho me poveda: Bol som mtvy, a ha, ijem na veky vekov (Zjv 1, 18):

Je to tajomstvo Boieho rozhodnutia o [Synovej] smrti a vzkriesen z mtvych, e smrou bola sce dua oddelen od tela a Boh [Syn] nezabrnil nevyhnutn nsledok prirodzenosti, ale ich op obe spojil zmtvychvstanm tak, e bol rozhranm oboch, toti smrti a ivota: aby sa ten, ktor v sebe stanovil prirodzenos rozdelen smrou, sm stal prinou spojenia oddelench [ast]. 502

626Kee Pvodca ivota, ktor bol zabit, 503 je vskutku ten ist ako iv, ktor vstal z mtvych, 504 bolo potrebn, aby bosk osoba Boieho Syna zostala naalej spojen so svojou duou i so svojm telom470650 oddelenmi od seba smrou:

Hoci Kristus ako lovek zomrel a jeho svt dua bola oddelen od jeho nepokvrnenho tela, bostvo nebolo nijako oddelen od nich, t. j. ani od due, ani od tela: preto ani jedin osoba nebola rozdelen na dve [osoby]. Lebo [Kristovo] telo a jeho dua od zaiatku jestvovali spolu v osobe Slova; a hoci boli pri smrti od seba oddelen, obidve zostali spojen s jedinou osobou Slova, vaka ktorej jestvovali. 505
Nedovol, aby tvoj Svt videl poruenie

627Kristova smr bola skutonou smrou,1009 lebo zakonila jeho pozemsk udsk existenciu. Ale pretoe si osoba Syna zachovala spojenie so svojm telom,1683 ono sa nestalo telesnou schrnkou zosnulho ako ostatn tel, lebo smr ho nemohla dra vo svojej moci (Sk 2, 24); preto Boia moc uchrnila Kristovo telo pred rozkladom. 506 O Kristovi mono poveda: Bol vyat z krajiny ivch (Iz 53, 8) a zrove: Moje telo odpova v ndeji. Lebo nenech moju duu v podsvet a nedovol, aby tvoj Svt videl poruenie (Sk 2, 26-27). 507 Jeiovo zmtvychvstanie tretieho da (1 Kor 15, 4; Lk 24, 46) 508 bolo toho znakom aj preto, e sa myslelo, e rozklad sa zana prejavova na tvrt de. 509
Pochovan s Kristom...

628Krst, ktorho pvodnm a plnm znakom je ponorenie do vody,537 inne naznauje zostpenie kresana do hrobu, aby s Kristom umrel hriechu pre nov ivot:1215 Krstom sme s nm pochovan v smr, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesen z mtvych Otcovou slvou, aj my ili novm ivotom (Rim 6, 4). 510
Zhrnutie

629Jei Kristus oksil smr za vetkch ud. 511 Ten, ktor zomrel a bol pochovan, je skutone Bo Syn, ktor sa stal lovekom.

630Km bol Kristus v hrobe, jeho bosk osoba zostala naalej spojen tak s jeho duou, ako aj s jeho telom, hoci boli smrou od seba oddelen. Preto telo mtveho Krista nevidelo poruenie. 512
5. lnok
Jei Kristus zostpil k zosnulm, tretieho da vstal z mtvych

631Jei zostpil do nich ast zeme. Ten, o zostpil, je ten ist, o aj vystpil (Ef 4, 9-10). Apotolsk symbol vyznva v tom istom lnku viery Kristovo zostpenie k zosnulm a jeho zmtvychvstanie na tret de, lebo on vo svojej Vekej noci (t. j. vo svojej smrti a zmtvychvstan) dal vyprti ivotu z priepasti smrti:

Tvoj Syn Jei Kristus,
ktor slvne vstal z mtvych,
osvecuje udstvo vekononm svetlom
a s tebou ije a krauje na veky vekov. Amen. 513
1. odsek
Kristus zostpil k zosnulm

632Poetn tvrdenia Novho zkona, e Jei vstal z mtvych (1 Kor 15, 20), 514 predpokladaj, e pred svojm vzkriesenm sa zdriaval na mieste pobytu zosnulch. 515 To je prv vznam, ktor apotolsk ohlasovanie dalo Jeiovmu zostpeniu do pekiel (ie k zosnulm): Jei zaksil smr ako vetci udia a svojou duou zostpil na miesto pobytu zosnulch. No zostpil tam ako Spasite a ohlasoval dobr zves duchom, ktor tam boli uvznen. 516

633Miesto pobytu zosnulch, kam po smrti zostpil Kristus, vol Svt psmo predpeklie (po latinsky inferi), el (po hebrejsky) alebo hades (po grcky), 517 lebo t, o sa tam nachdzaj, s pozbaven videnia Boha. 518 Tak bol toti pred prchodom Vykupitea del vetkch zosnulch, i u zlch, alebo spravodlivch. 519 To vak neznamen, e ich del bol rovnak, ako to ukazuje Jei v podobenstve o biednom Lazrovi, ktor bol prijat do Abrahmovho lona. 520 Due tchto spravodlivch, ktor v Abrahmovom lone oakvali Spasitea, oslobodil Kristus Pn, ke zostpil do pekiel. 521 1033 Jei nezostpil do pekiel (k zosnulm), aby vyslobodil zatratench, 522 ani aby zniil peklo zatratenia, 523 ale aby vyslobodil spravodlivch, ktor ho predili. 524

634Preto sa evanjelium zvestovalo aj mtvym... (1 Pt 4, 6). Zostpenie k zosnulm je plnm zavenm evanjeliovho ohlasovania spsy. Je poslednou fzou Jeiovho mesiskeho poslania, fzou zhustenou v ase, ale nesmierne rozsiahlou svojm skutonm vznamom, ktorm je rozrenie vykupiteskho diela605 na vetkch ud vetkch ias a na vetkch miestach, lebo vetci t, o s spasen, dostali as na vykpen.

635Kristus teda zostpil do hlbn smrti, 525 aby mtvi pouli hlas Boieho Syna a aby t, o ho pouj, ili. 526 Jei, Pvodca ivota, 527 svojou smrou zniil toho, ktor vldol nad smrou, ie diabla, a vyslobodil tch, ktorch cel ivot zotrooval strach pred smrou (Hebr 2, 14-15). Vzkriesen Kristus m odvtedy ke od smrti a podsvetia (Zjv 1, 18) a na meno Jei sa zohna kad koleno v nebi, na zemi i v podsvet (Flp 2, 10).

Ak je dnes vek ticho na zemi! Vek ticho a osamelos. Vek ticho, lebo Kr sp. Zem sa zakla a zatchla, lebo Boh v tele zaspal a zobudil tch, o spali od vekov... Ide hada [Adama, nho] prvho otca ako straten ovcu. Chce navtvi tch, o sedia vo tme a v tni smrti. no, Boh a jeho Syn id vyslobodi z mk uvznenho Adama a s nm uvznen Evu... Ja som tvoj Boh a kvli tebe som sa stal tvojm synom... Prebu sa ty, o sp! Ve som a nestvoril na to, aby si bol uvznen v podsvet. Vsta z mtvych; ja som ivot tch, o zomreli. 528
Zhrnutie

636Slovami Jei zostpil k zosnulm [do pekiel]. Symbol viery vyznva. e Jei skutone zomrel a e svojou smrou za ns premohol smr a diabla, ktor vldol nad smrou (Hebr 2, 14).

637Mtvy Kristus svojou duou, spojenou s jeho boskou osobou, zostpil na miesto pobytu zosnulch. Otvoril brny neba spravodlivm, ktor ho predili.
2. odsek
Tretieho da vstal z mtvych

638A my vm zvestujeme, e prisbenie, ktor dostali nai otcovia, Boh splnil nm, ich deom, ke vzkriesil Jeia (Sk 13, 32-33). Jeiovo zmtvychvstanie je vrcholn pravda naej viery v Krista. Prv kresansk spoloenstvo90 ju verilo a prevalo ako stredn pravdu, Tradcia ju podva alej ako zkladn pravdu, spisy Novho zkona ju potvrdzuj a spolu s krom sa ohlasuje ako podstatn as vekononho tajomstva:651991

Kristus vstal z mtvych.
Svojou smrou premohol smr
a zosnulm daroval ivot 529
I. Historick i transcendentn udalos

639Tajomstvo Kristovho zmtvychvstania je skuton udalos, ktor sa prejavila historicky zistenmi javmi, ako to dosveduje Nov zkon. U svt Pavol mohol okolo roku 56 napsa Korinanom: Odovzdal som vm predovetkm to, o som aj ja prijal: e Kristus zomrel za nae hriechy poda Psem; e bol pochovan a e bol tretieho da vzkriesen poda Psem, e sa zjavil Kfasovi a potom Dvanstim (1 Kor 15, 3-5). Apotol tu hovor o ivej tradcii zmtvychvstania, s ktorou sa oboznmil po svojom obrten pred brnami Damasku. 530
Przdny hrob

640Preo hadte ivho medzi mtvymi? Niet ho tu. Vstal z mtvych (Lk 24, 5-6). Prv vec, s ktorou sa stretme v rmci vekononch udalost, je przdny hrob. Sm osebe nie je priamym dkazom. Skutonos, e Kristovo telo nebolo v hrobe, by sa dala vysvetli aj in. 531 Napriek tomu bol przdny hrob pre vetkch podstatnm znamenm. Jeho objavenie uenkmi bolo prvm krokom k uznaniu samej skutonosti zmtvychvstania. Tak to bolo najprv v prpade nbonch ien 532 a potom Petra. 533 Uenk, ktorho mal Jei... rd (Jn 20, 2), tvrd, e ke nazrel do przdneho hrobu, videl tam poloen plachty (Jn 20, 5), a ke voiel, videl i uveril (Jn 20, 8). To predpoklad, e na zklade stavu, v akom bol przdny hrob,999 kontatoval, 534 e neprtomnos Jeiovho tela nemohla by udskm dielom a e Jei sa jednoducho nevrtil do pozemskho ivota, ako to bolo v Lazrovom prpade. 535

ZJAVENIA ZMTVYCHVSTALHO

641Prv sa so Zmtvychvstalm stretli Mria Magdalna a nbon eny, 536 ktor prili dokoni pomazanie Jeiovho tela, 537 pochovanho narchlo na Vek piatok veer, lebo nastvala Sobota. 538 Tak sa eny stali prvmi ohlasovatekami Kristovho zmtvychvstania pre samotnch apotolov. 539 Apotolom sa Jei zjavil potom: najprv Petrovi a potom Dvanstim. 540 Teda Peter, povolan posilova vieru svojich bratov, 541 553 vid Zmtvychvstalho skr ako oni a na zklade jeho svedectva spoloenstvo zvol: Pn naozaj vstal z mtvych a zjavil sa imonovi448 (Lk 24, 34).

642Vetko, o sa odohralo v tch vekononch doch, zavzuje kadho z apotolov - a celkom osobitne Petra - budova nov ru, ktor sa zaala vekononm rnom. Apotoli ako svedkovia Zmtvychvstalho659881 zostvaj zkladnmi kamemi jeho Cirkvi. Viera prvho spoloenstva veriacich je zaloen na svedectve konkrtnych ud, ktorch kresania poznali a ktor z vekej asti ete ili medzi nimi. Tmito svedkami Kristovho zmtvychvstania 542 860 s predovetkm Peter a Dvansti, ale nielen oni: Pavol jasne hovor, e Jei sa zjavil viac ako psto bratom naraz... potom sa zjavil Jakubovi a potom vetkm apotolom (1 Kor 15, 4-8).

643Zoi-voi tmto svedectvm Kristovo zmtvychvstanie nemono vysvetova mimo fyzickho poriadku a neuznva ho za historick skutonos. Z faktov vyplva, e viera uenkov bola podroben radiklnej skke utrpenm Uitea a jeho smrou na kri, ktor on vopred oznmil. 543 Otras vyvolan umuenm bol tak vek, e uenci (aspo niektor z nich) neuverili hne zvesti o zmtvychvstan. Evanjeli nm vbec neukazuj spoloenstvo zachvten mystickm nadenm, ale predstavuj nm zronench 544 a prestraench 545 uenkov. Preto neuverili nbonm enm vracajcim sa od hrobu a ich slov sa im zdali ako blznenie (Lk 24, 11). 546 Ke sa Jei veer na Vek noc zjavil Jedenstim, vytal im neveru a tvrdos srdca, e neuverili tm, o ho videli vzkriesenho (Mk 16, 14).

644Ba aj ke s uenci postaven zoi-voi skutonosti zmtvychvstalho Jeia, ete pochybuj, 547 tak sa im to zd nemon. Nazdvaj sa, e vidia ducha. 548 Stle tomu od vekej radosti nemohli uveri a len sa divili (Lk 24, 41). Tom zaksi tak ist skku pochybnosti. 549 Dokonca aj pri poslednom zjaven v Galilei, o ktorom hovor Mat, niektor pochybovali (Mt 28, 17). Preto domnienka, e zmtvychvstanie bolo iba vplodom viery (alebo ahkovernosti) apotolov, je neopodstatnen. Prve naopak, ich viera v zmtvychvstanie sa zrodila - psobenm Boej milosti - z toho, e priamo zaili skutonos zmtvychvstalho Jeia.
Stav Kristovej vzkriesenej udskej prirodzenosti

645Vzkriesen Jei nadvzuje so svojimi uenkmi priame vzahy: dva sa im dotka 550 a jedva s nimi. 551 Tm ich vyzva, aby uznali, e nie je duch, 552 ale hlavne, aby sa presvedili, e vzkriesen telo,999 s ktorm sa im ukazuje, je to ist, ktor bolo umuen a ukriovan, lebo ete nesie stopy jeho umuenia. 553 Ale toto prav a skuton telo m zrove aj nov vlastnosti oslvenho tela: u sa nenachdza v priestore a ase, ale sa me sta prtomnm, kde Jei chce a kedy chce, 554 lebo jeho udsk prirodzenos u neme by zadran na zemi, ale patr iba do boskej sfry Otca. 555 preto je vzkriesen Jei aj zvrchovane slobodn zjavi sa tak, ako chce: v podobe zhradnka 556 alebo v inej podobe (Mk 16, 12), ako je t, na ktor boli uenci zvyknut, a to prve preto, aby vzbudil ich vieru. 557

646Kristovo zmtvychvstanie nebolo nvratom do pozemskho ivota, ako to bolo pri vzkrieseniach, ktor vykonal pred Vekou nocou: pri vzkriesen Jairovej dcry, naimskho mldenca a Lazra. Tieto vzkriesenia boli zzranmi udalosami, ale udia zzrane vzkriesen934 znovu dostali Jeiovou mocou normlny pozemsk ivot.549 Raz op zomr. Kristovo zmtvychvstanie je podstatne odlin. On vo svojom vzkriesenom tele prechdza zo stavu smrti do inho ivota mimo asu a priestoru. Jeiovo telo je pri vzkriesen naplnen mocou Ducha Svtho. M as na Boom ivote v stave svojej slvy, take svt Pavol me o Kristovi poveda, e je nebeskm lovekom. 558
Zmtvychvstanie ako transcendentn udalos

647, naozaj blaen noc - spieva sa vo vekononom chvlospeve Exultet -, ktor bola svedkom preslvnej chvle, ke Kristus vstal z mtvych. 559 A vskutku, nik nebol oitm svedkom samej udalosti zmtvychvstania a ani jeden evanjelista ju neopisuje. Nikto nemohol poveda, ako sa zmtvychvstanie uskutonilo fyzicky. Tm menej sa dala zmyslami postrehn jeho najvntornejia podstata, prechod do inho ivota.1000 Hoci je zmtvychvstanie historick udalos, zistiten na zklade znaku, ktorm bol przdny hrob, a na zklade skutonosti, ktorou boli stretnutia apotolov so vzkriesenm Kristom, predsa v tom, v om presahuje a prevyuje dejiny, zostva v samom srdci tajomstva viery. Preto sa vzkriesen Kristus nezjavuje svetu, 560 ale svojim uenkom, tm, o s nm prili z Galiley do Jeruzalema a teraz s jeho svedkami pred udom (Sk 13, 31).
II. Zmtvychvstanie - dielo Najsvtejej Trojice

648Kristovo zmtvychvstanie je predmetom viery,258 pretoe je transcendentnm zsahom samho Boha do stvorenia a do dejn.989 V zmtvychvstan psobia tri bosk osoby spolone a zrove prejavuj svoju osobitos. Uskutonila ho moc Otca, ktor vzkriesil (Sk 2, 24) Krista, svojho Syna, a takto dokonale uviedol jeho udsk prirodzenos663 - spolu s jeho telom - do Najsvtejej Trojice. Jei je definitvne zjaven ako Bo Syn445 s mocou poda Ducha svojm vzkriesenm z mtvych. 561 272 Svt Pavol kladie draz na prejav Boej moci 562 psobenm Ducha, ktor oivil Jeiovu zosnul udsk prirodzenos a povil ju do oslvenho stavu Pna.

649Syn vak uskutouje vlastn zmtvychvstanie svojou boskou mocou. Jei oznamuje, e Syn loveka bude musie mnoho trpie, umrie a potom vstane z mtvych. 563 Na inom mieste vslovne hovor: Ja dvam svoj ivot a zasa si ho vezmem... Mm moc da ho a mm moc zasa si ho vzia (Jn 10, 17-18). Verme, e Jei zomrel a vstal z mtvych (1 Sol 4, 14).

650Cirkevn Otcovia rozjmaj o zmtvychvstan, vychdzajc z Kristovej boskej osoby,626 ktor zostala spojen s jeho duou a s jeho telom oddelenmi od seba smrou: Vaka jednote boskej prirodzenosti, rovnako prtomnej v kadej z oboch ast loveka, to, o bolo odlen a oddelen, sa op zjednocuje a spja. A tak rozdelenm spojench ast nastva smr, km spojenm oddelench ast zmtvychvstanie. 564 1005
III. Zmysel a spsonosn dosah zmtvychvstania

651Ak nebol Kristus vzkriesen, potom je mrne nae hlsanie a mrna je aj vaa viera (1 Kor 15, 14). Zmtvychvstanie je predovetkm potvrdenm vetkho, o Kristus robil a uil. Vetky pravdy, aj tie najnedostupnejie udskmu rozumu,129 nachdzaj svoje odvodnenie, ak Kristus svojm zmtvychvstanm podal definitvny dkaz o svojej boskej moci,274 ktor bol prisbil.

652Kristovo zmtvychvstanie je splnenm prisben Starho zkona 565 i prisben samho Jeia,994 ktor dal poas svojho pozemskho ivota. 566 Vraz poda Psem601 (1 Kor 15, 3-4) 567 dosvieda, e Kristovm zmtvychvstanm sa tieto predpovede splnili.

653Jeiovo zmtvychvstanie potvrdzuje pravdu o jeho bostve.445 On sm povedal: Ke vyzdvihnete Syna loveka, poznte, e Ja som (Jn 8, 28). Zmtvychvstanie Ukriovanho dokazuje, e on je skutone Ja som, Bo Syn a sm Boh. Svt Pavol mohol pred idmi vyhlsi: A my vm zvestujeme, e prisbenie, ktor dostali nai otcovia, Boh splnil ich deom, ke nm vzkriesil Jeia, ako je aj v druhom alme napsan: ,Ty si mj syn. Ja som a dnes splodil' (Sk 13, 32-33). 568 Kristovo zmtvychvstanie je zko spt s tajomstvom vtelenia Boieho Syna.422461 Je jeho zavenm poda venho Boieho plnu.

654Vo vekononom tajomstve s dva aspekty: Kristus ns svojou smrou oslobodzuje od hriechu a svojm zmtvychvstanm nm otvra prstup k novmu ivotu. Tento nov ivot1987 je predovetkm ospravodlivenm, ktor ns znovu uvdza do Boej milosti, 569 aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesen z mtvych..., aj my ili novm ivotom (Rim 6, 4). Je vazstvom nad smrou pre hriech a novou asou na milosti. 570 1996 Uskutouje adopciu za synov, lebo udia sa stvaj Kristovmi bratmi, ako sm Jei vol svojich uenkov po svojom zmtvychvstan: Chote, oznmte mojim bratom (Mt 28, 10). 571 S jeho bratmi nie poda prirodzenosti, ale darom milosti, lebo toto adoptvne synovstvo zaruuje skuton as na ivote jednorodenho Syna. Tento ivot sa naplno zjavil v jeho zmtvychvstan.

655A napokon Kristovo zmtvychvstanie - i sm vzkriesen Kristus - je poiatkom a zdrojom nho budceho vzkriesenia:989 Kristus vstal z mtvych, prvotina zosnulch... Ve ako vetci umieraj v Adamovi, tak zasa vetci oij v Kristovi (1 Kor 15, 20-22). V oakvan tohto zavenia vzkriesen Kristus ije v srdciach svojich veriacich.1002 V om kresania zakusuj sily budceho veku (Hebr 6, 5) a ich ivot je, Kristom unan do lona Boieho ivota, 572 aby... u neili pre seba, ale pre toho, ktor za nich zomrel a vstal z mtvych (2 Kor 5, 15).
Zhrnutie

656Predmetom viery v zmtvychvstanie je udalos historicky dosveden uenkmi, ktor sa skutone stretli so Zmtvychvstalm, a zrove je tajomne transcendentn (nadzmyslov), lebo je vstupom Kristovej udskej prirodzenosti do Boej slvy.

657Przdny hrob a poloen plachty samy osebe znamenaj, e Kristovo telo Boou mocou uniklo putm smrti a rozkladu. Pripravuj uenkov na stretnutie so Zmtvychvstalm.

658Kristus, prvoroden z mtvych (Kol 1, 18), je pvodcom nho vzkriesenia, a to u teraz ospravodlivenm naej due 573 a neskr aj oivenm nho tela. 574
6. lnok
Jei Kristus vstpil na nebesia, sed po pravici Boha Otca vemohceho

659Ke im to Pn Jei povedal, vzat bol do neba a zasadol po pravici Boha (Mk 16, 19). Kristovo telo bolo oslven u od chvle jeho zmtvychvstania,645 ako to dokazuj nov, nadprirodzen vlastnosti, ktor m odvtedy jeho telo natrvalo. 575 Ale poas tyridsiatich dn, ke dverne je a pije so svojimi uenkmi 576 a pouuje ich o Krovstve, 577 zostva jeho slva ete zahalen vzorom obyajnej udskej prirodzenosti. 578 66 Posledn Jeiovo zjavenie sa kon nezvratnm vstupom jeho udskej prirodzenosti do Boej slvy, naznaenej oblakom 579 697 a nebom, 580 kde odvtedy sed po pravici Boha. 581 Celkom vnimonm a jedinenm spsobom sa uke Pavlovi ako nedochdau (1 Kor 15, 8) v poslednom zjaven, ktorm ho ustanov za apotola. 582 642

660To, e slva Zmtvychvstalho je cez tento as zastret, vysvit z jeho tajomnch slov povedanch Mrii Magdalne: Ete som nevystpil k Otcovi; ale cho k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k mjmu Otcovi a vmu Otcovi, k mjmu Bohu a vmu Bohu (Jn 20, 17). To poukazuje na rozdiel v spsobe, akm sa prejavuje slva Krista vzkriesenho a slva Krista povenho do neba, kde sed po pravici Otca. Udalos nanebovstpenia, historick a sasne transcendentn, vyjadruje prechod z jednej slvy do druhej.

661Tto posledn etapa zostva zko spt s prvou, ie so zostpenm z neba, ktor sa uskutonilo pri vtelen.461 Iba ten, ktor vyiel od Otca, sa me vrti k Otcovi: Kristus. 583 Nik nevystpil do neba, iba ten, o zostpil z neba, Syn loveka (Jn 3, 13). 584 udsk prirodzenos ponechan iba na svoje sily nem prstup do Otcovho domu, 585 do Boieho ivota a Boej blaenosti. Jedine Kristus mohol lovekovi otvori tento prstup, aby sme mali pevn ndej, e sa ako dy jeho tela dostaneme do nebeskej vlasti, kam ns on prediiel ako naa Hlava792 a pvodca naej spsy. 586

662A ja, a budem vyzdvihnut od zeme, vetkch pritiahnem k sebe (Jn 12, 32). Vyzdvihnutie na kr je znamenm a predzvesou vyzdvihnutia pri nanebovstpen. Je jeho zaiatkom.1545 Jei Kristus, jedin Kaz novej a venej zmluvy, nevoiel do Svtyne zhotovenej rukou..., ale do samho neba, aby sa teraz za ns ukzal pred Boou tvrou (Hebr 9, 24). V nebi Jei Kristus bez prestania vykonva svoje kazstvo, lebo ije stle, aby sa prihovral za tch, ktor skrze neho prichdzaj k Bohu (Hebr 7, 25). Ako vekaz budcich darov1137 (Hebr 9, 11) je stredom, hlavnou postavou a hlavnm vykonvateom liturgie, ktor v nebi uctieva Otca na nebesiach. 587

663Teraz u Kristus sed po pravici Otca: Vrazom pravica Otca oznaujeme Boiu es a slvu, v ktorej Bo Syn jestvoval pred vetkmi vekmi ako Boh a jednej podstaty s Otcom a v ktorej, ke sa v poslednch asoch stal lovekom, sed aj s telom po tom, ako jeho telo bolo skutone prijat do tej istej slvy. 588 648

664Sedie po pravici Otca znamen nastolenie Mesiovho krovstva a splnenie videnia proroka Daniela o Synovi loveka:541 Jemu bola odovzdan moc, slva a krovstvo; jemu slili vetky nrody, kmene a jazyky. Jeho vlda je vlda ven, ktor nezanikne, a jeho krovstvo nebude nikdy znien (Dan 7, 14). Od tej chvle sa apotoli stali svedkami Krovstva, ktormu nebude konca. 589
Zhrnutie

665Kristovo nanebovstpenie znamen definitvny vstup Jeiovej udskej prirodzenosti do nebeskej sfry Boha, odkia znova prde, 590 ale ktor ho zatia ukrva pred oami ud. 591

666Jei Kristus, Hlava Cirkvi, ns predchdza do slvy Otcovho krovstva, aby sme my, dy jeho tela, ili v ndeji, e jednho da budeme s nm naveky.

667Jei Kristus vstpil raz navdy do nebeskej svtyne a neprestajne sa prihovra za ns ako prostrednk, ktor nm bez prestania zaruuje zosielanie Ducha Svtho.
7. lnok
Odtia prde sdi ivch i mtvych
I. Znova prde v slve
Jei Kristus u vldne prostrednctvom cirkvi...

668Kristus prve preto zomrel a oil, aby vldol aj nad mtvymi, aj nad ivmi (Rim 14, 9). Kristovo nanebovstpenie znamen, e jeho udsk prirodzenos m as na moci a autorite samho Boha. Jei Kristus je Pn: m vetku moc na nebi i na zemi.450 Je vyven nad kad knieatstvo, mocnos, silu a panstvo, lebo Otec mu vetko... poloil pod nohy (Ef 1, 21-22). Kristus je Pn vesmru 592 a dejn. V om dejiny loveka, ako aj cel stvorenie nachdzaj svoje zjednotenie ako v hlave518 (recapitulatio) 593 svoje transcendentn zavenie.

669Kristus ako Pn je aj Hlavou Cirkvi, ktor je jeho telom. 594 792 Hoci bol poven do neba a oslven,1088 a tak dokonale splnil svoje poslanie, zostva tu na zemi vo svojej Cirkvi. Vykpenie je zdrojom moci, ktor Kristus v sile Ducha Svtho vykonva nad Cirkvou. 595 Cirkev, ie Kristovo krovstvo u teraz tajomne prtomn, 596 541 je zrodkom a poiatkom tohto krovstva na zemi. 597

670Po nanebovstpen Bo pln vstpil do obdobia svojho zavenia. Je tu u posledn hodina (1 Jn 2, 18). 598 U k nm teda prili posledn asy a obnova sveta je neodvolatene stanoven1042 a u na tomto svete sa uritm spsobom skutone anticipuje, lebo Cirkev sa u na tejto zemi vyznauje pravou, hoci nedokonalou svtosou. 599 825 Kristovo krovstvo u prejavuje svoju prtomnos zzranmi znameniami, 600 547 ktor sprevdzaj jeho ohlasovanie Cirkvou. 601
...v oakvan, e mu bude vetko podroben

671Kristovo krovstvo je u prtomn v jeho Cirkvi, ale ete nie je zaven prchodom Kra na tto zem s mocou a vekou slvou (Lk 21, 27). 602 Toto Krovstvo ete napdaj zl mocnosti, 603 hoci u Kristova Vek noc v zklade nad nimi zvazila.1043 A km mu nebude vetko podroben, 604 km nebud nov nebesia a nov zem,769773 na ktorch prebva spravodlivos, nesie putujca Cirkev vo svojich sviatostiach a ustanovizniach, ktor patria k tomuto veku, tvrnos tohto sveta, ktor sa poma, a sama ije uprostred stvoren, ktor vzdychaj a zvjaj sa v prodnch bolestiach a doteraz a oakvaj zjavenie Boch det. 605 10432046 Preto sa kresania modlia, najm pri slven Eucharistie, 606 aby urchlili Kristov druh prchod, 607 2817 ke ho vzvaj: Pr, Pane (Zjv 22, 20). 608

672Kristus pred svojm nanebovstpenm povedal, e ete neprila chva slvneho nastolenia mesiskeho krovstva oakvanho Izraelom, 609 ktor malo poda prorokov 610 prinies vetkm uom definitvny poriadok spravodlivosti, lsky a pokoja.732 Teraj as je poda Pnovch slov asom Ducha a svedectva, 611 ale je to aj as poznaen ete akosami 612 a skkou zla, 613 ktor neetr ani Cirkev 614 2612 a ktorou sa zanaj boje poslednch dn. 615 Je to as oakvania a bdenia. 616
Kristov slvny prchod, ndej Izraela

673Po nanebovstpen je Kristov prchod v slve blzky, 617 hoci nm neprislcha pozna asy alebo chvle, ktor Otec uril svojou mocou (Sk l, 7) 618 Tento eschatologick prchod sa me uskutoni v ktorkovek chvu, 619 hoci ho ete nieo zada, takisto ako aj konen skku, ktor ho bude predchdza. 620

674Prchod oslvenho Mesia zvis v kadej chvli dejn 621 od jeho uznania celm Izraelom, 622 ktorho as sa zatvrdila 623 v nevere 624 voi Jeiovi. Svt Peter to hovor jeruzalemskm idom po Turcach: Kajajte sa teda a obrte sa, aby sa zotreli vae hriechy a prili asy osvieenia od Pna. Vtedy pole Jeia, vm urenho Mesia, ktorho mus prija nebo a do ias, ke sa vetko obnov, ako o tom Boh odpradvna hovoril stami svojich svtch prorokov (Sk 3, 19-21). A svt Pavol po om tvrd: Lebo ke ich strata je zmierenm sveta, m bude ich prijatie, ak nie ivot z mtvych? (Rim 11, 15). Vstup plnho potu idov 625 840 do mesiskej spsy po plnom pote pohanov 626 umon Boiemu udu dosiahnu Kristovu plnos, 627 v ktorej bude Boh vetko vo vetkom58 (1 Kor 15, 28).
Posledn skka Cirkvi

675Pred Kristovm prchodom Cirkev mus prejs poslednou skkou,769 ktor otrasie vierou mnohch veriacich. 628 Prenasledovanie, ktor sprevdza jej putovanie tu na zemi, 629 odhal tajomstvo neprvosti v podobe nboenskho podvodu, ktor prina uom zdanliv rieenie ich problmov za cenu odpadnutia od pravdy. Najvm nboenskm podvodom je podvod antikrista, to znamen uritho pseudomesianizmu, v ktorom lovek oslavuje sm seba namiesto Boha a jeho Mesia, ktor priiel v tele. 630

676Tento podvod antikrista sa u rysuje vo svete vdy, ke si niekto nrokuje splni v dejinch mesisku ndej, ktor sa me uskutoni iba mimo dejn, a to eschatologickm sdom. Cirkev odmietla tto falzifikciu budceho Krovstva aj v umiernenej podobe, znmu pod nzvom milenarizmus, 631 ale najm v politickej podobe sekularizovanho, vntorne zvrtenho mesianizmu. 632 2425

677Cirkev vojde do slvy Krovstva1340 len cez tto posledn Vek noc, v ktorej bude nasledova svojho Pna v jeho smrti a v jeho zmtvychvstan. 633 Krovstvo sa teda neuskuton dejinnm triumfom Cirkvi 634 na spsob vzostupnho pokroku, ale vazstvom Boha nad poslednm nporom zla, 635 2853 po ktorom zostpi z neba Kristova nevesta. 636 Boie vazstvo nad vzburou zla bude ma podobu poslednho sdu 637 po poslednom kozmickom otrase tohto sveta, ktor sa poma. 638
II. Sdi ivch i mtvych1038-1041

678Po prorokoch 639 a po Jnovi Krstiteovi 640 Jei vo svojom kzan zvestoval sd v posledn de.1470 Vtedy vyjde na svetlo sprvanie kadho 641 i tajomstvo sdc. 642 Vtedy bude odsden zavinen nevera, ktor si nevila Bohom ponkan milos. 643 Postoj k blnemu odhal, i niekto Boiu milos a lsku prijal, alebo odmietol. 644 V posledn de Jei povie: okovek ste urobili jednmu z tchto mojich najmench bratov, mne ste urobili (Mt 25, 40).

679Kristus je Pn venho ivota. Ako Vykupiteovi sveta mu patr pln prvo definitvne sdi skutky a srdcia ud. Toto prvo zskal svojm krom. Aj Otec vetok sd odovzdal Synovi (Jn 5, 22). 645 No Syn nepriiel preto, aby sdil, ale aby spasil 646 a dval ivot, ktor m v sebe. 647 Kad, kto v tomto ivote odmieta milos, u odsudzuje sm seba, 648 1021 dostane odplatu poda svojich skutkov 649 a me sa aj naveky zatrati, ak odmietne Ducha lsky. 650
Zhrnutie

680Kristus Pn u krauje prostrednctvom Cirkvi, ale ete mu nie je na tomto svete vetko podroben. Vazstvo Kristovho krovstva sa neuskuton bez poslednho toku mocnost zla.

681V de sdu na konci sveta Kristus prde v slve, aby zavil definitvne vazstvo dobra nad zlom, ktor v priebehu dejn rast spolu ako penica a kko.

682Ke na konci ias prde oslven Kristus sdi ivch i mtvych, odhal skryt mysly sdc a kadmu lovekovi odplat poda jeho skutkov a poda toho, i milos prijal, alebo odmietol.
Tretia kapitola
Verm v Ducha Svtho

683Nik neme poveda: ,Jei je Pn,' iba ak v Duchu Svtom4242670 (1 Kor 12, 3). Boh poslal do naich sdc Ducha svojho Syna a on vol: ,Abba, Ote!' (Gal 4, 6). Toto poznanie viery je mon len v Duchu Svtom.152 Aby sme boli v spoloenstve s Kristom, mus sa ns najprv dotkn Duch Svt. On ns predchdza a vzbudzuje v ns vieru. Nam krstom, prvou sviatosou viery, sa nm ivot, ktor m svoj prame v Otcovi a darva sa nm v Synovi, vntorne a osobne udeuje skrze Ducha Svtho v Cirkvi:

Krst nm udeuje milos novho narodenia v Bohu Otcovi249 skrze jeho Syna v Duchu Svtom. Lebo t, o maj v sebe Boieho Ducha, s veden k Slovu ie k Synovi. Syn ich vak predstavuje Otcovi a Otec im dva neporuitenos. Teda bez Ducha nie je mon vidie Boieho Syna a bez Syna sa nik neme pribli k Otcovi, lebo poznanie Otca je Syn a poznanie Boieho Syna sa uskutouje skrze Ducha Svtho. 1

684Duch Svt je svojou milosou prv pri prebdzan naej viery a pri udeovan novho ivota, ktor spova v poznan Otca a toho, ktorho Otec poslal, Jeia Krista. 2 Je vak posledn pri zjaven osb Najsvtejej Trojice.236 Svt Gregor Nazianzsk, Teolg, vysvetuje tento postup pedaggiou Boej zhovievavosti:

Star zkon ohlasoval Otca jasne, Syna menej jasne. Nov [zkon] nm vak jasne ukazuje Syna, km bostvo Ducha naznail akosi nejasne. Teraz vak sm Duch prebva s nami a dva sa nm pozna jasnejie. Nebolo toti bez nebezpeenstva otvorene hlsa Syna, km sa ete nevyznvalo bostvo Otca, ani nm pridva Ducha Svtho akoby aie bremeno - ak sa smie tak poveda -, km sa ete nepripalo bostvo Syna... Len postupnm napredovanm a vzrastanm ,od jasnosti k jasnosti' svetlo Trojice zaiarilo jasne. 3

685Veri v Ducha Svtho znamen teda vyznva, e Duch Svt je jedna z osb Najsvtejej Trojice, jednej podstaty s Otcom a Synom a e jemu sa spolu s Otcom a Synom vzdva poklona a slva. 4 Preto sa o boskom tajomstve Ducha Svtho hovorilo v trojinej teolgii.236 Tu sa teda bude uvaova o Duchu Svtom iba v Boej ekonmii, ie v Boom poriadku spsy.

686Duch Svt psob spolu s Otcom a Synom258 od zaiatku a do zavenia plnu naej spsy. Ale a v poslednch asoch, ktor sa zaali vykupiteskm vtelenm Syna, je zjaven a dan, poznan a prijat ako osoba. A tak tento Bo pln, zaven v Kristovi, Prvorodenom a Hlave novho stvorenia, mohol skrze zoslanho Ducha Svtho nadobudn konkrtnu podobu v udstve, a to ako Cirkev, spoloenstvo svtch, odpustenie hriechov, vzkriesenie tela a ven ivot.
8. lnok
Verm v Ducha Svtho

687o je v Bohu, nepozn nik, iba Bo Duch243 (1 Kor 2, 11). Teda Duch, ktor zjavuje Boha, dva nm pozna Krista, jeho iv Slovo, ale o sebe samom nehovor ni. Ten, ktor hovoril skrze prorokov, 5 dva nm pou Otcovo Slovo. Ale jeho samho nepoujeme. Poznvame ho iba v psoben, ktorm nm zjavuje Slovo a pohna ns, aby sme toto Slovo prijali vierou. Duch pravdy, ktor nm odhauje Krista, nehovor sm zo seba. 6 Takto vlune bosk skrytos vysvetuje, preo ho svet neme prija, lebo ho nevid ani nepozn (Jn 14, 17), km t, o veria v Krista, ho poznaj, lebo ostva s nimi.

688Cirkev, iv spoloenstvo vo viere apotolov, ktor odovzdva alej, je miestom, kde poznvame Ducha Svtho:

    * v Psmach, ktor inpiroval;
    * v Tradcii, ktorej stle aktulnymi svedkami s cirkevn Otcovia;
    * v Uiteskom rade Cirkvi, ktor sprevdza svojou pomocou;
    * vo sviatostnej liturgii prostrednctvom jej slov a symbolov, ktormi ns Duch Svt uvdza do spoloenstva s Kristom;
    * v modlitbe, v ktorej sa prihovra za ns;
    * v charizmch a slubch, ktormi sa buduje Cirkev;
    * v prejavoch apotolskho a misionrskeho ivota;
    * vo svedectve svtch, v ktorom prejavuje svoju svtos a pokrauje v diele spsy.

I. Spolon poslanie Syna a Ducha

689Ten, ktorho Otec poslal... do naich sdc, Ducha svojho Syna (Gal 4, 6), je skutone Boh.245 Je jednej podstaty s Otcom a Synom a je od nich neoddeliten tak vo vntornom ivote Trojice, ako aj vo svojom dare lsky svetu. Ale ke sa viera Cirkvi klania Najsvtejej Trojici, ktor dva ivot, je jednej podstaty a je nedeliten,254 vyznva aj rozdielnos osb. Ke Otec posiela svoje Slovo,485 posiela vdy aj svojho Ducha: je to spolon poslanie, v ktorom s Syn a Duch rozdielni, ale neoddeliten. Zaiste, zjavuje sa Kristus, viditen obraz neviditenho Boha, ale zjavuje ho Duch Svt.

690Jei je Kristus, pomazan,436 lebo Duch je jeho pomazanm a vetko o sa deje ponc vtelenm, vychdza z tejto plnosti. 7 Ke je napokon Kristus oslven, 8 me aj on od Otca posla Ducha tm, o v neho veria: dva im svoju slvu, 9 ie Ducha Svtho, ktor ho oslavuje. 10 Spolon poslanie sa bude odteraz rozvja v deoch, ktor adoptoval Otec v (tajomnom) tele svojho Syna.788 Poslanm Ducha adoptvneho synovstva bude zjednocova ich s Kristom a dva im i v om.

Pomazanie vak... znamen, e medzi Synom a Duchom nie je nijak vzdialenos. Ve ako ani rozum, ani zmysly nepoznaj ni sprostredkujceho medzi koou tela a pomazanm olejom, tak bezprostredn je aj spojenie Syna s Duchom Svtm, take ten, kto chce vierou dosiahnu Krista, mus najprv prs do styku s olejom: ve nie je dom ten, kto nem Ducha Svtho. Preto vyznanie, e Syn je Pn, zo strany tch, o [pomazanie] prijmaj, sa deje v Duchu Svtom,448 lebo Duch Svt zovadia vychdza v strety tm, o sa pribliuj s vierou. 11
II. Meno, pomenovania a symboly Ducha Svtho
Vlastn meno Ducha Svtho

691Duch Svt, tak je vlastn meno toho, ktormu sa klaniame a ktorho oslavujeme s Otcom a Synom. Cirkev toto meno prijala od Pna a vyznva ho pri krste svojich novch det. 12

Vrazom Duch sa preklad hebrejsk slovo Rach, ktor poda svojho pvodnho vznamu znamen dych, vzduch, vietor. Jei pouva prve vnmaten obraz vetra, aby Nikodmovi naznail transcendentn (nadzmyslov) novos toho, ktor je osobne Dychom Boha, Bom Duchom. 13 Na druhej strane Duch a Svt s Boie atribty (vlastnosti) spolon vetkm trom boskm osobm. Ale spojenm tchto dvoch vrazov oznauje Psmo, liturgia a teologick re nevslovn osobu Ducha Svtho s vylenm akejkovek monej zmeny s inmi prpadmi pouitia vrazov duch a svt.
Pomenovania Ducha Svtho

692Ke Jei zvestuje a subuje prchod Ducha Svtho, vol ho Parakletos, doslovne ten, ktor je privolan, po latinsky ad-vocatus (Jn 14, 16. 26; 15, 26; 16, 7). Grcke slovo Parakletos sa zvyajne preklad ako Teite1433 (alebo Zstanca), priom prvm teiteom (zstancom) je Jei. 14 Sm Pn Jei nazva Ducha Svtho Duch pravdy (Jn 16, 13).

693Okrem jeho vlastnho mena, ktor sa najviac pouva v Skutkoch apotolov a v novozkonnnch listoch, nachdzame u svtho Pavla aj pomenovania: prisben Duch, 15 Duch adoptvneho synovstva, 16 Kristov Duch, 17 Pnov Duch (2 Kor 3, 17), Bo Duch (Rim 8, 9. 14) 18 a u svtho Petra: Duch slvy (1 Pt 4, 14).
Symboly Ducha Svtho

694Voda. Symbolika vody naznauje psobenie Ducha Svtho pri krste,1218 pretoe sa voda po vzvan Ducha Svtho stva innm sviatostnm znakom novho narodenia: podobne ako sa n prenatlny vvin, ktor predchdzal nae prv narodenie, uskutonil vo vode, tak aj krstn voda v skutonosti znamen, e nae narodenie pre Bo ivot dostvame v Duchu Svtom. Ale ako sme v jednom Duchu pokrsten, tak sme aj napojen jednm Duchom (1 Kor 12, 13). Duch je teda aj osobne ivou vodou, ktor vychdza z ukriovanho Krista 19 ako zo svojho pramea a v ns prdi do venho ivota. 20 2652

695Pomazanie. Symbolika pomazania olejom1293 naznauje aj Ducha Svtho, take sa pomazanie stalo jeho synonymom. 21 Pri uvdzan do kresanskho ivota je pomazanie sviatostnm znakom birmovania, ktor sa vo Vchodnch cirkvch vol jednoducho krizmcia (t. j. pomazanie krizmou). Ale aby sa pochopil cel jeho vznam, treba sa vrti k prvmu pomazaniu,436 ktor vykonal Duch Svt: k pomazaniu Jeia. Kristus alebo Mesiᚓ (z hebrejskho Maach) znamen pomazan Bom Duchom. V Starej zmluve boli viacer Pnovi pomazan, 22 osobitne kr Dvid. 23 Ale Jei je Bo pomazan jedinenm spsobom: udsk prirodzenos, ktor Syn berie na seba, je plne pomazan Duchom Svtm. Jeia ustanovil Duch Svt za Krista. 24 Panna Mria ho pone z Ducha Svtho, ktor ho prostrednctvom anjela zvestuje ako Krista pri jeho naroden 25 a Simeona pobda, aby iel do chrmu vidie Pnovho Mesia. 26 1504 Duch Svt napa Krista 27 a jeho sila vychdza z Krista, ke uzdravuje a liei. 28 A napokon Duch Svt kriesi Jeia z mtvych. 29 A tak Jei, plne ustanoven za Krista (Mesia) vo svojej udskej prirodzenosti, ktor zvazila nad smrou, 30 hojne vylieva Ducha Svtho, a km svt, vo svojom spojen s udskou prirodzenosou Boieho Syna, nevytvoria toho dokonalho Mua..., ktor uskuton Kristovu plnos: 31 794 plnho Krista (totum Christum), poda vyjadrenia svtho Augustna. 32

696Ohe. Km voda znamen narodenie a plodnos ivota udelenho v Duchu Svtom, ohe je symbolom pretvrajcej sily psobenia Ducha Svtho.1127 Prorok Eli, ktor povstal... ako ohe a ktorho slovo blalo ohom sa faka (Sir 48, 1), svojou modlitbou privolal ohe z neba2586 na obetu na vrchu Karmel 33 ako predobraz oha Ducha Svtho, ktor pretvra to, oho sa dotkne. Jn Krstite, ktor ide pred Pnom s Eliovm duchom a mocou718 (Lk 1, 17), zvestuje Krista ako toho, ktor bude krsti Duchom Svtm a ohom (Lk 3, 16), Duchom, o ktorom Jei povie: Ohe som priiel vrhn na zem; a o chcem? Len aby u vzplanul (Lk 12, 49). V podobe ohnivch jazykov spoinie Duch Svt v turne rno na uenkoch a napln ich sebou 34 . Duchovn tradcia zachov tento symbol oha ako jeden z najvraznejch symbolov psobenia Ducha Svtho: 35 Ducha neuhajte (1 Sol 5, 19).

697Oblak a svetlo. Tieto dva symboly s v zjaveniach Ducha Svtho neoddeliten. U pri teofnich (Boch zjaveniach) Starho zkona raz temn, inokedy iariv oblak zjavuje ivho Boha a Spasitea, zahaujc transcendentn povahu jeho slvy: Mojiovi na vrchu Sinaj, 36 v stnku stretnutia 37 a poas putovania na pti 38 a alamnovi pri posviacke chrmu. 39 Tieto predobrazy spa Kristus v Duchu Svtom. Duch Svt zostupuje na Pannu Mriu a zatieuje ju,484 aby poala a porodila Jeia. 40 Na vrchu premenenia Duch Svt prichdza v oblaku,554 ktor zahauje Jeia, Mojia a Elia, Petra, Jakuba a Jna, a z oblaku zaznel hlas: ,Toto je mj vyvolen Syn, povajte ho!' (Lk 9, 34-35). A napokon ten ist oblak vzal uenkom spred o Jeia v de nanebovstpenia 41 a zjav ho ako Syna loveka659 v jeho slve v de jeho prchodu. 42

698Pea je symbol blzky symbolu pomazania.1295-1296 Ve Kristus je ten, ktorho oznail Boh svojou peaou (Jn 6, 27), a v om Otec aj ns oznail svojou peaou (2 Kor 1, 22). 43 Pretoe obraz peate (po grcky sphragis) oznauje nezmazaten inok pomazania Duchom Svtm vo sviatostiach krstu,1121 birmovania a posvtnho stavu, bol pouit v niektorch teologickch tradcich na vyjadrenie nezmazatenho znaku, vtlaenho tmito tromi sviatosami, ktor sa nemu opakova.

699Ruka. Jei vkladanm rk uzdravoval chorch 44 a ehnal deti. 45 292 Apotoli bud robi to ist v jeho mene. 46 Ba viac, apotoli vkladanm rk udeuj Ducha Svtho. 47 List Hebrejom zaradi je vkladanie rk1288 do potu zkladnch lnkov svojho uenia. 48 13001573 Cirkev zachovala tento znak vemocnho vyliatia Ducha Svtho vo svojich sviatostnch epiklzach.1668

700Prst. Jei vyha Bom prstom... zlch duchov (Lk 11, 20). Ak bol Bo zkon napsan Bom prstom2056 (Ex 31, 18) na kamennch tabuliach, Kristov list, zveren starostlivosti apotolov, je napsan... Duchom ivho Boha, nie na kamennch tabuliach, ale na ivch tabuliach srdca (2 Kor 3, 3). Hymnus Veni, Creator Spiritus vzva Ducha Svtho ako prst Boej pravice (dextrae Dei digitus). 49

701Holubica. Na konci potopy (ktorej symbol sa tka krstu)1219 sa holubica, ktor vypustil Noe, vracia s erstvou olivovou ratolesou v zobku, ktor znamen, e zem je znova obvaten. 50 Ke Jei vystupuje po svojom krste z vody, zostupuje na neho Duch Svt v podobe holubice a zostva nad nm. 51 535 Duch zostupuje do oistenho srdca pokrstench a spova v om. V niektorch kostoloch sa najsvtejia Eucharistia uchovva v kovovej schrnke v podobe holubice (columbarium) zavesenej nad oltrom. Symbol holubice na oznaenie Ducha Svtho je v kresanskej ikonografii tradin.
III. Duch a Boie Slovo v ase prisben

702Od zaiatku a po plnos asu (Gal 4, 4) zostva spolon poslanie Slova a Otcovho Ducha skryt, ale stle psob. Medzitm Bo Duch pripravuje as Mesia122 a obaja, hoci ete nie s plne zjaven, s u prisben, aby ich udia oakvali a prijali, ke sa zjavia. Preto ke Cirkev ta Star zkon, 52 skma, 53 o nm Duch, ktor hovoril skrze prorokov, 54 107 chce poveda o Jeiovi Kristovi.

Slovom proroci tu viera Cirkvi243 rozumie vetkch tch, ktorch Duch Svt inpiroval pri ivom ohlasovan a pri psan svtch knh tak Starho, ako aj Novho zkona. idovsk tradcia rozliuje Zkon (prvch p knh alebo Pentateuch), Prorokov (nae takzvan historick a prorock knihy) a Spisy (najm poun knihy a almy). 55
Pri stvoren

703Boie Slovo a Bo Dych s na zaiatku jestvovania292 a ivota kadho stvorenia: 56

Duchu Svtmu prinle vldnu, posvcova a oivova stvorenie, lebo on je Boh jednej podstaty s Otcom a Slovom... Jemu patr moc nad ivotom, lebo ako Boh zachovva stvorenie v Otcovi skrze Syna. 57 291

704loveka utvoril [Boh] vlastnmi rukami [ie Synom a Duchom Svtm]... a na stvrnenom tele vyobrazil svoju podobu, aby aj to, o je viditen, malo na sebe Boiu podobu. 58 356
Duch prisbenia

705lovek znetvoren hriechom a smrou410 ostva na Bo obraz, na obraz Syna, ale chba mu Boia slva (Rim 3, 23), je pozbaven Boej podoby. Prisbenm, ktor dostal Abrahm, sa zana ekonmia spsy. Na jej konci sm Syn vezme na seba obraz 59 2809 a obnov ho v jeho podobe s Otcom tm, e mu vrti slvu, Ducha Oivovatea.

706Proti vetkej udskej ndeji Boh Abrahmovi subuje potomstvo60 ako ovocie viery a moci Ducha Svtho. 60 V om bud poehnan vetky nrody zeme. 61 Tmto potomstvom bude Kristus, 62 v ktorom vyliatie Ducha Svtho zhromad v jedno rozptlen Boie deti (Jn 11, 52). Ke sa Boh zavzuje prsahou, 63 zavzuje sa u darova svojho milovanho Syna, 64 ako aj prisbenho Ducha Svtho... na vykpenie tch, ktorch si zskal (Ef 1, 13-14). 65
V teofnich a v Zkone

707Teofnie (zjavenia Boha) osvetuj cestu prisbenia od patriarchov po Mojia a od Jozueho a po videnia, ktormi sa zana poslanie vekch prorokov. Kresansk tradcia vdy uznvala, e v tchto teofnich sa dvalo vidie a pou Boie Slovo, zjaven a sasne zatienen v oblaku Ducha Svtho.

708Tto Boia pedaggia1961-1964 ie vchova sa prejavuje najm v dare Zkona. 66 Zkon bol dan ako vychovvate, aby viedol ud ku Kristovi. 67 122 Ale neschopnos Zkona spasi loveka pozbavenho Boej podoby a hlbie poznanie hriechu, ktor poskytuje Zkon, 68 vzbudzuj tbu po Duchu Svtom. Svedia o tom vzdychy almov.2585
V krovstve a vo vyhnanstve

709Zkon, znamenie prisbenia a zmluvy, mal riadi srdce a ustanovizne nroda, ktor sa zrodil z Abrahmovej viery. Ak teraz budete poslcha mj hlas a ak zachovte moju zmluvu, tak mi budete... krovskm kazstvom a svtm nrodom (Ex 19, 5-6). 69 Ale po Dvidovi Izrael podahol pokueniu sta sa krovstvom ako in nrody. Krovstvo, ktor bolo predmetom prisbenia danho Dvidovi, 70 2579 bude vak dielom Ducha Svtho; bude patri chudobnm poda Ducha.544

710Zanedbvanie Zkona a nevernos Zmluve ved k smrti: prichdza vyhnanstvo, ktor je zdanlivm zmarenm prisben, no v skutonosti je to tajomn vernos Boha spasitea a zaiatok prisbenej obnovy, ale poda Ducha. Bolo potrebn, aby Bo ud pretrpel tto oistu. 71 Vyhnanstvo u vna do Boieho plnu tie kra a zvyok chudobnch, ktor sa z vyhnanstva vrti, je jednm z najpriezranejch predobrazov Cirkvi.
Oakvanie Mesia a jeho Ducha

711Ha, ja robm nieo nov (Iz 43, 19): zanaj sa rta dve prorock lnie; jedna sa zameriava na oakvanie Mesia,64522 druh na zvestovanie novho Ducha. Zbiehaj sa v malom zvyku, v ude chudobnch, 72 ktor v ndeji oakva potechu Izraela a vykpenie Jeruzalema (Lk 2, 25. 38).

U sme videli, ako sa na Jeiovi splnili proroctv, ktor sa na neho vzahovali. Tu sa obmedzme na tie, v ktorch zretenejie vidno vzah medzi Mesiom a jeho Duchom.

712Charakteristick rty oakvanho Mesia439 sa zanaj objavova v knihe o Emanuelovi 73 (ke Izai... videl jeho [Kristovu] slvu: Jn 12, 41), najm v Iz 11, 1-2:

Z pa Jesseho vypu ratoles
a z jeho koreov vhonok vykvitne.
A spoinie na om duch Pnov:
duch mdrosti a rozumu,
duch rady a sily,
duch poznania a bohabojnosti.

713Mesiove rty s zjaven najm v spevoch o Sluobnkovi. 74 Tieto spevy ohlasuj zmysel Jeiovho umuenia601 a ukazuj tak spsob, akm vyleje Ducha Svtho, aby oivil mnohch: nie zvonka, ale tak, e prijme nau prirodzenos sluhu (Flp 2, 7). Tm, e berie na seba nau smr, me nm udeova svojho vlastnho Ducha ivota.

714Preto Kristus zana ohlasova dobr zves tm, e vzahuje na seba tto sta z Izaia (Lk 4, 18-19): 75

Pnov Duch je nado mnou,
lebo ma pomazal,
aby som hlsal evanjelium chudobnm.
Poslal ma oznmi zajatm, e bud prepusten
a slepm, e bud vidie;
utlanch prepusti na slobodu
a ohlsi Pnov milostiv rok.

715Prorock texty priamo sa tkajce zoslania Ducha Svtho s prorock vroky, v ktorch Boh hovor k srdcu svojho udu reou prisbenia, ktor je podfarben lskou a vernosou. 76 214 Svt Peter na turne rno vyhlsi, e sa tieto proroctv splnili. 77 Poda tchto prisben Pnov Duch obnov v poslednch asoch srdcia ud tm, e do nich vpe nov zkon;1965 zhromad a zmieri rozptlen a rozdelen nrody; pretvor prv stvorenie a Boh tam bude prebva s umi v pokoji.

716ud chudobnch, 78 ie ponench a tichch, ktor s celkom odovzdan do tajomnch plnov svojho Boha, tch, o oakvaj spravodlivos nie od ud, ale od Mesia, je nakoniec vekm skrytm dielom Ducha Svtho v ase prisben na pripravenie Kristovho prchodu. Hodnota ich srdca, oistenho a osvietenho Duchom,368 je opsan v almoch. V tchto chudobnch Duch pripravuje Pnovi ochotn ud (Lk 1, 17).
IV. Kristov Duch v plnosti asu
Jn, Predchodca, Prorok a Krstite

717Bol lovek, ktorho poslal Boh, volal sa Jn523 (Jn 1, 6). Jna u v matkinom lone... napln Duch Svt (Lk 1, 15) 79 skrze samho Krista, ktorho Panna Mria krtko predtm poala z Ducha Svtho. Tak Mriinou nvtevou u Albety Boh navtvil... svoj ud (Lk l, 68).

718Jn je Eli, ktor m prs: 80 696 prebva v om ohe Ducha a pobda ho s pred (ako predchodca) Pnom, ktor prichdza. V Jnovi, Predchodcovi, Duch Svt dokonuje pripravova Pnovi ochotn ud (Lk 1, 17).

719Jn je viac ako prorok (Lk 7, 26). V om Duch Svt kon hovori skrze prorokov. Jn uzaviera cyklus prorokov, ktor sa zaal Eliom. 81 Zvestuje, e potecha Izraela je blzko, je hlasom prichdzajceho teitea. 82 2684 Prichdza ako svedok vyda svedectvo o svetle (Jn 1, 7), 83 ako to bude robi Duch pravdy. 84 Takto Duch pred Jnovmi oami spa to, o hadali a skmali proroci a na o tia hadie anjeli (1 Pt 1, 10. 12): ,Na koho uvid zostupova Ducha a spoin na om, to je ten, o krst Duchom Svtm.' A ja som to videl a vydvam svedectvo, e toto je Bo Syn...536 Ha, Bo Barnok (Jn 1, 33-36).

720Nakoniec Duch Svt zana s Jnom Krstiteom v predobraze to, o uskuton s Kristom a v Kristovi: navrtenie Boej podoby lovekovi. Jnov krst bol krstom na poknie, krst vodou a Duchom535 bude novm narodenm. 85
Zdravas', milosti pln

721Mria, presvt Boia Matka, vdy Panna, je vedielom poslania Syna a Ducha v plnosti asu. Prv raz v plne spsy Otec nachdza Prbytok - pretoe ho pripravil jeho Duch484 -, v ktorom me jeho Syn a jeho Duch prebva medzi umi. V tomto zmysle Tradcia Cirkvi asto vzahuje na Mriu tie najkrajie texty o Mdrosti: 86 liturgia ospevuje Mriu a predstavuje ju ako Stolicu Mdrosti.

V nej sa zanaj zjavova obdivuhodn Boie diela, ktor Duch vykon v Kristovi a v Cirkvi:

722Duch Svt pripravil Mriu svojou milosou.489 Bolo treba, aby bola pln milosti Matka toho, v ktorom telesne prebva cel plnos bostva (Kol 2, 9). Z rej milosti bola poat bez hriechu ako najponenejia zo vetkch stvoren a najschopnejia z nich prija nevslovn Dar Vemohceho. Anjel Gabriel ju prvom pozdravuje ako dcru Siona:2676 Zdravas'! (Raduj sa!). 87 Ke Mria nos v sebe venho Syna, vo svojom chvlospeve 88 vzdva Otcovi v Duchu Svtom vaky celho Boieho udu, a teda Cirkvi.

723V Mrii Duch Svt uskutouje Otcov dobrotiv pln. Z Ducha Svtho Panna pone a porod Boieho Syna.485 Jej panenstvo sa mocou Ducha Svtho a viery stva jedinenou plodnosou. 89 506

724V Mrii Duch Svt zjavuje Otcovho Syna, ktor sa stal Synom Panny. Ona je horiacim krkom definitvnej teofnie: naplnen Duchom Svtm208 ukazuje Slovo v jeho krehkom tele a dva ho pozna chudobnm 90 2619 a prvotinm nrodov. 91

725Napokon skrze Mriu zana Duch Svt privdza do spoloenstva963 s Kristom ud, ktor s predmetom dobrotivej Boej lsky. 92 Ako prv vdy prijmaj Krista ponen: pastieri, mudrci, Simeon a Anna, novomanelia z Kny a prv uenci.

726Na konci tohto poslania Ducha Svtho sa Mria stva enou, novou Evou, matkou ijcich, matkou plnho Krista. 93 4942618 Ako tak, zotrvvajc s Dvanstimi jednomysene... na modlitbch (Sk 1, 14), je prtomn na svite poslednch ias, ktor zane Duch Svt na turne rno zjavenm Cirkvi.
Jei Kristus

727Cel poslanie Syna a Ducha Svtho v plnosti asu438 je obsiahnut v tom, e Syn je u od svojho vtelenia695 pomazan Otcovm Duchom: Jei je Kristus, Mesi.536

Cel druh as Vyznania viery treba ta v tomto svetle. Cel Kristovo dielo je spolonm poslanm Syna a Ducha Svtho. Tu sa zmienime iba o Jeiovom prisben Ducha Svtho a o dare Ducha Svtho od oslvenho Pna.

728Jei plne zjavuje Ducha Svtho a vtedy, ke bol sm oslven svojou smrou a svojm zmtvychvstanm. Postupne ho vak naznauje u pri vyuovan zstupov, ke zjavuje, e jeho telo bude pokrmom pre ivot sveta. 94 Naznauje ho aj Nikodmovi, 95 Samaritnke 96 a tm, ktor sa zastuj na sviatku Stnkov. 97 Svojim uenkom hovor o om otvorene v svislosti s modlitbou 98 a so svedectvom, ktor bud musie vydva. 99 2615

729A ke prila hodina, ke m by oslven, subuje Jei prchod Ducha Svtho, lebo jeho smr a jeho zmtvychvstanie bud splnenm prisbenia danho otcom: 100 na Jeiovu prosbu Otec d Ducha pravdy, inho Teitea; Otec ho pole v Jeiovom mene; Jei ho pole od Otca, lebo Duch vychdza z Otca. Duch Svt prde, budeme ho pozna, bude s nami navdy, bude s nami bva; nau ns vetko a pripomenie nm vetko, o Jei povedal, a vyd o om svedectvo; uvedie ns do plnej pravdy a oslvi Krista. A svetu uke, o je hriech, o spravodlivos a o sd.3881433

730Konene nadila Jeiova hodina: 101 Jei pora svojho ducha do Otcovch rk  102 vo chvli, ke svojou smrou vaz nad smrou, take hne, ako bol vzkriesen z mtvych Otcovou slvou (Rim 6, 4), dva Ducha Svtho, ke dchne na svojich uenkov. 103 Od tej chvle sa poslanie Jeia Krista a Ducha Svtho stva poslanm Cirkvi:850 Ako ma poslal Otec, aj ja posielam vs (Jn 20, 21). 104
V. Duch a Cirkev v poslednch asoch
Turce

731V de Turc2623 (po skonen siedmich vekononch tdov) sa Kristova Vek noc zavruje vyliatm Ducha Svtho,767 ktor je zjaven, dan a udelen ako bosk osoba:1302 Kristus Pn hojne vylieva Ducha Svtho zo svojej plnosti. 105

732V ten de je plne zjaven Najsvtejia Trojica.244 Od toho da je Krovstvo, ktor ohlasoval Kristus, otvoren pre tch, o v neho veria: v krehkom tele a vo viere u maj as na spoloenstve Najsvtejej Trojice. Duch Svt svojm prchodom,672 ktor neprestva, uvdza svet do poslednch ias, do obdobia Cirkvi, do zdedenho, ale ete nezavenho Krovstva:

Videli sme prav svetlo, prijali sme nebeskho Ducha, nali sme prav vieru: klaniame sa nedelitenej Trojici, lebo ona ns spasila. 106
Duch Svt - Bo dar

733Boh je lska (1 Jn 4, 8. 16) a lska je prv dar,218 ktor obsahuje vetky ostatn dary. Tto lska je rozliata v naich srdciach skrze Ducha Svtho, ktorho sme dostali (Rim 5, 5).

734Pretoe sme mtvi alebo aspo zranen hriechom, prvm inkom daru lsky je odpustenie naich hriechov.1987 A je to prve spoloenstvo Svtho Ducha (2 Kor 13, 13), ktor v Cirkvi vracia pokrstenm Boiu podobu straten hriechom.

735Boh nm teda dva zvdavok alebo prvotiny nho dedistva: 107 sm ivot Najsvtejej Trojice, ktor spova v tom, e milujeme, ako on miloval ns. 108 Tto lska 109 je princpom novho ivota v Kristovi,1822 ktor sa stal monm, lebo sme dostali silu Ducha Svtho. 110

736Vaka tejto sile Ducha mu Boie deti prina ovocie. Ten, ktor ns natepil na prav vini, spsob, e budeme prina ovocie Ducha,1832 ktorm je lska, rados, pokoj, zhovievavos, lskavos, dobrota, vernos, miernos, zdranlivos (Gal 5, 22-23). Duch je n ivot. m viac sa zriekame seba samch, 111 tm viac Duch psob, aby sme poda Ducha aj konali. 112

Skrze Ducha Svtho sa dva navrtenie do raja, vstup do nebeskho krovstva a nvrat do stavu adoptovanch synov: dva sa odvaha vola Boha svojm Otcom, umouje sa ma as na Kristovej milosti, vola sa synom svetla a ma podiel na venej slve. 113
Duch Svt a Cirkev

737Poslanie Jeia Krista a Ducha Svtho sa uskutouje v Cirkvi, Kristovom tele a chrme Ducha Svtho.787-798 Toto spolon poslanie zapja veriacich v Krista do jeho spoloenstva s Otcom v Duchu Svtom:1093-1109 Duch pripravuje ud, predchdza ich svojou milosou, aby ich pritiahol ku Kristovi. Zjavuje im vzkriesenho Pna, pripomna im jeho slov a otvra im ducha, aby chpali jeho smr a zmtvychvstanie. Sprtomuje im Kristovo tajomstvo predovetkm v Eucharistii, aby ich zmieril a uviedol do spoloenstva s Bohom, aby im umonil prina vea ovocia (Jn 15, 5. 8. 16).

738Poslanie Cirkvi nie je teda pridan k poslaniu Krista a Ducha Svtho, ale je jeho sviatosou:850777 Cirkev je celm svojm bytm a vo vetkch svojich doch poslan ohlasova, dosvedova, aktualizova a ri tajomstvo spoloenstva Najsvtejej Trojice (o tom sa bude hovori v nasledujcom lnku):

Znova tvrdme, e my vetci, ke sme prijali jednho a toho istho Ducha, toti Svtho, uritm spsobom sa spjame aj navzjom, aj s Bohom. Lebo hoci sme jednotlivo mnoh a hoci Kristus spsobuje, aby v kadom z ns prebval Otcov a jeho Duch, je iba jeden a nedeliten Duch, ktor tch, o s navzjom rozdielni... spja skrze seba v jedno a spsobuje, aby bolo vetkch vidie ako osi jedno v om. Lebo ako sila svtho [Kristovho] tela rob spoludmi tch, v ktorch je, myslm si, e vo vetkch prebvajci jeden nedeliten Bo Duch takisto spja vetkch do duchovnej jednoty. 114

739Pretoe Duch Svt je Kristovm pomazanm, Kristus, Hlava tela, ho rozlieva do svojich dov,1076 aby ich ivil, uzdravoval a usporadval v ich vzjomnch funkcich, aby ich oivoval, posielal vydva svedectvo a zapjal do svojej obety Otcovi a do svojho prhovoru za cel svet. Prostrednctvom sviatost Cirkvi Kristus udeuje dom svojho tela svojho Svtho Ducha a Posvtitea (o tom sa bude hovori v druhej asti Katechizmu).

740Tieto obdivuhodn Boie diela, ktor sa dvaj veriacim vo sviatostiach Cirkvi, prinaj svoje ovocie v novom ivote poda Ducha v Kristovi (o tom sa bude hovori v tretej asti Katechizmu).

741Duch prichdza na pomoc naej slabosti, lebo nevieme ani to, za o sa mme modli, ako treba: a sm Duch sa prihovra za ns nevyslovitenmi vzdychmi (Rim 8, 26). Duch Svt, tvorca Boch diel, je uiteom modlitby (o tom sa bude hovori v tvrtej asti Katechizmu).
Zhrnutie

742Pretoe ste synmi, poslal Boh do naich sdc Ducha svojho Syna a on vol: ,Abba, Ote!' (Gal 4, 6).

743Ke Boh od zaiatku a do skonenia ias posiela svojho Syna, posiela vdy aj svojho Ducha: ich poslanie je spolon a neoddeliten.

744V plnosti asu Duch Svt zavruje v Mrii vetky prpravy na Kristov prchod k Boiemu udu. Psobenm Ducha Svtho v nej Otec dva svetu Emanuela, ktorho meno znamen Boh s nami (Mt 1, 23).

745Bo Syn je posvten za Krista (Mesia) pri svojom vtelen pomazanm Ducha Svtho. 115

746Jei je svojou smrou a svojm zmtvychvstanm ustanoven za Pna a Mesia (Sk 2, 36) v slve. Zo svojej plnosti vylieva Ducha Svtho na apotolov a na Cirkev.

747Duch Svt, ktorho Kristus, Hlava, rozlieva do svojich dov, buduje, oivuje a posvcuje Cirkev, ktor je sviatosou spoloenstva Najsvtejej Trojice a ud.
9. lnok
Verm v Svt Cirkev veobecn

748Kee Kristus je svetlo nrodov, tento posvtn koncil, zhromaden v Duchu Svtom, vemi ti ohlasovanm evanjelia kadmu stvoreniu osvieti vetkch ud Kristovm jasom, ktor iari na tvri Cirkvi. 116 Tmito slovami sa zana dogmatick kontitcia Druhho vatiknskeho koncilu o Cirkvi. Tm Koncil zdrazuje, e lnok viery o Cirkvi plne zvis od lnkov o Jeiovi Kristovi. Cirkev nem in svetlo, iba Kristovo svetlo. Poda obrazu obbenho cirkevnmi Otcami mono ju prirovna k mesiacu, ktorho cel svetlo je odrazom slnka.

749lnok viery o Cirkvi plne zvis aj od lnku o Duchu Svtom, ktor ho predchdza. Lebo ke sme u ukzali, e Duch Svt je prameom a darcom vetkej svtosti, teraz vyznvame, e on obdaroval Cirkev svtosou. 117 Cirkev je poda vyjadrenia Otcov miestom, kde kvitne Duch. 118

750Veri, e Cirkev je svt a katolcka,811 e je jedna a apotolsk (ako dodva Nicejsko-carihradsk vyznanie viery), je neoddeliten od viery v Boha Otca, Syna a Ducha Svtho. V Apotolskom symbole viery vyznvame, e verme v svt Cirkev. Latinsk text tu pouva vraz credo Ecclesiam - verm Cirkev,169 na rozdiel od credo in Deum - verm v Boha, aby sme si neplietli Boha s jeho dielami a aby sme vetky dary, ktor vloil do svojej Cirkvi, jasne pripisovali jeho dobrote. 119
1.. odsek
Cirkev v Boom plne
I. Pomenovania a predobrazy Cirkvi

751Cirkev sa vo Svtom psme oznauje vrazom ekklesia (z grckeho slovesa ek-kalein, vola z; z neho je latinsk Ecclesia, franczske glise talianske Chiesa), ktor znamen zvolanie [zhromadenia]. Oznauje zhromadenia udu, 120 zvyajne nboenskej povahy. Tento vraz sa v grckom preklade Starho zkona asto pouva na oznaenie zhromadenia vyvolenho udu pred Bohom, najm zhromadenia na Sinaji, kde Izrael dostal Zkon a kde ho Boh ustanovil za svoj svt ud. 121 Ke sa teda prv spoloenstvo tch, o verili v Krista, nazvalo Cirkev (ekklesia), uznalo, e je dediom tohto zhromadenia. V Cirkvi Boh zvolva svoj ud zo vetkch konn zeme. Vraz Kyriake, od ktorho je odvoden nemeck Kirche, anglick Church i slovensk Cirkev, zna t, ktor patr Pnovi.

752V kresanskej terminolgii vraz Cirkev1140 oznauje liturgick zhromadenie, 122 ale aj miestne spoloenstvo 123 832830 alebo cel veobecn spoloenstvo veriacich. 124 Tieto tri vznamy v skutonosti nemono od seba oddeova. Cirkev je ud, ktor Boh zhromauje po celom svete. Jestvuje v miestnych spoloenstvch a uskutouje sa ako liturgick, najm eucharistick zhromadenie. ije z Kristovho slova a tela, a tak sa aj sama stva Kristovm telom.
Symboly Cirkvi

753Vo Svtom psme nachdzame mnoho navzjom svisiacich obrazov a predobrazov, pomocou ktorch Zjavenie hovor o nevyerpatenom tajomstve Cirkvi.781 Obrazy vzat zo Starho zkona s obmenami zkladnej mylienky, toti mylienky Boieho udu. V Novom zkone 125 dostvaj vetky tieto obrazy nov stredobod tm, e sa Kristus stva Hlavou tohto udu, 126 789 ktor je preto jeho telom. Okolo tohto stredobodu sa zoskupuj obrazy vzat bu z pastierskeho, alebo z ronckeho ivota, prpadne zo stavby, alebo z rodiny a zo svadby. 127

754Cirkev je toti ovinec, ktorho jedinou a nevyhnutnou brnou je Kristus. 128 Je aj stdom, o ktorom sm Boh zvestoval, e bude jeho pastierom. 129 A hoci s ovce tohto stda pod sprvou udskch pastierov,857 predsa ich neprestajne vedie a iv sm Kristus, Dobr pastier a Kniea pastierov, 130 ktor poloil svoj ivot za ovce 131 . 132

755Cirkev je Boia roa alebo Boie pole. 133 Na tomto poli rastie prastar oliva, ktorej svtm koreom boli patriarchovia a v ktorej dolo a djde k zmiereniu idov a pohanov. 134 Cirkev vysadil nebesk hospodr ako achetn vinicu. 135 Prav vini je Kristus: on dva ivot a rodnos ratolestiam, ie nm, ktor prostrednctvom Cirkvi ostvame v om a bez neho nememe ni urobi 136 . 137 795

756Cirkev sa astejie vol aj Boia stavba. 138 Sm Pn sa prirovnal ku kameu, ktor stavitelia sce zavrhli, ale on sa stal kameom uholnm. 139 857 Na tomto zklade apotoli buduj Cirkev, 140 ktor od neho dostva svoju pevnos a sdrnos. Tto stavbu zdobia rozlin pomenovania: Bo dom, 141 v ktorom bva Boia rodina, Bo prbytok v Duchu, 142 Bo stnok medzi umi 143 797 a najm svt chrm, ktor, predstavovan svtyami z kamea, ospevuj svt Otcovia a liturgia ho prvom prirovnva k svtmu mestu, novmu Jeruzalemu.1045 Do neho sme toti tu na zemi vbudovan ako iv kamene. 144 Jn kontempluje toto svt mesto, ako pri obnoven sveta zostupuje ,z neba od Boha... vystrojen ako nevesta, ozdoben pre svojho encha' (Zjv 21, 1-2). 145

757Cirkev sa vol aj ,Jeruzalem, ktor je hore' a ,naa matka' (Gal 4, 26). 146 507 Opisuje sa ako nepokvrnen nevesta nepokvrnenho Barnka, 147 796 ktor Kristus ,miloval a seba samho vydal za u, aby ju posvtil'1616 (Ef 5, 25-26), ktor spojil so sebou nerozlunou zmluvou a neprestajne ju ,iv a opatruje' (Ef 5, 29). 148
II. Pvod, zaloenie a poslanie Cirkvi

758Aby sme mohli skma tajomstvo Cirkvi, treba najprv uvaova o jej pvode v plne Najsvtejej Trojice257 a o jej postupnej realizcii v dejinch.
Pln - zroden v Otcovom srdci

759Ven Otec z plne slobodnho a tajomnho rozhodnutia293 svojej mdrosti a dobroty stvoril cel svet a rozhodol, e ud pozdvihne k asti na Boom ivote, ku ktormu pozva vo svojom Synovi vetkch ud. Stanovil vak, e tch, o veria v Krista, zhromad vo svtej Cirkvi. Tto Boia rodina sa utvra a postupne uskutouje v priebehu udskch dejn poda Otcovho plnu: a vskutku, Cirkev, naznaen v predobrazoch u od poiatku sveta, obdivuhodne pripravovan v dejinch izraelskho udu a v Starej zmluve a zaloen v poslednch asoch, bola zjaven vyliatm Ducha a na konci vekov bude slvne zaven. 149
Cirkev - naznaen v predobrazoch od poiatku sveta

760Svet bol stvoren kvli Cirkvi, hovorili kresania prvch ias. 150 Boh stvoril svet kvli asti na svojom boskom ivote. Tto as i spoloenstvo sa uskutouje zhromaovanm ud v Kristovi294 a toto zhromaovanie je Cirkev. Cirkev je cieom vetkch vec. 151 Aj bolestn udalosti, ako pd anjelov a hriech loveka, dopustil Boh iba ako prleitos a prostriedok,309 aby rozvinul cel silu svojho ramena a pln mieru lsky, ktor chcel da svetu:

Ako toti jeho [Boia] va je dielom a toto [dielo] sa vol svet, tak aj jeho zmer je spsa ud a tento [zmer] bol nazvan Cirkev. 152
Cirkev - pripraven v Starej zmluve

761Zhromaovanie Boieho udu sa zana vo chvli, ke hriech zniil spoloenstvo ud s Bohom a spoloenstvo ud medzi sebou. Zhromaovanie Cirkvi je akoby reakciou Boha na chaos, ktor vyvolal hriech.55 Toto nov zjednocovanie sa deje skryto vntri kadho nroda: Bohu je v kadom nrode... mil ten, kto sa ho boj a kon spravodlivo (Sk 10, 35). 153

762Vzdialen prprava na zhromaovanie Boieho udu122522 sa zana povolanm Abrahma, ktormu Boh subuje, e sa stane otcom vekho nroda. 154 60 Bezprostredn prprava sa zana vyvolenm Izraela za Bo ud. 155 Svojm vyvolenm Izrael m by znamenm budceho zhromadenia vetkch nrodov. 156 84 Ale u proroci obviuj Izrael, e poruil zmluvu a zachoval sa ako prostittka. 157 Ohlasuj nov a ven zmluvu. 158 Tto nov zmluvu uzavrel Kristus. 159
Cirkev - zaloen Jeiom Kristom

763Je lohou Syna uskutoni v plnosti ias pln spsy svojho Otca. To je dvod jeho poslania. 160 Pn Jei poloil zklady svojej Cirkvi ohlasovanm blahozvesti, ie prchodu Boieho krovstva,541 ktor bolo od vekov prisben v Psmach. 161 Aby splnil Otcovu vu, Kristus zaloil nebesk krovstvo na zemi. Cirkev je Kristovo krovstvo u teraz tajomne prtomn. 162

764A toto krovstvo iari uom v Kristovom slove, v jeho skutkoch a prtomnosti. 163 Prija Jeiovo slovo znamen prija samo krovstvo. 164 543 Zrodkom a poiatkom Krovstva je malik stdo (Lk 12, 32) tch, ktorch Jei priiel zvola okolo seba. On sm je ich pastierom. 165 Oni tvoria prav Jeiovu rodinu. 166 1691 Tch, o takto zhromadil okolo seba, nauil nov spsob konania, ale aj ich vlastn modlitbu. 167 2558

765Pn Jei dal svojmu spoloenstvu truktru, ktor bude trva a do plnho zavenia Krovstva. Je to predovetkm ustanovenie Dvanstich s Petrom ako ich hlavou. 168 551860 Kee predstavuj dvans kmeov Izraela, 169 s zkladnmi kamemi novho Jeruzalema. 170 Dvansti 171 a in uenci 172 maj as na Kristovom poslan, na jeho moci, ale aj na jeho dele. 173 Vetkmi tmito inmi Kristus pripravuje a buduje svoju Cirkev.

766Ale Cirkev sa zrodila najm z Kristovho plnho sebadarovania813 za nau spsu, ktor anticipoval v ustanoven Eucharistie a uskutonil na kri.6101340 Zaiatok a vzrast [Cirkvi] naznauj krv a voda, ktor vyli z otvorenho boku ukriovanho Jeia. 174 617 Lebo z boku Krista zosnulho na kri sa zrodilo obdivuhodn tajomstvo [sviatos] celej Cirkvi. 175 Ako bola Eva utvoren z boku spiaceho Adama,478 tak sa Cirkev zrodila z prebodnutho srdca Jeia Krista zosnulho na kri. 176
Cirkev - zjaven Duchom Svtm

767Ke bolo dokonen dielo, ktorm Otec poveril Syna na zemi, bol v de Turc zoslan Duch Svt, aby ustavine posvcoval Cirkev. 177 731 Vtedy bola Cirkev verejne zjaven pred zstupmi a kzanm sa zaalo renie evanjelia medzi nrodmi. 178 Kee Cirkev je zvolvanm a zhromaovanm vetkch ud k spse, je samou svojou povahou misionrska. Kristus ju posiela ku vetkm nrodom, aby z nich urobila uenkov. 179 849

768Aby Cirkev mohla plni svoje poslanie, Duch Svt ju vystrojuje a riadi rznymi hierarchickmi a charizmatickmi darmi. 180 A tak Cirkev, vystrojen darmi svojho Zakladatea a verne zachovvajca jeho prikzania lsky, pokory a sebazaprenia, dostva poslanie ohlasova Kristovo a Boie krovstvo a zaklada ho v kadom nrode. Ona je zrodkom a poiatkom tohto krovstva na zemi. 181 541
Cirkev - zaven v slve

769Cirkev... bude zaven a v nebeskej slve 182 pri Kristovom slvnom prchode.6712818 A dovtedy Cirkev kra na svojej pti medzi prenasledovaniami sveta a Bomi techami. 183 Vie, e tu na zemi je vo vyhnanstve, vzdialen od Pna 184 a ti po plnom prchode Krovstva, po chvli, ke sa spoj v slve so svojm Krom. 185 675 Zavenie Cirkvi a jej prostrednctvom i sveta v slve sa neuskuton bez vekch skok. A vtedy vetci spravodliv ponc Adamom,1045 od spravodlivho bela a po poslednho vyvolenho, bud zhromaden vo veobecnej Cirkvi u Otca. 186
III. Tajomstvo Cirkvi

770Cirkev je v dejinch, ale zrove ich presahuje. Iba myse osvieten vierou 187 812 me pozna v jej viditenej skutonosti zrove aj skutonos duchovn, nositeku Boieho ivota.
Cirkev - zrove viditen a duchovn

771Jedin prostrednk Kristus827 zaloil a neprestajne udriava svoju svt Cirkev, spoloenstvo viery, ndeje a lsky na tejto zemi, ako viditen organizmus, prostrednctvom ktorho ri pravdu a milos v prospech vetkch. Cirkev je zrove:

    * spolonos... vystrojen hierarchickmi ustanovizami1880 i Kristovo tajomn telo;
    * viditen zhromadenie i duchovn spoloenstvo;
    * Cirkev pozemsk i Cirkev oplvajca nebeskmi dobrami.954
    * Tieto dimenzie spolu vytvraj jedin zloit skutonos, ktor sa sklad z udskho a boskho prvku. 188

Cirkev sa vyznauje tm, e je zrove udsk i bosk, viditen i oplvajca neviditenmi dobrami, horliv v innosti a oddan kontemplcii, prtomn vo svete, a predsa cudzinka, a to tak, e o je v nej udsk, je zameran na bosk a sa mu podriauje, o je viditen, je zameran na neviditen, o je innosou, je zameran na kontemplciu, a o je prtomn, je zameran na budce mesto, ktor hadme. 189

Ak ponenos! Ak vzneenos! Kedarsk stan a Boia svtya; pozemsk prbytok a nebesk palc; hlinen dom a krovsk dvorana; smrten telo a chrm svetla; a napokon predmet opovrhnutia pre pynch a Kristova nevesta. Je ierna, ale pekn, dcry jeruzalemsk: a hoci je vyblednut od nmahy a utrpenia dlhho vyhnanstva, zdob ju nebesk krsa. 190
Cirkev - tajomstvo zjednotenia ud s Bohom

772V Cirkvi Kristus uskutouje a zjavuje svoje vlastn tajomstvo ako cie Boieho plnu:518 zjednoti v Kristovi ako v hlave vetko (Ef 1, 10). Svt Pavol nazva manelsk spojenie Krista s Cirkvou vekm tajomstvom (Ef 5, 32). Pretoe je Cirkev spojen s Kristom ako so svojm enchom, 191 stva sa aj sama tajomstvom. 192 796 Ke svt Pavol kontempluje v nej tajomstvo, vol: Kristus vo vs, ndej slvy (Kol 1, 27).

773Toto spoloenstvo ud s Bohom prostrednctvom lsky, ktor nikdy nezanikne (1 Kor 13, 8), je v Cirkvi cieom, ktor uruje vetko, o je v nej sviatostnm prostriedkom viazanm na tento pominuten svet. 193 671 Jej truktra je plne zameran na svtos Kristovch dov. A svtos sa hodnot poda ,vekho tajomstva',972 v ktorom Nevesta odpoved svojm darom lsky na dar encha. 194 Mria ns vetkch predchdza vo svtosti, ktor je tajomstvom Cirkvi, ako Nevesta, na ktorej niet kvrny ani vrsky (Ef 5, 27). Preto marinska dimenzia Cirkvi predchdza jej petrovsk dimenziu. 195
Cirkev - veobecn sviatos spsy

774Grcke slovo mysterion bolo preloen do latininy dvoma vrazmi: mysterium a sacramentum.1075 V alom vysvetovan vraz sacramentum (sviatos) vyjadruje skr viditen znak skrytej skutonosti spsy, ktor sa oznauje vrazom mysterium (tajomstvo). V tomto zmysle je sm Kristus tajomstvom spsy: Niet inho Boieho tajomstva, iba Kristus. 196 515 Spasiten dielo jeho svtej a posvcujcej udskej prirodzenosti je sviatosou spsy,2014 ktor sa prejavuje a psob vo sviatostiach Cirkvi (Vchodn cirkvi ich volaj aj svtmi tajomstvami). Sedem sviatost s znaky a nstroje (signa et instrumenta), 197 ktormi Duch Svt ri milos Krista,1116 ktor je Hlavou v Cirkvi, ktor je jeho telom. Cirkev teda obsahuje a udeuje neviditen milos, ktorej je znakom. V tomto analogickom zmysle sa vol sviatosou.

775Cirkev je v Kristovi akoby sviatosou, ie znakom a nstrojom dvernho zjednotenia s Bohom a jednoty celho udskho pokolenia. 198 Prvm cieom Cirkvi je teda by sviatosou dvernho zjednotenia ud s Bohom. Kee spoloenstvo medzi umi m korene v zjednoten s Bohom, Cirkev je aj sviatosou jednoty udskho pokolenia.360 V nej sa tto jednota u zaala, lebo zhromauje ud zo vetkch nrodov, kmeov, plemien a jazykov (Zjv 7, 9). Cirkev je zrove znakom a nstrojom plnho uskutonenia tejto jednoty, ktor m ete len prs.

776Ako sviatos je Cirkev Kristovm nstrojom.1088 V jeho rukch je nstrojom vykpenia vetkch, 199 veobecnou sviatosou spsy, 200 prostrednctvom ktorej Kristus zjavuje a zrove uskutouje tajomstvo Boej lsky k uom. 201 Cirkev je viditenm plnom lsky Boha k udstvu, 202 ktor chce, aby cel udsk pokolenie utvorilo jeden Bo ud, splynulo v jedno Kristovo telo a bolo vybudovan v jeden chrm Ducha Svtho. 203
Zhrnutie

777Biblick slovo ekklesia, ktorm sa oznauje Cirkev, znamen zvolanie [zhromadenia]. Oznauje zhromadenie tch, ktorch Boie slovo zvolva, aby utvorili Bo ud, a ktor tm, e sa ivia Kristovm telom, sa sami stvaj Kristovm telom (Cirkvou).

778Cirkev je cestou a zrove cieom Boieho plnu - naznaen v predobrazoch v stvoren, pripraven v Starej zmluve, zaloen slovami a inmi Jeia Krista, uskutonen jeho vykupiteskm krom a jeho zmtvychvstanm, je vyliatm Ducha Svtho zjaven ako tajomstvo spsy. Zaven bude v nebeskej slve ako zhromadenie vetkch vykpench zo zeme (Zjv 14, 3).

779Cirkev je zrove viditen i duchovn, hierarchick spolonos i Kristovo tajomn telo. Je jedna, vytvoren z dvoch prvkov: boskho a udskho. V tom spova jej tajomstvo, ktor mono prija len vierou.

780Cirkev je na tomto svete sviatosou spsy, znakom a prostriedkom spoloenstva s Bohom a spoloenstva medzi umi.
2.. odsek
Cirkev - Bo ud, Kristovo telo, chrm Ducha Svtho
I. Cirkev - Bo ud

781Bohu je zaiste v kadom ase a v kadom nrode mil ten, kto sa ho boj a kon spravodlivo. Bohu sa vak zapilo posvcova a spasi ud nie kadho osve, bez akhokovek vzjomnho spojenia, ale vytvori z nich ud, ktor by ho pravdivo poznal a svto mu slil. Vyvolil si teda izraelsk ud za svoj ud, uzavrel s nm zmluvu a postupne ho formoval tm, e mu v jeho dejinch zjavoval seba samho a rozhodnutie svojej vle a e si ho posvcoval. Toto vetko sa vak stalo ako prprava a predobraz tej novej a dokonalej zmluvy, ktor mala by uzavret v Kristovi... Tto nov zmluvu, toti nov zmluvu vo svojej krvi uzavrel Kristus a povolal si zo idov i pohanov ud, ktor by nie poda tela, ale v Duchu splynul v jedno. 204
Charakteristick vlastnosti Boieho udu

782Bo ud871 m charakteristick vlastnosti, ktor ho zretene odliuj od vetkch nboenskch, nrodnostnch, politickch alebo kultrnych zoskupen v dejinch:

    * Je to Bo ud:2787 Boh nepatr ako vlastn nijakmu nrodu. Ale zskal si ud z tch, o kedysi ani udom neboli: vyvolen rod, krovsk kazstvo, svt nrod (1 Pt 2, 9).
    * Prslunkom tohto udu1267 sa lovek nestva telesnm narodenm, ale narodenm zhora, z vody a z Ducha (Jn 3, 3-5), ie vierou v Krista a krstom.
    * Hlavou tohto udu je Jei Kristus (Pomazan, Mesi):695 a pretoe to ist pomazanie, Duch Svt, sa vylieva z Hlavy na telo, je to mesisky ud.
    * Jeho postavenm je dstojnos a sloboda Boch det,1741 v ktorch srdci prebva Duch Svt ako v chrme 205
    * Jeho zkonom je nov prikzanie1972 milova tak, ako ns miloval sm Kristus. 206 Je to nov zkon Ducha Svtho. 207
    * Jeho poslanm je by soou zeme a svetlom sveta. 208 849 Pre cel udsk pokolenie je najistejm zrodkom jednoty, ndeje a spsy. 209
    * Konene jeho cieom je Boie krovstvo,769 ktor zaal na zemi sm Boh a ktor sa m alej ri, a km ho on sm nezavi na konci vekov. 210

Kazsk, prorock a krovsk ud

783Otec pomazal Jeia Krista Duchom Svtm a ustanovil ho za Kaza, Proroka a Kra.436 Cel Bo ud m as na tchto troch Kristovch funkcich a nesie zodpovednos za poslanie a slubu, ktor z nich vyplvaj. 211 873

784Ke niekto vierou a krstom vstupuje do spoloenstva Boieho udu, dostva as na jedinenom povolan tohto udu:1268 na jeho kazskom povolan: Kristus Pn, Vekaz vybrat spomedzi ud, ,urobil' nov ud ,krovstvom, kazmi Bohu a svojmu Otcovi'. Pokrsten s toti znovuzrodenm [v krste] a pomazanm Ducha Svtho posvten1546 na ,duchovn dom a svt kazstvo'. 212

785Svt Bo ud m as aj na Kristovom prorockom rade najm nadprirodzenm zmyslom pre vieru (sensus fidei),92 ktor je vlastn vetkmu udu, laikom a hierarchii, ke sa neochvejne prida viery, raz navdy odovzdanej svtm, 213 prehlbuje jej chpanie a stva sa Kristovm svedkom uprostred tohto sveta.

786Bo ud m napokon as i na Kristovom krovskom rade. Kristus vykonva svoju krovsk moc tak, e svojou smrou a svojm zmtvychvstanm priahuje k sebe vetkch ud. 214 Kristus, Kr a Pn vesmru, sa stal sluobnkom vetkch, lebo nepriiel da sa obsluhova, ale sli a poloi svoj ivot ako ,vkupn za mnohch (Mt 20, 28). Pre kresana jemu sli znamen kraova; 215 2449 Cirkev spoznva obraz svojho chudobnho a trpiaceho Zakladatea najm v chudobnch a trpiacich. 216 Bo ud uskutouje svoju krovsk hodnos2443 tak, e ije poda tohto povolania sli s Kristom.

Vetkch, o sa znovu zrodili v Kristovi, znak kra rob krmi a pomazanie Svtho Ducha ich svt za kazov, aby vetci duchovn a sprvne rozmajci kresania spoznali, e - odhliadnuc od tohto osobitnho poslania naej sluby - maj as na krovskom rode a kazskom rade. Ve o je tak krovsk, ako ke duch podriaden Bohu vldne nad svojm telom? A o je tak kazsk, ako zasvti Pnovi ist svedomie a na oltri srdca mu prina nepokvrnen obety nbonosti? 217
II. Cirkev - Kristovo telo
Cirkev je spoloenstvo s Jeiom

787Jei si u od zaiatku vzal uenkov za spolonkov ivota; 218 zjavil im tajomstvo Krovstva; 219 dal im as na svojom poslan, na svojej radosti 220 i na svojom utrpen. 221 Jei hovor o ete dvernejom spoloenstve medzi sebou a tmi, o ho bud nasledova:755 Ostate vo mne a ja ostanem vo vs... Ja som vini, vy ste ratolesti (Jn 15, 4-5). A oznamuje tajomn a skuton spoloenstvo medzi svojm telom a nam telom: Kto je moje telo a pije moju krv, ostva vo mne a ja v om (Jn 6, 56).

788Ke bola uenkom odat jeho viditen prtomnos, Jei ich nenechal ako siroty. 222 Sbil im, e zostane s nimi a do skonenia sveta, 223 a dal im svojho Ducha. 224 Tak sa spoloenstvo s Jeiom istm spsobom ete zintenzvnilo: Ke toti udelil svojho Ducha,690 tajomne ustanovil svojich bratov, zvolanch zo vetkch nrodov, ako svoje telo. 225

789Prirovnanie Cirkvi k telu vrh svetlo na dvern spojenie medzi Cirkvou a Kristom. Cirkev nie je len zhromaden okolo neho; je zjednoten v om, v jeho tele.521 Osobitne treba vyzdvihn tri aspekty Cirkvi, Kristovho tela, ktormi s: vzjomn jednota vetkch dov prostrednctvom ich zjednotenia s Kristom; Kristus, Hlava tela; Cirkev, Kristova nevesta.
Jedno telo

790Veriaci, ktor odpovedaj na Boie slovo947 a stvaj sa dmi Kristovho tela, s zko zjednoten s Kristom: V tomto tele prechdza Kristov ivot do veriacich, ktor sa prostrednctvom sviatost tajomne, ale skutone zjednocuj s umuenm a oslvenm Kristom. 226 To plat najm o krste, prostrednctvom ktorho sa spjame s Kristovou smrou a s jeho zmtvychvstanm, 227 1227 a o Eucharistii,1329 prostrednctvom ktorej mme skutone as na Pnovom tele a sme povznesen do spoloenstva s nm i medzi sebou. 228

791Jednota tela vak neru rozlinos dov. Pri budovan Kristovho tela jestvuje rozlinos dov a sluieb.814 Jeden je Duch, ktor rozdeuje rozmanit dary poda svojho bohatstva a poda potreby sluieb na itok Cirkvi. 229 1937 Jednota tajomnho tela vzbudzuje a podnecuje medzi veriacimi lsku: Preto ke trp jeden d, trpia spolu s nm vetky dy, a ke sa dostane cti jednmu du, raduj sa s nm vetky dy. 230 A napokon jednota Kristovho tela vaz nad kadm udskm rozdelenm: Lebo vetci, o ste pokrsten v Kristovi, Krista ste si obliekli. U niet ida ani Grka, niet otroka ani slobodnho, niet mua a eny, lebo vy vetci ste jeden v Kristovi Jeiovi (Gal 3, 27-28).
Hlavou tohto tela je Kristus

792Kristus je hlavou tela, Cirkvi669 (Kol 1, 18). Je poiatkom stvorenia a vykpenia. Poven do Otcovej slvy m vo vetkom prvenstvo (Kol 1, 18), najm v Cirkvi,1119 prostrednctvom ktorej roziruje svoje krovstvo na vetko:

793Spja ns so svojou Vekou nocou:661 Vetky dy sa maj snai pripodobova sa mu, km v nich nebude stvrnen Kristus (Gal 4, 19). Preto sme pridruen k tajomstvm jeho ivota,...519 spojen s jeho utrpeniami ako telo s hlavou, trpme spolu s nm, aby sme boli spolu s nm oslven. 231

794Star sa o n vzrast: 232 872 Aby sme mohli vrasta do neho, naej Hlavy, 233 Kristus rozdeuje vo svojom tele, Cirkvi, dary a sluby, ktormi si vzjomne pomhame na ceste spsy.

795Kristus a Cirkev s teda pln Kristus (Christus totus).695 Cirkev je jedno s Kristom. Svt si vemi ivo uvedomuj tto jednotu:

Blahoelajme si teda a vzdvajme vaky za to, e sme sa stali nielen kresanmi, ale Kristom. Chpete, bratia, ak milos nm udelil Boh, ke nm dal Hlavu? asnite a radujte sa, stali sme sa Kristom. A ke je on Hlavou, my sme dmi; cel lovek, to je on a my... Plnos Krista je teda Hlava a dy. o je Hlava a dy? Kristus a Cirkev. 234

N Vykupite sa ukzal ako jedna osoba so svtou Cirkvou, ktor si pridruil. 235

Hlava a dy s akoby jedna mystick osoba. 236 1474

Jedna z odpoved svtej Jany z Arcu jej sudcom zha vieru svtch Uiteov a vyjadruje zdrav zmysel veriaceho: Jei Kristus a Cirkev to je poda mojej mienky jedno a to ist a netreba z toho robi problm. 237
Cirkev je Kristova nevesta

796Jednota Krista a Cirkvi, Hlavy a dov tela, zaha v sebe aj rozlenie oboch v ich osobnom vzahu. Tento aspekt sa asto vyjadruje obrazom encha a nevesty.757 Tmu o Kristovi enchovi Cirkvi pripravili u proroci a ohlsil ju Jn Krstitel. 238 219 Sm Pn sa oznail za encha (Mk 2, 19). 239 Apotol Pavol predstavuje Cirkev a kadho veriaceho, d jeho tela, ako nevestu zasnben Kristovi, aby s nm bola jeden Duch. 240 772 Cirkev je nepokvrnen nevesta nepokvrnenho Barnka, 241 1602 ktor Kristus miloval a seba samho vydal za u, aby ju posvtil1616 (Ef 5, 25-26), spojil ju so sebou venou zmluvou a neprestva sa o u stara ako o vlastn telo: 242

Stva sa pln Kristus, Hlava a telo, a z mnohch jeden... i hovor Hlava alebo hovoria dy, hovor Kristus: hovor v lohe Hlavy (ex persona capitis) a hovor v lohe tela (ex persona corporis). Ale o je povedan? ,Bud dvaja v jednom tele. Toto tajomstvo je vek; ja hovorm o Kristovi a Cirkvi' (Ef 5, 31-32). Aj Pn hovor v evanjeliu: ,A tak u nie s dvaja, ale jedno telo' (Mt 19, 6). Lebo ako viete, s to dve osoby, a predsa v manelskom spojen jedna... Nakoko je Hlavou, nazval sa ,enchom; a nakoko je telom, ,Nevestou'. 243
III. Cirkev - chrm Ducha Svtho

797m je n duch, ie naa dua,813 pre nae dy, tm je Duch Svt pre Kristove dy, pre Kristovo telo, ktorm je Cirkev. 244 Tomuto Kristovmu Duchu treba ako neviditenmu princpu [zkladu] pripsa aj to, e s vetky asti tela pospjan tak medzi sebou, ako aj so svojou vzneenou Hlavou, lebo on je cel v Hlave, cel v tele, cel v jednotlivch doch. 245 586 Duch Svt rob z Cirkvi chrm ivho Boha (2 Kor 6, 16). 246

Cirkvi bol zveren tento Bo dar... a v om je uloen spoloenstvo s Kristom, t. j. Duch Svt, zvdavok neporuitenosti, posilnenie naej viery a rebrk na vystpenie k Bohu... Lebo kde je Cirkev, tam je Bo Duch. A kde je Bo Duch, tam je Cirkev a vetka milos. 247

798Ducha Svtho treba povaova za princp737 [zklad] kadej ivotnej a vskutku spsonosnej innosti vo vetkch astiach tela. 248 1091-1109 On mnohorakm spsobom buduje cel telo v lske: 249 prostrednctvom Boieho slova, ktor m moc budova (Sk 20, 32); prostrednctvom krstu, ktorm utvra Kristovo telo; 250 prostrednctvom sviatost, ktor Kristovm dom dvaj vzrast a uzdravuj ich; prostrednctvom milosti udelenej apotolom, ktor vynik medzi jeho darmi; 251 prostrednctvom nost, ktor uschopuj kona dobr skutky; a nakoniec prostrednctvom rozlinch osobitnch milost791 (nazvanch charizmy), ktormi rob veriacich schopnmi a ochotnmi poduja sa na rozmanit diela a lohy uiton na obnovu a alie budovanie Cirkvi. 252
Charizmy

799Charizmy, i u mimoriadne, alebo jednoduch a skromn,9512003 s milosti Ducha Svtho, ktor s priamo alebo nepriamo uiton Cirkvi, lebo s zameran na jej budovanie, na dobro ud a na potreby sveta.

800Charizmy m vane prijma nielen ten, kto ich dostva, ale aj vetci lenovia Cirkvi. Ve s obdivuhodnm bohatstvom milosti pre apotolsk ivotnos (vitalitu) a pre svtos celho Kristovho tela; pravda, ak ide o dary, ktor skutone pochdzaj od Ducha Svtho a pouvaj sa spsobom, ktor plne zodpoved jeho autentickm podnetom, ie v duchu lsky, ktor je pravm kritriom chariziem. 253

801V tomto zmysle je vdy potrebn rozoznvanie chariziem. Nijak charizma neoslobodzuje od zvislosti od pastierov Cirkvi894 a podriadenia sa im, lebo im zvl᚝ patr loha neuha Ducha, ale vetko skma a dra sa toho, o je dobr, 254 aby vetky charizmy vo svojej rozmanitosti a vzjomnom dopan boli na spolon itok (1 Kor 12, 7). 255 255
Zhrnutie

802Jei Kristus vydal za ns seba samho, aby ns vykpil z kadej neprvosti a oistil si vlastn ud (Tt 2, 14).

803Vy ste vyvolen rod, krovsk kazstvo, svt nrod, ud uren na vlastnctvo (1 Pt 2, 9).

804Do spoloenstva Boieho udu sa vstupuje vierou a krstom. vetci udia s povolan do spoloenstva novho Boieho udu, 256 aby v Kristovi utvorili jednu rodinu a jeden Bo ud. 257

805Cirkev je Kristovo telo. Skrze Ducha Svtho a jeho psobenm vo sviatostiach, najm v Eucharistii, utvra Kristus, ktor zomrel a vstal z mtvych, spoloenstvo veriacich ako svoje telo.

806V jednote tohto tela s rozlin dy a lohy. Vetky dy s spojen jedny s druhmi, najm s tmi, ktor trpia, s chudobn a prenasledovan.

807Cirkev je telo, ktorho Hlavou je Kristus: ona ije z neho, v om a pre neho; on ije s ou a v nej.

808Cirkev je Kristova nevesta. On ju miloval a vydal za u seba samho. Obmyl ju svojou krvou. Urobil ju plodnou matkou vetkch Boch det.

809Cirkev je chrm Ducha Svtho. Duch Svt je akoby duou tajomnho tela, princpom [zkladom] jeho ivota, jednoty v rozlinosti a bohatstva jeho darov a chariziem.

810A tak sa veobecn Cirkev jav ako ,ud zhromaden jednotou Otca a Syna a Ducha Svtho'. 258
3.. odsek
Cirkev je jedna, svt, katolcka a apotolsk

811Toto je jedin Kristova Cirkev,750 ktor v Symbole viery vyznvame ako jednu, svt, katolcku a apotolsk. 259 Tieto tyri znaky, navzjom neoddelitene spojen, 260 oznauj podstatn vlastnosti Cirkvi a jej poslania. Cirkev ich nem sama od seba. To Kristus skrze Ducha Svtho dva svojej Cirkvi, e je jedna, svt, katolcka a apotolsk.832865 On ju aj povolva uskutoova kad z tchto vlastnost.

812Jedine viera me pozna, e Cirkev m tieto vlastnosti zo svojho boskho pramea.156770 Ale ich historick prejavy s znameniami, ktor zretene oslovuj aj udsk rozum. Cirkev, pripomna Prv vatiknsky koncil, pre svoju vynikajcu svtos..., pre svoju katolcku jednotu a nepremoiten stlos je sama osebe vekm a trvalm dvodom vierohodnosti a nevyvrtitenm svedectvom svojho boskho poslania. 261
I. Cirkev je jedna
Posvtn tajomstvo jednoty Cirkvi 262

813Cirkev je jedna vzhadom na svoj pvod:172 Najvym vzorom a zkladom [princpom] tohto tajomstva je jednota jednho Boha Otca a Syna v Duchu Svtom v Trojici osb. 263 766 Cirkev je jedna vzhadom na svojho Zakladatea: Lebo sm vtelen Syn... skrze svoj kr zmieril vetkch ud s Bohom a... obnovil jednotu vetkch v jednom ude a v jednom tele. 264 Cirkev je jedna vzhadom na svoju duu:797 Duch Svt, ktor prebva vo veriacich a napa i vedie cel Cirkev, vytvra ono obdivuhodn spoloenstvo veriacich a vetkch tak hlboko spja v Kristovi, e je zkladom [princpom] jednoty Cirkvi. 265 Patr teda k samej podstate Cirkvi, e je jedna:

Ak tajomn zzrak! Jeden je toti Otec vetkho. Jeden je aj Logos [Slovo] vetkho a jeden Duch Svt a on je vade. A je len jedna matka panna; mne sa vak pi vola ju Cirkvou. 266

814Tto jedin Cirkev sa vak u od zaiatku predstavuje s vekou rozmanitosou, ktor pochdza z rznosti Boch darov791873 a zrove z mnostva osb, ktor ich dostvaj. V jednote Boieho udu sa zhromauj rozdielnosti nrodov a kultr.1202 Medzi lenmi Cirkvi jestvuje rozlinos darov, loh, podmienok a spsobov ivota; v spoloenstve Cirkvi oprvnene jestvuj partikulrne cirkvi, ktor maj vlastn tradcie. 267 832 Vek bohatstvo tejto rozmanitosti nie je v protiklade s jednotou Cirkvi. No hriech a archa jeho nsledkov neprestajne ohrozuj dar jednoty. Preto apotol Pavol mus povzbudzova, aby sa zachovala jednota ducha vo zvzku pokoja (Ef 4, 3).

815Ak s tieto zvzky jednoty? Nadovetko je to lska,1827 ktor je zvzkom dokonalosti (Kol 3, 14). Ale jednotu putujcej Cirkvi zabezpeuj aj viditen zvzky spoloenstva:830837

    * vyznvanie jedinej viery prijatej od apotolov;173
    * spolon slvenie Boieho kultu, predovetkm sviatost;
    * apotolsk nstupnctvo prostrednctvom sviatosti posvtnho stavu (sacramentum Ordinis), ktor udriava bratsk svornos Boej rodiny. 268

816Toto je jedin Kristova Cirkev... ktor n Spasite po svojom zmtvychvstan zveril Petrovi, aby bol jej pastierom, a poveril jeho i ostatnch apotolov, aby ju rili a viedli... Tto Cirkev, ustanoven a usporiadan na tomto svete ako spolonos, pretrvva (subsistit) v Katolckej cirkvi, ktor spravuje Petrov nstupca a biskupi v spoloenstve s nm. 269

Dekrt Druhho vatiknskeho koncilu o ekumenizme vysvetuje: Jedine prostrednctvom Kristovej Katolckej cirkvi, ktor je veobecnm prostriedkom spsy, mono dosiahnu cel plnos prostriedkov spsy.830 Verme toti, e Pn zveril vetko bohatstvo Novej zmluvy jedine apotolskmu kolgiu, na ktorho ele stoj Peter, na budovanie jedinho Kristovho tela na zemi, do ktorho sa maj plne zaleni vetci, ktor u nejakm spsobom patria k Boiemu udu. 270
Zranen jednota

817V skutonosti v tejto jednej a jedinej Boej Cirkvi vznikli u na zaiatku urit roztrky, ktor Apotol prsne karh ako odsdeniahodn. V neskorch storoiach sa vak vyskytli vie rozpory a nemal spoloenstv sa oddelili od plnho spoloenstva Katolckej cirkvi, niekedy vinou ud z jednej i druhej strany. 271 2089 Roztiepenia, ktor zrauj jednotu Kristovho tela (rozliujeme herzu, apostzu a schizmu), 272 nevznikaj bez hriechov ud:

Kde s hriechy, tam je mnohos, tam s schizmy, herzy a rozpory. Kde je vak nos tam je jednota, tam je slad, na zklade ktorho vetci veriaci mal jedno srdce a jednu duu 273

818Tch, o sa v sasnosti rodia v spoloenstvch, ktor vznikli z takchto roztiepen, a s pouen vo viere v Krista, nemono obvini z hriechu oddelenia a Katolcka cirkev ich objma s bratskou ctou a lskou... V krste s ospravodliven vierou,1271 vlenen do Krista, a preto s prvom pocten menom kresan a synovia Katolckej cirkvi ich oprvnene uznvaj za bratov v Pnovi. 274

819Okrem toho mnoh prvky posvcovania a pravdy 275 jestvuj aj mimo viditench hranc Katolckej cirkvi: psan Boie slovo, ivot milosti, viera, ndej a lska a in vntorn dary Ducha Svtho, ako aj viditen prvky. 276 Kristov Duch pouva tieto cirkvi a cirkevn spoloenstv ako prostriedky spsy. innos tchto prostriedkov pochdza z plnosti milosti a pravdy, ktor Kristus zveril Katolckej cirkvi. Vetky tieto dobr pochdzaj od Krista a ved k nemu 277 a samy podnecuj ku katolckej jednote. 278
Na ceste k jednote

820Verme, e jednota, ktor Kristus od zaiatku daroval svojej Cirkvi,... pretrvva neodatene v Katolckej cirkvi, a dfame, e sa bude de o de zveaova a do skonenia vekov. 279 Kristus ustavine dva svojej Cirkvi dar jednoty, ale Cirkev sa mus stle modli a pracova na tom, aby udriavala, posilovala a zdokonaovala jednotu,2748 ktor pre u chce Kristus. Preto sm Jei v hodine svojho umuenia prosil a ani teraz neprestva prosi Otca o jednotu svojich uenkov: ...aby vetci boli jedno, ako ty, Ote, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v ns jedno, aby svet uveril, e si ma ty poslal (Jn 17, 21). Tba po obnoven jednoty vetkch kresanov je Kristov dar a vzva Ducha Svtho. 280

821Aby sme na tto vzvu primerane odpovedali, vyaduje sa:

    * ustavin obnova Cirkvi vo vej vernosti svojmu povolaniu. Tto obnova je hybnou silou smerovania k jednote; 281
    * obrtenie srdca,827 aby sa veriaci v Krista snaili m bezhonnejie i poda evanjelia, 282 lebo nevernos dov Kristovmu daru je prinou rozdelen;
    * spolon modlitba,2791 lebo obrtenie srdca a svtos ivota spolu so skromnmi a verejnmi modlitbami za jednotu kresanov treba poklada za duu celho ekumenickho hnutia a prvom ich mono nazva duchovnm ekumenizmom; 283
    * vzjomn bratsk poznvanie; 284
    * ekumenick formcia veriacich a najm kazov; 285
    * dialg medzi teolgmi a stretnutia kresanov rznych cirkv a spoloenstiev; 286
    * spoluprca medzi kresanmi v rozlinch oblastiach sluby uom. 287

822Staros o obnovenie jednoty sa tka celej Cirkvi, a to tak veriacich, ako aj pastierov. 288 Ale treba si uvedomi, e toto svt predsavzatie obnovi jednotu vetkch kresanov v jednej jedinej Kristovej Cirkvi presahuje udsk sily a schopnosti. Preto cel svoju ndej vkladme do Kristovej modlitby za Cirkev, do Otcovej lsky k nm a do sily Ducha Svtho. 289
II. Cirkev je svt

823Je predmetom viery, e Cirkev... je nezruitene svt. Lebo Kristus, Bo Syn, ktor je s Otcom a Duchom Svtm zvelebovan459 ako ,jedin Svt', miloval Cirkev ako svoju nevestu796 a seba samho vydal za u, aby ju posvtil a spojil so sebou ako svoje telo a naplnil ju darom Ducha Svtho, na Boiu slvu. 290 Cirkev je teda svt Bo ud 291 946 a jej lenovia sa volaj svt. 292

824Cirkev je zjednoten s Kristom a on ju posvcuje; skrze neho a v om sa aj ona stva posvcujcou. Cel innos Cirkvi smeruje k posvcovaniu ud v Kristovi a k oslave Boha ako k svojmu cieu. 293 V Cirkvi sa nachdza plnos vetkch prostriedkov spsy. 294 816 V nej s pomocou Boej milosti dosahujeme svtos. 295

825Cirkev sa u na tejto zemi vyznauje pravou,670 hoci nedokonalou svtosou. 296 Vo svojich lenoch mus dokonal svtos ete len zskava: Vetci veriaci v Krista akhokovek povolania a stavu, vystrojen tokmi a takmi spasitenmi prostriedkami,2013 s Pnom povolan, kad svojou cestou, na tak dokonal svtos, ako je dokonal sm Otec. 297

826Duou svtosti, na ktor sme vetci povolan, je lska:1827 Ona riadi vetky prostriedky posvcovania, oivuje ich a privdza k cieu. 298 2658

Pochopila som, e ak m Cirkev telo zloen z rozlinch dov, neme jej chba d, ktor je zo vetkch najpotrebnej a najvzneenej, pochopila som, e Cirkev m srdce a e toto srdce hor lskou. Pochopila som, e jedine lska pobda dy Cirkvi864 do innosti a e keby tto lska vyhasla, apotoli by u neohlasovali evanjelium, muenci by odmietali vylia svoju krv... Pochopila som, e lska zaha v sebe vetky povolania, e lska je vetko, e objma vetky asy a vetky miesta..., slovom, e je ven! 299

827Km Kristus, ,svt, nevinn a nepokvrnen',1425-1429 nepoznal hriech, ale priiel jedine preto, aby odinil hriechy udu, Cirkev zaha vo svojom lone hrienikov, je svt a zrove stle potrebuje oisovanie, ustavine kra cestou poknia a obnovy. 300 821 Vetci lenovia Cirkvi, vrtane jej sluobnkov, musia uznva, e s hrienikmi. 301 Vo vetkch je ete pomiean - a to a do skonenia ias - kko hriechu s dobrm semenom evanjelia. 302 Cirkev teda zhromauje hrienikov, ku ktorm u prila Kristova spsa, ale s ete stle na ceste posvcovania:

Cirkev je teda svt, hoci m vo svojom lone hrienikov, lebo nem in ivot ako ivot milosti: ak sa nm jej dy ivia, posvcuj sa; ak sa mu odcudzia, upadaj do hriechov a nezriadenost, ktor brnia, aby vyarovala jej svtos. Preto trp a rob poknie za tieto hriechy, z ktorch m vak moc vyslobodzova svoje deti Kristovou krvou a darom Ducha Svtho. 303

828Ke Cirkev svtore (kanonizuje)1173 niektorch veriacich, ie ke slvnostne vyhlasuje, e tto veriaci hrdinsky praktizovali nosti a vo svojom ivote boli vern Boej milosti, uznva moc Ducha svtosti, ktor je v nej, a udriava ndej veriacich tm, e im ich dva za vzor a za orodovnkov. 304 Svtci a svtice boli vdy prameom a poiatkom obnovy v najach chvach dejn Cirkvi. 305 2045 Ve svtos Cirkvi je tajomnm prameom a spoahlivm kritriom jej apotolskej innosti a jej misionrskeho zpalu. 306

829Km v preblahoslavenej Panne Cirkev u dosiahla dokonalos,1172 vaka ktorej je bez kvrny a vrsky, veriaci v Krista sa ete snaia, aby zvazili nad hriechom a rstli vo svtosti. Preto upieraj oi na Mriu: 307 v nej u je Cirkev celkom svt.972
III. Cirkev je katolcka
o znamen katolcka?

830Slovo katolcky znamen veobecn v zmysle cel alebo pln. Cirkev je katolcka v dvojakom zmysle:

Je katolcka preto, e je v nej prtomn Kristus. Kde je Jei Kristus, tam je Katolcka cirkev. 308 795 V nej pretrvva plnos Kristovho tela zjednotenho so svojou Hlavou, 309 815-816 o v sebe zaha, e od neho dostva plnos prostriedkov spsy, 310 ktor on chcel: vyznanie pravej a plnej viery, pln sviatostn ivot a vysvten slubu (ministerium ordinatum) v apotolskom nstupnctve. V tomto zkladnom zmysle bola Cirkev katolcka v de Turc 311 a bude ou stle a do da parzie (druhho Pnovho prchodu).

831Je katolcka preto, e ju Kristus posiela849 k celmu udskmu pokoleniu: 312

Vetci udia s povolan do spoloenstva novho Boieho udu. Preto sa tento ud, hoci zostva jeden a jedin, m ri po celom svete a cez vetky veky, aby sa splnil zmer vle Boha, ktor na poiatku stvoril jedin udsk prirodzenos360 a rozhodol sa zhromadi nakoniec v jedno svoje roztraten deti... Tto vlastnos univerzlnosti, ktor je ozdobou Boieho udu, je darom samho Pna;518 vaka tomuto daru Katolcka cirkev inne a neprestajne smeruje k zjednoteniu celho udstva so vetkm jeho bohatstvom pod Kristom Hlavou, v jednote jeho Ducha. 313
Kad partikulrna Cirkev je katolcka

832Kristova Cirkev je skutone prtomn814 vo vetkch oprvnench miestnych spoloenstvch veriacich, ktor - spojen so svojimi pastiermi - sa v Novom zkone tie volaj cirkvami... V nich sa hlsanm Kristovho evanjelia zhromauj veriaci a slvi sa tajomstvo Pnovej veere... V tchto spoloenstvch, hoci asto malch a chudobnch alebo roztratench, je prtomn Kristus, ktorho mocou sa zdruuje jedna, svt,811 katolcka a apotolsk Cirkev. 314

833Pod nzvom partikulrna cirkev, ktorou je predovetkm diecza (alebo eparchia), rozumie sa pospolitos veriacich, ktor s v spoloenstve viery a sviatost so svojm biskupom vysvtenm v apotolskom nstupnctve. 315 Tieto partikulrne cirkvi886 s utvoren na obraz veobecnej Cirkvi; v nich a z nich [utvoren] jestvuje jedna a jedin Katolcka cirkev. 316

834Partikulrne cirkvi s plne katolcke prostrednctvom spoloenstva s jednou z nich: s rmskou cirkvou, ktor predsed lske. 317 8821369 Lebo s touto cirkvou sa pre jej vynikajce prvenstvo mus zhodova kad cirkev, to znamen veriaci zovadia. 318 Ve od zaiatku, ke k nm zostpilo vtelen Boie Slovo, vetky kresansk cirkvi vade povaovali a povauj vek cirkev, ktor je tam [v Rme], za jedin pevn bzu a zklad, lebo ju poda samho Spasiteovho prisbenia pekeln brny nikdy nepremu. 319

835Musme sa vak vystrha toho, aby sme veobecn Cirkev nechpali ako nejak shrn alebo, ak tak mono poveda, federciu... partikulrnych cirkv... Cirkev sama, veobecn povolanm a poslanm, ke zapust korene v rznych kultrnych, spoloenskch a udskch podmienkach, nadobda v kadej asti sveta rozlin vonkajie podoby a prejavy. 320 Bohat rozmanitos cirkevnch discipln, liturgickch obradov, teologickch a duchovnch dedistiev,1202 vlastn partikulrnym cirkvm a smerujca k jednote jasnejie dokazuje katolckos nerozdelenej Cirkvi. 321
Kto patr do Katolckej cirkvi?

836Do katolckej jednoty Boieho udu...831 s povolan vetci udia; rozlinm spsobom do nej patria alebo s na u zameran tak katolcki veriaci, ako aj ostatn, o veria v Krista, a napokon vo veobecnosti vetci udia povolan Boou milosou k spse. 322

837Do spoloenstva Cirkvi771 s naplno vlenen t, o maj Kristovho Ducha, a prijmaj cel jej zriadenie a vetky v nej ustanoven prostriedky spsy, a s v jej viditenom organizme spojen s Kristom - ktor ju spravuje prostrednctvom rmskeho ppea a biskupov882 -, a to zvzkami vyznania viery, sviatost a cirkevnho vedenia a spoloenstva.815 Ale nespas sa, hoci je zalenen do Cirkvi, kto nezotrv v lske, lebo zostva sce v lone Cirkvi ,telom', ale nie ,srdcom'. 323

838Cirkev vie, e je z viacerch dvodov spojen818 s tmi, o s pokrsten a pocten menom kresan, ale nevyznvaj pln vieru alebo nezachovvaj jednotu spoloenstva pod vedenm Petrovho nstupcu. 324 1271 Ve t, o veria v Krista a riadne prijali krst, s v istom, hoci nedokonalom spoloenstve s Katolckou cirkvou. 325 S pravoslvnymi cirkvami je toto spoloenstvo tak hlbok, e mu chba vemi mlo, aby dosiahlo plnos, ktor oprvuje spolon slvenie Pnovej Eucharistie. 326 1399
Cirkev a nekresania

839Napokon aj t, o ete neprijali evanjelium,856 s rozlinm spsobom zameran na Bo ud: 327

Vzah Cirkvi k idovskmu nrodu. Ke Cirkev, Bo ud v Novej zmluve, skma svoje vlastn tajomstvo, objavuje puto, ktor ho spja so idovskm nrodom; 328 63 jeho synovia boli prv, ku ktorm Pn [n Boh] prehovoril. 329 Na rozdiel od inch nekresanskch nboenstiev je idovsk viera u odpoveou na Boie zjavenie v Starej zmluve.147 Ve idovsk nrod ie potomkovia Izraela, maj adoptvne synovstvo, slvu, zmluvy, zkonodarstvo, kult, prisbenia. Ich s praotcovia a z nich poda tela pochdza Kristus (Rim 9, 4-5), lebo Boie dary a povolanie s neodvolaten (Rim 11, 29).

840Napokon, ke sa vezme do vahy budcnos,674 Bo ud Starej zmluvy a nov Bo ud smeruj k podobnmu cieu: oakvaj prchod (alebo nvrat) Mesia. Ale na jednej strane je to oakvanie nvratu Mesia, ktor zomrel a vstal z mtvych a je uznvan za Pna a Boieho Syna; na druhej strane je to zasa oakvanie prchodu Mesia (ktorho rty ostvaj zahalen) na konci ias, oakvanie, ktor sprevdza drma nepoznania alebo neuznania Jeia Krista.597

841Vzahy Cirkvi k moslimom. Pln spsy zaha aj tch, o uznvaj Stvoritea, a medzi nimi predovetkm moslimov, ktor tvrdia, e sa pridaj Abrahmovej viery a spolu s nami sa klaaj jedinmu, milosrdnmu Bohu, ktor bude v posledn de sdi ud. 330

842S nekresanskmi nboenstvami spja Cirkev predovetkm puto spolonho pvodu a spolonho ciea udskho pokolenia:360

Ve vetky nrody tvoria jedno spoloenstvo a maj jeden pvod, lebo Boh stanovil, aby cel udsk pokolenie obvalo cel povrch zeme, a maj aj jeden posledn cie, Boha, ktorho prozretenos, svedectvo dobroty a zmery spsy sa rozprestieraj na vetkch, a km vyvolen nebud zhromaden vo Svtom meste. 331

843Cirkev uznva, e in nboenstv hadaj,28 hoci ete v tieoch a obrazoch neznmeho, ale blzkeho Boha, lebo on dva vetkm ivot, dych a vetko a chce, aby boli vetci udia spasen. Preto Cirkev povauje vetko to dobr a pravdiv,856 o sa me nachdza v nboenstvch, za prpravu na evanjelium a za dar od toho, ktor osvecuje kadho loveka, aby mal napokon ivot. 332

844Ale udia vo svojom nboenskom sprvan dvaj najavo aj hranice a omyly, ktor v nich znetvoruj Bo obraz:29

udia oklaman zlm duchom sa neraz stratili vo svojich mylienkach a Boiu pravdu zamenili za lo, sliac radej stvoreniam ako Stvoriteovi, alebo ij a zomieraj na tomto svete bez Boha, a tak sa vystavuj krajnmu zfalstvu. 333

845Aby Otec op zhromadil vetky svoje deti, ktor hriech rozohnal a zviedol z cesty, rozhodol sa zvola cel udstvo30 do Cirkvi svojho Syna. Cirkev je miesto, kde m udstvo znova njs svoju jednotu a svoju spsu. Ona je zmieren svet. 334 953 Je lo, ktor sa s plachtou Pnovho kra, napnutou vetrom Ducha Svtho, bezpene plav na tomto svete. 335 Poda inho obrazu obbenho cirkevnmi Otcami jej predobrazom je Noemov korb, ktor jedin zachrauje z potopy. 336 1219
Mimo Cirkvi niet spsy

846Ako treba chpa toto tvrdenie, ktor asto opakovali cirkevn Otcovia? Ak je formulovan kladne, znamen, e vetka spsa pochdza od Krista Hlavy prostrednctvom Cirkvi, ktor je jeho telom:

Koncil na zklade Svtho psma a Tradcie u, e tto putujca Cirkev je nevyhnutne potrebn na spsu. Lebo len Kristus, ktor sa nm stva prtomnm vo svojom tele, ktorm je Cirkev, je prostrednkom a cestou k spse. Ke vak vslovne zdraznil nevyhnutn potrebu viery a krstu, tm sasne potvrdil nevyhnutn potrebu Cirkvi,1611257 do ktorej udia vstupuj krstom akoby cez brnu. Preto by sa nemohli spasi t udia, ktor by vedeli, e Katolcku cirkev zaloil Boh skrze Jeia Krista ako nevyhnutne potrebn, a predsa by nechceli do nej vstpi alebo v nej vytrva. 337

847Toto tvrdenie sa nevzahuje na tch, ktor bez vlastnej viny nepoznaj Krista a jeho Cirkev:

Lebo t, o bez vlastnej viny nepoznaj Kristovo evanjelium a jeho Cirkev, ale s primnm srdcom hadaj Boha a pod vplyvom milosti sa snaia skutkami plni jeho vu, poznan hlasom svedomia, mu dosiahnu ven spsu. 338

848Hoci Boh me cestami,1260 ktor on pozn, privies ud, ktor bez vlastnej viny nepoznaj evanjelium, k viere, bez ktorej je nemon pi sa mu, 339 Cirkev m povinnos a zrove svt prvo evanjelizova 340 vetkch ud.
Misie - poiadavka katolckosti Cirkvi

849Misijn prkaz. Boh poslal Cirkev k nrodom,738767 aby bola ,veobecnou sviatosou spsy'. A tak veden najhlbmi poiadavkami svojej katolckosti a poslun prkazu svojho Zakladatea usiluje sa ohlasova evanjelium vetkm uom. 341 Chote teda, ute vetky nrody a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svtho a naute ich zachovva vetko, o som vm prikzal. A ha, ja som s vami po vetky dni a do skonenia sveta (Mt 28, 19-20).

850Pvod a cie misi. Pnov misijn prkaz m svoj prvotn pvod vo venej lske Najsvtejej Trojice:257 Putujca Cirkev je svojou povahou misionrska, lebo m svoj pvod v poslan Syna a v poslan Ducha Svtho730 poda plnu Boha Otca. 342 A konenm cieom misi nie je ni in, ako da uom as na spoloenstve, ktor je medzi Otcom a Synom v ich Duchu lsky. 343

851Dvod misi. Cirkev v kadom ase odvodzovala povinnos a erpala silu svojho misijnho nadenia z Boej lsky k vetkm uom: Lebo ns enie Kristova lska (2 Kor 5, 14). 344 221429 Boh toti chce, aby boli vetci udia spasen a poznali pravdu742172104 (1 Tim 2, 4). Boh chce, aby vetci dosiahli spsu poznanm pravdy. Spsa je v pravde. T, o poslchaj hnutia Ducha pravdy, s u na ceste spsy.890 Ale Cirkev, ktorej bola tto pravda zveren, mus vychdza v strety ich tbe, aby im tto pravdu prinala. Prve preto, e ver vo veobecn pln spsy, mus by misionrska.

852Misijn cesty. Duch Svt je hlavnm initeom celho poslania Cirkvi. 345 On vedie Cirkev na misijnch cestch. Kee Cirkev predluje a v priebehu dejn rozvja poslanie samho Krista, ktor bol poslan hlsa evanjelium chudobnm, m sa, podnecovan Duchom Svtm, ubera tou istou cestou, ktorou iel sm Kristus,2044 toti cestou chudoby, poslunosti, sluby a sebaobetovania a na smr, z ktorej on svojm zmtvychvstanm vyiel ako vaz. 346 2473 Takto krv muenkov je semenom kresanov. 347

853Ale Cirkev na svojom putovan tie zakusuje, ako vemi s od seba vzdialen posolstvo, ktor prina, a udsk slabos tch, ktorm je evanjelium zveren. 348 Iba ke bude Bo ud napredova po ceste poknia a obnovy 349 1428 a po zkej ceste kra, 350 bude mc rozri Kristovo krovstvo. 351 Ve tak ako Kristus uskutonil dielo vykpenia v chudobe a prenasledovan,2443 aj Cirkev je povolan nastpi na t ist cestu, aby uom sprostredkovala ovocie spsy. 352

854Cirkev na zklade svojho poslania kra spolu s celm udstvom a preva so svetom ten ist pozemsk del a je akoby kvasom a duou udskej spolonosti, ktor sa m obnovi v Kristovi a pretvori na Boiu rodinu. 353 Misionrske silie vyaduje teda trpezlivos.2105 Zana sa ohlasovanm evanjelia nrodom a skupinm ud, ktor ete neveria v Krista; 354 pokrauje vytvranm kresanskch spoloenstiev, ktor maj by znamenm Boej prtomnosti vo svete, 355 a zakladanm miestnych cirkv; 356 dva podnet procesu inkulturcie, aby sa evanjelium vtelilo do nrodnch kultr; 357 204 a nebud jej chba ani nespechy. Pokia ide o ud, spoloenstv a nrody, [Cirkev] sa k nim dostva a prenik k nim iba postupne, a tak ich zaleuje do katolckej plnosti. 358

855Poslanie Cirkvi vyaduje silie o jednotu kresanov. 359 821 Lebo rozdelenia kresanov brnia Cirkvi uskutoni plnos katolckosti, ktor je jej vlastn, u tch jej synov, ktor s k nej sce pridruen krstom, ale s oddelen od plnho spoloenstva s ou. Ba aj samej Cirkvi je aie prejavova z kadho hadiska plnos katolckosti v konkrtnom ivote. 360

856Misijn loha zaha ohadupln dialg839 s tmi, o ete neprijmaj evanjelium. 361 Aj sami veriaci mu ma itok z takhoto dialgu, lebo sa nauia lepie poznva vetko, o sa u z pravdy a milosti nachdzalo u pohanov ako skryt Boia prtomnos. 362 843 Ak veriaci ohlasuj dobr zves tm, ktor ju nepoznaj, robia tak preto, aby upevnili, doplnili a vyzdvihli pravdu a dobro, ktor Boh rozosial medzi ud a nrody, a aby ich oistili od omylu a od zla na Boiu slvu, na zahanbenie zlho ducha a pre blaho loveka. 363
IV. Cirkev je apotolsk

857Cirkev je apotolsk,75 lebo je zaloen na apotoloch, a to v trojakom zmysle:

    * bola a je postaven na zklade apotolov (Ef 2, 20), 364 svedkov, ktorch si sm Kristus vyvolil a poveril misijnm poslanm; 365
    * s pomocou Ducha Svtho,171 ktor v nej prebva, chrni a odovzdva alej uenie, 366 zveren poklad, zdrav slov, ktor poula od apotolov; 367
    * a do Kristovho nvratu ju apotoli neprestajne uia, posvcuj a spravuj prostrednctvom tch, o po nich nastupuj8801575 v ich pastierskom rade: prostrednctvom kolgia biskupov, ktormu pomhaj kazi, v jednote s Petrovm nstupcom a najvym pastierom Cirkvi: 368

Ven Pastier, ty neopa svoj ud, ale prostrednctvom svojich svtch apotolov stle ho chrni. Aj naalej ho opatruje pod starostlivm vedenm tch, ktorch si ako zstupcov svojho Syna ustanovil za duchovnch pastierov. 369
Poslanie apotolov

858Jei je Otcov Poslan.551 U na zaiatku svojho inkovania povolal k sebe tch, ktorch sm chcel... Vtedy ustanovil Dvanstich, aby boli s nm a aby ich posielal kza (Mk 3, 13-14). Od tej chvle bud jeho poslan (to je vznam grckeho slova apostoloi). V nich pokrauje vo svojom poslan: Ako ma poslal Otec, aj ja posielam vs4251086 (Jn 20, 21). 370 Ich sluba je teda pokraovanm jeho poslania: Kto vs prijma, ma prijma, hovor Dvanstim (Mt 10, 40). 371

859Jei ich pridruuje k svojmu poslaniu, ktor dostal od Otca: Ako Syn neme ni robi sm od seba (Jn 5, 19. 30), ale vetko dostva od Otca, ktor ho poslal, tak ani t, ktorch posiela Jei, nemu ni urobi bez neho. 372 Od neho dostvaj misijn prkaz a moc vykonva ho. Kristovi apotoli teda vedia, e Boh ich urobil scich za sluobnkov Novej zmluvy (2 Kor 3, 6), za Boch sluobnkov876 (2 Kor 6, 4), za Kristovch vyslancov (2 Kor 5, 20), za Kristovch sluobnkov a sprvcov Boch tajomstiev (1 Kor 4, 1).

860V rade (po latinsky munus - hodnos a poslanie) apotolov je jeden neprenosn prvok: to, e s vyvolenmi svedkami Pnovho zmtvychvstania642 a zkladmi Cirkvi. Ale v ich rade je aj jeden trval (prenosn) prvok. Kristus im sbil, e zostane s nimi a do skonenia sveta. 373 Bosk poslanie, ktor Kristus zveril apotolom, bude trva a do skonenia vekov, lebo evanjelium,765 ktor maj odovzdva, je pre Cirkev navdy zkladom celho jej ivota.1536 Preto sa apotoli... postarali o ustanovenie svojich nstupcov. 374
Biskupi, nstupcovia apotolov

861Aby poslanie im [apotolom] zveren pokraovalo aj po ich smrti, odovzdali svojim bezprostrednm spolupracovnkom77 akoby na spsob testamentu lohu dokoni a upevova dielo, ktor oni zaali, priom im odporali dva pozor na cel stdo,1087 v ktorom ich Duch Svt ustanovil, aby spravovali Boiu Cirkev. Ustanovili teda takchto muov a potom dali dispozcie, aby po ich smrti in osveden muovia prebrali ich slubu. 375

862Ako vak trv rad, ktor Pn osobitne zveril Petrovi, prvmu z apotolov, a ktor sa m prena na jeho nstupcov,880 tak trv aj rad apotolov spravova Cirkev, ktor m natrvalo vykonva posvtn biskupsk stav. Preto Cirkev u, e biskupi nastpili z Boieho ustanovenia1556 na miesto apotolov ako pastieri Cirkvi a e kto ich pova, pova Krista, a kto nimi pohda, pohda Kristom i tm, ktor Krista poslal. 376
Apotolt

863Cel Cirkev je apotolsk,900 pretoe prostrednctvom nstupcov svtho Petra a apotolov zostva v spoloenstve viery a ivota so svojm poiatkom. Cel Cirkev je apotolsk, pretoe je poslan do celho sveta. Na tomto poslan maj podiel vetci lenovia Cirkvi, hoci rozlinm spsobom. Kresansk povolanie je toti svojou povahou aj povolanm na apotolt.2472 Apotoltom sa vol kad innos tajomnho tela zameran na renie Kristovho krovstva po celej zemi. 377

864Kee Kristus, ktorho poslal Otec, je pvodcom a poiatkom celho apotoltu Cirkvi, je zrejm, e plodnos apotoltu vysvtench sluobnkov, ako aj laikov zvis od ich ivotnho spojenia s Kristom. 378 828 Apotolt nadobda najrozlinejie formy poda rznych povolan, poiadaviek ias a rozmanitch darov Ducha Svtho.824 Ale lska, erpan najm z Eucharistie, je vdy akoby duou celho apotoltu. 379 1324

865Cirkev je jedna, svt, katolcka a apotolsk811 vo svojej najhlbej a konenej totonosti, pretoe v nej u jestvuje541 a na konci ias sa zavi nebesk krovstvo, Boie krovstvo, 380 ktor prilo v osobe Jeia Krista a tajomne rastie v srdci tch, o s do neho vlenen, a km sa plne neprejav vo svojom eschatologickom zaven. Vtedy vetci udia, ktorch Jei Kristus vykpil a ktor sa v om stali svt a nepokvrnen v lske (Ef 1, 4) pred Boou tvrou, bud zhromaden ako jedin Bo ud, Barnkova nevesta (Zjv 21, 9), svt mesto, ktor zostupuje z neba od Boha, oiaren Boou slvou (Zjv 21, 10-11); a hradby mesta maj dvans zkladnch kameov a na nich dvans mien dvanstich Barnkovch apotolov (Zjv 21, 14).
Zhrnutie

866Cirkev je jedna: m jednho Pna, vyznva jednu vieru, rod sa z jednho krstu, tvor iba jedno telo oivovan jednm Duchom a povolan k jednej ndeji, 381 po splnen ktorej bud prekonan vetky rozdelenia.

867Cirkev je svt: jej pvodcom je presvt Boh; Kristus, jej ench, seba samho vydal za u, 382 aby ju posvtil; oivuje ju Duch svtosti. Hoci s v nej hrienici, je bezhriena, utvoren z hrienikov. Jej svtos iari vo svtch. V Mrii je u celkom svt.

868Cirkev je katolcka: ohlasuje cel vieru; m a spravuje plnos prostriedkov spsy; je poslan ku vetkm nrodom; obracia sa na vetkch ud; objma vetky asy; je svojou povahou misionrska. 383

869Cirkev je apotolsk: je postaven na trvalch zkladoch - na dvanstich Barnkovch apotoloch (Zjv 21, 14); je nezniiten; 384 je neomylne zachovvan v pravde: Jei Kristus ju spravuje prostrednctvom Petra a ostatnch apotolov, ktor s prtomn vo svojich nstupcoch, t. j. v ppeovi a v kolgiu biskupov.

870Jedin Kristova Cirkev, ktor v Symbole viery vyznvame ako jednu, svt, katolcku a apotolsk... pretrvva (subsistit) v Katolckej cirkvi, ktor spravuje Petrov nstupca a biskupi v spoloenstve s nm, hoci aj mimo jej organizmu jestvuj mnoh prvky posvcovania a pravdy. 385
4. odsek
Veriaci v Krista: hierarchia, laici, zasvten ivot

871Veriaci v Krista s t, ktor - kee krstom boli vlenen do Krista,1268-1269 boli ustanoven za Bo ud a takto svojm spsobom dostali as na Kristovom kazskom, prorockom a krovskom rade - s povolan, kad poda svojho postavenia,782-786 vykonva poslanie, ktor Boh zveril Cirkvi, aby ho plnila vo svete. 386

872Medzi vetkmi veriacimi, pre ich znovuzrodenie v Kristovi, jestvuje z hadiska dstojnosti a innosti skuton rovnos,1934 na zklade ktorej vetci spolupracuj na budovan Kristovho tela,794 kad poda svojho postavenia a lohy. 387

873Aj rozdiely, ktor z Pnovej vle jestvuj medzi dmi jeho tela,8141937 slia jednote Cirkvi a jej poslaniu. Lebo v Cirkvi je rozdielnos sluieb, ale jednota poslania. Kristus zveril apotolom a ich nstupcom poslanie ui, posvcova a spravova (munus docendi, sanctificandi et regendi) v jeho mene a jeho mocou. Ale aj laici, kee dostali as na Kristovom kazskom, prorockom a krovskom rade, maj svoj podiel na poslan celho Boieho udu v Cirkvi a vo svete. 388 V obidvoch tchto skupinch [v hierarchii i medzi laikmi] s veriaci v Krista, ktor profesiou evanjeliovch rd... sa svojm osobitnm spsobom zasvcuj Bohu a prispievaj k spsnemu poslaniu Cirkvi. 389
I. Hierarchick zriadenie Cirkvi
Preo je sluba v Cirkvi?

874Sm Kristus je pvodcom sluby v Cirkvi.1544 On tto slubu ustanovil a dal jej moc a poslanie, zameranie a cie:

Na spravovanie a stly vzrast Boieho udu Kristus Pn ustanovil vo svojej Cirkvi rozlin sluby, ktor s zameran na dobro celho tela. Lebo sluobnci, ktor maj posvtn moc, slia svojim bratom, aby vetci, o patria do Boieho udu,... dosiahli spsu. 390

875Ako uveria v toho, o ktorom nepouli? A ako pouj bez kazatea? A ako bud kza, ak nie s poslan? (Rim 10, 14-15). Nik, ani jednotlivec, ani spoloenstvo, neme hlsa evanjelium sebe sammu:166 Viera je z hlsania (Rim 10, 17). Nik si neme sm da poverenie a poslanie hlsa evanjelium. Ten, koho posiela Pn, nehovor a nekon vlasou autoritou, ale na zklade autority Kristovej; nehovor k spoloenstvu ako jeho len, ale v Kristovom mene. Nik neme udeli milos sebe sammu; mus mu by dan a poskytnut. To predpoklad sluobnkov milosti, ktorch splnomocuje a uspsobuje Kristus. Od neho biskupi a kazi dostvaj poslanie a schopnos (posvtn moc) kona v osobe Krista Hlavy1548 (in persona Christi Capitis), km diakoni dostvaj silu sli Boiemu udu diakoniou (slubou) liturgie, slova a kresanskej lsky v spoloenstve s biskupom a jeho presbytriom (kazskm zborom). Tto slubu, v ktorej t, o s poslan Kristom, konaj a udeuj z Boieho daru to, o nemu kona a udeova sami od seba, Tradcia Cirkvi nazva sviatosou.1536 Sluba v Cirkvi sa udeuje osobitnou sviatosou.

876So sviatosou povahou eklezilnej sluby (ministerium ecclesiale) je vntorne spt jej charakter sluby (servitium).1551 A vskutku, kee sluobnci (ministri) s plne zvisl od Krista, ktor im dva poslanie a autoritu, s naozaj Kristovmi sluobnkmi 391 poda vzoru toho, ktor pre ns slobodne prijal prirodzenos sluhu (Flp 2, 7). Pretoe slovo a milos, ktorch s sluobnkmi,427 nie s ich, ale Kristove, ktor im ich zveril pre inch, maj sa dobrovone sta sluhami vetkch. 392

877K sviatostnej povahe eklezilnej sluby takisto patr to, e m kolegilny charakter.1559 A vskutku, Pn Jei u na zaiatku svojej sluby ustanovil Dvanstich ako zrodok novho Izraela a zrove poiatok posvtnej hierarchie. 393 Spolone boli vyvolen a spolone aj poslan; ich bratsk jednota bude v slube bratskho spoloenstva vetkch veriacich; bude akoby odleskom a svedectvom spoloenstva boskch osb. 394 Preto kad biskup vykonva svoju slubu v rmci biskupskho kolgia v spoloenstve s rmskym biskupom, nstupcom svtho Petra a hlavou kolgia. Kazi vykonvaj svoju slubu v rmci dieczneho presbytria pod vedenm svojho biskupa.

878Napokon k sviatostnej povahe eklezilnej sluby patr to, e m osobn rz. Hoci Kristovi sluobnci konaj v spoloenstve, konaj vdy aj osobne. Kad je povolan osobne: Po za mnou (Jn 21, 22), 395 aby bol v spolonom poslan osobnm svedkom, osobne zodpovednm tomu, ktor dva poslanie,1484 a konal v jeho osobe a pre in osoby: Ja a krstm v mene Otca...; Ja a rozhreujem...

879Sviatostn sluba v Cirkvi je teda sluba vykonvan v Kristovom mene. M osobn povahu a kolegilnu formu. Tto forma sa realizuje vo vzahoch medzi biskupskm kolgiom a jeho hlavou, Petrovm nstupcom, a vo vzahu medzi pastorlnou zodpovednosou biskupa za svoju partikulrnu cirkev a spolonou starostlivosou biskupskho kolgia o veobecn Cirkev.
Biskupsk kolgium a jeho hlava, rmsky ppe

880Ke Kristus ustanovil Dvanstich, ustanovil ich na spsob kolgia alebo trvalho zboru, na elo ktorho postavil Petra,552862 vyvolenho spomedzi nich. 396 Tak ako svt Peter a ostatn apotoli tvoria z Pnovho ustanovenia jedin apotolsk kolgium, takisto s navzjom spojen rmsky ppe, Petrov nstupca, a biskupi, nstupcovia apotolov. 397

881Pn urobil skalou svojej Cirkvi jedine imona, ktormu dal meno Peter. Jemu odovzdal od nej kue, 398 553 jeho ustanovil za pastiera celho stda. 399 Je vak ist, e moc zvzova a rozvzova, ktor dostal Peter, bola dan, ako je znme, aj kolgiu apotolov, spojenmu so svojou hlavou. 400 Toto pastorlne poslanie Petra a ostatnch apotolov patr k zkladom Cirkvi.642 Pokrauj v om biskupi pod primtom (prvenstvom) rmskeho ppea.

882Ppe, rmsky biskup a nstupca svtho Petra,834 je stlym a viditenm princpom a zkladom jednoty biskupov,1369 ako aj mnostva veriacich. 401 Lebo rmsky ppe837 m na zklade svojho radu Kristovho zstupcu a pastiera celej Cirkvi pln, najvyiu a univerzlnu moc nad Cirkvou, ktor me vdy slobodne vykonva. 402

883Kolgium alebo zbor biskupov m vak autoritu, iba ak sa chpe spolu s rmskym ppeom... ako so svojou hlavou. Takto chpan kolgium biskupov je aj nositeom najvyej a plnej moci nad celou Cirkvou. Tto moc sa vak me vykonva iba so shlasom rmskeho ppea. 403

884Kolgium biskupov vykonva moc nad celou Cirkvou slvnostnm spsobom na ekumenickom koncile 404 Koncil nie je nikdy ekumenick, ak ho ako tak nepotvrdil alebo aspo neprijal Petrov nstupca. 405

885Toto kolgium, nakoko sa sklad z mnohch, vyjadruje rozmanitos a univerzlnos Boieho udu; nakoko je vak zhromaden pod jednou hlavou, vyjadruje jednotu Kristovho stda. 406

886Jednotliv biskupi s zasa viditenm princpom a zkladom jednoty1560 vo svojich partikulrnych cirkvch. 407 833 Ako tak vykonvaj svoju pastorlnu sprvu nad tou iastkou Boieho udu, ktor im je zveren; 408 pomhaj im v tom kazi a diakoni. Ale kee s lenmi biskupskho kolgia, kad z nich m podiel na starostlivosti o vetky cirkvi. 409 Vykonvaj ju najm tm, e dobre spravuj svoju cirkev ako as veobecnej Cirkvi,2448 a tak prispievaj k dobru celho tajomnho tela, ktor je aj telom cirkv. 410 Tto starostlivos sa m vzahova predovetkm na chudobnch, 411 na prenasledovanch pre vieru, ako aj na misionrov, ktor psobia na celom svete.

887Susedn partikulrne cirkvi s rovnorodou kultrou tvoria cirkevn provincie alebo vie celky nazvan patriarchty alebo cirkevn oblasti. 412 Biskupi tchto celkov sa mu schdza na synodch alebo provincilnych konciloch. Podobne mu dnes aj biskupsk konferencie mnohorakm a innm spsobom prispie k tomu, aby sa kolegilny spsob myslenia a ctenia [affectus collegialis] konkrtne uplatoval. 413
Poslanie ui85-872032-2040

888Biskupi so svojimi spolupracovnkmi kazmi maj ako prv lohu hlsa vetkm Boie evanjelium 414 poda Pnovho prkazu. 415 S hlsatemi viery, ktor privdzaj ku Kristovi novch uenkov,2068 a autentickmi uitemi apotolskej viery obdarenmi Kristovou autoritou. 416

889Kristus, ktor je Pravda, aby udral Cirkev v istote viery, odovzdanej apotolmi, dal jej as na svojej neomylnosti.92 Bo ud sa nadprirodzenm zmyslom pre vieru... neochvejne prida viery pod vedenm ivho Uiteskho radu Cirkvi. 417

890Poslanie Uiteskho radu851 (Magisterium) je spt s definitvnou povahou zmluvy, ktor Boh uzavrel so svojm udom v Kristovi; m ho chrni pred odchlkami a ochabnutm vo viere a zaruova mu objektvnu monos vyznva bez omylu prav vieru. Pastorlnym poslanm Uiteskho radu je teda bdie nad tm, aby Bo ud zotrvval v pravde,1785 ktor oslobodzuje. Aby duchovn pastieri mohli vykonva toto poslanie, Kristus ich obdaroval charizmou neomylnosti vo veciach viery a mravov. Vykonvanie tejto charizmy me ma rozlin podoby.

891Tto neomylnos m na zklade svojho radu rmsky ppe, hlava kolgia biskupov, ke ako najvy pastier a uite vetkch veriacich v Krista, ktor posiluje svojich bratov vo viere, definitvnym aktom [spsobom] vyhlasuje uenie [tkajce sa] viery alebo mravov... Neomylnos prisuben Cirkvi m aj zbor biskupov, ke vykonva najvy Uitesk rad spolu s Petrovm nstupcom, predovetkm na ekumenickom koncile. 418 Ke Cirkev prostrednctvom svojho najvyieho Uiteskho radu nieo predklad veri ako zjaven Bohom 419 a ako Kristovo uenie, tak defincie treba prija s poslunosou viery. 420 Tto neomylnos m tak rozsah, ak je rozsah pokladu Boieho zjavenia. 421

892Boiu pomoc dostvaj aj nstupcovia apotolov uiaci v spoloenstve s Petrovm nstupcom a osobitne rmsky biskup, pastier celej Cirkvi, ke - bez toho, aby dospeli k neomylnej defincii a vyslovili sa definitvnym spsobom - pri vykonvan riadneho Uiteskho radu (Magisterium ordinarium) predkladaj uenie, ktor privdza k lepiemu chpaniu Zjavenia vo veciach viery a mravov. Tohto riadneho Uiteskho radu sa veriaci v Krista maj prida... s nbonou poslunosou ducha, 422 ktor sa sce odliuje od shlasu viery, ale je jeho predenm.
Poslanie posvcova

893Biskup je aj sprvcom milosti najvyieho kazstva, 423 predovetkm v Eucharistii, ktor on sm obetuje1561 a ktorej obetovanie zabezpeuje prostrednctvom kazov, svojich spolupracovnkov. Eucharistia je toti stredobodom ivota partikulrnej cirkvi. Biskup a kazi posvcuj Cirkev svojou modlitbou a svojou prcou, slubou slova a vysluhovanm sviatost. Posvcuj ju aj svojm prkladom nie ako pni nad dedinm podielom, ale ako vzor stda (1 Pt 5, 3), aby tak spolu so sebe zverenm stdom dosiahli ven ivot. 424
Poslanie spravova

894Biskupi spravuj sebe zveren partikulrne cirkvi ako Kristovi zstupcovia a splnomocnenci radami, odporaniami a prkladom, ale aj autoritou a posvtnou mocou, 425 ktor vak maj vykonva na budovanie v duchu sluby, ktor je duchom ich Uitea. 426 801

895Tto moc, ktor vykonvaj osobne v Kristovom mene,1558 je vlastn, riadna a bezprostredn, hoci jej vykonvanie nakoniec riadi najvyia autorita Cirkvi. 427 Ale biskupi nemaj by pokladan za vikrov rmskeho ppea, ktorho riadna a bezprostredn moc nad celou Cirkvou neru ich moc, ale naopak, potvrdzuje ju a brni. Tto moc vak treba vykonva v spoloenstve s celou Cirkvou pod vedenm rmskeho ppea.

896Dobr Pastier m by prkladom a vzorom (formou) pastorlnej sluby biskupa.1550 Biskup, vedom si vlastnch slabost, me ma scit s nevedommi a bldiacimi. Nech sa nezdrha vypou podriadench, o ktorch sa star ako o svoje prav deti... Veriaci zasa maj by oddan biskupovi ako Cirkev Jeiovi Kristovi a ako Jei Kristus Otcovi. 428

Vetci poslchajte biskupa ako Jei Kristus Otca a presbytrium ako apotolov; diakonov majte v cte ako Boie prikzanie. Nech nikto nerob bez biskupa ni, o sa tka Cirkvi. 429
II. Veriaci laici

897Pod nzvom laici sa tu rozumej vetci veriaci v Krista873 okrem prslunkov posvtnho stavu a v Cirkvi schvlenho rehonho stavu, teda veriaci v Krista, ktor - kee krstom boli vlenen do Krista, boli ustanoven za Bo ud, a svojm spsobom dostali as na Kristovom kazskom, prorockom a krovskom rade - vykonvaj primerane svojmu stavu poslanie celho kresanskho udu v Cirkvi a vo svete. 430
Povolanie laikov

898Laici2105 maj na zklade vlastnho povolania hada Boie krovstvo tak, e sa staraj o asn veci a usporadvaj ich poda Boha... Je teda ich osobitnou lohou tak osvetova a usporadva vetky asn veci, s ktormi s zko spt, aby sa vdy diali a zveaovali poda Krista a boli na chvlu Stvoritea a Vykupitea. 431

899Iniciatva kresanskch laikov je osobitne potrebn,2442 ke treba zisti a vynjs prostriedky na to, aby poiadavky kresanskho uenia a ivota prenikli do socilnych, politickch a ekonomickch skutonost. Tto iniciatva je normlnou sasou ivota Cirkvi:

Veriaci v Krista a konkrtnejie laici stoja v prvej lnii ivota Cirkvi. Ich prostrednctvom je Cirkev ivotnm princpom udskej spolonosti. Preto si maj najm oni stle jasnejie uvedomova e nielen patria do Cirkvi, ale e s Cirkvou, to jest spoloenstvom veriacich v Krista na svete pod vedenm spolonej hlavy, toti rmskeho ppea, a biskupov v spoloenstve s nm. Oni s Cirkev. 432

900Kee laikom, tak ako vetkm veriacim v Krista, je na zklade krstu a birmovania od Boha zveren apotolt,863 maj povinnos a prvo jednotlivo, ako aj v zdrueniach pracova na tom, aby vetci udia na celom svete poznali a prijali Boie posolstvo spsy. Tto povinnos je ete naliehavejia vtedy, ke udia iba ich prostrednctvom mu pou evanjelium a pozna Jeia Krista. innos laikov v cirkevnch spoloenstvch je tak potrebn, e bez nej apotolt duchovnch pastierov neme vo vine prpadov dosiahnu svoj pln inok. 433
Uas laikov na Kristovom kazskom rade

901Kee laici s zasvten Kristovi a pomazan Duchom Svtm,7841268 s obdivuhodne povolan a uspsoben, aby sa v nich rodilo oraz hojnejie ovocie Ducha. Lebo vetky ich skutky, modlitby a apotolsk podujatia, manelsk a rodinn ivot, kadodenn prca, duchovn a telesn zotavenie, ak sa konaj v Duchu, ba aj ivotn akosti, ak sa trpezlivo znaj, stvaj sa ,duchovnmi obetami, prjemnmi Bohu skrze Jeia Krista' (1 Pt 2, 5), ktor sa pri slven Eucharistie nbone prinaj Otcovi spolu s obetou Pnovho tela. Takto aj laici zasvcuj Bohu sm svet tm, e si ako ctitelia [Boha] vade svto ponaj. 434 358

902Na poslan posvcova maj osobitnm spsobom as rodiia, ke ij manelsk ivot v kresanskom duchu a zabezpeuj deom kresansk vchovu. 435

903Ak laici maj potrebn vlastnosti, mu by natrvalo prijat do sluby1143 lektorov a akolytov. 436 Kde to vyaduje potreba Cirkvi a je nedostatok sluobnkov, mu aj laici, hoci nie s lektormi alebo akolytmi, zastva niektor ich sluby, toti vykonva slubu slova, vies liturgick modlitby, udeova krst a rozdva svt prijmanie, poda prvnych predpisov 437
as laikov na Kristovom prorockom rade

904Kristus... vykonva svoj prorock rad...785 nielen prostrednctvom hierarchie..., ale aj prostrednctvom laikov, a preto ich ustanovuje za svedkov a vybavuje ich zmyslom pre vieru a milosou slova. 438 92

Vyuovanie..., ktor vedie k obrteniu na vieru..., me by lohou kadho kazatea, ba i kadho veriaceho 439

905Laici plnia svoje prorock poslanie aj evanjelizciou, ie hlsanm Krista svedectvom ivota, ako aj slovom.2044 U laikov tto evanjelizcia... nadobda pecifick rz a osobitn innos preto, e sa vykonva v bench ivotnch podmienkach. 440

Ale takto apotolt nespova len vo svedectve ivota. Prav apotol had prleitosti ohlasova Krista aj slovami tak neveriacim..., ako aj veriacim. 441 2472

906Pri katechetickej formcii, 442 pri vyuovan posvtnch vied 443 a v spoloenskch komunikanch prostriedkoch 444 2495 mu spolupracova aj t veriaci laici, ktor s toho schopn a sa na to pripravia.

907Poda svojich vedomost, odbornosti a preste [laici] maj prvo, ba niekedy aj povinnos prejavi posvtnm pastierom svoju mienku o tom, o sa vzahuje na dobro Cirkvi, a oboznmi s ou aj ostatnch veriacich, priom maj zachova neporuenos viery a mravov i ctu voi pastierom a ma na zreteli spolon osoh a dstojnos osb. 445
as laikov na Kristovom krovskom rade

908Kristus svojou poslunosou a na smr 446 786 dal svojim uenkom dar krovskej slobody, aby sebazapieranm a svtm ivotom premhali v sebe samch krovstvo hriechu: 447

Kad, kto si podrobuje svoje telo a ako pn nad sebou samm primerane [svojej] ivotnej sile nedovol, aby mu telesn vne rozbrili duu, vol sa krom, pretoe sa akoby krovskou mocou dobre ovlda. Kee sa vie ovlda a je pnom seba samho, ned sa strhn do otroctva hriechu. 448

909Laici maj okrem toho aj spojenmi silami tak ozdravi ustanovizne a ivotn situcie vo svete, ak nejakm spsobom navdzaj na hriech,1887 aby sa ony prispsobili normm spravodlivosti a skr napomhali praktizovanie nost, ako mu prekali. Ke tak bud kona, daj kultre a udskej innosti mravn npl. 449

910Laici... sa tie mu cti povolan alebo s povolan spolupracova s duchovnmi pastiermi v slube cirkevnmu spoloenstvu na jeho raste a ivotnosti tm, e vykonvaj najrozlinejie sluby799 poda milosti a chariziem, ktor im Pn bude chcie udeli. 450

911V Cirkvi mu veriaci laici poda prvnej normy spolupracova na vykonvan moci spravova, 451 a to svojou prtomnosou na partikulrnych konciloch, 452 diecznych synodch 453 a v pastoranch radch; 454 asou na vykonvan pastoranej sluby v niektorej farnosti, 455 spoluprcou v ekonomickch radch, 456 asou na cirkevnch sdoch 457 at.

912Veriaci maj starostlivo rozliova tie prva a povinnosti,2245 ktor im patria pre ich prslunos k Cirkvi, od tch, ktor im patria ako lenom udskej spolonosti. Nech sa usiluj oboje zladi vo vedom, e v kadej asnej veci ich m vies kresansk svedomie, lebo nijak udsk innos, a to ani v asnch zleitostiach, nemono vya spod Boej moci. 458

913Tak je kad laik u na zklade darov, ktor dostal, svedkom a zrove ivm nstrojom poslania samej Cirkvi ,poda miery, akou ns obdaroval Kristus' (Ef 4, 7). 459
III. Zasvten ivot

914Hoci stav, ktor sa zaklad na profesii evanjeliovch rd,2103 nie je sasou hierarchickej truktry Cirkvi, predsa nepochybne patr k jej ivotu a svtosti. 460
Evanjeliov rady, zasvten ivot

915Evanjeliov rady sa vo svojej rozmanitosti predkladaj kadmu Kristovmu uenkovi.1973-1974 Dokonalos lsky, ku ktorej s povolan vetci veriaci, prina so sebou pre tch, o slobodne prijm povolanie na zasvten ivot, povinnos zachovva istotu v celibte (v slobodnom stave) pre Boie krovstvo, chudobu a poslunos. Profesia tchto rd v trvalom ivotnom stave uznanom Cirkvou charakterizuje Bohu zasvten ivot. 461

916Stav zasvtenho ivota2687 sa teda jav ako jeden zo spsobov hlbieho zasvtenia, ktor m svoje korene v krste a plne zasvcuje Bohu 462 Veriaci v Krista si v zasvtenom ivote pod vplyvom Ducha Svtho zaumieuj zblia nasledova Krista, darova sa nadovetko milovanmu Bohu a v sil o dosiahnutie dokonalosti lsky v slube Boiemu krovstvu by v Cirkvi znamenm a predzvesou slvy budceho sveta. 463 933
Vek strom s mnohmi vetvami

917V Cirkvi akoby na strome,2684 ktor sa obdivuhodne a bohato rozvetvil na Pnovom poli zo semena zasiateho Bohom, vyrstli rozlin formy samotrskeho alebo spolonho ivota a rozmanit rodiny, ktor sa zveauj tak na osoh lenov, ako aj pre dobro celho Kristovho tela. 464

918Hne od zaiatku Cirkvi boli mui a eny, ktor si zaumienili zachovvanm evanjeliovch rd slobodnejie nasledova Krista a zblia ho napodobova a viedli, kad svojm spsobom, ivot zasvten Bohu. Mnoh z nich z vnuknutia Ducha Svtho ili v samote alebo zaloili rehon rodiny, ktor Cirkev svojou autoritou ochotne prijala a schvlila. 465

919Biskupi sa vdy maj usilova rozoznva nov dary zasvtenho ivota, ktor Duch Svt zveruje svojej Cirkvi. Schvlenie novch foriem zasvtenho ivota je vyhraden Apotolskej Stolici. 466
Pustovncky ivot

920Pustovnci, bez toho, eby vdy robili profesiu troch evanjeliovch rd, zasvcuj svoj ivot na Boiu chvlu a na spsu sveta prsnejm odlenm od sveta, tichom samoty, ustavinou modlitbou a poknm. 467

921Poukazuj vetkm na t vntorn strnku tajomstva Cirkvi,2719 ktorou je osobn dvernos s Kristom. ivot pustovnka, skryt oiam ud, je mlanlivm ohlasovanm toho, ktormu pustovnk zasvtil svoj ivot, lebo je pre neho vetkm.2015 Je to osobitn povolanie njs na pti v samotnom duchovnom boji slvu Ukriovanho.
Zasvten panny a vdovy

922U od apotolskch ias1618-1620 boli kresansk panny 468 a vdovy, 469 ktor Pn povolal, aby sa k nemu nerozdelen priptali s vou slobodou srdca, tela a ducha, a ktor sa so schvlenm Cirkvi rozhodli i v stave trvalho panenstva alebo trvalej istoty pre nebesk krovstvo (Mt 19, 12).

923Ke panny vyslovia svt predsavzatie zblia nasledova Krista, dieczny biskup ich poda schvlenho liturgickho obradu1537 zasvt Bohu, mysticky ich zasnbi s Kristom, Bom Synom, a odovzd ich slube Cirkvi. 470 1672 Tmto slvnostnm obradom (consecratio virginum) sa panna [stva] zasvtenou osobou, transcendentnm znakom lsky Cirkvi ku Kristovi, eschatologickm obrazom nebeskej nevesty a budceho ivota. 471

924Stav zasvtench panien, ktor je prbuzn inm formm zasvtenho ivota, 472 zavzuje enu ijcu vo svete (alebo rehonku) k modlitbe, pokniu, slube blnym a apotolskej prci, a to poda stavu a prslunch chariziem, ak kad dostala. 473 Zasvten panny sa mu zdruova, aby vernejie zachovvali svoje predsavzatie. 474
Rehon ivot

925Rehon ivot, ktor vznikol na Vchode v prvch storoiach kresanstva 475 a ije sa v intittoch knonicky zriadench Cirkvou, 476 sa odliuje od inch foriem zasvtenho ivota1672 kultovm zameranm, verejnou profesiou evanjeliovch rd, spolonm bratskm ivotom a vydvanm svedectva o spojen Krista a Cirkvi. 477

926Rehon ivot patr k tajomstvu Cirkvi. Je to dar, ktor Cirkev dostva od svojho Pna a ktor ponka ako trval ivotn stav veriacemu, ktorho Boh povolva na profesiu evanjeliovch rd. Takto Cirkev me svedi o Kristovi a zrove sa povaova za Spasiteovu nevestu.796 Rehon ivot m by vo svojich rozlinch formch znakom lsky samho Boha v rei naej doby.

927Vetci rehonci, vyat alebo nevyat (z prvomoci biskupa), 478 patria medzi spolupracovnkov dieczneho biskupa v jeho pastorlnej slube. 479 Misionrske zakladanie a renie Cirkvi854 si vyaduje prtomnos rehonho ivota vo vetkch jeho formch u od zaiatku evanjelizcie. 480 Dejiny svedia o vynikajcich zsluhch rehonch rodn pri ren viery a pri formovan novch cirkv, a to nielen starodvnych mnskych intittov a stredovekch rdov, ale aj kongregci naej doby. 481
Sekulrne intitty

928Sekulrny intitt je intitt zasvtenho ivota, v ktorom veriaci v Krista ijci vo svete smeruj k dokonalosti lsky a usiluj sa predovetkm zntra prispie k posvteniu sveta. 482

929ivotom dokonale a plne zasvtenm [tomuto] posvcovaniu, 483 lenovia tchto intittov maj as na evanjelizanej lohe Cirkvi vo svete a akoby zo sveta, 484 kde ich prtomnos psob ako kvas. 485 901 Ich svedectvo kresanskho ivota m za cie usporadva asn skutonosti poda Boha a pretvra svet silou evanjelia. Posvtnmi zvzkami prijmaj za svoje evanjeliov rady a udruj vzjomn spoloenstvo a bratstvo, ktor s vlastn sekulrnemu spsobu ivota. 486
Spolonosti apotolskho ivota

930Rznym formm zasvtenho ivota s prbuzn spolonosti apotolskho ivota, ktorch lenovia bez rehonch subov sleduj vlastn apotolsk cie spolonosti a, ijc spolonm bratskm ivotom poda vlastnho spsobu ivota, zachovvanm stanov smeruj k dokonalosti lsky. Medzi nimi s spolonosti, v ktorch lenovia... prijmaj za svoje evanjeliov rady 487 poda svojich stanov.
Zasvtenie a poslanie: zvestova Kra, ktor prichdza

931Kto sa odovzdal nadovetko milovanmu Bohu, ktormu ho zasvtil u krst, je takto dvernejie zasvten Boej slube a oddan dobru Cirkvi. Stavom zasvtenia Bohu sved Cirkev o Kristovi a ukazuje, ako obdivuhodne v nej inkuje Duch Svt. T, o robia profesiu evanjeliovch rd, maj teda predovetkm poslanie i svoje zasvtenie. A kee sa na zklade samho zasvtenia venuj slube Cirkvi, s povinn spsobom vlastnm svojmu intittu osobitne sa venova misijnej innosti. 488

932V Cirkvi, ktor je akoby sviatosou,775 ie znakom a nstrojom Boieho ivota, sa zasvten ivot jav ako osobitn znak tajomstva vykpenia. Zblia nasledova a napodobova Krista a jasnejie dva pozna jeho zrieknutie sa seba, znamen by hlbie prtomnm - v Kristovom srdci - svojim sasnkom. Lebo t, o id touto uou cestou, povzbudzuj vlastnm prkladom svojich bratov a vydvaj iariv a vynikajce svedectvo, e bez ducha blahoslavenstiev nemono pretvori svet a odovzda ho Bohu. 489

933i je toto svedectvo verejn, ako v rehonom stave, alebo viac skromn, ba dokonca skryt, Kristov prchod672 zostva pre vetkch zasvtench poiatkom a zameranm ich ivota:

Kee tu Bo ud nem trval domov,...769 [tento stav] poukazuje vetkm veriacim na nebesk dobr prtomn u na tomto svete, sved o novom a venom ivote, zskanom Kristovm vykpenm, a zvestuje budce vzkriesenie a slvu nebeskho krovstva. 490
Zhrnutie

934Z Boieho ustanovenia s v Cirkvi medzi veriacimi vysvten sluobnci, ktor sa v prve volaj aj klerikmi; ostatn sa vak volaj aj laikmi. 491 A v obidvoch tchto skupinch s veriaci v Krista, ktor profesiou evanjeliovch rd s zasvten Bohu, a tak prispievaj k poslaniu Cirkvi. 492

935Kristus posiela svojich apotolov a ich nstupcov, aby ohlasovali vieru a budovali jeho krovstvo. Dva im as na svojom poslan. Od neho dostvaj moc kona v jeho osobe.

936Pn urobil z Petra viditen zklad svojej Cirkvi a odovzdal mu od nej ke. Biskup rmskej cirkvi, Petrov nstupca, je hlava kolgia biskupov, Kristov zstupca a pastier celej Cirkvi tu na zemi. 493

937Rmsky ppe m z Boieho ustanovenia najvyiu, pln, bezprostredn a univerzlnu moc v spravovan du. 494

938Biskupi, ustanoven Duchom Svtm, s nstupcami apotolov. Jednotliv biskupi s viditenm princpom a zkladom jednoty vo svojich partikulrnych cirkvch. 495

939Biskupi maj za pomoci kazov, svojich spolupracovnkov, a diakonov poslanie autenticky ui vieru, slvi Bo kult, najm Eucharistiu, a spravova svoju cirkev ako prav duchovn pastieri. K ich poslaniu patr aj starostlivos o vetky cirkvi spolu s rmskym ppeom a pod jeho vedenm.

940Kee stavu laikov je vlastn, aby ili uprostred sveta a svetskch zleitost, [laici] s Bohom povolan, aby preniknut kresanskm duchom apotolsky psobili vo svete ako kvas. 496

941Laici maj as na Kristovom kazstve: stle viac zjednoten s nm rozvjaj milos krstu a birmovania vo vetkch rozmeroch osobnho, rodinnho, spoloenskho a cirkevnho ivota, a tak uskutouj povolanie k svtosti uren vetkm pokrstenm.

942Vaka svojmu prorockmu poslaniu s laici povolan aj na to, aby boli vo vetkom, a to uprostred udskej spolonosti, Kristovmi svedkami. 497

943Vaka svojmu krovskmu poslaniu mu laici svojm sebazapieranm a svtosou svojho ivota vazi v sebe a vo svete nad vldou hriechu. 498

944Bohu zasvten ivot sa vyznauje verejnou profesiou evanjeliovch rd chudoby, istoty a poslunosti v trvalom ivotnom stave uznanom Cirkvou.

945Kto sa odovzdal nadovetko milovanmu Bohu, pre ktorho bol uren u krstom, je v stave zasvtenho ivota dvernejie odovzdan Boej slube a oddan dobru celej Cirkvi.
5. odsek
Spoloenstvo svtch

946Apotolsk vyznanie viery po slovch verm v svt Cirkev veobecn dodva v spoloenstvo svtch. Tento lnok viery uritm spsobom vysvetuje predchdzajci: o in je Cirkev, ako zhromadenie823 vetkch svtch? 499 Spoloenstvom svtch je prve Cirkev.

947Pretoe vetci veriaci s jedno telo, dobro jednho sa odovzdva druhmu... A tak treba medziinm veri..., e v Cirkvi je vmena dobier... Najdleitejm dom je Kristus, lebo je Hlava... Kristovo dobro sa teda dva... vetkm dom790 a toto odovzdvanie sa uskutouje prostrednctvom sviatost Cirkvi. 500 Lebo jednota Ducha, ktor ju riadi, spsobuje, e vetko, o prijala, je spolon. 501

948Vraz spoloenstvo svtch m teda dva vznamy: spoloenstvo, ie spolon as na svtch veciach1331 (sancta) a spoloenstvo medzi svtmi osobami (sancti).

Sancta sanctis! - Svt veci svtm! zvol celebrant vo vine vchodnch liturgi pri pozdvihovan svtch darov pred podvanm prijmania. Veriaci (sancti) sa ivia Kristovm telom a krvou (sancta), aby rstli v spoloenstve Ducha Svtho (Koinonia) a sprostredkovali toto spoloenstvo svetu.
I. Spolon as na duchovnch dobrch

949V prvotnom jeruzalemskom spoloenstve sa uenci vytrvalo zastovali na uen apotolov a na bratskom spoloenstve, na lman chleba a na modlitbch (Sk 2, 42):

Spoloenstvo vo viere. Viera veriacich je vierou Cirkvi185 prijatou od apotolov, je ivotnm pokladom, ktor sa zvuje, ke sa s nm podelme.

950Spoloenstvo sviatost.1130 Ovocie vetkch sviatost patr vetkm veriacim. Sviatosami s veriaci akoby posvtnmi putami spojen a zjednoten s Kristom, najm vak krstom, ktorm akoby cez brnu vstupuj do Cirkvi. Cirkevn Otcovia naznauj, e vo Vyznan viery tmto spoloenstvom svtch treba rozumie spoloenstvo sviatost... Tento nzov [spoloenstvo] je vhodn pre vetky sviatosti,1331 lebo ns spjaj s Bohom... Ale viac patr Eucharistii, lebo ona toto spoloenstvo vytvra. 502

951Spoloenstvo chariziem. V spoloenstve Cirkvi799 Duch Svt rozdeuje medzi veriacich vetkch stavov aj osobitn milosti na budovanie Cirkvi. 503 Kad vak dostva prejavy Ducha na veobecn itok (1 Kor 12, 7).

952Vetko mali spolon (Sk 4, 32).2402 Prav kresan nevlastn ni, o by nemal povaova za spolon s ostatnmi; preto [kresania] maj by pripraven a ochotn odstraova biedu chudobnch. 504 Kresan je sprvcom Pnovho majetku. 505

953Spoloenstvo lsky.1827 V spoloenstve svtch nik z ns... neije pre seba a nik pre seba neumiera (Rim 14, 7). Ak teda trp jeden d, trpia spolu s nm vetky dy, a ak vychvauj jeden d, raduj sa s nm vetky dy. Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste dy (1 Kor 12, 26-27). Lska nie je sebeck (1 Kor 13, 5). 506 2011 Aj ten najmen z naich skutkov, ak ho vykonme z lsky, je na osoh vetkm v tejto solidarite so vetkmi umi, ivmi i mtvymi, ktor sa zaklad na spoloenstve svtch. Kad hriech tomuto spoloenstvu kod.8451469
II. Spoloenstvo nebeskej a pozemskej Cirkvi

954Trojak stav Cirkvi.771 Km teda neprde Pn vo svojej velebnosti a s nm vetci anjeli a km nebude znien smr a nebude mu vetko podroben, niektor z jeho uenkov putuj na zemi, in skonili tento ivot a sa oisuj,10311023 in zasa s u oslven a vidia jasne samho trojjedinho Boha takho, ak je: 507

Vetci vak mme, i ke v rozlinom stupni a rznym spsobom, as na tej istej lske k Bohu a blnemu a spievame nmu Bohu ten ist chvlospev slvy. Vetci toti, ktor s Kristovi a maj jeho Ducha, zluuj sa do jednej Cirkvi a s v om [v Kristovi] navzjom spojen. 508

955Spojenie putujcich s bratmi, ktor zosnuli v Kristovom pokoji, sa vbec nepreruuje, ba poda stlej viery Cirkvi vmenou duchovnch dobier sa posiluje. 509

956Orodovanie svtch.1370 Lebo svt v nebi tm, e s dvernejie spojen s Kristom, vmi upevuj cel Cirkev vo svtosti... Neprestajne oroduj za ns u Otca a predkladaj mu zsluhy,2683 ktor zskali na zemi skrze jedinho prostrednka medzi Bohom a umi, Krista Jeia... Ich bratsk starostlivos nm teda vemi pomha v naej slabosti. 510

Neplate, ve vm budem uitonej odtia, kam idem, ne som bol tu [na zemi]. 511

Budem preva svoje nebo tak, e budem robi dobro na zemi. 512

957Spoloenstvo so svtmi.1173 Pamiatku svtch v nebi si uctievame nielen pre ich prklad, ale ete viac preto, aby sa pestovanm bratskej lsky upevovala jednota celej Cirkvi v Duchu. Lebo ako ns kresansk spoloenstvo putujcich privdza bliie ku Kristovi, tak ns spoloenstvo so svtmi spja s Kristom, z ktorho ako z pramea a hlavy prdi vetka milos a ivot samho Boieho udu: 513

Jemu [Kristovi] sa klaniame, lebo je Bo Syn. Muenkov vak prvom milujeme ako Pnovch uenkov a nasledovnkov pre ich neobyajn oddanos svojmu Krovi a Uiteovi. Kie by sme sa aj my stali ich spolonkmi a spoluuenkmi! 514

958Spoloenstvo so zosnulmi.1371 Putujca Cirkev vemi dobre pochopila toto spoloenstvo celho tajomnho tela Jeia Krista, a preto si u od prvotnch ias kresanstva vemi nbone uctievala pamiatku zosnulch; a kee je svt a spasiten mylienka modli sa za mtvych,10321689 aby boli zbaven hriechov, 515 obetovala za nich aj prosby. 516 Naa modlitba za nich im me nielen pomha, ale me urobi innm aj ich orodovanie za ns.

959V jednej Boej rodine. Ke my vetci, ktor sme Bomi synmi a tvorme v Kristovi jednu rodinu,1027 sme medzi sebou spojen vo vzjomnej lske a spolonej oslave Najsvtejej Trojice, odpovedme na najhlbie povolanie Cirkvi. 517
Zhrnutie

960Cirkev je spoloenstvo svtch. Tento vraz oznauje predovetkm svt veci (sancta) a najm Eucharistiu, ktorou sa predstavuje a utvra jednota veriacich, ktor tvoria v Kristovi jedno telo. 518

961Tento vraz oznauje aj spoloenstvo svtch osb (sancti) v Kristovi, ktor zomrel za vetkch, take to, o kad rob alebo trp v Kristovi a pre neho, prina itok vetkm.

962Verme v spoloenstvo vetkch veriacich v Krista, ie tch, ktor putuj na tejto zemi, tch, o sa po skonen ivota oisuj, i tch, o povaj nebesk blaenos, a vetci spolu tvoria jednu Cirkev. Takisto verme, e v tomto spoloenstve nm pomha milosrdn lska Boha a jeho svtch, ktor ustavine a ochotne vypovaj nae prosby. 519
6. odsek
Mria - Matka Kristova, Matka Cirkvi

963U sme hovorili o lohe Panny Mrie484-507 v Kristovom tajomstve a v tajomstve Ducha Svtho.721-726 Teraz treba uvaova o jej mieste v tajomstve Cirkvi. Ve Panna Mria... je uznvan a uctievan ako prav Boia a Vykupiteova Matka..., ba je ,priamo matkou dov [Krista]..., lebo svojou lskou spolupracovala, aby sa v Cirkvi narodili veriaci, ktor s dmi tejto Hlavy'. 520 Mria,... Matka Kristova, aj Matka... Cirkvi. 521
I. Mriino materstvo voi Cirkvi
pln zjednoten so svojm Synom...

964Mriino poslanie voi Cirkvi je neoddeliten od jej spojenia s Kristom a priamo z neho vyplva. Toto spojenie Matky so Synom na diele spsy sa prejavuje od chvle panenskho poatia Krista a po jeho smr. 522 Osobitne je zjavn v hodine jeho umuenia:

Preblahoslaven Panna napredovala na ceste viery534 a verne vytrvala vo svojom spojen so Synom a po kr, kde stla nie bez Boieho zmeru; spolu so svojm Jednorodenm vemi trpela a s materskm srdcom sa spojila s jeho obetou,618 ke s lskou shlasila s obetovanm obete, ktor ona porodila; a napokon ju sm Jei Kristus umierajci na kri dal za matku uenkovi tmito slovami: ,ena, ha tvoj syn' (Jn 19, 26). 523

965Po nanebovstpen svojho Syna Mria pomhala svojimi modlitbami pri poiatkoch Cirkvi. 524 Spolu s apotolmi a niekokmi enami vidme... aj Mriu vyprosova svojimi modlitbami dar Ducha, ktor ju zatienil u pri zvestovan. 525
... aj pri svojom nanebovzat...

966Napokon bola Nepokvrnen Panna - uchrnen nedotknut491 od akejkovek kvrny dedinho hriechu - po skonen pozemskho ivota vzat s telom i duou do nebeskej slvy a Pn ju povil za Krovn vesmru, aby sa tak plnie pripodobnila svojmu Synovi, Pnovi pnov a vazovi nad hriechom a smrou. 526 Nanebovzatie presvtej Panny je vnimonou asou na zmtvychvstan jej Syna a anticipovanm vzkriesenia ostatnch kresanov:

Pri svojom prode si si zachovala panenstvo, pri svojom usnut si neopustila svet, Bohorodika: dosiahla si prame ivota, ty, ktor si poala ivho Boha a svojimi modlitbami oslobod nae due od smrti. 527
... je naou matkou v poriadku milosti

967Pretoe Panna Mria plne shlasila s vou Otca, s vykupiteskm dielom svojho Syna a s kadm vnuknutm Ducha Svtho, je pre Cirkev vzorom viery a lsky.2679 Preto je najvynikajcejm a celkom jedinenm dom Cirkvi, 528 ba je uskutonenm obrazom Cirkvi507 (Ecclesiae typus). 529

968Ale jej poslanie voi Cirkvi a celmu udstvu siaha ete alej. Ona poslunosou, vierou, ndejou a vrcnou lskou celkom mimoriadnym spsobom spolupracovala na Spasiteovom diele494 pre obnovu nadprirodzenho ivota du. Preto je naou Matkou v poriadku milosti. 530

969A toto Mriino materstvo501 v poriadku milosti trv neprestajne od shlasu, ktor s vierou dala pri zvestovan149 a bez zavhania zachovala pod krom, a km sa definitvne nezavi poet vetkch vyvolench. Lebo ani po svojom nanebovzat neprestala v tomto spasitenom poslan,1370 ale svojm ustavinm orodovanm nm aj naalej sprostredkva dary venej spsy... Preto sa Preblahoslaven Panna vzva v Cirkvi pod titulmi Orodovnica, Ochrankya, Pomocnica, Prostrednica. 531

970Mriino matersk poslanie voi uom2008 vak... nijako nezatieuje ani nezmenuje jedin Kristovo prostrednctvo, ale ukazuje jeho moc. Lebo kad spasiten vplyv Preblahoslavenej Panny... pochdza z nesmiernej hojnosti Kristovch zsluh, zaklad sa na jeho prostrednctve, plne od neho zvis a z neho erp vetku svoju innos. 532 Lebo nijak stvorenie nemono nikdy postavi na rove vtelenho Slova a Vykupitea.1545 Ale podobne ako na Kristovom kazstve maj rozlinm spsobom as aj vysvten sluobnci, aj veriaci ud a ako sa jedin Boia dobrota rozmanitm spsobom skutone rozlieva v stvoreniach, tak aj jedin Vykupiteovo prostrednctvo308 nevyluuje, ale vzbudzuje mnohorak spoluprcu tvorov, pochdzajcu z jedinho pramea. 533
II. Kult preblahoslavenej Panny

971Blahoslavi ma bud vetky pokolenia1172 (Lk 1, 48). cta Cirkvi k Preblahoslavenej Panne Mrii patr k samej podstate kresanskho kultu. 534 Preblahoslavenej Panne Cirkev prvom preukazuje osobitn kult. Ve u od najstarch ias sa Preblahoslaven Panna uctieva pod titulom ,Bohorodika' a veriaci sa v modlitbch utiekaj pod jej ochranu vo vetkch nebezpeenstvch a potrebch... Tento kult..., hoci je celkom osobitn, sa podstatne li od kultu adorcie, ktor sa preukazuje vtelenmu Slovu rovnako ako Otcovi a Duchu Svtmu, a nanajv ho napomha. 535 Svoje vyjadrenie nachdza v liturgickch sviatkoch zasvtench Boej Matke 536 a v marinskych modlitbch, ako je svt ruenec,2678 ktor je shrnom celho evanjelia - totius Evangelii breviarium. 537
III. Mria - eschatologick ikona Cirkvi

972To, o sme povedali o Cirkvi, o jej pvode, poslan a cieli, nememe zakoni lepie ako tak, e obrtime pohad na Mriu,773 aby sme na nej kontemplovali, o je Cirkev vo svojom tajomstve, na svojej ceste viery, a m bude vo vlasti po skonen svojho putovania, kde ju na slvu Najsvtejej a nedelitenej Trojice v spoloenstve vetkch svtch 538 oakva t, ktor si Cirkev uctieva ako Matku svojho Pna a ako svoju vlastn Matku:829

Medzitm vak Jeiova matka, podobne ako v nebi - u oslven s telom i duou - je obrazom a poiatkom Cirkvi, ktor sa m zavi v budcom veku, tak tu na zemi, km neprde Pnov de, svieti putujcemu Boiemu udu ako znamenie bezpenej ndeje a techy. 539 2853
Zhrnutie

973Ke Mria pri zvestovan vyslovuje svoje Fiat (sta sa) a tak shlas s tajomstvom vtelenia, u spolupracuje na celom diele, ktor m uskutoni jej Syn. Ona je Matkou vade tam, kde on je Spasiteom a Hlavou tajomnho tela.

974Preblahoslaven Panna Mria po skonen svojho pozemskho ivota bola vzat s telom i duou do nebeskej slvy, kde u m as na slve zmtvychvstania svojho Syna, a tak anticipuje vzkriesenie vetkch dov jeho tela.

975Verme, e presvt Bohorodika, nov Eva, Matka Cirkvi, neprestva teraz v nebi vykonva svoje matersk poslanie voi Kristovm dom. 540
1.0 lnok
Verm v odpustenie hriechov

976Apotolsk vyznanie viery spja vieru v odpustenie hriechov s vierou v Ducha Svtho, ale aj s vierou v Cirkev a v spoloenstvo svtch. Ke zmtvychvstal Kristus dal svojim apotolom Ducha Svtho, udelil im aj svoju bosk moc odpa hriechy: Prijmite Ducha Svtho. Komu odpustte hriechy, bud mu odpusten, komu ich zadrte, bud zadran (Jn 20, 22-23).

(Druh as Katechizmu sa bude vslovne zaobera odpustenm hriechov prostrednctvom krstu, sviatosti poknia a inch sviatost, najm Eucharistie. Na tomto mieste teda posta v krtkosti pripomen niektor zkladn prvky.)
I. Jeden krst na odpustenie hriechov1263

977N Pn spojil odpustenie hriechov s vierou a krstom: Chote do celho sveta a hlsajte evanjelium vetkmu stvoreniu. Kto uver a d sa pokrsti, bude spasen (Mk 16, 15-16). Krst je prv a hlavn sviatos na odpustenie hriechov, lebo ns zjednocuje s Kristom, ktor bol vydan za nae hriechy a bol vzkriesen na nae ospravodlivenie, 541 aby sme ili novm ivotom (Rim 6, 4).

978Ke prv raz vyznvame vieru a sme oisten svtm krstom, dostvame tak dokonal odpustenie, e neostva nijak vina, ktor by bolo treba alebo zotrie- i u vina zdeden pvodom, i to, o sme vlastnou vou zanedbali alebo spchali -, alebo trestom odpyka. Pravda, krstn milos nikoho neoslobodzuje od nijakej slabosti prirodzenosti, ba skr... kad z ns mus bojova proti hnutiam iadostivosti,1264 ktor ns neprestajne podnecuje na hriech. 542

979Kto je v tomto boji s nklonnosou na zl dos siln a bdel, aby sa vyhol kadmu zraneniu hriechom? Kee teda bolo potrebn, aby Cirkev mala moc odpa hriechy1446 aj inm spsobom ne sviatosou krstu, boli jej zveren ke od nebeskho krovstva, aby sa nimi mohli odpusti hriechy kadmu kajcnikovi, aj keby hreil a do poslednho da ivota. 543

980Pokrsten sa teda me zmieri s Bohom1422-1484 a s Cirkvou sviatosou poknia:

Cirkevn Otcovia prvom nazvali poknie ,akmsi namhavm krstom', 544 Tto sviatos poknia je vak tak potrebn na spsu pre tch, o po krste padli, ako je potrebn sm krst pre tch, o ete nie s znovuzroden. 545
II. Moc kov

981Kristus po svojom zmtvychvstan poslal apotolov, aby v jeho mene hlsali vetkm nrodom, ponc od Jeruzalema,... poknie na odpustenie hriechov (Lk 24, 47). Apotoli a ich nstupcovia vykonvaj tto slubu zmierenia (2 Kor 5, 18) nielen tm, e ohlasuj uom Boie odpustenie, ktor nm zaslil Kristus,1444 vyzvajc ich, aby sa obrtili a verili, ale aj tm, e im krstom udeuj odpustenie hriechov a e ich zmieruj s Bohom a s Cirkvou vaka moci kov, ktor dostali od Krista:

Cirkev dostala ke od nebeskho krovstva,553 aby sa v nej skrze Kristovu krv, psobenm Ducha Svtho, odpali hriechy. V tejto Cirkvi op ova dua, ktor bola mtva nsledkom hriechov, aby ila s Kristom, ktorho milosou sme boli spasen. 546

982Nejestvuje hriech, aj keby bol akokovek ak,1463 ktor by svt Cirkev nemohla odpusti. Nik nie je tak zl a hrieny, aby nemohol s istotou dfa v odpustenie, ak primne utuje svoje poklesky. 547 605 Kristus, ktor zomrel za vetkch ud, chce, aby v jeho Cirkvi boli vdy otvoren brny odpustenia kadmu, kto sa zrieka hriechu. 548

983Katechza sa m usilova prebudi a udriava vo veriacich vieru1442 v neporovnaten vekos daru, ktor dal zmtvychvstal Kristus svojej Cirkvi: poslanie a moc skutone odpa hriechy slubou apotolov a ich nstupcov:

Pn chce, aby jeho uenci mali o najviu moc;1465 chce, aby jeho boh sluobnci konali v jeho mene, o konal on, ke bol tu na zemi. 549

[Kazi] dostali moc, ak Boh nedal ani anjelom, ani archanjelom... A preto okovek kazi konaj na zemi, Boh potvrdzuje v nebi. 550

Keby v Cirkvi nebolo [odpustenie hriechov], nebolo by nijakej ndeje; keby v Cirkvi nebolo odpustenie hriechov, nebolo by nijakej ndeje na budci ivot a na ven oslobodenie. Vzdvame vaky Bohu, ktor dal svojej Cirkvi tento dar. 551
Zhrnutie

984Vyznanie viery spja odpustenie hriechov s vyznanm viery v Ducha Svtho. Zmtvychvstal Kristus toti zveril apotolom moc odpa hriechy, ke im dal Ducha Svtho.

985Krst je prv a hlavn sviatos na odpustenie hriechov: zjednocuje ns s Kristom, ktor zomrel a vstal z mtvych, a dva nm Ducha Svtho.

986Cirkev m z Kristovej vle moc odpa pokrstenm hriechy a vykonva ju prostrednctvom biskupov a kazov zvyajne vo sviatosti poknia.

987Tak kazi, ako aj sviatosti na odpustenie hriechov [s] akoby nstroje..., ktormi Kristus Pn, jedin pvodca a darca spsy, spsobuje v ns odpustenie hriechov a ospravodlivenie. 552
1.1 lnok
Verm vo vzkriesenie tela

988Kresansk Krdo - vyznanie naej viery v Boha Otca, Syna a Ducha Svtho a v jeho stvoritesk, spasitesk a posvtitesk innos- vrchol vyznanm viery vo vzkriesenie mtvych na konci ias a vo ven ivot.

989Pevne verme a pevne dfame, e ako Kristus naozaj vstal z mtvych a ije naveky, aj spravodliv bud po svojej smrti naveky i655 so vzkriesenm Kristom a e on ich vzkriesi v posledn de. 553 Nae vzkriesenie bude, takisto ako jeho vzkriesenie, dielom Najsvtejej Trojice.648

Ke vo vs prebva Duch toho, ktor vzkriesil Jeia z mtvych, potom ten, o vzkriesil z mtvych Krista, oiv aj vae smrten tel skrze svojho Ducha, ktor prebva vo vs (Rim 8, 11). 554

990Vraz telo oznauje loveka v stave jeho slabosti a smrtenosti. 555 Vzkriesenie tela364 znamen, e po smrti nebude i len nesmrten dua, ale e znova oij aj nae smrten tel (Rim 8, 11).

991Veri vo vzkriesenie mtvych638 bolo podstatnm prvkom kresanskej viery u od jej zaiatkov: Vzkriesenie mtvych je istota kresanov. Vierou vo vzkriesenie sme [kresanmi]. 556

Akoe niektor z vs hovoria, e zmtvychvstania niet? Ve ak niet zmtvychvstania, nebol ani Kristus vzkriesen. Ale ak nebol Kristus vzkriesen potom je mrne nae hlsanie a mrna je aj vaa viera... Ale Kristus vstal z mtvych, prvotina zosnulch (1 Kor 15, 12-14. 20).
I. Kristovo a nae vzkriesenie
Postupn zjavovanie vzkriesenia

992Vzkriesenie mtvych zjavoval Boh svojmu udu postupne. Ndej na telesn vzkriesenie mtvych sa presadila ako vntorn dsledok viery v Boha, Stvoritea celho loveka, due i tela.297 Stvorite neba a zeme je aj ten, ktor verne dodriava svoju zmluvu s Abrahmom a jeho potomstvom. V tejto dvojitej perspektve sa zane prejavova viera vo vzkriesenie. Machabejsk muenci vyznvaj pri svojom muen:

Pn vesmru, pre ktorho zkony umierame, vzkriesi ns pre ven ivot (2 Mach 7, 9). Pod udskm nsilm spokojne zomiera ten, komu Boh vlieva ndej, e ho op vzkriesi (2 Mach 7, 14). 557

993Farizeji 558 a mnoh Pnovi sasnci 559 oakvali vzkriesenie.575 Jei ho s istotou u. Saducejom, ktor ho popieraj, odpoved: Nemlite sa preto, e nepoznte Psmo ani Boiu moc? (Mk 12, 24). Viera vo vzkriesenie sa zaklad na viere v Boha,205 ktor nie je Bohom mtvych, ale ivch (Mk 12, 27).

994Ba viac, Jei spja vieru vo vzkriesenie so svojou osobou: Ja som vzkriesenie a ivot (Jn 11, 25). Sm Jei vzkriesi v posledn de tch, ktor v neho uverili 560 a ktor jedli jeho telo a pili jeho krv. 561 646 U teraz dva znamenie a zruku vzkriesenia, ke vracia ivot niektorm mtvym 562 a tm zvestuje svoje vlastn zmtvychvstanie, ktor vak bude patri do inho poriadku. O tejto jedinenej udalosti hovor ako o znamen proroka Jona (Mt 12, 39), ako o znamen chrmu: 563 652 predpoved, e vstane z mtvych na tret de po tom, o ho zabij. 564

995By Kristovm svedkom znamen by svedkom jeho zmtvychvstania860 (Sk 1, 22), 565 patri k tm, o s nm po jeho zmtvychvstan jedli a pili (Sk 10, 41). Kresansk ndej na vzkriesenie je plne poznaen stretnutiami so zmtvychvstalm Kristom.655 Vstaneme z mtvych ako on, s nm a skrze neho.

996Kresansk viera vo vzkriesenie643 sa u od zaiatku stretala s nepochopenm a odporom. 566 V niom inom sa neprotire kresanskej viere tak silno, tak tvrdoijne, tak vytrvalo a vnivo, ako ke ide o vzkriesenie tela. 567 Vemi veobecne sa prijma, e ivot udskej osoby pokrauje po smrti duchovnm spsobom. Ako vak uveri, e by toto tak zjavne smrten telo mohlo by vzkriesen pre ven ivot?
Ako vstan mtvi?

997o znamen vsta z mtvych? Pri smrti, teda pri oddelen due od tela, telo loveka podlieha rozkladu, km jeho dua ide v strety Bohu,366 i ke ete oakva, e sa spoj so svojm oslvenm telom. Boh vo svojej vemohcnosti definitvne d nmu telu neporuiten ivot, ke ho mocou Jeiovho zmtvychvstania spoj s naou duou.

998Kto vstane z mtvych?1038 Vetci udia, ktor zomreli: T, o robili dobre, bud vzkriesen pre ivot, a t, o pchali zlo, bud vzkriesen na odsdenie (Jn 5, 29). 568

999Ako? Kristus vstal z mtvych so svojm vlastnm telom.640 Pozrite na moje ruky a nohy, e som to ja (Lk 24, 39). Nevrtil sa vak do pozemskho ivota.645 Takisto v om vetci vstan z mtvych so svojm vlastnm telom, ktor maj teraz, 569 ale toto telo bude pretvoren na oslven telo, 570 na telo duchovn (1 Kor 15, 44):

Ale niekto povie: ,Ako vstan mtvi? V akom tele prdu?' Hlupk! o ty seje, neoije, ak prv neodumrie. A o seje, neseje budce telo, ale hol zrno...; seje sa poruiten, vstva neporuiten;... mtvi bud vzkriesen neporuiten... Ve toto poruiten si mus obliec neporuitenos a smrten si mus obliec nesmrtenos (1 Kor 15, 35-37. 42. 52-53).

1000Toto ako (spsob, akm sa odohr vzkriesenie)647 prevyuje nau predstavu a nae chpanie. Je prstupn iba vo viere. Ale naa as na Eucharistii je u predzvesou premenenia nho tela Kristom.

Ako chlieb, ktor pochdza zo zeme, ke prijal vzvanie Boha, u nie je obyajnm chlebom, ale Eucharistiou, ktor sa sklad z dvoch skutonost: pozemskej a nebeskej, aj nae tel, ke prijmaj Eucharistiu,1405 u nie s poruiten, lebo maj ndej na vzkriesenie. 571

1001Kedy? Definitvne v posledn de1038 (Jn 6, 39-40. 44. 54; 11, 24), na konci sveta. 572 673 Vzkriesenie mtvych je toti zko spojen s Kristovm druhm prchodom (parziou):

Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Boej ponice sm Pn zostpi z neba a t, o umreli v Kristovi, vstan prv (1 Sol 4, 16).
Vzkriesen s Kristom

1002Ak je pravda, e ns Kristus vzkriesi v posledn de, je pravda aj to, e sme u uritm spsobom vzkriesen s Kristom. Ve vaka Duchu Svtmu je kresansk ivot u tu na zemi asou na Kristovej smrti655 a na jeho zmtvychvstan:

S nm ste boli pochovan v krste a v om ste boli s nm aj vzkriesen vierou v moc Boha, ktor ho vzkriesil z mtvych... Ak ste teda s Kristom vstali z mtvych, hadajte, o je hore, kde Kristus sed po pravici Boha (Kol 2, 12; 3, 1).

1003Veriaci, krstom zjednoten s Kristom, maj u skutone as na nebeskom ivote vzkriesenho Krista, 573 ale tento ivot zostva s Kristom ukryt v Bohu 1227 (Kol 3, 3). S nm ns [Boh] vzkriesil a daroval nm miesto v nebi v Kristovi Jeiovi2796 (Ef 2, 6). Kee sa v Eucharistii ivme jeho telom, u patrme ku Kristovmu telu. A ke v posledn de vstaneme z mtvych, zjavme sa aj my s nm v slve (Kol 3, 4).

1004V oakvan toho da telo a dua veriaceho maj u as na dstojnosti by v Kristovi.364 Z toho vyplva, e treba ma v cte vlastn telo, ale aj telo blneho, najm ke trp:1397

Ale telo... je pre Pna a Pn pre telo. A Boh aj Pna vzkriesil a vzkriesi aj ns svojou mocou. Vari neviete, e vae tel s Kristovmi dmi?... Nepatrte sebe... Oslavujte teda Boha vo svojom tele (1 Kor 6, 13-15. 19-20).
II. Umrie v Jeiovi Kristovi

1005Aby sme s Kristom vstali z mtvych, musme s Kristom umrie, musme sa vzdiali z tela a bva u Pna624 (2 Kor 5, 8). Pri odchode, 574 ktorm je smr, sa dua oddel od tela.650 Op sa spoj so svojm telom v de vzkriesenia mtvych. 575
Smr

1006Zhada udskej existencie vrchol zoi-voi smrti. 576 1641500 Telesn smr je v istom zmysle prirodzen, ale pre vieru je v skutonosti mzdou hriechu (Rim 6, 23). 577 A pre tch, o umieraj v Kristovej milosti, je asou na Pnovej smrti, aby mohli ma as aj na jeho zmtvychvstan. 578

1007Smr je zakonenm pozemskho ivota. N ivot sa meria asom, v priebehu ktorho sa menme, starneme a smr, ako u vetkch ivch tvorov na zemi, sa jav ako normlny koniec ivota. Tto strnka smrti dva nmu ivotu urit naliehavos, lebo mylienka, e sme smrten, sli aj na to, aby nm pripomnala, e na realizovanie nho ivota mme vymedzen as:

V doch svojej mladosti pamtaj na svojho Stvoritea, km... sa navrti prach do zeme, m bol aj (predtm); a duch sa vrti k Bohu, ktor ho dal (Kaz 12, 1. 7).

1008Smr je nsledok hriechu.401 Uitesk rad Cirkvi, ktor autenticky vyklad vroky Svtho psma 579 a Tradcie, u, e smr vstpila do sveta pre hriech loveka. 580 Hoci lovek mal smrten prirodzenos, Boh uril, e nemal umrie. Smr bola teda proti plnom Boha Stvoritea376 a vstpila do sveta ako nsledok hriechu. 581 Telesn smr, ktorej by bol bval lovek unikol, keby nebol zhreil, 582 je teda posledn nepriate (1 Kor 15, 26) loveka, ktor m by premoen.

1009Kristus premenil smr. Aj Jei, Bo Syn, podstpil smr, ktor patr k stavu udskej prirodzenosti.612 Ale napriek svojej hrze pred ou 583 prijal ju konom plnej a slobodnej poslunosti vli svojho Otca. Jeiova poslunos premenila kliatbu smrti na poehnanie. 584
Zmysel kresanskej smrti1681-1690

1010Vaka Kristovi m kresansk smr kladn zmysel: Pre ma i je Kristus a zomrie zisk (Flp 1, 21). Spoahliv je to slovo: Ak sme s nm zomreli, s nm budeme aj i (2 Tim 2, 11). Podstatn novos kresanskej smrti je v tom, e krstom u kresan sviatostne zomrel s Kristom,1220 aby il novm ivotom; a ak zomrieme v Kristovej milosti, telesn smr dokon toto umieranie s Kristom, a tak zavi nae vlenenie do neho v jeho vykupiteskom ine:

Pre ma je lepie zomrie v (po grcky eis = do, v) Krista Jeia ako vldnu nad koninami zeme. Hadm toho, ktor za ns zomrel; chcem toho, ktor pre ns vstal z mtvych. Bli sa moje narodenie... Nechajte ma prija ist svetlo; ke ta prdem, budem lovekom. 585

1011V smrti Boh povolva loveka k sebe. Preto kresan me pociova voi smrti podobn tbu1025 ako svt Pavol: Tim zomrie a by s Kristom (Flp 1, 23). A svoju smr me poda Kristovho prkladu premeni na kon poslunosti a lsky voi Otcovi. 586

Moja lska je ukriovan,... je vo mne iv a hovoriaca voda, ktor mi vntri vrav: ,Po k Otcovi.' 587

V tbe vidie a chcem zomrie. 588

Neumieram, vstupujem do ivota. 589

1012Kresansk pohad na smr 590 je vynikajcim spsobom vyjadren v liturgii Cirkvi:

Ve tm, o veria v teba, Boe, ivot sa neodnma, iba men; a ke skonme ivot v smrtenom tele, mme pripraven ven prbytok v nebesiach. 591

1013Smr je koniec pozemskho putovania loveka, asu milosti a milosrdenstva, ktor mu Boh dva, aby il svoj pozemsk ivot poda Boieho plnu a rozhodol o svojom konenom osude. Po skonen nho jedinho pozemskho ivota, 592 u sa nevrtime do inch pozemskch ivotov. Je ustanoven, e udia raz zomr (Hebr 9, 27). Po smrti nejestvuje prevteovanie (reinkarncia).

1014Cirkev ns povzbudzuje, aby sme sa pripravovali na hodinu svojej smrti (Od nhlej a nepredvdanej smrti vyslobo ns, Pane: niekdajie Litnie k vetkm svtm), aby sme prosili Boiu Matku o orodovanie za ns v hodinu naej smrti2676-2677 (modlitba Zdravas', Mria) a aby sme sa zverovali svtmu Jozefovi, patrnovi dobrej smrti:

Vo vetkom by si mal kona a myslie tak, akoby si dnes mal umrie. Keby si mal dobr svedomie, smrti by si sa vemi nebl. Lepie by bolo chrni sa hriechu, ne uteka pred smrou. Ak nie si dnes pripraven, ako bude zajtra? 593

Bu pochvlen, mj Pane, za nau sestru telesn smr, ktorej ani jeden iv lovek neme unikn. Beda tm, o zomr v smrtench hriechoch! Blaen t, ktorch [smr] njde v tvojej najsvtejej vli, lebo druh smr im neukod. 594
Zhrnutie

1015Telo je oporn bod spsy - Caro salutis est cardo. 595 Verme v Boha, ktor je stvoriteom tela; verme v Slovo, ktor sa stalo telom, aby vykpilo telo; verme vo vzkriesenie tela, ktorm sa zavi stvorenie a vykpenie tela.

1016Smrou sa dua oddel od tela, ale pri vzkriesen Boh d nmu premenenmu telu neporuiten ivot, ke ho op spoj s naou duou. Ako Kristus vstal z mtvych a ije naveky, aj my vetci vstaneme z mtvych v posledn de.

1017Verme... v skuton vzkriesenie tohto tela, ktor mme teraz. 596 Do hrobu sa sce seje poruiten telo, ale vstva telo neporuiten, 597 telo duchovn (1 Kor 15, 44).

1018Nsledkom dedinho hriechu mus lovek podstpi telesn smr, ktorej... by bol bval unikol, keby nebol zhreil. 598

1019Jei, Bo Syn, dobrovone podstpil smr za ns v plnej a slobodnej poslunosti vli Boha, svojho Otca. Svojou smrou premohol smr, a tak dal vetkm uom monos spasi sa.
1.2 lnok
Verm v ivot ven

1020Kresan, ktor spja svoju smr s Jeiovou smrou,1523-1525 chpe smr ako prchod ku Kristovi a ako vstup do venho ivota. Ke Cirkev nad umierajcim kresanom posledn raz vyslovila slov rozhreenia, ktor vyjadruj Kristovo odpustenie, ke ho posledn raz poznaila posilujcim pomazanm a vo viatiku mu dala Krista ako pokrm na cestu, obracia sa na neho tmito nenmi a ubezpeujcimi slovami:

Vydaj sa na cestu, kresansk dua, z tohto sveta v mene vemohceho Boha Otca, ktor a stvoril, v mene Jeia Krista, Syna ivho Boha, ktor za teba umrel na kri, v mene Ducha Svtho, ktorho si dostal ako dar; nech je dnes tvoje bydlisko v pokoji svtho Jeruzalema spolu so svtou Boou Rodikou Pannou Mriou, so svtm Jozefom a so vetkmi anjelmi a svtmi... Vr sa k svojmu Stvoriteovi, ktor a utvoril z prachu zeme. Ke opust tento pozemsk ivot, nech ti prdu v strety Panna Mria,3362677 anjeli a svt... Kie uzrie svojho Vykupitea z tvre do tvre a kie ho bude vidie na veky vekov. 599
I. Osobitn sd

1021Smrou sa kon ivot loveka ako as otvoren na prijatie alebo odmietnutie Boej milosti, ktor sa stala zjavnou v Kristovi. 600 Nov zkon hovor o sde1038 najm z hadiska konenho stretnutia s Kristom pri jeho druhom prchode, ale viac rz hovor aj o odplate bezprostredne po smrti kadho loveka poda jeho skutkov a jeho viery.679 Podobenstvo o chudobnom Lazrovi 601 a Kristove slov kajcemu zloincovi na kri, 602 ako aj in texty Novho zkona 603 hovoria o konenom osude due, 604 ktor me by v jednotlivch prpadoch odlin.

1022Kad lovek hne po smrti dostva ven odplatu393 vo svojej nesmrtenej dui na osobitnom sde, ktor stavia ivot loveka do vzahu s Kristom: alebo prejde oisovanm, 605 alebo hne vojde do nebeskej blaenosti, 606 alebo sa hne naveky zatrat. 607

Na konci ivota a bud sdi poda lsky. 608 1470
II. Nebo

1023T, o zomieraj v Boej milosti a v priatestve s Bohom a s dokonale oisten, ij naveky s Kristom.954 S navdy podobn Bohu, lebo ho vidia takho, ak je (1 Jn 3, 2), z tvre do tvre (1 Kor 13, 12): 609

Apotolskou autoritou definujeme, e poda veobecnho Boieho rozhodnutia due vetkch svtch, ktor zomreli pred umuenm nho Pna Jeia Krista... a ostatnch veriacich, ktor zomreli po prijat Kristovho svtho krstu, v ktorch nebolo ni, o by bolo treba oisti, ke zomreli... alebo v ktorch, ak vtedy bolo alebo bude treba nieo oisti, ke [raz] boli [alebo bud] po svojej smrti oisten..., a to aj pred vzkriesenm svojho tela a pred veobecnm sdom, po nanebovstpen Spasitea, nho Pna Jeia Krista, boli, s a bud v nebi, v nebeskom krovstve a v nebeskom raji s Kristom, pridruen k spoloenstvu svtch anjelov, a e po utrpen a smrti Pna Jeia Krista uvideli a vidia Boiu podstatu intuitvnym videnm a aj z tvre do tvre bez sprostredkovania akhokovek stvorenia. 610

1024Tento dokonal ivot s Najsvtejou Trojicou, toto spoloenstvo ivota a lsky s ou, s Pannou Mriou, s anjelmi a so vetkmi blaenmi sa vol nebo. Nebo je posledn cie loveka260326 a splnenie jeho najhlbch tob, stav vrcholnej a definitvnej blaenosti.27341718

1025i v nebi znamen by s Kristom. 611 1011 Vyvolen ij v om, ale zachovvaj si pri tom, alebo lepie, nachdzaj v tom svoju prav totonos, svoje vlastn meno: 612

ivot je toti by s Kristom, lebo kde je Kristus, tam je krovstvo. 613

1026Jei Kristus nm svojou smrou a svojm zmtvychvstanm otvoril nebo. ivot blaench spova v plnom vlastnen ovocia vykpenia, ktor uskutonil Kristus. On pridruuje k svojmu nebeskmu oslveniu tch, o v neho uverili a ostali vern jeho vli.793 Nebo je blaen spoloenstvo vetkch, ktor s dokonale vlenen do Krista.

1027Toto tajomstvo blaenho spoloenstva s Bohom a so vetkmi, ktor s v Kristovi, presahuje kad chpanie a kad predstavu. Svt psmo nm o tomto blaenom spoloenstve9591720 hovor v obrazoch: ivot, svetlo, pokoj, svadobn hostina, vno Krovstva, dom Otca, nebesk Jeruzalem, raj: Ani oko nevidelo, ani ucho nepoulo, ani do udskho srdca nevystpilo, o Boh pripravil tm, ktor ho miluj (1 Kor 2, 9).

1028Pretoe Boh je transcendentn,1722 mono ho vidie takho, ak je, iba ke on sm sprstupn svoje tajomstvo bezprostrednmu nazeraniu loveka a d mu na to schopnos. Toto nazeranie na Boha v jeho nebeskej slve nazva Cirkev oblaujcim videnm163 (visio beatifica):

Ak to bude slva a ak blaenos, ke bude pripusten, aby si videl Boha, ke bude pocten, aby si s Kristom Pnom, svojm Bohom, mal rados z venej spsy a z venho svetla... [a] v nebeskom krovstve spolu so spravodlivmi a Bomi priatemi preval slas z darovanej nesmrtenosti. 614

1029V nebeskej slve blaen naalej radostne plnia Boiu vu956 tkajcu sa ostatnch ud a celho stvorenia.668 U krauj s Kristom; s nm bud kraova na veky vekov (Zjv 22, 5). 615
III. Konen oisovanie alebo oistec

1030T, o zomieraj v Boej milosti a v priatestve s Bohom, ale nie s dokonale oisten, hoci s si ist svojou venou spsou, podstupuj po svojej smrti oisovanie, aby dosiahli svtos potrebn na to, aby voli do nebeskej radosti.

1031Toto konen oisovanie vyvolench,9541472 ktor je plne odlin od trestu zatratench, nazva Cirkev oistcom. Uenie viery o oistci formulovala Cirkev najm na Florentskom 616 a Tridentskom koncile. 617 Tradcia Cirkvi, odvolvajc sa na niektor texty Svtho psma, 618 hovor o oistnom ohni:

Treba veri, e pred [poslednm] sdom je za niektor ahk viny oistn ohe, pretoe [ten, ktor je] Pravda hovor, e ak sa niekto rhal proti Duchu Svtmu, neodpust sa mu ani v tomto veku, ani v budcom (Mt 12, 31). Z tohto vroku sa d pochopi e niektor viny mu by odpusten v tomto veku, km niektor v budcom. 619

1032Toto uenie sa opiera aj o prax modli sa za zosnulch,958 o ktorej hovor u Svt psmo: Preto [Jda Machabejsk] nariadil... zmiernu obetu za mtvych, aby boli zbaven hriechu (2 Mach 12, 46). Cirkev u od prvotnch ias uctievala pamiatku zosnulch1371 a obetovala za nich prosby (suffragia), najm eucharistick obetu, 620 aby boli oisten a mohli dosiahnu oblaujce videnie Boha. Cirkev odpora za zosnulch aj almuny,1479 odpustky a kajcne skutky.

Pomhajme im teda a slvme ich pamiatku. Ve ak Jbovch synov oisovala otcova obeta, 621 preo pochybuje, e nae obety za tch, o zomreli, im prines nejak techu?... Nezdrhajme sa pomha tm, o zomreli, a obetova za nich modlitby. 622
IV. Peklo

1033Nememe by zjednoten s Bohom, ak sa slobodne nerozhodneme milova ho. Nememe vak milova Boha, ak ako hreme proti nemu, proti svojmu blnemu alebo proti sebe samm: Kto nemiluje, ostva v smrti. Kad, kto nenvid svojho brata, je vrah. A viete, e ani jeden vrah nem v sebe ven ivot (1 Jn 3, 14-15). N Pn ns upozoruje na to, e budeme od neho odlen, ak nebudeme pomha vo vnych potrebch chudobnm a malikm, ktor s jeho bratmi. 623 1861 Zomrie v smrtenom hriechu, ak sme ho neoutovali a ak sme nedosiahli Boiu milosrdn lsku, znamen zosta navdy odlenmi od Boha vinou naej slobodnej voby. A tento stav definitvneho vylenia seba393 zo spoloenstva s Bohom a s blaenmi sa oznauje slovom peklo.633

1034Jei asto hovor o pekle (gehenne), o neuhasitenom ohni 624 , ktor je uren tm, o a do konca svojho ivota odmietaj veri a obrti sa, a kde mu zahyn naraz dua i telo. 625 Jei zvanmi slovami oznamuje, e pole svojich anjelov a vyzbieraj z jeho krovstva... tch, o pchaj neprvos, a hodia ich do ohnivej pece (Mt 13, 41-42) a e vyhlsi odsdenie: Odte odo ma, zloreen, do venho oha (Mt 25, 41).

1035Uenie Cirkvi potvrdzuje, e jestvuje peklo393 a e je ven. Due tch, o zomieraj v stave smrtenho hriechu, zostupuj hne po smrti do pekla, kde trpia pekeln muky, ven ohe. 626 Hlavn trest pekla spova vo venej odlenosti od Boha, lebo jedine v om me ma lovek ivot a blaenos, pre ktor bol stvoren a po ktorch ti.

1036Vroky Svtho psma a uenie Cirkvi o pekle s pre loveka vzvou na zodpovednos,1734 s ktorou m pouva svoju slobodu so zreteom na svoj ven osud. Sasne s aj naliehavou vzvou na obrtenie:1428 Vchdzajte tesnou brnou, lebo irok brna a priestrann cesta vedie do zatratenia a mnoho je tch, o cez u vchdzaj. Ak tesn je brna a zka cesta, o vedie do ivota, a mlo je tch, o ju nachdzaj! (Mt 7, 13-14).

Kee vak nevieme ani da, ani hodiny, mme, ako upozoruje Pn, stle bdie, aby sme si po skonen nho jedinho pozemskho ivota zaslili vojs s nm na svadbu a by zapotan medzi poehnanch, a nerozkzalo sa nm ako zlm a lenivm sluhom ods do venho oha, von do tmy, kde bude pla a krpanie zubami. 627

1037Boh nikoho nepreduruje na to, aby iel do pekla; 628 to predpoklad dobrovon odvrtenie sa od Boha (smrten hriech) a zotrvanie v tom odvrten a do konca. Cirkev v eucharistickej liturgii162 a v kadodennch modlitbch svojich veriacich penlivo pros o milosrdenstvo Boha,10141821 ktor nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa vetci dali na poknie (2 Pt 3, 9).

Boe, milostivo prijmi tto obetu, ktor ti predkladme my, tvoji sluobnci, i cel tvoja rodina. Spravuj nae dni vo svojom pokoji, zachr ns od venho zatratenia a pripotaj k zstupu svojich vyvolench. 629
V. Posledn sd678-679

1038Vzkriesenie vetkch mtvych, spravodlivch i nespravodlivch (Sk 24, 15), sa odohr pred poslednm sdom.9981001 To bude hodina, ke vetci v hroboch pouj... hlas [Syna loveka] a vyjd: t, o robili dobre, bud vzkriesen pre ivot, a t, o pchali zlo, bud vzkriesen na odsdenie (Jn 5, 28-29). Vtedy Kristus prde vo svojej slve a s nm vetci anjeli,... zhromadia [sa] pred nm vetky nrody a on oddel jednch od druhch, ako pastier oddeuje ovce od capov. Ovce si postav sprava, capov zava... A pjdu tto do venho trpenia, km spravodliv do venho ivota (Mt 25, 31-33.46).

1039Pred Jeiom Kristom, ktor je Pravda,678 sa definitvne uke pravda o vzahu kadho loveka k Bohu. 630 Posledn sd odhal a do poslednch dsledkov, o dobr kad urobil alebo zanedbal urobi poas svojho pozemskho ivota:

Vetko, o robia zl, sa zaznamenva, a oni o tom nevedia. Ke prde viditene n Boh, nebude mla ( 50, 3)... Potom sa obrti aj k tm, o s zava: Na zemi som vm nechal svojich najbiednejch. Ja, ako Hlava, povie, som sedel v nebi po pravici Otca, ale moje dy na zemi sa trpili, moje dy na zemi trpeli ndzu. Keby ste boli nieo dali mojim dom, v dar by bol doiel aj k Hlave. A boli by ste spoznali, e ke som vm na zemi nechal svojich najbiednejch, ustanovil som vm doruovateov, ktor by prinali vae skutky do mojej pokladnice. A vy ste im nevloili do rk ni, preto ste u ma ni nenali. 631

1040Posledn sd nastane vo chvli slvneho Kristovho nvratu. Iba Otec pozn t hodinu a de,637 len on rozhoduje o jeho prchode. Vtedy skrze svojho Syna Jeia Krista vynesie svoj definitvny rozsudok nad celmi dejinami. Spoznme posledn zmysel celho diela stvorenia a celej ekonmie spsy a pochopme obdivuhodn cesty, po ktorch Boia prozretenos viedla vetko k poslednmu cieu.314 Posledn sd uke, e Boia spravodlivos vaz nad vetkmi nespravodlivosami, ktorch sa dopustili jeho stvorenia, a e Boia lska je silnejia ako smr. 632

1041Posolstvo poslednho sdu vyzva na obrtenie,1432 zakia ete Boh dva uom milostiv as... de spsy (2 Kor 6, 2). Vnuk svt bze pred Bohom. Zavzuje zasadi sa za spravodlivos Boieho krovstva. Ohlasuje blahoslaven ndej (Tt 2, 13) na nvrat Pna,2854 ktor prde, aby bol oslven vo svojich svtch a obdivovan vo vetkch veriacich (2 Sol 1, 10).
VI. Ndej na nov nebo a nov zem

1042Na konci ias dosiahne Boie krovstvo svoju plnos.769 Po veobecnom sde bud spravodliv naveky kraova s Kristom, oslven na tele i na dui, a aj sm vesmr bude obnoven:670

Vtedy Cirkev bude zaven... v nebeskej slve, ke... spolu s udskm pokolenm bude dokonale obnoven v Kristovi aj cel svet, ktor je zko spt s lovekom a skrze neho dosahuje svoj cie. 633 310

1043Tto tajomn obnovu, ktor pretvor udstvo i svet, Svt psmo vol nov nebo a nov zem671 (2 Pt 3, 13). 634 Bude to definitvne uskutonenie Boieho plnu: zjednoti v Kristovi ako v hlave280 vetko, o je na nebi aj o je na zemi518 (Ef l, 10).

1044V tomto novom svete, 635 nebeskom Jeruzaleme, bude Boh prebva medzi umi. Zotrie im z o kad slzu a u nebude smrti ani iau; ani nreku, ani bolesti viac nebude, lebo prv sa pominulo (Zjv 21, 4). 636

1045Pre ud bude toto zavenie konenm uskutonenm jednoty udskho pokolenia,775 ktor chcel Boh u od stvorenia sveta a ktorej bola putujca Cirkev akoby sviatosou. 637 T, o bud zjednoten s Kristom, bud tvori spoloenstvo vykpench, Boie svt mesto1404 (Zjv 21, 2), Barnkovu manelku (Zjv 21, 9). U ju nebude zraova hriech, neistota, 638 samobos, ktor niia alebo zrauj pozemsk spoloenstvo ud. Oblaujce videnie, v ktorom sa Boh nevyerpatenm spsobom otvor vyvolenm, bude nevysychajcim prameom blaenosti, pokoja a vzjomnho spoloenstva.

1046Pokia ide o vesmr, Zjavenie hovor o hlbokej jednote osudu hmotnho sveta a loveka:

Ve stvorenie tobne oakva, e sa zjavia Bo synovia349 v ndeji, e aj samo stvorenie bude vysloboden z otroctva skazy... Ve vieme, e cel stvorenie spolone vzdych a zvja sa v prodnch bolestiach a doteraz. A nielen ono, ale aj my sami, o mme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vntri vzdychme a oakvame... vykpenie svojho tela (Rim 8, 19-23).

1047Aj viditen vesmr je teda uren na to, aby bol pretvoren: Lebo treba, aby - uveden do pvodnho stavu - bez prekky slil spravodlivm 639 a mal as na ich oslven vo vzkriesenom Jeiovi Kristovi.

1048Nepoznme as zavenia zeme a udstva,673 ani spsob, akm bude vesmr pretvoren. Tvrnos tohto sveta, znetvoren hriechom, sa sce poma, ale sme pouen, e Boh pripravuje nov prbytok a nov zem, na ktorej prebva spravodlivos a ktorej blaenos spln a previ vetky tby po pokoji, ktor sa rodia v srdciach ud. 640

1049Oakvanie novej zeme vak nem oslabova, ale skr podnecova starostlivos o zveadenie tejto zeme, kde rastie to telo novej udskej rodiny, ktor u me poskytn urit nrt novho sveta. Preto hoci treba starostlivo rozliova pozemsk pokrok2820 od rastu Kristovho krovstva, predsa vak v miere, v akej me prispie k lepiemu usporiadaniu udskej spolonosti, m vek vznam pre Boie krovstvo. 641

1050Lebo hodnoty,1709 ako je udsk dstojnos, bratsk spoloenstvo a sloboda, ie vetky tie dobr plody prrody a naej prinlivosti, ktor sme v Pnovom Duchu a poda jeho prkazu rozmnoili na zemi, potom op njdeme, ale oisten od kadej neistoty, oiaren a premenen, ke Kristus odovzd Otcovi ven a univerzlne krovstvo. 642 260 Vtedy bude Boh vetko vo vetkom (1 Kor 15, 28) vo venom ivote:

ivot vo svojej podstate a pravde je Otec, ktor skrze Syna v Duchu Svtom vylieva na vetkch ako z pramea nebesk dary. Z jeho lskavosti s aj nm uom naozaj prisben dobr venho ivota. 643
Zhrnutie

1051Kad lovek dostva od Krista, sudcu ivch i mtvych, hne po svojej smrti ven odplatu vo svojej nesmrtenej dui na osobitnom sde.

1052Verme, e due vetkch, ktor zomieraj v Kristovej milosti... tvoria po smrti Bo ud a e smr bude plne znien v de vzkriesenia, ke sa tieto due spoja so svojimi telami. 644

1053Verme, e mnostvo du, ktor s zhromaden s Jeiom a Mriou v raji, tvor nebesk Cirkev, kde [tieto due] povaj ven blaenos a vidia Boha takho, ak je, a kde maj so svtmi anjelmi v rozlinom stupni a rznym spsobom as na Boej vlde, ktor vykonva oslven Kristus, lebo za ns oroduj a svojou bratskou starostlivosou nm vemi pomhaj v naej slabosti. 645

1054T, o zomieraj v Boej milosti a v priatestve s Bohom, ale nie s dokonale oisten, hoci s si ist svojou venou spsou, podstupuj po svojej smrti oisovanie, aby dosiahli svtos potrebn na to, aby voli do Boej radosti.

1055Cirkev na zklade spoloenstva svtch odpora zosnulch do Boieho milosrdenstva a obetuje za nich prosby (suffragia), najm svt eucharistick obetu.

1056Cirkev poda Kristovho prkladu varuje veriacich pred smutnou a alostnou skutonosou venej smrti, 646 ktor sa vol aj peklo.

1057Hlavn trest pekla spova vo venej odlenosti od Boha, lebo jedine v om me ma lovek ivot a blaenos, pre ktor bol stvoren a po ktorch ti.

1058Cirkev sa modl, aby sa nik nezatratil: Pane, nikdy nedopus, aby som sa odlil od teba. 647 Ak je pravda, e sa nik neme spasi sm, je pravda aj to, e Boh chce, aby boli vetci udia spasen (1 Tim 2, 4) a e jemu je vetko mon. (Mt 19, 26).

1059Svt Rmska cirkev pevne ver a s istotou tvrd, e... v de sdu sa vetci udia so svojimi telami objavia pred Kristovm sdom, aby vydali poet zo svojich skutkov. 648

1060Na konci ias dosiahne Boie krovstvo svoju plnos. Vtedy bud spravodliv naveky kraova s Kristom, oslven na tele i na dui, a aj sm hmotn vesmr bude premenen. Vtedy bude Boh vetko vo vetkom (1 Kor 15, 28) vo venom ivote.
Amen

1061Vyznanie viery, ako aj posledn kniha Svtho psma 649 sa kon hebrejskm slovom Amen.2856 Toto slovo sa asto nachdza aj na konci modlitieb Novho zkona. Takisto aj Cirkev kon svoje modlitby slovom Amen.

1062V hebrejine Amen pochdza z toho istho korea ako slovo veri. Tento kore vyjadruje stlos, vierohodnos, vernos. Tak chpeme, preo me Amen znamena tak vernos Boha voi nm,214 ako aj nau dveru v neho.

1063U proroka Izaia sa vyskytuje vraz vern Boh,215 doslovne Boh Amen, t. j. Boh vern svojim prisbeniam: Kto bude chcie by poehnan na zemi, bude chcie by poehnan Bohom Amen (Iz 65, 16). N Pn asto pouva slovo Amen (veru), 650 niekedy aj opakovane 651 , aby zdraznil vierohodnos svojho uenia,156 svoju autoritu zaloen na Boej pravde.

1064Zveren Amen Vyznania viery opakuje teda a potvrdzuje jeho prv slovo: Verm. Veri znamen poveda Amen Bom slovm, prisbeniam a prikzaniam, znamen plne sa spoahn na toho, ktor je Amen nekonenej lsky a dokonalej vernosti. Kadodenn kresansk ivot bude teda Amen onomu Verm Vyznania viery nho krstu:1972101

Nech ti je tvoje Vyznanie viery akoby zrkadlom. Pozoruj sa v om, aby si videl, i ver vetko, o vyznva, e ver, a raduj sa kad de zo svojej viery. 652

1065Jei Kristus sm je Amen (Zjv 3, 14). On je definitvne Amen Otcovej lsky k nm; on berie na seba a zavruje nae Amen Otcovi: Vetky Boie prisbenia, koko ich je, v om s ,no', a preto je skrze neho aj nae ,amen' Bohu na slvu (2 Kor 1, 20):

Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi
m ty, Boe, Ote vemohci,
v jednote s Duchom Svtm
vetku ctu a slvu
po vetky veky vekov.

AMEN. 653
Druh as
Slvenie kresanskho tajomstva
Preo liturgia?

1066V Symbole viery Cirkev vyznva tajomstvo Najsvtejej Trojice a tajomstvo jej vle50 poda jej dobrotivho rozhodnutia (Ef 1, 9) o celom stvoren: Otec uskutouje tajomstvo svojej vle tak, e dva svojho milovanho Syna a svojho Svtho Ducha na spsu sveta a na slvu svojho mena. Tak je Kristovo tajomstvo, 1 zjaven a uskutonen v dejinch poda uritho zmeru, poda mdro usporiadanho rozhodnutia,236 ktor svt Pavol nazva pln [ekonmia] tajomstva (Ef 3, 9) a ktor patristick tradcia pomenuje ekonmiou vtelenho Slova alebo ekonmiou spsy.

1067Toto dielo vykpenia udstva a dokonalej oslavy Boha, ktorho predohrou boli vek Boie skutky uprostred udu Starho zkona, uskutonil Kristus Pn predovetkm vekononm tajomstvom svojho poehnanho umuenia, zmtvychvstania a slvneho nanebovstpenia. V tomto tajomstve ,svojou smrou nau smr premohol a svojm zmtvychvstanm obnovil nm ivot'. Lebo z boku Krista zosnulho na kri sa zrodilo obdivuhodn tajomstvo celej Cirkvi. 2 571 Preto Cirkev v liturgii slvi predovetkm vekonon tajomstvo, ktorm Kristus zavil dielo naej spsy.

1068Toto Kristovo tajomstvo Cirkev ohlasuje a slvi vo svojej liturgii, aby veriaci z neho ili a svedili o om vo svete:

Liturgia toti, ktorou sa ,uskutouje dielo nho vykpenia', nadovetko v boskej eucharistickej obete, najvmi prispieva k tomu, aby veriaci svojm ivotom prejavovali a inm odhaovali Kristovo tajomstvo a skuton povahu pravej Cirkvi. 3
o znamen slovo liturgia?

1069Slovo liturgia v pvodnom vzname znamen verejn dielo, slubu v mene udu alebo v prospech udu. V kresanskej tradci znamen, e Bo ud sa zastuje na Boom diele. 4 Prostrednctvom liturgie Kristus, n Vykupite a Vekaz, pokrauje vo svojej Cirkvi, s ou a skrze u v diele nho vykpenia.

1070V Novom zkone sa slovom liturgia oznauje nielen slvenie Boieho kultu, 5 ale aj ohlasovanie evanjelia 6 a inorod lska. 7 Vo vetkch tchto prpadoch ide o slubu Bohu a uom. Cirkev je pri liturgickom slven sluobnicou na obraz svojho Pna, jedinho Liturga, 8 lebo m as na jeho kazstve (kult),783 ktor je prorock (ohlasovanie slova) a krovsk (sluba lsky).

Liturgia sa teda prvom poklad za vykonvanie kazskho radu Jeia Krista. V nej sa vnmatenmi znakmi naznauje a spsobom vlastnm kadmu z nich uskutouje posvcovanie loveka a tajomn telo Jeia Krista, ie Hlava a jej dy, vykonva dokonal verejn kult. Preto kad liturgick slvenie ako dielo Krista Kaza a jeho tela, ktorm je Cirkev, je nanajv posvtnou innosou, ktorej innosti sa ani vznamom, ani stupom nevyrovn nijak in innos Cirkvi. 9
Liturgia ako prame ivota

1071Liturgia, Kristovo dielo, je aj innosou jeho Cirkvi. Realizuje a ukazuje Cirkev ako viditen znak spoloenstva medzi Bohom a umi skrze Krista. Zapja veriacich do novho ivota spoloenstva.1692 Vyaduje, aby sa vetci na nej zastovali vedome, aktvne a s itkom. 10

1072Liturgia nevyerpva cel innos Cirkvi: 11 m ju predchdza evanjelizcia, viera a obrtenie. Vtedy me prina ovocie v ivote veriacich - nov ivot poda Ducha, angaovanie sa v poslan Cirkvi a slubu jej jednote.
Modlitba a liturgia

1073Liturgia je aj asou na Kristovej modlitbe, ktorou sa Kristus obracia na Otca v Duchu Svtom. Kad kresansk modlitba nachdza v liturgii svoj prame a svoj ciel: Prostrednctvom liturgie sa vntorn lovek zakoreuje a upevuje 12 v nesmiernej lske, ktorou ns miluje Otec 13 vo svojom milovanom Synovi. To sa samo obdivuhodn Boie dielo preva a zvntoruje kadou modlitbou v kadom ase v Duchu2558 (Ef 6, 18).
Katechza a liturgia

1074Liturgia je vrchol, ku ktormu smeruje innos Cirkvi, a zrove prame, z ktorho vyviera vetka jej sila. 14 Je teda vynikajcim miestom pre katechzu Boieho udu. Katechza je svojou povahou spt s kadm liturgickm a sviatostnm slvenm, lebo vo sviatostiach, najm v Eucharistii, Jei Kristus plne psob, aby pretvral ud. 15

1075Liturgick katechza426 sa zameriava na to, aby vovdzala do Kristovho tajomstva (je mystaggiou), a to tak, e postupuje od viditenho k neviditenmu, od oznaujceho k oznaovanmu, od sviatost k tajomstvm.774 Takto katechza je lohou miestnych a regionlnych katechizmov. Tento Katechizmus, ktor chce posli celej Cirkvi v rozmanitosti jej obradov a kultr, 16 vylo to, o je zkladn a spolon pre cel Cirkev v oblasti liturgie chpanej ako tajomstvo a slvenie (prv oddiel), a potom sedem sviatost a svteniny (druh oddiel).
Prv oddiel
Sviatostn ekonmia

1076Vyliatm Ducha Svtho v de Turc bola Cirkev zjaven svetu. 1 Darom Ducha sa zana nov obdobie vo vysluhovan tajomstva [dispensatio mysterii]: obdobie Cirkvi, v ktorom Kristus prostrednctvom liturgie svojej Cirkvi zviditeuje a sprtomuje svoje dielo spsy a dva na om as, km neprde (1 Kor 11, 26). V tomto obdob Cirkvi Kristus ije a psob vo svojej Cirkvi a s ou novm spsobom,739 ktor je vlastn tomuto novmu obdobiu. Psob prostrednctvom sviatost. Spolon tradcia Vchodu i Zpadu to nazva sviatostnou ekonmiou, ktor spova v udeovan (alebo vysluhovan) ovocia Kristovho vekononho tajomstva pri slven sviatostnej liturgie Cirkvi.

Preto treba najprv vysvetli toto sviatostn vysluhovanie (prv kapitola). Tak sa jasnejie uke povaha a podstatn rty liturgickho slvenia (druh kapitola).
Prv kapitola
Vekonon tajomstvo v obdob Cirkvi
1. lnok
Liturgia - dielo Najsvtejej trojice
I. Otec, prame a cie liturgie

1077Nech je zveleben Boh a Otec nho Pna Jeia Krista, ktor ns v Kristovi poehnal vetkm nebeskm duchovnm poehnanm.492 Ve v om si ns ete pred stvorenm sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvrou svt a nepokvrnen v lske; on ns poda dobrotivho rozhodnutia svojej vle preduril, aby sme sa skrze Jeia Krista stali jeho adoptovanmi synmi na chvlu a slvu jeho milosti, ktorou ns obdaroval v milovanom Synovi (Ef 1, 3-6).

1078Poehnvanie je bosk innos,2626 ktor dva ivot a ktorej prameom je Otec. Jeho poehnanie je zrove slovo i dar (po latinsky bene-dictio, po grcky eu-logia, doslovne dobro-reenie). Ak sa tento vraz aplikuje na loveka, znamen adorciu a odovzdanie sa svojmu Stvoriteovi vo vzdvan vaky.

1079Od zaiatku a do konca vekov je cel Boie dielo poehnanm. Od liturgickej pomy o prvom stvoren a po ospevovanie nebeskho Jeruzalema inpirovan autori ohlasuj pln spsy ako nesmierne Boie poehnanie.

1080U na zaiatku Boh poehnal iv bytosti, predovetkm mua a enu. Zmluva s Noemom a so vetkmi ivmi bytosami toto poehnanie plodnosti obnovuje, a to napriek hriechu loveka, pre ktor je zem prekliata. Ale ponc Abrahmom Boie poehnanie prenik do udskch dejn, ktor smerovali k smrti, aby ich znovu pozdvihlo k ivotu, k jeho prameu; vierou otca veriacich, ktor dostva poehnanie, sa zanaj dejiny spsy.

1081Boie poehnania sa prejavuj v obdivuhodnch a spasitench udalostiach; takmi s: narodenie Izka, vchod z Egypta (Pascha a exodus), darovanie Zasbenej zeme, vyvolenie Dvida, Boia prtomnos v chrme, oisujce vyhnanstvo a nvrat malho zvyku. Zkon, Proroci a almy, z ktorch je utkan liturgia vyvolenho udu, pripomnaj tieto Boie poehnania a zrove na ne odpovedaj dobroreeniami chvly a vakyvzdania.

1082Boie poehnanie sa naplno prejavuje a udeuje v liturgii Cirkvi: Otec sa v liturgii uznva a adoruje ako prame a cie vetkch poehnan stvorenia a spsy; vo svojom Slove, ktor sa pre ns vtelilo, umrelo a vstalo z mtvych, zaha ns svojimi poehnaniami a skrze toto Slovo vlieva do naich sdc Dar, ktor obsahuje vetky dary: Ducha Svtho.

1083Tak sa dvojit rozmer kresanskej liturgie2627 chpe ako odpove viery a lsky na duchovn poehnania, ktormi ns obdarva Otec. Na jednej strane Cirkev spojen so svojm Pnom a v Duchu Svtom (Lk 10, 21) veleb Otca za jeho nevslovn dar (2 Kor 9, 15) adorciou, chvlou a vzdvanm vaky. Na druhej strane Cirkev neprestva, a to a do zavenia Boieho plnu, prina Otcovi obetu z jeho vlastnch darov1360 a prosi ho o zoslanie Ducha Svtho na tto obetu, na seba samu, na veriacich a na cel svet, aby asou na smrti a zmtvychvstan Krista Kaza a mocou Svtho Ducha tieto Boie poehnania prinali ovocie ivota na chvlu a slvu jeho milosti (Ef 1, 6).
II. Kristovo dielo v liturgii
Oslven Kristus...

1084Kristus, ktor sed po pravici Otca662 a vylieva Ducha Svtho na svoje telo, ktorm je Cirkev, psob teraz prostrednctvom sviatost, ktor ustanovil na udeovanie svojej milosti. Sviatosti s vnmaten znaky (slov a kony) prstupn naej terajej udskej prirodzenosti.1127 Kristovm psobenm a mocou Ducha Svtho spsobuj milos, ktor naznauj (gratiam efficiunt quam significant).

1085V liturgii Cirkvi Kristus naznauje a uskutouje predovetkm svoje vekonon tajomstvo. Jei poas svojho pozemskho ivota svojm uenm ohlasoval a svojimi inmi anticipoval svoje vekonon tajomstvo. Ke nadila jeho hodina, 2 preva jedinen udalos dejn, ktor sa nepoma: Jei raz navdy (Rim 6, 10; Hebr 7, 27; 9, 12) umiera, je pochovan, vstva z mtvych a sed po pravici Otca. Je to skuton udalos, ktor sa odohrala v naich dejinch, ale je celkom ojedinel, lebo vetky ostatn udalosti dejn sa raz odohraj a potom sa pomin, pohlten minulosou. Naproti tomu Kristovo vekonon tajomstvo neme zosta iba v minulosti, lebo on svojou smrou zniil smr,519 a vetko, m Kristus je, a vetko, o urobil a pretrpel za vetkch ud, m as na Boej venosti, take presahuje vetky asy a stva sa v nich prtomn.1165 Udalos kra a zmtvychvstania pretrvva a vetko priahuje k ivotu.
... je u od apotolskej Cirkvi...

1086Ako Otec poslal Krista, aj on poslal apotolov,858 naplnench Duchom Svtm, aby hlsanm evanjelia vetkmu stvoreniu nielen zvestovali, e Bo Syn ns svojou smrou a svojm zmtvychvstanm vyslobodil zo satanovej moci a zo smrti a previedol do Otcovho krovstva, ale aby dielo spsy, ktor ohlasovali, aj uskutoovali Obetou a sviatosami, okolo ktorch sa sstreuje cel liturgick ivot. 3

1087A tak ke vzkriesen Kristus dva apotolom Ducha Svtho, zveruje im svoju moc posvcova: 4 stvaj sa Kristovmi sviatostnmi znakmi. Mocou toho istho Ducha Svtho apotoli zveruj tto moc svojim nstupcom. Toto apotolsk nstupnctvo861 (successio apostolica) stvruje cel liturgick ivot Cirkvi.1536 Ono samo je sviatostn, lebo sa prena sviatosou posvtnho stavu.
... prtomn v pozemskej liturgii...

1088Na uskutoovanie takho vekho diela [vysluhovania alebo udeovania svojho diela spsy] je Kristus stle prtomn vo svojej Cirkvi,776 najm v liturgickch slveniach.669 Je prtomn v obete svtej ome v osobe sluobnka, lebo teraz slubou kazov prina obetu ten ist, ktor vtedy obetoval seba samho na kri, ako aj, a predovetkm, pod eucharistickmi spsobmi.1373 Je prtomn svojou mocou vo sviatostiach, take ke niekto krst, krst sm Kristus. Je prtomn vo svojom slove, lebo to on hovor, ke sa v Cirkvi taj svt Psma. Napokon je prtomn, ke sa Cirkev modl a spieva, ako to sm prisbil: ,Kde s dvaja alebo traja zhromaden v mojom mene, tam som ja medzi nimi' (Mt 18, 20). 5

1089V takom vekom diele, ktorm sa Boh dokonale oslavuje a udia posvcuj, Kristus si vdy pridruuje Cirkev, svoju milovan Nevestu, ktor vzva svojho Pna a skrze neho vzdva kult venmu Otcovi. 6
... ktor je asou na nebeskej liturgii

1090V pozemskej liturgii1137-1139 mme as na tej nebeskej liturgii - a vopred ju okusujeme -, ktor sa slvi vo svtom meste Jeruzaleme, do ktorho smerujeme ako ptnici, kde sed Kristus po pravici Boha ako sluobnk svtyne a pravho stnku; s celm zstupom nebeskho vojska spievame chvlospev na slvu Pnovi; s ctou si spomname na svtch a dfame, e dosiahneme nejak as na ich spoloenstve; oakvame Spasitea, nho Pna Jeia Krista, km sa nezjav on, n ivot, a nezjavme sa aj my s nm v slve. 7
III. Duch Svt a Cirkev v liturgii

1091V liturgii je Duch Svt vychovvateom viery Boieho udu a tvorcom Boch vediel, ktormi s sviatosti Novej zmluvy.798 Tbou a dielom Ducha v srdci Cirkvi je, aby sme ili ivotom vzkriesenho Krista. Ke v ns njde odpove viery, ktor on vzbudil, nastva prav spoluprca, ktorou sa liturgia stva spolonm dielom Ducha Svtho a Cirkvi.

1092Pri tomto sviatostnom vysluhovan Kristovho tajomstva737 psob Duch Svt takm istm spsobom ako v inch obdobiach ekonmie spsy: pripravuje Cirkev na stretnutie s jej Pnom; pripomna a predstavuje Krista viere zhromadench; svojou pretvrajcou mocou sprtomuje a aktualizuje Kristovo tajomstvo; napokon ako Duch spoloenstva spja Cirkev so ivotom a poslanm Jeia Krista.
Duch Svt pripravuje na prijatie Krista

1093Duch Svt vo sviatostnej ekonmii spa predobrazy Starej zmluvy. Kee Kristova Cirkev762 bola obdivuhodne pripravovan v dejinch izraelskho udu a v Starej zmluve, 8 liturgia Cirkvi zachovva ako integrlnu a nenahraditen sas niektor kultov prvky Starej zmluvy tm, e si ich osvojuje:

    * najm tanie Starho zkona, 121
    * modlitbu almov2585
    * a nadovetko pamiatku spasitench udalost1081 a predobrazovch skutonost, ktor dosiahli svoje splnenie v Kristovom tajomstve (prisbenie a zmluva, exodus a Pascha, krovstvo a chrm, vyhnanstvo a nvrat).

1094Prve na tejto harmnii dvoch Zkonov 9 sa rozvja Pnova vekonon katechza 10 a potom aj katechza apotolov a cirkevnch Otcov. Tto katechza odhauje, o zostvalo skryt v litere Starho zkona - Kristovo tajomstvo. Vol sa typologick, lebo zjavuje Kristovu novos, vychdzajc z predobrazov (typov), ktor ju zvestovali skutkami, slovami a symbolmi prvej Zmluvy. Tmto novm tanm, ie chpanm v Duchu pravdy, vychdzajc od Krista, sa predobrazy objasuj. 11 Tak potopa a Noemov korb boli predobrazmi spsy prostrednctvom krstu; 12 takisto nimi boli aj oblak a prechod cez erven more; voda zo skaly bola predobrazom Kristovch duchovnch darov; 13 manna na pti bola predobrazom Eucharistie, ktor je prav chlieb z neba (Jn 6, 32).

1095Preto Cirkev najm v Adventnom a Pstnom obdob a predovetkm na Vekonon vigliu281 v tomto novom svetle ta a znova preva vetky tieto vek udalosti dejn spsy v dneku svojej liturgie. To vak tie vyaduje, aby katechza pomhala veriacim otvori sa tomuto duchovnmu chpaniu ekonmie spsy, ako ho predstavuje a dva preva liturgia Cirkvi.117

1096idovsk a kresansk liturgia. Lepie poznanie viery a nboenskho ivota idovskho nroda, ako sa ete aj dnes vyznva a ije, me pomc lepie pochopi urit rty kresanskej liturgie. Pre idov i pre kresanov je Svt psmo podstatnou asou ich liturgie, a to na ohlasovanie Boieho slova, na odpove na toto slovo, na modlitbu chvly a prosby za ivch i mtvych a na utiekanie sa k Boiemu milosrdenstvu.1174 Liturgia slova vo svojej vlastnej truktre m pvod v idovskej modlitbe. Liturgia hodn a in liturgick texty a formulre maj v nej svoje paralely a takisto aj samy formuly naich najctyhodnejch modlitieb, ako je Ote n.1352 Aj eucharistick modlitby sa inpiruj vzormi zo idovskej tradcie. Vzah medzi idovskou a kresanskou liturgiou, ale aj rozdielnos ich obsahu s osobitne viditen na vek sviatky liturgickho roka, ako je naprklad Vek noc. Vek noc (Paschu) slvia kresania i idia.840 U idov je to Vek noc dejn zameran na budcnos. U kresanov je to Vek noc uskutonen Kristovou smrou a jeho zmtvychvstanm, hoci ete v oakvan definitvneho zavenia.

1097V liturgii Novej zmluvy je kad liturgick slvenie, najm slvenie Eucharistie a sviatost, stretnutm medzi Kristom a Cirkvou. Liturgick zhromadenie m svoju jednotu zo spoloenstva Ducha Svtho, ktor spja Boie deti do jedinho Kristovho tela. Toto zhromadenie presahuje vetky udsk, rasov, kultrne a spoloensk prbuznosti.

1098Zhromadenie sa m pripravi na stretnutie so svojm Pnom, m by dobre pripravenm udom. 14 Tto prprava sdc je spolonm dielom Ducha Svtho a zhromadenia, najm jeho vysvtench sluobnkov. Milos Ducha Svtho sa usiluje vzbudi vieru,1430 obrtenie srdca a shlas s Otcovou vou. Tieto dispozcie s predpokladom na prijatie alch milost poskytovanch pri samotnom slven a na ovocie novho ivota, ktor m potom slvenie prinies.
Duch Svt pripomna Kristovo tajomstvo

1099Duch a Cirkev spolupracuj na tom, aby sa Kristus a jeho dielo spsy stali zjavnmi v liturgii. Liturgia je pamiatkou tajomstva spsy, a to predovetkm v Eucharistii a analogicky aj v ostatnch sviatostiach. Duch Svt je ivou pamou Cirkvi. 15 91

1100Boie slovo.1134 Duch Svt pripomna liturgickmu zhromadeniu predovetkm zmysel udalosti spsy tm, e dva ivot Boiemu slovu, ktor sa ohlasuje, aby sa mohlo prija a i.

Svt psmo m v liturgickom slven vemi vek vznam.103131 Z neho sa toti taj a v homlii vysvetuj tania, z neho sa spievaj almy, z jeho inpircie a podnetu vznikli liturgick prosby, modlitby a spevy a z neho dostvaj svoj zmysel kony a znaky. 16

1101Duch Svt dva duchovn chpanie Boieho slova tm, o ho taj a povaj, a to poda dispozci ich srdca.117 Prostrednctvom slov, konov a symbolov, ktor tvoria osnovu liturgickho slvenia, vovdza veriacich a vysvtench sluobnkov do ivho vzahu s Kristom, ktor je Slovom a Obrazom Otca, aby mohli uvies do svojho ivota zmysel toho, o pri slven povaj, kontempluj a konaj.

1102Slovom spsy... sa iv v srdci veriacich viera, ktorou spoloenstvo veriacich vznik a rastie. 17 Ohlasovanie Boieho slova sa neobmedzuje iba na pouenie, ale vyaduje odpove viery143 ako shlas a zvzok vzhadom na zmluvu medzi Bohom a jeho udom. A je to znova Duch Svt, ktor dva milos viery, posiluje ju a dva jej rs v spoloenstve. Liturgick zhromadenie je predovetkm spoloenstvom vo viere.

1103Anamnza (pamiatka).1362 Liturgick slvenie sa vdy vzahuje na spasiten Boie zsahy do dejn. Ekonmia [pln] Zjavenia sa uskutouje inmi a slovami, ktor s navzjom vntorne spt, take... slov ohlasuj skutky a objasuj tajomstvo, ktor je v nich obsiahnut. 18 V liturgii slova Duch Svt pripomna zhromadeniu vetko, o pre ns vykonal Jei Kristus. Poda povahy liturgickch konov a obradnch tradci cirkv slvenie kon pamiatku obdivuhodnch Boch skutkov vo viac alebo menej rozvinutej anamnze. Duch Svt, ktor takto prebdza pam Cirkvi, vzbudzuje aj vzdvanie vaky a chvly (doxolgiu).
Duch Svt aktualizuje Kristovo tajomstvo

1104Kresansk liturgia nielen pripomna udalosti, ktor ns spasili, ale ich aj aktualizuje, sprtomuje.1085 Kristovo vekonon tajomstvo sa slvi, neopakuje sa; opakuj sa iba slvenia. Pri kadom z nich sa uskutouje vyliatie Ducha Svtho, ktor aktualizuje jedin tajomstvo.

1105Epiklza (vzvanie nad) je prosba, v ktorej kaz penlivo pros Otca o zoslanie Ducha Posvtitea, aby sa obetn dary stali Kristovm telom1153 a krvou a aby sa veriaci, ke ich prijm, aj sami stali ivou obetou Bohu.

1106Epiklzaje spolu s anamnzou srdcom kadho sviatostnho slvenia a osobitnm spsobom slvenia Eucharistie:

Pta sa, ako sa chlieb stva Kristovm telom a vno... Kristovou krvou?1375 Ja ti odpovedm, e Duch Svt zostupuje a uskutouje to, o vemi presahuje kad slovo a kad chpanie... Nech ti sta pou, e sa to deje psobenm Ducha Svtho, tak ako psobenm Ducha Svtho Pn vzal sebe a v sebe samom telo zo svtej Bohorodiky. 19

1107Pretvrajca moc Ducha Svtho v liturgii urchuje prchod Krovstva a zavenie tajomstva spsy.2816 Duch Svt nm v oakvan a v ndeji umouje skutone anticipova pln spoloenstvo s Najsvtejou Trojicou. Duch Svt, poslan Otcom, ktor vdy vysly epiklzu Cirkvi, dva ivot tm, o ho prijmaj, aje pre nich u teraz zvdavkom ich dedistva. 20
Spoloenstvo Ducha Svtho

1108Cieom poslania Ducha Svtho v kadom liturgickom slven je uvdza do spoloenstva s Kristom,788 a tak utvra jeho telo. Duch Svt je akoby miazgou Otcovho vinia, ktor prina svoje ovocie na ratolestiach. 21 V liturgii sa uskutouje najvntornejia spoluprca1091 medzi Duchom Svtm a Cirkvou. On, Duch spoloenstva, zostva ustavine v Cirkvi, a preto je Cirkev vekou sviatosou spoloenstva s Bohom775 zhromaujcou roztraten Boie deti. Ovocm Ducha v liturgii je spoloenstvo s Najsvtejou Trojicou a zrove bratsk spoloenstvo. 22

1109Epiklza je aj prosba, aby sa plne uskutonila as zhromadenia na Kristovom tajomstve. Milos Pna Jeia Krista a lska Boha [Otca] i spoloenstvo Svtho Ducha (2 Kor 13, 13) maj zostva vdy s nami a prina ovocie aj po slven Eucharistie. Preto Cirkev pros Otca o zoslanie Ducha Svtho, aby urobil zo ivota veriacich iv obetu Bohu ich duchovnm pretvorenm na obraz Krista,1368 ich starosou o jednotu Cirkvi a ich asou na jej poslan svedectvom a slubou lsky.
Zhrnutie

1110V liturgii Cirkvi sa Boh Otec zvelebuje a adoruje ako prame vetkch poehnan stvorenia a spsy, ktormi ns poehnal vo svojom Synovi, aby nm dal Ducha adoptvneho synovstva.

1111Kristovo psobenie v liturgii je sviatostn, lebo jeho tajomstvo spsy sa v nej sprtomuje mocou jeho Svtho Ducha; lebo jeho telo, ktorm je Cirkev, je akoby sviatos (znak a nstroj), ktorou Duch Svt dva as na tajomstve spsy; lebo putujca Cirkev prostrednctvom svojich liturgickch slven u m as na nebeskej liturgii a vopred ju okusuje.

1112Poslanm Ducha Svtho v liturgii Cirkvi je pripravova zhromadenie na stretnutie s Kristom; pripomna a predstavova Krista viere zhromadenia; svojou pretvrajcou mocou sprtomova a aktualizova Kristovo spasiten dielo a psobi, aby dar spoloenstva v Cirkvi prinal ovocie.
2. lnok
Vekonon tajomstvo vo sviatostiach Cirkvi

1113Cel liturgick ivot Cirkvi1210 sa sstreuje okolo eucharistickej obety a sviatost. 23 V Cirkvi je sedem sviatost: krst, birmovanie ie krizmcia, Eucharistia, poknie, pomazanie chorch, posvtn stav a manelstvo. 24 V tomto lnku sa hovor o tom, o m sedem sviatost Cirkvi spolon z hadiska uenia. o maj spolon z hadiska slvenia, sa vysvetl v druhej kapitole tohto oddielu, a o je kadej z nich vlastn, bude predmetom druhho oddielu.
I. Kristove sviatosti

1114Pridajc sa uenia svtch Psem, apotolskch tradci a... [jednomysenho] shlasu Otcov, 25 vyznvame, e vetky sviatosti Novho zkona... ustanovil n Pn, Jei Kristus. 26

1115Jeiove slov a iny poas jeho skrytho ivota a jeho verejnho inkovania boli u spasiten.512-560 Anticipovali moc jeho vekononho tajomstva. Ohlasovali a pripravovali to, o dal Cirkvi, ke bolo vetko dokonan. Tajomstv Kristovho ivota s zkladom toho, o Kristus, teraz u prostrednctvom vysvtench sluobnkov svojej Cirkvi, udeuje vo sviatostiach, lebo o bolo na naom Vykupiteovi viditen, prelo do sviatost. 27

1116Ako sily, ktor vychdzaj z Kristovho tela, 28 1504 stle ivho a oivujceho, a ako iny Ducha Svtho,774 ktor psob v jeho tele, ktorm je Cirkev, sviatosti s Boie vediela v novej a venej zmluve.
II. Sviatosti Cirkvi

1117Cirkev skrze Ducha Svtho, ktor ju uvdza do plnej pravdy (Jn 16, 13), postupne spoznala tento poklad prijat od Krista a ako vern sprvkya Boch tajomstiev 29 spresnila jeho spravovanie (dispensatio), ako to urobila aj s knonom (zoznamom knh) Svtho psma120 a s uenm viery. Takto Cirkev v priebehu storo rozoznala, e medzi jej liturgickmi slveniami je sedem takch, ktor s vo vlastnom zmysle slova sviatosami ustanovenmi Pnom.

1118Sviatosti s sviatosami Cirkvi v dvojakom zmysle: s skrze u a pre u. S skrze Cirkev, lebo ona je sviatosou innosti Jeia Krista, ktor v nej psob vaka zoslaniu Ducha Svtho. A s pre Cirkev, s sviatosami, ktormi sa buduje Cirkev, 30 1396 lebo robia zjavnm a udeuj uom, najm v Eucharistii, tajomstvo spoloenstva s Bohom Lskou, jednm v troch osobch.

1119Kee Cirkev tvor s Kristom Hlavou792 akoby jedin mystick osobu, 31 psob vo sviatostiach ako kazsk spoloenstvo, ktor je organicky usporiadan. 32 Krstom a birmovanm sa kazsk ud stva spsobilm slvi liturgiu. Na druhej strane niektor veriaci vyznaen posvtnm stavom s v Kristovom mene ustanoven, aby ivili Cirkev Bom slovom a Boou milosou. 33

1120Vysvten sluba ie sluobn kazstvo1547 (ministerium ordinatum seu sacerdotium ministeriale) 34 je v slube krstnho kazstva. Zaruuje, e vo sviatostiach skutone psob Jei Kristus skrze Ducha Svtho v prospech Cirkvi. Poslanie spsy, ktor Otec zveril svojmu vtelenmu Synovi, je zveren apotolom a prostrednctvom nich ich nstupcom: dostvaj Jeiovho Ducha, aby konali v jeho mene a v jeho osobe. 35 Vysvten sluba (ministerium ordinatum) je teda sviatostnm putom, ktor spja liturgick slvenie s tm, o povedali a vykonali apotoli, a prostrednctvom nich aj s tm, o povedal a vykonal Kristus, ktor je prameom a zkladom sviatost.

1121Tri sviatosti: krst, birmovanie a posvtn stav udeuj okrem milosti aj sviatostn charakter alebo znak,12721304 prostrednctvom ktorho m kresan as na Kristovom kazstve1582 a patr do Cirkvi poda rozlinch stavov a funkci. Toto pripodobnenie Kristovi a Cirkvi uskutonen Duchom Svtm je nezniiten. 36 Zostva navdy v kresanovi ako pozitvna dispozcia na milos, ako prsub a zruka Boej ochrany a ako povolanie k Boiemu kultu a k slube Cirkvi. Preto tieto sviatosti nemono nikdy opakova.
III. Sviatosti viery

1122Kristus poslal svojich apotolov, aby v jeho mene hlsali vetkm nrodom... poknie na odpustenie hriechov (Lk 24, 47): Ute vetky nrody a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svtho (Mt 28, 19). Poslanie krsti, teda sviatostn poslanie je zahrnut v poslan evanjelizova,849 lebo na sviatos pripravuje Boie slovo a viera,1236 ktor je shlasom s tmto slovom.

Bo ud sa zhromauje predovetkm slovom ivho Boha... Hlsanie slova sa vyaduje na samo vysluhovanie sviatost, lebo ide o sviatosti viery, ktor sa rod zo slova a nm sa iv. 37

1123Sviatosti s zameran na posvcovanie loveka, na budovanie Kristovho tela a napokon na vzdvanie kultu Bohu. Ako znaky maj vak aj lohu pouova. Vieru nielen predpokladaj, ale ju slovami a vecami [i konmi] aj ivia, posiluj a vyjadruj. Preto sa volaj sviatosami viery. 38 1154

1124Viera Cirkvi166 predchdza vieru veriaceho, ktor je pozvan, aby ju prijal. Ke Cirkev slvi sviatosti, vyznva vieru prijat od apotolov. Z toho pochdza starodvny vrok: Lex orandi, lex credendi1327 (alebo poda Prospera Aquitana [5. storoie]: Legem credendi lex statuat supplicandi 39 ). Zkon modlitby je zkonom viery. Cirkev ver tak, ako sa modl. Liturgia je kontitutvnym prvkom svtej a ivej Tradcie. 40 78

1125Z tohto dvodu nemono nijak sviatostn obrad1205 meni ani s nm manipulova poda ubovle vysvtenho sluobnka alebo spoloenstva. Ani sama najvyia autorita Cirkvi neme liturgiu meni poda svojej ubovle, ale iba v poslunosti viere (oboedientia fidei) a v posvtnej cte k tajomstvu liturgie.

1126Napokon, kee sviatosti vyjadruj a rozvjaj spoloenstvo viery v Cirkvi, je lex orandi (zkon modlitby)815 jednm z podstatnch kritri dialgu, ktor sa usiluje obnovi jednotu kresanov. 41
IV. Sviatosti spsy

1127Ak sa sviatosti nleite slvia vo viere, udeuj milos, ktor naznauj. 42 S inn, pretoe v nich psob sm Kristus:1084 on krst, on psob vo svojich sviatostiach, aby udelil milos, ktor sviatos naznauje. Otec vdy vysly modlitbu Cirkvi svojho Syna,1105 ktor v epiklze kadej sviatosti vyjadruje svoju vieru v moc Ducha Svtho.696 Podobne ako ohe premiea na seba vetko, oho sa dotkne, tak Duch Svt premiea na Bo ivot to, o sa podriauje jeho sile.

1128To je zmysel tvrdenia Cirkvi: 43 sviatosti psobia ex opere operato (t. j. vykonanm konu), ie mocou Kristovho spasitenho diela vykonanho raz navdy. Z toho vyplva, e sviatos sa neuskutouje spravodlivosou loveka, ktor ju udeuje alebo prijma, ale mocou Boha. 44 1584 Ke sa sviatos slvi poda myslu Cirkvi, psob v nej a skrze u moc Jeia Krista a jeho Ducha nezvisle od osobnej svtosti vysluhovatea. Pravda, ovocie sviatost zvis aj od dispozci toho, kto ich prijma.

1129Cirkev tvrd, e sviatosti Novej zmluvy1257 s pre veriacich nevyhnutne potrebn na spsu. 45 Sviatostn milos2003 je milos Ducha Svtho udelen Kristom a vlastn kadej sviatosti. Duch uzdravuje a premiea tch, o ho prijmaj, pripodobujc ich Boiemu Synovi. Ovocie sviatostnho ivota spova v tom, e Duch adoptvneho synovstva zbouje veriacich, 46 lebo ich ivotne spja s jednorodenm Synom, Spasiteom.460
V. Sviatosti venho ivota

1130Cirkev slvi tajomstvo svojho Pna, km neprde (1 Kor 11, 26), aby bol Boh vetko vo vetkom (1 Kor 15, 28). Liturgiu u od apotolskch ias priahuje k jej cieu tobn vzdychanie Ducha v Cirkvi:2817Marana tha! - Pane, pr! (1 Kor 16, 22). Liturgia m tak as na Jeiovej tbe: Vemi som til jes s vami tohto vekononho barnka..., km sa nenapln v Boom krovstve (Lk 22, 15-16). V Kristovch sviatostiach Cirkev u dostva zvdavok svojho dedistva,950 u m as na venom ivote, hoci ete oakva blahoslaven ndej a prchod slvy vekho Boha a nho Spasitea Jeia Krista (Tt 2, 13). A Duch i nevesta volaj: ,Pr!'... ,Pr, Pane Jeiu!' (Zjv 22, 17. 20).

Svt Tom takto zha rozlin dimenzie sviatostnho znaku: Sviatos je znak, ktor pripomna, o predchdzalo, ie Kristovo utrpenie, i znak, ktor ukazuje, o v ns Kristovo utrpenie spsobuje, toti milos, i znak, ktor predpoved ie vopred zvestuje budcu slvu. 47
Zhrnutie

1131Sviatosti s inn znaky milosti ustanoven Kristom a zveren Cirkvi, ktormi sa nm udeuje Bo ivot. Viditen obrady, ktormi sa sviatosti slvia, naznauj a spsobuj milosti, ktor s vlastn kadej sviatosti. Sviatosti prinaj ovocie v tch, ktor ich prijmaj s potrebnmi dispozciami.

1132Cirkev slvi sviatosti ako kazsk spoloenstvo, ktorho truktru tvor krstn kazstvo a kazstvo vysvtench sluobnkov.

1133Duch Svt pripravuje na sviatosti Bom slovom a vierou, ktor prijma slovo do dobre pripravench sdc. Vtedy sviatosti posiluj a vyjadruj vieru.

1134Ovocie sviatostnho ivota je zrove osobn i eklezilne: pre kadho veriaceho je tmto ovocm ivot pre Boha v Kristovi Jeiovi; pre Cirkev je to vzrast v lske a v jej poslan vydva svedectvo.
Druh kapitola
Sviatostn slvenie Vekononho tajomstva

1135Katechza o liturgii vyaduje predovetkm pochopenie sviatostnej ekonmie (prv kapitola). V tomto svetle sa ukazuje novos jej slvenia. Druh kapitola sa teda bude zaobera slvenm sviatost Cirkvi. Vysvetl sa v nej, o m v rozlinch liturgickch tradcich slvenie siedmich sviatost spolon. O tom, o je kadej z nich vlastn, sa bude hovori neskr. Tto zkladn katechza o sviatostnch slveniach odpovie na prv otzky, ktor si veriaci v tomto ohade klad:

    * Kto slvi?
    * Ako slvi?
    * Kedy slvi?
    * Kde slvi?

1. lnok
Slvenie liturgie Cirkvi
I. Kto slvi?

1136Liturgia je innos plnho Krista.795 T, o ju teraz slvia povznesen ponad znaky, s u v nebeskej liturgii,1090 kde je slvenie naplno spoloenstvom a sviatkom.
Kto slvi nebesk liturgiu?2642

1137Zjavenie svtho Jna, ktor sa ta v liturgii Cirkvi, nm najprv zjavuje, e na nebi stl trn a na trne On, Sediaci (Zjv 4, 2): Pn, Boh (Iz 6, 1). 1 Potom zjavuje Barnka,662 ktor bol ako zabit (Zjv 5, 6): 2 ukriovanho a vzkriesenho Krista, jedinho Vekaza pravho svtostnku 3 , ktor dary prina a je prinan, ich prijma a je rozdvan. 4 Nakoniec zjavuje rieku vody ivota... vytekajcu od Boieho a Barnkovho trnu (Zjv 22, 1), jeden z najkrajch symbolov Ducha Svtho. 5

1138Na slube chvly Boha a na zaven jeho plnu sa zastuj t, o boli zjednoten ako v hlave v Kristovi:335 nebesk mocnosti, 6 cel stvorenie (tyri iv bytosti), sluobnci Starej a Novej zmluvy (dvadsatyri starcov), nov Bo ud (stotyridsatyritisc oznaench), 7 najm muenci zabit pre Boie slovo (Zjv 6, 9), presvt Boia Matka (ena 8 ),1370 Barnkova nevesta 9 a napokon vek zstup, ktor nik nemohol spota, zo vetkch nrodov, kmeov, plemien a jazykov (Zjv 7, 9).

1139Na tejto nebeskej liturgii nm Duch Svt a Cirkev dvaj as, ke vo sviatostiach slvime tajomstvo spsy.
Kto slvi sviatostn liturgiu?

1140Sviatostn liturgiu slvi cel spoloenstvo,7521348 Kristovo telo zjednoten so svojou Hlavou. Liturgick slvenia nie s skromn slvenia, ale slvenia Cirkvi, ktor je ,sviatosou jednoty', ie svtm udom zhromadenm a usporiadanm pod vedenm biskupov. Preto patria celmu telu Cirkvi, robia ho zjavnm a psobia na. Jeho jednotlivch dov sa vak tkaj rozlinm spsobom poda rozdielnosti stavov, loh a innej asti. 10 1372 Preto kedykovek obrady vyaduj, poda osobitnej povahy kadho z nich, spolon slvenie s prtomnosou a innou asou veriacich, treba zdrazni, e sa mu m da poda monosti prednos pred individulnym a akoby skromnm slvenm. 11

1141Zhromadenie, ktor slvi, je spoloenstvo pokrstench, ktor s znovuzrodenm [v krste] a pomazanm Ducha Svtho posvten na duchovn dom a svt kazstvo, aby ako kresania celou svojou innosou prinali duchovn obety. 12 Toto spolon kazstvo (sacerdotium commune) je kazstvo Krista, jedinho Kaza,1120 na ktorom maj as vetky jeho dy. 13

Matka Cirkev si vemi el, aby vetci veriaci boli veden k tej plnej, uvedomenej a innej asti na liturgickch slveniach, ktor si vyaduje sama povaha liturgie a ktor je pre kresansk ud, ,vyvolen rod, krovsk kazstvo, svt nrod, ud uren na vlastnctvo'1268 (1 Pt 2, 9), 14 na zklade krstu prvom a povinnosou. 15

1142Ale vetky dy nekonaj t ist innos (Rim 12, 4). Niektor dy povolva Boh v Cirkvi a skrze Cirkev na osobitn slubu spoloenstvu. Tto sluobnci s vybrat a prijmaj sviatos posvtnho stavu, ktorou ich Duch Svt rob schopnmi kona v osobe Krista Hlavy, aby slili vetkm dom Cirkvi. 16 1549 Vysvten sluobnk je akoby ikonou Krista Kaza. Kee sviatos Cirkvi sa plne prejavuje v Eucharistii, sluba biskupa sa prejavuje predovetkm v predsedan Eucharistii1561 a v spoloenstve s nm aj sluba kazov a diakonov.

1143Aby sa poslilo lohm spolonho kazstva veriacich, jestvuj aj in osobitn sluby, neudeovan sviatosou posvtnho stavu,903 ktorch funkciu uruj biskupi poda liturgickch tradci a pastoranch potrieb. Aj minitranti, lektori, komenttori a lenovia spevckeho zboru [schola cantorum] konaj opravdiv liturgick slubu. 17 1672

1144Pri slven sviatost je teda liturgom cel zhromadenie, kad poda svojej funkcie, ale v jednote Ducha, ktor psob vo vetkch. Pri liturgickch slveniach nech kad, i vysvten sluobnk, alebo veriaci, kon pri plnen svojej funkcie len to a vetko to, o mu poda povahy veci a liturgickch predpisov patr. 18
II. Ako slvi?
Znaky a symboly1333-1340

1145Sviatostn slvenie je utkan zo znakov a symbolov. Poda Boej pedaggie (vchovy) spsy ich vznam m korene v diele stvorenia53 a v udskej kultre, spresuje sa v udalostiach Starej zmluvy a naplno sa zjavuje v osobe a diele Jeia Krista.

1146Znaky zo sveta ud. V udskom ivote maj znaky a symboly dleit miesto. lovek ako bytos telesn a zrove duchovn vyjadruje a vnma duchovn skutonosti prostrednctvom hmotnch znakov a symbolov.3622702 Ako spoloensk bytos lovek potrebuje znaky a symboly, aby mohol komunikova s inmi pomocou rei, posunkov a konov.1879 To ist plat aj o jeho vzahu k Bohu.

1147Boh hovor lovekovi prostrednctvom viditenho stvorenia.299 Hmotn vesmr sa predstavuje rozumu loveka, aby v om lovek tal stopy svojho Stvoritea. 19 Svetlo a noc, vietor a ohe, voda a zem, strom a ovocie hovoria o Bohu a zrove symbolicky vyjadruj jeho vekos a blzkos.

1148Kee tieto skutonosti vnmaten zmyslami s stvoren, mu sa sta miestom, kde sa prejavuje innos Boha, ktor posvcuje ud, a innos ud, ktor preukazuj kult Bohu. To ist plat aj o znakoch a symboloch spoloenskho ivota ud: umva a pomaza, lma chlieb a pi z toho istho kalicha me vyjadrova posvcujcu prtomnos Boha a vanos loveka voi svojmu Stvoriteovi.

1149Vek nboenstv843 udstva asto vemi psobivo dosviedaj tento kozmick a symbolick vznam nboenskch obradov. Liturgia Cirkvi predpoklad, preber a posvcuje prvky stvorenia a udskej kultry tak, e im udeuje hodnos znakov milosti, novho stvorenia v Jeiovi Kristovi.

1150Znaky zmluvy.1334 Vyvolen nrod dostva od Boha charakteristick znaky a symboly, ktormi sa vyznauje jeho liturgick ivot: nie s to u len slvenia kozmickch cyklov a spoloenskch udalost, ale znaky zmluvy, symboly vekch skutkov, ktor Boh vykonal pre svoj ud. Z tchto liturgickch znakov Starej zmluvy mono spomen obriezku, pomazanie a posvtenie krov a kazov, vkladanie rk, obety a najm Vek noc (Paschu). Cirkev vid v tchto znakoch predobraz sviatost Novej zmluvy.

1151Znaky prevzat Kristom.1335 Pn Jei pri svojom kzan asto pouva znaky zo stvorenia, aby dal uom pozna tajomstv Boieho krovstva. 20 Uzdravuje alebo zdrazuje svoje kzanie hmotnmi znakmi alebo symbolickmi konmi. 21 Dva nov vznam udalostiam a znakom Starej zmluvy, najm vchodu z Egypta (exodu) a Vekej noci (Pasche), 22 lebo on sm je zmyslom vetkch tchto znakov.

1152Sviatostn znaky. Po Turciach Duch Svt posvcuje prostrednctvom sviatostnch znakov svojej Cirkvi. Sviatosti Cirkvi neruia, ale oisuj a prijmaj cel bohatstvo znakov a symbolov hmotnho sveta a spoloenskho ivota. Okrem toho s splnenm predobrazov a obrazov Starej zmluvy, naznauj a uskutouj spsu, ktor vykonal Kristus, a s predobrazmi a anticipciou nebeskej slvy.
Slov a kony

1153Sviatostn slvenie je stretnutm Boch det s ich Otcom v Kristovi a v Duchu Svtom. Toto stretnutie sa prejavuje ako dialg prostrednctvom konov a slov.53 Symbolick kony s bezpochyby u samy osebe akousi reou, ale je potrebn, aby ich sprevdzalo a oivovalo Boie slovo a odpove viery, aby tak semeno Krovstva prinieslo svoju rodu v dobrej zemi. Liturgick kony naznauj to, o Boie slovo vyjadruje - nezaslen iniciatvu Boha a zrove odpove viery jeho udu.

1154Liturgia slova je integrlnou sasou sviatostnch slven.1100 Aby znaky Boieho slova ivili vieru veriacich, treba ich nleite vyui: knihu Boieho slova (lekcionr alebo evanjelir),103 prejavy cty k nej (sprievod, kadidlo, sviece), miesto, z ktorho sa slovo ohlasuje (ambona), jeho pouten a zrozumiten tanie, homliu vysvtenho sluobnka, ktor je predenm tania slova, a odpovede zhromadenia (zvolania, rozjmav almy, litnie, Vyznanie viery).

1155Liturgick slovo a liturgick kon s nerozluiten nielen ako znaky a pouenie, ale aj preto, e spsobuj to, o naznauj.1127 Duch Svt nielene dva chpa Boie slovo tm, e vzbudzuje vieru, ale sviatosami aj uskutouje Boie divy ohlasovan slovom. Sprtomuje a sprostredkva Otcovo dielo, ktor vykonal jeho milovan Syn.
Spev a hudba

1156Hudobn tradcia veobecnej Cirkvi je poklad neocenitenej hodnoty. Vynik nad ostatn umeleck prejavy najm preto, e ako posvtn spev spojen so slovami je potrebnou alebo integrlnou sasou slvnostnej liturgie. 23 Skladanie a spev inpirovanch almov, asto za sprievodu hudobnch nstrojov, boli tesne spojen u s liturgickmi slveniami Starej zmluvy. Cirkev pokrauje v tejto tradcii a rozvja ju: Hovorte spolone almy, hymny a duchovn piesne. Vo svojich srdciach spievajte Pnovi a oslavujte ho (Ef 5, 19). 24 Kto spieva, dvakrt sa modl. 25

1157Spev a hudba plnia svoju funkciu znakov tm vraznejie, m s tesnejie spt s liturgickm slvenm, 26 a to poda troch hlavnch kritri: krsa vyjadrenia modlitby,2502 jednomysen as zhromadenia v urench chvach a slvnostn rz slvenia. Takto maj spev a hudba as na tom o je cieom liturgickch slov a konov: Boia slva a posvtenie veriacich. 27

Koko som sa naplakal pri tvojich hymnoch a chvlospevoch, silne dojat bezne znejcimi hlasmi tvojej Cirkvi! Tie hlasy mi vnikali do u, do srdca sa mi po kvapkch vlievala pravda a z toho sa roznietil cit nbonosti a tiekli mi slzy a bolo mi pri nich tak dobre. 28

1158Slad znakov (spevu, hudby, slov a konov) je tu tm vraznej a innej, m lepie vyjadruje kultrne bohatstvo1201 vlastn Boiemu udu, ktor slvi liturgiu. 29 1674 Preto nech sa vynachdzavo podporuje udov nboensk spev, aby pri pobonostiach a nboenskch slveniach i pri samch liturgickch konoch mohli poda predpisov Cirkvi zaznieva hlasy veriacich. 30 Ale texty uren na posvtn spev nech s v slade s katolckym uenm, ba nech sa vyberaj najm zo Svtho psma a z liturgickch prameov. 31
Svt obrazy475-4772129-2132

1159Svt obraz, liturgick ikona, predstavuje predovetkm Krista. Neme predstavova neviditenho a nepochopitenho Boha. A vtelenm Boieho Syna sa zaala nov ekonmia obrazov:

Boh, ktor nem ani telo, ani podobu, kedysi vbec nebol predstavovan obrazom. Ale teraz, ke sa Boh stal viditenm v tele a il s umi, mem urobi obraz Boha primerane tomu, ako sa dal vidie... My vak s odhalenou tvrou hadme na Pnovu slvu. 32

1160Kresansk ikonografia prostrednctvom obrazu vyjadruje evanjeliov posolstvo, ktor Svt psmo podva slovom. Obraz a slovo sa navzjom objasuj:

Aby sme sa vyjadrili v krtkosti, my neporuene zachovvame vetky cirkevn tradcie, psan i nepsan, ktor nm boli zveren. Jednou z nich je aj maovanie obrazov, ktor sa zhoduje s ohlasovanm evanjeliovch udalost - na posilnenie istoty, e Boie Slovo sa skutone a nie iba zdanlivo stalo lovekom - a ktor je nm aj vhodnm spsobom uiton. Lebo veci, ktor sa navzjom objasuj, bezpochyby maj aj rovnak vznam. 33

1161Vetky znaky liturgickho slvenia sa vzahuj na Krista. Podobne aj obrazy svtej Bohorodiky a svtch. Naznauj toti Krista, ktor je v nich oslven. Ukazuj oblak svedkov (Hebr 12, 1), ktor aj naalej maj as na spse sveta a s ktormi sme spojen najm pri sviatostnom slven. Prostrednctvom ich obrazov sa predstavuje naej viere lovek stvoren na Bo obraz a napokon pretvoren na jeho podobu, 34 ako aj anjeli, ktor s tie v Kristovi zjednoten ako v hlave:

Sledujc bosky vnuknut uenie naich svtch Otcov a tradciu Katolckej cirkvi (lebo vieme, e je tradciou Svtho Ducha, ktor v nej [Cirkvi] prebva), so vetkou istotou a starostlivosou vyhlasujeme, e tak zobrazenie drahocennho a oivujceho kra, ako aj ctyhodn a svt obrazy, i u maovan, alebo [zhotoven] z mozaikovch kamienkov, alebo z akhokovek inho vhodnho materilu, maj by vystaven vo svtch Boch chrmoch, na posvtnch ndobch a rchach, na stench a tabuliach, v domoch a pri cestch, a to tak obraz Boha a nho Spasitea Jeia Krista, ako aj naej nepokvrnenej Panej, svtej Bohorodiky, ctihodnch anjelov a vetkch svtch a spravodlivch muov. 35

1162Krsa a farba obrazov podnecuj moju modlitbu.2502 Kvety na obraze psobia na [mj] pohad a podobne ako lka obastuj mj zrak a pozvona vnaj do due Boiu slvu. 36 Kontemplcia svtch obrazov spojen s meditciou o Boom slove a so spevom liturgickch hymnov sa zapja do harmnie znakov slvenia, aby sa slven tajomstvo vtlailo do pamti srdca a potom sa prejavilo v novom ivote veriacich.
III. Kedy slvi?
Liturgick as

1163Svt matka Cirkev si poklad za povinnos v stanoven dni v priebehu roka slvi posvtnou pamiatkou spasiten dielo svojho boskho encha. Kad tde, v de, ktor nazvala Pnovm [(dies) Dominica], slvi pamiatku Pnovho zmtvychvstania, ktor okrem toho raz do roka slvi spolu s jeho poehnanm umuenm najvou slvnosou Vekej noci. V ronom cykle vak postupne rozvja cel Kristovo tajomstvo...512 Ke takto pripomna tajomstv vykpenia, otvra veriacim bohatstvo spasitench inov a zsluh svojho Pna, take sa v kadom ase stvaj istm spsobom prtomnmi, aby sa veriaci dostvali s nimi do styku a napala ich milos spsy. 37

1164Bo ud u od ias Mojiovho zkona poznal stanoven sviatky, ponc Vekou nocou (Paschou), aby si pripomnal obdivuhodn skutky Boha Spasitea, vzdval mu za ne vaky, udriaval na ne spomienku a uil nov genercie prispsobova im ich sprvanie. V obdob Cirkvi, medzi Kristovou Vekou nocou uskutonenou raz navdy a jej zavenm v Boom krovstve, je liturgia, slven v stanovench doch, plne preniknut novosou Kristovho tajomstva.

1165Ke Cirkev slvi Kristovo tajomstvo,26592836 v jej modlitbe sa stle vracia slovo dnes ako ozvena modlitby, ktor ju nauil jej Pn, 38 a ozvena vzvy Ducha Svtho. 39 Toto dnes ivho Boha, do ktorho je lovek povolan vstpi, je hodina Jeiovej Vekej noci, ktor sa tiahne celmi dejinami a usmeruje ich:1085

ivot sa otvoril vetkm a vetko je pln venho svetla, Vychdzajci zaplavuje vesmr a ten, ktor bol zroden pred zornikou, nesmrten a mocn Kristus iari vetkm jasnejie ako slnko. Preto pre ns, ktor v neho verme, nastva dlh a ven jasn de, ktor nikdy nezhasne: mystick Vek noc. 40
De Pna2174-2188

1166Poda apotolskej tradcie, ktor m svoj pvod v samom dni Kristovho zmtvychvstania, Cirkev slvi vekonon tajomstvo kad smy de, ktor sa prvom vol de Pna1343 [dies Domini] alebo Pnov de [dies dominica]. 41 De Kristovho zmtvychvstania je prvm dom tda, pamiatkou prvho da stvorenia, a zrove smym dom, v ktorom Kristus po svojom odpoinku cez Vek (Bielu) sobotu zana de, ktor uinil Pn ( 118, 24), de, ktor nem veera. 42 Jeho stredobodom je Pnova veera, lebo v nej sa cel spoloenstvo veriacich stret so vzkriesenm Pnom, ktor ich pozva na svoju hostinu: 43

Pnov de, de zmtvychvstania, de kresanov, to je n de. Pnov sa vol aj preto, lebo v tento de Pn vystpil ako vaz k Otcovi. Ak ho pohania volaj de slnka, aj my to vemi radi vyznvame: ve dnes vylo svetlo sveta, dnes vylo slnko spravodlivosti, v ktorho loch je spsa. 44

1167Nedea je v najplnom zmysle slova dom liturgickho zhromadenia, dom, ke sa veriaci zhromauj, aby povali Boie slovo a zastnili sa na Eucharistii, a tak slvili pamiatku umuenia, zmtvychvstania a slvy Pna Jeia a vzdvali vaky Bohu, ktor ich vzkriesenm Jeia Krista z mtvych znovuzrodil pre iv ndej: 45

Ke teda rozjmame, [Kriste], o slvnych podivuhodnch skutkoch a zzranch znameniach, ktor sa stali v tento svt neden de tvojho svtho zmtvychvstania, hovorme: Poehnan je neden de, lebo v om sa zaalo stvorenie,... vykpenie sveta,... obnovenie udskho pokolenia... V om sa skvej nebo i zem a cel vesmr sa naplnil svetlom. Poehnan je Pnov de, lebo v om boli otvoren brny raja, aby Adam a vetci vyhnan mohli do neho bez obv vstpi. 46
Liturgick rok

1168Nov obdobie zmtvychvstania, ponc od Vekononho trojdnia ako od svojho zdroja svetla, napa svojm jasom cel liturgick rok.2698 Z jednej i druhej strany tohto zdroja liturgia krok za krokom pretvra cel rok. Je to skutone Pnov milostiv rok (Lk 4, 19). Ekonmia spsy psob v rmci asu, ale od jej splnenia v Jeiovej Vekej noci a v zoslan Ducha Svtho sa u vopred okusuje a anticipuje koniec dejn a Boie krovstvo vstupuje do nho asu.

1169Preto vek noc nie je iba jeden zo sviatkov medzi ostatnmi sviatkami. Je to sviatok sviatkov, slvnos slvnost, podobne ako Eucharistia je sviatos sviatost (Vek alebo Najsvtejia sviatos).1330 Svt Atanz ju nazva Vekou nedeou, 47 560 podobne ako sa Svt tde (Hebdomada sancta) u vchodnch kresanov (i na Slovensku) vol Vek tde. Tajomstvo zmtvychvstania, v ktorom Kristus zvazil nad smrou, prenik svojou mohutnou silou n star as, km mu nebude vetko podroben.

1170Na Nicejskom koncile (v r. 325) sa vetky cirkvi dohodli, e kresansk Vek noc sa bude slvi v nedeu po prvom jarnom splne mesiaca (14. nisana). Pre odlin metdy pouit pri potan 14. da mesiaca nisana sa de Vekej noci v Zpadnch a Vchodnch cirkvch nie vdy zhoduje. Preto sa tieto cirkvi v sasnosti usiluj dosiahnu dohodu, aby de Pnovho zmtvychvstania mohli znova slvi v ten ist de.

1171Liturgick rok je rozvinutm rozlinch aspektov jedinho vekononho tajomstva. To plat celkom osobitne o cykle sviatkov tkajcich sa tajomstva vtelenia524 (Zvestovanie, Narodenie, Zjavenie Pna), ktor pripomnaj zaiatok naej spsy a dvaj nm as na prvotinch vekononho tajomstva.
Pamiatky svtch v liturgickom roku

1172Pri slven tohto ronho cyklu Kristovch tajomstiev si svt Cirkev s osobitnou lskou uctieva preblahoslaven Bohorodiku Mriu,971 ktor je nerozlune spt so spasitenm dielom svojho Syna.2030 V nej obdivuje a veleb vynikajce ovocie vykpenia a ako v preistom obraze s radosou kontempluje to, m ona cel ti a dfa by. 48

1173Ke Cirkev v ronom cykle slvi pamiatku muenkov957 a inch svtch, ohlasuje vekonon tajomstvo v tch muoch a ench, ktor spolu s Kristom trpeli a spolu s nm s oslven, a predklad veriacim ich prklady, ktor vetkch priahuj skrze Krista k Otcovi, a pre ich zsluhy vyprosuje Boie dobrodenia. 49
Liturgia hodn

1174Kristovo tajomstvo, jeho vtelenie a jeho Vek noc, ktor slvime v Eucharistii najm pri nedenom zhromaden, prenik a pretvra as kadho da slvenm liturgie hodn,2698 ie posvtnho ofcia - Officium divinum. 50 Toto slvenie, vern apotolskm povzbudeniam bez prestania sa modli, 51 je zostaven tak, aby sa cel priebeh da i noci posvtil chvlou Boha. 52 Je to verejn modlitba Cirkvi, 53 v ktorej veriaci (klerici, rehonci a laici) vykonvaj krovsk kazstvo pokrstench. Ke sa liturgia hodn slvi spsobom schvlenm Cirkvou, je to naozaj hlas samej Nevesty, ktor sa prihovra u encha, ba priam modlitba Krista spolu s jeho telom k Otcovi. 54

1175Liturgia hodn je uren na to, aby sa stala modlitbou celho Boieho udu. Ve v nej sm Kristus pokrauje prostrednctvom svojej Cirkvi v kazskom rade. 55 Kad sa na nej zastuje poda svojej lohy v Cirkvi a poda okolnost svojho ivota: kazi preto, lebo ako t, o sa venuj pastoranej slube, s povolan, aby boli vytrval v modlitbe a slube slova; 56 rehonci a rehonky na zklade charizmy svojho zasvtenho ivota; 57 vetci veriaci poda svojich monost: Nech sa duchovn pastieri staraj, aby sa v nedeu a na vie sviatky hlavn posvtn hodiny najm vepery slvili spolone v kostole. Odpora sa, aby sa aj laici modlili posvtn ofcium i u spolu s kazmi, alebo sami spolone, alebo aj kad sm. 58

1176Slvenie liturgie hodn si nevyaduje len zladi hlas so srdcom,2700 ktor sa modl, ale aj nadobudn plnie liturgick a biblick vzdelanie, najm pokia ide o almy. 59

1177Hymnusy a litniov prosby liturgie2586 hodn zaleuj modlitbu almov do cirkevnho roka tm, e vyjadruj symboliku hodiny da a liturgickho obdobia alebo sviatku, ktor sa slvi. Okrem toho tanie Boieho slova pri kadej posvtnej hodine (s responzriami alebo troprmi, ktor po om nasleduj) a pri uritch posvtnch hodinch tania z Otcov a uiteov duchovnho ivota hlbie odhauj zmysel slvenho tajomstva, pomhaj chpa almy a pripravuj na tich modlitbu. Lectio divina, pri ktorej sa Boie slovo ta a medituje, aby sa stalo modlitbou, je takto zakorenen aj v liturgickom slven.

1178Liturgia hodn, ktor je akoby predenm slvenia Eucharistie, nevyluuje rozlin pobonosti Boieho udu, ale ich vyaduje ako doplnenie, najm adorciu a kult1378 Najsvtejej oltrnej sviatosti.
IV. Kde slvi?

1179Kult Novej zmluvy v duchu a pravde (Jn 4, 24) sa neviae na nijak vlun miesto. Cel zem je svt a zveren uom. Ke sa veriaci zhromauj na jednom mieste, najdleitejie je, e oni s iv kamene zhromaden na budovanie duchovnho domu586 (1 Pt 2, 5). Telo vzkriesenho Krista je duchovn chrm, z ktorho vyviera prame ivej vody. Kee ns Duch Svt vlenil do Krista, sme chrm ivho Boha (2 Kor 6, 16).

1180Ke sa neobmedzuje uplatovanie nboenskej slobody, 60 2106 kresania stavaj budovy uren na Bo kult. Tieto viditen kostoly nie s obyajnmi miestami zhromadenia, ale naznauj a ukazuj Cirkev ijcu na tom mieste, ktor je prebvanm Boha s umi zmierenmi a zjednotenmi v Kristovi.

1181Dom modlitby,2691 v ktorom sa slvi a uchovva najsvtejia Eucharistia a zhromauj sa veriaci a v ktorom sa na posilu a techu veriacich uctieva prtomnos Boieho Syna, nho Spasitea, ktor sa obetoval za ns na obetnom oltri, m by pekn a vhodn na modlitbu a posvtn obrady. 61

V tomto Boom dome m pravdivos a harmnia znakov, ktor ho tvoria, robi zjavnm Krista, ktor je prtomn a psob na tomto mieste. 62

1182Oltrom Novej zmluvy je Pnov kr, 63 6171383 z ktorho pramenia sviatosti vekononho tajomstva. Na oltri, ktor je stredobodom kostola, sa pod sviatostnmi znakmi sprtomuje obeta kra. Oltr je aj Pnovm stolom, ku ktormu je pozvan Bo ud. 64 V niektorch vchodnch liturgich je oltr aj symbolom hrobu (Kristus skutone zomrel a skutone vstal z mtvych).

1183Svtostnok1379 m by v kostoloch umiestnen na vemi dstojnom mieste a o najctyhodnejie. 65 2120 Dstojn vzhad, umiestnenie a bezpenos eucharistickho svtostnku 66 maj napomha adorciu Pna skutone prtomnho v Najsvtejej oltrnej sviatosti.

Svt krizma (myron),1241 ktorou pomazanie je sviatostnm znakom peate daru Ducha Svtho, sa tradine uchovva a uctieva na bezpenom mieste svtyne. Mono tam uloi aj olej katechumenov a olej na pomazanie chorch.

1184Sedadlo biskupa (katedra) alebo kaza m naznaova jeho funkciu: predseda zhromadeniu a vies modlitbu. 67

Ambona: Dstojnos Boieho slova si vyaduje,103 aby v kostole bolo vhodn miesto, z ktorho by sa [Boie slovo] ohlasovalo1348 a ku ktormu by sa pri liturgii slova ptala pozornos veriacich. 68

1185Zhromaovanie Boieho udu sa zana krstom; preto kostol m ma miesto na slvenie krstu (baptistrium ie krstitenicu) a m napomha spomienku na krstn suby (svten voda).

Obnovenie krstnho ivota vyaduje poknie. Preto kostol m by vhodn aj na kajcne vyznanie a prijatie odpustenia, o si vyaduje, aby v om bolo primeran miesto na prijatie kajcnikov (spovednica a pod.).

Kostol m by aj priestorom pozvajcim na sstredenie a tich modlitbu,2717 ktor predluje a zvntoruje vek modlitbu Eucharistie.

1186A napokon kostol m aj eschatologick vznam. Kto chce vstpi do Boieho domu,1130 mus prekroi prah, symbol prechodu zo sveta ranenho hriechom do sveta novho ivota, do ktorho s povolan vetci udia. Viditen kostol je symbolom otcovskho domu, do ktorho putuje Bo ud a v ktorom Otec im zotrie... z o kad slzu (Zjv 21, 4). Preto je kostol i domom vetkch Boch det, dokorn otvorenm a pripravenm ich prija.
Zhrnutie

1187Liturgia je dielo plnho Krista, Hlavy i tela. N Vekaz ju nepretrite slvi v nebeskej liturgii s presvtou Bohorodikou, s apotolmi, so vetkmi svtmi a s mnostvom ud, ktor u voli do Krovstva.

1188Pri liturgickom slven je liturgom cel zhromadenie, kad poda svojej funkcie. Krstn kazstvo je kazstvom celho Kristovho tela. Niektor veriaci s vak vysvten sviatosou posvtnho stavu, aby zastupovali Krista ako Hlavu tela.

1189Liturgick slvenie obsahuje znaky a symboly, ktor sa vzahuj na stvorenie (svetlo, voda, ohe), na udsk ivot (umva, pomaza, lma chlieb) a na dejiny spsy (vekonon obrady). Tieto prvky hmotnho sveta, tieto udsk obrady a tieto pripomienky Boch skutkov, zalenen do sveta viery a poven mocou Ducha Svtho, stvaj sa nositemi Kristovho spasitenho a posvcujceho psobenia.

1190Liturgia slova je integrlnou sasou slvenia. Zmysel slvenia je vyjadren Bom slovom, ktor sa ohlasuje, a aktvnou asou viery, ktor na odpoved.

1191Spev a hudba s tesne spt s liturgickm slvenm. Kritriami ich sprvneho pouitia s: krsa vyjadrenia modlitby, jednomysen as zhromadenia a slvnostn rz slvenia.

1192Svt obrazy v naich kostoloch a domoch maj prebdza a ivi nau vieru v Kristovo tajomstvo. Prostrednctvom obrazu Krista a jeho spasitench inov sa klaniame jemu sammu. Prostrednctvom svtch obrazov presvtej Bohorodiky, anjelov a svtch uctievame tch, ktor s na nich zobrazen.

1193Nedea, de Pna, je hlavnm dom slvenia Eucharistie, lebo je dom Pnovho zmtvychvstania. Je dom liturgickho zhromadenia v najplnom zmysle slova, dom kresanskej rodiny, dom radosti a odpoinku od prce. Je zkladom a jadrom celho liturgickho roka. 69

1194Cirkev v ronom cykle... postupne rozvja cel Kristovo tajomstvo, a to od vtelenia a narodenia a po nanebovstpenie, po Turce a po oakvanie blaenej ndeje a Pnovho prchodu. 70

1195Ke pozemsk Cirkev v stanovench doch liturgickho roka slvi pamiatku svtch, predovetkm svtej Bohorodiky a potom apotolov, muenkov a ostatnch svtch, ukazuje, e je spojen s nebeskou liturgiou. Oslavuje Krista za to, e dovil spsu vo svojich oslvench doch. Ich prklad povzbudzuje Cirkev na jej ceste k Otcovi.

1196Veriaci, ktor slvia liturgiu hodn, sa spjaj s Kristom, nam Vekazom, modlitbou almov, rozjmanm o Boom slove, chvlospevmi a vzdvaniami vaky, aby sa tak zapojili do jeho neprestajnej a univerzlnej modlitby, ktor oslavuje Otca a vyprosuje dar Ducha Svtho pre cel svet.

1197Kristus je prav Bo chrm, miesto, kde sdli (Boia) slva. Psobenm Boej milosti sa aj kresania stvaj chrmami Ducha Svtho, ivmi kamemi, z ktorch sa buduje Cirkev.

1198Cirkev vo svojom pozemskom stave potrebuje miesta, kde by sa spoloenstvo mohlo zhromaova: s nimi nae viditen kostoly, svt miesta, obrazy Svtho mesta ie nebeskho Jeruzalema, do ktorho sa uberme ako ptnici.

1199V tchto kostoloch Cirkev slvi verejn kult na slvu Najsvtejej Trojice, pova Boie slovo a spieva chvly, vzna k Bohu svoju modlitbu a prina obetu Krista, ktor je sviatostne prtomn uprostred zhromadenia. Kostoly s aj miestami sstredenia a osobnej modlitby.
2. lnok
Liturgick rozmanitos a jednota tajomstva
Liturgick tradcie a katolckos Cirkvi

1200Od prvho spoloenstva v Jeruzaleme a po parziu (druh Kristov prchod) Boie cirkvi vern apotolskej viere slvia vade to ist vekonon tajomstvo. Tajomstvo slven v liturgii2625 je jedno, ale formy jeho slvenia s rozlin.

1201Nesmierne bohatstvo Kristovho tajomstva je tak vek, e nijak liturgick tradcia2663 neme vyerpa monosti jeho vyjadrenia. Dejiny vzniku a rozvoja tchto obradov (rtov) svedia o ich podivuhodnom vzjomnom dopan. Ke cirkvi ili liturgick tradcie v spoloenstve viery a sviatost viery, navzjom sa obohacovali a rstli vo vernosti1158 Tradcii a spolonmu poslaniu celej Cirkvi. 71

1202Rozlin liturgick tradcie814 vznikli prve so zreteom na poslanie Cirkvi. Cirkvi tej istej zemepisnej a kultrnej oblasti dospeli k slveniu Kristovho tajomstva osobitmi prejavmi prznanmi pre tamojiu kultru: v odovzdvan zverenho pokladu (2 Tim 1, 14) viery,1674 v liturgickej symbolike, v organizovan bratskho spoloenstva, v teologickom chpan tajomstiev a vo formch svtosti. Tak sa Kristus, svetlo a spsa vetkch nrodov, stva prostrednctvom liturgickho ivota uritej cirkvi zjavnm nrodu a kultre,835 ku ktorm je poslan a u ktorch je zakorenen. Cirkev je katolcka: me zaleni do svojej jednoty1937 vetky prav kultrne bohatstv, priom ich oisuje. 72

1203Liturgick tradcie alebo obrady, ktor sa v sasnosti pouvaj v Cirkvi, s: latinsk obrad (predovetkm rmsky, ale aj obrady niektorch miestnych cirkv, ako naprklad ambrozinsky obrad alebo obrady niektorch rehonch rdov), alej obrad byzantsk, alexandrijsk alebo koptsk, srsky, armnsky, maronitsk a chaldejsk. Posvtn koncil, verne poslun Tradcii, vyhlasuje, e svt matka Cirkev priznva vetkm prvoplatne uznanm obradom rovnak prvo a rovnak dstojnos a e ich chce aj v budcnosti zachova a vemone podporova. 73
Liturgia a kultry

1204Slvenie liturgie2684 m teda zodpoveda duchu a kultre rozlinch nrodov. 74 Aby Kristovo tajomstvo bolo vyjaven vetkm nrodom, aby poslune prijali vieru (Rim 16, 26),8541232 treba ho vo vetkch kultrach ohlasova, slvi a preva tak, aby ich neodstrnilo, ale vykpilo a zdokonalilo. 75 Mnostvo Boch det m so svojou vlastnou udskou kultrou,2527 prevzatou a pretvorenou Kristom, a prostrednctvom nej prstup k Otcovi, aby ho velebili v jednom Duchu.

1205Treba vzia do vahy, e v liturgii a najm v liturgii sviatost1125 je nezmeniten as, lebo je z Boieho ustanovenia a Cirkev je jej strkyou, a s v nej asti, ktor mono meni, a Cirkev m moc, ba niekedy i povinnos prispsobi ich kultram nedvno evanjelizovanch nrodov. 76

1206Liturgick rozmanitos me by prameom obohatenia, ale me vyvola aj naptia, vzjomn nepochopenia, ba aj schizmy. Je zrejm, e v tejto oblasti rozmanitos nesmie kodi jednote a me sa prejavi len v rmci vernosti spolonej viere, sviatostnm znakom, ktor Cirkev dostala od Krista, ako aj hierarchickmu spoloenstvu. Prispsobovanie kultram si vyaduje obrtenie srdca a, ak je potrebn, aj zanechanie starodvnych zvykov, ktor s nezluiten s katolckou vierou. 77
Zhrnutie

1207Treba sa usilova, aby sa slvenie liturgie vyjadrovalo v kultre nroda, v ktorom sa Cirkev nachdza, ale bez toho, aby sa jej podriaovalo. Na druhej strane vak sama liturgia vytvra a stvruje kultry.

1208Rozlin prvoplatne uznan liturgick tradcie alebo obrady (rty) ukazuj katolckos Cirkvi, lebo naznauj to ist Kristovo tajomstvo a dvaj na om as.

1209Kritrium, ktor zabezpeuje jednotu v mnohotvrnosti liturgickch tradci, je vernos apotolskej Tradcii, t. j. spoloenstvo vo viere a vo sviatostiach prijatch od apotolov, spoloenstvo, ktorho znakom a zrukou je apotolsk nstupnctvo (successio apostolica).
Druh oddiel
Sedem sviatost Cirkvi

1210Sviatosti Novho zkona ustanovil Jei Kristus.1113 Je ich sedem: krst, birmovanie, Eucharistia, poknie, pomazanie chorch, posvtn stav a manelstvo. Tieto sviatosti sa tkaj vetkch etp a vetkch dleitch chv ivota kresana: dvaj ivotu viery kresanov vznik a rast, uzdravenie a poslanie. V tomto je urit podobnos medzi etapami prirodzenho ivota a etapami duchovnho ivota. 1

1211Na zklade tejto analgie vysvetlme najprv tri sviatosti uvdzania do kresanskho ivota (prv kapitola), potom sviatosti uzdravenia (druh kapitola) a nakoniec sviatosti sluby spoloenstvu a poslaniu veriacich (tretia kapitola). Toto poradie isto nie je jedin mon, ale umouje vidie, e sviatosti tvoria urit organizmus, v ktorom m kad sviatos svoje ivotne dleit miesto. V tomto organizme m Eucharistia1374 ako sviatos sviatost jedinen miesto: Vetky ostatn sviatosti s zameran na u ako na [svoj] cie. 2
Prv kapitola
Sviatosti uvdzania do kresanskho ivota

1212Sviatosami uvdzania do kresanskho ivota, t. j. krstom, birmovanm a Eucharistiou, sa klad zklady celho kresanskho ivota. as na Boej prirodzenosti, ktor udia dostvaj prostrednctvom Kristovej milosti, m ist podobnos so vznikom, rastom a udriavanm prirodzenho ivota. A vskutku, veriacich znovuzrodench krstom posiluje sviatos birmovania a potom sa v Eucharistii ivia pokrmom venho ivota, take tmito sviatosami uvdzania do kresanskho ivota dostvaj v oraz vej miere bohatstvo Boieho ivota a napreduj k dokonalosti lsky. 3
1. lnok
Sviatos krstu

1213Svt krst je zkladom celho kresanskho ivota, vstupnou brnou do ivota v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj brnou, ktor otvra prstup k ostatnm sviatostiam. Krstom sme osloboden od hriechu a znovuzroden ako Boie deti, stvame sa Kristovmi dmi, sme zalenen do Cirkvi a dostvame as na jej poslan: 4 A tak sa krst sprvne a vhodne definuje ako sviatos znovuzrodenia skrze vodu v slove. 5
I. Ako sa vol tto sviatos?

1214Tto sviatos sa vol krst (po latinsky baptismus) poda hlavnho obradu, ktorm sa udeuje: krsti je po grcky baptizein, o znamen ponori, pohri. Ponorenie do vody628 symbolicky vyjadruje pochovanie katechumena v Kristovu smr, odkia vychdza skrze vzkriesenie s Kristom 6 ako nov stvorenie (2 Kor 5, 17; Gal 6, 15).

1215Tto sviatos sa vol aj kpeom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svtom (Tt 3, 5), lebo naznauje a spsobuje ono narodenie z vody a z Ducha, bez ktorho nikto neme vojs do Boieho krovstva1257 (Jn 3, 5).

1216Tento kpe sa vol osvietenm, lebo t, o dostvaj toto [katechetick] pouenie, s duchovne osvieten... 7 Kee pokrsten prijal v krste Slovo, prav svetlo, ktor osvecuje kadho (Jn 1, 9), po osvieten (Hebr 10, 32) sa stal synom svetla1243 (1 Sol 5, 5), ba sm sa stal svetlom (Ef 5, 8):

Krst je najkrajm a najvzneenejm Bom dobrodenm... Volme ho darom, milosou, krstom, pomazanm, osvietenm, rchom neporuitenosti, kpeom znovuzrodenia, peaou a napokon kadm najvzneenejm menom. Vol sa darom, lebo sa dva tm, o predtm nepriniesli ni; milosou, lebo sa udeuje aj vinnkom; krstom, lebo hriech sa pochovva vo vode; pomazanm, lebo je posvtn a krovsk (tak toti boli t, ktorch pomazvali); osvietenm, lebo je jasom a svetlom; rchom, lebo zakrva nau pohanu; kpeom, lebo obmva; peaou, lebo je zachovanm a potvrdenm [Boej] nadvldy. 8
II. Krst v ekonmii spsy
Predobrazy krstu v Starej zmluve

1217Cirkev v liturgii Vekononej viglie pri poehnan krstnej vody slvnostnm spsobom pripomna vek udalosti dejn spsy, ktor u boli predobrazmi tajomstva krstu:

Boe, tvoja neviditen moc zzrane inkuje prostrednctvom sviatostnch znakov. Stvoril si vodu a mnohorakm spsobom si ju pripravoval, aby nm naznaovala milos krstu. 9

1218Od zaiatku sveta je voda,344 toto skromn a obdivuhodn stvorenie, prameom ivota a plodnosti.694 Svt psmo ju vid obklopen starostlivosou Boieho Ducha: 10

Boe, tvoj Duch sa u na poiatku stvorenia vznal nad vodami, a tak voda u vtedy dostala schopnos posvcova. 11

1219Cirkev vid v Noemovom korbe predobraz spsy701845 prostrednctvom krstu. A naozaj v korbe sa zachrnili skrze vodu len niekok, celkove osem ud (1 Pt 3, 20):

Potopou sveta si vopred naznail [nae] znovuzrodenie, ke v hlbinch jednho a toho istho ivlu bol koniec nerest a zaiatok nost. 12

1220Ak je pramenit voda symbolom ivota, morsk voda je symbolom smrti. Preto mohla by predobrazom tajomstva kra.1010 Poda tejto symboliky krst znamen spoloenstvo s Kristovou smrou.

1221Ale predovetkm prechod cez erven more, skuton vyslobodenie Izraela z egyptskho otroctva, zvestuje oslobodenie, ktor spsobuje krst: Abrahmovm potomkom si dal suchou nohou prejs cez erven more, aby ud vysloboden z faranovho otroctva bol predobrazom pokrstenho udu. 13

1222A napokon predobrazom krstu je prechod cez Jordn; nm Bo ud dostva do daru krajinu prisben Abrahmovmu potomstvu, ktor je obrazom venho ivota. Prisbenie tohto blaenho dedistva sa spa v Novej zmluve.
Kristov krst

1223Vetky predobrazy Starej zmluvy sa spaj v Jeiovi Kristovi. Jei zana svoj verejn ivot po tom, ako sa dal pokrsti svtmu Jnovi Krstiteovi v Jordne, 14 a po svojom zmtvychvstan zveruje apotolom toto poslanie: Chote teda, ute vetky nrody a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svtho a naute ich zachovva vetko, o som vm prikzal232 (Mt 28, 19-20). 15

1224N Pn sa dobrovone podrobil krstu svtho Jna, ktor bol uren hrienikom, aby splnil vetko, o je spravodliv536 (Mt 3, 15). Toto Jeiovo konanie je viditenm prejavom toho, e sa zriekol seba samho (Flp 2, 7). Vtedy Duch, ktor sa vznal nad vodami prvho stvorenia, zostupuje na Krista ako predzves novho stvorenia a Otec zjavuje Jeia ako svojho milovanho Syna. 16

1225Kristus vo svojej Vekej noci otvoril vetkm uom pramene krstu. A vskutku, u o svojom umuen, ktor mal podstpi v Jeruzaleme, hovoril ako o krste, ktorm m by pokrsten. 17 766 Krv a voda, ktor vyli z prebodnutho boku ukriovanho Jeia, 18 s predobrazmi krstu a Eucharistie, sviatost novho ivota. 19 Odvtedy sa udia mu narodi z vody a z Ducha (Jn 3, 5), aby mohli vojs do Boieho krovstva.

Pozri, kde si pokrsten, odkia je krst, ak nie je z Kristovho kra, z Kristovej smrti. Cel tajomstvo je v tom, e trpel za teba. V om si vykpen, v om si spasen. 20
Krst v Cirkvi

1226Odo da Turc Cirkev slvila a vysluhovala svt krst. A skutone svt Peter vyhlasuje zstupu vzruenmu jeho kzanm: Robte poknie a nech sa kad z vs d pokrsti v mene Jeia Krista849 na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svtho Ducha (Sk 2, 38). Apotoli a ich spolupracovnci udeuj krst kadmu, kto ver v Jeia: idom, bohabojnm i pohanom. 21 Krst sa vdy jav ako spojen s vierou: Ver v Pna Jeia a bude spasen ty aj tvoj dom, hovor svt Pavol strcovi vzenia vo Filipch. A rozprvanie pokrauje: ... a hne sa dal pokrsti on i vetci jeho domci (Sk 16, 31. 33).

1227Poda svtho apotola Pavla veriaci m krstom as na Kristovej smrti; je s nm pochovan a s nm vstva z mtvych:790

Neviete, e vetci, o sme boli pokrsten v Kristovi Jeiovi, v jeho smr sme boli pokrsten? Krstom sme teda s nm boli pochovan v smr, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesen z mtvych Otcovou slvou, aj my ili novm ivotom (Rim 6, 3-4). 22

Pokrsten si obliekli Krista. 23 Psobenm Ducha Svtho je krst kpeom, ktor oisuje, posvcuje a ospravodlivuje. 24

1228Krst je teda kpeom vody, v ktorom neporuiten semeno Boieho slova spsobuje svoj oivujci inok. 25 Svt Augustn o krste hovor: Slovo sa pridva k [hmotnmu] prvku a vznik sviatos. 26
III. Ako sa slvi sviatos krstu?
Uvdzanie do kresanskho ivota

1229Sta sa kresanom sa u od ias apotolov uskutouje postupnm napredovanm a uvdzanm do kresanskho ivota, ktor pozostvaj z viacerch etp. Tto cestu mono prejs rchlo alebo pomaly. Vdy vak obsahuje niektor zkladn prvky: ohlasovanie slova, prijatie evanjelia, ktor vedie k obrteniu, vyznanie viery, krst, vyliatie Ducha Svtho a pristpenie k eucharistickmu prijmaniu.

1230Uvdzanie do kresanskho ivota sa v priebehu storo a poda okolnost znane menilo. V prvch storoiach Cirkvi dosiahlo vek rozvoj s dlhm obdobm katechumentu a s celm radom prpravnch obradov,1248 ktor liturgicky vyznaovali cestu katechumenlnej prpravy a vysovali do slvenia sviatost uvdzania do kresanskho ivota.

1231Kde sa krst det stal bene zauvanou formou slvenia tejto sviatosti, tento spsob slvenia sa stal jedinm konom, ktor vemi skrtene zaha aj etapy, ktor predchdzaj uvdzanie do kresanskho ivota. Krst det u svojou povahou vyaduje katechument po krste. Nejde len o potrebn pouenie po krste, ale aj o nevyhnutn rozvjanie krstnej milosti poas rastu osoby.13 Tu je vlastn miesto katechzy.

1232Druh vatiknsky koncil obnovil pre Latinsk cirkev viacstupov katechument dospelch. 27 Jeho obrady sa nachdzaj v Ordo initiationis christianae adultorum (Obrad uvdzania dospelch do kresanskho ivota) (r. 1972). Koncil okrem toho dovolil, aby sa popri tom, o sa nachdza v kresanskej tradcii, v misijnch zemiach pripustili aj tak prvky...,1204 ktor sa pouvaj u jednotlivch nrodov, pokia ich mono prispsobi kresanskmu obradu. 28

1233Dnes sa teda vo vetkch latinskch a vchodnch obradoch uvdzanie dospelch do kresanskho ivota zana ich vstupom do katechumentu a vrchol v jedinom slven troch sviatost: krstu, birmovania a Eucharistie. 29 Vo vchodnch obradoch sa uvdzanie det do kresanskho ivota zana krstom,1290 po ktorom bezprostredne nasleduje birmovanie a prijatie Eucharistie, km v rmskom obrade toto uvdzanie det pokrauje viacronou katechzou a neskr sa kon birmovanm a Eucharistiou, ktor je vrcholom ich uvdzania do kresanskho ivota. 30
Mystaggia slvenia

1234Vznam a milos sviatosti krstu jasne vysvitaj z obradov jeho slvenia. Ke veriaci s pozornou asou sleduj kony a slov tohto slvenia, s zasvcovan do bohatstva, ktor tto sviatos naznauje a spsobuje v kadom novopokrstenom.

1235Znak kra na zaiatku slvenia oznauje Kristovm znakom617 toho, ktor mu bude oskoro patri, a znamen milos vykpenia, ktor nm Kristus zskal svojm krom.2157

1236Hlsanie Boieho slova objasuje zjaven pravdu kandidtom krstu i zhromadeniu a vzbudzuje odpove viery, ktor je neoddeliten od krstu. Krst je toti osobitnm spsobom sviatosou viery,1122 lebo je sviatostnou brnou do ivota viery.

1237Kee krst znamen oslobodenie od hriechu a od jeho podnecovatea diabla, nad kandidtom sa vyslovuje exorcizmus (alebo viacero exorcizmov). Celebrant ho pomae olejom katechumenov alebo vlo na neho ruku1673 a on sa vslovne zrieka satana. Takto pripraven me vyzna vieru Cirkvi,189 ktorej bude krstom zveren. 31

1238Potom sa modlitbou epiklzy posvt krstn voda1217 (bu v tej istej chvli, alebo na Vekonon vigliu). Cirkev pritom pros Boha, aby skrze jeho Syna zostpila do tejto vody sila Ducha Svtho, aby sa t, o ou bud pokrsten, narodili z vody a z Ducha (Jn 3, 5).

1239Potom nasleduje podstatn obrad sviatosti:1214krst v pravom zmysle slova, ktor naznauje a spsobuje odumretie hriechu a vstup do ivota Najsvtejej Trojice, a to pripodobnenm Kristovmu vekononmu tajomstvu. Krst sa najvraznejie udeuje trojitm ponorenm do krstnej vody. Ale u od najstarch ias ho mono udeova aj tak, e sa trikrt leje voda na hlavu kandidta.

1240V Latinskej cirkvi vysluhovate toto trojnsobn liatie vody sprevdza slovami: M., ja a krstm v mene Otca i Syna i Ducha Svtho. Vo vchodnch liturgich je katechumen obrten na vchod a kaz hovor: Krst sa Bo sluobnk M. v mene Otca i Syna i Svtho Ducha. A pri vzvan kadej osoby Najsvtejej Trojice ho ponor do vody a op ho z nej vyzdvihne.

1241Pomazanie svtou krizmou,12941574 voavm olejom, ktor posvtil biskup, znamen dar Ducha Svtho dan novopokrstenmu. Stal sa kresanom ie pomazanm Duchom Svtm, vlenenm do Krista, ktor je pomazan za Kaza, Proroka a Kra. 32 783

1242V liturgii Vchodnch cirkv pomazanie olejom hne po krste je sviatosou krizmcie (birmovania). V rmskej liturgii je toto pomazanie predzvesou druhho pomazania svtou krizmou,1291 ktor udel biskup, ie sviatosti birmovania, ktor vlastne potvrdzuje a zavruje krstn pomazanie.

1243Biele rcho symbolicky vyjadruje, e pokrsten si obliekol Krista 33 , vstal z mtvych s Kristom. Svieca zaplen od vekononej sviece (paklu) znamen, e Kristus novopokrstenho osvietil.1216 Pokrsten s v Kristovi svetlo sveta (Mt 5, 14). 34

Novopokrsten je u Bom dieaom v jednorodenom Synovi. Me sa modli modlitbu Boch det: Ote n.2769

1244Prv prijmanie Eucharistie. Ke sa novopokrsten stal Bom dieaom a obliekol si svadobn rcho, je pripusten na Barnkovu svadobn hostinu a prijma pokrm novho ivota, Kristovo telo a krv. Vchodn cirkvi si uchovvaj iv vedomie jednoty uvdzania do kresanskho ivota,1292 a preto dvaj svt prijmanie vetkm novopokrstenm a birmovanm, a to aj malm deom, pamtajc na Pnove slov: Nechajte deti prichdza ku mne! Nebrte im... (Mk 10, 14). Latinsk cirkev vyhradzuje pristpenie k svtmu prijmaniu tm, o dosiahli vek pouvania rozumu, a zameranie krstu na Eucharistiu vyjadruje prinesenm novopokrstenho dieaa k oltru na modlitbu Ote nᚓ.

1245Slvnostn poehnanie uzatvra slvenie krstu. Pri krste novonarodench m osobitn miesto poehnanie matky.
IV. Kto me prija krst?

1246Krst je schopn prija kad lovek a iba ete nepokrsten lovek. 35
Krst dospelch

1247Od zaiatkov Cirkvi je krst dospelch najbenej tam, kde sa iba nedvno zaalo hlsanie evanjelia. Katechument (prprava na krst) m v tomto prpade dleit miesto. Kee je uvdzanm do viery a do kresanskho ivota, m pripravi na prijatie Boieho daru v krste, birmovan a Eucharistii.

1248Katechument1230 alebo formcia katechumenov m za cie umoni im, aby ako odpove na Boiu iniciatvu a v spojen s uritm cirkevnm spoloenstvom priviedli k zrelosti svoje obrtenie a svoju vieru. Ide o formciu celho kresanskho ivota, ktorou sa uenci spjaj s Kristom, svojm Uiteom. Preto treba katechumenov nleite zasvcova do tajomstva spsy a do mravnho ivota poda evanjelia a posvtnmi obradmi, ktor sa maj slvi postupne, treba ich uvdza do ivota viery, liturgie a lsky Boieho udu. 36

1249Katechumeni1259 s u spojen s Cirkvou, u patria do Kristovej rodiny a nezriedka u ij ivotom viery, ndeje a lsky. 37 Matka Cirkev ich u ako svojich zaha lskou a starostlivosou. 38
Krst det

1250Kee sa deti rodia s padlou a dedinm hriechom403 pokvrnenou udskou prirodzenosou, aj ony potrebuj znovuzrodenie v krste, 39 aby boli vysloboden z moci tmy a prenesen do krovstva slobody Boch det, 40 ku ktorej s povolan vetci udia. Krst det zvl᚝ ukazuje, e milos spsy je plne nezaslen dar.1996 Cirkev a rodiia by teda pripravili diea o neoceniten milos sta sa Bom dieaom, keby mu krtko po naroden neudelili krst. 41

1251Kresansk rodiia maj uzna, e tto prax zodpoved aj ich lohe stara sa o ivot, ktor im zveril Boh. 42

1252Prax krsti mal deti je od nepamti tradciou Cirkvi. Od druhho storoia s o nej vslovn svedectv. Je vak celkom mon, e u od zaiatku kazateskej innosti apotolov, ke prijali krst cel domy, 43 boli pokrsten aj mal deti. 44
Viera a krst

1253Krst je sviatosou viery. 45 1123 Viera si vak vyaduje spoloenstvo veriacich. Jednotliv veriaci mu veri iba vo viere Cirkvi. Viera, ktor sa vyaduje na krst, nie je viera dokonal a zrel,168 ale je zaiatkom, ktor sa m rozvja. Katechumen alebo jeho krstn rodi dostva otzku: o si iada od Boej Cirkvi? A odpoved: Vieru!

1254U vetkch pokrstench, u det i dospelch, m viera po krste rs. Preto Cirkev kad rok na Vekonon vigliu2110 slvi obnovenie krstnch subov. Prprava na krst privdza iba na prah novho ivota. Krst je prameom novho ivota v Kristovi, z ktorho vyviera cel kresansk ivot.

1255Aby sa krstn milos mohla rozvja, je dleit pomoc rodiov. To je aj loha krstnho otca alebo krstnej matky,1311 ktor maj by presvedenmi veriacimi, schopnmi a ochotnmi pomha novopokrstenmu, dieau alebo dospelmu, na jeho ceste kresanskho ivota. 46 Ich loha je skutonou eklezilnou slubou (officium). 47 Cel cirkevn spoloenstvo nesie as zodpovednosti za rozvinutie a zachovanie milosti prijatej v krste.
V. Kto me krsti?

1256Riadnymi vysluhovatemi krstu s biskup a kaz1239-1240 a v Latinskej cirkvi aj diakon. 48 V prpade nevyhnutnosti me krsti kad, aj nepokrsten lovek, ak m potrebn mysel a pouije trojin krstn formulu. 49 1752 Potrebn mysel spova v tom, e chce robi to, o rob Cirkev, ke krst. Cirkev vid dvod tejto monosti v Boej vli spasi vetkch ud 50 a v nevyhnutnej potrebe krstu na spsu. 51
VI. Nevyhnutn potreba krstu

1257Sm Pn Jei tvrd, e krst je nevyhnutne potrebn na spsu. 52 1129 Preto prikzal svojim uenkom, aby ohlasovali evanjelium a krstili vetky nrody. 53 Krst je nevyhnutne potrebn na spsu161846 tm, ktorm sa ohlasovalo evanjelium a mali monos poiada o tto sviatos. 54 Cirkev nepozn nijak in prostriedok na zaistenie vstupu do venej blaenosti, iba krst. Preto sa chrni, aby nezanedbala poslanie, ktor dostala od Pna, ie postara sa, aby boli znovuzroden z vody a z Ducha vetci, ktor mu by pokrsten. Boh zviazal spsu so sviatosou krstu, ale on sm nie je viazan svojimi sviatosami.

1258Cirkev bola vdy pevne presveden, e t, o podstpia smr pre vieru, aj ke neprijali krst, s pokrsten svojou smrou za Krista a s Kristom. Tento krst krvi, takisto ako tba po krste, m inky krstu,2473 hoci nie je sviatosou.

1259Katechumenom,1249 ktor zomr pred krstom, zaisuje spsu, ktor nemohli prija prostrednctvom sviatosti, ich vslovn tba prija krst, spojen s tosou nad vlastnmi hriechmi a s lskou.

1260Kee Kristus zomrel za vetkch a konen povolanie loveka je v skutonosti len jedno, a to Boie, mme veri, e Duch Svt dva vetkm monos, aby spsobom znmym Bohu mali as na tomto vekononom tajomstve. 55 Kad lovek, ktor had pravdu a pln Boiu vu848 tak, ako ju pozn, me by spasen, hoci nepozn Kristovo evanjelium a jeho Cirkev. Mono predpoklada, e tak udia by boli vslovne tili po krste, keby boli vedeli, e je nevyhnutne potrebn.

1261Pokia ide o deti, ktor zomreli bez krstu, Cirkev ich me iba zveri Boiemu milosrdenstvu, ako to rob v pohrebnom obrade za ne. A vskutku, vek milosrdenstvo Boha, ktor chce, aby boli vetci udia spasen (1 Tim 2, 4), a Jeiova nenos k deom, ktor mu vnukla slov: Nechajte deti prichdza ku mne! Nebrte im...1257 (Mk 10, 14), dovouj nm dfa, e jestvuje cesta spsy pre deti, ktor zomreli bez krstu. Tm naliehavejia je teda vzva Cirkvi, aby sa nebrnilo deom prs ku Kristovi1250 prostrednctvom daru svtho krstu.
VII. Krstn milos

1262Rozlin inky krstu1234 s naznaen viditenmi prvkami sviatostnho obradu. Ponorenie do vody pripomna symboliku smrti a oistenia, ale aj znovuzrodenia a obnovy. Dva hlavn inky krstu s teda oistenie od hriechov a znovuzrodenie (nov narodenie) v Duchu Svtom. 56
Na odpustenie hriechov...

1263Krstom sa odpaj vetky hriechy:977 dedin hriech i vetky osobn hriechy, ako aj vetky tresty za hriechy. 57 A naozaj, v tch, ktor boli znovuzroden, nezostva ni, o by im brnilo vojs do Boieho krovstva:1425 ani Adamov hriech, ani osobn hriech, ani nsledky hriechu, z ktorch najam je odlenie od Boha.

1264V pokrstenom vak zostvaj niektor asn nsledky hriechu, ako utrpenie, choroba, smr alebo krehkosti spojen so ivotom, ako s charakterov slabosti a pod., a takisto nklonnos na hriech, ktor Tradcia vol iadostivos (concupiscentia)9762514 alebo metaforicky ohnisko hriechu (fomes peccati): Hoci je [iadostivos] ponechan na boj,1426 neme ukodi tm, o [s ou] neshlasia a s pomocou milosti Krista Jeia [jej] mune odporuj. Ba viac: ,Kto pretekal poda pravidiel, dostane veniec'405 (2 Tim 2, 5). 58
Nov stvorenie

1265Krst nielene oisuje od vetkch hriechov, ale novopokrstenho rob aj novm stvorenm (2 Kor 5, 17), adoptvnym Bom synom, 59 505 ktor sa stal astnm na Boej prirodzenosti, 60 460 Kristovm dom, 61 Kristovm spoludediom 62 a chrmom Ducha Svtho. 63

1266Najsvtejia Trojica dva pokrstenmu posvcujcu milos, milos ospravodlivenia:1992

    * ktor ho pomocou teologlnych (boskch) nost1812 rob schopnm veri v Boha, dfa v neho a milova ho;
    * ktor mu pomocou darov Ducha Svtho1831 umouje i a kona pod vplyvom Ducha Svtho;
    * ktor mu pomocou morlnych nost1810 umouje rs v dobrom.
    * Cel organizmus nadprirodzenho ivota kresana m teda svoje korene vo svtom krste.

Vlenen do Cirkvi, Kristovho tela

1267Krst ns rob dmi Kristovho tela.782 Preto... sme si navzjom dmi (Ef 4, 25). Krst vleuje do Cirkvi. Z krstnch prameov sa rod jedin Bo ud Novej zmluvy, ktor presahuje vetky prirodzen alebo udsk hranice nrodov, kultr, rs a pohlav: Ve my vetci... sme v jednom Duchu pokrsten v jedno telo (1 Kor 12, 13).

1268Pokrsten sa stali ivmi kamemi na vbudovanie do duchovnho domu, do svtho kazstva (1 Pt 2, 5). Krstom maj as na Kristovom kazstve a na jeho prorockom a krovskom poslan, s vyvolen rod, krovsk kazstvo, svt nrod, ud uren na vlastnctvo,1141 aby... zvestovali slvne skutky toho, ktor ich z tmy povolal do svojho obdivuhodnho svetla (1 Pt 2, 9). Krst dva as na spolonom kazstve veriacich.784

1269Ke sa pokrsten stane dom Cirkvi, u nepatr sebe, 64 ale tomu, ktor za ns zomrel a vstal z mtvych. 65 Odvtedy je povolan, aby sa podriaoval inm, 66 aby im slil 67 v spoloenstve Cirkvi a aby poslchal predstavench Cirkvi a podriaoval sa im, 68 aby si ich vil a mal ich v lske. 69 Tak ako z krstu vyplvaj zodpovednosti a povinnosti,871 pokrsten m v Cirkvi aj prva: prijma sviatosti, ivi sa Bom slovom a dostva aj in druhy duchovnej pomoci Cirkvi. 70

1270Pokrsten, znovuzroden [krstom] ako Boie deti, s povinn vyznva pred umi vieru,2472 ktor dostali od Boha prostrednctvom Cirkvi, 71 a zastova sa na apotolskej a misijnej innosti Boieho udu. 72
Sviatostn puto jednoty kresanov

1271Krst je zkladom spoloenstva vetkch kresanov,818838 aj tch, ktor ete nie s v plnom spoloenstve s Katolckou cirkvou: Ve t, o veria v Krista a riadne prijali krst, s v istom, hoci nedokonalom spoloenstve s Katolckou cirkvou... V krste s ospravodliven vierou, vlenen do Krista, a preto s prvom pocten menom kresan a synovia Katolckej cirkvi ich oprvnene uznvaj za bratov v Pnovi. 73 Krst teda vytvra sviatostn puto jednoty jestvujce medzi vetkmi, ktor boli jeho prostrednctvom znovuzroden. 74
Nezmazaten duchovn znak

1272Pokrsten, vlenen krstom do Krista, je pripodobnen Kristovi. 75 Krst vtla kresanovi nezmazaten duchovn znak (charakter), ktor znamen, e patr Kristovi. Nijak hriech neme tento znak zotrie, hoci hriech zabrauje krstu prina ovocie spsy. 76 Krst, udelen raz navdy, nemono opakova.

1273Veriaci vlenen krstom do Cirkvi prijali sviatostn znak1121 (charakter), ktor ich uruje na kresansk nboensk kult. 77 Krstn pea uschopuje a zavzuje kresanov, aby slili Bohu1070 ivou asou na posvtnej liturgii Cirkvi a vykonvali svoje krstn kazstvo svedectvom svtho ivota a inorodej lsky. 78

1274Pnova pea (Dominicus character) 79 je pea, ktorou ns oznail Duch Svt na de vykpenia197 (Ef 4, 30). 80 Krst je pea venho ivota. 81 Veriaci, ktor si zachov pea a do konca, ie ostane vern poiadavkm svojho krstu, bude mc zomrie so znakom viery, 82 2016 s vierou svojho krstu, v oakvan oblaujceho videnia Boha - ktor je zavenm viery - a v ndeji na vzkriesenie.
Zhrnutie

1275Uvdzanie do kresanskho ivota sa uskutouje tromi sviatosami, ktor tvoria jeden celok: krstom, ktor je zaiatkom novho ivota, birmovanm, ktor tento ivot posiluje, a Eucharistiou, ktor iv uenka Kristovm telom a krvou, aby ho premieala v Krista.

1276Chote teda, ute vetky nrody a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svtho a naute ich zachovva vetko, o som vm prikzal (Mt 28, 19-20).

1277Krst je narodenm pre nov ivot v Kristovi. Poda Pnovej vle je nevyhnutne potrebn na spsu ako sama Cirkev, do ktorej krst vovdza.

1278Podstatn obrad krstu spova v ponoren kandidta do vody alebo v liati vody na jeho hlavu, priom sa vyslovuje vzvanie Najsvtejej Trojice, t. j. Otca i Syna i Ducha Svtho.

1279Ovocie krstu alebo krstn milos je bohat skutonos. Obsahuje od pustenie dedinho hriechu a vetkch osobnch hriechov, narodenie pre nov ivot, ktorm sa lovek stva Otcovm adoptvnym synom, Kristovm dom a chrmom Ducha Svtho. Pokrsten je tm vlenen do Cirkvi, Kristovho tela, a dostva as na Kristovom kazstve.

1280Krst vtla do due nezmazaten duchovn znak, charakter, ktor uruje pokrstenho na kresansk nboensk kult. Pre tento charakter nemono krst opakova. 83

1281T, o podstpia smr pre vieru, katechumeni a vetci udia, ktor sce nepoznaj Cirkev, ale pod vplyvom milosti primne hadaj Boha a usiluj sa plni jeho vu, mu sa spasi, aj ke neprijali krst. 84

1282U od najstarch ias sa krst udeuje deom, lebo je Boou milosou a Bom darom, ktor nepredpoklad udsk zsluhy; deti s krsten vo viere Cirkvi. Vstup do kresanskho ivota otvra prstup k pravej slobode.

1283Pokia ide o deti, ktor zomreli bez krstu, liturgia Cirkvi ns povzbudzuje, aby sme dverovali v Boie milosrdenstvo a modlili sa za ich spsu. ,

1284V prpade nevyhnutnosti me krsti kad lovek, ak m mysel robi to, o rob Cirkev, a leje vodu na hlavu kandidta, priom hovor: Ja a krstm v mene Otca i Syna i Ducha Svtho.
2. lnok
Sviatos birmovania

1285Sviatos birmovania tvor spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok sviatost uvdzania do kresanskho ivota, ktorho jednotu treba zachova. Preto treba veriacim vysvetli, e prijatie sviatosti birmovania je potrebn na dovenie krstnej milosti. 85 Ve pokrstench sviatos birmovania dokonalejie spja s Cirkvou a bohato ich obdarva osobitnou silou Ducha Svtho, take s ako prav Kristovi svedkovia vmi povinn ri a brni vieru slovom i skutkom. 86
I. Birmovanie v ekonmii spsy

1286V Starom zkone proroci zvestovali, e na oakvanom Mesiovi spoinie Pnov Duch 87 702-716 vzhadom na jeho spasiten poslanie. 88 Zostpenie Ducha Svtho na Jeia, ke ho Jn pokrstil, bolo znamenm, e on je ten, ktor m prs, e je Mesi, Bo Syn. 89 Jei sa poal z Ducha Svtho a cel jeho ivot a cel jeho poslanie sa uskutouj v plnom spoloenstve s Duchom Svtm, ktorho mu Otec dva bez miery. 90

1287Tto plnos Ducha sa vak nemala obmedzi iba na Mesia, ale ju mal dosta cel mesisky ud. 91 739 Jei Kristus viac rz prisbil toto vyliatie Ducha 92 a toto prisbenie splnil najprv v de svojho zmtvychvstania 93 a potom ovea zjavnejie v de Turc. 94 Apotoli naplnen Duchom Svtm zanaj ohlasova vek Boie skutky (Sk 2, 11) a Peter vysvetuje, e toto vyliatie Ducha je znamenm mesiskych ias. 95 Aj t, o vtedy uverili kzaniu apotolov a dali sa pokrsti, dostali dar Ducha Svtho (Sk 2, 38).

1288Od... [tch] ias apotoli, plniac Kristovu vu, vkladanm rk udeovali novopokrstenm dar Ducha Svtho,699 ktor dovruje krstn milos. 96 Preto sa v Liste Hebrejom medzi zkladmi prvho kresanskho vyuovania spomna uenie o krstoch a o vkladan rk. 97 Vkladanie rk sa v katolckej tradcii prvom povauje za zaiatok sviatosti birmovania, ktorou v Cirkvi uritm spsobom pretrvva turna milos. 98

1289Aby sa lepie naznail dar Ducha Svtho, oskoro sa ku vkladaniu rk pridalo pomazanie voavm olejom (krizmou).695 Toto pomazanie objasuje meno kresan, ktor znamen pomazan a je odvoden od mena samho Krista (grcke Christos zna Pomazan),436 ktorho Boh pomazal Duchom Svtm (Sk 10, 38). Obrad pomazania jestvuje a podnes na Vchode aj na Zpade. Preto sa tto sviatos na Vchode vol krizmcia, t. j. pomazanie krizmou,1297 alebo (po grcky) myron, o zna krizma. Na Zpade nzov confirmatio (v slovenine birmovanie) naznauje, e tto sviatos potvrdzuje krst a zrove posiluje krstn milos.
Dve tradcie: vchodn a zpadn

1290V prvch storoiach birmovanie zvyajne tvorilo jednojedin slvenie s krstom a poda vyjadrenia svtho Cyprina tvorilo s nm dvojsviatos. 99 Ale oraz v poet krstov det, a to v kadom ronom obdob, a rozmnoenie (vidieckych) farnost a tm aj zvenie diecz u nedovoovalo, okrem inch dvodov, aby bol biskup prtomn na vetkch slveniach krstu. Kee na Zpade chceli vyhradi dovenie krstu biskupovi, zaviedli asov oddelenie tchto dvoch sviatost. Vchod si zachoval obidve sviatosti spojen,1233 take birmovanie udeuje kaz, ktor krst. Ale aj on to me robi iba krizmou (po grcky myron), ktor posvtil biskup. 100

1291Jeden zvyk rmskej cirkvi - dvojit pomazanie krizmou po krste - uahil rozvoj zpadnej praxe: prv pomazanie,1242 ktor na novopokrstenom, ke vyiel z krstnho kpea, vykonal u kaz, bolo doven druhm pomazanm, ktor vykonal biskup na ele kadho novopokrstenho. 101 Prv pomazanie svtou krizmou, ktor udeuje kaz, ostalo spojen s krstnm obradom a znamen as pokrstenho na Kristovom prorockom, kazskom a krovskom poslan. Ke sa krst udeuje dospelmu, po krste sa dva iba jedno pomazanie, a to birmovn.

1292Prax Vchodnch cirkv vyjadruje viac jednotu uvdzania1244 do kresanskho ivota. Prax Latinskej cirkvi jasnejie vyjadruje spoloenstvo novho kresana s jeho biskupom, ktor je ruiteom a sluobnkom jednoty svojej Cirkvi, jej katolckosti a jej apotolskosti a tm aj spojivom s apotolskm pvodom Kristovej Cirkvi.
II. Znaky a obrad birmovania

1293V obrade tejto sviatosti treba vzia do vahy znak pomazania a to, o pomazanie znamen a vtla - duchovn pea.

Pomazanie m v biblickej a antickej symbolike695 mnoho vznamov: olej je znakom hojnosti 102 a radosti; 103 oisuje (natieranie pred kpeom a po om) a rob prunm (natieranie atltov a zpasnkov); je znakom uzdravenia, lebo hoj pomliadeniny a rany; 104 spsobuje, e lovek vyaruje krsu, zdravie a silu.

1294Vetky tieto vznamy pomazania olejom1152 sa nachdzaj aj vo sviatostnom ivote. Pomazanie pred krstom olejom katechumenov znamen oistenie a posilnenie; pomazanie chorch vyjadruje uzdravenie a posilu. Pomazanie svtou krizmou po krste, pri birmovan a pri vysviacke je znakom posvtenia. Kresania, ie t, o s pomazan, birmovanm dostvaj vo vej miere as na poslan Jeia Krista a na plnosti Ducha Svtho, ktorm je Kristus naplnen, aby cel ich ivot vydval Kristovu bezn vu (2 Kor 2, 15).

1295Tmto pomazanm birmovanec dostva znak,698pea Ducha Svtho. Pea je symbolom osoby, 105 znakom jej autority, 106 jej vlastnckeho prva na nejak predmet 107 (tak napr. vojakov oznaovali peaou ich velitea a otrokov peaou ich pna). Pea potvrdzuje prvny akt 108 alebo dokument 109 a prpadne ho rob tajnm. 110

1296Sm Kristus vyhlasuje, e ho Otec oznail svojou peaou. 111 Aj kresan je oznaen peaou:1121 Boh ns i vs posiluje pre Krista, on ns pomazal, on ns oznail svojou peaou a vloil nm do sdc zvdavok Ducha (2 Kor 1, 21-22). 112 Tto pea Ducha Svtho znamen, e kresan plne patr Kristovi, e je navdy v jeho slube, ale aj to, e m prisbenie Boej ochrany vo vekej eschatologickej skke. 113
Slvenie birmovania

1297Dleitm konom, ktor predchdza slvenie birmovania, ale istm spsobom je jeho sasou, je posvtenie svtej krizmy.1183 Svt ju biskup na Zelen tvrtok v omi svtenia olejov pre cel svoju dieczu.1241 V niektorch Vchodnch cirkvch je toto svtenie dokonca vyhraden patriarchovi:

Antiochijsk liturgia vyjadruje epiklzu posvtenia svtej krizmy (po grcky myron) takto: [Ote..., zoli svojho Svtho Ducha] na ns a na tento olej, ktor je tu pred nami, a posv ho, aby bol pre vetkch, ktor nm bud pomazan a poznaen, svtm myronom, kazskm myronom, krovskm myronom, rchom svetla, pl᚝om spsy, ochranou ivota, duchovnm darom, posvtenm due i tela, radosou srdca, venou slasou, nehyncim astm, nezmazatenou peaou, ttom viery a ochrannou prilbou proti vetkm kladom Protivnka. 114

1298Ke sa birmovanie slvi oddelene od krstu, ako je to v rmskom obrade, liturgia sviatosti sa zana obnovenm krstnch subov a vyznanm viery birmovancov. Z toho jasne vidno, e birmovanie sa dva do svisu s krstom. 115 Ke sa krst dospel, udeuje sa mu hne aj birmovanie a m as na Eucharistii. 116

1299V rmskom obrade biskup vystrie ruky nad vetkch birmovancov. Tento kon je u od ias apotolov znakom daru Ducha. Biskup pritom pros o vyliatie Ducha takto:

Vemohci Boe, Otec nho Pna Jeia Krista, ty si znovuzrodil z vody a z Ducha Svtho tchto naich bratov a sestry a oslobodil si ich od hriechu. Ote, zoli na nich Ducha Svtho Obhajcu,1831 ude im ducha mdrosti a rozumu, ducha rady a sily, ducha poznania a nbonosti a napl ich duchom bzne voi tebe. Skrze Krista, nho Pna. 117

1300Nasleduje podstatn obrad sviatosti. V latinskom obrade sa sviatos birmovania udeuje pomazanm krizmou na ele, ktor sa kon vkladanm ruky a slovami: ,Prijmi znak Daru Ducha Svtho: 118 699 - ,Accipe signaculum doni Spiritus Sancti.' 119 Vo Vchodnch cirkvch byzantskho obradu sa pomazanie myronom (krizmou) kon po modlitbe epiklzy na vznamnejch astiach tela: na ele, na oiach, na nose, na uiach, na perch, na prsiach, na chrbte, na rukch a na nohch. Kad pomazanie sa sprevdza formulou: Pea daru Svtho Ducha, Sfragis doreas Pneumatos Hagiou (po grcky), 120 Signaculum doni Spiritus Sancti (po latinsky).

1301Bozk pokoja, ktorm sa kon obrad sviatosti, je znakom a prejavom eklezilneho spoloenstva s biskupom a so vetkmi veriacimi. 121
III. inky birmovania

1302Zo slvenia sviatosti birmovania je zrejm, e jej inok spova v osobitnom vyliat Ducha Svtho,731 ak kedysi apotoli dostali v de Turc.

1303Preto birmovanie1262-1274 prina vzrast a prehbenie krstnej milosti:

    * prehlbuje nae zakorenenie v Boom synovstve, v ktorom volme: Abba, Ote! (Rim 8, 15);
    * pevnejie ns zjednocuje s Kristom;
    * zveauje v ns dary Ducha Svtho;
    * zdokonauje nae spojenie s Cirkvou; 122
    * dva nm osobitn silu Ducha Svtho, aby sme ako prav Kristovi svedkovia slovom i skutkom rili a brnili vieru, aby sme odvne vyznvali Kristovo meno2044 a nikdy sa nehanbili za kr: 123

Pripome si teda, e si dostal duchovn znak, ducha mdrosti a rozumu, ducha rady a sily, ducha poznania a nbonosti a ducha svtej bzne, a chr si, o si dostal. Boh Otec a oznail, Kristus Pn a posilnil a vloil ti do srdca Ducha ako zvdavok. 124

1304Birmovanie, takisto ako krst, ktorho je dovenm,1121 sa udeuje iba raz. Birmovanie toti vtla do due nezmazaten duchovn znak, charakter, 125 ktor znamen, e Jei Kristus oznail kresana peaou svojho Ducha a obdaril ho mocou z vsosti, aby bol jeho svedkom. 126

1305Charakter zdokonauje spolon kazstvo veriacich1268 prijat v krste a birmovan dostva silu verejne vyznva slovami vieru v Krista akoby z radnho poslania [quasi ex officio]. 127
IV. Kto me prija tto sviatos?

1306Sviatos birmovania me a m prija kad pokrsten, ktor ete nebol birmovan. 128 Kee krst, birmovanie a Eucharistia tvoria jednotu, veriaci s povinn prija tto sviatos vo vhodnom ase, 129 1212 lebo sviatos krstu je sce bez birmovania a Eucharistie platn a inn, ale uvdzanie do kresanskho ivota ostva nepln.

1307Latinsk zvyk u od stro uruje ako orientan bod na prijatie birmovania vek usudzovania. Ale v nebezpeenstve smrti sa m deom udeli birmovanie, aj ke ete nedosiahli vek usudzovania. 130

1308Ak sa niekedy hovor o birmovan ako o sviatosti kresanskej zrelosti, nemal by sa pri tom zamiea vek dospelosti vo viere s dospelm vekom prirodzenho vvinu. Ani by sa nemalo zabda e krstn milos je milos darovanho a nezaslenho vyvolenia,1250 ktor nepotrebuje ratifikciu (schvlenie), aby sa stala innou. Pripomna to svt Tom:

Telesn vek nepodmieuje duu. Preto lovek me aj v detskom veku dosiahnu dokonalos duchovnho veku, o ktorej hovor Mdros: ,Nie dlh roky robia starobu hodnou cti, ani sa ona nemeria potom rokov' [4, 8]. Preto mnoh v detskom veku vaka sile Ducha Svtho, ktor prijali, udatne bojovali a po preliatie krvi za Krista. 131

1309Prprava na birmovanie m vies kresana k intmnejiemu zjednoteniu s Kristom, k ivej dvernosti s Duchom Svtm, s jeho innosou a s jeho darmi a vnuknutiami, aby mohol lepie vzia na seba apotolsk povinnosti kresanskho ivota. Preto sa m birmovn katechza usilova o prebudenie vedomia prslunosti ku Kristovej Cirkvi, a to tak k veobecnej Cirkvi, ako aj k farskmu spoloenstvu, ktor m osobitn zodpovednos za prpravu birmovancov. 132

1310Na prijatie birmovania je potrebn stav milosti. Birmovanec m pristpi k sviatosti poknia, aby sa oistil vzhadom na prijatie daru Ducha Svtho. Horlivejia modlitba ho m pripravi,2670 aby poslune a ochotne prijal silu a milosti Ducha Svtho. 133

1311Pre birmovanie, takisto ako pre krst, maj kandidti hada duchovn pomoc birmovnho otca alebo birmovnej matky.1255 Aby lepie vynikla jednota oboch sviatost, mala by to by t ist osoba ako pri krste. 134
V. Vysluhovate birmovania

1312Prvotnm vysluhovateom birmovania je biskup. 135

Vo vchodnch cirkvch kaz,1233 ktor krst, zvyajne hne udeuje aj birmovanie v rmci toho istho slvenia. Rob to vak svtou krizmou, ktor posvtil patriarcha alebo biskup, o vyjadruje apotolsk jednotu Cirkvi, ktorej zvzky sviatos birmovania posiluje. V Latinskej cirkvi sa zachovva tak ist disciplna (postup) pri krste dospelch alebo ke sa do plnho spoloenstva s Cirkvou prijma pokrsten z inho kresanskho spoloenstva, ktor nem platn sviatos birmovania. 136

1313V latinskom obrade1290 je riadnym vysluhovateom birmovania biskup. 137 Hoci biskup me v prpade potreby da kazom splnomocnenie vysluhova birmovanie, 138 m ho udeova on sm, aby sa nezabudlo, e prve z tohto dvodu slvenie birmovania bolo asovo oddelen od krstu. Biskupi s nstupcami apotolov, dostali plnos sviatosti posvtnho stavu. Ke sviatos birmovania vysluhuj oni, vhodne sa tm naznauje, e inok tejto sviatosti je uie spojenie tch, o ju prijmaj,1285 s Cirkvou, s jej apotolskm pvodom a s jej poslanm vydva svedectvo o Kristovi.

1314Ak je kresan v nebezpeenstve smrti, me mu birmovanie udeli ktorkovek kaz. 139 1307 Cirkev toti chce, aby ani jedno, ani to najmenie z jej det neodilo z tohto sveta bez toho, aby ho Duch Svt nezdokonalil darom Kristovej plnosti.
Zhrnutie

1315Ke sa apotoli, ktor boli v Jeruzaleme, dopouli, e Samria prijala Boie slovo, vyslali k nim Petra a Jna. Oni ta zali a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svtho, lebo na nikoho z nich ete nezostpil; boli iba pokrsten v mene Pna Jeia. Potom na nich vloili ruky a dostali Ducha Svtho (Sk 8, 14-17).

1316Birmovanie zdokonauje krstn milos. Je to sviatos, ktor dva Ducha Svtho, aby ns hlbie zakorenil v Boom synovstve, pevnejie vlenil do Krista, posilnil nae spojenie s Cirkvou, vmi ns zapojil do jej poslania a pomhal nm vydva svedectvo o kresanskej viere slovom, ktor sprevdzaj skutky.

1317Birmovanie, takisto ako krst, vtla do due kresana nezmazaten duchovn znak alebo charakter. Preto tto sviatos mono prija iba raz v ivote.

1318Vo Vchodnch cirkvch sa sviatos birmovania udeuje bezprostredne po krste a po nej nasleduje as na Eucharistii. Tto tradcia zvrazuje jednotu troch sviatost uvdzania do kresanskho ivota. V Latinskej cirkvi sa tto sviatos udeuje po dosiahnut veku pouvania rozumu a jej slvenie sa spravidla vyhradzuje biskupovi, m sa naznauje, e birmovanie posiluje eklezilny zvzok.

1319Kandidt birmovania, ktor dosiahol vek pouvania rozumu, m vyzna vieru, by v stave milosti, ma mysel prija tto sviatos a m by pripraven vzia na seba lohu Kristovho uenka a svedka v cirkevnom spoloenstve i v asnch zleitostiach.

1320Podstatnm obradom birmovania je pomazanie pokrstenho svtou krizmou na ele (vo Vchodnch cirkvch aj na inch astiach tela) s vkladanm ruky vysluhovatea a so slovami: Prijmi znak daru Ducha Svtho v rmskom obrade - Accipe signaculum doni Spiritus Sancti (po latinsky) a Pea daru Svtho Ducha v byzantskom obrade - Signaculum doni Spiritus Sancti (po latinsky) - Sfragis doreas Pneumatos Hagiu (po grcky).

1321Ke sa birmovanie slvi oddelene od krstu, jeho spojitos s krstom sa okrem inho vyjadruje obnovenm krstnch subov. Slvenie birmovania poas Eucharistie prispieva k zvrazneniu jednoty sviatost uvdzania do kresanskho ivota.
3. lnok
Sviatos Eucharistie

1322Svt Eucharistia zavruje uvdzanie do kresanskho ivota.1212 T, o boli krstom poven na hodnos krovskho kazstva a birmovanm hlbie pripodobnen Kristovi, prostrednctvom Eucharistie maj s celm spoloenstvom as na samej Pnovej obete.

1323N Spasite pri Poslednej veeri v t noc, ke bol zraden, ustanovil eucharistick obetu svojho tela a svojej krvi, aby ou v priebehu vekov trvale zachoval obetu kra, km neprde, a aby tak zveril Cirkvi, milovanej Neveste, pamiatku svojej smrti a svojho zmtvychvstania: sviatos milosrdenstva, znak jednoty, puto lsky, vekonon hostinu, pri ktorej prijmame Krista, dua sa napa milosou a dostvame zvdavok budcej slvy. 140 1402
I. Eucharistia - prame a vrchol ivota Cirkvi

1324Eucharistia je prame a vrchol celho kresanskho ivota. 141 864 Ostatn sviatosti, ako aj vetky eklezilne sluby a apotolsk diela zko svisia so svtou Eucharistiou a s na u zameran. Ve najsvtejia Eucharistia obsahuje cel duchovn dobro Cirkvi, toti samho Krista, nho vekononho Barnka. 142

1325Eucharistia vhodne naznauje a obdivuhodne uskutouje775 as na Boom ivote a jednotu Boieho udu, na ktorch sa zaklad Cirkev. V nej je vrchol aj innosti, ktorou Boh v Kristovi posvcuje svet, aj kultu, ktor udia preukazuj Kristovi a skrze neho Otcovi v Duchu Svtom. 143

1326Napokon slvenm Eucharistie sa u spjame s nebeskou liturgiou1090 a anticipujeme ven ivot, v ktorom bude Boh vetko vo vetkch. 144

1327Skrtka, Eucharistia je zhrnutm a shrnom naej viery: Nae presvedenie [viery] je v slade s Eucharistiou a Eucharistia zasa potvrdzuje nae presvedenie. 145 1124
II. Ako sa vol tto sviatos?

1328Nevyerpaten bohatstvo tejto sviatosti sa odra aj v rozmanitch pomenovaniach, ktormi sa oznauje. Kad z nich poukazuje na urit jej strnky. Vol sa:

Eucharistia, lebo je vzdvanm vaky Bohu.2637 Grcke slov eucharistein (Lk 22, 19; 1 Kor 11, 24) a eulogein1082 (Mt 26, 26; Mk 14, 22) pripomnaj idovsk dobroreenia, ktor - najm pri stolovan - ohlasuj Boie diela: stvorenie, vykpenie a posvtenie.1359

1329Pnova veera, 146 1382 lebo ide o Veeru, ktor Pn slvil v predveer svojho umuenia so svojimi uenkmi, a o anticipovanie Barnkovej svadobnej hostiny 147 v nebeskom Jeruzaleme.

Lmanie chleba, lebo tento obrad, prznan pre idovsk stolovanie, Jei pouil, ke dobroreil a rozdval chlieb v lohe hostitea, 148 najm pri Poslednej veeri. 149 Poda tohto konu ho uenci spoznali po jeho zmtvychvstan 150 a tmto vrazom prv kresania oznaovali svoje eucharistick zhromadenia. 151 790 Dvali tm najavo, e vetci, o jedia jedin rozlomen chlieb, Krista, vstupuj do spoloenstva s nm a tvoria v om jedno telo. 152

Eucharistick zhromadenie (po grcky synaxis), lebo Eucharistia sa slvi v zhromaden veriacich,1348 ktor je viditenm prejavom Cirkvi. 153

1330Pamiatka (po latinsky memoriale)1341 Pnovho umuenia a zmtvychvstania.

Svt obeta, lebo sprtomuje jedin obetu Krista Spasitea a zaha obetu Cirkvi,2643 alebo aj obeta svtej ome, obeta chvly (Hebr 13, 15), 154 duchovn obeta, 155 ist 156 a svt obeta,614 lebo zavruje a prevyuje vetky obety Starej zmluvy.

Svt a bosk liturgia, lebo cel liturgia Cirkvi m svoj stredobod a najplnie sa prejavuje v slven tejto sviatosti. V takom istom zmysle sa vol aj slvenm svtch tajomstiev.1169 Hovorme aj o Najsvtejej sviatosti, lebo je sviatosou sviatost. Tmto pomenovanm sa oznauj aj eucharistick spsoby uchovvan vo svtostnku.

1331Prijmanie,950 po latinsky communio (spoloenstvo, spojenie), lebo touto sviatosou sa spjame s Kristom, ktor nm dva as na svojom tele a krvi, aby sme tvorili jedno telo. 157 Vol sa aj svt veci (po grcky ta hagia; po latinsky sancta) 158 - o je pvodn vznam vrazu spoloenstvo svtch,948 o ktorom hovor Apotolsk vyznanie viery1405 -, anjelsk chlieb, chlieb z neba, liek nesmrtelosti, 159 viatikum (pokrm na cestu)...

1332Svt oma (po latinsky Sancta Missa), pretoe liturgia, v ktorej sa uskutouje tajomstvo spsy,849 sa kon poslanm veriacich (missio - ite...), aby plnili Boiu vu vo svojom kadodennom ivote.
III. Eucharistia v ekonmii spsy
Znaky chleba a vna

1333V srdci slvenia Eucharistie je chlieb a vno,1350 ktor sa Kristovmi slovami a vzvanm Ducha Svtho stvaj Kristovm telom a jeho krvou. Cirkev vern Pnovmu prkazu naalej rob na jeho pamiatku a do jeho slvneho nvratu to, o urobil v predveer svojho umuenia: vzal chlieb..., vzal kalich s vnom... Ke sa znaky chleba a vna stan tajomnm spsobom Kristovm telom a jeho krvou,1147 aj naalej naznauj, e stvorenie je dobr.1148 A tak na ofertrium dobroreme Stvoriteovi za chlieb a vno 160 plod prce udskch rk, ale ete prv plod zeme a vinia, teda Stvoriteove dary. Cirkev vid v kone kra a kaza Melchizedecha, ktor priniesol chlieb a vno (Gn 14, 18), predobraz svojej vlastnej obety. 161

1334V Starej zmluve sa chlieb a vno prinaj na obetu1150 medzi prvotinami zeme na znak vanosti Stvoriteovi. Ale v svislosti s exodom (vchodom z Egypta) dostvaj aj nov vznam:1363 nekvasen chleby, ktor Izrael je kad rok na Vek noc, pripomnaj nhlenie pri vchode z Egypta. Spomienka na mannu na pti bude Izraelu stle pripomna, e ije z chleba Boieho slova. 162 A napokon kadodenn chlieb je plodom Zasbenej zeme, zrukou, e Boh je vern svojim prisbeniam. Kalich dobroreenia (1 Kor 10, 16) na konci idovskej vekononej hostiny pridva k sviatonej radosti z vna eschatologick rozmer, t. j. rozmer mesiskeho oakvania obnovenia Jeruzalema. Jei ustanovil svoju Eucharistiu tak, e dal nov a definitvny zmysel dobroreeniu nad chlebom a kalichom.

1335Zzraky rozmnoenia chlebov,1151 ke Pn dobroreil, rozlmal chleby a prostrednctvom svojich uenkov ich rozdelil, aby nastil zstupy, s predobrazom hojnosti tohto jedinho chleba, ktorm je jeho Eucharistia. 163 Znak vody premenenej na vno v Kne 164 u zvestuje hodinu Jeiovho oslvenia. Naznauje uskutonenie svadobnej hostiny v Otcovom krovstve, kde bud veriaci pi nov vno, 165 ktor sa stalo Kristovou krvou.

1336Prv predpove Eucharistie uenkov rozdelila, tak ako ich pohorila predpove umuenia: Tvrd je to re, kto to me pova?! (Jn 6, 60). Eucharistia a kr s kamemi razu. Je to to ist tajomstvo a neprestva by prinou rozdelenia. Aj vy chcete ods? (Jn 6, 67). Tto Pnova otzka zaznieva cez stroia ako vzva jeho lsky, aby udia spoznali, e on jedin m slov venho ivota (Jn 6, 68) a e prija s vierou dar jeho Eucharistie znamen prija jeho samho.1327
Ustanovenie Eucharistle

1337Pretoe Pn miloval svojich, miloval ich a do krajnosti.610 Kee vedel, e nadila hodina ods z tohto sveta, aby sa vrtil k Otcovi, pri veeri im umyl nohy a dal im prikzanie lsky. 166 Aby im nechal zvdavok tejto lsky, aby sa nikdy nevzdialil od svojich a dal im as na svojej Vekej noci, ustanovil Eucharistiu ako pamiatku svojej smrti a svojho zmtvychvstania a prikzal ju slvi a do svojho nvratu svojim apotolom, ktorch vtedy ustanovil za kazov Novho zkona. 167 611

1338Tri synoptick evanjeli a svt Pavol nm odovzdali opis ustanovenia Eucharistie. Svt Jn zasa uvdza Jeiove slov v kafarnaumskej synagge, ktor pripravuj ustanovenie Eucharistie: Kristus oznauje sm seba za chlieb ivota, ktor zostpil z neba. 168

1339Jei si zvolil as Vekej noci,1169 aby splnil, o prisbil v Kafarnaume e toti svojim uenkom d svoje telo a svoju krv.

Priiel de Nekvasench chlebov, ke bolo treba zabi vekononho barnka. [Jei] poslal Petra a Jna so slovami: ,Chote a pripravte nm vekonon veeru...' Ili teda... a pripravili vekononho barnka. Ke prila hodina, zasadol za stl a apotoli s nm. Tu im povedal: ,Vemi som til jes s vami tohto vekononho barnka skr, ako budem trpie. Lebo hovorm vm: U ho nebudem jes, km sa nenapln v Boom krovstve...' Potom vzal chlieb a vzdval vaky, lmal ho a dval im, hovoriac: ,Toto je moje telo, ktor sa dva za vs. Toto robte na moju pamiatku!' Podobne po veeri vzal kalich a hovoril: ,Tento kalich je nov zmluva v mojej krvi, ktor sa vylieva za vs' (Lk 22, 7-20). 169

1340Tm, e Jei slvil Posledn veeru so svojimi apotolmi poas vekononej hostiny, dal idovskej Vekej noci definitvny vznam.1151 A skutone, Jeiov prechod k jeho Otcovi skrze smr a zmtvychvstanie, ie nov Vek noc (Pascha), sa anticipuje v Poslednej veeri a slvi v Eucharistii, ktor zavruje idovsk Vek noc (Paschu)677 a anticipuje konen Vek noc Cirkvi v slve Krovstva.
Toto robte na moju pamiatku

1341Jeiov prkaz opakova jeho kony a jeho slov km neprde (1 Kor 11, 26) nevyaduje iba spomienku na Jeia a na to, o urobil. Vzahuje sa aj na liturgick slvenie - prostrednctvom apotolov a ich nstupcov - pamiatky Krista,6111363 jeho ivota, jeho smrti, jeho zmtvychvstania a jeho prhovoru u Otca.

1342Cirkev bola u od zaiatku vern2624 tomuto Pnovmu prkazu. O jeruzalemskej cirkvi sa hovor:

Vytrvalo sa zastovali na uen apotolov a na bratskom spoloenstve, na lman chleba a na modlitbch... De o de svorne zotrvvali v chrme, po domoch lmali chlieb a s radosou a primnm srdcom povali pokrm (Sk 2, 42. 46).

1343Kresania sa schdzali na lmanie chleba11662177 (Sk 20, 7) najm v prv de tda, ie v nedeu, v de Jeiovho zmtvychvstania. Od tch ias sa a po nae dni pokrauje v slven Eucharistie, take dnes ho nachdzame v Cirkvi vade s tou istou zkladnou truktrou. Zostva stredobodom ivota Cirkvi.

1344Tak putujci Bo ud1404 od jednho slvenia po druh ohlasuje Jeiovo vekonon tajomstvo, km neprde (1 Kor 11, 26), a kra po zkej ceste kra 170 k nebeskej hostine, na ktorej vetci vyvolen zasadn k stolu Krovstva.
IV. Liturgick slvenie Eucharistie
Oma v priebehu storo

1345U z druhho storoia mme svedectvo svtho Justna muenka o hlavnch lnich priebehu slvenia Eucharistie. A dodnes ostali rovnak vo vetkch vekch liturgickch rodinch. Takto pe Justn okolo roku 155, aby pohanskmu cisrovi Antoninovi Piovi (138-161) vysvetlil, o robia kresania:

V de nazvan dom Slnka vetci, i u bvaj v mestch, alebo na vidieku, schdzaj sa na to ist miesto.

taj sa pamti apotolov alebo spisy prorokov, pokia to as dovol. Ke lektor skon, predsedajci v prhovore napomna a povzbudzuje do nasledovania takch skvelch vec.

Potom vetci spolone vstaneme a modlme sa 171 aj za seba samch..., aj za vetkch ostatnch, nech s kdekovek..., aby sme boli njden ako t, o skutkami ij sprvnym ivotom a zachovvaj prikzania, a tak dosiahli ven spsu.

Ke modlitbu skonme, pozdravme sa navzjom bozkom.

Potom tomu, o predsed bratom, prines chlieb a kalich vody a vna.

On ich vezme a vzdva chvlu a slvu Otcovi vesmru skrze meno Syna a Ducha Svtho a kon dlh vzdvanie vaky [po grcky eucharistia] za to, e ns uznal za hodnch tchto darov.

Ke skon modlitby a vzdvanie vaky, vetok prtomn ud nadene zvol Amen.

Ke predsedajci skonil vzdvanie vaky a vetok ud nadene zvolal, t, o sa u ns volaj diakoni, rozdeuj vetkm prtomnm chlieb, vno a vodu, ktor boli ,eucharistizovan', a zanes [z nich] neprtomnm. 172

1346Liturgia Eucharistie prebieha poda zkladnej truktry, ktor sa zachovala cez stroia a po nae asy. Rozvja sa v dvoch hlavnch momentoch, ktor tvoria v zklade jednotu:

    * zhromadenie sa, liturgia slova s taniami, homliou a modlitbou veriacich;
    * eucharistick liturgia s predloenm chleba a vna, konsekranm vzdvanm vaky a prijmanm.
    * Liturgia slova a eucharistick liturgia tvoria spolu jedin kon kultu; 173 stl pripraven pre ns v Eucharistii103 je toti zrove stolom Boieho slova i stolom Pnovho tela. 174

1347i to nie je samotn priebeh veere zmtvychvstalho Jeia s jeho uenkmi? Cestou im vysvetoval Psma, a ke si potom sadol s nimi k stolu, vzal chlieb a dobroreil, lmal ho a podval im ho (Lk 24, 30). 175
Priebeh slvenia

1348Vetci sa zhromadia. Kresania sa schdzaj na tom istom mieste na eucharistick zhromadenie.1140 Na jeho ele je sm Jei Kristus, ktor je hlavn inite pri slven Eucharistie. On je Vekaz Novej zmluvy. On sm neviditene predsed kadmu slveniu Eucharistie. Biskup alebo kaz prve preto, e ho zastupuje (konajc v osobe Krista Hlavy1548 - in persona Christi Capitis agens), predsed zhromadeniu, po taniach m prhovor, prijma obetn dary a predna eucharistick modlitbu. Vetci sa aktvne zastuj na slven, kad svojm spsobom: lektori, t, o prinaj obetn dary, t, o rozdvaj prijmanie, i vetok ud, ktorho Amen vyjadruje as.

1349Liturgia slova obsahuje spisy prorokov,1184 t.j. Star zkon, a pamti apotolov, ie ich listy a evanjeli. Po homlii, ktor vyzva prija toto slovo tak, ak naozaj je - ako slovo Boie (1 Sol 2, 13), a uvdza ho do ivota, nasleduj prosby za vetkch ud poda slov Apotola: Predovetkm teda iadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdvali sa vaky za vetkch ud, za krov i za vetkch, o s na vych miestach (1 Tim 2, 1-2).

1350Predloenie darov (ofertrium). Potom sa prines na oltr - niekedy aj v sprievode - chlieb a vno, ktor bude kaz obetova v Kristovom mene v eucharistickej obete, v ktorej sa stan Kristovm telom a jeho krvou. Je to ten ist kon, ktor vykonal Kristus pri Poslednej veeri, ke vzal chlieb a kalich. Iba Cirkev prina Stvoriteovi tto ist obetu,1359 ke mu so vzdvanm vaky obetuje z jeho stvorenia. 176 Predloenie darov na oltr preber Melchizedechov kon a zveruje Stvoriteove dary do Kristovch rk.614 On vo svojej obete privdza k dokonalosti vetky udsk pokusy prina obety.

1351Kresania u od zaiatku prinaj na Eucharistiu spolu s chlebom a vnom aj svoje dary, aby sa podelili s tmi, o s v ndzi.1397 Tento zvyk kona zbierku (po latinsky collecta) 177 2186 je stle aktulny a inpiruje sa prkladom Jeia Krista, ktor sa stal chudobnm, aby ns obohatil. 178

T, o maj dostatok a chc, dvaj, kad poda svojho sudku, o sa rozhodli. A o sa zozbiera, ulo sa u predsedajceho a on podporuje siroty a vdovy i tch, o s pre chorobu alebo z inej priny v ndzi, ako aj vzov a prisahovalcov, slovom, star sa o vetkch, o potrebuj pomoc. 179

1352Anafora. Eucharistickou modlitbou, ie modlitbou vzdvania vaky a konsekrcie, dostvame sa do srdca a vrcholu slvenia:

V prefcii Cirkev vzdva vaky Otcovi skrze Krista v Duchu Svtom za vetky jeho diela, za stvorenie, vykpenie a posvtenie. Tu sa cel spoloenstvo zapja do neprestajnej chvly, ktor nebesk Cirkev, anjeli a vetci svt,559 spievaj trojsvtmu Bohu.

1353V epiklze Cirkev pros Otca, aby zoslal svojho Svtho Ducha1105 (alebo moc svojho poehnania) 180 na chlieb a vno, aby sa jeho mocou stali telom a krvou Jeia Krista a aby t, o maj as na Eucharistii, boli jedno telo a jeden duch. (Niektor liturgick tradcie umiestuj epiklzu za anamnzou.)

V opise ustanovenia Eucharistie1375 sila slov a konania Jeia Krista a moc Ducha Svtho sviatostne sprtomuj pod spsobmi chleba a vna Kristovo telo a jeho krv, jeho obetu prinesen raz navdy na kri.

1354V anamnze, ktor nasleduje, Cirkev si pripomna umuenie,1103 zmtvychvstanie a slvny nvrat Jeia Krista; predklad Otcovi obetu jeho Syna, ktor ns s nm zmieruje.

V prihovoroch (po latinsky intercessiones) Cirkev vyjadruje, e Eucharistia sa slvi v spoloenstve s celou Cirkvou,954 nebeskou i pozemskou, s Cirkvou ivch i zosnulch a v spoloenstve s pastiermi Cirkvi: s ppeom, s diecznym biskupom, s jeho kazmi a diakonmi a so vetkmi biskupmi sveta spolu s ich cirkvami.

1355Pri prijman, ktor predchdza modlitba Pna1382 a lmanie chleba, veriaci prijmaj chlieb z neba a kalich spsy, telo a krv Krista, ktor dal seba za ivot sveta (Jn 6, 51):

Pretoe tento chlieb a toto vno boli poda starodvneho vyjadrenia eucharistizovan, 181 tento pokrm sa u ns vol Eucharistia a nesmie sa na nej zastni nik, iba ten, kto ver, e je pravda,1327 o ume, a bol obmyt kpeom na odpustenie hriechov a na znovuzrodenie a ije tak, ako [nm] to zanechal Kristus. 182
V. Sviatostn obeta: vzdvanie vaky, pamiatka, prtomnos

1356Ak kresania u od zaiatku slvia Eucharistiu, a to v podobe, ktor sa napriek vekej rozdielnosti ias a liturgi v podstate nezmenila, je to preto, lebo vieme, e ns viae Pnov prkaz, ktor dal v predveer svojho umuenia: Toto robte na moju pamiatku (1 Kor 11, 24-25).

1357Tento Pnov prkaz plnme slvenm pamiatky jeho obety. Ke to robme, obetujeme Otcovi, o nm on dal: dary jeho stvorenia, chlieb a vno, ktor sa Kristovmi slovami a mocou Ducha Svtho stali Kristovm telom a krvou; takto sa Kristus stva skutone a tajomne prtomnm.

1358O Eucharistii treba teda uvaova:

    * ako o vzdvan vaky a chvly Otcovi;
    * ako o obetnej pamiatke Krista a jeho tela (Cirkvi);
    * ako o Kristovej prtomnosti mocou jeho slova a jeho Ducha.

Vzdvanie vaky a chvly Otcovi

1359Eucharistia, sviatos naej spsy, ktor Kristus uskutonil na kri, je aj obetou chvly na vzdvanie vaky za dielo stvorenia. V eucharistickej obete je cel stvorenie milovan Bohom293 predloen Otcovi skrze Kristovu smr a jeho zmtvychvstanie. Cirkev me skrze Krista prina obetu chvly na vzdvanie vaky za vetko dobr, krsne a spravodliv, o Boh urobil v stvoren a v udstve.

1360Eucharistia je obetou vzdvania vaky Otcovi,1083 je dobroreenm ktorm Cirkev vyjadruje svoju vanos Bohu za vetky jeho dobrodenia, za vetko, o vykonal stvorenm, vykpenm a posvtenm. Eucharistia znamen predovetkm vzdvanie vaky.

1361Eucharistia je aj obetou chvly, ktorou Cirkev v mene celho stvorenstva ospevuje Boiu slvu. Tto obeta chvly294 je mon jedine skrze Krista: on spja veriacich so svojou osobou, so svojou chvlou a so svojm prhovorom za ns, take sa obeta chvly Otcovi prina skrze Krista a s nm, aby bola prijat v om.
Obetn pamiatka Krista a jeho tela, Cirkvi

1362Eucharistia je pamiatka Kristovej Vekej noci, sprtomnenie a sviatostn prinesenie jeho jedinej obety v liturgii Cirkvi, ktor je jeho telom. Vo vetkch eucharistickch modlitbch nachdzame po slovch ustanovenia modlitbu, ktor sa vol anamnza alebo pamiatka.1103

1363Pamiatka1099 poda Svtho psma nie je len spomienka na minul udalosti, ale aj ohlasovanie obdivuhodnch skutkov, ktor Boh vykonal pre ud. 183 V liturgickom slven tchto udalost sa ony stvaj istm spsobom prtomnmi a aktulnymi. Takto chpe Izrael svoje vyslobodenie z Egypta: vdy, ke sa slvi Vek noc, udalosti exodu sa sprtomuj pamti veriacich, aby poda nich stvrovali svoj ivot.

1364V Novom zkone pamiatka dostva nov vznam. Ke Cirkev slvi Eucharistiu,611 kon pamiatku Kristovej Vekej noci a t sa stva prtomnou. Obeta, ktor Kristus priniesol raz navdy na kri, zostva stle aktulna: 184 Vdy, ke sa na oltri slvi obeta kra,1085 v ktorej ,bol obetovan n vekonon Barnok, Kristus' (1 Kor 5, 7), uskutouje sa dielo nho vykpenia. 185

1365Kee Eucharistia je pamiatkou Kristovej Vekej noci, je aj obetou. Obetn charakter Eucharistie2100 vysvit u zo samch slov ustanovenia: Toto je moje telo, ktor sa dva za vs a Tento kalich je nov zmluva v mojej krvi, ktor sa vylieva za vs1846 (Lk 22, 19-20). V Eucharistii dva Kristus to ist telo, ktor vydal za ns na kri, a t ist krv, ktor vylial za vetkch na odpustenie hriechov (Mt 26, 28).

1366Eucharistia je teda obeta,613 lebo sprtomuje (rob prtomnou) obetu kra, je jej pamiatkou a aplikuje jej ovocie:

Kristus, n Boh a Pn... raz navdy [obetoval] seba samho Bohu Otcovi smrou na oltri kra, aby pre nich [ud] vykonal ven vykpenie. Kee vak po smrti jeho kazstvo nemalo zanikn (Hebr 7, 24.27), pri Poslednej veeri, ,v t noc, ke bol zraden' (1 Kor 11, 23),... [zanechal] Cirkvi, svojej milovanej Neveste, viditen (ako si vyaduje udsk prirodzenos) obetu, aby sa ou sprtomovala krvav [obeta], ktor sa mala raz navdy uskutoni na kri, aby jej pamiatka zostala a do konca sveta a aby sa jej spsna sila aplikovala na odpustenie hriechov, ktorch sa kadodenne dopame. 186

1367Kristova obeta a obeta Eucharistie s jedna jedin obeta:1545 Lebo jedin a t ist je obe, ten ist obetuje teraz slubou kazov, ktor vtedy obetoval seba samho na kri; rozdielny je iba spsob obetovania. 187 A kee v tejto boskej obete, ktor sa kon vo svtej omi, je prtomn a nekrvavm spsobom sa obetuje ten ist Kristus, ktor na oltri kra ,raz navdy obetoval seba samho krvavm spsobom...', tto obeta [je] skutone zmierna. 188

1368Eucharistia je aj obeta Cirkvi. Cirkev, ktor je Kristovm telom, m as na obete svojej Hlavy. S nm je aj ona cel obetovan. Spja sa s jeho prhovorom u Otca za vetkch ud.6182031 V Eucharistii sa Kristova obeta stva aj obetou dov jeho tela. ivot veriacich, ich vzdvanie chvly, ich utrpenie, ich modlitba a ich prca sa spjaj s Kristovm ivotom,1109 s jeho vzdvanm chvly, utrpenm, modlitbou, prcou a s jeho dokonalou obetou, a tak nadobdaj nov hodnotu. Kristova obeta prtomn na oltri dva vetkm genercim kresanov monos spoji sa s jeho obetou.

V katakombch sa Cirkev asto znzoruje ako ena pri modlitbe so iroko rozoptmi rukami v modlitbovom postoji. Ako Kristus, ktor rozopl ruky na kri, aj Cirkev sa skrze neho, s nm a v om obetuje a oroduje za vetkch ud.

1369Cel Cirkev je spojen s Kristovou obetou a s jeho prhovorom. Ppe, ktor je poveren Petrovou slubou v Cirkvi,834882 je spojen s kadm slvenm Eucharistie, kde sa spomna ako znak a sluobnk jednoty veobecnej Cirkvi. Miestny biskup je vdy zodpovedn za Eucharistiu,1561 a to aj vtedy, ke jej predsed kaz.1566 Jeho meno sa v nej vyslovuje preto, aby sa naznailo, e on je na ele partikulrnej cirkvi uprostred presbytria a za asistencie diakonov. Spoloenstvo pros aj za vetkch vysvtench sluobnkov, ktor pre a s nm prinaj eucharistick obetu:

Nech sa poklad za platn len t Eucharistia, ktor sa kon pod predsednctvom biskupa alebo toho, koho on poveril. 189

Slubou kazov sa zavruje duchovn obeta veriacich v spojen s obetou Krista, jedinho Prostrednka, ktor sa ich rukami v mene celej Cirkvi prina v Eucharistii nekrvavm a sviatostnm spsobom, km neprde sm Pn. 190

1370S Kristovou obetou sa spjaj nielen tie dy, ktor s ete tu na zemi, ale aj tie, o s u v nebeskej slve.956 Cirkev toti prina eucharistick obetu v spoloenstve s preblahoslavenou Pannou Mriou969 a so spomienkou na u i na vetkch svtch a vetky svt. V Eucharistii je Cirkev spolu s Mriou uritm spsobom pri kri, spojen s Kristovou obetou a s jeho prhovorom u Otca.

1371Eucharistick obeta sa prina aj za zosnulch veriacich,9581689 za zosnulch v Kristovi ete nie celkom oistench, 191 1032 aby mohli vojs do Kristovho svetla a pokoja:

Toto telo pochovajte hocikde. Nech vs staros o netrpi. Len o to vs prosm, aby ste na ma pamtali pri Pnovom oltri, kdekovek budete. 192

Potom [sa v anafore modlme] za zosnulch svtch otcov a biskupov a vbec za vetkch naich zosnulch, lebo verme, e to bude na vemi vek itok tm duiam, za ktor sa predna modlitba, km je prtomn svt a nesmierna obe... Ke predkladme Bohu prosby za zosnulch, hoci boli hrienikmi..., obetujeme Krista zabitho za nae hriechy, a tak uprosujeme Boha, priatea ud, za nich i za ns. 193

1372Svt Augustn obdivuhodne zhrnul toto uenie, ktor ns povzbudzuje k oraz plnej asti na obete nho Vykupitea,1140 ktor slvime v Eucharistii:

Cel tto vykpen obec, ie zhromadenie a spoloenstvo svtch, [prina] ako veobecn obetu Bohu Vekaz, ktor obetoval aj seba samho, ke trpel za ns v prirodzenosti sluhu, aby sme boli telom takej vzneenej Hlavy... Toto je obeta kresanov: ,My mnoh sme jedno telo v Kristovi' (Rim 12, 5). A Cirkev ju asto kon aj v Oltrnej sviatosti - ktor veriaci poznaj -, kde sa jej ukazuje, e v tej veci, ktor obetuje, je sama obetovan. 194
Kristova prtomnos mocou jeho slova a Ducha Svtho

1373Kristus Jei, ktor zomrel, ba viac, ktor bol vzkriesen, je po pravici Boha a prihovra sa za ns (Rim 8, 34), je prtomn svojej Cirkvi mnohorakm spsobom: 195 vo svojom slove, v modlitbe svojej Cirkvi, lebo kde s dvaja alebo traja zhromaden v mojom mene, tam som ja medzi nimi (Mt 18, 20), v chudobnch, chorch, uvznench, 196 vo sviatostiach, ktorch je pvodcom, v obete ome a v osobe vysvtenho sluobnka. Ale nadovetko [je prtomn] pod eucharistickmi spsobmi. 197 1088

1374Spsob Kristovej prtomnosti pod eucharistickmi spsobmi je jedin svojho druhu. Povyuje Eucharistiu nad vetky sviatosti,1211 a preto Eucharistia je akoby zavenie duchovnho ivota a cie vetkch sviatost. 198 V Najsvtejej sviatosti Eucharistie je obsiahnut opravdivo, skutone a podstatne telo a krv spolu s duou a bostvom nho Pna Jeia Krista, a teda cel Kristus. 199 Tto prtomnos sa nazva ,skutonou' nie vlune, ako keby ostatn neboli ,skuton', ale v najplnom zmysle slova, pretoe je podstatn; ou sa toti stva prtomnm cel a pln Kristus, Boh a lovek. 200

1375Kristus sa v tejto sviatosti stva prtomnm premenenm chleba a vna na Kristovo telo a jeho krv. Cirkevn Otcovia rozhodne potvrdili vieru Cirkvi v innos Kristovho slova a psobenia Ducha Svtho1105 pri tomto premenen. Naprklad svt Jn Zlatosty vyhlasuje:

To, e sa predloen dary stvaj Kristovm telom a jeho krvou, nespsobuje lovek, ale sm Kristus, ktor bol za ns ukriovan. Kaz, ktor [ho] predstavuje, vyslovuje tie slov, ale [ich] innos a milos s od Boha.298 Hovor: Toto je moje telo. Toto slovo premiea obetn dary. 201

A svt Ambrz o tomto premenen hovor:

Bume presveden, e toto nie je to, o vytvorila prroda, ale to, o konsekrovalo dobroreenie. A sila dobroreenia je via ako sila prrody, lebo dobroreenm sa men aj sama prroda... 202 Ak teda mohlo Kristovo slovo z nioho urobi [to], o nebolo, neme veci, ktor s, premeni na to, m neboli? Ve da veciam prvotn prirodzenos nie je menej ako zmeni ju. 203

1376Tridentsk koncil zha katolcku vieru, ke vyhlasuje: Kee... Kristus, n Vykupite, povedal, e to, o [v tej chvli] obetuje pod spsobom chleba, je skutone jeho telo, v Boej Cirkvi vdy vldlo presvedenie, ktor tento svt koncil teraz znovu vyhlasuje: Konsekrciou chleba a vna sa uskutouje premena celej podstaty chleba na podstatu tela Krista, nho Pna, a celej podstaty vna na podstatu jeho krvi. Tto premenu svt katolcka Cirkev primerane a vhodne nazva transsubstancicia [prepodstatnenie]. 204

1377Kristova eucharistick prtomnos sa zana vo chvli konsekrcie a trv, km jestvuj eucharistick spsoby. Kristus je prtomn cel a pln pod jednm i druhm spsobom a cel a pln v kadej ich asti, take lmanie chleba Krista nedel. 205

1378Kult Eucharistie.1178 V omovej liturgii vyjadrujeme svoju vieru v skuton Kristovu prtomnos pod spsobmi chleba a vna okrem inho aj pokaknutm alebo hlbokm klonom na znak adorcie Pna:1032628 Katolcka Cirkev vzdvala a vzdva tento kult adorcie, ktor patr sviatosti Eucharistie, nielen poas slvenia ome, ale aj mimo neho tak, e s najvou starostlivosou uchovva konsekrovan hostie, vystavuje ich, aby ich veriaci slvnostne uctievali, a nos ich v procesii na rados udu zhromadenho vo vekom pote. 206

1379Svt schova (svtostnok)1183 bola pvodne uren na dstojn uchovvanie Eucharistie, aby ju bolo mono mimo ome zanies chorm a neprtomnm. Prehbenm viery v Kristovu skuton prtomnos v Eucharistii si Cirkev uvedomila vznam tichej adorcie Pna prtomnho pod eucharistickmi spsobmi. Preto svtostnok m by umiestnen na zvl᚝ dstojnom mieste kostola a m by vyhotoven tak, aby zdrazoval a znzoroval pravdu, e Kristus je v Najsvtejej sviatosti skutone prtomn.

1380Je vemi vhodn, e Kristus chcel zosta prtomn vo svojej Cirkvi takmto jedinenm spsobom. Kee oskoro mal opusti svojich vo svojej viditenej podobe, chcel nm darova svoju sviatostn prtomnos.669 Kee sa iel obetova na kri pre nau spsu, chcel, aby sme mali pamiatku jeho lsky, ktorou ns miloval a do krajnosti (Jn 13, 1), a po darovanie svojho ivota. A skutone, vo svojej eucharistickej prtomnosti zostva tajomne medzi nami ako ten, ktor ns miloval a vydal seba samho za ns, 207 478 a to pod znakmi, ktor tto lsku vyjadruj a dvaj na nej as:

Cirkev a svet vemi potrebuj eucharistick kult. Jei ns oakva v tejto sviatosti lsky. Neetrime svoj as a stretajme sa s nm v adorcii,2715 v kontemplcii plnej viery a ochotnej odiova ak viny a zloiny sveta. Nech naa adorcia naozaj nikdy neprestane. 208

1381e v tejto sviatosti je prav Kristovo telo a prav Kristova krv, ako hovor svt Tom, ,nemono pozna zmyslami, ale iba vierou, ktor sa opiera o Boiu autoritu.156 Preto ke Cyril komentuje text Luka 22, 19: Toto je moje telo, ktor sa dva za vs, hovor: Nepochybuj, i je to pravda, ale radej prijmi s vierou Spasiteove slov,215 lebo ten, ktor je Pravda, neklame.' 209

Klaniam sa ti vrcne, Boe veit,
pod spsobom chleba z lsky ukryt.
Srdce moje tebe sa len oddva,
e si Pnom jeho, vane uznva.

Zrak mj i chu chceli by ma oklama,
ale sluch ma u pevn vieru ma.
Verm, o Syn Bo ustanovil nm:
ten klama neme, kto je Pravda sm. 210
VI. Vekonon hostina

1382Oma je sasne a neoddelitene obetnou pamiatkou, v ktorej pretrvva obeta kra, a posvtnou hostinou asti (communio) na Pnovom tele a jeho krvi. Ale slvenie eucharistickej obety je cel zameran na dvern zjednotenie veriacich s Kristom950 prostrednctvom svtho prijmania (communio). Prijma znamen prija samho Krista, ktor sa obetoval za ns.

1383Oltr, okolo ktorho je zhromaden Cirkev1182 pri slven Eucharistie, predstavuje dve strnky toho istho tajomstva: obetn oltr a Pnov stl, a to tm viac, e kresansk oltr je symbolom samho Krista, ktor je prtomn uprostred zhromadenia svojich veriacich ako obe prinan na nae zmierenie a zrove ako nebesk pokrm, ktor sa nm dva. Ve o je Kristov oltr, ak nie obraz Kristovho tela? - pta sa svt Ambrz. 211 A inde hovor: Oltr je obrazom [Kristovho] tela a Kristovo telo je na oltri. 212 Liturgia vyjadruje tto jednotu obety a prijmania v mnohch modlitbch. Rmska cirkev sa naprklad vo svojej anafore modl:

Pokorne a prosme, vemohci Boe, prik svojmu svtmu anjelovi prenies tieto dary na tvoj nebesk oltr, pred tvr tvojej boskej velebnosti, aby ns vetkch, ktor mme as na tejto oltrnej obete a prijmeme presvt telo a krv tvojho Syna, naplnilo hojn nebesk poehnanie a milos. 213
Vezmite a jedzte z neho vetci: prijmanie

1384Pn sa na ns obracia s naliehavou vzvou, aby sme ho prijmali2835 vo sviatosti Eucharistie: Veru, veru, hovorm vm: Ak nebudete jes telo Syna loveka a pi jeho krv, nebudete ma v sebe ivot (Jn 6, 53).

1385Aby sme mohli odpoveda na tto vzvu, musme sa na tto vek a svt chvu pripravi. Svt Pavol povzbudzuje spytova si svedomie: Kto by jedol chlieb alebo pil Pnov kalich nehodne, previn sa proti Pnovmu telu a krvi. Nech teda lovek skma sm seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznva telo, ten si je a pije odsdenie (1 Kor 11, 27-29). Kto si je vedom akho hriechu, mus skr, ako pristpi k prijmaniu, prija sviatos zmierenia.1457

1386Pred nesmiernou vekosou tejto sviatosti me veriaci iba pokorne a s vrcnou vierou opakova stotnkove slov: 214 Domine, non sum dignus, ut intres sub tectum meum, sed tantum dic verbo et sanabitur anima mea - Pane, nie som hoden, aby si voiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a dua mi ozdravie. 215 V boskej liturgii svtho Jna Zlatosteho sa veriaci modlia v tom istom duchu:

Prijmi ma dnes, Bo Synu, za spolonka na svojej tajomnej veeri,732 ve ja nezradm tajomstvo tvojim nepriateom, ani ti nedm bozk ako Jud, ale ako zloinec sa ti vyznvam: Pane, spome si na ma, ke prde do svojho krovstva. 216

1387Aby sa veriaci nleite pripravili na prijatie tejto sviatosti, maj zachova pst predpsan v ich Cirkvi. 217 2043 Vonkaj postoj (pohyby, odev) m vyjadrova ctu, slvnostn rz a rados tejto chvle, ke sa Kristus stva nam hosom.

1388Zodpoved sammu zmyslu Eucharistie, aby veriaci, ak maj potrebn dispozcie, 218 pristpili k prijmaniu, ke sa zastnia na omi: 219 Vemi sa odpora t dokonalejia as na omi, ktor spova v tom, e po kazovom prijman veriaci prijmaj Pnovo telo z tej istej obety. 220

1389Cirkev uklad veriacim povinnos,2042 aby sa v nedeu a na prikzan sviatky zastnili na boskej liturgii, ie svtej omi, 221 a aby aspo raz do roka prijali Eucharistiu, poda monosti vo vekononom obdob, 222 pripraven sviatosou zmierenia. Cirkev vak vrelo odpora veriacim, aby prijmali svt Eucharistiu v nedeu a na prikzan sviatky, alebo ete astejie, aj kad de.2837

1390Vaka Kristovej sviatostnej prtomnosti pod kadm z oboch spsobov mono prijmanm iba pod spsobom chleba prija cel ovocie milosti Eucharistie. Z pastoranch dvodov sa v latinskom obrade tto forma prijmania prvoplatne ustlila ako najbenejia. Ale plnie zvraznenie znaku svtho prijmania sa dosiahne prijmanm pod obojm spsobom. V tejto forme sa toti dokonalejie prejavuje znak eucharistickej hostiny. 223 Takto forma prijmania je ben vo vchodnch obradoch.
Ovocie prijmania

1391Prijmanie prehlbuje nae zjednotenie s Kristom. Prijmanie Eucharistie prina ako hlavn ovocie dvern zjednotenie s Jeiom Kristom. Ve Pn hovor: Kto je moje telo a pije moju krv, ostva vo mne a ja v om460 (Jn 6, 56). ivot v Kristovi m svoj zklad v eucharistickej hostine: Ako ma poslal iv Otec a ja ijem z Otca,521 aj ten, o ma je, bude i zo ma (Jn 6, 57).

Ke veriaci prijmaj na [Pnove] sviatky Synovo telo, ohlasuj si navzjom dobr zves, e je dan zvdavok ivota, ako ke anjel povedal Mrii [Magdalne]: ,Kristus vstal z mtvych!' Ha, aj teraz sa udeuje ivot a vzkriesenie tomu, kto prijma Krista. 224

1392o spsobuje hmotn pokrm v naom telesnom ivote,1212 to obdivuhodnm spsobom uskutouje svt prijmanie v naom duchovnom ivote. as na tele vzkriesenho Krista, tele oivenom Duchom Svtm a oivujcom, 225 zachovva, zveauje a obnovuje ivot milosti prijat v krste. Tento rast kresanskho ivota sa potrebuje ivi eucharistickm prijmanm, chlebom nho putovania, a do chvle smrti, ke ho dostaneme ako viatikum (pokrm na cestu).1524

1393Prijmanie ns odluuje od hriechu. Kristovo telo, ktor prijmame vo svtom prijman, je obetovan za ns a krv,613 ktor pijeme, je vyliata za vetkch na odpustenie hriechov. Preto ns Eucharistia neme zjednoti s Kristom bez toho, aby ns zrove neoistila od hriechov, ktor sme spchali, a neuchrnila pred budcimi hriechmi.

Vdy, ke [ho] prijmame, zvestujeme Pnovu smr. 226 Ak zvestujeme [jeho] smr, zvestujeme odpustenie hriechov. Ak vdy, ke sa vylieva [jeho] krv, vylieva sa na odpustenie hriechov, musm ju stle prijma, aby mi stle odpala hriechy. Ja, ktor stle pcham hriechy, musm ma stle liek. 227

1394Podobne ako telesn pokrm sli na obnovenie stratench sl, tak Eucharistia posiluje lsku,1863 ktor v kadodennom ivote m sklon slabn. A tto oiven lska zotiera vedn hriechy. 228 Ke sa nm Kristus dva, oivuje nau lsku1436 a rob ns schopnmi pretrhn nezriaden lipnutia na stvoreniach a zakoreni sa v om:

Kee teda Kristus zomrel za ns z lsky, ke si poas obety pripomname jeho smr, prosme, aby priiel Svt Duch a udelil nm lsku. penlivo prosme, aby sme skrze t lsku, z ktorej sa Kristus dal ukriova za ns, aj my mohli po prijat milosti Svtho Ducha povaova svet za ukriovan pre ns a mohli by ukriovan pre svet... Kee sme dostali dar lsky, zomrime hriechu a ime Bohu! 229

1395Eucharistia ns tou istou lskou, ktor v ns zapauje, chrni pred budcimi smrtenmi hriechmi.1588 m viu as mme na Kristovom ivote a m vie pokroky robme v priatestve s nm, tm aie sa od neho odlime smrtenm hriechom.1446 Eucharistia nie je zameran na odpanie smrtench hriechov. To je vlastn sviatosti zmierenia. Eucharistii je vlastn, e je sviatosou tch, ktor s v plnom spoloenstve s Cirkvou.

1396Jednota tajomnho tela: Eucharistia utvra Cirkev.1118 T, o prijmaj Eucharistiu, s uie zjednoten s Kristom. Preto ich Kristus spja so vetkmi veriacimi do jednho tela - Cirkvi. Prijmanie Eucharistie obnovuje, posiluje a prehlbuje toto vlenenie do Cirkvi,1267 ktor sa uskutonilo u krstom. V krste sme boli povolan, aby sme tvorili jedno telo. 230 Eucharistia uskutouje toto povolanie: Nie je kalich dobroreenia, ktormu dobroreme, asou na Kristovej krvi? A chlieb, ktor lmeme, nie je asou na Kristovom tele? Kee je jeden chlieb, my mnoh sme jedno telo, lebo vetci mme podiel na jednom chlebe790 (1 Kor 10, 16-17).

Ak ste Kristovm telom a jeho dmi, vaa sviatos je poloen na Pnovom stole: prijmate svoju sviatos. Na to, m ste, odpovedte Amen [no, je to pravda] a svojou odpoveou to podpisujete.1064 Pouje toti ,Telo Kristovo' a odpoved Amen'. Bu teda dom Kristovho tela, aby [tvoje] Amen bolo pravdiv. 231

1397Eucharistia zavzuje voi chudobnm. Aby sme v pravde prijmali Kristovo telo a jeho krv obetovan za ns,2449 musme spozna Krista v tch najchudobnejch, jeho bratoch. 232

Ochutnal si Pnovu krv, a ani tak nepozn brata;... teraz vak zneucuje aj sm stl, ke nepoklad za hodnho ani tvojho pokrmu toho, ktor bol uznan za hodnho ma as na tomto stole... Boh a oslobodil od vetkch tvojich [hriechov] a uznal a za hodnho takho stola: a ty si sa ani tak nestal tedrejm. 233

1398Eucharistia a jednota kresanov. Pred vekosou tohto tajomstva svt Augustn zvol:  sviatos milosrdenstva!  znak jednoty!  puto lsky! 234 m bolestnejie sa pociuj rozdelenia Cirkvi,817 ktor preruuj spolon as na Pnovom stole, tm naliehavejie s modlitby k Pnovi, aby sa vrtili dni plnej jednoty vetkch, ktor veria v neho.

1399Vchodn cirkvi,838 ktor nie s v plnom spoloenstve s Katolckou cirkvou, slvia Eucharistiu s vekou lskou: Tie cirkvi, i ke s oddelen, [maj] prav sviatosti a najm - na zklade apotolskho nstupnctva - kazstvo a Eucharistiu, ktormi s s nami ete stle spojen vemi tesnmi zvzkami. 235 Preto je ist as in sacris [na svtch veciach] nielen mon ale za vhodnch okolnost a so schvlenm cirkevnej vrchnosti sa aj odpora. 236

1400Cirkevn spoloenstv, ktor vznikli z reformcie a s oddelen od Katolckej cirkvi, si nezachovali prav a neporuen podstatu eucharistickho tajomstv1536a najm preto, e im chba sviatos posvtnho stavu. 237 Z tohto dvodu pre Katolcku cirkev nie je mon vzjomn as na Eucharistii (intercommunio) s tmito spoloenstvami. Ke si vak tieto cirkevn spoloenstv pri Svtej veeri pripomnaj pamiatku Pnovej smrti a jeho zmtvychvstania, vyznvaj, e naznauje ivot v spoloenstve s Kristom, a oakvaj jeho slvny prchod. 238

1401Ke sa poda sudku ordinra vyskytne naliehav potreba,1483 katolcki vysvten sluobnci mu udeli sviatosti (Eucharistiu, sviatos poknia a pomazanie chorch) aj inm kresanom, ktor nie s v plnom spoloenstve s Katolckou cirkvou, ak o ne dobrovone poiadaj; v takom prpade je potrebn, aby vyznvali katolcku vieru, o sa tka tchto sviatost, a aby mali potrebn dispozcie. 239 1385
VII. Eucharistia - zvdavok budcej slvy

1402V jednej starodvnej modlitbe Cirkev s jasotom pozdravuje eucharistick tajomstvo:1323 O sacrum convivium in quo Christus sumitur: recolitur memoria passionis eius, mens impletur gratia et futurae gloriae nobis pignus datur -  svt hostina, pri ktorej prijmame Krista: slvi sa pamiatka jeho umuenia, dua sa napa milosou a dostvame zvdavok budcej slvy. 240 Kee Eucharistia je pamiatkou Pnovej Vekej noci a naou asou na oltrnej obete sme naplnen vetkm nebeskm poehnanm a milosou, 241 Eucharistia je aj anticipovanm nebeskej slvy.1130

1403Sm Pn pri Poslednej veeri upriamil pohad svojich uenkov na zavenie Vekej noci v Boom krovstve: Hovorm vm: Odteraz u nebudem pi z tohto plodu vinia a do da, ke ho budem pi s vami nov v krovstve svojho Otca (Mt 26, 29). 242 Vdy, ke Cirkev slvi Eucharistiu, pripomna si tento prsub a jej pohad sa obracia na toho, ktor prde (Zjv l, 4). Vo svojej modlitbe vyprosuje jeho prchod:671 Marana tha (1 Kor 16, 22), Pr, Pane Jeiu! (Zjv 22, 20), Nech prde [tvoja] milos a nech sa pominie tento svet. 243

1404Cirkev vie, e Pn u teraz prichdza vo svojej Eucharistii a e je v nej prtomn medzi nami. Tto prtomnos je vak zahalen. Preto ke slvime Eucharistiu, oakvame splnenie blaenej ndeje a prchod nho Spasitea Jeia Krista 244 1041 a modlme sa: Pevne dfame, e aj my sa tam [v tvojom Krovstve]... budeme naveky radova z tvojej slvy. Tam zotrie kad slzu z naich o a uvidme teba, svojho Boha, z tvre do tvre;1028 budeme ti podobn po vetky veky a budeme a bez prestania chvli. 245

1405Nemme istej zvdavok ani zjavnej znak tejto vekej ndeje,1042 ie ndeje na nov nebo a nov zem, na ktorch prebva spravodlivos (2 Pt 3, 13), ako Eucharistiu. Lebo vdy, ke sa slvi toto tajomstvo, uskutouje sa dielo nho vykpenia 246 1000 a my lmeme jeden chlieb, ktor je liekom nesmrtenosti a protijedom, aby sme nezomreli, ale navdy ili v Jeiovi Kristovi. 247
Zhrnutie

1406Jei hovor: Ja som iv chlieb, ktor zostpil z neba. Kto bude jes z tohto chleba, bude i naveky... Kto je moje telo a pije moju krv, m ven ivot..., ostva vo mne a ja v om (Jn 6, 51. 54. 56).

1407Eucharistia je srdcom a vrcholom ivota Cirkvi, lebo v nej Kristus pridruuje svoju Cirkev a vetkch jej lenov k svojej obete chvly a vzdvania vaky, ktor raz navdy priniesol na kri svojmu Otcovi. Prostrednctvom tejto obety vylieva milosti spsy na svoje telo, ktorm je Cirkev.

1408Eucharistick slvenie vdy obsahuje: hlsanie Boieho slova; vzdvanie vaky Bohu Otcovi za vetky jeho dobrodenia, predovetkm za dar jeho Syna; konsekrciu chleba a vna a as na liturgickej hostine prijmanm Pnovho tela a krvi. Tieto prvky tvoria jedin kon kultu.

1409Eucharistia je pamiatka Kristovej Vekej noci, ie diela spsy uskutonenho Kristovm ivotom, smrou a zmtvychvstanm, diela, ktor sa sprtomuje liturgickm slvenm (actio liturgica).

1410Sm Kristus, ven Vekaz Novej zmluvy, prostrednctvom sluby kazov prina eucharistick obetu. A ten ist Kristus skutone prtomn pod spsobmi chleba a vna je aj obeou eucharistickej obety.

1411Len platne vysvten kazi mu predseda slveniu Eucharistie a konsekrova chlieb a vno, aby sa stali Pnovm telom a jeho krvou.

1412Podstatnmi znakmi sviatosti Eucharistie s penin chlieb a vno z vinia; na ne sa zvolva poehnanie Ducha Svtho a kaz nad nimi vyslovuje slov konsekrcie, ktor Jei povedal pri Poslednej veeri: Toto je moje telo, ktor sa obetuje za vs... Toto je kalich mojej krvi.

1413Konsekrciou sa uskutouje prepodstatnenie (transsubstantiatio) chleba a vna na Kristovo telo a jeho krv. Pod konsekrovanmi spsobmi chleba a vna je opravdivo, skutone a podstatne prtomn sm iv a oslven Kristus, jeho telo a jeho krv spolu s jeho duou a s jeho bostvom. 248

1414Eucharistia ako obeta sa prina aj na zadosuinenie za hriechy ivch i mtvych a na dosiahnutie duchovnch alebo asnch dobier od Boha.

1415Kto chce prija Jeia Krista v eucharistickom prijman, mus by v stave milosti. Ak si je niekto vedom, e spchal smrten hriech, nesmie prija Eucharistiu, ak prv nedostal rozhreenie vo sviatosti poknia.

1416Svt prijmanie Kristovho tela a jeho krvi prehlbuje zjednotenie prijmajceho s Pnom, odpa mu vedn hriechy a chrni ho pred akmi hriechmi. Kee sa medzi prijmajcim a Kristom upevuj put lsky, prijmanie tejto sviatosti upevuje jednotu Cirkvi, Kristovho tajomnho tela.

1417Cirkev vrelo odpora veriacim, aby pristpili k svtmu prijmaniu, ke sa zastnia na slven Eucharistie; uklad im povinnos urobi tak aspo raz do roka.

1418Kee v Oltrnej sviatosti je prtomn sm Kristus, treba ho uctieva kultom adorcie. Nvteva Najsvtejej sviatosti je dkazom vanosti, znakom lsky a povinnosou nleitej adorcie voi Kristovi Pnovi. 249

1419Kristus, ktor odiiel z tohto sveta k Otcovi, dva nm v Eucharistii zvdavok slvy u neho; as na svtej obete ns pripodobuje jeho srdcu, udriava nae sily, km putujeme tmto ivotom, vzbudzuje v ns tbu po venom ivote a u teraz ns spja s nebeskou Cirkvou, s preblahoslavenou Pannou Mriou a so vetkmi svtmi.
Druh kapitola
Sviatosti uzdravenia

1420Sviatosami uvdzania do kresanskho ivota lovek dostva nov ivot v Kristovi. Lene tento ivot nosme v hlinench ndobch (2 Kor 4, 7). Teraz je ete s Kristom ukryt v Bohu (Kol 3, 3). Sme ete vo svojom pozemskom prbytku, 1 vystaven utrpeniu, chorobe a smrti. Tento nov ivot Boieho dieaa me zoslabn, ba mono ho aj strati hriechom.

1421Pn Jei Kristus, lekr naich du i naich tiel, ktor ochrnutmu odpustil hriechy a vrtil telesn zdravie, 2 chcel, aby jeho Cirkev mocou Ducha Svtho pokraovala v jeho diele uzdravovania a spsy, a to aj voi svojim vlastnm lenom. To je cie dvoch sviatost uzdravenia - sviatosti poknia a pomazania chorch.
4. lnok
Sviatos poknia a zmierenia

1422T, o pristupuj k sviatosti poknia,980 dostvaj od Boieho milosrdenstva odpustenie urky spsobenej Bohu a zrove sa zmieruj s Cirkvou, ktor hriechom ranili a ktor sa lskou, prkladom a modlitbami priiuje o ich obrtenie. 3
I. Ako sa vol tto sviatos?

1423Vol sa sviatos obrtenia,1989 lebo sviatostne uskutouje Jeiovu vzvu na obrtenie, 4 proces nvratu k Otcovi, 5 od ktorho sa lovek vzdialil hriechom.

Vol sa sviatos poknia,1440 lebo posvcuje osobn a eklezilny proces obrtenia, tosti a zadosuinenia kresana hrienika.

1424Vol sa sviatos svtej spovede,1456 lebo spove, vyznanie hriechov pred kazom je podstatnou zlokou tejto sviatosti. V hlbokom zmysle je tto sviatos aj vyznanm, ie uznanm a chvlou Boej svtosti a Boieho milosrdenstva voi hrienemu lovekovi.

Vol sa sviatos odpustenia,1449 lebo kazovm sviatostnm rozhreenm Boh udeuje kajcnikovi odpustenie a pokoj. 6

Vol sa sviatos zmierenia,1442 lebo hrienikovi dva lsku Boha, ktor zmieruje: Nechajte sa zmieri s Bohom (2 Kor 5, 20). Kto ije z milosrdnej Boej lsky, je pripraven odpoveda na Pnovu vzvu: Cho sa najprv zmieri so svojm bratom (Mt 5, 24).
II. Preo sviatos zmierenia po krste?

1425Obmyli ste sa, boli ste posvten,1263 boli ste ospravodliven v mene Pna Jeia Krista a v Duchu nho Boha (1 Kor 6, 11). Musme si uvedomi vekos Boieho daru, ktor sme dostali vo sviatostiach uvdzania do kresanskho ivota, aby sme pochopili, do akej miery je hriech neprpustn pre toho, kto si obliekol Krista. 7 Ale apotol svt Jn tie pe: Ak hovorme, e nemme hriech, klameme sami seba a nie je v ns pravda (1 Jn 1, 8). A sm Pn ns nauil modli sa: Odpus nm nae hriechy2838 (Lk 11, 4), priom spojil vzjomn odpustenie naich previnen s odpustenm, ktorm Boh odpust nae hriechy.

1426Obrtenie sa ku Kristovi, nov narodenie v krste, dar Ducha Svtho, Kristovo telo a krv prijat ako pokrm ns urobili svtmi a nepokvrnenmi pred tvrou Boha Otca, 8 ako je pred nm svt a nepokvrnen (Ef 5, 27) sama Cirkev, Kristova nevesta. Ale nov ivot, ktor sme dostali vo sviatostiach uvdzania do kresanskho ivota, neodstrnil krehkos a slabos udskej prirodzenosti ani nklonnos na hriech, ktor tradcia nazva iadostivos (concupiscentia) a ktor zostva v pokrstench,405978 aby sa s pomocou Kristovej milosti osvedili v boji kresanskho ivota. 9 1264 Je to boj o obrtenie s cieom dosiahnu svtos a ven ivot, do ktorho ns Pn neprestajne povolva. 10
III. Obrtenie pokrstench

1427Jei vyzva na obrtenie.541 Tto vzva je podstatnou zlokou ohlasovania Krovstva: Naplnil sa as a priblilo sa Boie krovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu. (Mk 1, 15). V kzan Cirkvi sa tto vzva obracia predovetkm na tch, ktor ete nepoznaj Krista a jeho evanjelium. Preto je krst hlavnm miestom prvho a zkladnho obrtenia. Vierou v dobr zves a krstom 11 sa lovek zrieka zla a zskava spsu,1226 ie odpustenie vetkch hriechov a dar novho ivota.

1428Kristova vzva na obrtenie neprestva zaznieva v ivote kresanov. Toto druh obrtenie je nepretritou lohou celej Cirkvi,1036 ktor zaha vo svojom lone hrienikov, je svt853 a zrove stle potrebuje oistenie, ustavine kra cestou poknia a obnovy. 12 Toto silie o obrtenie nie je len udskm dielom. Je to snaha skrenho srdca, 13 ktor milos priahuje a pohna, 14 aby odpovedalo na milosrdn lsku Boha,1996 ktor ns prv miloval. 15

1429Sved o tom obrtenie svtho Petra po trojnsobnom zapret svojho Uitea. Jeiov nekonene milosrdn pohad vyvolva v Petrovi slzy tosti 16 a po Pnovom zmtvychvstan trojnsobn vyznanie Petrovej lsky k nemu. 17 Druh obrtenie m aj spoloensk rozmer. Vidno to v Pnovej vzve na cel jednu cirkev: Rob poknie! (Zjv 2, 5. 16).

o sa tka dvoch obrten, svt Ambrz hovor: Cirkev vak m aj vodu a m aj slzy: vodu krstu a slzy poknia. 18
IV. Vntorn poknie

1430Ako u u prorokov, Jeiova vzva na obrtenie a poknie sa nevzahuje predovetkm na vonkajie skutky, na vrece a popol, na psty a umtvovania, ale na obrtenie srdca, na vntorn poknie.1098 Bez neho skutky poknia zostvaj neplodn a klamn; naproti tomu vntorn obrtenie pobda k tomu, aby sa tento postoj prejavil vo viditench znakoch, v konoch a skutkoch poknia. 19

1431Vntorn poknie je radiklne preorientovanie celho ivota, nvrat, obrtenie sa k Bohu celm srdcom, zanechanie hriechu, odvrtenie sa od zla spojen s odporom k zlm skutkom,1451 ktorch sme sa dopustili. Zrove zaha v sebe tbu a rozhodnutie zmeni ivot s ndejou na Boie milosrdenstvo a s dverou v pomoc Boej milosti. Toto obrtenie srdca sprevdza spasiten boles a spasiten zrmutok, ktor cirkevn Otcovia nazvali animi cruciatus (trze due), compunctio cordis (skrenos srdca). 20 368

1432udsk srdce je arbav a zatvrdnut. Je potrebn, aby Boh dal lovekovi nov srdce. 21 1989 Obrtenie je predovetkm dielom milosti Boha, ktor spsobuje, e sa nae srdcia vracaj k nemu: Obr ns, Pane, k sebe a vrtime sa (Nr 5, 21). Boh nm dva silu zaa znova. Ke nae srdce objav vekos Boej lsky, je otrasen hrzou a archou hriechu a zana sa b, aby neurazilo Boha hriechom a nebolo od neho odlen. udsk srdce sa obracia, ke had na toho, ktorho nae hriechy prebodli. 22

Upretm zrakom hame na Kristovu krv a spoznajme, ak je vzcna Bohu, jeho Otcovi; vyliata na nau spsu celmu svetu priniesla milos poknia. 23

1433Po Vekej noci Duch Svt usvieda svet z hriechu,729 toti e svet neuveril v toho, 24 ktorho poslal Otec. Ale ten ist Duch, ktor odhauje hriech, je Teite, 25 6921848 ktor dva udskmu srdcu milos poknia a obrtenia. 26
V. Rozlin formy poknia v kresanskom ivote

1434Vntorn poknie kresana sa me prejavova vemi rozmanitm spsobom. Psmo a Otcovia zdrazuj najm tri formy:1969pst, modlitbu a almunu, 27 ktor vyjadruj obrtenie vo vzahu k sebe sammu, vo vzahu k Bohu a vo vzahu k inm. Okrem plnho oistenia, ktor spsobuje krst alebo muenctvo, uvdzaj ako prostriedky na odpustenie hriechov silie zmieri sa so svojm blnym, slzy poknia, starostlivos o spsu blneho, 28 orodovanie svtch a inorod lsku, ktor zakrva mnostvo hriechov (1 Pt 4, 8).

1435V kadodennom ivote sa obrtenie uskutouje prejavmi zmierenia, starostlivosou o chudobnch, vykonvanm a obranou spravodlivosti a prva, 29 vyznanm pokleskov bratom, bratskm napomenutm, revziou ivota, spytovanm svedomia, duchovnm vedenm, prijmanm utrpen a trpezlivosou v prenasledovan pre spravodlivos. Najistejia cesta poknia je vzia kad de svoj kr a nasledova Jeia. 30

1436Eucharistia a poknie. Kadodenn obrtenie a poknie nachdzaj svoj prame a svoj pokrm v Eucharistii, lebo v nej sa sprtomuje Kristova obeta, ktor ns zmierila s Bohom. Eucharistiou sa ivia a posiluj t, ktor ij z Kristovho ivota;1394 ona je protiliek, ktor ns oslobodzuje od kadodennch previnen a chrni pred smrtenmi hriechmi. 31

1437tanie Svtho psma, modlitba liturgie hodn a modlitba Ote n, kad primn kon kultu alebo nbonosti oivuj v ns ducha obrtenia a poknia a prispievaj k odpusteniu naich hriechov.

1438Kajcne obdobia a dni v liturgickom roku540 (Pstne obdobie, kad piatok na pamiatku Pnovej smrti) s vznan chvle v kajcnej praxi Cirkvi. 32 Tieto obdobia s osobitne vhodn na duchovn cvienia, kajcne liturgick pobonosti, pte na znak poknia, dobrovon odriekania,2043 ako je pst a almuna a bratsk podelenie sa (charitatvne a misijn diela).

1439Dynamiku obrtenia a poknia vynikajco opsal Jei v podobenstve o mrnotratnom synovi,545 ktorho stredobodom je milosrdn otec (Lk 15, 1 l-24): oarenie klamlivou slobodou, opustenie otcovskho domu; krajn bieda, v ktorej sa syn njde, ke premrnil svoj majetok; hlbok ponenie, ke sa vid donten ps svine, a ete horie, ke ti nasti sa strukmi, o rali svine; uvaovanie nad tm, o stratil; tos a rozhodnutie prizna pred otcom svoju vinu; nvrat; vekodun otcovo prijatie; otcova rados - to s charakteristick momenty procesu obrtenia. Krsne aty, prste a slvnostn hostina s symbolmi tohto novho, istho, dstojnho a radostnho ivota loveka, ktor sa vracia k Bohu a do lona svojej rodiny, ktorou je Cirkev. Jedine Kristovo srdce, ktor pozn hbku lsky svojho Otca, mohlo nm zjavi priepas jeho milosrdenstva takmto jednoduchm a krsnym spsobom.
VI. Sviatos poknia a zmierenia

1440Hriech je predovetkm urkou Boha,1850 preruenm spoloenstva s nm. Zrove nara spoloenstvo s Cirkvou. Preto obrtenie prina sasne Boie odpustenie a zmierenie s Cirkvou, o liturgicky vyjadruje a uskutouje sviatos poknia a zmierenia. 33
Jedine Boh odpa hriech

1441Jedine Boh odpa hriechy. 34 270431 Pretoe Jei je Bo Syn, hovor o sebe: Syn loveka m na zemi moc odpa hriechy (Mk 2, 10). A tto bosk moc aj vykonva: Odpaj sa ti hriechy! (Mk 2, 5). 35 Ba viac, na zklade svojej boskej autority udeuje tto moc aj uom, 36 589 aby ju vykonvali v jeho mene.

1442Kristus chcel, aby cel jeho Cirkev bola svojou modlitbou, svojm ivotom a svojou innosou znakom a nstrojom odpustenia a zmierenia, ktor nm zskal za cenu svojej krvi.983 Ale vykonvanie moci rozhreenia zveril apotolskej slube. T je poveren slubou zmierenia (2 Kor 5, 18). Apotol je poslan v Kristovom mene a Boh sm skrze neho napomna a pros: Nechajte sa zmieri s Bohom (2 Kor 5, 20).
Zmierenie s Cirkvou

1443Jei poas svojho verejnho ivota hriechy nielen odpal, ale ukzal aj inky tohto odpustenia. Hrienikov, ktorm odpustil, znova zalenil do spoloenstva Boieho udu, z ktorho ich hriech vzdialil alebo aj vylil. Jasnm znakom toho je skutonos,545 e Jei pripal hrienikov k svojmu stolu, ba sm si sadal k ich stolu. Toto gesto vemi psobivo vyjadruje Boie odpustenie 37 a sasne aj nvrat do lona Boieho udu. 38

1444Ke Pn dva apotolom as981 na svojej vlastnej moci odpa hriechy, udeuje im aj moc zmierova hrienikov s Cirkvou. Tento eklezilny rozmer ich poslania vyjadruj najm Kristove slvnostn slov, ktor povedal imonovi Petrovi: Tebe dm ke od nebeskho krovstva: o zviae na zemi, bude zviazan v nebi, a o rozviae na zemi, bude rozviazan v nebi (Mt 16, 19). Tto moc zvzova a rozvzova, ktor dostal Peter, bola dan, ako je znme, aj kolgiu apotolov spojenmu so svojou hlavou. 39

1445Slov zvzova a rozvzova znamenaj:553 koho vylite zo svojho spoloenstva, bude vylen aj zo spoloenstva s Bohom; koho znovu prijmete do svojho spoloenstva, aj Boh ho prijme do spoloenstva so sebou. Zmierenie s Cirkvou je neoddeliten od zmierenia s Bohom.
Sviatos odpustenia

1446Kristus ustanovil sviatos poknia979 pre vetkch hrienych lenov svojej Cirkvi,1856 predovetkm pre tch, ktor po krste upadli do akho hriechu, a tak stratili krstn milos a ranili eklezilne spoloenstvo. Sviatos poknia im ponka nov monos obrti sa1990 a znovu zska milos ospravodlivenia. Cirkevn Otcovia predstavuj tto sviatos ako druh [zchrann] dosku po stroskotan, ktorm je strata milosti. 40

1447Konkrtna forma, akou Cirkev vykonvala tto moc prijat od Pna, prela v priebehu storo mnohmi zmenami. V prvch storoiach zmierenie kresanov, ktor sa po svojom krste dopustili osobitne akch hriechov (napr. modlosluobnctva, vrady alebo cudzolostva), bolo spojen s vemi prsnou disciplnou, poda ktorej kajcnici museli za svoje hriechy kona verejn poknie, trvajce asto dlh roky, prv ne mohli prija zmierenie. Do tohto stavu kajcnikov (ktor sa tkal iba uritch akch hriechov) sa pripalo len zriedka a v niektorch krajoch len raz za ivota. V 7. storo rski misionri, ktor sa inpirovali vchodnou mnskou tradciou, priniesli do kontinentlnej Eurpy skromn spsob poknia, ktor nevyaduje verejn a dlhotrvajce vykonvanie kajcnych skutkov pred prijatm zmierenia s Cirkvou. Odvtedy sa tto sviatos uskutouje tajnejm spsobom, medzi kajcnikom a kazom. Tto nov prax predvdala monos opakovania, a tak otvorila cestu k pravidelnmu pristupovaniu k tejto sviatosti. Umoovala zahrn do jedinho sviatostnho slvenia odpustenie akch i vednch hriechov. Tto formu poknia Cirkev pouva v hlavnch rtch a dodnes.

1448Napriek tmto zmenm, ktormi v priebehu storo prela disciplna a slvenie tejto sviatosti, mono v nej rozozna t ist zkladn truktru. Obsahuje dva rovnako podstatn prvky. Na jednej strane kony loveka, ktor sa obracia pod vplyvom Ducha Svtho: tos, vyznanie hriechov a zadosuinenie. Na druhej strane psobenie Boha slubou Cirkvi, ktor prostrednctvom biskupa a jeho kazov udeuje v mene Jeia Krista odpustenie hriechov a uruje spsob zadosuinenia, modl sa tie za hrienika a kon s nm poknie. Takto je hrienik uzdraven a znova plne zapojen do eklezilneho spoloenstva.

1449Formula rozhreenia,1481 ktor sa pouva v Latinskej cirkvi, vyjadruje podstatn prvky tejto sviatosti: milosrdn Otec je prameom kadho odpustenia. On uskutouje zmierenie hrienikov234 Vekou nocou (smrou a zmtvychvstanm) svojho Syna a darom svojho Ducha, ako aj modlitbou a slubou Cirkvi:

Milosrdn Boh Otec, ktor smrou a zmtvychvstanm svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svtho na odpustenie hriechov, nech ti slubou Cirkvi udel odpustenie a pokoj. A ja a rozhreujem od tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svtho. 41
VII. kony kajcnika

1450Poknie pobda hrienika, aby sa ochotne podujal na vetko; aby mal v srdci tos, v stach vyznanie, v inoch dokonal ponenos alebo plodn zadosuinenie. 42
tos

1451Medzi konmi kajcnika je na prvom mieste tos. Je to boles due nad spchanm hriechom431 a jeho zavrhnutie s predsavzatm viac nehrei. 43

1452Ke tos pochdza z lsky k Bohu1822 milovanmu nadovetko, vol sa dokonal (je to tos z lsky - caritatis contritio). Takto tos odpa vedn hriechy; dosiahne aj odpustenie smrtench hriechov, ak zaha pevn predsavzatie pristpi k sviatostnej spovedi, len o to bude mon. 44

1453Takzvan nedokonal tos (attritio) je tie Bom darom, podnetom Ducha Svtho. Rod sa z uvaovania o oklivosti hriechu alebo zo strachu pred venm zatratenm a inmi trestami, ktor hrozia hrienikovi (je to tos zo strachu - contritio ex timore). Takto pohnutie svedomia me vyvola vntorn proces, ktor sa psobenm milosti zavi sviatostnm rozhreenm. Nedokonal tos sama osebe nedosiahne sce odpustenie akch hriechov, ale pripravuje na jeho dosiahnutie vo sviatosti poknia. 45

1454Na prijatie tejto sviatosti sa treba pripravi spytovanm svedomia vo svetle Boieho slova. Najvhodnejie texty na tento cie treba hada v Desatore a v morlnej katechze evanjeli a listov apotolov - v rei na vrchu a v ponaueniach apotolov. 46
Vyznanie hriechov

1455Vyznanie hriechov1424 (spove) ns aj z isto udskho hadiska oslobodzuje a uahuje nm zmieri sa s inmi. Vyznanm sa lovek postav zoi-voi hriechom, ktormi sa previnil;1734 berie za ne zodpovednos a tm sa znovu otvra Bohu a spoloenstvu Cirkvi, aby si tak umonil nov budcnos.

1456Vyznanie hriechov kazovi tvor podstatn as sviatosti poknia. Treba, aby kajcnici pri spovedi vyznali vetky smrten hriechy,1855 ktorch s si vedom po dkladnom spytovan svedomia, aj keby boli vemi skryt a spchan iba proti dvom poslednm prikzaniam Desatora, 47 ktor niekedy vmi rania duu a s nebezpenejie ako tie, ktor sa pchaj zjavne. 48

Ke sa veriaci v Krista snaia vyzna vetky hriechy, na ktor sa rozpamtaj, bezpochyby predkladaj vetky Boiemu milosrdenstvu na odpustenie.1505 T vak, o robia in a vedome niektor zamluj, nepredkladaj Boej dobrote ni na odpustenie prostrednctvom kaza. ,Lebo ak sa chor hanb odkry lekrovi ranu, medicna neliei, o nepozn.' 49

1457Poda prikzania Cirkvi kad veriaci,2042 ke dosiahol vek usudzovania, je povinn primne sa vyspoveda zo svojich akch hriechov aspo raz do roka. 50 Kto si je vedom, e sa dopustil smrtenho hriechu, nesmie pristpi k svtmu prijmaniu, ani keby pocioval vek tos,1385 prv ako by prijal sviatostn rozhreenie, 51 ibae by mal vny dvod pristpi k prijmaniu a nebolo by mu mon vyspoveda sa. 52 Deti maj pristpi k sviatosti poknia skr, ako pristpia k prvmu svtmu prijmaniu. 53

1458Hoci spove z kadodennch previnen (zo vednch hriechov) nie je striktne potrebn, Cirkev ju vemi odpora. 54 Ve pravideln spove z naich vednch hriechov nm pomha formova si svedomie,1783 bojova proti nezriadenm nklonnostiam, necha sa vyliei Kristom a robi pokroky v ivote poda Ducha. Ke touto sviatosou astejie prijmame dar Otcovho milosrdenstva, pobda ns to, aby sme boli milosrdn ako on: 55

Kto vyznva svoje hriechy a obviuje sa zo svojich hriechov, u spolupracuje s Bohom. Boh a obviuje z tvojich hriechov; ak sa obviuje aj ty, pridva sa k Bohu. lovek a hrienik s akoby dve skutonosti. Ke pouje ,lovek', urobil [ho] Boh, ke pouje ,hrienik', urobil [ho] sm lovek. Zni, o si urobil ty, aby Boh spasil to, o urobil on... Ke sa ti zana nepi, o si urobil, vtedy sa zanaj tvoje dobr skutky, lebo sa obviuje zo svojich zlch skutkov. Zaiatkom dobrch skutkov je vyznanie zlch skutkov.2468 Kon pravdu a prichdza na Svetlo. 56
Zadosuinenie

1459Mnoh hriechy spsobuj kodu blnemu. Treba urobi vetko, o je mon, aby sa koda napravila2412 (napr. vrti ukradnut veci, napravi dobr meno toho, koho sme osoovali, odini urky). Vyaduje to u sama spravodlivos.2487 Hriech vak okrem toho zrauje a oslabuje samho hrienika, ako aj jeho vzahy s Bohom a s blnym. Rozhreenie odstrauje hriech, ale neodstrauje vetky nezriadenosti, ktor hriech spsobil. 57 Hrienik zbaven hriechu mus ete nadobudn pln duchovn zdravie.1473 Mus teda urobi nieo viac, aby odinil svoje hriechy: mus primeranm spsobom zadosuini za svoje hriechy alebo ich odpyka. Toto zadosuinenie sa vol aj poknie.

1460Poknie, ktor spovednk ulo, m bra do vahy osobn situciu kajcnika a m ma na zreteli jeho duchovn dobro. Nakoko je to mon, m zodpoveda zvanosti a povahe spchanch hriechov. Me to by modlitba, milodar, skutky milosrdenstva,2447 sluba blnemu, dobrovon odriekania, obety a predovetkm trpezliv prijmanie kra, ktor musme nies. Takto poknia nm pomhaj pripodobova sa Kristovi, ktor sm raz navdy odpykal nae hriechy. 58 618 Umouj nm sta sa spoludedimi vzkriesenho Krista, lebo s nm trpme (Rim 8, 17): 59

Ale toto nae zadosuinenie, ktorm pykme za svoje hriechy, nie je natoko nae, aby nebolo skrze Jeia Krista. Lebo my, ktor nememe sami zo seba ni, s pomocou toho, ktor ns posiluje, meme vetko. 60 A tak sa lovek nem m chvli, ale vetka naa chvla je v Kristovi..., v ktorom robme zadosuinenie,2011 ke priname ovocie hodno poknia', 61 ktor m z neho innos, ktor on obetuje Otcovi a ktor Otec skrze neho prijma. 62
VIII. Vysluhovate tejto sviatosti

1461Kee Kristus zveril slubu zmierenia981 svojim apotolom, 63 biskupi, ich nstupcovia, a kazi, spolupracovnci biskupov, pokrauj vo vykonvan tejto sluby. A vskutku, biskupi a kazi maj na zklade sviatosti posvtnho stavu moc odpa vetky hriechy v mene Otca i Syna i Ducha Svtho.

1462Odpustenie hriechov zmieruje s Bohom, ale aj s Cirkvou. Biskup, viditen hlava partikulrnej cirkvi,886 je teda u od dvnych ias prvom povaovan za toho, kto predovetkm m moc a slubu zmierenia: on je sprvcom disciplny poknia. 64 Kazi, jeho spolupracovnci,1567 vykonvaj tto slubu v takej miere, v akej dostali prvomoc (facultas) od svojho biskupa (alebo od rehonho predstavenho) alebo od ppea na zklade cirkevnho prva. 65

1463Niektor zvl᚝ ak hriechy sa trestaj exkomunikciou, najprsnejm cirkevnm trestom, ktor nedovouje prijma sviatosti a vykonva niektor cirkevn kony. 66 Preto rozhreenie od neho me poda cirkevnho prva udeli len ppe, miestny biskup, alebo kazi, ktorm oni dali splnomocnenie. 67 V prpade nebezpeenstva smrti ktorkovek kaz, aj ke nem prvomoc spoveda, me rozhrei od kadho hriechu a od kadej exkomunikcie. 68 982

1464Kazi maj povzbudzova veriacich, aby pristupovali k sviatosti poknia, a maj prejavi ochotu vysluhova tto sviatos vdy, ke o u kresania rozumne poiadaj. 69

1465Ke kaz vysluhuje sviatos poknia, vykonva slubu dobrho pastiera, ktor had straten ovcu,983 slubu milosrdnho Samaritna, ktor oetruje rany, otca, ktor ak na mrnotratnho syna a pri jeho nvrate ho vta, spravodlivho sudcu, ktor nehad na osobu a ktorho sd je zrove spravodliv a milosrdn. Slovom, kaz je znakom a nstrojom milosrdnej Boej lsky voi hrienikovi.

1466Spovednk nie je pnom, ale sluobnkom Boieho odpustenia.1551 Vysluhovate tejto sviatosti sa m zjednoti s Kristovm myslom a s jeho lskou. 70 M ma osveden znalos kresanskho sprvania,2690 m ma sksenos s udskmi problmami a ctu i ohaduplnos voi tomu, kto klesol. M milova pravdu, by vern Uiteskmu radu Cirkvi a trpezlivo vies kajcnika k uzdraveniu a plnej zrelosti. M sa za neho modli, kona zaho poknie a zveri ho Boiemu milosrdenstvu.

1467Vzhadom na posvtnos a vekos tejto sluby, ako aj na ctu, ak patr udskej osobe, Cirkev vyhlasuje, e kad kaz, ktor spoved, je pod vemi prsnymi trestami viazan zachova absoltne tajomstvo,2490 o sa tka hriechov, z ktorch sa mu jeho kajcnici vyznali. 71 Ani nesmie poui poznatky, ktor zskal pri spovedi o ivote kajcnikov. Toto tajomstvo, ktor nepripa vnimky, sa vol sviatostn pea, lebo to, o kajcnik vyjavil kazovi, ostva zapeaten sviatosou.
IX. inky sviatosti poknia

1468Cel innos poknia je v tom, e nm navracia Boiu milos a spja ns s Bohom v dokonalom priatestve. 72 Cieom a inkom tejto sviatosti je teda zmierenie s Bohom. U tch, o prijmaj sviatos poknia so skrenm srdcom a s nbonosou,2305 zvyajne zavldne pokoj a spokojnos svedomia spolu so silnou duchovnou techou. 73 Sviatos zmierenia s Bohom spsobuje toti prav duchovn vzkriesenie, prinavracia dstojnos a dobr ivota Boch det, z ktorch najvzcnejm je priatestvo s Bohom. 74

1469Tto sviatos ns zmieruje s Cirkvou.953 Hriech oslabuje alebo pretha bratsk spoloenstvo. Sviatos poknia ho naprva alebo obnovuje. V tomto zmysle nielen uzdravuje toho, kto je znovu plne zapojen do eklezilneho spoloenstva, ale m aj oivujci inok na ivot Cirkvi, ktor trpela pre hriech jednho zo svojich lenov. 75 Hrienika, ktor bol znovu plne zapojen do spoloenstva svtch alebo v om bol upevnen,949 posiluje vmena duchovnch dobier, ktor jestvuje medzi vetkmi ivmi dmi Kristovho tela, i s ete na pozemskej pti, alebo s u v nebeskej vlasti: 76

Treba pripomen, e takto zmierenie s Bohom spsobuje takpovediac in zmierenia, ktor odstrauj in rozpory zaprinen hriechom: kajcnik, ktor dostva odpustenie, zmieruje sa sm so sebou v hbke svojho bytia, kde znovu nadobda svoju vntorn pravdu; zmieruje sa s bratmi, ktorch nejakm spsobom urazil a ranil; zmieruje sa s Cirkvou; zmieruje sa s celm stvorenm. 77

1470Ke sa hrienik v tejto sviatosti zveruje milosrdnmu Boiemu sdu, uritm spsobom anticipuje sd,6781039 ktormu bude podroben na konci tohto pozemskho ivota. Lebo teraz, v tomto ivote sa nm poskytuje monos voli si medzi ivotom a smrou a len krajc cestou obrtenia, meme vojs do Boieho krovstva, z ktorho ak hriech vyluuje. 78 Ke sa hrienik vierou a poknm obracia ku Kristovi, prechdza zo smrti do ivota a nepjde na sd (Jn 5, 24).
X. Odpustky

1471Uenie o odpustkoch a ich prax v Cirkvi s tesne spojen s inkami sviatosti poknia.
o s odpustky?

Odpustky s odpustenie asnho trestu pred Bohom za hriechy, ktor s u odpusten, o sa tka viny. Dostane ho nleite pripraven veriaci v Krista za istch a stanovench podmienok pomocou Cirkvi, ktor ako sluobnka vykpenia [svojou] mocou rozdva a aplikuje poklad zadosuinen Krista a svtch. 79

Odpustky s iaston alebo pln poda toho, i oslobodzuj od asnho trestu za hriechy iastone alebo plne. 80 Kad veriaci me odpustky... zska bu pre seba, alebo aplikova za zosnulch. 81
Tresty za hriech

1472Aby sme toto uenie a prax Cirkvi pochopili, treba ma na zreteli, e hriech m dvojak nsledok.1861 ak hriech ns pozbavuje spoloenstva s Bohom, a preto ns rob neschopnmi venho ivota, ktorho pozbavenie sa vol ven trest za hriech. Na druhej strane kad hriech, aj vedn, m za nsledok nezdrav priptanie k stvoreniam, ktor potrebuje oistenie1031 i u tu na zemi, alebo po smrti, v stave nazvanom oistec. Toto oistenie oslobodzuje od takzvanho asnho trestu za hriech. Obidva tieto tresty sa nemaj chpa ako urit druh pomsty, ktorou Boh postihuje zvonku, ale skr ako tresty vyplvajce zo samej povahy hriechu. Obrtenie, ktor pochdza z vrcnej lsky, me djs a k plnmu oisteniu hrienika, take u nezostane nijak trest. 82

1473Odpustenie hriechu a obnovenie spoloenstva s Bohom m za nsledok odpustenie vench trestov za hriech. Ale asn tresty za hriech zostvaj. Kresan sa ich m snai prijma ako milos tm, e trpezlivo zna utrpenia a skky kadho druhu, a ke nadde chva, tm, e bude pokojne eli smrti; m sa aj usilova, aby sa skutkami milosrdenstva a lsky,2447 ako aj modlitbou a rozlinmi kajcnymi skutkami plne zbavil starho loveka a obliekol si novho loveka. 83
V spoloenstve svtch

1474Kresan, ktor sa s pomocou Boej milosti946-959 sna oisova od svojho hriechu a posvcova sa, nie je sm. ivot kadho Boieho dieaa je v Kristovi a skrze Krista podivuhodnm putom spojen so ivotom vetkch bratov kresanov v nadprirodzenej jednote Kristovho tajomnho tela795 akoby v jednej tajomnej osobe. 84

1475V spoloenstve svtch je nepochybne trval puto lsky a hojn vmena vetkch dobier medzi veriacimi, ktor u dosiahli nebesk vlas alebo odpykvaj [svoje] viny v oistci, alebo ete putuj na zemi. 85 Pri tejto obdivuhodnej vmene svtos jednho prospieva druhm ovea viac, ne hriech jednho mohol kodi druhm. Takto utiekanie sa k spoloenstvu svtch umouje kajcemu hrienikovi, aby sa skr a innejie oistil od trestov za hriech.

1476Tieto duchovn dobr spoloenstva svtch volme aj pokladom Cirkvi, ktor vak nie je akoby shrn dobier na spsob hmotnho bohatstva, ktor sa hromad v priebehu storo, ale je to nekonen a nevyerpaten hodnota, ktor maj u Boha zadosuinenia a zsluhy Krista Pna617 obetovan za to, aby cel udstvo bolo osloboden od hriechu a dosiahlo spoloenstvo s Otcom; je to sm Kristus Vykupite, v ktorom s a pretrvvaj zadosuinenia a zsluhy jeho vykpenia. 86

1477Do tohto pokladu patr okrem toho aj naozaj nesmiema, nezmeraten a stle nov hodnota, ktor maj pred Bohom modlitby a dobr skutky preblahoslavenej Panny Mrie a vetkch svtch,969 ktor krali v apajach Krista Pna vaka jeho milosti, a tak sa posvtili a dokonili dielo mil Otcovi; take ke pracovali na vlastnej spse, prispeli aj k spse svojich bratov v jednote tajomnho tela. 87
Zskavanie odpustkov od Boha prostrednctvom Cirkvi

1478Odpustky sa zskavaj prostrednctvom Cirkvi,981 ktor na zklade moci zvzova a rozvzova, ktor jej udelil Kristus, zakrouje v prospech kresana a otvra mu poklad zsluh Jeia Krista a svtch, aby dostal od Otca milosrdenstiev odpustenie asnch trestov, ktor si zasluhuje za svoje hriechy. Cirkev tm chce kresanovi nielen prs na pomoc, ale ho chce aj povzbudi, aby konal skutky nbonosti, poknia a lsky. 88

1479Kee aj zosnul veriaci, ktor sa oisuj, s lenmi toho istho spoloenstva svtch, meme im okrem inho pomha tm, e pre nich zskavame odpustky,1032 aby tak boli osloboden od asnch trestov, ktor si zaslili za svoje hriechy.
XI. Slvenie sviatosti poknia

1480Sviatos poknia, ako vetky sviatosti, je liturgickm slvenm (actio liturgica). Riadnymi zlokami slvenia s: kazov pozdrav a kazovo poehnanie; tanie Boieho slova na osvietenie svedomia a na vzbudenie tosti; povzbudenie k tosti; spove, ktorou sa uznvaj hriechy a vyznvaj sa kazovi; uloenie a prijatie poknia; kazovo rozhreenie; modlitba poakovania a prepustenie s kazovm poehnanm.

1481Byzantsk liturgia m viacero forml rozhreenia1449 prosebnho typu, ktor obdivuhodne vyjadruj tajomstvo odpustenia. Naprklad: Boh, ktor skrze proroka Ntana odpustil Dvidovi, ke vyznal svoje hriechy, a Petrovi, ke horko plakal, i hrienici, ke vylievala slzy na jeho nohy, aj mtnikovi a mrnotratnmu synovi, ten ist Boh nech ti skrze ma hrieneho odpust v tomto i v budcom ivote, a ke a predvol pred svoj hrozn sd, nech a neodsdi. On, ktor je veleben na veky vekov. Amen. 89

1482Sviatos poknia sa me uskutoni aj v rmci spolonho slvenia, pri ktorom sa kajcnici spolone pripravia na spove a spolone vzdvaj vaky za prijat odpustenie. V tomto slven je osobn vyznanie hriechov a individulne rozhreenie zalenen do liturgie Boieho slova s taniami a homliou, so spolonm spytovanm svedomia, spolonou prosbou o odpustenie, spolonou modlitbou Ote n a spolonm poakovanm. Toto spolon slvenie jasnejie vyjadruje eklezilnu povahu poknia. Nech by sa vak sviatos poknia slvila akokovek, je vdy u samou svojou povahou liturgickm,1140 a teda eklezilnym a verejnm slvenm. 90

1483V prpadoch vnej potreby1401 mono poui spolon slvenie sviatosti zmierenia so veobecnou spoveou a veobecnm rozhreenm. Takto vna potreba sa me vyskytn, ke hroz bezprostredn nebezpeenstvo smrti a kaz alebo kazi nemaj dos asu, aby vypouli spove kadho kajcnika. Vna potreba sa me vyskytn aj vtedy, ke vzhadom na poet kajcnikov niet napordzi dos spovednkov, ktor by mohli nleite vypou individulne spovede v primeranom ase, take by kajcnici bez vlastnej viny zostali dlh as bez sviatostnej milosti alebo bez svtho prijmania. V takom prpade, aby bolo rozhreenie platn, veriaci musia ma predsavzatie individulne vyzna svoje ak hriechy v nleitom ase. 91 Dieczny biskup m posdi, i jestvuj podmienky, ktor sa vyaduj na veobecn rozhreenie. 92 Vek as veriacich pri prleitosti vekch sviatkov alebo pt nepredstavuje prpad takejto vnej potreby. 93

1484Individulna a pln spove a rozhreenie ostvaj jedinm riadnym spsobom, ktorm sa veriaci zmieruj s Bohom a s Cirkvou, ak od takej spovede neoslobodzuje fyzick alebo morlna nemonos. 94 M to svoje hlbok dvody. V kadej sviatosti psob Kristus.878 Osobne sa obracia na kadho hrienika: Synu, odpaj sa ti hriechy (Mk 2, 5); je lekrom sklajcim sa ku kadmu chormu, ktor ho potrebuje, 95 aby ho uzdravil; zdvha ho a znovu uvdza do bratskho spoloenstva. Osobn spove je teda najvraznej spsob zmierenia s Bohom a s Cirkvou.
Zhrnutie

1485Veer na Vek noc sa Pn Jei ukzal svojim apotolom a povedal im: Prijmite Ducha Svtho. Komu odpustte hriechy, bud mu odpusten, komu ich zadrte, bud zadran (Jn 20, 22-23).

1486Odpustenie hriechov spchanch po krste sa udeuje osobitnou sviatosou, ktor sa vol sviatos obrtenia, sviatos svtej spovede, sviatos poknia alebo sviatos zmierenia.

1487Kto pcha hriech, ura Boiu es a lsku, svoju vlastn dstojnos loveka, ktor je povolan, aby bol Bom synom, a nara duchovn zdravie Cirkvi, ktorej kad kresan m by ivm kameom.

1488Vo svetle viery nejestvuje vie zlo ako hriech a ni nem zhubnejie nsledky pre samho hrienika, pre Cirkev a pre cel svet.

1489Nvrat do spoloenstva s Bohom, ktor lovek stratil hriechom, je proces, ktor vznik z milosti Boha plnho milosrdenstva a starostlivho o spsu ud. Tento vzcny dar treba vyprosova pre seba aj pre druhch.

1490Proces nvratu k Bohu, nazvan obrtenie a tos, zaha v sebe boles nad spchanmi hriechmi a odpor voi nim, ako aj pevn predsavzatie v budcnosti viac nehrei. Obrtenie sa teda tka minulosti i budcnosti; iv sa ndejou na Boie milosrdenstvo.

1491Sviatos poknia sa sklad z troch konov kajcnika, ktor tvoria jeden celok, a z kazovho rozhreenia. kony kajcnika s: tos, spove ie vyznanie hriechov kazovi a predsavzatie vykona zados uinenie a skutky zadostinenia.

1492tos (nazvan aj skrenos) maj podnecova dvody, ktor pochdzaj z viery. Ak sa tos rod z lsky k Bohu, vol sa dokonal; ak sa zaklad na inch dvodoch, vol sa nedokonal.

1493Kto chce dosiahnu zmierenie s Bohom a s Cirkvou, mus vyzna kazovi vetky ak hriechy, z ktorch sa ete nespovedal a na ktor sa rozpamt po starostlivom spytovan svedomia. Cirkev vemi odpora spoveda sa zo vednch hriechov, hoci to samo osebe nie je nevyhnutn.

1494Spovednk uklad kajcnikovi vykona ist kony zadostinenia alebo poknia, aby tak napravil kodu, ktor spsobil hriechom, a znova si osvojil spsoby sprvania, ktor m ma Kristov uenk.

1495Iba t kazi, ktor od cirkevnej autority dostali prvomoc rozhreova, mu v Kristovom mene odpa hriechy.

1496Duchovn inky sviatosti poknia s:

    * zmierenie s Bohom, ktorm kajcnik znovu zskava milos;
    * zmierenie s Cirkvou;
    * odpustenie venho trestu, ktor si lovek zaslil za smrten hriechy;
    * odpustenie, aspo iaston, asnch trestov, ktor s nsledkami hriechov;
    * pokoj a spokojnos svedomia a duchovn techa;
    * vzrast duchovnch sl pre kresansk boj.

1497Individulne a pln vyznanie akch hriechov, po ktorom nasleduje rozhreenie, je jedinm riadnym prostriedkom zmierenia s Bohom a s Cirkvou.

1498Odpustkami mu veriaci zska pre seba i pre due v oistci odpustenie asnch trestov, ktor s nsledkami hriechov.
5. lnok
Sviatos pomazania chorch

1499Posvtnm pomazanm chorch a modlitbou kazov cel Cirkev odpora chorch trpiacemu a oslvenmu Pnovi, aby im uavil a ich spasil, ba ich povzbudzuje, aby sa dobrovone spojili s Kristovm utrpenm a jeho smrou, a tak prispeli k dobru Boieho udu. 96
I. Zklady tejto sviatosti v ekonmii spsy
Choroba v udskom ivote

1500Choroba a utrpenie vdy patrili k najvnejm problmom, ktor podrobuj udsk ivot skke. V chorobe lovek skusuje svoju bezmocnos, svoje obmedzenia a svoju konenos. Kad choroba nm dva monos vytui smr.1006

1501Choroba me vies k zkosti, k uzatvoreniu sa do seba, niekedy dokonca k zfalstvu a k vzbure proti Bohu. Ale me tie urobi loveka zrelm, me mu pomc rozli, o v jeho ivote nie je podstatn, aby sa zameral na to, o je podstatn. Choroba vemi asto podnecuje hadanie Boha a nvrat k nemu.
Chor pred Bohom

1502lovek Starho zkona preva chorobu pred Boou tvrou. Pred Bohom ron slzy nad svojou chorobou 97 a od neho, Pna ivota a smrti, si penlivo vyprosuje uzdravenie. 98 Choroba sa stva cestou k obrteniu 99 a Bom odpustenm sa zana uzdravenie. 100 164 Izrael nadobda sksenos, e choroba je tajomnm spsobom spojen s hriechom a zlom376 a e vernos Bohu poda jeho Zkona navracia ivot: ... lebo ja, Pn, som tvoj lekr (Ex 15, 26). Prorok Izai tu, e utrpenie me ma aj vykupitesk vznam za hriechy inch. 101 Napokon Izai zvestuje, e Boh spsob, e pre Sion nadde as, ke odpust kad vinu a uzdrav kad chorobu. 102
Kristus - lekr

1503Kristov scit s chormi a jeho mnoh uzdravenia549 chorch kadho druhu 103 s vraznm znamenm toho, e Boh navtvil svoj ud (Lk 7, 16) a e Boie krovstvo je u celkom blzko. Jei m moc nielen uzdravova, ale aj odpa hriechy; 104 1421 priiel uzdravi celho loveka, duu i telo; on je lekr, ktorho potrebuj chor. 105 Jeho scit so vetkmi, o trpia, ide tak aleko, e sa s nimi stotouje: Bol som chor a navtvili ste ma (Mt 25, 36). Jeho uprednostujca lska k chorm v priebehu storo neprestala budi u kresanov celkom osobitn pozornos voi vetkm,2288 o trpia na tele alebo na dui. Z nej pochdzaj nenavn silia uavi im.

1504Jei asto iada od chorch, aby verili. 106 Na uzdravenie pouva znaky: slinu a vkladanie rk, 107 blato a umytie. 108 Chor sa ho snaia dotkn, 109 lebo vychdzala z neho sila,695 ktor uzdravovala vetkch (Lk 6, 19). Tak sa ns Kristus vo sviatostiach aj naalej dotka,1116 aby ns uzdravoval.

1505Kristus dojat tokmi utrpeniami nielen dovouje, aby sa ho chor dotkali, ale si osvojuje ich biedy: On vzal na seba nae slabosti a niesol nae choroby (Mt 8, 17). 110 Neuzdravil vetkch chorch. Jeho uzdravenia boli znameniami prchodu Boieho krovstva. Zvestovali hlbie uzdravenie: vazstvo nad hriechom a nad smrou440 prostrednctvom jeho Vekej noci. Na kri vzal Kristus na seba cel archu zla 111 a sal hriech sveta (Jn 1, 29), ktorho je choroba iba nsledkom. Svojm utrpenm a smrou na kri dal Kristus utrpeniu nov zmysel:307 utrpenie ns u me urobi podobnmi jemu a spoji ns s jeho vykupiteskm utrpenm.
Chorch uzdravujte...

1506Kristus vyzva svojich uenkov, aby ho nasledovali tak, e aj oni vezm na seba svoj kr. 112 Ke ho nasleduj, nadobdaj nov pohad na chorobu a chorch.859 Jei ich pridruuje k svojmu ivotu chudoby a sluby. Dva im as na svojej slube scitu a uzdravovania: Oni li a hlsali, e treba robi poknie. Vyhnali mnoho zlch duchov, pomazali olejom vea chorch a uzdravovali (Mk 6, 12-13).

1507Zmtvychvstal Pn obnovuje toto poslanie (V mojom mene... na chorch bud vklada ruky a t ozdravej: Mk 16, 17-18) a potvrdzuje ho znameniami, ktor Cirkev kon, vzvajc jeho meno. 113 Tieto znamenia ukazuj osobitnm spsobom,430 e Jei je skutone Boh, ktor spas. 114

1508Duch Svt dva niektorm uom798 mimoriadnu charizmu uzdravovania, 115 aby ukzal silu milosti Zmtvychvstalho. Ale ani najintenzvnejie modlitby nedosiahnu uzdravenie vetkch chorb. Tak sa aj svt Pavol mus od Pna naui: Sta ti moja milos, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti (2 Kor 12, 9) a e utrpenia, ktor treba zna, mu ma tento zmysel: Na vlastnom tele dopam to, o chba Kristovmu utrpeniu618 pre jeho telo, ktorm je Cirkev (Kol 1, 24).

1509Chorch uzdravujte (Mt 10, 8). Tto lohu dostala Cirkev od Pna a sna sa ju plni jednak starostlivosou o chorch, jednak prosebnou modlitbou, ktorou ich sprevdza. Ver v oivujcu prtomnos Krista, lekra due i tela. Tto prtomnos osobitne psob prostrednctvom sviatost a celkom osobitnm spsobom skrze Eucharistiu,1405 chlieb, ktor dva ven ivot 116 a ktorho sptos s telesnm zdravm naznauje svt Pavol. 117

1510Apotolsk Cirkev pozn vak aj osobitn obrad pre chorch, o ktorom sved svt Jakub: Je niekto z vs chor? Nech si zavol starch Cirkvi; a nech sa nad nm modlia a ma ho olejom v Pnovom mene. Modlitba s vierou uzdrav chorho a Pn mu uav; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu1117 (Jak 5, 14-15). Tradcia spoznala v tomto obrade jednu zo siedmich sviatost Cirkvi. 118
Sviatos chorch

1511Cirkev ver a vyznva, e medzi siedmimi sviatosami je jedna sviatos osobitne uren na to, aby posilovala tch, o s skan chorobou. Je to pomazanie chorch:

Toto svt pomazanie chorch ustanovil n Pn, Jei Kristus ako skuton a prav sviatos Novho zkona. Marek ju sce naznail, 119 ale Jakub, apotol a Pnov brat, ju veriacim odporuil a urobil znmou. 120

1512V liturgickej tradcii na Vchode, ako aj na Zpade jestvuj u od najstarch ias svedectv o pomazan chorch, ktor sa vykonvalo s posvtenm olejom. V priebehu storo sa pomazanie chorch udeovalo oraz vlunejie len v poslednch chvach. Preto dostalo nzov posledn pomazanie. Napriek tomuto vvoju liturgia nikdy neprestala prosi Pna, aby chor znova nadobudol zdravie, ak by to osoilo jeho spse. 121

1513Apotolsk kontitcia Sacram unctionem infirmorum z 30. novembra 1972, pridriavajc sa Druhho vatiknskeho koncilu, 122 stanovila, aby sa v budcnosti v rmskom obrade dodriavalo toto:

Sviatos pomazania chorch sa udeuje tm, o vne ochoreli, pomazanm na ele a na rukch olivovm alebo poda okolnost inm rastlinnm riadne posvtenm olejom, priom sa iba raz hovoria slov: ,Tmto svtm pomazanm a pre svoje lskav milosrdenstvo nech ti Pn pomha milosou Ducha Svtho. Amen. A oslobodenho od hriechov nech a spas a milostivo posiln. 123
II. Kto prijma a kto vysluhuje tto sviatos?
V prpade akej choroby...

1514Pomazanie chorch nie je sviatosou iba tch, o sa ocitaj v poslednch chvach ivota. Preto vhodn as na jej prijatie je isto u vtedy, ke veriaci zana by pre chorobu alebo starobu v nebezpeenstve smrti. 124

1515Ak chor, ktor prijal pomazanie, op nadobudne zdravie, me v prpade alej akej choroby znova prija tto sviatos. Poas tej istej choroby mono tto sviatos zopakova, ak sa choroba zhor. Je vhodn prija pomazanie chorch pred akou operciou. To ist plat o starch uoch, ke sa ich slabos stupuje.
...nech si zavol starch Cirkvi

1516Vysluhovatemi pomazania chorch s iba biskupi a kazi. 125 Je povinnosou duchovnch pastierov poui veriacich o blahodarnch inkoch tejto sviatosti. Veriaci nech povzbudzuj chorch, aby si zavolali kaza a prijali tto sviatos. Chor nech sa pripravia, aby ju prijali s dobrmi dispozciami za pomoci svojho duchovnho pastiera a celho cirkevnho spoloenstva, ktor je pozvan zahrn celkom osobitnm spsobom chorch svojimi modlitbami a svojou bratskou pozornosou.
III. Ako sa slvi tto sviatos?

1517Ako vetky sviatosti, aj pomazanie chorch je liturgickm a spolonm slvenm, 126 1140 i u sa kon v rodine, v nemocnici, alebo v kostole, pre jednho chorho alebo pre cel skupinu chorch. Je vemi vhodn, aby sa slvilo v rmci Eucharistie, pamiatky Pnovej Vekej noci. Ak to okolnosti vyaduj, me sviatos poknia predchdza slvenie tejto sviatosti a po om me nasledova sviatos Eucharistie. Kee Eucharistia je sviatosou Kristovej Vekej noci, mala by by vdy poslednou sviatosou pozemskho putovania, viatikom (pokrmom na cestu)1524 na prechod do venho ivota.

1518Slovo a sviatos tvoria nedeliten celok. Slvenie otvra liturgia slova, ktor predchdza kon poknia. Kristove slov a svedectvo apotolov podnecuj vieru chorho a spoloenstva, aby vyprosovali od Pna silu jeho Ducha.

1519Slvenie tejto sviatosti obsahuje najm tieto prvky: star [po grcky presbyteroi] Cirkvi (Jak 5, 14) mlky vkladaj ruky na chorch; vo viere Cirkvi sa modlia nad chormi; 127 je to epiklza vlastn tejto sviatosti; potom udeuj pomazanie olejom, ktor posvtil biskup alebo, v prpade potreby, kaz.

Uveden liturgick kony naznauj, ak milos udeuje tto sviatos chorm.
IV. inky slvenia tejto sviatosti

1520Osobitn dar Ducha Svtho.733 Prvou milosou tejto sviatosti je milos posily, pokoja a odvahy na premhanie akost, ktor s charakteristick pre stav akej choroby alebo pre stareck krehkos. Tto milos je darom Ducha Svtho, ktor obnovuje dveru a vieru v Boha a posiluje proti pokueniam zlho ducha, t. j. proti pokueniu malomysenosti a zkosti pred smrou. 128 Tto Pnova pomoc chce prostrednctvom sily jeho Ducha privies chorho k uzdraveniu due, ale aj k uzdraveniu tela, ak je to Boia va. 129 Okrem toho ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu (Jak 5, 15). 130

1521Spojenie s Kristovm utrpenm. Milosou tejto sviatosti chor prijma silu a dar uie sa spoji s Kristovm utrpenm.1535 Je istm spsobom posvten, aby prinal ovocie pripodobnenm sa Spasiteovmu vykupiteskmu utrpeniu. Utrpenie, nsledok dedinho hriechu, dostva nov zmysel: stva sa asou na Jeiovom spasitenom diele.1499

1522Eklezilna milos. Chor, ktor prijmaj tto sviatos, tm, e sa dobrovone spjaj s Kristovm utrpenm a jeho smrou, prispievaj k dobru Boieho udu. 131 953 Ke Cirkev slvi tto sviatos v spoloenstve svtch oroduje za dobro chorho. A chor zasa milosou tejto sviatosti prispieva k posvteniu Cirkvi a k dobru vetkch ud, za ktorch Cirkev trp a obetuje sa skrze Krista Bohu Otcovi.

1523Prprava na posledn prechod.1020 Ak sa sviatos pomazania chorch vysluhuje vetkm, ktor trpia akmi chorobami a slabosami, tm skr sa udeuje uom, ktor sa nachdzaj na konci ivota. 132 Preto bola nazvan aj sacramentum exeuntium (sviatos odchdzajcich). 133 Pomazanie chorch zavruje nae pripodobnenie Kristovej smrti a zmtvychvstaniu, tak ako sa zaalo krstom.1294 Dovruje svt pomazania, ktor vyznauj etapy celho ivota kresana: krstn pomazanie v ns speatilo nov ivot a birmovn pomazanie ns posilnilo na ivotn boj.1020 Toto posledn pomazanie opevuje akoby silnou hradbou koniec nho pozemskho ivota na posledn boje pred vstupom do Otcovho domu. 134
V. Viatikum, posledn sviatos kresana

1524Tm, o opaj tento ivot,1392 Cirkev poskytuje okrem pomazania chorch aj Eucharistiu ako viatikum (pokrm na cestu). Prijatie Kristovho tela a krvi v tejto chvli prechodu k Otcovi m osobitn vznam a dleitos. Je semenom venho ivota a silou vzkriesenia poda Pnovch slov: Kto je moje telo a pije moju krv, m ven ivot a ja ho vzkriesim v posledn de (Jn 6, 54). Eucharistia, sviatos zosnulho a vzkriesenho Krista, je v tomto prpade sviatosou prechodu zo smrti do ivota, z tohto sveta k Otcovi. 135

1525Mono poveda, e podobne ako sviatosti krstu,1680 birmovania a Eucharistie tvoria jeden celok, ktor sa vol sviatosti uvdzania do kresanskho ivota, tak sviatosti poknia, pomazania chorch a Eucharistia ako viatikum s na konci kresanskho ivota sviatosami, ktor pripravuj na nebesk vlas alebo sviatosami,2299 ktormi sa kon pozemsk putovanie.
Zhrnutie

1526Je niekto z vs chor? Nech si zavol starch Cirkvi; a nech sa nad nm modlia a ma ho olejom v Pnovom mene. Modlitba s vierou uzdrav chorho a Pn mu uav; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu (Jak 5, 14-15).

1527Sviatos pomazania chorch m za cie udeli osobitn milos kresanovi, ktor preva akosti spojen so stavom akej choroby alebo staroby.

1528Vhodn as na prijatie svtho pomazania isto nastva vtedy, ke sa veriaci zana ocita v nebezpeenstve smrti pre chorobu alebo starobu.

1529Kresan me prija svt pomazanie zakadm, ke upadne do akej choroby, a takisto aj vtedy, ke ho u prijal, ale choroba sa mu zhor.

1530Sviatos pomazania chorch mu vysluhova iba biskupi a kazi. Na jej udelenie pouvaj olej posvten biskupom alebo, v prpade potreby, kazom, ktor sviatos vysluhuje.

1531Slvenie tejto sviatosti v podstate spova v pomazan chorho olejom na ele a na rukch (v rmskom obrade) alebo na inch astiach tela (vo vchodnch obradoch). Toto pomazanie sprevdza liturgick modlitba vysluhujceho kaza, ktorou vyprosuje osobitn milos tejto sviatosti.

1532Osobitn milos sviatosti pomazania chorch m tieto inky.

    * spojenie chorho s Kristovm utrpenm pre jeho vlastn dobro a pre dobro celej Cirkvi;
    * posilu, pokoj a odvahu kresansky zna utrpenia choroby alebo staroby;
    * odpustenie hriechov, ak ho chor nemohol prija vo sviatosti poknia;
    * navrtenie zdravia, ak to oso duchovnej spse;
    * prpravu na prechod do venho ivota.

Tretia kapitola
Sviatosti sluby spoloenstvu

1533Krst, birmovanie a Eucharistia s sviatosti uvdzania do kresanskho ivota. S zkladom spolonho povolania1212 vetkch Kristovch uenkov, povolania na svtos a na poslanie evanjelizova svet. Udeuj milosti potrebn na ivot poda Ducha v tomto ivote ptnikov na ceste do vlasti.

1534alie dve sviatosti, posvtn stav a manelstvo, s zameran na spsu inch. Prispievaj aj k osobnej spse, ale prostrednctvom sluby inm. Udeuj osobitn poslanie v Cirkvi a slia na budovanie Boieho udu.

1535V tchto sviatostiach mu prija osobitn posvtenia t, o u boli posvten krstom a birmovanm 1 pre spolon kazstvo784 vetkch veriacich. T, o prijmaj sviatos posvtnho stavu, s vysvten, aby v Kristovom mene ivili Cirkev Bom slovom a Boou milosou. 2 Aj kresansk manelia s posilnen a akoby posvten osobitnou sviatosou na lohy a dstojnos svojho stavu. 3
6. lnok
Sviatos posvtnho stavu

1536Posvtn stav (Ordo) je sviatos,860 vaka ktorej sa poslanie, ktor Kristus zveril svojim apotolom, naalej vykonva v Cirkvi a do konca ias. Je to teda sviatos apotolskej sluby. Zaha tri stupne: stupe biskupov (episkopt), kazov (presbytert) a diakonov (diakont).

[O ustanoven a poslan apotolskej sluby zo strany Krista pozri . 874-896. Tu sa hovor len o sviatostnom spsobe, ktorm sa tto sluba prena.]
I. Preo nzov sviatos posvtnho stavu (sacramentum Ordinis)?

1537V rmskom staroveku slovo ordo oznaovalo obianske stavy (triedy), najm stav tch, ktor vldli. Ordinatio oznauje zaradenie do niektorho stavu (ordo). V Cirkvi s ustanoven stavy, ktor Tradcia, nie bez zkladu vo Svtom psme 4 u od dvnych ias oznauje slovom taxeis (po grcky), ordines (po latinsky). Tak aj liturgia hovor o ordo Episcoporum (biskupsk stav); ordo presbyterorum (kazsk stav) a ordo diaconorum (diakonsk stav). Aj in skupiny dostvaj pomenovanie ordo (stav): katechumeni, panny, manelia, vdovy...9229231631

1538Zaradenie do niektorho z tchto stavov v Cirkvi sa konalo obradom nazvanm ordinatio, ie nboenskm a liturgickm konom, ktor bol posvtenm, poehnanm alebo sviatosou. Dnes je vraz ordinatio vyhraden pre sviatostn kon, ktor zarauje do biskupskho, kazskho a diakonskho stavu. Tento kon presahuje obyajn vyvolenie, urenie, poverenie alebo ustanovenie zo strany spoloenstva, lebo udeuje dar Ducha Svtho umoujci vykonva posvtn moc875 (sacra potestas), 5 ktor me pochdza len od samho Krista prostrednctvom jeho Cirkvi. Ordinatio sa vol aj consecratio (vysviacka), lebo je vylenenm a udelenm poslania samm Kristom pre jeho Cirkev. Vkladanie rk biskupa spolu s konsekranou modlitbou tvor viditen znak699 tejto konsekrcie (vysviacky).
II. Sviatos posvtnho stavu v ekonmii spsy
Kazstvo Starej zmluvy

1539Boh ustanovil vyvolen nrod ako krovstvo kazov a svt nrod (Ex 19, 6). 6 Ale v izraelskom nrode si Boh vyvolil jeden z dvanstich kmeov, kme Lviho, a vyhradil si ho na liturgick slubu. 7 Sm Boh je jeho dedinm podielom. 8 Osobitn obrad posvtil zaiatky kazstva Starej zmluvy. 9 Kazi s v nej ustanoven pre ud v ich vzahoch s Bohom, aby prinali dary a obety za hriechy. 10

1540Ale toto kazstvo, ktor bolo ustanoven,2099 aby ohlasovalo Boie slovo 11 a obnovovalo spoloenstvo s Bohom obetami a modlitbou, bolo neschopn uskutoni spsu, lebo muselo neprestajne opakova obety a nemohlo privies k definitvnemu posvteniu, 12 ktor mala uskutoni jedine Kristova obeta.

1541Liturgia Cirkvi vak vid v ronovom kazstve a v slube levitov, ako aj v ustanoven sedemdesiatich starch 13 predobrazy vysvtenej sluby (ministerium ordinatum) v Novej zmluve. Tak v latinskom obrade Cirkev v konsekranej modlitbe vysviacky biskupov hovor:

Boe a Ote nho Pna Jeia Krista,... ty si slovom svojej milosti dal vo svojej Cirkvi zkony; ty si od poiatku preduril pokolenie spravodlivch z potomkov Abrahma; ty si ustanovil panovnkov i kazov a svoju svtyu si nenechal bez sluby... 14

1542Pri vysviacke kazov sa Cirkev modl:

Pane, svt Ote... u v Starej zmluve vznikli sluby ustanoven posvtnmi obradmi. Mojia a rona si postavil na elo udu, aby ho viedol a posvcoval a na pomoc ich spoloenstvu a dielu vyvolil si muov niieho stupa a hodnosti. Na pti si rozmnoil Mojiovho ducha v srdciach sedemdesiatich mdrych muov... Na ronovch synov si vylial hojnos otcovej plnosti... 15

1543A v konsekranej modlitbe vysviacky diakonov Cirkev vyznva:

Vemohci Boe... tedro dva, aby tvoja Cirkev rstla a mohutnela v nov chrm tm, e si ustanovil, aby sluobnci v posvtnom rade trojitho stupa slili tvojmu menu, ako si u od poiatku vyvolil Lviho synov na vykonvanie sluby v predolom [starozkonnom] stnku. 16
Jedin Kristovo kazstvo

1544Vetky predobrazy kazstva Starej zmluvy dosahuj svoje splnenie v Jeiovi Kristovi, ktor je jedin prostrednk medzi Bohom a umi (1 Tim 2, 5). Melchizedech, kaz najvyieho Boha (Gn 14, 18), sa v kresanskej tradcii povauje za predobraz kazstva Jeia Krista, jedinho vekaza na spsob Melchizedecha (Hebr 5, 10; 6, 20), svtho, nevinnho, nepokvrnenho874 (Hebr 7, 26), ktor jedinou obetou navdy zdokonalil tch, ktorch posvcuje (Hebr 10, 14), t.j. jedinou obetou svojho kra.

1545Kristova vykupitesk obeta je jedin;1367 uskutonila sa raz navdy. A predsa sa sprtomuje v eucharistickej obete Cirkvi. To ist treba poveda aj o jedinom Kristovom kazstve:662 sprtomuje sa prostrednctvom sluobnho kazstva, priom sa nezmenuje jedinenos Kristovho kazstva. A preto iba Kristus je prav kaz, ostatn vak s jeho sluobnci. 17
Dve asti na jedinom Kristovom kazstve

1546Kristus, Vekaz a jedin prostrednk, urobil z Cirkvi krovstvo kazov svojmu Bohu a Otcovi (Zjv 1, 6). 18 Cel spoloenstvo veriacich ako tak je kazsk. Veriaci vykonvaj svoje krstn kazstvo1268 svojou asou na poslan Krista, Kaza, Proroka a Kra, kad poda vlastnho povolania. Sviatosami krstu a birmovania s veriaci posvten na... svt kazstvo. 19

1547Sluobn alebo hierarchick kazstvo1142 biskupov a kazov a spolon kazstvo vetkch veriacich, hoci jedno... i druh svojm vlastnm spsobom m as na jedinom Kristovom kazstve, 20 predsa sa od seba podstatne lia, i ke s navzjom na seba zameran. 21 V akom zmysle? Km spolon kazstvo veriacich sa uskutouje rozvjanm krstnej milosti, ivota viery, ndeje a lsky, ivota poda Ducha,1120 sluobn kazstvo je v slubch spolonho kazstva, je zameran na rozvjanie krstnej milosti vetkch kresanov. Je jednm z prostriedkov, ktormi Kristus neprestajne buduje a vedie svoju Cirkev. Preto sa prena osobitnou sviatosou, sviatosou posvtnho stavu (sacramentum Ordinis).
V osobe Krista hlavy

1548V eklezilnej slube vysvtenho sluobnka875 je prtomn vo svojej Cirkvi sm Kristus ako Hlava svojho tela,792 Pastier svojho stda, Vekaz vykupiteskej obety a Uite pravdy. Cirkev to vyjadruje tvrdenm, e kaz na zklade sviatosti posvtnho stavu kon in persona Christi Capitis (v osobe Krista Hlavy). 22

Je to ten ist Kaz, Kristus Jei, ktorho svt osobu vak zastupuje jeho sluobnk. Lebo on vaka kazskej vysviacke, ktor prijal, je pripodobnen Vekazovi a m moc kona mocou a v osobe samho Krista [virtute ac persona ipsius Christi]. 23

Kristus je prameom kadho kazstva, lebo starozkonn kaz bol jeho za predobrazom; ale kaz novho Zkona kon v jeho osobe. 24

1549Prostrednctvom vysvtenej sluby (ministerium ordinatum), najm biskupov a kazov, sa prtomnos Krista ako Hlavy Cirkvi stva viditenou uprostred spoloenstva veriacich. 25 Poda krsneho vroku svtho Ignca Antiochijskho biskup je typos tou Patros, akoby iv obraz Boha Otca. 26 1142

1550Tto Kristova prtomnos vo vysvtenom sluobnkovi sa nem chpa tak, ako keby vysvten sluobnk bol uchrnen896 od vetkch udskch slabost, od ducha panovanosti, od omylov, ba aj od hriechu. Sila Ducha Svtho neru za vetky skutky vysvtenho sluobnka tm istm spsobom. Km vo sviatostiach je tto zruka dan1128 tak, e ani hriech vysvtenho sluobnka neme preka ovociu milosti, je vea inch skutkov, v ktorch udsk charakter vysvtenho sluobnka zanechva stopy,1584 ktor nie s vdy znakom vernosti evanjeliu, a teda mu kodi apotolskej plodnosti Cirkvi.

1551Toto kazstvo je sluobn. rad, ktor Pn zveril pastierom svojho udu, je skuton sluba. 27 876 Je plne zameran na Krista a na ud. plne zvis od Krista a jeho jedinho kazstva a bola ustanoven v prospech ud a spoloenstva Cirkvi. Sviatos posvtnho stavu1538 udeuje posvtn moc, ktor je v skutonosti Kristovou mocou. Vykonvanie tejto moci sa preto m riadi prkladom Krista, ktor sa z lsky stal poslednm a sluobnkom vetkch. 28 608 Pn teda prvom povedal, e starostlivos o [jeho] stdo je dkazom lsky k nemu. 29
V mene celej Cirkvi

1552Sluobn kazstvo nem za lohu len zastupova Krista - Hlavu Cirkvi - pred zhromadenm veriacich, ale kon aj v mene celej Cirkvi, ke predna Bohu modlitbu Cirkvi 30 a predovetkm ke prina eucharistick obetu. 31

1553V mene celej Cirkvi nezna, e kazi s delegtmi spoloenstva. Modlitba a obeta Cirkvi s neoddeliten od modlitby a obety Krista, jej Hlavy. Je to vdy Kristov kult v jeho Cirkvi a skrze u. Cel Cirkev, Kristovo telo, sa modl a obetuje skrze Krista, s Kristom a v Kristovi v jednote Ducha Svtho Bohu Otcovi.795 Cel telo, caput et membra (hlava a dy), sa modl a sa obetuje. Preto t, o s v tomto tele osobitnm spsobom sluobnkmi, sa volaj nielen sluobnci Krista, ale aj Cirkvi. Prve preto, e sluobn kazstvo zastupuje Krista, me zastupova aj Cirkev.
III. Tri stupne sviatosti posvtnho stavu

1554Bohom ustanoven eklezilnu slubu vykonvaj v rozlinch stupoch (diversis ordinibus)1536 t, o sa u od dvnych ias volaj biskupi, kazi a diakoni. 32 Katolcke uenie vyjadren v liturgii, v Uiteskom rade a v nepretritej praxi Cirkvi, dosvieda, e jestvuj dva stupne sluobnej asti na Kristovom kazstve: stupe biskupov (episkopt) a stupe kazov (presbytert). Diakont m za lohu im pomha a sli. Preto latinsk vraz sacerdos sa v sasnosti pouva na oznaenie biskupov a kazov, ale nie diakonov. Predsa vak katolcke uenie tvrd, e stupne asti na kazstve (episkopt a presbytert) a stupe sluby (diakont) sa udeuj vetky tri sviatostnm konom, ktor sa vol ordincia1538 (alebo vysviacka), t. j. sviatosou posvtnho stavu.

Vetci nech si ctia diakonov ako Jeia Krista, ako aj biskupa, ktor je obrazom Otca, presbyterov [kazov] vak ako Bo sent a zbor apotolov. Bez nich nemono hovori o Cirkvi. 33
Biskupsk vysviacka - plnos sviatosti posvtnho stavu

1555Medzi rozlinmi slubami, ktor sa u od prvotnch ias vykonvaj v Cirkvi, m poda svedectva Tradcie hlavn miesto sluba tch, ktor - ustanoven za biskupov - prostrednctvom nstupnctva,861 ktor pokrauje od zaiatku, maj vhonky apotolskho semena. 34

1556Aby mohli plni svoje vzneen poslanie, Kristus obdaril apotolov osobitnm vyliatm Ducha Svtho, ktor na nich zostpil, a oni vkladanm rk odovzdali svojim spolupracovnkom duchovn dar,862 ktor bol v biskupskej vysviacke prenesen a k nm. 35

1557Druh vatiknsky koncil u, e biskupskou vysviackou sa udeuje plnos sviatosti posvtnho stavu, ktor aj liturgick zvyk Cirkvi, aj vroky svtch Otcov nazvaj najvyie kazstvo, vrchol [summa] posvtnej sluby. 36

1558Biskupsk vysviacka... udeuje895 s poslanm posvcova aj poslanie ui a spravova... Je zrejm, e vkladanm rk a konsekranmi slovami sa natoko udeuje milos Ducha Svtho a vtla posvtn charakter, e biskupi vynikajcim a viditenm spsobom ber na seba lohu1121 samho Krista, Uitea, Pastiera a Vekaza, a konaj v jeho osobe [in eius persona agant]. 37 A tak sa biskupi stali skrze Ducha Svtho, ktor im bol dan, pravmi a hodnovernmi uitemi viery, vekazmi a pastiermi. 38

1559lenom biskupskho zboru sa niekto stva na zklade sviatostnej vysviacky a hierarchickho spoloenstva s hlavou a lenmi kolgia. 39 Kolegilny rz a kolegilna povaha877 biskupskho stavu sa prejavuj okrem inho aj v starodvnej cirkevnej praxi, ktor vyaduje, aby na vysviacke novho biskupa mali as viacer biskupi. 40 Na prvoplatn vysviacku biskupa sa dnes vyaduje osobitn mandt882 (poverenie) rmskeho biskupa, lebo on je zvrchovanm viditenm putom spoloenstva partikulrnych cirkv v jednej Cirkvi a ruiteom ich slobody.

1560Kad biskup m ako Kristov zstupca833 pastierske poslanie v partikulrnej cirkvi, ktor mu bola zveren, ale zrove m kolegilne so vetkmi bratmi v episkopte as na starostlivosti o vetky cirkvi:886 Hoci kad biskup je posvtnm pastierom iba tej iastky stda, ktor mu je zveren, predsa ako legitmny nstupca apotolov sa z Boieho ustanovenia a prkazu stva zodpovednm spolu s ostatnmi biskupmi za apotolsk poslanie Cirkvi. 41

1561Vetko, o sa doteraz povedalo, vysvetuje, preo m Eucharistia,1369 ktor slvi biskup, celkom osobitn vznam ako prejav Cirkvi zhromadenej okolo oltra pod predsednctvom toho, ktor viditene zastupuje Krista, Dobrho pastiera a Hlavu svojej Cirkvi. 42
Vysviacka kazov - spolupracovnkov biskupov

1562Kristus, ktorho Otec posvtil a poslal na svet, dal prostrednctvom svojich apotolov as na svojom posvten a poslan ich nstupcov, teda biskupov, ktor lohu svojej sluby legitmne odovzdali v rozlinch stupoch rozlinm jednotlivcom v Cirkvi. 43 Ich loha sluby bola v podriadenom stupni odovzdan kazom, aby ustanoven v kazskom stave boli spolupracovnkmi biskupskho stavu a nleite plnili apotolsk poslanie zveren Kristom. 44

1563Kee sluba kazov je spojen s biskupskm stavom, m as na moci, ktorou sm Kristus buduje, posvcuje a spravuje svoje telo. Preto kazstvo [sacerdotium] kazov predpoklad sviatosti uvdzania do kresanskho ivota, ale udeuje sa tou osobitnou sviatosou, ktorou s kazi pomazanm Ducha Svtho1121 oznaen osobitnm charakterom [znakom], a s natoko pripodobnen Kristovi Kazovi, e mu kona v osobe Krista Hlavy [in persona Christi Capitis]. 45

1564Hoci kazi nemaj najvy stupe kazstva a vo vykonvan svojej moci zvisia od biskupov, predsa s s nimi spojen v kazskej dstojnosti a sviatosou posvtnho stavu s poda vzoru Krista, najvyieho a venho Kaza, 46 vysvten, aby hlsali evanjelium, spravovali veriacich a slvili Bo kult ako prav kazi Novho zkona. 47 611

1565Na zklade sviatosti posvtnho stavu maj kazi as na univerzlnom poslan, ktor Kristus zveril apotolom.849 Duchovn dar, ktor kazi dostali pri vysviacke, nepripravuje ich na nejak obmedzen a zko ohranien poslanie, ale na poslanie spsy univerzlneho rozsahu ,a po sam kraj zeme' (Sk 1, 8), 48 aby boli v duchu pripraven hlsa evanjelium kdekovek. 49

1566Svoje posvtn poslanie vykonvaj1369 predovetkm v eucharistickom kulte alebo zhromaden [synaxis], kde konaj v osobe Krista a ohlasuj jeho tajomstvo, a tak spjaj prosby veriacich s obetou ich Hlavy; v obete svtej ome sprtomuj a aplikuj a do Pnovho prchodu611 jedin obetu Novho zkona, ie obetu Krista, ktor raz navdy sm seba priniesol Otcovi ako obe bez pokvrny. 50 Z tejto jedinej obety erp silu cel ich kazsk sluba. 51

1567Kazi, starostliv spolupracovnci biskupskho stavu1462 a jeho pomoc a nstroj, povolan sli Boiemu udu, tvoria so svojm biskupom jedin presbytrium, ktor sa vak venuje rozlinm lohm. V jednotlivch miestnych spoloenstvch veriacich sprtomuj uritm spsobom biskupa,2179 s ktorm s spojen v duchu dvery a vekodunosti, primerane [svojmu stavu] ber na seba jeho lohy a starostlivos a kad de ich oddane plnia. 52 Kazi mu vykonva svoje poslanie iba v zvislosti od biskupa a v spoloenstve s nm. Sub poslunosti, ktor skladaj biskupovi pri vysviacke, a biskupov bozk pokoja na konci liturgie vysviacky znamenaj, e biskup ich poklad za svojich spolupracovnkov, za svojich synov, svojich bratov a svojich priateov a e oni s mu zasa zaviazan lskou a poslunosou.

1568Kazi, vysviackou ustanoven v kazskom stave,1537 s vetci navzjom spojen dvernm sviatostnm bratstvom. Osobitne vak v diecze, ktorej slube sa venuj pod vedenm vlastnho biskupa, tvoria jedin presbytrium. 53 Jednota presbytria m svoje liturgick vyjadrenie v obyaji, poda ktorej pri obrade kazskej vysviacky po biskupovi vkladaj ruky aj kazi.
Vysviacka diakonov - na slubu

1569Na niom stupni hierarchie s diakoni, na ktorch sa vkladaj ruky ,nie na kazstvo, ale na slubu'. 54 Pri vysviacke na diakona vklad ruky iba biskup. Tm naznauje, e diakon je v lohch svojej diakonie (sluby) osobitne spt s biskupom. 55

1570Diakoni maj osobitnm spsobom as na Kristovom poslan a na jeho milosti. 56 Sviatos posvtnho stavu1121 ich oznauje znakom (charakterom), ktor neme nik odstrni a ktor ich pripodobuje Kristovi, ktor sa stal diakonom ie sluobnkom vetkch. 57 lohou diakonov je okrem inho asistova biskupovi a kazom pri slven Boch tajomstiev, predovetkm Eucharistie, rozdva ju, asistova pri uzatvran manelstva a poehna ho, hlsa evanjelium a kza, predseda pri pohrebnch obradoch a venova sa rozlinm charitatvnym slubm. 58

1571Po Druhom vatiknskom koncile Latinsk cirkev op obnovila diakont ako osobitn a trval stupe hierarchie, 59 km Vchodn cirkvi si ho nepretrite zachovali. Tento trval diakont, ktor sa me udeova aj enatm muom, je dleitm obohatenm pre poslanie Cirkvi.1579 A vskutku, je vhodn a uiton, aby mui, ktor v Cirkvi plnia skuton diakonsk slubu i u v liturgickom a pastoranom ivote, alebo v socilnych a charitatvnych dielach, boli posilnen vkladanm rk, odovzdanm u od apotolov, a uie spojen s oltrom, aby tak mohli s pomocou sviatostnej milosti diakontu innejie plni svoju slubu. 60
IV. Slvenie tejto sviatosti

1572Slvenie vysviacky biskupa, kazov alebo diakonov si svojm vznamom v ivote partikulrnej cirkvi vyaduje, aby sa na om ziiel o najv mon poet veriacich. Prednostne sa m kona v nedeu a v katedrle, a to tak slvnostne, ako je to primeran takejto prleitosti. Vetky tri vysviacky, teda biskupa, kaza a diakona, maj rovnak priebeh. Slvia sa v rmci liturgie Eucharistie.

1573Podstatn obrad sviatosti posvtnho stavu pre vetky tri stupne sa sklad z vloenia rk biskupa na hlavu svtenca,699 ako aj z osobitnej konsekranej modlitby, ktor vyprosuje od Boha vyliatie Ducha Svtho a jeho darov primeranch slube, na ktor je kandidt svten. 61 1585

1574Ako vo vetkch sviatostiach, aj toto slvenie sprevdzaj niektor dodaton obrady. Hoci sa v rozlinch liturgickch tradcich znane lia, maj spolon to, e vyjadruj mnohorak aspekty sviatostnej milosti. Tak v latinskom obrade vodn obrady - predstavenie a vyvolenie svtenca, prhovor biskupa, otzky kladen svtencovi, litnie k svtm - dosviedaj, e voba kandidta sa vykonala v slade so zvyklosami Cirkvi, a pripravuj slvnostn kon vysviacky. Po nej nasleduj viacer obrady, ktor symbolicky vyjadruj a dopaj tajomstvo, ktor sa prve uskutonilo: pre biskupa a kaza je to pomazanie svtou krizmou,1294 znak osobitnho pomazania Duchom Svtm, ktor ich slubu rob plodnou; odovzdanie knihy evanjeli, prstea, mitry a pastierskej palice biskupovi ako znak jeho apotolskho poslania hlsa Boie slovo, jeho vernosti Cirkvi,796 Kristovej neveste, a jeho lohy pastiera Pnovho stda; odovzdanie patny s hostiou a kalicha s vnom kazovi, obetnch darov svtho udu, 62 ktor je povolan prina Bohu; odovzdanie knihy evanjeli diakonovi, ktor prve dostal poslanie hlsa Kristovo evanjelium.
V. Kto me udeova tto sviatos?

1575Kristus si vyvolil apotolov a dal im as na svojom poslan a na svojej autorite. Ke bol vyven na pravicu Otca, neopa svoje stdo, ale prostrednctvom apotolov ho stle chrni a naalej vedie857 prostrednctvom tch pastierov, ktor dnes pokrauj v jeho diele. 63 Kristus teda ustanovuje niektorch za apotolov a inch za pastierov. 64 On sm naalej psob prostrednctvom biskupov. 65

1576Kee sviatos posvtnho stavu1536 je sviatosou apotolskej sluby, je lohou biskupov ako nstupcov apotolov odovzdva tento duchovn dar, 66 vhonky apotolskho semena 67 Platne vysvten biskupi, t. j. t, o s v lnii apotolskho nstupnctva, platne udeuj tri stupne sviatosti posvtnho stavu. 68
VI. Kto me prija tto sviatos?

1577Posvtn vysviacku platne prijma jedine pokrsten mu. 69 Pn Jei si vyvolil muov, aby vytvoril zbor dvanstich apotolov, 70 551 a apotoli urobili to ist, ke si vyvolili spolupracovnkov, 71 ktor mali po nich nastpi v ich poslan. 72 861 Kolgium biskupov, s ktormi s kazi spojen v kazstve (in sacerdotio),862 sprtomuje a aktualizuje a do Kristovho nvratu zbor Dvanstich. Cirkev si je vedom, e je viazan touto vobou samho Pna. Preto vysviacka ien nie je mon. 73

1578Nikto nem prvo prija sviatos posvtnho stavu. A skutone nikto si neme tento rad nrokova. Povolva do Boh. 74 2121 Kto si mysl, e spoznva v sebe znaky Boieho volania na vysvten slubu, m svoju tbu pokorne predloi cirkevnej vrchnosti, ktorej patr zodpovednos a prvo povola niekoho, aby prijal stupne posvtnho stavu. Ako kad milos, aj tto sviatos mono prija iba ako nezaslen dar.

1579Vetci vysvten sluobnci Latinskej cirkvi, okrem trvalch diakonov, sa normlne vyberaj spomedzi veriacich muov, ktor s slobodn a chc zachovva celibt pre nebesk krovstvo1618 (Mt 19, 12). S povolan, aby sa s nerozdelenm srdcom zasvtili Pnovi a jeho veciam, 75 a teda sa cel oddvaj Bohu a uom. Celibt je znakom tohto novho ivota. Na slubu tomuto ivotu je sluobnk Cirkvi vysvten. Ke je celibt prijat s radostnm srdcom, psobivo ohlasuje Boie krovstvo. 76 2233

1580Vo Vchodnch cirkvch je u od stro platn odlin disciplna: km biskupi sa vyberaj jedine spomedzi slobodnch, za kazov a diakonov mu by vysvten aj enat mui. Tto prax sa u oddvna povauje za oprvnen; tto kazi vykonvaj uiton slubu vo svojich spoloenstvch. 77 Ostatne, vo Vchodnch cirkvch sa celibt kazov te vekej cte a mnoh kazi si ho dobrovone zvolili pre Boie krovstvo. Ani vo Vchodnch cirkvch, tak ako v Zpadnej cirkvi, sa u neme oeni ten, kto prijal sviatos posvtnho stavu.
VII. inky sviatosti posvtnho stavu
Nezmazaten znak

1581Tto sviatos osobitnou milosou Ducha Svtho pripodobuje svtenca Kristovi, aby bol Kristovm nstrojom pre jeho Cirkev.1548 Vysviackou dostva schopnos kona ako zstupca Krista, Hlavy Cirkvi, v jeho trojitom poslan kaza, proroka a kra.

1582Tak ako pri krste a pri birmovan1121 tto as na Kristovom poslan sa dva raz navdy. Aj sviatos posvtnho stavu udeuje nezmazaten duchovn znak (charakter) a nemono ju opakova ani udeli iba na ist as. 78

1583Kto bol platne vysvten, me by, pravda, zo zvanch dvodov dipenzovan od zvzkov a loh spojench s vysviackou alebo mu mono zakza, aby ich vykonval. 79 Ale neme sa u v striktnom zmysle slova znova sta laikom, lebo charakter vtlaen vysviackou zostva navdy. 80 Povolanie a poslanie, ktor dostal v de svojej vysviacky, ho poznauj natrvalo.

1584Kee prostrednctvom vysvtenho sluobnka1128 koniec koncov psob a uskutouje spsu sm Kristus, nehodnos sluobnka nepreka, aby Kristus skrze neho psobil. 81 Svt Augustn to drazne tvrd:

Pynho sluobnka treba priradi k diablovi. Ale Kristov dar sa nepokvrn; o prdi cez neho, je ist,1550 o prechdza cez neho, prichdza re do rodnej pdy... Lebo duchovn sila sviatosti je ako svetlo: t, ktorch m osvieti, prijmaj ho ist, a ak prechdza cez neistch, nepokvrn sa. 82
Milos Ducha Svtho

1585Milos Ducha Svtho vlastn tejto sviatosti je milos pripodobnenia Kristovi Kazovi, Uiteovi a Pastierovi; vysvten sluobnk je ustanoven za jeho sluobnka.

1586Pre biskupa je to predovetkm milos sily (Svtho Ducha, ktor riadi a vedie, vyprosuje konsekran modlitba pri vysviacke biskupa v latinskom obrade 83 ), t. j. milos vies a pevne a rozvne brni svoju cirkev ako otec a pastier, s nezitnou lskou ku vetkm a s uprednostujcou lskou k chudobnm, chorm a ndznym. 84 2448 Tto milos ho pobda, aby hlsal evanjelium vetkm, aby bol vzorom svojmu stdu a aby iel pred nm po ceste posvcovania, stotoniac sa v slven Eucharistie s Kristom Kazom a Obeou, a aby sa nebl da ivot za svoje ovce:

Ote, ty, o pozn udsk srdce,1558 daj, nech tento tvoj sluobnk, ktorho si vyvolil na biskupsk slubu, pasie tvoje svt stdo a bezhonne vykonva najvyie kazstvo, sliac ti vo dne v noci. Nech ustavine uzmieruje tvoju tvr a prina obetn dary tvojej svtej Cirkvi. Nech skrze Ducha najvyieho kazstva m moc odpa hriechy poda tvojho prkazu. Nech rozdeuje sluby poda tvojho nariadenia a nech rozvzuje kad puto mocou, ktor si dal apotolom. Nech sa ti pi miernosou a istm srdcom, ke ti prina obetu beznej vne, skrze tvojho Syna Jeia Krista... 85

1587Duchovn dar,1564 ktor sa udeuje kazskou vysviackou, vyjadruje nasledujca modlitba byzantskho obradu. Biskup pri vkladan rk okrem inho hovor:

Pane, napl darom Svtho Ducha toho, ktorho si lskavo povil na kazsk hodnos, aby bol hoden st bez hony pred tvojm oltrom, hlsa evanjelium tvojho Krovstva, posvcova slovo tvojej pravdy, prina ti dary a duchovn obety a obnovova tvoj ud kpeom znovuzrodenia, aby tak aj on sm iiel v strety nmu vekmu Bohu a Spasiteovi, Jeiovi Kristovi, tvojmu jednorodenmu Synovi v de jeho druhho prchodu a od tvojej nesmiernej dobroty dostal odmenu za vern vykonvanie svojho posvtnho stavu. 86

1588Diakoni posilnen sviatostnou milosou1569 slia Boiemu udu diakoniou liturgie, slova a lsky v spoloenstve s biskupom a jeho presbytriom. 87

1589Pred vekosou kazskej milosti a kazskho poslania svt uitelia ctili v sebe naliehav vzvu na obrtenie, aby celm svojm ivotom odpovedali tomu, ktorho sviatos ich ustanovila za vysvtench sluobnkov. Tak naprklad svt Gregor Nazianzsk ete ako celkom mlad kaz zvol:

Najprv sa treba oisti, a potom oisova [inch]; najprv sa ui mdrosti, a potom v nej pouova inch; sta sa svetlom a [potom] osvecova inch; pribli sa k Bohu, a tak k nemu privdza inch; posvti sa a potom posvcova, vies za ruku a mdro radi. 88 Viem,  sluobnci sme, na ak miesto sme postaven a kam sme poslan. Poznm Boiu vzneenos a udsk slabos, ale aj jej silu. 89 [Kto je teda kaz? Je] obranca pravdy, ktor bude st s anjelmi, vzdva chvly s archanjelmi, prena obety na nebesk oltr, s Kristom vykonva kazstvo, obnovova tvora, utvra [v om] [Bo] obraz, pracova pre nebesk svet, a aby som povedal, o je najvie, bude bohom a inch bude zbostvova. 90 460

A svt farr z Arsu hovor: Kaz pokrauje v diele vykpenia na zemi.... Keby sme tu na zemi dobre pochopili, m je kaz; umreli by sme nie od strachu, ale z lsky... Kazstvo je lska Jeiovho srdca. 91 1551
Zhrnutie

1590Svt Pavol pe svojmu iakovi Timotejovi: Preto ti pripomnam, aby si roznecoval Bo dar, ktor je v tebe prostrednctvom vkladania mojich rk (2 Tim l, 6); Kto sa usiluje by biskupom, ti po dobrom diele (1 Tim 3, 1). A Ttovi napsal: Na to som a nechal na Krte, aby si usporiadal, o ete treba, a po mestch ustanovil starch, ako som ti prikzal (Tt 1, 5).

1591Cel Cirkev je kazskm udom. Vaka krstu maj vetci veriaci as na Kristovom kazstve. Tto as sa vol spolon kazstvo veriacich. Na jeho zklade a v jeho slube jestvuje aj in as na Kristovom poslan; je to as sluby udelenej sviatosou posvtnho stavu, ktorej lohou je sli v mene a v osobe Krista Hlavy v spoloenstve.

1592Sluobn kazstvo sa podstatne li od spolonho kazstva veriacich, lebo udeuje posvtn moc na slubu veriacim. vysvten sluobnci vykonvaj svoju slubu Boiemu udu vyuovanm (munus docendi), Bom kultom (munus liturgicum) a pastorlnou sprvou (munus regendi).

1593U od zaiatku sa vysvten sluba udeovala a vykonvala v troch stupoch: v stupni biskupov, kazov a diakonov. Sluby udelen vysviackou s pre organick truktru Cirkvi nenahraditen: bez biskupa, kazov a diakonov nemono hovori o Cirkvi. 92

1594Biskup dostva plnos sviatosti posvtnho stavu, ktor ho zaleuje do biskupskho kolgia a rob ho viditenou hlavou partikulrnej cirkvi, ktor mu je zveren. Biskupi ako nstupcovia apotolov a lenovia biskupskho kolgia maj as na apotolskej zodpovednosti za cel Cirkev a na poslan celej Cirkvi pod autoritou rmskeho ppea, nstupcu svtho Petra.

1595Kazi s spojen s biskupmi v kazskej hodnosti a zrove od nich zvisia pri vykonvan svojich pastoranch loh. S povolan, aby boli starostlivmi spolupracovnkmi biskupov; vytvraj okolo svojho biskupa presbytrium, ktor spolu s nm nesie zodpovednos za partikulrnu cirkev. Od biskupa dostvaj na staros urit farsk spoloenstvo alebo urit eklezilnu slubu.

1596Diakoni s sluobnci vysvten pre sluobn lohy v Cirkvi. Nedostvaj sluobn kazstvo, ale vysviacka im udeuje dleit lohy v slube slova, Boieho kultu, pastoranej sprvy a charitatvnej innosti. Tieto lohy maj plni pod pastorlnou autoritou svojho biskupa.

1597Sviatos posvtnho stavu sa udeuje vkladanm rk a po om nasledujcou slvnostnou konsekranou modlitbou, ktorou sa pre svtenca vyprosuj od Boha milosti Ducha Svtho potrebn na jeho slubu. Vysviacka vtla nezmazaten sviatostn znak (charakter).

1598Cirkev udeuje sviatos posvtnho stavu iba pokrstenm muom, ktorch schopnosti potrebn na vykonvanie posvtnej sluby boli nleite uznan. Zodpovednos a prvo povola niekoho, aby prijal stupne posvtnho stavu, patr cirkevnej vrchnosti.

1599v Latinskej cirkvi sa sviatos posvtnho stavu v stupni kazov (presbytert) udeuje spravidla len kandidtom, ktor s ochotn slobodne prija celibt a verejne osvedia svoju vu zachovva ho z lsky k Boiemu krovstvu a k slube udom.

1600Udeova sviatos posvtnho stavu v jeho troch stupoch patr biskupom.
7. lnok
Sviatos manelstva

1601Manelsk zmluvu, ktorou mu a ena vytvraj medzi sebou celoivotn spoloenstvo, zameran svojou prirodzenou povahou na dobro manelov a na plodenie a vchovu det, povil Kristus Pn medzi pokrstenmi na hodnos sviatosti. 93
I. Manelstvo v Boom plne

1602Svt psmo sa zana stvorenm mua a eny na Bo obraz369 a podobu 94 a kon sa videnm Barnkovej svadby796 (Zjv 19, 7. 9). Od svojho zaiatku a do konca Psmo hovor o manelstve a jeho tajomstve, o jeho ustanoven a o vzname, ktor mu dal Boh, o jeho pvode a cieli, o rozlinch spsoboch jeho realizcie v priebehu dejn spsy, o jeho akostiach vyplvajcich z hriechu a o jeho obnoven v Pnovi (1 Kor 7, 39) v novej zmluve Krista a Cirkvi. 95
Manelstvo v poriadku stvorenia

1603Dvern spoloenstvo manelskho ivota a lsky... ustanovil Stvorite a vybavil vlastnmi zkonmi... Sm Boh je pvodcom manelstva. 96 371 Povolanie na manelstvo je vpsan do samej prirodzenosti mua a eny, ako vyli zo Stvoriteovch rk.2331 Manelstvo nie je isto udsk ustanovize, hoci v priebehu storo prelo poetnmi zmenami v rozlinch kultrach, socilnych truktrach a duchovnch postojoch. Pri tchto rozdielnostiach sa nem zabda na spolon a trval rty. Hoci sa dstojnos tejto ustanovizne neprejavuje vade s rovnakou jasnosou, 97 predsa len vo vetkch kultrach jestvuje urit zmysel pre vekos manelskho zvzku, lebo blaho loveka a udskej i kresanskej spolonosti2210 zko svis s priaznivm stavom manelskho a rodinnho spoloenstva. 98

1604Boh, ktor stvoril loveka z lsky, povolal ho aj k lske, ktor je zkladnm a vrodenm povolanm kadej udskej bytosti. Lebo lovek je stvoren na obraz a podobu Boha, 99 355 ktor sm je Lska (1 Jn 4, 8. 16). Kee ho Boh stvoril ako mua a enu, ich vzjomn lska sa stva obrazom absoltnej a venej lsky, ktorou Boh miluje loveka. V oiach Stvoritea je ona dobr, vemi dobr. 100 A tto lska, ktor Boh poehnva, je uren, aby bola plodn a aby sa uskutoovala v spolonom diele ochrany stvorenia: Boh ich poehnal a povedal im: ,Plote a mnote sa a naplte zem. Podmate si ju' (Gn 1, 28).

1605Svt psmo tvrd, e mu a ena s stvoren372 jeden pre druhho: Nie je dobre by lovekovi sammu (Gn 2, 18). ena, telo z jeho tela (Gn 2, 23), t. j. jemu rovn a vemi blzka, je mu dan Bohom ako pomoc (Gn 2, 18), a tak predstavuje Boha, od ktorho prichdza pomoc. 101 Preto mu opust svojho otca a svoju matku a prine k svojej manelke a bud jednm telom1614 (Gn 2, 24). Sm Pn Jei potvrdzuje, e to znamen trval jednotu ivotov obidvoch, ke pripomna, ak bol od zaiatku Stvoriteov pln: 102 A u nie s dvaja, ale jedno telo (Mt 19, 6).
Manelstvo za vldy hriechu

1606Kad lovek skusuje zlo okolo seba a v sebe. Tto sksenos sa pociuje aj vo vzahoch medzi muom a enou. Ich zvzok bol vdy ohrozovan nesvornosou, duchom panovanosti, nevernosou, iarlivosou a spormi, ktor mu vies a k nenvisti a roztrke. Tento neporiadok sa me prejavova viac i menej vyhrotene a mono ho vo vej i menej miere prekona poda kultr, obdob a jednotlivcov. Zd sa vak, e m naozaj veobecn rz.

1607Poda viery tento neporiadok, ktor s bolesou kontatujeme, nepochdza z prirodzenosti mua a eny1849 ani z prirodzenej povahy ich vzahov, ale z hriechu. Prv hriech, zlom vo vzahu s Bohom, m ako prv nsledok zlom v prvotnom spoloenstve mua a eny.400 Ich vzahy sa naruili vzjomnmi obalobami, 103 ich vzjomn pralivosti, ktor je darom Stvoritea, 104 sa zmenila na vzahy panovanosti a iadostivosti; 105 ndhern povolanie mua a eny, aby boli plodnmi, aby sa rozmnoovali a ovldli zem, 106 Sa zaailo bolesami produ a nmahou pri zarban si na chlieb. 107

1608Napriek tomu poriadok stvorenia pretrvva,55 hoci je ako naruen. Aby sa rany po hriechu vylieili, mu a ena potrebuj pomoc milosti, ktor im Boh vo svojom nekonenom milosrdenstve nikdy neodoprel. 108 Bez tejto pomoci mu a ena nemu uskutoni jednotu svojich ivotov, na ktor ich Boh na zaiatku stvoril.
Manelstvo pod vchovnm vplyvom Zkona

1609Boh vo svojom milosrdenstve neopustil hrieneho loveka.410 Utrpenia, ktor nasledovali po hriechu, bolesti produ (Gn 3, 16) a prca v pote tvre (Gn 3, 19) s aj prostriedkami, ktor obmedzuj zhubn nsledky hriechu. Po pde manelstvo pomha prekonva uzatvranie sa do seba, egoizmus, vyhadvanie vlastnho pitku a otvra sa druhmu, vzjomnej pomoci a darovaniu seba samho.

1610Morlne svedomie, o sa tka jednoty a nerozluitenosti manelstva, sa vyvinulo pod vchovnm psobenm19632387 starho Zkona. Mnohoenstvo patriarchov a krov sa ete vslovne neodmieta. Ale Zkon dan Mojiovi m za cie chrni enu pred svojvonou nadvldou mua, hoci poda Pnovch slov nesie aj stopy muovej tvrdosti srdca, pre ktor Moji dovolil enu prepusti. 109

1611Tm, e proroci videli zmluvu Boha s Izraelom2192380 ako obraz vlunej a vernej manelskej lsky, 110 pripravovali vedomie vyvolenho udu, aby hlbie chpal jednotu a nerozluitenos manelstva. 111 2361 Knihy Rt a Tobi podvaj dojemn svedectv o vzneenom chpan manelstva a o vernosti a nenosti manelov. V Piesni piesn Tradcia vdy videla jedinen vyjadrenie udskej lsky, lebo je odbleskom Boej lsky, lsky silnej ako smr, ktor ani prvaly vody nemu uhasi (Pies 8, 6-7).
Manelstvo v Pnovi

1612Svadobn zmluva medzi Bohom a jeho udom Izraelom pripravila nov a ven zmluvu,521 v ktorej Bo Syn svojm vtelenm a obetou svojho ivota uritm spsobom zjednotil so sebou cel udstvo, ktor spasil, 112 a tak pripravil Barnkovu svadbu (Zjv 19, 7. 9).

1613Na zaiatku svojho verejnho ivota Jei vykonal svoje prv znamenie - na iados svojej Matky - poas svadobnej hostiny. 113 Cirkev pripisuje vek dleitos Jeiovej prtomnosti na svadbe v Kne. Vid v tom potvrdenie, e manelstvo je dobr, a predpove, e od tej chvle bude manelstvo innm znakom Kristovej prtomnosti.

1614Jei vo svojom kzan jednoznane uil,2336 ak je pvodn vznam zvzku mua a eny, takho, ak ho chcel Stvorite na zaiatku. Dovolenie prepusti vlastn manelku,2382 ktor dal Moji, bolo stupkom pred tvrdosou srdca. 114 Manelsk zvzok mua a eny je nerozluiten. Uzavrel ho sm Boh: o teda Boh spojil, nech lovek nerozluuje (Mt 19, 6).

1615Toto jednoznan naliehanie na nerozluitenos2364 manelskho zvzku mohlo vyvolva rozpaky a zda sa neuskutonitenou poiadavkou. 115 Jei vak neuloil manelom nenosn a prli ak bremeno, 116 aie ako Mojiov zkon. Kee priiel znovu nastoli prvotn poriadok stvorenia naruen hriechom, on sm dva silu a milos i manelstvo v novej dimenzii Boieho krovstva. Ak manelia bud nasledova Krista, ak zapr seba samch a vezm na seba svoj kr, 117 bud mc pochopi 118 pvodn zmysel manelstva a s Kristovou pomocou poda neho i. Tto milos kresanskho manelstva je ovocm Kristovho kra,1642 ktor je zdrojom celho kresanskho ivota.

1616Naznauje to apotol Pavol, ke hovor: Mui, milujte svoje manelky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samho vydal za u, aby ju posvtil (Ef 5, 25-26). A hne dodva: Preto mu zanech otca a matku a pripta sa k svojej manelke a bud dvaja v jednom tele. Toto tajomstvo je vek; ja hovorm o Kristovi a Cirkvi (Ef 5, 31-32).

1617Cel kresansk ivot nesie znak lsky Krista a Cirkvi796 ako lsky encha a nevesty. U krst, ktor zaleuje do Boieho udu, je svadobnm tajomstvom; je takpovediac svadobnm kpeom, 119 ktor predchdza svadobn hostinu - Eucharistiu. Kresansk manelstvo je zasa innm znakom, sviatosou zmluvy medzi Kristom a Cirkvou. Kee manelstvo medzi pokrstenmi naznauje a udeuje milos, je pravou sviatosou Novej zmluvy. 120
Panenstvo pre Boie krovstvo

1618Kristus je stredobodom celho kresanskho ivota.2232 Spojenie s nm m prednos pred vetkmi ostatnmi zvzkami, i u rodinnmi, alebo spoloenskmi. 121 U od zaiatku boli v Cirkvi mui a eny, ktor sa zriekli vekho dobra manelstva, aby nasledovali Barnka, kamkovek ide1579 (Zjv 14, 4), aby sa starali o veci Pnove a usilovali sa mu pi 122 a aby ili v strety enchovi, ktor prichdza. 123 Sm Kristus pozval niektorch, aby ho nasledovali v tomto spsobe ivota, ktorho je on vzorom:

Lebo s udia neschopn manelstva, pretoe sa tak narodili zo ivota matky, inch takmi urobili udia a in sa takmi urobili sami pre nebesk krovstvo. Kto to me pochopi, nech pochop (Mt 19, 12).

1619Panenstvo pre nebesk krovstvo922-924 je rozvinutm krstnej milosti, mocnm znakom prednosti spojenia s Kristom a vrcneho oakvania jeho nvratu, znakom, ktor aj pripomna, e manelstvo je skutonosou tohto sveta, ktor sa poma. 124

1620Oboje - sviatos manelstva a panenstvo pre Boie krovstvo - pochdzaj od samho Pna. On im dva zmysel a udeuje im potrebn milos, aby sa ili v slade s jeho vou. 125 2349 cta k panenstvu pre Boie krovstvo 126 a kresansk zmysel manelstva s neoddeliten a navzjom sa podporuj:

Kto zavrhuje manelstvo, umenuje aj slvu panenstva. Kto ho chvli, rob ... panenstvo obdivuhodnejm. Lebo o sa zd dobr v porovnan s horm, v skutonosti nie je vemi dobr; o vak je lepie ako to, o vetci povauj za dobro, je zvrchovan dobro. 127
II. Slvenie sviatosti manelstva

1621V latinskom obrade sa sviatos manelstva medzi dvoma veriacimi katolkmi normlne slvi poas svtej ome vzhadom na to, e vetky sviatosti s spt s Kristovm vekononm tajomstvom. 128 1323 V Eucharistii sa uskutouje pamiatka Novej zmluvy, ktorou sa Kristus navdy spojil s Cirkvou, svojou milovanou nevestou, za ktor vydal seba samho. 129 Je teda vhodn, aby manelia speatili svoj shlas da sa jeden druhmu obetou svojich ivotov tm, e ju spoja s obetou Krista za svoju Cirkev,1368 sprtomnenou v eucharistickej obete, a prijm Eucharistiu, aby asou na tom istom Kristovom tele a na tej istej Kristovej krvi boli jedno telo v Kristovi. 130

1622Ako sviatostn kon posvtenia, slvenie manelstva - vlenen do liturgie... - m by samo osebe platn, dstojn a plodn. 131 Je teda potrebn, aby sa budci manelia pripravili na slvenie svojho manelstva prijatm sviatosti poknia.1422

1623Poda latinskej tradcie si manelia ako vysluhovatelia Kristovej milosti navzjom udeuj sviatos manelstva tm, e pred Cirkvou vyjadria svoj shlas. V tradcich Vchodnch cirkv s svedkami prejavenia vzjomnho shlasu manelov biskupi alebo kazi, 132 ale pre platnos manelstva je potrebn aj ich poehnanie. 133

1624Rzne liturgie s bohat na modlitby poehnania a epiklzy (vzvania), v ktorch sa od Boha vyprosuje jeho milos a poehnanie pre novomanelov, najm pre nevestu. V epiklze tejto sviatosti manelia dostvaj Ducha Svtho ako spoloenstvo lsky736 Krista a Cirkvi. 134 Duch Svt je peaou ich zmluvy, stle prstupnm prameom ich lsky a silou, ktorou sa bude obnovova ich vernos.
III. Manelsk shlas

1625Hlavnmi astnkmi manelskej zmluvy s mu a ena, pokrsten a slobodn uzavrie manelstvo,1734 ktor slobodne vyjadria svoj shlas. By slobodnm znamen:

    * nepodlieha printeniu;
    * nema prekky zo strany prirodzenho alebo cirkevnho zkona.

1626Cirkev povauje vmenu shlasu medzi manelmi2201 za nevyhnutn prvok, ktor dva vznik manelstvu. 135 Ak shlas chba, manelstvo nejestvuje.

1627Shlas spova v udskom kone, ktorm sa manelia navzjom odovzdvaj a prijmaj: 136 Beriem si teba... za manelku. - Beriem si teba... za manela. 137 Tento shlas, ktor manelov vzjomne viae, nachdza svoje zavenie v tom, e sa dvaja stvaj jednm telom (Gn 2, 24). 138

1628Shlas m by konom vle kadej zo zmluvnch strn, bez ntlaku alebo vekho strachu vyvolanho zvonku. 139 1735 Takto shlas neme nahradi nijak udsk moc. 140 Ak tto sloboda chba, manelstvo je neplatn.

1629Z tohto dvodu (alebo z inch dvodov, ktor robia manelstvo neplatnm a neuskutonenm od zaiatku 141 ) Cirkev me po preskman prpadu kompetentnm cirkevnm sdom vyhlsi nulitu manelstva (nullitas matrimonii), to zna vyhlsi, e manelstvo nikdy nejestvovalo. V tomto prpade sa zmluvn strany mu zosobi, ale s povinn plni prirodzen zvzky vyplvajce z predchdzajceho spojenia. 142

1630Kaz (alebo diakon), ktor asistuje pri slven manelstva, prijma v mene Cirkvi shlas manelov a udeuje im poehnanie Cirkvi. Prtomnos sluobnka Cirkvi (ako aj svedkov) vyjadruje viditenm spsobom, e manelstvo je eklezilnou skutonosou.

1631Z tohto dvodu Cirkev normlne vyaduje od svojich veriacich cirkevn formu uzavretia manelstva. 143 Viacero dvodov prispieva na vysvetlenie tohto rozhodnutia:

    * sviatostn manelstvo je liturgick kon.1069 Preto je vhodn, aby sa slvilo vo verejnej liturgii Cirkvi;
    * manelstvo uvdza do cirkevnho stavu1537 (ordo), vytvra prva a povinnosti v Cirkvi medzi manelmi a voi deom;
    * pretoe manelstvo je ivotnm stavom v Cirkvi, je potrebn, aby bola istota o uzavret manelstva (odtia povinnos ma svedkov);
    * verejn rz shlasu chrni manelsk shlas,2365 ke raz bol dan, a pomha zosta mu vernm.

1632Aby shlas manelov bol slobodnm a zodpovednm konom a manelsk zmluva mala pevn a trvce udsk a kresansk zklady, prprava na manelstvo je nanajv dleit.

Prvoradou cestou tejto prpravy2206 je prklad a pouenie rodiov a rodn.

Duchovn pastieri a kresansk spoloenstvo ako Boia rodina maj nenahraditen lohu pri odovzdvan udskch a kresanskch hodnt manelstva a rodiny, 144 a to tm viac, e v sasnosti mnoho mladch ud skusuje nsledky rozbitch rodn, ktor tto prpravu u dostaujco nezabezpeuj:

Mladch treba predovetkm v samej rodine vhodne a vas poui o vzneenosti, poslan a prejavoch manelskej lsky, aby vychovan v cte k istote mohli prejs v primeranom veku od estnho zasnbenia do manelstva. 145 2350
Miean manelstv a rozdielnos kultu

1633V mnohch krajinch sa vemi asto vyskytuj prpady mieanho manelstva (medzi katolkom a pokrstenm nekatolkom). Tto skutonos vyaduje osobitn pozornos manelov a duchovnch pastierov. Prpad manelstiev s rozdielnosou kultu (medzi katolckym partnerom a nepokrstenm partnerom) si vyaduje ete viu opatrnos.

1634Rozdielnos vierovyznania medzi manelmi nie je pre manelstvo neprekonatenou prekkou, ak sa im podar da dovedna to, o kad z nich dostal vo svojom spoloenstve, a naui sa jeden od druhho spsob, ako kad z nich ije svoju vernos Kristovi. Neslobodno vak podceova ani akosti mieanch manelstiev. Vyplvaj z toho, e odlenie kresanov ete nie je prekonan. Manelia sa vystavuj nebezpeenstvu, e bud pociova drmu rozdelenia kresanov v samom lone svojej rodiny. Rozdielnos kultu817 me tieto akosti ete zvi. Rozdielnosti tkajce sa viery, samo chpanie manelstva, ale aj odlin nboensk mentality mu by v manelstve zdrojom napt najm pri vchove det. Vtedy sa me vynori pokuenie nboenskej ahostajnosti.

1635Poda prva platnho v Latinskej cirkvi miean manelstvo, aby bolo dovolen, potrebuje vslovn povolenie cirkevnej vrchnosti. 146 V prpade rozdielnosti kultu sa pre platnos manelstva vyaduje vslovn dipenz od prekky. 147 Toto povolenie alebo tento dipenz predpoklad, e obidve strnky poznaj a nevyluuj ciele a podstatn vlastnosti manelstva, ako aj to, e katolcka strnka potvrd zvzky - s ktormi treba oboznmi aj nekatolcku strnku - zachova svoju vieru a zabezpei krst a vchovu det v Katolckej cirkvi. 148

1636Vaka ekumenickmu dialgu821 v mnohch krajinch, mohli zainteresovan kresansk spoloenstv zorganizova spolon pastorciu mieanch manelstiev. Jej lohou je pomha tmto manelskm prom i ich osobitn situciu vo svetle viery. M im aj pomha prekonva naptia medzi povinnosami manelov jednho voi druhmu a voi ich cirkevnm spoloenstvm. M podporova rozvoj toho, o maj vo viere spolon, a ctu voi tomu, o ich rozdeuje.

1637V manelstvch s rozdielnosou kultu m katolcky manelsk partner osobitn lohu: Lebo neveriaci mu sa posvcuje v ene a neveriaca ena sa posvcuje v bratovi (1 Kor 7, 14). Pre kresanskho manelskho partnera a pre Cirkev je to vek rados, ak toto posvcovanie vedie k slobodnmu obrteniu druhho manelskho partnera na kresansk vieru. 149 primn manelsk lska, pokorn a trpezliv pestovanie rodinnch nost a vytrval modlitba mu pripravi neveriaceho manelskho partnera na to, aby prijal milos obrtenia.
IV. inky sviatosti manelstva

1638Z platnho manelstva vznik medzi manelmi zvzok, ktor je svojou prirodzenosou trval a vlun; okrem toho v kresanskom manelstve s manelia osobitnou sviatosou posilnen a akoby posvten na povinnosti a dstojnos svojho stavu 150
Manelsk zvzok

1639Sm Boh speauje shlas, ktorm sa manelia navzjom odovzdvaj a prijmaj. 151 Z ich zmluvy vznik z Boieho rozhodnutia trval ustanovize, a to aj pred spolonosou. 152 Zmluva manelov je zalenen do zmluvy Boha s umi: Prav manelsk lska je zapojen do Boej lsky. 153

1640Manelsk zvzok ustanovil teda sm Boh, take platne uzavret a manelskm konom zaven manelstvo (matrimonium ratum et consummatum) medzi pokrstenmi neme by nikdy rozviazan. Tento zvzok, vyplvajci zo slobodnho udskho inu manelov a zo zavenia manelstva, je neodvolatenou skutonosou2365 a dva vznik zmluve zaruenej vernosou Boha. Cirkev nem moc vyslovi sa proti tomuto ustanoveniu Boej mdrosti. 154
Milos sviatosti manelstva

1641Kresansk manelia... maj vo svojom ivotnom stave a poloen svoj vlastn dar v Boom ude. 155 Tto milos vlastn sviatosti manelstva je uren na zdokonaovanie lsky manelov a na posilovanie ich nerozluitenej jednoty. Touto milosou si v manelskom ivote, ako aj v prijat a vchove det navzjom pomhaj k svtosti. 156

1642Prameom tejto milosti je Kristus.615 Lebo ako kedysi Boh vyiel v strety svojmu udu zmluvou lsky a vernosti, tak teraz Spasite ud a ench Cirkvi ide kresanskm manelom v strety796 sviatosou manelstva 157 Zostva s nimi, dva im silu vzia na seba svoj kr a nasledova ho, znovu povsta po svojich pdoch, navzjom si odpa, vzjomne si nies bremen 158 podriaova sa jeden druhmu v bzni pred Kristom (Ef 5, 21) a milova sa nadprirodzenou nenou a plodnou lskou. V radostiach ich lsky a ich rodinnho ivota im Kristus u na tomto svete dva vopred oksi Barnkovu svadobn hostinu:

Ako by sme mohli opsa astie takho manelstva, ktor Cirkev spja, obeta posiluje, poehnanie speauje, anjeli ohlasuj a Otec schvauje?... Ak jarmo to maj dvaja veriaci spojen jedinou ndejou, jedinou tbou, rovnakm spsobom ivota a tou istou podriadenosou! Obaja s deti jednho Otca, obaja s spolusluhovia. Nijak rozdiel ducha ani tela, ale naozaj dvaja v jednom tele. Kde je jedno telo, je [aj] jeden duch. 159
V. Dobr a poiadavky manelskej lsky

1643Manelsk lska m v sebe plnos,2361 v ktorej maj miesto vetky zloky [udskej] osoby: poiadavky tela a pudu, sily zmyslov a citov, tby ducha a vle. Tto lska smeruje k o najhlbej osobnej jednote, ktor ponad spojenie v jednom tele vedie k tomu, aby vytvorila jedno srdce a jednu duu; vyaduje nerozluitenos a vernos v definitvnom vzjomnom sebadarovan a otvra sa pre plodnos. Slovom, ide tu o normlne charakteristick vlastnosti kadej prirodzenej manelskej lsky, ale s novm vznamom, ktor ich nielen oisuje a upevuje, ale aj povzna natoko, e sa stvaj vyjadrenm isto kresanskch hodnt. 160
Jednota a nerozluitenos manelstva

1644Lska manelov samou svojou povahou vyaduje jednotu a nerozluitenos spoloenstva ich osb, ktor zaha cel ich ivot: A tak u nie s dvaja, ale jedno telo (Mt 19, 6). 161 Manelia s povolan neprestajne rs vo svojom spoloenstve kadodennou vernosou manelskmu subu plnho vzjomnho sebadarovania. 162 Toto udsk spoloenstvo je upevnen, oisten a zaven spoloenstvom v Jeiovi Kristovi, udelenom sviatosou manelstva. Prehlbuje sa ivotom spolonej viery a spolone prijmanou Eucharistiou.

1645Jednota manelstva potvrden Pnom369 je oividne zrejm aj z rovnakej osobnej dstojnosti eny a mua, ktor treba uznva vo vzjomnej a plnej lske. 163 Polygamia (mnohoenstvo) je v rozpore s touto rovnakou dstojnosou a manelskou lskou, ktor je jedin a vlun. 164
Vernos manelskej lsky2364-2365

1646Manelsk lska samou svojou povahou vyaduje od manelov neporuiten vernos. Vyplva to z daru seba samch, ktorm sa manelia odovzdvaj jeden druhmu. Lska chce by definitvna. Neme trva iba do novho rozhodnutia. Toto dvern spojenie, ie vzjomn darovanie dvoch osb, ako aj dobro det vyaduj pln vernos manelov a drazne poaduj ich nerozluiten jednotu. 165

1647Najhlbm dvodom je vernos Boha svojej zmluve a vernos Krista svojej Cirkvi. Sviatos manelstva rob manelov schopnmi, aby tto vernos predstavovali a vydvali o nej svedectvo. Sviatosou nadobda nerozluitenos manelstva nov a hlb vznam.

1648Me sa zda ak, ba dokonca nemon spoji sa na cel ivot s jednou osobou. Preto je vemi dleit ohlasova dobr zves, e Boh ns miluje definitvnou a neodvolatenou lskou, e manelia maj as na tejto lske, ktor ich vedie a posiluje, a e svojou vernosou mu by svedkami vernej Boej lsky. Manelia, ktor s pomocou Boej milosti vydvaj takto svedectvo, asto vo vemi akch podmienkach, si zasluhuj vanos a podporu cirkevnho spoloenstva. 166

1649S vak situcie, v ktorch sa manelsk spoluitie stva z najrozlinejch dvodov prakticky nemonm. V takchto prpadoch Cirkev pripa fyzick rozluku2383 manelov a koniec spoluitia. Pred Bohom vak manelia neprestvaj by manelom a manelkou; nemu uzavrie nov zvzok. V takejto akej situcii najlepm rieenm by bolo zmierenie, ak je to mon. Kresansk spoloenstvo je povolan pomha tmto osobm, aby kresansky prevali svoju situciu vern svojmu manelskmu zvzku, ktor ostva nerozluiten. 167

1650Dnes je v mnohch krajinch vek poet katolkov, ktor sa uchyuj k rozvodu2384 poda obianskych zkonov a civilne uzatvraj nov zvzok. Cirkev, vern slovm Jeia Krista (Kad, kto prepust svoju manelku a vezme si in, dopa sa voi nej cudzolostva. A ak ona prepust svojho mua a vyd sa za inho, cudzolo: Mk 10, 11-12), je presveden, e neme uzna nov zvzok za platn, ak je platn prv manelstvo. Ak sa rozveden zosobili civilne, nachdzaj sa v situcii, ktor objektvne poruuje Bo zkon. Preto nemu pristupova k prijmaniu Eucharistie, km tto situcia trv. Z toho istho dvodu nemu vykonva v Cirkvi ist zodpovedn funkcie. Zmierenie sviatosou poknia sa me udeli len tm, o utuj, e poruili znak zmluvy a vernosti Kristovi, a zavzuj sa i v plnej zdranlivosti.

1651Voi kresanom, ktor ij v takejto situcii a ktor si asto zachovaj vieru a elaj si kresansky vychovva svoje deti, kazi a cel spoloenstvo maj prejavova pozorn starostlivos, aby sa nepovaovali akoby za odlench od Cirkvi, na ktorej ivote sa ako pokrsten mu a maj zastova

Treba ich... povzbudzova, aby povali Boie slovo, zastovali sa na obete svtej ome, vytrvalo sa modlili, konali skutky lsky a podporovali podujatia spoloenstva v prospech spravodlivosti, vychovvali svoje deti v kresanskej viere, pestovali ducha kajcnosti a konali skutky poknia, a tak si de o de vyprosovali Boiu milos. 168
Otvorenos pre plodnos2366-2367

1652Samotn manelsk ustanovize a manelsk lska s svojou prirodzenou povahou zameran na plodenie a vchovu potomstva372 a tm dosahuj akoby svoju korunu. 169

Deti s najvzcnejm darom manelstva a najviac prispievaj k dobru samch rodiov. Sm Boh, ktor povedal: ,Nie je dobre by loveku sammu' (Gn 2, 18) a ktor ,od zaiatku stvoril loveka ako mua a enu' (Mt 19, 4), chcejc mu da osobitn as na svojom stvoriteskom diele, poehnal mua a enu a povedal: ,Plote a mnote sa' (Gn 1, 28). Preto prav pestovanie manelskej lsky a cel z nej pochdzajci spsob rodinnho ivota, bez zanedbania ostatnch cieov manelstva, smeruj k tomu, aby manelia boli ochotn odvne spolupracova s lskou Stvoritea a Spasitea, ktor ich prostrednctvom stle roziruje a obohacuje svoju rodinu. 170

1653Plodnos manelskej lsky sa roziruje aj na ovocie mravnho, duchovnho a nadprirodzenho ivota, ktor rodiia odovzdvaj svojim deom vchovou. Rodiia s prvmi a hlavnmi vychovvatemi svojich det. 171 V tomto zmysle je zkladnou lohou manelstva a rodiny2231 by v slube ivota. 172

1654Manelia, ktorm Boh nedoprial ma deti, mu i napriek tomu vies zmyslupln manelsk ivot z hadiska udskho i kresanskho. Ich manelstvo me vynika plodnosou lsky, pohostinnosti a obetavosti.
VI. Domca cirkev

1655Kristus sa chcel narodi a vyrs v kruhu svtej rodiny Jozefa a Mrie. Cirkev je v skutonosti Boia rodina.759 Jadro Cirkvi u od jej zaiatkov tvorili asto t, o uverili s celm svojm domom. 173 Ke sa obrtili, tili po tom, aby aj cel ich dom bol spasen. 174 Tieto rodiny, ktor sa stali veriacimi, boli malmi ostrovmi kresanskho ivota v neveriacom svete.

1656V sasnom svete, ktor je viere asto cudz, ba a nepriatesk, maj kresansk rodiny prvorad vznam ako ohnisk ivej a iarivej viery. Preto Druh vatiknsky koncil nazva rodinu starobylm nzvom Ecclesia domestica (domca cirkev). 175 2204 V kruhu rodiny maj by rodiia slovom a prkladom prvmi hlsatemi viery pre svoje deti a maj pestova povolanie vlastn kadmu z nich a s osobitnou starostlivosou povolanie duchovn. 176

1657V rodine sa vemi jasne uplatuje aj krstn kazstvo1268 otca, matky, det a vetkch lenov rodiny prijmanm sviatost, modlitbou a vzdvanm vaky, svedectvom svtho ivota, sebazapieranm a inorodou lskou. 177 Rodina je tak prvou kolou kresanskho ivota2214-2231 a kolou plnej udskosti. 178 Tu sa lovek u trpezlivosti a radosti z prce, bratskej lske, vekodunmu a optovnmu odpaniu a najm uctievaniu Boha modlitbou a obetou svojho ivota.

1658Treba ete spomen niektor osoby, ktor s pre konkrtne podmienky, v ktorch musia i - a asto bez toho, eby to boli chceli -, osobitne blzke Jeiovmu srdcu, a preto si zasluhuj lsku a pozorn starostlivos Cirkvi a najm duchovnch pastierov. Je to vek poet slobodnch osb. Mnoh z nich ostvaj bez udskej rodiny, asto z dvodov svojej chudoby. S medzi nimi aj tak, o prevaj svoju situciu v duchu blahoslavenstiev a prpadne slia Bohu a blnemu.2231 Tmto vetkm treba otvori dvere rodn, domcich cirkv, i dvere vekej rodiny, ktorou je Cirkev.2233 Nik nie je na tomto svete bez rodiny. Cirkev je domovom a rodinou pre vetkch, najm pre tch, o sa ,namhaj a s preaen' (Mt 1 l, 28). 179
Zhrnutie

1659Svt Pavol hovor: Mui, milujte svoje manelky, ako aj Kristus miloval Cirkev... Toto tajomstvo je vek; ja hovorm o Kristovi a Cirkvi (Ef 5, 25. 32).

1660Manelsk zmluvu, ktorou mu a ena vytvraj medzi sebou dvern spoloenstvo ivota a lsky, ustanovil Stvorite a vybavil vlastnmi zkonmi. Svojou prirodzenou povahou je zameran na dobro manelov, ako aj na plodenie a vchovu det. Manelsk zmluvu medzi pokrstenmi Kristus Pn povil na hodnos sviatosti. 180

1661Sviatos manelstva je znakom spojenia Krista a Cirkvi. Dva manelom milos milova sa lskou, akou Kristus miloval svoju Cirkev; takto milos sviatosti zdokonauje udsk lsku manelov, posiluje ich nerozluiten jednotu a posvcuje ich na ceste do venho ivota. 181

1662Manelstvo sa zaklad na shlase manelov, t. j. na vli vzjomne a definitvne sa darova s cieom i poda zmluvy vernej a plodnej lsky.

1663Pretoe manelstvo zarauje manelov do verejnho ivotnho stavu v Cirkvi, je potrebn, aby jeho slvenie bolo verejn, v rmci liturgickho slvenia, pred kazom (alebo pred kvalifikovanm svedkom Cirkvi), pred svedkami a zhromadenm veriacich.

1664Jednota, nerozluitenos a otvorenos pre plodnos s pre manelstvo podstatn. Polygamia (mnohoenstvo) je nezluiten s jednotou manelstva. Rozvod rozluuje, o Boh spojil. Odmietnutie plodnosti zbavuje manelsk ivot jeho najvzcnejieho daru, ktorm je diea. 182

1665Nov manelstvo rozvedench, km ije legitmny manelsk partner, poruuje Bo pln a zkon, ako ich uil Kristus. Rozveden, ktor uzavreli nov zvzok nie s odlen od Cirkvi, ale nemu prijma Eucharistiu. Maj vies svoj kresansk ivot najm tm, e vychovvaj svoje deti vo viere.

1666Kresansk rodina je miesto, kde deti dostvaj prv ohlasovanie viery. Preto sa rodina prvom vol domca cirkev, spoloenstvo milosti a modlitby, kola udskch nost a kresanskej lsky.
tvrt kapitola
Ostatn liturgick slvenia
1. lnok
Svteniny

1667Svt matka Cirkev ustanovila aj svteniny. S to posvtn znaky, ktormi sa, uritm napodobnenm sviatost, naznauj a na orodovanie Cirkvi dosahuj najm duchovn inky. Svteniny pripravuj ud na prijatie hlavnho inku sviatost a posvcuj rozlin okolnosti ivota. 1
Charakteristick rty svtenn

1668Cirkev ustanovila svteniny na posvtenie niektorch cirkevnch sluieb, niektorch ivotnch stavov, najrozlinejch okolnost kresanskho ivota, ako aj pouvania vec, ktor s uiton pre loveka. Poda pastoranch rozhodnut biskupov svteniny mu zodpoveda aj potrebm, kultre a dejinm kresanskho udu istho kraja alebo obdobia. Obsahuj vdy modlitbu, ktor asto sprevdza stanoven znak,6992157 ako je vkladanie ruky, znak kra a pokropenie poehnanou (svtenou) vodou (pripomnajcou krst).

1669Svteniny pochdzaj z krstnho kazstva:784 kad pokrsten je povolan, aby bol poehnanm 2 a aby poehnval. 3 Preto laici mu udeova niektor poehnania. 4 2626 m viac sa poehnanie tka eklzilneho a sviatostnho ivota, tm viac sa jeho udeovanie vyhradzuje vysvtenm sluobnkom (biskupom, kazom alebo diakonom). 5

1670Svteniny neudeuj milos Ducha Svtho1128 na spsob sviatost, ale modlitbou Cirkvi pripravuj na prijatie milosti2001 a uspsobuj na spoluprcu s ou. Pre dobre disponovanch veriacich takmer vetky udalosti ivota s posvcovan Boou milosou vyvierajcou z Kristovho vekononho tajomstva utrpenia, smrti a zmtvychvstania, z ktorho erpaj svoju innos vetky sviatosti a svteniny. A takmer kad sprvne pouvanie hmotnch vec sa d zamera na posvtenie loveka a oslavu Boha 6
Rozlin formy svtenn

1671Medzi svteniny patria predovetkm poehnania1078 (osb, jedla, predmetov, miest). Kad poehnanie je oslavou Boha a prosbou o jeho dary. Kresania s v Kristovi poehnan Bohom Otcom vetkm nebeskm duchovnm poehnanm (Ef 1, 3). Preto Cirkev udeuje poehnanie, vzvajc Jeiovo meno, priom zvyajne rob svt znak Kristovho kra.

1672Niektor poehnania maj trval dosah, lebo ich inok je v tom, e zasvcuj osoby Bohu a vyhradzuj predmety a miesta na liturgick ely. Medzi poehnania, ktor s uren osobm - nesm sa zamiea so sviatostnou vysviackou - patr poehnanie opta alebo optky kltora,923 zasvtenie panien a vdov, obrad rehonej profesie a poehnania pre niektor cirkevn sluby925903 (lektori, akolyti, katechti a pod.). Ako prklad poehnan, ktor sa tkaj predmetov, mono uvies obrad posvtenia alebo poehnania chrmu alebo oltra, poehnanie posvtnch olejov, liturgickch ndob a rch, zvonov at.

1673Ke Cirkev verejne a s autoritou iada v mene Jeia Krista, aby niektor osoba alebo nejak predmet boli chrnen proti vplyvu zlho ducha395 a vymanen z jeho moci, hovor sa o exorcizme.550 Jei ho vykonval 7 a od neho m Cirkev moc a poslanie vyha diablov. 8 V jednoduchej forme sa exorcizmus vykonva pri slven krstu. Slvnostn, tzv. vek exorcizmus1237 me vykonva len kaz, a to s dovolenm biskupa. Treba pri tom postupova rozvne a prsne zachovva predpisy stanoven Cirkvou. 9 Cieom exorcizmu je vyhna zlch duchov alebo oslobodi od diabolskho vplyvu, a to duchovnou autoritou, ktor Jei zveril svojej Cirkvi. Vemi odlin je prpad chorb, najm psychickch, ktorch lieenie patr do oblasti lekrskej vedy. Preto skr ne by sa vykonal exorcizmus, je dleit presvedi sa, e ide o prtomnos zlho ducha, a nie o dajak chorobu.
udov nbonos

1674Katechza m bra do vahy nielen liturgiu sviatost a svtenn, ale aj formy zbonosti veriacich a udov nbonos. Nboensk ctenie kresanskho udu si vdy nalo prejav v rozmanitch formch zbonosti,2688 ktor obklopuj sviatostn ivot Cirkvi, ako je uctievanie relikvi, nvtevy svt, pte, procesie, krov cesta, nboensk tance, ruenec, medaily at. 10 26692678

1675Tieto prejavy s predenm liturgickho ivota Cirkvi, ale ho nenahrdzaj. Tieto pobonosti treba s ohadom na liturgick obdobia usporiada tak, aby boli v slade s posvtnou liturgiou, aby sa od nej istm spsobom odvodzovali a k nej privdzali ud, lebo liturgia ich svojou povahou vemi prevyuje. 11

1676Je potrebn pastoran rozvnos, aby sa udriavala a podporovala udov nbonos a, ak treba, aby sa oistilo a napravilo nboensk ctenie, ktor stoj v pozad tchto pobonost, a aby sa prehlbovalo poznanie Kristovho tajomstva. Vykonvanie pobonost je podriaden starostlivosti a sudku biskupov426 a veobecnm cirkevnm predpisom. 12

udov nbonos je vo svojom jadre shrnom hodnt, ktor s kresanskou mdrosou odpoved na vek existenn otzky. Katolcka udov mdros m schopnos ivotnej syntzy. Takto tvorivo spja bosk a udsk, Jeia Krista a Pannu Mriu, ducha a telo, spoloenstvo a ustanovize, osobu a komunitu, vieru a vlas rozum a cit. Tto mdros je kresanskm humanizmom, ktor radiklne dosvieda dstojnos kadej osoby ako Boieho dieaa, vytvra zkladn bratstvo, u stretva sa s prrodou, chpa prcu a poskytuje dvody na rados a dobr nladu, a to aj uprostred vemi tvrdho ivota. Tto mdros je aj pre ud zkladnm kritriom rozliovania, evanjeliovm ctenm, ktorm spontnne chpe, kedy sa v Cirkvi sli evanjeliu a kedy sa ono vyprzduje a zada inmi zujmami. 13
Zhrnutie

1677Svteninami sa volaj Cirkvou stanoven posvtn znaky, ktorch cieom je pripravi ud na prijatie ovocia sviatost a posvcova rozlin situcie ivota.

1678Medzi svteninami maj dleit miesto poehnania. S oslavou Boha za jeho diela a dary a sasne orodovanm Cirkvi, aby udia mohli pouva Boie dary v duchu evanjelia.

1679Kresansk ivot sa okrem liturgie iv rozmanitmi formami udovej nbonosti, zakorenenmi v rozlinch kultrach. Cirkev podporuje formy udovej nbonosti, ktor vyjadruj evanjeliov ctenie i udsk mdros a obohacuj kresansk ivot, ale zrove sa star o to, aby ich osvecovala svetlom viery.
2. lnok
Kresansk pohreb

1680Vetky sviatosti1525 a predovetkm sviatosti uvdzania do kresanskho ivota maj za cie posledn Vek noc Boieho dieaa, ktor ho cez smr uvedie do ivota v Krovstve. Vtedy sa napln, o kresan vyznval vo viere a ndeji: Oakvam vzkriesenie mtvych a ivot budceho veku. 14
I. Posledn Vek noc kresana

1681Kresansk zmysel smrti1010-1014 sa stva zjavnm vo svetle vekononho tajomstva Kristovej smrti a zmtvychvstania, v ktorom spova naa jedin ndej. Kresan, ktor umiera v Kristovi Jeiovi, sa vzdiali z tela a bva u Pna. 15

1682Dom smrti sa pre kresana zana na konci jeho sviatostnho ivota dovenie jeho znovuzrodenia, ktor sa zaalo v krste, konen pripodobnenie obrazu Syna, udelen pomazanm Ducha Svtho, a as na hostine Krovstva, ktor bola anticipovan v Eucharistii, hoci ete potrebuje posledn oistenia, aby si mohol obliec svadobn rcho.

1683Cirkev, ktor ako matka1020 sviatostne nosila kresana vo svojom lone poas jeho pozemskho putovania, sprevdza ho aj na konci jeho cesty, aby ho odovzdala do Otcovch rk.627 V Kristovi obetuje Otcovi diea jeho milosti a v ndeji uklad do zeme semeno tela, ktor vstane v slve. 16 Toto obetovanie sa plne slvi v eucharistickej obete; poehnania pred jej slvenm a po om s svteniny.
II. Slvenie pohrebu

1684Kresansk pohreb je liturgickm slvenm Cirkvi. Sluba Cirkvi tu m za cie jednak vyjadri inn spoloenstvo so zosnulm a jednak umoni na om as spoloenstvu zdenmu na pohrebe a ohlasova mu ven ivot.

1685Rozlin pohrebn obrady vyjadruj vekonon rz kresanskej smrti a zodpovedaj situcim a tradcim jednotlivch krajn, aj o sa tka liturgickej farby. 17

1686Pohrebn obrady (Ordo exsequiarum) rmskej liturgie predkladaj tri druhy slvenia pohrebu zodpovedajce trom miestam, na ktorch sa pohreb kon (dom, kostol, cintorn), a dleitosti, ak mu pripisuje rodina, miestne zvyky, kultra a udov nbonos. Konene, priebeh pohrebnch obradov je spolon vetkm liturgickm tradcim. Obsahuje tyri zkladn asti:

1687Privtanie spoloenstva. Slvenie sa zana pozdravom viery. Prbuzn zosnulho sa privtaj slovami techy (v zmysle Novho zkona: sily Ducha Svtho v ndeji 18 ). Modliace sa spoloenstvo, ktor sa zhromadilo, oakva tie slov venho ivota. Smr jednho lena spoloenstva (alebo vroie smrti, i siedmy alebo tridsiaty de po smrti) je udalos, ktor m presahova perspektvy tohto sveta a pritiahnu veriacich do opravdivch perspektv viery vo vzkriesenho Krista.

1688Liturgia slova poas pohrebu vyaduje pozornejiu prpravu aj preto, lebo v zdenom zhromaden mu by veriaci, ktor sa zriedka zastuj na liturgii, a priatelia zosnulho, ktor nie s kresanmi. Najm homlia sa m vyhba forme a tlu pohrebnej chvlorei 19 a m objasni tajomstvo kresanskej smrti vo svetle vzkriesenho Krista.

1689Eucharistick obeta.1371 Ak sa slvenie pohrebu kon v kostole, Eucharistia je srdcom vekononej skutonosti kresanskej smrti. 20 Vtedy Cirkev vyjadruje svoje inn spoloenstvo so zosnulm: prina Otcovi v Duchu Svtom obetu Kristovej smrti a zmtvychvstania a pros ho, aby jeho diea bolo oisten od svojich hriechov a ich nsledkov a bolo pripusten k vekononej plnosti hostiny Krovstva. 21 Takto slvenou Eucharistiou sa spoloenstvo veriacich a osobitne rodina zosnulho u i v spoloenstve s tm, ktor usnul v Pnovi,958 a to tak, e prijma Kristovo telo, ktorho je on ivm dom, a potom sa za neho a s nm modl.

1690Poslednm rozlenm (poslednm zbohom - s Bohom) odpora Cirkev zosnulho Bohu. Je to posledn... rozlenie, pri ktorom kresansk spoloenstvo pozdravuje svojho lena, prv ne sa jeho telo vynesie alebo pochov. 22 2300 Byzantsk tradcia to vyjadruje bozkom na rozlku zosnulmu:

Tento zveren pozdrav sa spieva preto, e odili z tohto ivota a odlili sa od neho, ale aj preto, e jestvuje spoloenstvo a zjednotenie, lebo smrou vbec nebudeme odlen jedni od druhch. Ve vetci ideme tou istou cestou a zaujmeme to ist miesto a nikdy nebudeme od seba odlen, lebo budeme i pre Krista. Aj teraz sme spojen s Kristom, krajc k nemu... Vetci veriaci budeme spolu s Kristom. 23
Tretia as
ivot v Kristovi

1691Kresan, poznaj svoju dstojnos, a kee si dostal as na Boej prirodzenosti, nevracaj sa nzkymi skutkami k starmu potupnmu ivotu. Pamtaj, akej Hlavy a akho tela si dom.790 Spome si, e si bol vytrhnut z moci temnt a prenesen do Boieho svetla a krovstva. 1

1692Vyznanie viery vyjadrilo vekos darov, ktor Boh udelil lovekovi v diele stvorenia a ete viac vykpenm a posvtenm. o viera vyznva, to sviatosti udeuj: kresania sa sviatosami, ktor spsobuj ich znovuzrodenie, stvaj Bomi demi (Jn 1, 12; 1 Jn 3, 1), astnmi na Boej prirodzenosti (2 Pt 1, 4). Poznajc vierou svoju nov dstojnos, s povolan i odteraz tak, aby to zodpovedalo Kristovmu evanjeliu (Flp 1, 27). Sviatosami a modlitbou dostvaj Kristovu milos a dary jeho Ducha, ktor ich na to uschopuj.

1693Jei Kristus robil vdy to, o sa pilo Otcovi. 2 Stle il v dokonalom spoloenstve s nm. Takisto aj jeho uenci s povolan, aby ili pred tvrou Otca, ktor vid aj v skrytosti (Mt 6, 6), a boli dokonal, ako je dokonal... nebesk Otec (Mt 5, 48).

1694Kresania, vlenen krstom do Krista, 3 1267 s mtvi hriechu a ij Bohu v Kristovi Jeiovi (Rim 6, 11); tak maj as na ivote Zmtvychvstalho. 4 Nasledujc Krista a spojen s nm, 5 mu napodobova Boha ako milovan deti a i v lske (Ef 5, 1-2) tm, e prispsobia svoje mylienky, slov a skutky zmaniu Krista Jeia (Flp 2, 5) a bud nasledova jeho prklad. 6

1695Ospravodliven v mene Pna Jeia Krista a v Duchu nho Boha (1 Kor 6, 11), posvten a povolan k svtosti (1 Kor 1, 2) sa kresania stali chrmom Ducha Svtho (1 Kor 6, 19). Tento Duch Syna ich u modli sa k Otcovi, 7 a kee sa stal ich ivotom, pobda ich kona 8 tak, aby inorodou lskou prinali ovocie Ducha (Gal 5, 22). Duch Svt liei rany hriechu a tm ns duchovne obnovuje premenou zmania (Ef 4, 23). Osvecuje ns a posiluje, aby sme ili ako synovia svetla (Ef 5, 8) v dobrote, spravodlivosti a pravde (Ef 5, 9) vo vetkom.

1696Kristova cesta vedie do ivota1970 (Mt 7, 14), opan cesta vedie do zatratenia (Mt 7, 13). 9 Evanjeliov podobenstvo o dvoch cestch m stle miesto v katechze Cirkvi. Poukazuje na dleitos morlnych rozhodnut pre nau spsu. S dve cesty: jedna je cestou ivota, druh cestou smrti; medzi nimi je vak vek rozdiel. 10

1697Pri katechze je dleit vemi jasne vysvetli, ak radostn je Kristova cesta a ak poiadavky kladie. 11 Katechza o novom ivote (Rim 6, 4) v Kristovi m by:

    * katechzou o Duchu Svtom,737nn. vntornom Uiteovi ivota poda Krista, milom hosovi a priateovi, ktor tento ivot podnecuje, riadi, naprva a posiluje;
    * katechzou o milosti,1938nn. lebo milosou sme spasen a len s pomocou milosti mu nae skutky prina ovocie pre ven ivot;
    * katechzou o blahoslavenstvch,1716nn. lebo Kristova cesta je zhrnut v blahoslavenstvch; ony s jedinou cestou k venmu astiu, po ktorom ti srdce loveka;
    * katechzou o hriechu a odpusten,1846nn. lebo ke lovek neuzn, e je hrienikom, neme pozna pravdu o sebe, ktor je podmienkou sprvneho konania, a keby sa mu neponklo odpustenie, nemohol by tto pravdu znies;
    * katechzou o udskch nostiach,1803nn. ktor umouje pochopi krsu a pralivos sprvnych dispozci kona dobro;
    * katechzou o kresanskch nostiach viery,1812nn. ndeje a lsky, ktor sa vekodune inpiruje prkladom svtch;
    * katechzou o dvojitom prikzan lsky2067 rozvinutom v Desatore;
    * katechzou eklezilnou,946nn. lebo kresansk ivot me rs, rozvja sa a dva sa len v mnohonsobnej vmene duchovnch dobier v spoloenstve svtch.

1698Vchodiskom a cieom tejto katechzy426 m by vdy Jei Kristus, ktor je cesta, pravda a ivot (Jn 14, 6). S pohadom upretm vo viere na neho mu veriaci v Krista dfa, e on v nich uskuton svoje prisbenia a e ke ho bud milova lskou, akou ich miloval on, bud kona skutky, ktor zodpovedaj ich dstojnosti:

Prosm a, uvauj o tom, e n Pn Jei Kristus je tvojou ozajstnou Hlavou a ty si jednm z jeho dov. On je pre teba to, m je hlava pre dy. Vetko, o je jeho, je tvoje: jeho duch, srdce, telo, dua a vetky schopnosti, ktor m pouva, akoby boli tvoje vlastn, aby si slil Bohu, chvlil ho, miloval a oslavoval. Ty si pre neho to, m je d pre hlavu. Preto on vemi ti pouva vetky tvoje schopnosti, akoby boli jeho, na slubu a slvu svojmu Otcovi. 12

Pre ma i je Kristus (Flp 1, 21).
Prv oddiel
Povolanie loveka: ivot v duchu

1699ivot v Duchu Svtom uskutouje povolanie loveka (prv kapitola). Spova v lske k Bohu a v udskej solidarite (druh kapitola). Je nm udelen nezaslene (z milosti) ako spsa (tretia kapitola).
Prv kapitola
Dstojnos udskej osoby

1700Dstojnos udskej osoby m pvod v stvoren loveka356 na Bo obraz a podobu (1. lnok); uskutouje sa v jej povolan k Boej blaenosti (2. lnok). Je vlastnosou loveka slobodne smerova k tomuto zaveniu (3. lnok). Svojimi vedommi a dobrovonmi inmi (4. lnok) sa lovek bu zameriava, alebo nezameriava na dobro prisben Bohom a dosvedovan morlnym svedomm (5. lnok). udia buduj samch seba a vntorne rast: z celho svojho zmyslovho a duchovnho ivota utvraj materil svojho rastu (6. lnok). S pomocou milosti rast v nosti (7. lnok); vyhbaj sa hriechu,1439 a ak sa ho dopustili, odovzdvaj sa ako mrnotratn syn 1 do milosrdenstva nho nebeskho Otca (8. lnok). Tak dosahuj dokonalos v lske.
1. lnok
lovek, Bo obraz

1701Kristus... v samom zjaven tajomstva Otca359 a jeho lsky naplno odhauje loveka loveku a ukazuje mu jeho vzneen povolanie. 2 V Kristovi, ktor je obraz neviditenho Boha (Kol 1, 15), 3 bol lovek stvoren na obraz a podobu Stvoritea. V Kristovi, Vykupiteovi a Spasiteovi, Bo obraz, deformovan v lovekovi prvm hriechom, bol obnoven vo svojej pvodnej krse a zoachten Boou milosou. 4

1702Bo obraz je prtomn v kadom lovekovi.1878 iari v spoloenstve osb, ktor je podobn jednote boskch osb medzi sebou (porov. druh kapitolu).

1703udsk osoba obdaren duchovnou a nesmrtenou duou 5 363 je jedin tvor na zemi, ktorho Boh chcel pre neho samho. 6 U od svojho poatia je uren pre ven blaenos.2258

1704udsk osoba m as na svetle a sile Boieho Ducha. Svojm rozumom je schopn pochopi poriadok vec339 stanoven Stvoriteom. Svojou vou je sama od seba schopn smerova k svojmu pravmu dobru. Nachdza svoju dokonalos v tom, e had a miluje pravdu a dobro. 7 30

1705Vaka svojej dui a svojim duchovnm schopnostiam rozumu a vle je lovek obdaren slobodou,1730 ktor je vynikajcim znakom Boieho obrazu. 8

1706Svojm rozumom lovek spoznva Bo hlas, ktor ho pobda kona dobr a chrni sa zlho. 9 Kad lovek je povinn riadi sa tmto zkonom, ktor sa ozva vo svedom a spa sa v lske k Bohu1776 a blnemu. Mravn ivot sved o dstojnosti udskej osoby.

1707Ale lovek, na nahovranie Zlho,397 u na zaiatku dejn zneuil svoju slobodu 10 Podahol pokueniu a spchal zlo. Uchovva si sce tbu po dobre, ale jeho prirodzenos je ranen dedinm hriechom. Stal sa nchylnm na zl a podlieha omylu:

A tak je lovek rozpolten sm v sebe. Cel ivot loveka, tak individulny, ako aj kolektvny, sa preto jav ako dramatick zpas medzi dobrom a zlom, medzi svetlom a tmou. 11

1708Kristus ns svojm umuenm oslobodil617 od satana a od hriechu. Zaslil nm nov ivot v Duchu Svtom. Jeho milos obnovuje, o v ns hriech pokazil.

1709Kto ver v Krista, stva sa Bom synom.1265 Toto adoptovanie za syna ho premiea a umouje mu nasledova Kristov prklad. Rob ho schopnm sprvne kona a robi dobro. Uenk zjednoten so svojm Spasiteom dosahuje dokonalos lsky ie svtos. Mravn ivot dozret v milosti sa rozvja do venho ivota v nebeskej slve.1050

Zhrnutie

1710Kristus... naplno odhauje loveka loveku a ukazuje mu jeho vzneen povolanie. 12

1711udsk osoba, obdaren duchovnou duou, rozumom a vou, je u od svojho poatia zameran na Boha a uren na ven blaenos. Sna sa o svoju dokonalos tm, e had a miluje pravdu a dobro. 13

1712Prav sloboda je v lovekovi vynikajcim znakom Boieho obrazu. 14

1713lovek je povinn riadi sa mravnm zkonom, ktor ho pobda kona dobr a chrni sa zlho. 15 Tento zkon sa ozva v jeho svedom.

1714lovek ranen vo svojej prirodzenosti dedinm hriechom podlieha omylu pri pouvan svojej slobody a je nchyln na zl.

1715Kto ver v Krista, m nov ivot v Duchu Svtom. Mravn ivot, ktor rastie a dozrieva v milosti, sa m dovi v nebeskej slve.
2. lnok
Nae povolanie k blaenosti
I. Blahoslavenstv

1716Blahoslavenstv s stredobodom Jeiovho uenia.2546 Ich vyhlsenie preber prisbenia dan vyvolenmu nrodu od ias Abrahma. Privdza ich k dokonalosti tm, e ich u nezameriava iba na vlastnenie uritej krajiny, ale na nebesk krovstvo:

Blahoslaven chudobn v duchu, lebo ich je nebesk krovstvo.
Blahoslaven placi, lebo oni bud poteen.
Blahoslaven tich, lebo oni bud dedimi zeme.
Blahoslaven lan a smdn po spravodlivosti, lebo oni bud nasten.
Blahoslaven milosrdn, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Blahoslaven istho srdca, lebo oni uvidia Boha.
Blahoslaven t, o ria pokoj, lebo ich bud vola Bomi synmi.
Blahoslaven prenasledovan pre spravodlivos lebo ich je nebesk krovstvo.
Blahoslaven ste, ke vs bud pre ma potupova a prenasledova a vetko zl na vs nepravdivo hovori; radujte sa a jasajte, lebo mte hojn odmenu v nebi (Mt 5, 3-12).

1717Blahoslavenstv vykresuj tvr Jeia Krista459 a opisuj jeho lsku; vyjadruj povolanie veriacich pridruench k slve jeho umuenia a zmtvychvstania; objasuj charakteristick skutky a postoje kresanskho ivota;1820 s paradoxnmi prisbeniami, ktor udriavaj ndej v utrpeniach; zvestuj poehnania a odmeny, ktor uenci u tajomnm spsobom dostvaj; zaali sa uskutoova v ivote Panny Mrie a vetkch svtch.
II. Tba po ast

1718Blahoslavenstv odpovedaj na vroden tbu27 po ast. Tto tba m bosk pvod.1024 Boh ju vloil do srdca loveka, aby ho pritiahol k sebe, lebo len on ju me plne uspokoji.

Zaiste vetci chceme i astne a v udskom pokolen niet nikoho, kto by neshlasil s tmto tvrdenm ete skr, ako by bolo jasne vysloven. 16

Akoe a teda mm hada, Pane?2541 Lebo ke hadm teba, svojho Boha, hadm blaen ivot. Budem a hada, aby ila moja dua. Lebo moje telo ije z mojej due a moja dua ije z teba. 17

Jedine Boh nasycuje. 18

1719Blahoslavenstv odhauj zmysel udskej existencie,1950 posledn cie udskch inov: Boh ns vol do svojej blaenosti. Tmto volanm sa obracia na kadho osobne, ale aj na cel Cirkev, nov ud zloen z tch, o prijali prisbenie a ij z neho vo viere.
III. Kresansk blaenos

1720Nov zkon pouva viacer vrazy,1027 aby charakterizoval blaenos, ku ktorej Boh vol loveka: prchod Boieho krovstva; 19 videnie Boha - Blahoslaven istho srdca, lebo oni uvidia Boha (Mt 5, 8); 20 vstup do radosti Pna; 21 vstup do Boieho pokoja: 22

Tam budeme odpova a vidie. Budeme vidie a milova. Budeme milova a chvli. Tak to bude na konci bez konca. Ve ak in cie mme, ak nie prs do Krovstva, ktor nebude ma konca? 23

1721Ve Boh ns stvoril, aby sme ho poznali, jemu slili a jeho milovali, a tak prili do raja. Blaenos nm dva as na Boej prirodzenosti 24 a na venom ivote. 25 S ou lovek vchdza do Kristovej slvy 26 a do radosti ivota Najsvtejej Trojice.260

1722Takto blaenos presahuje rozum1028 a isto udsk sily. Je nezaslenm darom Boej milosti. Preto sa vol nadprirodzen, takisto ako milos, ktor loveka disponuje vojs do Boej radosti.

 Blahoslaven istho srdca, lebo oni uvidia Boha.' Ale ,nikto neme vidie Boha' v jeho vekosti a nevslovnej slve ,a zosta naive', lebo Otec je nepochopiten. Ale z lsky a dobroty voi uom a vo svojej vemohcnosti umouje tm, o ho miluj, vidie Boha...:294 lebo o je nemon uom, je mon Bohu'. 27

1723Prisben blaenos ns stavia pred rozhodujce morlne voby. Vyzva ns, aby sme si oistili srdce od zlch nklonnost2519 a hadali Boiu lsku nadovetko. U ns, e prav astie nie je ani v bohatstve alebo blahobyte, ani v udskej slve alebo moci, ani v nijakom udskom vtvore, nech by bol akokovek oson,227 ako je veda, technika, umenie, ani v nijakom stvoren, ale jedine v Bohu, prameni kadho dobra a kadej lsky:

Vetci sa sklaj pred bohatstvom. Vek mnostvo ud mu intinktvne vzdva poctu. astie meraj bohatstvom a bohatstvom meraj aj ctyhodnos... Je to hold, ktor vyplva z presvedenia ..., e bohatstvom mono dosiahnu vetko. Bohatstvo je jednou z modiel naich ias a druhou je popularita... Popularita, ie veobecn znmos vo verejnosti - o by sa mohlo nazva ,tlaov renom' -, sa povauje za vek dobro samo osebe a za zklad uctievania. 28

1724Desatoro, Jeiova re na vrchu a katechza (uenie) apotolov nm ukazuj cesty, ktor ved do nebeskho krovstva. Posilovan milosou Ducha Svtho usilujeme sa po nich kra krok za krokom kadodennmi skutkami. Psobenm Kristovho slova pomaly priname v Cirkvi ovocie na Boiu slvu. 29
Zhrnutie

1725Blahoslavenstv preberaj a privdzaj k dokonalosti Boie prisbenia od ias Abrahma tm, e ich zameriavaj na nebesk krovstvo. Odpovedaj na tbu po ast, ktor Boh vloil do srdca loveka.

1726Blahoslavenstv ns uia, ak je posledn cie, ku ktormu ns Boh vol. Je nm Krovstvo, videnie Boha, as na Boej prirodzenosti, ven ivot, Boie synovstvo a spoinutie v Bohu.

1727Blaenos venho ivota je nezaslen dar Boej milosti; je nadprirodzen takisto ako milos, ktor k nej vedie.

1728Blahoslavenstv ns stavaj pred rozhodujce voby, o sa tka pozemskch dobier; oisuj nm srdce, aby ns nauili milova Boha nadovetko.

1729Nebesk blaenos uruje kritri rozliovania na pouvanie pozemskch dobier v slade s Bom zkonom.
3. lnok
Sloboda loveka

1730Boh stvoril loveka ako rozumov bytos a udelil mu dstojnos osoby obdarenej schopnosou kona z vlastnho popudu a by pnom svojich inov. Boh chcel toti ponecha lovekovi monos rozhodova sa, aby sm od seba hadal svojho Stvoritea a slobodne dosiahol pln a blaen dokonalos tm, e sa k nemu primkne. 30 30

lovek je rozumov bytos a tm je podobn Bohu; bol stvoren slobodnm v rozhodovan a pnom svojich inov. 31
I. Sloboda a zodpovednos

1731Sloboda je v rozume a vo vli zakorenen schopnos kona alebo nekona, urobi to alebo ono, a tak vykona sm od seba vedom a dobrovon iny. Slobodnou vou kad disponuje sebou samm. Sloboda je v lovekovi sila, ktor mu umouje rs a dozrieva v pravde a v dobre. Sloboda dosahuje svoju dokonalos, ke je zameran na Boha,1721 ktor je naou blaenosou.

1732Dokia sloboda definitvne nezakotv v konenom dobre,396 ktorm je Boh, zaha v sebe monos voli medzi dobrom a zlom, teda monos rs v dokonalosti alebo zlyha a zhrei.1849 Sloboda charakterizuje prav udsk iny. Stva sa prameom chvly alebo hany, zsluhy alebo viny.2006

1733m vmi lovek kon dobro,1803 tm sa stva slobodnejm. Prav sloboda je iba t, ktor je v slube dobra a spravodlivosti. Zvoli si neposlunos a zlo je zneuitm slobody a vedie do otroctva hriechu. 32

1734Sloboda rob loveka zodpovednm za vlastn iny1036 v takej miere, v akej s dobrovon. Pokrok v nosti,1804 poznanie dobra a askza posiluj vldu vle nad jej inmi.

1735Pritatenos nejakho inu a zodpovednos za sa mu zni, ba aj zrui nevedomosou, nepozornosou, nsilm, strachom,597 nvykmi, nezriadenmi nklonnosami a inmi psychickmi alebo socilnymi faktormi.

1736Kad priamo chcen in je pritaten tomu, kto ho vykonal:

Boh sa pta Evy po hriechu v zhrade: o si to urobila?2568 (Gn 3, 13) Takisto sa pta aj Kaina. 33 Podobne hovor aj prorok Ntan krovi Dvidovi po tom, o Dvid spchal cudzolostvo s Uriovou manelkou a dal Uria zabi. 34

in me by nepriamo chcen, ak je nsledkom nedbanlivosti loveka o to o by mal pozna alebo kona, naprklad nehoda zaprinen neznalosou dopravnch predpisov.

1737inok mono tolerova, ak ho ten, kto kon, nechce;2263 naprklad ak sa matka vysil pri lku svojho chorho dieaa. Zl inok nie je pritaten, ak nebol chcen ani ako cie, ani ako prostriedok konania: naprklad smr, ktor niekoho zastihla pri poskytovan pomoci lovekovi v nebezpeenstve. Aby bol zl inok pritaten, je potrebn, aby sa dal predvda a aby ten, kto kon, mal monos sa mu vyhn: naprklad zabitie loveka, ktorho sa dopust vodi v stave opitosti.

1738Sloboda sa realizuje vo vzahoch medzi umi. Kad lovek je stvoren na Bo obraz, a teda m prirodzen prvo, aby bol uznvan ako slobodn a zodpovedn bytos. Tto povinnos vi si kadho zavzuje vetkch. Prvo na pouvanie slobody (ie prvo slobodne rozhodova a kona) je neoddelitenou poiadavkou dstojnosti2106 udskej osoby najm v morlnej a nboenskej oblasti. 35 210 Toto prvo mus obianska moc uznva a chrni v hraniciach spolonho dobra a verejnho poriadku. 36
II. udsk sloboda v ekonmii spsy

1739Sloboda a hriech. udsk sloboda je ohranien a omyln. A skutone, lovek zlyhal. Slobodne zhreil.387 Tm, e odmietol pln Boej lsky, oklamal sm seba; stal sa otrokom hriechu. Toto prv odcudzenie privodilo mnostvo alch.401 Dejiny udstva u od svojich zaiatkov svedia o neastiach a utlaniach, ktor sa zrodili v srdci loveka ako nsledok zneuvania slobody.

1740Ohrozenie slobody.2108 Pouvanie slobody neznamen prvo hovori a robi okovek. Je myln predpoklada, e lovek ako subjekt slobody je sebestan a m za cie uspokojenie vlastnho zujmu pouvanm pozemskch dobier. 37 Napokon, podmienky hospodrskeho, socilneho, politickho a kultrneho rzu, ktor sa vyaduj na sprvne pouvanie slobody, sa prli asto zaznvaj a poruuj.1887 Takto situcie zaprinen zaslepenosou a nespravodlivosou zaauj morlny ivot a vystavuj tak silnch, ako aj slabch pokueniu prehreova sa proti lske. Ke sa lovek odvrti od morlneho zkona, siaha na vlastn slobodu, stva sa otrokom samho seba, rozbja bratstvo so spolublnymi a bri sa proti Boej pravde.

1741Oslobodenie a spsa. Kristus svojm slvnym krom zskal spsu pre vetkch ud. Vykpil ich z hriechu, ktor ich dral v otroctve: Tto slobodu nm vydobyl Kristus (Gal 5, 1). V om mme as na pravde, ktor ns vyslobod782 (Jn 8, 32). Dostali sme Ducha Svtho a, ako u Apotol, kde je Pnov Duch, tam je sloboda (2 Kor 3, 17). U odteraz sa chvlime asou na slobode ... Boch det (Rim 8, 21).

1742Sloboda a milos.2002 Kristova milos vbec nie je sperom naej slobody, ke je sloboda v slade so zmyslom pre pravdu a dobro, ktor Boh vloil do udskho srdca. Naopak, ako o tom sved kresansk sksenos najm v modlitbe,1784 m sme vnmavej na podnety milosti, tm vmi rastie naa vntorn sloboda a istota v skkach a takisto aj pred ntlakmi a donucovaniami vonkajieho sveta. Duch Svt ns psobenm milosti vychovva k duchovnej slobode, aby z ns urobil slobodnch spolupracovnkov na svojom diele v Cirkvi a vo svete:

Vemohci a milosrdn Boe, lskavo odvr od ns vetky protivenstv, aby sme bez vntornch a vonkajch prekok mohli plni tvoju vu. 38
Zhrnutie

1743Boh ponechal lovekovi monos rozhodn sa (Sir 15, 14), aby sa mohol slobodne primkn k svojmu Stvoriteovi, a tak dosiahnu dokonal blaenos. 39

1744Sloboda je schopnos kona alebo nekona; a tak vykona sm od seba vedom a dobrovon iny. Dokonalos svojho konania dosahuje vtedy, ke je zameran na Boha, najvyie Dobro.

1745Sloboda charakterizuje udsk iny v pravom zmysle slova. Rob loveka zodpovednm za iny, ktorch je dobrovone pvodcom. Jeho vedom a dobrovon konanie mu patr ako vlastn.

1746Pritatenos nejakho inu a zodpovednos za sa mu zni; ba aj zrui nevedomosou, nsilm, strachom a inmi psychickmi alebo socilnymi faktormi.

1747Prvo na pouvanie slobody je neoddelitenou poiadavkou dstojnosti loveka najm v nboenskej a morlnej oblasti. Ale pouvanie slobody nezaha v sebe predpokladan prvo hovori a robi okovek.

1748Tto slobodu nm vydobyl Kristus (Gal 5, 1).
4. lnok
Morlnos udskch inov

1749Sloboda rob z loveka morlny subjekt. Ak lovek kon vedome a dobrovone, je takpovediac otcom svojich inov.1732 udsk iny, t. j. iny slobodne zvolen na zklade sudku svedomia, mono morlne hodnoti. S alebo dobr, alebo zl.
I. Pramene morlnosti

1750Morlnos udskch inov zvis:

    * od zvolenho predmetu,
    * od zamanho ciea ie myslu,
    * od okolnost konania.
    * Predmet, mysel a okolnosti s pramene alebo zkladn prvky morlnosti udskch inov.

1751Zvolen predmet je dobro, ku ktormu va vedome smeruje. Je matriou udskho inu. Zvolen predmet morlne pecifikuje kon vle poda toho, i rozum tento predmet poznva a posudzuje ako zhodn alebo nezhodn s pravm dobrom.1794 Objektvne normy morlnosti vyjadruj racionlny poriadok dobra a zla, ktor dosvieda svedomie.

1752Na rozdiel od predmetu je mysel v konajcom subjekte. Kee mysel je pri prameni dobrovonho konania a uruje toto konanie prostrednctvom ciea, je podstatnm prvkom morlneho hodnotenia inu. Cie je v mysle prv a oznauje el, ku ktormu konanie smeruje. mysel je hnutie vle k cieu; tka sa ciea konania.2520 Je zameranm sa na dobro, ktor sa oakva od podniknutho konania. mysel sa neobmedzuje iba na usmerovanie naich jednotlivch inov, ale me zameriava na ten ist cie viacer iny; me usmerova cel ivot k poslednmu cieu.1731 Naprklad cieom poskytnutej sluby je pomha blnemu, ale zrove ju me podnecova lska k Bohu ako poslednmu cie vetkch naich inov. Ten ist in mu podnieti viacer mysly: naprklad slubu mono preukza s myslom zska si priaze alebo sa tm vystatova.

1753Dobr mysel (naprklad pomc blnemu) nerob ani dobrm, ani sprvnym konanie, ktor je samo v sebe nezriaden2479 (naprklad lo a ohovranie). Cie neospravedluje prostriedky. Nemono naprklad ospravedlni odsdenie nevinnho596 ako oprvnen prostriedok na zchranu ud. Naopak, pridan zl mysel (naprklad mrnomysenos) rob zlm in, ktor me by sm v sebe dobr (naprklad da almunu). 40

1754Okolnosti vrtane nsledkov s druhotn prvky morlneho inu. Prispievaj k zveniu alebo zmeneniu morlneho dobra alebo zla udskch inov (naprklad vekos sumy pri krdei). Mu aj oslabi alebo zvi zodpovednos konajceho1735 (naprklad kona zo strachu pred smrou). Okolnosti samy osebe nemu zmeni morlnu akos inov. Nemu urobi dobrm ani spravodlivm in, ktor je sm v sebe zl.
II. Dobr a zl iny

1755Morlne dobr in predpoklad, e je dobr sasne aj predmet, aj cie, aj okolnosti. Zl cie pokaz in, hoci jeho predmet je sm v sebe dobr (naprklad modli sa a posti sa, aby ... udia videli: Mt 6, 5).

Predmet voby me sm pokazi cel konanie. Jestvuj konkrtne sprvania (naprklad smilstvo), ktorch voba je vdy nesprvna, lebo zaha v sebe nezriadenos vle, to jest morlne zlo.

1756Je teda nesprvne hodnoti morlnos udskch inov, berc do vahy len mysel, ktor k nim dva podnet, alebo len okolnosti (prostredie, spoloensk tlak, printenie alebo nevyhnutnos kona at.), ktor tvoria ich rmec. S iny, ktor samy osebe a samy v sebe, nezvisle od okolnost a myslov, s vdy zvane nedovolen (graviter illiciti) vzhadom na svoj predmet; naprklad zloreenie a kriv prsaha,1789 vrada a cudzolostvo. Nie je dovolen robi zlo, aby z toho vzniklo dobro.
Zhrnutie

1757Predmet, mysel a okolnosti s tri pramene morlnosti udskch inov.

1758Zvolen predmet morlne pecifikuje kon vle poda toho, i rozum tento predmet poznva a posudzuje ako dobr, alebo zl.

1759Nemono ospravedlni nijak zlo vykonan s dobrm myslom. 41 Cie neospravedluje prostriedky.

1760Morlne dobr in predpoklad, e je dobr sasne aj predmet, aj cie, aj okolnosti.

1761Jestvuj konkrtne sprvania, ktorch voba je vdy nesprvna, lebo zaha v sebe nezriadenos vle, to jest morlne zlo. Nie je dovolen robi zlo, aby z toho vzniklo dobro.
5. lnok
Morlnos vn

1762lovek sa zameriava na blaenos svojimi vedommi a dobrovonmi inmi. Vne alebo city, ktor zaka, ho mu na to disponova a k tomu prispieva.
I. Vne

1763Vraz vne patr do kresanskho dedistva. City alebo vne oznauj citov vzruenia alebo hnutia, ktor pobdaj kona alebo nekona poda toho, o lovek pociuje alebo si predstavuje ako dobr alebo ako zl.

1764Vne s prirodzenmi zlokami udskej psychiky, tvoria prechod a zabezpeuj spojenie medzi zmyslovm ivotom a ivotom ducha. Pn Jei oznauje srdce loveka368 za riedlo, z ktorho vyvieraj hnutia vn. 42

1765Vn je vea. Najzkladnejou vou je lska, ktor vyvolva pralivos dobra. Lska vzbudzuje tbu po neprtomnom dobre a ndej na jeho dosiahnutie. Toto hnutie sa zavruje v pitku a radosti z vlastnenho dobra. Obava pred zlom vyvolva nenvis a odpor voi budcemu zlu a strach pred nm. Toto hnutie sa zavruje v zrmutku nad prtomnm zlom alebo v hneve, ktor sa proti tomuto zlu vzpiera.

1766Milova znamen chcie niekomu dobre. 43 Vetky ostatn city maj pvod v tomto prvotnom hnut udskho srdca k dobru.1704 Miluje sa iba dobro. 44 [Vne] s zl, ak je lska zl; s dobr, ak je lska dobr. 45
II. Vne a morlny ivot

1767Vne samy v sebe nie s ani dobr, ani zl. Morlnu akos nadobdaj iba v takej miere, v akej skutone zvisia od rozumu a vle. Vne sa volaj dobrovon1860 alebo preto, e ich va prikazuje, alebo preto, e ich va nezakazuje. 46 Patr k dokonalosti morlneho alebo udskho dobra, e vne riadi rozum. 47

1768Siln city nerozhoduj ani o morlnosti, ani o svtosti ud; s nevyerpatenou zsobrou obrazov a citovch hnut, v ktorch sa prejavuje morlny ivot. Vne s morlne dobr, ak prispievaj k dobrmu konaniu; v opanom prpade s zl. Sprvna va zameriava na dobro a na blaenos citov hnutia, ktor si osvojuje; zl va podlieha nezriadenm vam a vybiva ich. Vzruenia a city sa mu sta sasou nost1803 alebo sa mu v nerestiach zvrhn.1865

1769V kresanskom ivote sm Duch Svt uskutouje svoje dielo tm, e podnecuje k innosti cel udsk bytos, vrtane jej bolest, strachov a zrmutkov, ako sa to prejavilo v Pnovej smrtenej zkosti a v jeho umuen. V Kristovi nae udsk city mu dosiahnu svoje zavenie v lske a v Boej blaenosti.

1770Mravn dokonalos30 spova v tom, e loveka nepobda k dobru iba jeho va, ale aj jeho zmyslov tba (appetitus sensibilis) poda tchto slov almu: Moje srdce i moje telo vznaj sa k Bohu ivmu ( 84, 3).
Zhrnutie

1771Vrazom vne sa oznauj citov nklonnosti alebo city. Prostrednctvom svojich citovch vzruen lovek tu dobro alebo m predtuchu zla.

1772Hlavn vne s lska a nenvis, tba a strach, rados, zrmutok a hnev.

1773Vo vach chpanch ako citov hnutia nie je ani morlne dobro, ani zlo. Poda toho, i zvisia alebo nezvisia od rozumu a vle, je v nich, alebo nie je v nich morlne dobro alebo zlo.

1774Vzruenia a city sa mu sta sasou nost alebo sa mu v nerestiach zvrhn.

1775Dokonalos morlneho dobra spova v tom, e loveka nepobda k dobru iba jeho va, ale aj jeho srdce.
6. lnok
Morlne svedomie

1776V hlbinch svedomia lovek odkrva zkon,1954 ktor si on sm nedva, ale je povinn ho poslcha. Jeho hlas ho neprestajne vyzva, aby miloval a konal dobro a vyhbal sa zlu, a ke treba, zaznieva mu v hbke srdca... Lebo lovek m v srdci Bohom vpsan zkon... Svedomie je najskrytejm jadrom a svtyou loveka, kde je sm s Bohom, ktorho hlas sa ozva v jeho vntri. 48
I. sudok svedomia

1777Morlne svedomie, ktor je v srdci loveka, 49 mu v pravej chvli prikazuje robi dobro a vyhba sa zlu. Posudzuje aj konkrtne voby: schvauje tie, ktor s dobr, a odsudzuje tie, ktor s zl. 50 Sved o autorite pravdy vzhadom na najvyie Dobro,17662071 ktorho pralivos lovek zaka a ktorho prkazy prijma. Ke rozvny lovek pova morlne svedomie, me pou Boha, ktor hovor.

1778Morlne svedomie je sudok rozumu (iudicium rationis), ktorm lovek poznva morlnu akos konkrtneho inu,1749 ktor hodl vykona, i prve kon, alebo u vykonal. lovek je povinn vo vetkom, o hovor a rob, verne sa prida toho, o om vie, e je spravodliv a sprvne. lovek vnma a poznva prkazy Boieho zkona sudkom svojho svedomia:

Svedomie je zkon nho ducha, ale presahuje ducha; dva nm prkazy a znamen zodpovednos a povinnos, strach a ndej,... Je poslom toho, ktor nm hovor akoby cez zvoj vo svete prrody, ako aj vo svete milosti, ktor ns pouuje a riadi. Svedomie je prvm zo vetkch Kristovch zstupcov. 51

1779Pre kadho je dleit, aby bol dostatone v sebe sstreden, a tak mohol pou hlas svojho svedomia a riadi sa nm.1886 Tto potreba zvntornenia je o to naliehavejia, e ivot ns asto vystavuje nebezpeenstvu, e zanechme akkovek uvaovanie, skmanie seba alebo vstpenie do seba:

Vstp do svojho svedomia a spytuj sa ho... Vstpte teda, bratia, do [svojho] vntra, a vo vetkom, o robte, hate na svedka - Boha. 52

1780Dstojnos udskej osoby zaha v sebe a vyaduje sprvnos morlneho svedomia. Morlne svedomie zasa zaha vnmanie princpov morlnosti (synderesis), ich aplikciu v danch okolnostiach praktickm rozliovanm dvodov a dobier a napokon sudok o konkrtnych inoch, ktor sa maj vykona, alebo u boli vykonan. Pravda o morlnom dobre vyjadren v zkone rozumu sa prakticky a konkrtne poznva rozvnym sudkom svedomia. lovek, ktor si vol v slade s tmto sudkom,1806 sa oznauje za rozvneho (prudens).

1781Svedomie umouje vzia na seba zodpovednos1731 za vykonan iny. Ak lovek spcha zlo, sprvny sudok svedomia me v om osta ako svedok univerzlnej pravdy o dobre a zrove ako svedok o zle jeho jednotlivej voby. Vrok sudku svedomia je zrukou ndeje a milosrdenstva. Tm, e sved o spchanom priestupku, pripomna, e treba prosi o odpustenie, naalej kona dobro a s pomocou Boej milosti neprestajne pestova nos.

Poda toho poznme, e sme z pravdy a upokojme si pred nm srdce. Lebo keby nm srdce nieo vytalo, Boh je v ako nae srdce a vie vetko (1 Jn 3, 19-20).

1782lovek m prvo kona poda svedomia a slobodne, aby mohol osobne urobi morlne rozhodnutia. Preto nie je dovolen nti [loveka], aby konal proti svojmu svedomiu. Ale ani nie je dovolen mu preka, aby konal poda svojho svedomia,2106 najm v nboenskej oblasti. 53
II. Formovanie svedomia

1783Svedomie mus by pouen a morlny sudok osvieten. Dobre formovan svedomie je sprvne a pravdiv. Vyna svoje sudky v slade s rozumom a v zhode s pravm dobrom, ktor chce Stvoriteova mdros. Vchova svedomia je nevyhnutn, lebo udia s vystaven negatvnym vplyvom a hriech ich poka, aby dali prednos vlastnmu sudku a odmietli uenie predkladan autoritou (Cirkvi).2039

1784Vchova svedomia je celoivotn loha. U od prvch rokov vedie diea k poznvaniu a zachovvaniu vntornho zkona vnmanho morlnym svedomm. Rozumn vchova u nostiam, ochrauje alebo oslobodzuje od strachu, sebectva a pchy, od nezdravch pocitov viny a hnut samobosti, ktor pochdzaj z udskej slabosti a z udskch chb.1742 Vchova svedomia zaruuje slobodu a prina pokoj srdca.

1785Pri formovan svedomia je Boie slovo svetlom na naej ceste. Mme si ho osvojova vierou a modlitbou a uvdza ho do ivota. Takisto si mme spytova svedomie, majc na zreteli Pnov kr. Pomhaj nm pritom dary Ducha Svtho, ako aj svedectv a rady890 inch a vedie ns uenie predkladan autoritou Cirkvi. 54
III. Voli poda svedomia

1786Ke je svedomie postaven pred morlnu vobu, me vynies alebo sprvny sudok, ktor sa zhoduje s rozumom a s Bom zkonom, alebo naopak, myln sudok, ktor sa od nich vzauje.

1787lovek sa niekedy nachdza v situcich, ktor spsobuj, e morlny sudok je menej ist a rozhodovanie je ak. Mus vak vdy hada to, o je sprvne a dobr, a rozoznva Boiu vu1955 vyjadren v Boom zkone.

1788Aby to lovek dosiahol, sna sa vysvetova fakty sksenosti a znamenia ias pomocou nosti rozvnosti,1806 rady rozvnych ud a s pomocou Ducha Svtho a jeho darov.

1789Niektor pravidl platia vo vetkch prpadoch:

    * Nikdy nie je dovolen robi zlo,1756 aby z toho vzniklo dobro.
    * Zlat pravidlo:1970 Vetko, o chcete, aby udia robili vm, robte aj vy im (Mt 7, 12). 55
    * Lska sa vdy prejavuje ctou k blnemu1827 a repektovanm jeho svedomia:1971 Ke takto hrete proti bratom a zraujete ich slab svedomie, hrete proti Kristovi (1 Kor 8, 12). Dobr je... [nerobi] ni, o pohoruje tvojho brata (Rim 14, 21).

IV. Myln sudok

1790lovek je povinn vdy poslcha ist sudok (iudicium certum) svojho svedomia. Keby vedome a dobrovone konal proti nemu, sm by sa odsdil. Stva sa vak, e morlne svedomie je v nevedomosti a vyna myln sudky o inoch, ktor lovek hodl vykona alebo u vykonal.

1791Tto nevedomos asto mono prita osobnej zodpovednosti. Stva sa to vtedy, ke sa lovek mlo star o hadanie pravdy a dobra1704 a ke hriene nvyky postupne takmer plne zaslepia svedomie. 56 V tchto prpadoch je lovek zodpovedn za zlo, ktor pcha.

1792Nepoznanie Krista a jeho evanjelia,133 zl prklady inch, otroenie vam, nrok na zle pochopen nezvislos svedomia, odmietanie autority Cirkvi a jej uenia, nedostatok (chbanie) obrtenia a lsky mu by prinou vyboen sudku v morlnom sprvan.

1793Ak je, naopak, nevedomos neprekonaten1860 alebo morlny subjekt nie je zodpovedn za myln sudok, zlo, ktorho sa dopustil, sa mu neme prita. Ale aj tak zostva zlom, nedostatkom, nezriadenosou. Preto sa treba usilova o npravu omylov morlneho svedomia.

1794Dobr a ist svedomie osvecuje prav viera. Lebo lska vychdza sasne z istho srdca, dobrho svedomia a primnej viery (1 Tim 1, 5). 57

m viac teda prevlda sprvne svedomie,1751 tm viac sa jednotliv osoby a spoloenstv vzdvaj slepej svojvle a usiluj sa riadi objektvnymi normami morlnosti. 58
Zhrnutie

1795Svedomie je najskrytejm jadrom a svtyou loveka, kde je sm s Bohom, ktorho hlas sa ozva v jeho vntri. 59

1796Morlne svedomie je sudok rozumu, ktorm lovek poznva morlnu akos konkrtneho inu.

1797Pre loveka, ktor spchal zlo, ostva vrok jeho svedomia zrukou obrtenia a ndeje.

1798Dobre formovan svedomie je sprvne a pravdiv. Vyna svoje sudky v slade s rozumom a v zhode s pravm dobrom, ktor chce Stvoriteova mdros. Kad m pouva prostriedky na formovanie svojho svedomia.

1799Ke je svedomie postaven pred morlnu vobu, me vynies alebo sprvny sudok, ktor sa zhoduje s rozumom a Bom zkonom, alebo naopak, me vynies myln sudok, ktor sa od nich vzauje.

1800lovek je povinn vdy poslcha ist sudok (iudicium certum) svojho svedomia.

1801Morlne svedomie me zosta v nevedomosti alebo vyna myln sudky. Tto nevedomos a tieto omyly nie s vdy bez viny.

1802Boie slovo je svetlom na naej ceste. Mme si ho osvojova vierou a modlitbou a uvdza ho do ivota. Tak sa formuje morlne svedomie.
7. lnok
nosti

1803Bratia, myslite na vetko, o je pravdiv, o je cudn, o je spravodliv, o je mravne ist, o je mil a o m dobr poves, o je nostn a chvlitebn! (Flp 4, 8).

nos je trval a stla dispozcia kona dobro.1733 Umouje lovekovi nielen kona dobr skutky, ale aj dva zo seba samho to najlepie. nostn lovek so vetkmi svojimi zmyslovmi1768 a duchovnmi silami smeruje k dobru, ide za nm a vol si ho v konkrtnom konan.

Cieom nostnho ivota je sta sa podobnm Bohu. 60
I. udsk nosti

1804udsk nosti s pevn postoje, stle dispozcie, trval dokonalosti rozumu a vle, ktor usmeruj nae iny, usporadvaj nae vne a riadia nae sprvanie poda rozumu a viery.2500 Poskytuj lovekovi ahkos, sebaovldanie a rados, aby mohol vies morlne dobr ivot. nostn lovek je ten, ktor slobodne kon dobro.

Morlne nosti sa zskavaj udskm silm. S vsledkom a zrove zrodkom morlne dobrch inov: uspsobuj vetky schopnosti loveka, aby mali as na Boej lske.1827
Rozdelenie zkladnch nost

1805tyri nosti maj zkladn lohu. Preto sa volaj zkladn nosti (virtutes cardinales); vetky ostatn sa zoskupuj okolo nich. S to: rozvnos (prudentia), spravodlivos (iustitia), mravn sila (fortitudo) a miernos (temperantia). Spomnaj sa u v Starom zkone: A ke niekto miluje spravodlivos, ona spsobuje nosti, lebo u miernosti a opatrnosti, spravodlivosti a mravnej sile (Md 8, 7). Pod inmi pomenovaniami sa tmto nostiam dostva chvly na mnohch miestach Svtho psma.

1806Rozvnos je nos, ktor uschopuje praktick rozum, aby vo vetkch situcich rozoznval, o je pre ns skutonm dobrom, a volil sprvne prostriedky na jeho vykonanie. Sksen lovek si ... dva pozor na svoj krok (Prs 14, 15). Bute rozumn, pokorn a bdejte na modlitbch (1 Pt 4, 7). Rozvnos je sprvna norma konania,1788 pe svt Tom po Aristotelovi. 61 Rozvnos sa nem zamiea s bojazlivosou alebo strachom ani s dvojtvrnosou alebo pretvrkou. Vol sa auriga virtutum (kormidelnk nost), lebo riadi ostatn nosti tm, e im uruje normu a mieru. Rozvnos bezprostredne riadi sudok svedomia.1780 Rozvny lovek rozhoduje o svojom sprvan a usporadva ho poda tohto sudku. Vaka tejto nosti aplikujeme morlne zsady bez omylu v jednotlivch prpadoch a prekonvame pochybnosti o dobre, ktor treba robi, a o zle, ktormu sa treba vyhn.

1807Spravodlivos je morlna nos, ktor spova v stlej a pevnej vli da Bohu a blnemu to, o im patr.2095 Spravodlivos voi Bohu sa vol nos nbonosti (virtus religionis). Spravodlivos voi uom rob loveka schopnm, aby repektoval prva kadho2401 a vnal do udskch vzahov slad, ktor podporuje primeran postoj (aequitas) voi uom a voi spolonmu dobru. Spravodliv lovek, o ktorom sa asto zmieuje Svt psmo, sa vyznauje stlou priamosou svojho myslenia a sprvnosou svojho sprvania voi blnemu. Ani chudobnmu nenadaj, ani zmonmu nechytaj stranu! Svojho blneho s spravodlivo! (Lv 19, 15). Pni, dvajte otrokom, o je spravodliv a slun; ve viete, e aj vy mte Pna v nebi (Kol 4, 1).

1808Mravn sila je morlna nos, ktor zabezpeuje nepoddajnos v akostiach a vytrvalos v sil o dobro. Posiluje predsavzatie odolva pokueniam a prekonva akosti v morlnom ivote. nos mravnej sily dva schopnos premha strach,2848 a to aj strach zo smrti, a eli skkam a prenasledovaniam.2473 Rob loveka schopnm s a tak aleko, e sa zriekne vlastnho ivota a obetuje ho na obranu spravodlivej veci. Moja sila a chvla je Pn ( 118, 14). Vo svete mte senie, ale dfajte, ja som premohol svet (Jn 16, 33).

1809Miernos je morlna nos, ktor zmieruje pralivos rozko a dva rovnovhu pri pouvan stvorench dobier. Zabezpeuje nadvldu vle nad pudmi a udriava tby v medziach poestnosti.2341 Mierny lovek zameriava svoje zmyslov tby na dobro, zachovva zdrav zdranlivos a nechod za tm, po om srdce ti (Sir 5, 2). 62 2517 V Starom zkone sa asto chvli miernos: Nee sa za nruivosou, ale odvr sa od svojej hrienej vle (Sir 18, 30). V Novom zkone sa tto nos vol umiernenosou alebo triezvosou. Mme i v tomto veku triezvo, spravodlivo a nbone (Tt 2, 12).

Sprvne i nie je ni in ako milova Boha celm srdcom, celou duou a celou mysou..., aby sa lska k nemu zachovala neporuen a pln, o je vlastn miernosti, aby sa nezlomila nijakmi akosami, o je vlastn mravnej sile, aby neslila nikomu inmu, o je vlastn spravodlivosti, aby bdela pri rozoznvan vec, eby sa [do nej] pomaly nevkradli klam a les, o je vlastn rozvnosti. 63
nosti a milos

1810udsk nosti - nadobudnut vchovou, vedommi a dobrovonmi inmi a vytrvalosou v neprestajne obnovovanom sil1266 - oisuje a povzna Boia milos. S Boou pomocou stvruj charakter a robia konanie dobra ahkm. nostn lovek je astn, ke ich praktizuje.

1811Pre loveka zranenho hriechom nie je ahk zachova si morlnu rovnovhu. Kristov dar spsy nm udeuje milos potrebn na to, aby sme vytrvali v sil o nadobudnutie nost.2015 Kad m stle prosi o tto milos svetla a sily, pristupova k sviatostiam, spolupracova s Duchom Svtm a nasledova jeho vnuknutia, aby miloval dobro a vystrhal sa zla.
II. Teologlne (bosk) nosti2086-20942656-2658

1812udsk nosti s zakorenen v teologlnych nostiach, ktor uspsobuj schopnosti loveka, aby mohli ma as na Boej prirodzenosti. 64 Teologlne nosti sa toti bezprostredne vzahuj na Boha. Robia kresanov schopnmi i vo vzahu s Najsvtejou Trojicou.1266 Pvodcom, dvodom a predmetom teologlnych nost je jeden Boh v troch osobch.

1813Teologlne nosti s zkladom, duou a charakteristickou vlastnosou morlneho konania kresana. Stvruj a oivuj vetky morlne nosti. Boh ich vlieva veriacim do due, aby sa stali schopnmi kona ako jeho deti a zaslili si ven ivot. Teologlne nosti s zrukou prtomnosti a psobenia Ducha Svtho v schopnostiach loveka.2008 Teologlne nosti s tri: viera, ndej a lska. 65
Viera142-175

1814Viera je teologlna nos, ktorou verme v Boha a vetko, o nm povedal a zjavil a o nm svt Cirkev predklad veri, pretoe Boh je Pravda sama. Vierou sa lovek slobodne cel oddva Bohu. 66 506 Preto lovek, ktor ver, usiluje sa pozna a plni Boiu vu: Spravodliv bude i z viery (Rim 1, 17). iv viera je inn skrze lsku (Gal 5, 6).

1815Dar viery ostva v tom, kto proti nej nezhreil. 67 Ale viera bez skutkov je mtva (Jak 2, 26). Viera bez ndeje a lsky nezjednocuje veriaceho naplno s Kristom a nerob ho ivm dom jeho tela.

1816Kristov uenk si nem vieru len zachova a z nej i, ale ju m aj vyznva, s istotou o nej svedi a ri ju.2471 Vetci ... maj by pripraven vyznva Krista pred umi a nasledova ho na ceste kra v prenasledovaniach, ktor Cirkvi nikdy nechbaj. 68 Sluba viere a svedectvo o nej s potrebn na spsu: Kadho, kto ma vyzn pred umi, aj ja vyznm pred svojm Otcom, ktor je na nebesiach. Ale toho, kto ma zaprie pred umi, aj ja zapriem pred svojm Otcom, ktor je na nebesiach (Mt 10, 32-33).
Ndej

1817Ndej je teologlna nos, ktorou time po nebeskom krovstve a po venom ivote ako po svojom ast,1024 priom vkladme svoju dveru do Kristovch prisben a nespoliehame sa na svoje sily, ale na pomoc milosti Ducha Svtho. Neochvejne sa drme ndeje, ktor vyznvame, lebo vern je ten, ktor dal prisbenie (Hebr 10, 23). Tohto Ducha Boh na ns hojne vylial skrze Jeia Krista, nho Spasitea, aby sme, ospravodliven jeho milosou, boli poda ndeje dedimi venho ivota (Tt 3, 6-7).

1818nos ndeje zodpoved tbe po ast,27 ktor Boh vloil do srdca kadho loveka; osvojuje si oakvania, ktor podnecuj innos ud; oisuje tieto oakvania, aby ich zamerala na nebesk krovstvo; ochrauje pred malomysenosou; je oporou vo chvach opustenosti; roziruje srdce v oakvan venej blaenosti. Nadenie vzbuden ndejou chrni pred egoizmom a vedie k radosti z kresanskej lsky.

1819Kresansk ndej preber a zavruje ndej vyvolenho nroda; t m svoj pvod a vzor v ndeji Abrahma,146 ktor bol v Izkovi obdaren splnenm Boch prisben a oisten skkou obety. 69 On proti ndeji v ndeji uveril, e sa stane otcom mnohch nrodov (Rim 4, 18).

1820Kresansk ndej sa rozvja u od zaiatku Jeiovho kzania v posolstve blahoslavenstiev.1716Blahoslavenstv povznaj nau ndej k nebu ako k novej Zasbenej zemi; vyznauj ndeji cestu cez skky, ktor oakvaj Jeiovch uenkov. Ale pre zsluhy Jeia Krista a jeho umuenia ns Boh uchovva v ndeji, ktor nezahanbuje (Rim 5, 5). Ndej je bezpen a pevn kotva due, ktor prenik a tam, kam za ns ako predchodca voiel Jei (Hebr 6, 19-20). Je aj zbraou, ktor ns chrni v boji o spsu: Obleme si pancier viery a lsky a prilbu ndeje na spsu (1 Sol 5, 8). Zabezpeuje nm rados ete aj v skke: V ndeji sa radujte, v sen bute trpezliv (Rim 12, 12). Ndej sa prejavuje a iv modlitbou, celkom osobitne modlitbou Ote n,2772 ktor je shrnom vetkho, po om ndej vzbudzuje v ns tbu.

1821Meme teda dfa v nebesk slvu, ktor Boh prisbil tm, o ho miluj 70 a plnia jeho vu. 71 Kad z ns m vo vetkch situcich dfa, e s Boou milosou vytrv do konca2016 (Mt 10, 22) 72 a dosiahne nebesk blaenos ako ven odplatu od Boha za dobr skutky vykonan s Kristovou milosou. V ndeji sa Cirkev modl,1037 aby boli vetci udia spasen (1 Tim 2, 4), a vrcne ti po spojen s Kristom, svojm enchom v nebeskej slve.

Dfaj, [dua moja,] dfaj, lebo nevie ani da, ani hodiny. Bedli starostlivo, lebo vetko sa rchlo pominie, hoci tvoja tba rob pochybnm to, o je ist, a dlhm i vemi krtky as. Mysli na to, e m viac bude bojova, tm viac prejav lsku, ktorou miluje Boha, a tm viac sa bude radova so svojm Milovanm v radosti a slasti, ktor sa nikdy nemu skoni. 73
Lska

1822Lska je teologlna nos,1723 ktorou milujeme Boha nadovetko pre neho samho a svojho blneho z lsky k Bohu ako seba samch.

1823Jei rob z lsky nov prikzanie. 74 1970 Tm, e miluje svojich do krajnosti (Jn 13, 1), zjavuje Otcovu lsku, ktor od neho prijma. Ke sa uenci navzjom miluj, napodobuj Jeiovu lsku, ktor od neho prijmaj. Preto Jei hovor: Ako ma miluje Otec, tak ja milujem vs. Ostate v mojej lske (Jn 15, 9). A alej: Toto je moje prikzanie: Aby ste sa milovali navzjom, ako som ja miloval vs (Jn 15, 12).

1824Lska, ktor je ovocm Ducha735 a plnosou Zkona, zachovva prikzania Boha Otca a jeho Syna Jeia Krista: Ostate v mojej lske. Ak budete zachovva moje prikzania, ostanete v mojej lske (Jn 15, 9-10). 75

1825Kristus umrel z lsky k nm604 vtedy, ke sme boli ete nepriatemi (Rim 5, 10). Pn od ns iada, aby sme milovali ako on aj svojich nepriateov, 76 aby sme sa stali blnymi aj tch najvzdialenejch, 77 aby sme milovali deti 78 a chudobnch ako jeho samho. 79

Apotol Pavol podal neporovnaten opis lsky: Lska je trpezliv, lska je dobrotiv; nezvid, nevypna sa, nevystatuje sa, nie je nehanebn, nie je sebeck, nerozuuje sa, nemysl na zl, nete sa z neprvosti, ale raduje sa z pravdy. Vetko zna, vetko ver, vetko dfa, vetko vydr (1 Kor 13, 4).

1826Keby som nemal lsky, hovor alej Apotol, nim by som nebol. A keby som mal vetko, o je vsada, sluba, ba aj nos, a lsky by som nemal, ni by mi to neosoilo (1 Kor 13, 1-4). Lska prevyuje vetky nosti. Je prvou teologlnou nosou: A tak teraz zostva viera, ndej, lska, tieto tri; no najvia z nich je lska (1 Kor 13, 13).

1827Lska oivuje a podnecuje praktizovanie vetkch nost. Je zvzkom dokonalosti (Kol 3, 14), je formou (stvrujcim princpom) nost;815 spja ich a navzjom ich zorauje;826 je prameom a cieom ich konkrtneho uskutoovania v kresanskom ivote. Lska posiluje a oisuje nau udsk schopnos milova. Povyuje ju do nadprirodzenej dokonalosti Boej lsky.

1828Konkrtny mravn ivot oivovan lskou dva kresanovi duchovn slobodu Boch det. Kresan nestoj pred Bohom ako otrok v servilnom strachu ani ako nmezdn robotnk, ktor oakva plat,1972 ale ako syn odpovedajci na lsku toho, ktor prv miloval ns (1 Jn 4, 19).

Alebo sa odvraciame od zla zo strachu pred trestom a [potom] sa sprvame ako otroci; alebo, vyhadvajc odmenu za nmahu, zachovvame prikzania pre svoj vlastn osoh a tm sa stvame podobnmi nmezdnm robotnkom; alebo poslchame pre samo mravn dobro a z lsky k nmu Zkonodarcovi..., a tak sa konene sprvame ako synovia. 80

1829Ovocm lsky je rados, pokoj a milosrdenstvo. Lska vyaduje dobroinnos a bratsk napomnanie;2540 je dobrotiv, vzbudzuje vzjomnos, je vdy nezitn a tedr; je priatestvom a spoloenstvom.

Zavenm vetkch naich inov je lska. Tam je cie: kvli nemu beme; k nemu beme; ke ho dosiahneme, njdeme odpoinok. 81
III. Dary a ovocie Ducha Svtho

1830Morlny ivot kresanov posiluj dary Ducha Svtho. S to stle dispozcie, ktor robia loveka ochotnm riadi sa vnuknutiami Ducha Svtho.

1831Je sedem darov Ducha Svtho: dar mdrosti, dar rozumu, dar rady, dar sily, dar poznania, dar nbonosti1299 a dar bzne voi Bohu. V celej svojej plnosti patria Jeiovi Kristovi, Dvidovmu Synovi. 82 Dopaj a privdzaj k dokonalosti nosti tch, ktor ich prijmaj.1266 Spsobuj, e veriaci s ochotn pohotovo poslcha Boie vnuknutia.

Ty si mj Boh; na sprvnu cestu nech ma vedie tvoj dobr duch ( 143, 10). Vetci, ktorch vedie Bo Duch, s Bomi synmi... Ale ak sme deti, sme aj dediia: Bo dediia a Kristovi spoludediia (Rim 8, 14. 17).

1832Ovocm Ducha s dokonalosti,736 ktor v ns Duch Svt utvra ako prvotiny venej slvy. Tradcia Cirkvi ich vymenva dvans: lska, rados, pokoj, trpezlivos, zhovievavos, dobrota, lskavos, vdnos, vernos, skromnos, zdranlivos, istota (Gal 5, 22-23: Vulgta).
Zhrnutie

1833nos je trval a stla dispozcia kona dobro.

1834udsk nosti s stle dispozcie rozumu a vle, ktor usmeruj nae iny, usporadvaj nae vne a riadia nae sprvanie poda rozumu a viery. Mono ich zoskupi okolo tyroch zkladnch nost, ktormi s: rozvnos, spravodlivos, mravn sila a miernos.

1835Rozvnos uschopuje praktick rozum, aby vo vetkch situcich rozoznval, o je pre ns skutonm dobrom, a volil sprvne prostriedky na jeho vykonanie.

1836Spravodlivos spova v stlej a pevnej vli da Bohu a blnemu to, o im patr.

1837Mravn sila zabezpeuje nepoddajnos v akostiach a vytrvalos v sil o dobro.

1838Miernos zmieruje pralivos zmyslovch rozko a dva rovnovhu pri pouvan stvorench dobier.

1839Morlne nosti vzrastaj vchovou, vedommi a dobrovonmi inmi a vytrvalosou v sil. Boia milos ich oisuje a povzna.

1840Teologlne nosti robia kresanov schopnmi i vo vzahu s Najsvtejou Trojicou. Ich pvodcom, dvodom a predmetom je Boh, ktorho lovek poznva vierou, v ktorho dfa a ktorho miluje pre neho samho.

1841Teologlne nosti s tri: viera, ndej a Iska. 83 Stvruj a oivuj vetky morlne nosti.

1842Vierou verme v Boha a vetko, o nm zjavil a o nm svt Cirkev predklad veri.

1843Ndejou time po venom ivote a oakvame od Boha s pevnou dverou milosti, aby sme si ho zaslili.

1844Lskou milujeme Boha nadovetko a svojho blneho z lsky k Bohu ako seba samch. Lska je zvzkom dokonalosti (Kol 3, 14) a formou (vntornou nplou) vetkch nost.

1845Kresania dostvaj sedem darov Ducha Svtho: dar mdrosti, dar rozumu, dar rady, dar sily, dar poznania, dar nbonosti a dar bzne voi Bohu.
8. lnok
Hriech
I. Milosrdenstvo a hriech

1846Evanjelium je zjavenm Boieho milosrdenstva v Jeiovi Kristovi voi hrienikom. 84 430 Anjel to oznamuje Jozefovi: D mu meno Jei, lebo on oslobod svoj ud od hriechov (Mt 1, 21). To ist plat o Eucharistii, sviatosti vykpenia: Toto je moja krv novej zmluvy,1365 ktor sa vylieva za vetkch na odpustenie hriechov (Mt 26, 28).

1847Boh, ktor ... a stvoril bez teba, neospravodlivuje a bez teba. 85 Aby sme mohli od neho prija milosrdenstvo,3871455 musme prizna svoje viny. Ak hovorme, e nemme hriech, klameme sami seba a nie je v ns pravda. Ale ak vyznvame svoje hriechy, on je vern a spravodliv: odpust nm hriechy a oist ns od kadej neprvosti (1 Jn 1, 8-9).

1848Aj svt Pavol tvrd : Kde sa rozmnoil hriech, tam sa ete vmi rozmnoila milos (Rim 5, 20). Aby vak milos mohla vykona svoje dielo, mus odhali hriech,385 aby tak obrtila nae srdce a udelila nm spravodlivos pre ven ivot skrze Jeia Krista, nho Pna (Rim 5, 21). Podobne ako lekr, ktor vyetr ranu skr, ako by ju lieil, aj Boh svojm slovom a svojm Duchom vrh iv svetlo na hriech:

Obrtenie si vyaduje, aby bol lovek presveden, e zhreil; zaha v sebe vntorn sudok svedomia. A Kee tento sudok je potvrdenm psobenia Ducha pravdy vntri loveka, stva sa zrove novm zaiatkom udelenia milosti a lsky: ,Prijmite Ducha Svtho'. Tak objavujeme v tomto ,usveden o hriechu' dvojak dar: dar pravdivosti svedomia a dar istoty o vykpen. Duch pravdy je Teite. 86 1433
II. Defincia hriechu

1849Hriech je previnenie proti rozumu,311 proti pravde a proti sprvnemu svedomiu. Je to priestupok proti opravdivej lske k Bohu a k blnemu, zaprinen zvrtenm lipnutm na uritch dobrch. Zrauje prirodzenos loveka a nara udsk solidaritu. Hriech bol definovan ako skutok alebo slovo, alebo tba proti venmu zkonu. 87 1952

1850Hriech je urka Boha.1440 Proti tebe sammu som sa prehreil a urobil som, o je v tvojich oiach zl ( 51, 6). Hriech sa stavia proti lske Boha k nm a odvracia od neho nae srdce. Podobne ako prvotn hriech, je neposlunosou, vzburou proti Bohu,397 pretoe lovek chce by ako Boh (Gn 3, 5), a teda pozna a uri, o je dobro a zlo. Hriech je teda lskou k sebe a po opovrhnutie Bohom. 88 615 Pre toto pyn vyvyovanie seba je hriech pravm opakom Jeiovej poslunosti, ktor uskutonila spsu. 89

1851A prve v Kristovom umuen, v ktorom jeho milosrdenstvo zvaz nad hriechom, hriech najvraznejie prejavuje svoju nsilnos a mnohotvrnos: neveru, vraedn nenvis,598 zavrhnutie a vsmech zo strany vodcov i udu, Piltovu zbabelos a ukrutnos vojakov, Judovu zradu, tak bolestn pre Jeia, Petrovo zapretie a opustenie uenkmi. Ale prve v hodine temnt a knieaa tohto sveta 90 sa Kristova obeta tajomne stva prameom,2746616 z ktorho bude nevyerpatene vyviera odpustenie naich hriechov.
III. Rozmanitos hriechov

1852Rozmanitos hriechov je vek. Svt psmo uvdza viacer zoznamy hriechov. List Galaanom stavia skutky tela proti ovociu Ducha: A skutky tela s zjavn; je to smilstvo, neistota, chlipnos, modlosluba, ary, nepriatestv, svry, iarlivos, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, zvis, opilstvo, hrenie a im podobn. O tomto vm vopred hovorm, ako som u povedal, e t, o robia tak veci, nedosiahnu Boie krovstvo (Gal 5, 19-21). 91

1853Hriechy mono rozliova poda ich predmetu,1751 ako sa to rob pri kadom udskom ine, alebo poda nost, ktorm protireia i u nadmierou, alebo nedostatkom, alebo poda prikzan, s ktormi s v rozpore. Mono ich zoradi aj poda toho, i sa tkaj Boha, blneho, alebo samho hrienika.2067 Mono ich rozdeli na hriechy duchovn a telesn alebo aj na hriechy spchan mylienkami, slovami, skutkami alebo zanedbanm. Kore hriechu je v srdci loveka,368 v jeho slobodnej vli, ako to u Pn: Lebo zo srdca vychdzaj zl mylienky, vrady, cudzolostv, smilstv, krdee, kriv svedectv, rhanie. Toto pokvruje loveka (Mt 15, 19-20). V srdci sdli aj lska, prame dobrch a istch skutkov, ktor hriech zrauje.
IV. Vekos hriechu: smrten a vedn hriech

1854Hriechy treba hodnoti poda ich vekosti. V Tradcii Cirkvi sa uplatnilo rozliovanie medzi smrtenm a vednm hriechom, ktor je naznaen u v Psme. 92 Sksenos ud toto rozliovanie potvrdzuje.

1855Smrten hriech - vnym prestpenm Boieho zkona - ni v srdci loveka lsku.1395 Odvracia loveka od Boha, ktor je jeho poslednm cieom a jeho blaenosou, a to tm, e lovek dva prednos nejakmu niiemu dobru pred Bohom.

Vedn hriech ponechva v lovekovi lsku, hoci ju ura a zrauje.

1856Kee smrten hriech napda v ns ivotn princp, ktorm je lska, je potrebn nov iniciatva Boieho milosrdenstva1446 a obrtenie srdca, ktor sa normlne uskutouje v rmci sviatosti poknia.

Ke ... va ide za niem, o samo osebe odporuje lske, ktorou je lovek zameran na posledn cie, je hriech vzhadom na svoj predmet smrten ... i u je proti Boej lske, ako je rhanie, kriv prsaha a podobne, alebo proti lske k blnemu, ako je vrada, cudzolostvo a podobne... Niekedy vak va hrienika ide za niem, o v sebe obsahuje urit nezriadenos, ale nie je v rozpore s lskou k Bohu a k blnemu, ako naprklad przdne rei, zbyton smiech a podobne. To s hriechy vedn. 93

1857Smrten hriech predpoklad sasne tri podmienky: Smrten je kad hriech, ktorho predmetom je vna vec a okrem toho je spchan s plnm vedomm a uvenm shlasom. 94

1858Vna vec (materia gravis) je spresnen2072 v Boch prikzaniach poda Jeiovej odpovede bohatmu mldencovi: Nezabije! Nescudzolo! Nepokradne! Nebude krivo svedi! Nebude podvdza! Cti svojho otca i matku! (Mk 10, 19). Zvanos hriechov me by via alebo menia: vrada je zvanejia ako krde. Treba bra do vahy aj to, ak osoby hriech postihuje: nsilie spchan na prbuznch2214 je samo osebe zvanejie ako nsilie spchan na cudzom lovekovi.

1859Smrten hriech predpoklad pln vedomie a pln shlas.1734 Predpoklad poznanie, e in je hrieny, e je v rozpore s Bom zkonom. Zaha v sebe aj dostatone uven shlas, aby to bola osobn voba. Predstieran nevedomos a zatvrdnutos srdca 95 nezmenuj, ale naopak, zvuj dobrovon rz hriechu.

1860Nedobrovon nevedomos1735 me zni, ba aj zrui pritatenos akho previnenia. Ale o nikom sa nepredpoklad, e by nepoznal zsady morlneho zkona, ktor s vpsan do svedomia kadho loveka. Citov popudy, vne mu takisto oslabi1767 dobrovon a slobodn rz priestupku, podobne ako vonkaj ntlak alebo patologick poruchy. Naja je hriech spchan zo zlomysenosti, z uvenej voby zla.

1861Smrten hriech je radiklna monos udskej slobody,1742 podobne ako lska. M za nsledok stratu Boej lsky a zbavuje posvcujcej milosti ie stavu milosti. Ak nie je napraven tosou a Bom odpustenm, spsobuje vylenie z Boieho krovstva a ven smr1033 v pekle, pretoe naa sloboda m moc robi definitvne, nenvratn rozhodnutia. Ale hoci meme usdi, e nejak in je sm osebe akm previnenm, musme sudok o uoch ponecha Boej spravodlivosti a Boiemu milosrdenstvu.

1862Vedn hriech spcha lovek vtedy, ke v nezvanej veci (materia levis) nezachov mieru predpsan morlnym zkonom alebo ke neposlchne morlny zkon vo vnej veci (materia gravis), ale bez plnho poznania a plnho shlasu.

1863Vedn hriech oslabuje nos lsky.1394 Prezrdza nezriaden nklonnos k stvorenm dobrm. Preka dui v pokroku pri praktizovan nost a pri konan mravnho dobra a zasluhuje asn tresty.1472 Vedom a dobrovon vedn hriech, ak ho neoutujeme, ns pozvona disponuje na spchanie smrtenho hriechu. Napriek tomu vedn hriech neru zmluvu s Bohom. S pomocou Boej milosti ho mono napravi. Nepozbavuje posvcujcej milosti, priatestva s Bohom ani lsky, a teda ani venej blaenosti. 96

Km lovek ije v tele, neme nema aspo ahk hriechy. Ale neber naahko hriechy, ktor volme ahk. Ak ich berie naahko, ke ich vi, maj strach, ke ich pota. Mnoho ahkch vec vytvra jednu vek vec: Mnoho kvapiek napln rieku. Mnoho zn vytvra hromadu. Ak ndej teda ostva? Predovetkm vyznanie... 97

1864uom sa odpust kad hriech i rhanie, ale rhanie proti Duchu sa neodpust (Mt 12, 31). 98 Boie milosrdenstvo nem hranc; ale kto vedome a dobrovone odmieta prija tosou Boie milosrdenstvo, odmieta odpustenie svojich hriechov a spsu, ktor mu ponka Duch Svt. 99 Takto zatvrdnutos me privies ku konenej nekajcnosti2091 (impoenitentia finalis) a do venho zatratenia.1037
V. Rozmnoenie sa hriechu

1865Hriech spsobuje nvyk na hriech;401 opakovanie tch istch zlch inov plod neres. Z toho pochdzaj zvrten nklonnosti, ktor zatemuj svedomie a skresuj hodnotenie dobra a zla.1768 Takto m hriech tendenciu rozmnoova sa a silnie, ale neme a do zkladov znii mravn cit.

1866Neresti mono zoradi poda nost, s ktormi s v protiklade, alebo ich mono da do svisu s hlavnmi hriechmi, ktor urila kresansk sksenos, sledujc svtho Jna Kasina 100 a svtho Gregora Vekho. 101 Volaj sa hlavn, lebo plodia in hriechy, in neresti.2539 S to: pcha, lakomstvo, zvis, hnev, smilstvo, oberstvo, lenivos alebo duchovn znechutenos (po latinsky acedia).

1867Katechetick tradcia pripomna tie, e jestvuj do neba volajce hriechy. Do neba vol:2268 krv bela, 102 hriech Sodomanov, 103 volanie utlanho udu v Egypte, 104 nrek cudzinca, vdovy a siroty, 105 nespravodlivos voi nmezdnmu robotnkovi. 106

1868Hriech je osobn in. Okrem toho nesieme zodpovednos aj za hriechy spchan inmi, ke pri nich spolupracujeme, a to:

    * ke na nich mme priamu1736 a dobrovon as,
    * ke ich nariaujeme, radme, chvlime alebo schvaujeme,
    * ke ich neoznmime alebo im nezabrnime vtedy, ke sme povinn to urobi,
    * ke chrnime tch, o pchaj zlo.

1869Tak hriech rob z ud spoluvinnkov a spsobuje, e medzi nimi vldne iadostivos, nsilie a nespravodlivos. Hriechy dvaj vznik takm socilnym situcim a zriadeniam, ktor sa protivia Boej dobrote. truktry hriechu s prejavom a nsledkom osobnch hriechov.408 Navdzaj svoje obete, aby aj ony pchali zlo.1887 V analogickom zmysle vytvraj socilny hriech. 107
Zhrnutie

1870Boh vetkch uzavrel do neposlunosti, aby sa nad vetkmi zmiloval (Rim 11, 32).

1871Hriech je skutok alebo slovo, alebo tba proti venmu zkonu. 108 Je to urka Boha. Stavia sa proti Bohu neposlunosou, ktor je opakom Kristovej poslunosti.

1872Hriech je in, ktor protire rozumu. Zrauje prirodzenos loveka a nara udsk solidaritu.

1873Kore vetkch hriechov je v srdci loveka. Druhy hriechov a ich vekos sa hodnotia najm poda ich predmetu.

1874Spcha smrten hriech znamen uvene, to jest vedome a dobrovone zvoli vec, ktor sa vne protiv Boiemu zkonu a poslednmu cieu loveka. Smrten hriech v ns ni lsku; bez ktorej nie je mon ven blaenos. Ak ho hrienik neoutuje, m za nsledok ven smr.

1875Vedn hriech je morlna nezriadenos mono ju napravi lskou, ktor v ns vedn hriech ponechva.

1876Opakovanie hriechov, aj vednch, plod neresti, medzi ktor patria najm hlavn hriechy.
Druh kapitola
udsk spoloenstvo

1877udstvo je povolan,355 aby urobilo zjavnm obraz Boha a premenilo sa na obraz jednorodenho Syna Otca. Toto povolanie je osobnej povahy, pretoe kad lovek je povolan vojs do Boej blaenosti; ale tka sa aj udskho spoloenstva ako celku.
1. lnok
Osoba a spolonos
I. Spoloensk rz udskho povolania

1878Vetci udia s povolan k tomu istmu cieu, ktorm je sm Boh. Jestvuje ist podobnos medzi jednotou boskch osb a bratstvom,1702 ktor maj udia utvra medzi sebou v pravde a lske. 1 Lska k blnemu je neoddeliten od lsky k Bohu.

1879udsk osoba potrebuje spoloensk ivot.1936 Ten nie je pre u niem pridanm, ale je to poiadavka jej prirodzenosti. lovek rozvja svoje schopnosti stykom s inmi, vzjomnmi slubami a dialgom s bratmi a sestrami; tak odpoved na svoje povolanie. 2

1880Spolonos je shrn osb771 organicky spojench princpom jednoty, ktor presahuje kad z nich. Spolonos ako viditen a sasne duchovn spoloenstvo osb pretrvva v ase: ded minulos a pripravuje budcnos. Prostrednctvom nej sa kad lovek stva dediom, dostva talenty ktor obohacuj jeho totonos a ktorch ovocie m rozvja. 3 Prvom m by kad oddan spoloenstvm, ku ktorm patr, a m repektova autority, ktor s poveren stara sa o spolon dobro.

1881Kad spoloenstvo je definovan svojm cieom, a preto sa podriauje osobitnm pravidlm.1929 Ale udsk osoba je a mus by zkladom, subjektom a cieom vetkch spoloenskch intitci. 4

1882Niektor spolonosti, ako rodina a tt, bezprostrednejie zodpovedaj udskej prirodzenosti. lovek ich potrebuje. Aby sa m viemu potu jednotlivcov umonila as na spoloenskom ivote,1913 treba napomha vytvranie slobodne volench zdruen a intitci s ciemi ekonomickmi, socilnymi, kultrnymi, rekreanmi, portovmi, profesionlnymi a politickmi, a to tak vntri politickch spoloenstiev, ako aj na celosvetovej rovni. 5 Tto socializcia (v zmysle zdruovania) vyjadruje zrove prirodzen sklon, ktor pobda ud zdruova sa na dosiahnutie cieov, ktor presahuj monosti jednotlivca. Rozvja schopnosti osoby najm jej schopnos iniciatvy a zmysel pre zodpovednos. Pomha chrni jej prva. 6

1883Socializcia (v zmysle zospoloenovania) prina so sebou aj nebezpeenstv. Prlin zasahovanie ttu me ohrozi osobn slobodu a iniciatvu. Socilna nuka Cirkvi vypracovala takzvan princp subsidiarity (vpomoci). Poda tohto princpu nadraden spolonos nem zasahova do vntornho ivota podradenej spolonosti2431 a pozbavi ju vlastnej kompetencie, ale ju m skr v prpade potreby podporova a pomha jej, aby svoju innos koordinovala s innosou inch zloiek spolonosti v zujme spolonho dobra. 7

1884Boh nechcel vyhradi vykonvanie vetkch moci iba pre seba. Kadmu tvorovi zveruje lohy,307 ktor me vykonva poda schopnost svojej prirodzenosti. Tento spsob vldnutia sa m napodobova v spoloenskom ivote. Spsob, akm Boh riadi svet, sved o jeho hlbokej cte k udskej slobode a mal by inpirova mdros tch, o spravuj udsk spoloenstv. Maj sa sprva ako sluobnci Boej prozretenosti.302

1885Princp subsidiarity je v protiklade so vetkmi formami kolektivizmu. Vyznauje hranice zasahovaniu zo strany ttu. Je zameran na zladenie vzahov medzi jednotlivcami a spolonosami. Smeruje k nastoleniu opravdivho medzinrodnho poriadku.
II. Obrtenie a spolonos

1886Spolonos je potrebn na uskutoovanie udskho povolania. Aby sa tento cie dosiahol, je potrebn repektova sprvnu hierarchiu hodnt ktor materilne a prirodzen1779 [dimenzie] podriauje [dimenzim] vntornm a duchovnm. 8

udsk spoluitie sa m chpa predovetkm ako skutonos duchovnho poriadku: ako vmena poznatkov vo svetle pravdy, uplatovanie prv a plnenie povinnost, popud a vzva na hadanie mravnho dobra; ako uachtil spolon pitok z krsy2500 vo vetkch jej oprvnench prejavoch; ako trval ochota podeli sa s tm najlepm v sebe s inmi; ako tba po vzjomnom a stle vom obohaten duchovnmi hodnotami. To vetko s hodnoty, ktor maj oivova a usmerova kultrnu innos, hospodrsky ivot, spoloensk intitcie, politick hnutia a reimy, zkonodarstvo a vetky ostatn prejavy socilneho ivota v jeho neprestajnom rozvoji. 9

1887Zmena prostriedkov a cieov 10 - pri ktorej sa hodnota poslednho ciea dva tomu, o je iba prostriedok na jeho dosiahnutie, alebo sa osoby pokladaj za re prostriedky vzhadom na cie909 - plod nespravodliv truktry, ktor sauj alebo prakticky znemouj kresansk sprvanie zhodujce sa s prikzaniami najvyieho Zkonodarcu. 11 1869

1888Treba teda apelova407 na duchovn a morlne schopnosti loveka a na neprestajn potrebu jeho vntornho obrtenia,1430 aby sa dosiahli tak spoloensk zmeny, ktor by mu skutone slili. Prvenstvo, ktor sa priznva obrteniu srdca, vbec nevyluuje, ba naopak, uklad povinnos prispie k primeranmu ozdraveniu intitci a ivotnch podmienok, ke podnecuj k hriechu, aby zodpovedali normm spravodlivosti a napomhali dobro, namiesto toho, aby mu prekali. 12

1889Bez pomoci milosti by udia nevedeli zbada asto zky chodnk medzi zbabelosou, ktor ustupuje pred zlom, a nsilm, ktor si sce nama, e bojuje proti zlu, ale v skutonosti ho zvuje. 13 Tmto chodnkom je cesta lsky, lsky k Bohu a k blnemu.1825 Lska je najvm socilnym prkazom. Repektuje blneho a jeho prva. Vyaduje kona spravodlivo a len ona ns rob toho schopnmi. Nabda k ivotu, ktor sa dva: Kto sa bude usilova zachrni si ivot, strat ho, a kto ho strat, zska ho (Lk 17, 33).
Zhrnutie

1890Jestvuje ist podobnos medzi jednotou boskch osb a bratstvom, ktor maj udia utvra medzi sebou.

1891Aby sa lovek mohol vyvja v zhode so svojou prirodzenosou, potrebuje spoloensk ivot. Niektor spolonosti, ako rodina a tt, bezprostrednejie zodpovedaj udskej prirodzenosti.

1892udsk osoba je a mus by zkladom, subjektom a cieom vetkch spoloenskch intitci. 14

1893Treba povzbudzova ud k irokej asti na slobodne volench zdrueniach a intitcich.

1894Poda princpu subsidiarity ani tt, ani nijak via spolonos, nem nahrdza iniciatvu a zodpovednos osb a mench (intermedirnych) spoloenstiev.

1895Spolonos m napomha praktizovanie nosti, a nie mu preka. M sa da vies sprvnou hierarchiou hodnt.

1896Tam, kde hriech nakazil spoloensk ovzduie, treba vyzva na obrtenie sdc a prosi o Boiu milos. Lska nabda k sprvnym reformm. Mimo evanjelia nejestvuje opravdiv rieenie socilnej otzky. 15
2. lnok
as na spoloenskom ivote
I. Autorita - verejn moc

1897Spolunavanie medzi umi neme by usporiadan a plodn bez zkonitej autority,2234 ktor by zabezpeila poriadok a v dostatonej miere by prispela k uskutoovaniu spolonho dobra. 16

Autoritou sa vol t vlastnos, na zklade ktorej osoby alebo ustanovizne vynaj pre ud zkony a nariadenia a oakvaj od nich poslunos.

1898Kad udsk spoloenstvo potrebuje autoritu, ktor by ho riadila. 17 Autorita m svoj zklad v udskej prirodzenosti. Je potrebn pre jednotu obianskej spolonosti. Jej lohou je zabezpeova, nakoko je to mon, spolon dobro spolonosti.

1899Verejn moc, ktor vyaduje morlny poriadok,2235 pochdza od Boha: Kad nech sa podd vyej moci, lebo niet moci, ktor by nebola od Boha. A tie, o s, ustanovil Boh. Kto sa teda protiv vrchnosti, protiv sa Boiemu poriadku. A t, o sa protivia, sami si privolvaj odsdenie (Rim 13, 1-2). 18

1900Povinnos poslunosti uklad vetkm,2238 aby si nleite vili autoritu a aby osoby, ktor autoritu vykonvaj, zahali ctou a poda ich zsluhy aj vanosou a lskavosou.

V jednom spise ppea svtho Klementa Rmskeho sa nachdza najstaria modlitba Cirkvi za politick verejn moc: 19 2240

Ude [im], Pane, zdravie, pokoj, svornos a silu, aby neruene vykonvali moc, ktor si im zveril. Ve ty, Pane, nebesk Kr vekov, dva udskm synom slvu, es a moc nad pozemskmi vecami. Ria, Pane, ich rozhodnutia, aby robili to, o je dobr a mil v tvojich oiach, aby moc, ktor si im zveril, mohli svedomite vykonva v pokoji a vdnosti, a tak nali u teba priaze. 20

1901Km autorita sa tka poriadku, ktor stanovil Boh, urenie [politickho] reimu a voba vedcich initeov sa ponechva slobodnej vli obanov. 21

Rozmanitos politickch reimov je morlne prpustn pod podmienkou, e s zameran na oprvnen dobro spolonosti, ktor ich prijma. Reimy, ktor svojou povahou protireia prirodzenmu zkonu,2242 verejnmu poriadku a zkladnm prvam osb, nemu uskutoova spolon dobro nrodov, ktorm sa nantili.

1902Autorita nem svoju morlnu oprvnenos1930 sama od seba. Nem sa sprva despoticky, ale m pracova pre spolon dobro ako morlna sila, ktor sa opiera o slobodu a o vedomie prevzatej povinnosti a lohy. 22

udsk zkon m povahu zkona v miere,1951 v akej sa zhoduje so sprvne [mysliacim] rozumom; z toho je zrejm, e sa odvodzuje z venho zkona. V miere, v akej sa vzauje od rozumu, sa vol nespravodliv zkon; a tak nem povahu zkona, ale skr uritho nsilia. 23

1903Autorita sa oprvnene vykonva len vtedy, ak sa usiluje o spolon dobro danej spolonosti a ak na jeho dosiahnutie pouva morlne dovolen prostriedky. Ak sa stane, e vldcovia vydaj nespravodliv zkony alebo urobia opatrenia, ktor protireia morlnemu poriadku,2242 tieto nariadenia nie s vo svedom zvzn. V takom prpade autorita zrejme prestva by autoritou a nastva hrub bezprvie. 24

1904Je vhodnejie, aby kad moc bola vyven inmi mocami a kompetenciami, ktor by ju udriavali v [sprvnych] medziach. Je to princp ,prvneho ttu', v ktorom vldnu zkony, a nie svojva ud. 25
II. Spolon dobro

1905V slade so spoloenskou prirodzenosou loveka dobro kadho jednotlivca nevyhnutne svis so spolonm dobrom.801 Spolon dobro mono definova iba vo vzahu k udskej osobe:1881

Neite len sebe, uzavret sami do seba, ako by ste u boli ospravodliven, ale ke sa schdzate, hadajte to, o je na osoh vetkm. 26

1906Spolon dobro treba chpa ako shrn tch podmienok spoloenskho ivota, ktor tak spoloenstvm, ako aj jednotlivm lenom umouj plnie a ahie dosiahnu vlastn dokonalos. 27 Spolon dobro sa tka ivota vetkch. Od kadho a najm od tch, o vykonvaj lohu autority, vyaduje rozvnos. Zaha tri zkladn prvky:

1907Na prvom mieste predpoklad repektovanie osoby1929 ako takej. V zujme spolonho dobra je verejn moc povinn repektova zkladn a neodcudziten prva udskej osoby. Spolonos je povinn dovoli kadmu svojmu lenovi realizova jeho povolanie. Spolon dobro spova osobitne v tom, e jednotlivec me uplatova prirodzen slobody, ktor s nevyhnutne potrebn na pln rozvoj povolania loveka, ako s: prvo kona poda sprvnej normy vlastnho svedomia, prvo na ochranu skromnho ivota a na spravodliv slobodu,2106 a to aj v nboenskej oblasti. 28

1908Na druhom mieste spolon dobro vyaduje socilny blahobyt a rozvoj samej spolonosti.2441 Rozvoj je shrnom vetkch spoloenskch povinnost. lohou autority je zaiste rozhodova v zujme spolonho dobra medzi rozlinmi iastkovmi zujmami. Mus vak kadmu sprstupni, o potrebuje, aby mohol i skutonm udskm ivotom: vivu, atstvo, zdravie, prcu, vchovu a kultru, primeran informovanos, prvo zaloi si rodinu at. 29

1909Napokon spolon dobro zaha v sebe pokoj,2304 to jest stlos a bezpenos spravodlivho poriadku. Predpoklad teda, e autorita estnmi prostriedkami zaisuje bezpenos spolonosti a jej lenov.2310 Spolon dobro je zkladom prva na oprvnen osobn a kolektvnu obranu.

1910Kad udsk spoloenstvo m svoje spolon dobro, ktor mu umouje, aby sa spoznalo ako tak.2244 Najplnie sa toto dobro uskutouje v politickom spoloenstve. Je lohou ttu chrni a napomha spolon dobro obianskej spolonosti, obanov a mench (intermedirnych) spoloenstiev.

1911Vzjomn zvislos ud sa stle zvuje. Pozvona sa roziruje na cel svet. Jednota udskej rodiny, ktor zhromauje ud s rovnakou prirodzenou dstojnosou, zaha v sebe aj univerzlne spolon dobro.2438 Toto dobro vyaduje tak organizciu spoloenstva nrodov, ktor by bola schopn postara sa o rozlin potreby ud, a to tak v oblasti socilneho ivota, kam patr viva, zdravie, vchova..., ako aj v niektorch osobitnch situcich, ktor sa miestami mu vyskytn, ako naprklad potreba... poskytn pomoc v biede uteencom roztrsenm po celom svete alebo pomha vysahovalcom a ich rodinm. 30

1912Spolon dobro je vdy zameran na zdokonaovanie osb: Poriadok vec m by podriaden poriadku osb, a nie naopak. 31 1881 Takto poriadok m zklad v pravde, buduje sa v spravodlivosti a oivuje ho lska.
III. Zodpovednos a as

1913as je dobrovon a vekodun angaovanie sa osoby vo vzjomnch spoloenskch stykoch. Je potrebn, aby vetci mali as na rozvoji spolonho dobra, kad poda svojho postavenia, ktor zaujma, a poda lohy, ktor zastva. Tto povinnos m pvod v dstojnosti udskej osoby.

1914as sa uskutouje predovetkm tm, e sa lovek angauje v oblastiach, za ktor preber osobn zodpovednos;1734 starostlivosou o vchovu svojej rodiny a svedomitosou v prci m as na dobre inch i spolonosti. 32

1915Obania sa maj, pokia je to mon, aktvne zastova2239 na verejnom ivote. Spsoby tejto asti mu by v rozlinch krajinch a kultrach rozdielne. Treba chvli spsob konania tch nrodov, v ktorch o najv poet obanov m as na verejnch zleitostiach v pravej slobode. 33

1916as vetkch na uskutoovan spolonho dobra zaha, ako kad etick povinnos, neprestajne obnovovan1888obrtenie lenov spolonosti. Podvod a in chytrctva, pomocou ktorch niektor unikaj nariadeniam zkona a predpisom socilnej povinnosti, treba rzne odsdi, lebo s nezluiten s poiadavkami spravodlivosti.2409 Treba sa stara o rozvoj intitci, ktor zlepuj podmienky udskho ivota. 34

1917lohou tch, o vykonvaj autoritu, je upevova hodnoty, ktor vzbudzuj dveru lenov spolonosti a pobdaj ich, aby sa dali do sluieb svojich blnych. as sa zana vchovou a kultrou: Prvom meme predpoklada, e budcnos udstva je v rukch tch,1818 o s schopn odovzda budcim genercim dvody pre ivot a ndej. 35
Zhrnutie

1918Niet moci, ktor by nebola od Boha. A tie, o s, ustanovil Boh (Rim 13, 1).

1919Kad udsk spoloenstvo potrebuje autoritu, aby sa zachovalo a rozvjalo.

1920Politick spoloenstvo a verejn moc maj svoj zklad v udskej prirodzenosti, a preto patria k poriadku stanovenmu Bohom. 36

1921Autorita sa vykonva oprvnenm spsobom, ak sa usiluje o dosiahnutie spolonho dobra spolonosti. Aby ho dosiahla, m pouva morlne prpustn prostriedky.

1922Rozmanitos politickch reimov je oprvnen pod podmienkou, e prispievaj k dobru spolonosti.

1923Politick moc sa m vykonva v medziach morlneho poriadku a m zaruova podmienky na pouvanie slobody.

1924Spolon dobro obsahuje shrn tch podmienok spoloenskho ivota, ktor tak spoloenstvm, ako aj jednotlivm lenom umouj plnie a ahie dosiahnu vlastn dokonalos. 37

1925Spolon dobro zaha tri zkladn prvky: repektovanie a zveaovanie zkladnch prv osoby; prosperitu alebo rozvoj duchovnch a asnch dobier spolonosti; pokoj a bezpenos spolonosti a jej lenov.

1926Dstojnos udskej osoby zaha v sebe silie o spolon dobro. Kad sa m stara o vznik a podporovanie intitci, ktor zlepuj podmienky udskho ivota.

1927lohou ttu je chrni a zveaova spolon dobro obianskej spolonosti. Spolon dobro celej udskej rodiny si vyaduje organizciu medzinrodnej spolonosti.
3. lnok
Socilna spravodlivos

1928Spolonos zabezpeuje socilnu spravodlivos vtedy, ke vytvra podmienky, ktor zdrueniam i jednotlivcom2832 umouj dosiahnu to, na o maj prvo poda svojej prirodzenosti a svojho povolania. Socilna spravodlivos svis so spolonm dobrom a s vykonvanm verejnej moci.
I. Repektovanie udskej osoby

1929Socilnu spravodlivos mono dosiahnu len vtedy, ke sa repektuje transcendentn dstojnos loveka.1881 Osoba predstavuje konen cie spolonosti; spolonos je zameran na osobu:

Obranu a rozvoj [dstojnosti udskej osoby] nm zveril Stvorite a v kadom historickom obdob s mui i eny za u osobitne zodpovedn poda svojho postavenia. 38

1930Repektovanie udskej osoby zaha v sebe repektovanie prv, ktor vyplvaj z jej dstojnosti ako stvorenia.1700 Tieto prva jestvuj skr ako spolonos a t ich mus uzna.1902 S zkladom morlnej oprvnenosti kadej autority. Spolonos, ktor ich zosmieuje alebo ich odmieta uzna vo svojom pozitvnom zkonodarstve, podkopva vlastn morlnu oprvnenos. 39 Ak ich autorita nerepektuje, mus sa opiera o silu alebo o nsilie, aby si vyntila poslunos svojich podriadench. Je lohou Cirkvi pripomna uom dobrej vle prva udskej osoby a rozliova ich od protiprvnych a falonch nrokov.

1931Repektovanie udskej osoby predpoklad repektovanie tohto princpu: Kad m povaova svojho blneho,1212 nikoho nevynmajc, za ,svoje druh ja' a predovetkm m bra ohad na jeho ivot a na prostriedky, ktor s nevyhnutn, aby ho il dstojne. 40 Nijak zkonodarstvo neme samo osebe odstrni obavy, predsudky, pyn a sebeck postoje, ktor prekaj vytvraniu opravdivch bratskch spolonost.1825 Takto sprvania odstrauje iba lska, ktor v kadom loveku vid blneho, brata alebo sestru.

1932Povinnos sta sa blnym druhmu a aktvne mu sli sa stva tm naliehavejou, m via je ndza druhho, a to v akomkovek ohade. okovek ste urobili jednmu z tchto mojich najmench bratov,2449 mne ste urobili (Mt 25, 40).

1933Tto povinnos sa vzahuje aj na tch, ktor zmaj alebo konaj inak ako my. Kristovo uenie ide a tak aleko, e vyaduje odpustenie urok. Roziruje prikzanie lsky, ktor je prikzanm novho, evanjeliovho zkona, aj na vetkch nepriateov. 41 Oslobodenie v duchu evanjelia je nezluiten s nenvisou2303 k nepriateovi ako udskej osobe, nie vak s nenvisou k zlu, ktor ako nepriate pcha .
II. Rovnos a rozdiely medzi umi

1934Vetci udia, stvoren na obraz jedinho Boha a obdaren rovnakou rozumovou duou, maj rovnak prirodzenos a rovnak pvod. Vykpen Kristovou obetou vetci s povolan ma as na tej istej Boej blaenosti: vetci maj teda rovnak dstojnos.225

1935Rovnos medzi umi357 sa v podstate zaklad na ich osobnej dstojnosti a na prvach, ktor z nej vyplvaj:

Treba prekona a odstrni kad druh diskrimincie tkajcej sa zkladnch prv osoby i u v oblasti socilnej, alebo kultrnej, z dvodov pohlavia, pvodu, farby pleti, spoloenskho postavenia, jazyka alebo nboenstva, lebo je v rozpore s Bom plnom. 42

1936Ke lovek prichdza na svet,1879 nem k dispozcii vetko, o potrebuje na rozvoj svojho telesnho a duchovnho ivota. Potrebuje druhch ud. Prejavia sa rozdiely svisiace s vekom, s fyzickmi schopnosami, s rozumovmi alebo morlnymi vlohami, s vhodami, ktor kad mohol zska v styku s inmi a s rozdelenm bohatstva. 43 Talenty nie s rozdelen v rovnakej miere. 44

1937Tieto rozdiely patria do Boieho plnu.340 Boh chce, aby kad dostval od druhch, o potrebuje, a aby sa t, o maj osobitn talenty, podelili s ich dobrodeniami s tmi, ktor to potrebuj.791 Rozdiely pobdaj a asto zavzuj ud k vekodunosti, dobroprajnosti a podeleniu sa; podnecuj kultry, aby sa navzjom obohacovali:1202

Rozdeujem nosti tak rozdielne, e nedm kadmu vetky, ale jednu dm jednmu, in druhmu... Jednmu dm predovetkm lsku, druhmu spravodlivos, jednmu ponenos, druhmu iv vieru... A tak som dal mnoh dary a milosti nost a inch duchovnch a asnch darov tak rozdielne, e som neudelil vetko iba jednej osobe, aby ste nevyhnutne mali prleitos preukazova si jeden druhmu lsku;... chcel som, aby jeden potreboval druhho a aby vetci boli mojimi sluobnkmi pri rozdeovan milost a darov, ktor dostali odo ma. 45

1938Jestvuj aj nespravodliv nerovnosti,2437 ktor doliehaj na miliny muov a ien. Tie s v zjavnom protiklade s evanjeliom:

Rovnak dstojnos osb si vyaduje, aby sa dospelo k udskejm a spravodlivejm ivotnm podmienkam. Lebo prlin hospodrske a socilne nerovnosti medzi lenmi alebo nrodmi2317 jedinej udskej rodiny vyvolvaj pohorenie a s v protiklade so socilnou spravodlivosou, rovnosou a dstojnosou udskej osoby, ako aj so spoloenskm a medzinrodnm mierom. 46
III. udsk solidarita

1939Princp solidarity,2213 oznaovan aj ako priatestvo alebo socilna lska, je priamou poiadavkou udskho a kresanskho bratstva: 47

Omyl, ktor sa dnes tak vemi a nebezpene rozril, je zabdanie na ten zkon udskej solidarity a lsky, ktor vyaduje spolon pvod a rovnos rozumovej prirodzenosti vetkch ud,360 nech patria ku ktormukovek nrodu, a prikazuje vykupitesk obeta, ktor priniesol Kristus Pn na oltri kra svojmu nebeskmu Otcovi na vykpenie du. 48

1940Solidarita sa prejavuje2402 predovetkm pri rozdeovan dobier a pri odmene za prcu. Predpoklad aj silie o spravodlivej socilny poriadok, v ktorom by sa na zklade rokovan mohli lepie odstraova naptia a ahie urovnva konflikty.

1941Socilno-ekonomick problmy2317 mono riei iba pomocou vetkch foriem solidarity: vzjomnej solidarity medzi chudobnmi, solidarity medzi bohatmi a chudobnmi, medzi pracujcimi navzjom, medzi zamestnvatemi a zamestnancami v podniku, solidarity medzi ttmi a medzi nrodmi. Medzinrodn solidarita je poiadavkou morlneho poriadku. Od nej iastone zvis svetov mier.

1942nos solidarity presahuje materilne dobr. Tm, e Cirkev rila duchovn dobr viery, podporovala aj rozvoj asnch dobier,1887 ktormu asto otvrala nov cesty. Tak sa v priebehu storo potvrdili Pnove slov: Hadajte teda najprv Boie krovstvo2632 a jeho spravodlivos a toto vetko dostanete navye (Mt 6, 33).

U dvetisc rokov ije a pretrvva v dui Cirkvi pocit spolonej zodpovednosti vetkch za vetkch, ktor pobdal a pobda a k hrdinskej lske ud, toti mnchov ponohospodrov, vysloboditeov otrokov, oetrovateov chorch, tch, o prinaj vieru, civilizciu a vedu vetkm genercim a vetkm nrodom, aby vytvrali tak socilne podmienky, ktor by vetkm umoovali a uahovali ivot dstojn loveka a kresana. 49
Zhrnutie

1943Spolonos zabezpeuje socilnu spravodlivos vtedy, ke vytvra podmienky, ktor zdrueniam i jednotlivcom umouj dosiahnu to, na o maj prvo.

1944Repektovanie udskej osoby vedie k tomu, e lovek poklad inho za svoje druh ja. Predpoklad repektovanie zkladnch prv, ktor vyplvaj z vntornej dstojnosti udskej osoby.

1945Rovnos medzi umi sa zaklad na ich osobnej dstojnosti a na prvach, ktor z nej vyplvaj.

1946Rozdiely medzi umi patria do Boieho plnu. Boh chce, aby sme sa navzjom potrebovali. Rozdiely maj pobda k lske.

1947Rovnak dstojnos vetkch ud vyaduje silie o zredukovanie prlinch socilnych a ekonomickch nerovnost. Nabda k odstrneniu nespravodlivch nerovnost.

1948Solidarita je vrazne kresansk nos. Uskutouje as na hmotnch, ale ete viac na duchovnch dobrch.
Tretia kapitola
Boia spsa: Zkon a milos

1949lovek povolan k blaenosti, ale zranen hriechom potrebuje spsu od Boha. Boia pomoc mu prichdza v Kristovi prostrednctvom zkona, ktor ho riadi, a milosti, ktor ho posiluje:

S bzou a chvenm pracujte na svojej spse. Ve to Boh psob vo vs, e aj chcete, aj konte, o sa jemu pi (Flp 2, 12-13).
1. lnok
Morlny zkon

1950Morlny zkon je dielo Boej mdrosti. V biblickom zmysle ho mono definova ako otcovsk pouovanie,53 ako Boiu vchovu. Morlny zkon predpisuje lovekovi cesty, normy sprvania,1719 ktor ved k prisbenej blaenosti; zakazuje cesty zla, ktor odvdzaj od Boha a od jeho lsky. Je zrove prsny vo svojich prkazoch a lskav vo svojich prisbeniach.

1951Zkon je norma sprvania vyhlsen kompetentnou autoritou pre spolon dobro. Morlny zkon predpoklad racionlny poriadok medzi stvoreniami, ktor Stvorite svojou mocou, mdrosou a dobrotou stanovil pre ich dobro a vzhadom na ich cie.295 Kad zkon nachdza svoju prv a posledn pravdu vo venom zkone. Zkon je vyhlsen a stanoven rozumom ako as na prozretenosti ivho Boha,306 Stvoritea a Vykupitea vetkch. Toto nariadenie rozumu sa vol zkon. 1

Jedine lovek [spomedzi vetkch ivch tvorov] sa me chvli tm, e bol hodn dosta od Boha zkon. Ako rozumov tvor, schopn chpa a usudzova, m sa riadi racionlnou slobodou,301 podriaden tomu, ktor mu vetko podriadil. 2

1952Formy vyjadrenia morlneho zkona s rozmanit a vetky s medzi sebou zladen: ven zkon, prame vetkch zkonov v Bohu; prirodzen zkon; zjaven zkon, ktor zaha star zkon a nov alebo evanjeliov zkon, a napokon obianske a cirkevn zkony.

1953Morlny zkon nachdza svoju plnos578 a svoju jednotu v Kristovi. Sm Jei Kristus je cestou k dokonalosti. Je cieom zkona, lebo jedine on u Boej spravodlivosti a udeuje ju: Ve cieom zkona je Kristus, aby spravodlivos dosiahol kad, kto ver (Rim 10, 4).
I. Prirodzen morlny zkon

1954lovek m as na mdrosti a dobrote Stvoritea,307 ktor mu udeuje vldu nad vlastnmi inmi a schopnos riadi sa poda pravdy a dobra. Prirodzen zkon vyjadruje pvodn morlny cit,1776 ktor lovekovi umouje rozumom rozliova dobro a zlo, pravdu a lo:

Prirodzen zkon... je vpsan a vryt do due kadho loveka, lebo tento zkon je udsk rozum, ktor prikazuje kona sprvne a zakazuje pcha hriech. Ale tento prkaz udskho rozumu by nemal silu zkona, keby nebol hlasom a tlmonkom vyieho Rozumu, ktormu n rozum a naa sloboda maj by podriaden. 3

1955Bo a prirodzen 4 zkon ukazuje lovekovi cestu,1787 ktorou m s, aby konal dobro a dosiahol svoj cie. Prirodzen zkon vyjadruje prv a zkladn prkazy, ktormi sa riadi morlny ivot.396 Jeho zkladom je tba po Bohu a podriadenos Bohu, ktor je prameom a sudcom kadho dobra, ako aj zmysel pre druhho ako seberovnho.2070 Jeho hlavn prkazy s vyjadren v Desatore. Tento zkon sa vol prirodzen nie vo vzahu k prirodzenosti nerozumnch bytost, ale preto, e rozum, ktor ho vyhlasuje, je vlastn udskej prirodzenosti:

Kde s teda napsan [tie normy], ak nie v knihe toho svetla, ktor sa vol Pravda? Odtia sa predpisuje kad spravodliv zkon a prechdza do srdca loveka, ktor kon spravodlivo, nie tak, e by sa presahoval, ale sa do akoby vtla, tak ako obraz, ktor prechdza z prstea do vosku, ale prste neopa. 5

Prirodzen zkon nie je ni in ako svetlo rozumu, ktor do ns vloil Boh a pomocou ktorho poznvame, o treba robi a omu sa vyhba. Toto svetlo a tento zkon dal Boh lovekovi pri stvoren. 6

1956Prirodzen zkon prtomn v srdci kadho loveka a stanoven rozumom je veobecn vo svojich prkazoch2261 a jeho autorita sa vzahuje na vetkch ud. Vyjadruje dstojnos udskej osoby a uruje zklad jej prv a jej zkladnch povinnost:

Sprvne [mysliaci] rozum je opravdiv zkon; zhoduje sa s prirodzenosou; jestvuje u vetkch ud, je nemenn a ven, prikazujc vol k povinnosti, zakazujc odvracia od omylu... Tento zkon sa nesmie nahradi inm zkonom, ani nie je dovolen obmedzi v nieom jeho platnos, ani ho nemono celkom zrui 7

1957Aplikovanie prirodzenho zkona je vemi rozmanit. Me vyadova, aby sa bral ohad na prispsobenie mnohorakm ivotnm podmienkam poda miesta, epochy a okolnost. Napriek tomu v rozdielnych kultrach zostva prirodzen zkon normou, ktor ud navzjom spja a popri nevyhnutnch rozdieloch im uklad spolon princpy.

1958Prirodzen zkon je nemenn 8 a stly2072 v priebehu dejinnch premien. Pretrvva v toku nzorov a mravov a podporuje ich pokrok. Normy, ktor ho vyjadruj, zostvaj v podstate stle platn. Ba aj ke sa jeho princpy popieraj, nemono ho znii ani odstrni z udskho srdca. Vdy znova povstva v ivote jednotlivcov a spolonost:

Tvoj zkon, Pane, nepochybne trest krde podobne ako zkon napsan v udskch srdciach, ktor neme znii ani sama neprvos. 9

1959Prirodzen zkon ako vemi dobr Stvoriteovo dielo poskytuje pevn zklady, na ktorch me lovek vystava budovu morlnych noriem, ktor maj riadi jeho rozhodovania.1879 Kladie aj nevyhnutn morlny zklad na budovanie udskej spolonosti. Poskytuje napokon potrebn zklad pre obiansky zkon, ktor na nadvzuje jednak uvaovanm, ktor vyvodzuje dsledky z jeho princpov, a jednak dodatkami pozitvnej a prvnej povahy.

1960Nie vetci udia chpu prkazy prirodzenho zkona2071 jasne a bezprostredne. V danom (padlom) stave hrieny lovek potrebuje milos a Zjavenie, aby mohli vetci pozna nboensk a morlne pravdy ahko, s pevnou istotou a bez primieania omylu. 10 37 Prirodzen zkon poskytuje zjavenmu zkonu a milosti zklad, ktor pripravil Boh a ktor je v slade s psobenm Ducha Svtho.
II. Star (zjaven) zkon

1961Boh, n Stvorite a n Vykupite, si vyvolil Izraela za svoj ud a zjavil mu svoj Zkon; tak pripravoval Kristov prchod. Mojiov zkon vyjadruje viacer pravdy,62 ktor s prirodzene dostupn udskmu rozumu. Tieto pravdy s vyhlsen a hodnoverne potvrden v rmci Zmluvy spsy.

1962Star (zjaven) zkon je prvou fzou zjavenho zkona. Jeho morlne predpisy s zhrnut v desiatich prikzaniach.2058 Prikzania Desatora klad zklady povolania loveka stvorenho na Bo obraz. Zakazuj, o sa protiv lske k Bohu a k blnemu, a predpisuj, o je pre u podstatn. Desatoro je svetlo poskytnut svedomiu kadho loveka, aby mu ukzalo Boie volanie a Boie cesty a chrnilo ho pred zlom:

Boh napsal na tabule [zkona] to, o udia netali vo svojich srdciach. 11

1963Poda kresanskej tradcie je svt, 12 duchovn 13 a dobr 14 zkon ete nedokonal. Ako vychovvate 15 1610 ukazuje, o treba robi, ale sm od seba nedva silu, milos Ducha Svtho na jeho plnenie.2542 Kee neme pozbavi hriechu, zostva zkonom otroctva. Poda svtho Pavla jeho lohou je najm odhaova a ukazova hriech,2515 ktor v srdci loveka vytvra zkon iadostivosti. 16 Napriek tomu zkon zostva prvou etapou na ceste do Krovstva. Pripravuje a disponuje vyvolen nrod a kadho kresana na obrtenie a na vieru v Boha Spasitea. Poskytuje uenie, ktor - ako Boie slovo - trv naveky.

1964Star (zjaven) zkon je prpravou na evanjelium.122 Zkon bol pre nich vchovou i predpoveou budcich skutonost. 17 Predpoved a ohlasuje dielo oslobodenia od hriechu, ktor sa uskuton v Kristovi, a poskytuje spisom Novho zkona obrazy, typy a symboly na vyjadrenie ivota poda Ducha. Zkon je napokon doplnen uenm pounch (sapiencilnych) knh a prorokov, ktor ho zameriavaj na nov zmluvu a na nebesk krovstvo.

V obdob Starho zkona boli... niektor udia, ktor mali lsku a milos Ducha Svtho a oakvali najm duchovn a ven prisbenia. Poda toho u patrili k Novmu zkonu. Podobne aj v obdob Novho zkona s niektor telesn udia, ktor ete nedosiahli dokonalos novho zkona. Tchto bolo treba i v Novom zkone1828 privies k nostnm skutkom strachom pred trestami a niektormi asnmi prisbeniami. Star (zjaven) zkon dval sce prikzania lsky, ale nedval Ducha Svtho, skrze ktorho ,Boia lska je rozliata v naich srdciach' (Rim 5, 5). 18
III. Nov alebo evanjeliov zkon

1965Nov alebo evanjeliov zkon je na tomto svete dokonalosou Boieho zkona, prirodzenho i zjavenho.459 Je Kristovm dielom a je vyjadren najm v rei na vrchu.581 Je aj dielom Ducha Svtho a skrze neho sa stva vntornm zkonom lsky: Uzavriem s domom Izraela a s domom Jdu nov zmluvu... Svoje zkony vlom do ich mysle a vpem do ich srdca; a budem ich Bohom a oni bud mojm udom (Hebr 8, 8-10). 19 715

1966Nov, evanjeliov zkon1999 je milos Ducha Svtho dan veriacim vierou v Krista. Psob prostrednctvom lsky a pouva Pnovu re na vrchu, aby ns uil, o mme robi, a sviatosti, aby nm dal milos to aj kona.

Ak niekto bude nbone a triezvo uvaova o rei, ktor Jei Kristus povedal na vrchu, ako ju tame v Evanjeliu poda Mata, myslm, e v nej. njde dokonal pravidlo kresanskho ivota, o sa tka achetnch mravov... Povedal som to, aby bolo zrejm, e tto re dokonale obsahuje vetky prikzania, ktor stvruj kresansk ivot. 20

1967Evanjeliov zkon577 dopa, 21 oisuje, prekonva a privdza k dokonalosti star zkon. V blahoslavenstvch spa Boie prisbenia tm, e ich povyuje a zameriava na nebesk krovstvo. Obracia sa na tch, ktor s ochotn s vierou prija tto nov ndej: na chudobnch, ponench, zarmtench, istch srdcom, prenasledovanch pre Krista, a tak vyznauje prekvapujce cesty Krovstva.

1968Evanjeliov zkon zavruje prikzania Zkona. Pnova re na vrchu ani neru, ani neznehodnocuje morlne predpisy starho zkona, ale rozvja ich skryt monosti a vyvodzuje z nich nov poiadavky:129 zjavuje cel ich bosk a udsk pravdu. Nepridva nov vonkajie predpisy, ale vedie a k obnove korea inov,582 toti srdca, kde lovek vol medzi istm a neistm, 22 kde sa utvra viera, ndej a lska a s nimi ostatn nosti. Evanjelium tak privdza Zkon k jeho plnosti napodobovanm dokonalosti nebeskho Otca, 23 odpanm nepriateom a modlitbou za prenasledovateov poda vzoru Boej vekodunosti. 24

1969Nov, evanjeliov zkon kon skutky nbonosti:1434 almunu, modlitbu a pst, ale zameriava ich na Otca, ktor vid v skrytosti, v protiklade s tbou, aby... udia videli. 25 Modlitbou tohto novho zkona je Ote n. 26

1970Evanjeliov zkon zaha v sebe rozhodn vobu1696 medzi dvoma cestami 27 a uskutoovanie Pnovch slov; 28 1789 je zhrnut v zlatom pravidle: Vetko, o chcete, aby udia robili vm, robte aj vy im. Lebo to je Zkon i Proroci (Mt 7, 12). 29

Cel evanjeliov zkon je obsiahnut1823 v Jeiovom novom prikzan (Jn 13, 34), aby sme sa navzjom milovali, ako on miloval ns. 30

1971K Pnovej rei na vrchu treba pripoji morlnu katechzu uenia apotolov, ako napr. Rim 12 - 15; 1 Kor 12 - 13; Kol 3 - 4; Ef 4 - 5 at. Tto katechza odovzdva Pnovo uenie s autoritou apotolov predovetkm vkladom nost, ktor vyplvaj z viery v Krista a ktor oivuje lska, hlavn dar Ducha Svtho: Lska nech je bez pretvrky... Milujte sa navzjom bratskou lskou... V ndeji sa radujte, v sen bute trpezliv, v modlitbe vytrval. Majte as na potrebch svtch, bute pohostinn (Rim 12, 9-13). Tto katechza ns u1789 tie riei prpady svedomia vo svetle nho vzahu ku Kristovi a k Cirkvi. 31

1972Nov, evanjeliov zkon sa vol zkon lsky,782 lebo pobda kona skr z lsky, ktor vlieva Duch Svt, ako zo strachu; vol sa aj zkon milosti, lebo prostrednctvom viery a sviatost udeuje silu milosti, aby sme mohli kona; vol sa aj zkon slobody, 32 lebo ns oslobodzuje od zachovvania ritulnych a prvnych predpisov starho zkona, pobda ns kona dobrovone z podnetu lsky1828 a napokon nm umouje prejs z postavenia sluhu, ktor nevie, o rob jeho pn, do postavenia Kristovho priatea, lebo on nm oznmil vetko, o... poul od svojho Otca (Jn 15, 15), alebo aj do postavenia syna dedia. 33

1973Evanjeliov zkon obsahuje okrem prikzan2053 aj evanjeliov rady. Tradin rozliovanie medzi Bomi prikzaniami a evanjeliovmi radami sa zaklad na vzahu k lske,915 ktor je dokonalosou kresanskho ivota. Prikzania maj odstraova, o je nezluiten s lskou. Evanjeliov rady maj za cie odstraova, o by mohlo preka rozvoju lsky, hoci to nie je s ou v protiklade. 34

1974Evanjeliov rady vyjadruj iv plnos lsky, ktor je stle nespokojn, e nedva ete viac. Svedia o jej elne a pobdaj ns k duchovnej ochote. Dokonalos evanjeliovho zkona2013 spova podstatne v prikzaniach lsky k Bohu a k blnemu. Evanjeliov rady ukazuj priamejie cesty a vhodnejie prostriedky; treba ich zachovva v slade s povolanm kadho jednotlivca.

Boh nechce, aby vetci zachovvali vetky rady, ale iba tie, ktor s primeran rozlinm osobm, asom, prleitostiam a silm, ako to vyaduje lska. Ve lska ako krovn vetkch nost, prikzan a rd, skrtka vetkch zkonov a vetkch kresanskch skutkov, dva im vetkm miesto, poradie, as a hodnotu. 35
Zhrnutie

1975Poda Svtho psma je zkon Boie otcovsk pouenie, ktor lovekovi predpisuje cesty vedce k prisbenej blaenosti a zakazuje cesty zla.

1976Zkon je nariadenie rozumu zameran na spolon dobro, vynesen tm, kto je poveren riadenm spolonosti. 36

1977Kristus je cieom Zkona. 37 Len on u, o je Boia spravodlivos, a udeuje ju.

1978Prirodzen zkon je as loveka - stvorenho na obraz svojho Stvoritea - na Boej mdrosti a dobrote. vyjadruje dstojnos udskej osoby a tvor zklad jej prv a zkladnch povinnost.

1979Prirodzen zkon je v priebehu dejn nemenn a stly. Normy, ktor ho vyjadruj, zostvaj v podstate platn. Je potrebnm zkladom na vytvranie morlnych noriem a obianskych zkonov.

1980Star (zjaven) zkon je prvou fzou zjavenho zkona. Jeho morlne predpisy s zhrnut v desiatich prikzaniach.

1981Mojiov zkon obsahuje viacer pravdy, ktor s prirodzene dostupn udskmu rozumu. Boh ich zjavil, pretoe udia ich netali vo svojom srdci.

1982Star (zjaven) zkon je prpravou na evanjelium.

1983Nov, evanjeliov zkon je milos Ducha Svtho prijat vierou v Krista a psobiaca prostrednctvom lsky. Je vyjadren predovetkm v Pnovej rei na vrchu a pouva sviatosti, aby nm sprostredkoval milos.

1984Evanjeliov zkon dopa, prekonva a privdza k dokonalosti star zkon: jeho prisbenia blahoslavenstvami nebeskho krovstva; jeho prikzania obnovou korea inov, ie srdca.

1985Nov, evanjeliov zkon je zkon lsky, zkon milosti, zkon slobody.

1986Evanjeliov zkon obsahuje okrem prikzan aj evanjeliov rady. Svtos Cirkvi osobitne napomhaj rozmanit rady, ktor Pn predklad v evanjeliu svojim uenkom, aby ich zachovvali. 38
2. lnok
Milos a ospravodlivenie
I. Ospravodlivenie

1987Milos Ducha Svtho m moc ns ospravodlivi, ie zbavi ns hriechov a udeli nm Boiu spravodlivos734 skrze vieru v Jeia Krista (Rim 3, 22) a skrze krst: 39

Ak sme zomreli s Kristom, verme, e s nm budeme aj i. Ve vieme, e Kristus vzkriesen z mtvych u neumiera, smr nad nm u nepanuje. Lebo ke zomrel, zomrel raz navdy hriechu, ale ke ije, ije Bohu. Tak zmajte o sebe aj vy: e ste mtvi hriechu a ijete Bohu v Kristovi Jeiovi (Rim 6, 8-11).

1988Mocou Ducha Svtho mme as na Kristovom umuen tm, e odumierame hriechu,654 a na jeho zmtvychvstan tm, e sa rodme pre nov ivot; sme dmi jeho tela, ktorm je Cirkev, 40 sme ratolesti, zatepen do vinia, ktorm je on sm. 41

Skrze Ducha mme as na Bohu...460 Udelenm Ducha dostvame as na Boej prirodzenosti... Len preto t, v ktorch prebva Duch, s zboten. 42

1989Prvm dielom milosti Ducha Svtho je obrtenie,1427 ktor spsobuje ospravodlivenie, ako to ohlasuje Jei na zaiatku evanjelia: Robte poknie, lebo sa priblilo nebesk krovstvo (Mt 4, 17). Psobenm milosti sa lovek obracia k Bohu a odvracia sa od hriechu, a tak dostva odpustenie a spravodlivos zhora. Ospravodlivenie... nie je len odpustenie hriechov, ale aj posvtenie a obnovenie vntornho loveka. 43

1990Ospravodlivenie oslobodzuje loveka od hriechu,1446 ktor protire lske k Bohu, a oisuje mu od neho srdce. Je vsledkom iniciatvy milosrdnho Boha, ktor ponka odpustenie. Ospravodlivenie zmieruje loveka s Bohom. Vyslobodzuje z otroctva hriechu a uzdravuje.1733

1991Ospravodlivenie je zrove prijatm Boej spravodlivosti vierou v Jeia Krista. Spravodlivos tu znamen pravdivos Boej lsky. Spolu s ospravodlivenm sa vlieva do naich sdc viera,1812 ndej a lska a je nm dan poslunos Boej vli.

1992Ospravodlivenie nm svojm umuenm zaslil Jei Kristus,617 ktor sa obetoval na kri ako iv, svt a Bohu mil obeta a ktorho krv sa stala prostriedkom zmierenia za hriechy vetkch ud.1266 Ospravodlivenie sa udeuje krstom, sviatosou viery. Dva nm podobnos so spravodlivosou Boha, ktor ns mocou svojho milosrdenstva rob vntorne spravodlivmi. Cieom ospravodlivenia je Boia a Kristova slva a dar venho ivota. 44 294

Ale teraz sa zjavila Boia spravodlivos bez zkona a dosveduj ju Zkon i Proroci: Boia spravodlivos skrze vieru v Jeia Krista pre vetkch, o veria. Lebo niet rozdielu: ve vetci zhreili a chba im Boia slva; ale s ospravodliven zadarmo jeho milosou, vykpenm v Kristovi Jeiovi. Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostrednctvom viery, aby ukzal svoju spravodlivos, lebo v minulosti prehliadal predol hriechy vo svojej Boskej zhovievavosti, aby v tomto ase ukzal svoju spravodlivos: e sm je spravodliv a e ospravodlivuje toho, kto ver v Jeia (Rim 3, 21-26).

1993Ospravodlivenie utvra2008spoluprcu medzi Boou milosou a slobodou loveka. Zo strany loveka sa ospravodlivenie prejavuje v tom, e vierou shlas s Bom slovom, ktor ho pozva na obrtenie, a lskou spolupracuje s vnuknutm Ducha Svtho, ktor ho predchdza a ochrauje:

Ke sa Boh dotkne srdca loveka osvietenm Ducha Svtho,2068 lovek nie je ani celkom neinn, ke prijma toto vnuknutie, lebo ho me aj odmietnu, ale bez Boej milosti ani neme svojou slobodnou vou smerova k spravodlivosti pred Bohom. 45

1994Ospravodlivenie je najvynikajcejie dielo Boej lsky, ktor nm Boh zjavil v Jeiovi Kristovi a udelil skrze Ducha Svtho. Svt Augustn sa nazdva, e ospravodlivenie bezbonho je dielo312 omnoho vie... ako nebo a zem, lebo nebo a zem sa pomin... ale spsa a ospravodlivenie predurench bud trva navdy. 46 Domnieva sa tie, e ospravodlivenie hrienikov prevyuje samo stvorenie anjelov412 v spravodlivosti, lebo sved o vom milosrdenstve.

1995Duch Svt je vntorn uite.714 Kee ospravodlivenie spsobuje narodenie vntornho loveka (Rim 7, 22; Ef 3, 16), zaha v sebe posvtenie celho loveka:

Ako ste vydvali svoje dy na nepravos, ke slili neistote a neprvosti, tak teraz vydvajte svoje dy na posvtenie, aby slili spravodlivosti... Teraz, ke ste osloboden od hriechu a stali ste sa Bomi sluobnkmi, mte z toho itok na posvtenie a nakoniec ven ivot (Rim 6, 19. 22).
II. Milos

1996Nae ospravodlivenie pochdza z Boej milosti.153 Milos je priaze; nezaslen pomoc, ktor nm dva Boh, aby sme odpovedali na jeho pozvanie sta sa Bomi demi, 47 adoptovanmi synmi, 48 astnmi na Boej prirodzenosti 49 a na venom ivote. 50

1997Milos je as na Boom ivote.375260 Uvdza ns do intmnosti trojinho ivota: krstom m kresan as na milosti Krista, ktor je Hlavou svojho tela. Ako adoptovan syn me teraz v spojen s jednorodenm Synom nazva Boha Otcom. Dostva ivot Ducha, ktor mu vlieva lsku a utvra Cirkev.

1998Toto povolanie k venmu ivotu je nadprirodzen.1719 plne zvis od nezaslenej iniciatvy Boha, lebo len on me zjavi a da seba samho. Presahuje schopnosti rozumu a sily udskej vle i kadho stvorenia. 51

1999Kristova milos je nezaslen dar, ktorm nm Boh dva svoj ivot, vliaty Duchom Svtm do naej due,1966 aby ju uzdravil z hriechu a posvtil. Je to posvcujca alebo zboujca milos, ktor sme dostali v krste. Tto milos je v ns prameom diela nho posvtenia: 52

Kto je teda v Kristovi, je novm stvorenm. Star sa pominulo a nastalo nov. Ale to vetko je od Boha, ktor ns skrze Krista zmieril so sebou (2 Kor 5, 17-18).

2000Posvcujca milos je trval dar (donum habituale), stla a nadprirodzen dispozcia, ktor zdokonauje duu, aby ju urobila schopnou i s Bohom a kona z lsky k nemu. Treba rozliova posvcujcu milos (gratia habitualis), ie trval dispozciu i a kona poda Boieho volania, a aktulne (pomhajce) milosti (gratiae actuales), ie Boie zsahy tak na zaiatku obrtenia, ako aj v priebehu diela posvcovania.

2001U prprava loveka na prijatie milosti490 je dielom milosti. Milos je potrebn, aby vzbudzovala a udriavala nau spoluprcu na ospravodliven vierou a na posvcovan prostrednctvom lsky. Boh v ns dovruje, o zaal, lebo ten, ktor na zaiatku psob, aby sme chceli, pomha tm, o [u] chc, pri doven. 53

Zaiste aj my konme, ale konme spolu s nm, ke kon, lebo jeho milosrdenstvo ns predchdza. Predchdza ns, aby sme boli uzdraven, a sprevdza ns, aby sme aj po uzdraven boli oivovan. Predchdza ns, aby sme boli povolan, a sprevdza ns, aby sme boli oslven. Predchdza ns, aby sme ili nbone, a sprevdza ns, ab sme navdy ili s nm, lebo bez neho nememe urobi ni. 54

2002Slobodn iniciatva Boha1742 vyaduje slobodn odpove loveka, lebo Boh stvoril loveka na svoj obraz a dal mu spolu so slobodou schopnos ho pozna a milova. Dua me vstpi do spoloenstva lsky len slobodne. Boh sa dotka srdca loveka bezprostredne a hbe nm priamo. Vloil do loveka tbu po pravde a dobre a me ju plne uspokoji len on sm. Prisbenia venho ivota odpovedaj na tto tbu nad kad oakvanie.

Tm, e si si odpoinul na siedmy de po svojich vemi dobrch dielach, hoci si ich stvoril bez innosti, hlas tvojho Psma predpoved, e aj my po naich dielach, ktor s vemi dobr preto, e si nm ich ty daroval, v sobotu venho ivota si odpoinieme v tebe. 55 2550

2003Milos je predovetkm a najm dar Ducha,1108 ktor ns ospravodlivuje a posvcuje. Milos vak zaha aj dary, ktor nm Duch udeuje, aby ns pridruil k svojmu dielu, aby ns urobil schopnmi spolupracova na spse inch a na raste Kristovho tela, Cirkvi.1127 S to sviatostn milosti, dary, ktor s vlastn rznym sviatostiam. S to alej osobitn milosti, ktor sa poda grckeho vrazu pouvanho svtm Pavlom volaj aj charizmy a znamenaj priaze, nezaslen dar, dobrodenie. 56 Nech je ich povaha akkovek, niekedy aj mimoriadna, ako je to pri dare zzrakov799-801 alebo jazykov, charizmy s zameran na posvcujcu milos a ich cieom je spolon dobro Cirkvi. S v slube lsky, ktor buduje Cirkev. 57

2004Medzi osobitnmi milosami treba spomen milosti stavu, ktor sprevdzaj plnenie povinnost kresanskho ivota a vykonvanie sluieb v Cirkvi:

Mme rozlin dary poda milosti, ktor sme dostali; i u dar prorokova v slade s vierou, alebo dar sli v slube, alebo ui pri vyuovan, i povzbudzova pri povzbudzovan. Kto teda dva, nech dva nezitne, kto je predstaven, nech je starostliv, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to rob radostne (Rim 12, 6-8).

2005Kee milos patr do nadprirodzenho poriadku, vymyk sa z naej sksenosti a mono ju pozna iba vierou. Nememe si teda zaklada na naich citoch alebo skutkoch a vyvodzova z toho, e sme ospravodliven alebo spasen. 58 Ale ke poda Pnovch slov po ich ovoc ich poznte (Mt 7, 20) uvaujeme o Boch dobrodeniach v naom ivote a v ivote svtch, dva nm to zruku, e milos v ns psob a pobda ns k stle vej viere a k postoju dveryplnej chudoby.

Jedno z najkrajch vysvetlen takhoto postoja nachdzame v odpovedi svtej Jany z Arcu na skon otzku jej cirkevnch sudcov: Ke sa jej ptali, i vie, e je v Boej milosti, odpovedala: ,Ak v nej nie som, nech ma Boh do nej uvedie. Ak v nej som, nech ma v nej Boh zachov.' 59
III. Zsluha

Pane, svt Ote,... teba oslavuj zstupy svtch, a ke korunuje ich zsluhy, korunuje svoje dary. 60

2006Vraz zsluha oznauje vo veobecnosti odplatu,1723 ktor je nejak spoloenstvo alebo nejak spolonos povinn da niektormu zo svojich lenov za skutok uznvan za dobr alebo zl, zasluhujci si odmenu alebo trest. Zsluha patr k nosti spravodlivosti1807 poda princpu rovnosti, ktor ju riadi.

2007Pred Bohom nem lovek nijak zsluhu v zmysle striktnho prva. Medzi nm a nami je nesmierna nerovnos,42 lebo vetko sme dostali od neho, nho Stvoritea.

2008Zsluha loveka pred Bohom v kresanskom ivote pochdza z toho, e Boh slobodne rozhodol pridrui loveka k dielu svojej milosti.306 Otcovsk innos Boha je svojm podnetom prvotn, km slobodn konanie loveka je vo svojej spoluprci druhotn,155970 take zsluhy za dobr skutky treba pripsa najprv Boej milosti a a potom veriacemu. Konene, aj zsluha loveka patr Bohu, lebo v Kristovi dobr skutky loveka pochdzaj z vnuknut a z pomoci Ducha Svtho.

2009Adoptovanie za synov nm dva as na Boej prirodzenosti, a preto nm me na zklade nezaslenho daru Boej spravodlivosti udeli skuton zsluhu. Je to prvo vyplvajce z milosti, pln prvo lsky, ktor ns rob Kristovmi spoludedimi a hodnmi dosiahnu ven ivot. 61 Zsluhy za nae dobr skutky s darmi Boej dobroty. 62 Najprv nm bola udeovan milos, teraz sa nm vracia dlh... Tvoje zsluhy s jeho dary. 63 604

2010Kee v poriadku milosti iniciatva patr Bohu,1998nikto si neme zasli prv milos, ktor je na zaiatku obrtenia, odpustenia a ospravodlivenia. Z podnetu Ducha Svtho a lsky si potom meme zasli pre seba i pre druhch milosti, ktor s potrebn na nae posvtenie, na vzrast milosti a lsky, ako aj na dosiahnutie venho ivota. Aj asn dobr, ako je zdravie alebo priatestvo, si poda Boej mdrosti meme zasli. Tieto milosti a dobr s predmetom kresanskej modlitby. Modlitba nm zskava milos potrebn na zslun skutky.

2011Kristova lska je v ns prameom vetkch naich zsluh492 pred Bohom. Milos ns spja s Kristom innou lskou, a tak zabezpeuje nadprirodzen hodnotu naim inom a v dsledku toho ich zsluhu pred Bohom i pred umi. Svt si boli vdy hlboko vedom, e ich zsluhy s rou milosou.

Dfam, e po tomto pozemskom vyhnanstve sa budem radova z teba vo Vlasti. No nechcem hromadi zsluhy pre nebo, chcem pracova jedine z lsky k tebe... Na konci tohto ivota1460 sa pred tebou zjavm s przdnymi rukami, lebo ja neiadam od teba, Pane, aby si potal moje skutky. Vetka naa spravodlivos m na sebe kvrny v tvojich oiach. Chcem sa teda zaodia tvojou vlastnou spravodlivosou a prija z tvojej lsky ven vlastnenie teba samho... 64
IV. Kresansk svtos

2012Vieme, e tm, o miluj Boha, vetko sli na dobr... Lebo ktorch predpoznal, tch aj preduril, e sa stan podobnmi459 obrazu jeho Syna, aby on bol prvoroden medzi mnohmi bratmi. A tch, ktorch preduril, aj povolal a ktorch povolal, tch aj ospravodlivil a tch, o ospravodlivil, aj oslvil (Rim 8, 28-30).

2013Vetci veriaci v Krista akhokovek stavu9152545 a postavenia s povolan k plnosti kresanskho ivota a k dokonalosti lsky. 65 Vetci s povolan k svtosti: Vy teda bute dokonal,825 ako je dokonal v nebesk Otec (Mt 5, 48).

Na dosiahnutie tejto dokonalosti nech veriaci pouij sily, ktor dostali poda miery Kristovho daru, aby..., poslun vo vetkom Otcovej vli, celou duou sa oddali Boej slve a slube blnemu. Svtos Boieho udu tak prinesie hojn ovocie, ako o tom v dejinch Cirkvi vynikajco svedia ivoty tokch svtch. 66

2014Duchovn pokrok smeruje k stle dvernejiemu zjednoteniu s Kristom. Toto zjednotenie sa vol mystick (tajomn),774 lebo prostrednctvom sviatost (svtch tajomstiev) m as na Kristovom tajomstve a v Kristovi na tajomstve Najsvtejej Trojice. Boh ns vetkch vol na toto dvern zjednotenie so sebou, hoci osobitn milosti alebo mimoriadne znamenia tohto mystickho ivota s dan iba niektorm, aby sa tak stal zjavnm nezaslen dar, ktor bol dan vetkm.

2015Cesta k dokonalosti vedie cez kr. Niet svtosti bez odriekania a duchovnho boja. 67 Duchovn pokrok40727251438 vyaduje askzu a umtvovanie, ktor postupne ved k ivotu v pokoji a radosti blahoslavenstiev.

Kto vystupuje, nikdy sa nezastavuje, znova a znova zana a nikdy neskon... zana. Kto vystupuje, neprestva ti po tom, o u pozn. 68

2016Deti naej matky svtej Cirkvi prvom dfaj v milos vytrvania a do konca a v odmenu od Boha, svojho Otca,1621821 za svoje dobr skutky vykonan s jeho milosou v spojen s Jeiom. 69 Kee veriaci zachovvaj tie ist ivotn pravidl, maj as na blaenej ndeji1274 tch, ktorch Boie milosrdenstvo zhromauje vo svtom meste, novom Jeruzaleme, ktor zostupuje z neba od Boha... vystrojen ako nevesta, ozdoben pre svojho encha (Zjv 21, 2).
Zhrnutie

2017Milos Ducha Svtho nm udeuje Boiu spravodlivos. Tm, e ns Duch vierou a krstom spja s Kristovm umuenm a zmtvychvstanm, dva nm as na jeho ivote.

2018Ospravodlivenie, takisto ako obrtenie, m dve strnky. lovek sa z podnetu milosti obracia k Bohu a odvracia sa od hriechu, a tak dostva odpustenie a spravodlivos zhora.

2019Ospravodlivenie zaha v sebe odpustenie hriechov, posvtenie a obnovu vntornho loveka.

2020Ospravodlivenie nm svojm umuenm zaslil Jei Kristus. Udeuje sa nm krstom. Dva nm podobnos so spravodlivosou Boha, ktor ns rob spravodlivmi. Cieom ospravodlivenia je Boia a Kristova slva a dar venho ivota. Ospravodlivenie je najvynikajcejie dielo Boieho milosrdenstva.

2021Milos je pomoc, ktor nm dva Boh, aby sme mohli zodpoveda nmu povolaniu sta sa jeho adoptvnymi synmi. Uvdza ns do dvernosti trojinho ivota.

2022Boia iniciatva v diele milosti predchdza, pripravuje a vzbudzuje slobodn odpove loveka. Milos odpoved na hlbok tby udskej slobody; pobda ju, aby s ou spolupracovala, a zdokonauje ju.

2023Posvcujca milos je nezaslen dar, ktorm nm Boh dva svoj ivot, vliaty Duchom Svtm do naej due, aby ju uzdravil z hriechu a posvtil.

2024Posvcujca milos ns rob milmi Bohu. Charizmy, osobitn milosti Ducha Svtho, s zameran na posvcujcu milos a ich cieom je spolon dobro Cirkvi. Boh psob aj prostrednctvom mnohorakch aktulnych ie pomhajcich milost (gratiae actuales); odliuj sa od posvcujcej milosti (gratia habitualis), ktor v ns ostva.

2025Pred Bohom mme zsluhu len nsledkom slobodnho rozhodnutia Boha pridrui loveka k dielu svojej milosti. Zsluha patr na prvom mieste Boej milosti a na druhom mieste spoluprci loveka. Aj zsluha loveka patr Bohu.

2026Milos Ducha Svtho nm vaka nmu adoptvnemu synovstvu a na zklade nezaslenho daru Boej spravodlivosti me udeli skuton zsluhu. Lska je v ns hlavnm prameom zsluhy pred Bohom.

2027Nikto si neme zasli prv milos, ktor je na zaiatku obrtenia. Z podnetu Ducha Svtho si meme zasli pre seba i pre druhch vetky milosti, ktor s potrebn na dosiahnutie venho ivota, ako aj potrebn asn dobr.

2028Vetci veriaci v Krista akhokovek stavu a postavenia s povolan k plnosti kresanskho ivota a k dokonalosti lsky. 70 Od Apotola sme sa nauili, e nos m hranicu dokonalosti v tom, e ,nem nijak hranicu. 71

2029Kto chce s za mnou, nech zaprie sm seba, vezme svoj kr a nasleduje ma (Mt 16, 24).
3. lnok
Cirkev, Matka a uiteka

2030Kresan uskutouje svoje povolanie v Cirkvi v spoloenstve so vetkmi pokrstenmi. Od Cirkvi prijma Boie slovo, ktor obsahuje uenie Kristovho zkona (Gal 6, 2). Od Cirkvi prijma milos sviatost, ktor ho posiluje na ceste.828 Od Cirkvi sa u prkladu svtosti, ktorej vzor a prame spoznva v presvtej Panne Mrii; svtos spoznva v autentickom svedectve tch, ktor ju ij; objavuje ju v duchovnej tradcii a v dlhch dejinch svtch, ktor ho predili a ktorch pamiatka sa v liturgii slvi poda vlastnch ast na sviatky svtch (proprium sanctorum).1172

2031Mravn ivot je duchovn kult.1368 Priname svoje tel ako iv, svt, Bohu mil obetu (Rim 12, 1) v Kristovom tele, ktor tvorme, a v spojen s obetou jeho Eucharistie. V liturgii a pri slven sviatost sa modlitba a uenie spjaj s Kristovou milosou, aby osvecovali a ivili kresansk konanie. Ako cel kresansk ivot, aj mravn ivot m svoj prame a svoj vrchol v eucharistickej obete.
I. Morlny ivot a Uitesk rad Cirkvi85-87888-892

2032Cirkev, stp a opora pravdy (1 Tim 3, 15), prijala od apotolov Kristov slvnostn prkaz ohlasova spasiten pravdu. 72 2246 Je lohou Cirkvi vdy a vade ohlasova morlne zsady,2420 aj o sa tka socilneho poriadku, a takisto vyna sudok o akchkovek udskch skutonostiach, pokia to vyaduj zkladn prva udskej osoby alebo spsa du. 73

2033Uitesk rad duchovnch pastierov Cirkvi sa v morlnej oblasti zvyajne vykonva katechzou a kzanm pomocou diel teolgov a duchovnch autorov. Takto sa z genercie na generciu pod vedenm a bedlivm dohadom duchovnch pastierov prenal poklad kresanskej morlky,84 skladajci sa z charakteristickho shrnu noriem, prkazov a nost, ktor maj pvod vo viere v Krista a oivuje ich lska. Tto katechza tradine brala za svoj zklad popri Vyznan viery a modlitby Ote n aj Desatoro, ktor vyjadruje zsady morlneho ivota platn pre vetkch ud.

2034Rmsky ppe a biskupi ako autentick, ie Kristovou autoritou obdaren uitelia,... hlsaj sebe zverenmu udu vieru, ktor treba veri a aplikova v morlnom sprvan. 74 Riadny a veobecn uitesk rad rmskeho ppea a biskupov, ktor s s nm v spoloenstve, u veriacich pravdu, ktor treba veri, lsku, ktor treba praktizova, a blaenos, v ktor treba dfa.

2035Najvy stupe asti na Kristovej autorite zaruuje charizma neomylnosti. Tto neomylnos m tak rozsah, ak je rozsah pokladu Boieho zjavenia. 75 Vzahuje sa aj na vetky prvky uenia, vrtane morlneho uenia, bez ktorch nemono zachova a vyklada spasiten pravdy viery alebo poda nich i. 76

2036Autorita Uiteskho radu1960 sa vzahuje aj na pecifick prkazy prirodzenho zkona, lebo ich zachovvanie, vyadovan Stvoriteom, je potrebn na spsu. Ke Uitesk rad Cirkvi pripomna prkazy prirodzenho zkona, pln podstatn as svojho prorockho poslania, t. j. hlsa uom, m skutone s, a pripomna im, m maj by pred Bohom. 77

2037Bo zkon, zveren Cirkvi, sa hlsa veriacim ako cesta ivota a pravdy. Veriaci maj teda prvo, 78 aby boli pouen o spasitench Boch prikzaniach, ktor oisuj sudok a pomocou milosti uzdravuj ranen udsk rozum. Maj povinnos zachovva ustanovenia a dekrty, ktor vydva zkonit autorita Cirkvi. Tieto rozhodnutia vyaduj poslunos v lske, a to aj vtedy, ke maj disciplinrny rz.2041

2038V diele vyuovania a aplikovania kresanskej morlky Cirkev potrebuje oddanos duchovnch pastierov, vedu teolgov a pomoc vetkch kresanov a ud dobrej vle. Viera a uvdzanie evanjelia do ivota poskytuje kadmu kresanovi sksenos ivota v Kristovi,2442 ktor ho osvecuje a rob schopnm, aby bosk a udsk skutonosti hodnotil poda Boieho Ducha. 79 Tak si me Duch Svt posli celkom jednoduchmi umi, aby osvietil uench a hodnosou vyie postavench.

2039Eklezilne sluby sa maj vykonva v duchu bratskej sluby a oddanosti Cirkvi v Pnovom mene. 80 Zrove sa m svedomie kadho pri morlnom posudzovan svojich osobnch inov vyhba uzatvraniu sa do individulneho uvaovania. M sa otvori, ako najlepie vie, uvaovaniu o dobre vetkch, ako je vyjadren v prirodzenom i zjavenom morlnom zkone, a ako dsledok aj v zkonoch Cirkvi a v autentickom uen Uiteskho radu o morlnych otzkach. Osobn svedomie a rozum sa nemaj stava do protikladu s morlnym zkonom1783 alebo s Uiteskm radom Cirkvi.

2040Tak sa me medzi kresanmi rozvja prav synovsk duch vo vzahu k Cirkvi. Tento duch je normlnym rozvinutm krstnej milosti, ktor ns zrodila v lone Cirkvi a urobila ns dmi Kristovho tela. Cirkev nm vo svojej materinskej starostlivosti poskytuje Boie milosrdenstvo, ktor vaz nad vetkmi naimi hriechmi a psob najm vo sviatosti zmierenia. Ako starostliv matka167 nm aj v liturgii de o de hojne rozdva pokrm Pnovho slova a jeho Eucharistie.
II. Cirkevn prikzania

2041Cirkevn prikzania sa nachdzaj v tejto lnii mravnho ivota, ktor je zko spt s liturgickm ivotom a nm sa iv. Zvzn rz tchto pozitvnych zkonov vynesench pastorlnou autoritou Cirkvi m za cie zabezpei veriacim naozaj potrebn minimum ducha modlitby, morlneho silia a rastu v lske k Bohu a k blnemu.

2042Prv a druh prikzanie1389 (Svti prikzan sviatky a V nedeu a v prikzan sviatok zastni sa na celej svtej omi) vyaduje od veriacich, aby svtili de, v ktorom sa pripomna Pnovo zmtvychvstanie,2180 ako aj hlavn liturgick sviatky, ktormi sa uctievaj tajomstv Pna, preblahoslavenej Panny Mrie a svtch, a to predovetkm asou na slven Eucharistie,2177 na ktorom sa zhromauje kresansk spoloenstvo, a aby sa zdriavali tch prc, ktor by mohli prikzanmu svteniu tchto dn preka. 81

Tretie prikzanie1387 (Kona skutky kajcnosti kad piatok a na Popolcov stredu) zabezpeuje obdobia askzy a poknia,1438 ktor ns pripravuj na liturgick sviatky, a prispieva k tomu, e zskavame nadvldu nad svojimi pudmi a slobodu srdca. 82

2043tvrt prikzanie1457 (Aspo raz v roku sa vyspoveda a prija Oltmu sviatos) na jednej strane zabezpeuje prpravu na Eucharistiu1389 prijatm sviatosti zmierenia, ktorou pokrauje dielo obrtenia a odpustenia zaat v krste, 83 a na druhej strane zaruuje minimum prijatia Pnovho tela a krvi v svislosti s vekononmi sviatkami, ktor s poiatkom a stredom kresanskej liturgie. 84

Piate prikzanie1351 (Podporova cirkevn ustanovizne) ustanovuje, e veriaci s povinn prispieva, kad poda svojich monost, na hmotn potreby Cirkvi. 85
III. Morlny ivot a misionrske svedectvo

2044Vernos pokrstench je prvotnm predpokladom852 ohlasovania evanjelia a poslania Cirkvi vo svete.905 Aby posolstvo spsy ukzalo pred umi svoju silu pravdy a vyarovania, mus ho potvrdzova svedectvo ivota kresanov. Svedectvo kresanskho ivota a dobr skutky konan v nadprirodzenom duchu maj silu priahova ud k viere a k Bohu. 86

2045Pretoe kresania s dmi tela,753 ktorho Hlavou je Kristus, 87 prispievaj k budovaniu Cirkvi pevnosou svojho presvedenia a svojho morlneho sprvania. Cirkev sa zveauje, rastie a sa rozvja svtosou svojich veriacich, 88 km nevytvoria toho dokonalho mua,828 ktor uskuton Kristovu plnos. 89

2046Kresania svojm ivotom poda Krista6712819urchuj prchod Boieho krovstva, krovstva spravodlivosti, pravdy a pokoja. 90 Nezanedbvaj pritom svoje pozemsk lohy; vern svojmu Uiteovi ich plnia svedomite, trpezlivo a s lskou.
Zhrnutie

2047Mravn ivot je duchovn kult. Kresansk konanie sa iv liturgiou a slvenm sviatost.

2048Cirkevn prikzania sa tkaj mravnho a kresanskho ivota, ktor je zko spt s liturgiou a iv sa ou.

2049Uitesk rad pastierov Cirkvi sa v morlnej oblasti zvyajne vykonva katechzou a kzanm na zklade Desatora, ktor vyjadruje zsady mravnho ivota platn pre vetkch ud.

2050Rmsky ppe a biskupi ako autentick... uitelia hlsaj sebe zverenmu udu vieru, ktor treba veri a aplikova v morlnom konan. Oni s aj oprvnen vyna sudok o morlnych otzkach, ktor patria do oblasti prirodzenho zkona a rozumu.

2051Neomylnos Uiteskho radu duchovnch pastierov sa vzahuje na vetky prvky uenia vrtane morlneho uenia, bez ktorch nemono zachova a vyklada spasiten pravdy viery alebo poda nich i.
Desa prikzan
Exodus 20, 2-17	Deuteronmium 5, 6-21	Katechetick formula 1
Ja som Pn,
tvoj Boh,
ktor a vyviedol
z egyptskej krajiny,
z domu otroctva.	Ja som Pn,
tvoj Boh,
ktor a vyviedol
z egyptskej krajiny,
z domu otroctva.	Ja som Pn,
tvoj Boh.
Nebude ma
inch bohov
okrem ma.
Neurob si modlu
ani nijak podobu toho,
o je hore na nebi,
dolu na zemi
alebo vo vode pod zemou.
Nebude sa im klaa
ani ich uctieva.
Lebo ja, Pn, tvoj Boh,
som iarliv Boh,
ktor tresce
neprvosti otcov na deoch
do tretieho
a tvrtho pokolenia
u tch, o ma nenvidia,
milosrdenstvo vak preukazuje
do tisceho pokolenia
tm, o ma miluj
a zachovvaj moje prkazy.	Nebude ma
inch bohov
okrem ma.	Nebude ma okrem ma
inch bohov,
ktorym by si sa klaal.
Nevezme meno Pna,
svojho Boha, nadarmo.
Lebo Pn nenech
bez trestu toho,
kto bude bra
jeho meno nadarmo.	Nevezme meno Pna,
svojho Boha, nadarmo...
lebo Pn nenech
bez trestu toho,
kto bude bra
jeho meno nadarmo.	Nevezme
Boie meno nadarmo.
Pamtaj, e m svti
sobotn de.
es dn bude pracova
a tvori vetky svoje diela,
siedmy de je vak sobota
Pna, tvojho Boha.
Vtedy nebude kona
nijak prcu ani ty,
ani tvoj syn alebo tvoja dcra,
ani tvoj sluha
alebo tvoja slka,
ani tvoj dobytok, ani cudzinec,
ktor bva v tvojich brnach.
Lebo za es dn Pn utvoril
nebo a zem, more
a vetko, o je v nich,
v siedmy de vak odpoval.
Preto ho Pn poehnal
a zasvtil ho.	Zachovvaj sobotn de
a zasv ho.	Pamtaj, e m svti
sviaton dni.
Cti svojho otca
a svoju matku,
aby si dlho il na zemi,
ktor ti d Pn, tvoj Boh.	Ct svojho otca
a svoju matku.	Cti svojho otca
a svoju matku.
Nezabije.	Nezabije.	Nezabije.
Nescudzolo.	Nescudzolo.	Nezosmiln.
Nepokradne.	Nepokradne.	Nepokradne.
Nevyslov
kriv svedectvo
proti svojmu blnemu.	Nevyslov
kriv svedectvo
proti svojmu blnemu.	Nebude
krivo svedi
proti svojmu blnemu.
Nebude iadostivo ti
po dome
svojho blneho.	Nebude iadostivo ti
po manelke
svojho blneho.	Nebude iadostivo ti
po manelke
svojho blneho.
Nebude iadostivo ti
po jeho manelke
ani po jeho sluhovi,
ani po jeho slke,
ani po volovi, ani po oslovi,
ani po niom, o mu patr.	Nebude ti...
po niom, o patr
tvojmu blnemu.	Nebude ti
po majetku
svojho blneho.
Druh oddiel
Desa prikzan
Uite, o ... mm robi...?

2052Uite, o dobr mm robi, aby som mal ven ivot? Mladkovi, ktor kladie tto otzku, Jei najprv odpoved tak, e mu pripomna nevyhnutnos uzna Boha ako jedine Dobrho, ako najvyie Dobro a prame vetkho dobra. Potom mu hovor: Ak chce vojs do ivota, zachovvaj prikzania! A vypotava mu prikzania1858 tkajce sa lsky k blnemu: Nezabije! Nescudzolo! Nepokradne! Nebude krivo svedi! Cti otca i matku! Nakoniec zha tieto prikzania pozitvnym spsobom: Milova bude svojho blneho ako seba samho! (Mt 19, 16-19).

2053K tejto prvej odpovedi pripja druh: Ak chce by dokonal, cho, predaj, o m, rozdaj chudobnm a bude ma poklad v nebi. Potom pr a nasleduj ma! (Mt 19, 21). Tto druh odpove neru prv. Nasledovanie Krista zaha zachovvanie prikzan.1968 Zkon sa neru, 1 ale lovek je vyzvan, aby ho naiel v osobe svojho Uitea, ktor je jeho dokonalm splnenm. V troch synoptickch evanjelich sa Jeiova vzva adresovan bohatmu mladkovi, aby ho nasledoval s poslunosou uenka a zachovvanm prikzan, spja s vzvou k chudobe a istote. 2 1973 Evanjeliov rady s neodluiten od prikzan.

2054Jei prevzal desa prikzan,581 ale zjavil silu Ducha, ktor psob v ich litere. Hlsal spravodlivos, ktor prevyuje spravodlivos zkonnkov a farizejov (Mt 5, 20), ale aj spravodlivos pohanov. 3 Objasnil vetky poiadavky prikzan. Pouli ste, e otcom bolo povedan: ,Nezabije!'... No ja vm hovorm: Pred sd pjde kad, kto sa na svojho brata hnev (Mt 5, 21-22).

2055Ke mu poloia otzku: Ktor prikzanie v Zkone je najvie? (Mt 22, 36), Jei odpoved: Milova bude Pna,129 svojho Boha, celm svojm srdcom, celou svojou duou a celou svojou mysou! To je najvie a prv prikzanie. Druh je mu podobn: Milova bude svojho blneho ako seba samho! Na tchto dvoch prikzaniach spova cel Zkon i Proroci (Mt 22, 37-40). 4 Desatoro (Dekalg) sa m vysvetova vo svetle tohto dvojitho a jedinho prikzania lsky, ktor je plnosou Zkona:

Lebo: Nescudzolo! Nezabije! Nepokradne! Nepoiada! a ktorkovek in prikzanie je zahrnut v tomto slove: Milova bude svojho blneho ako seba samho! Lska nerob zle blnemu; teda naplnenm zkona je lska (Rim 13, 9-10).
Dekalg vo svtom psme

2056Slovo Dekalg znamen doslovne desa slov (Ex 34, 28; Dt 4, 13; 10, 4). Tchto desa slov Boh zjavil svojmu udu na svtom vrchu. Napsal ich svojm prstom (Ex 31, 18) 5 700 na rozdiel od ostatnch prkazov, ktor napsal Moji. 6 S to Boie slov62 vo vynikajcom zmysle. S nm odovzdan v knihe Exodus 7 a v knihe Deuteronmium. 8 U v Starom zkone sa svt knihy odvolvaj na desa slov, 9 ale ich pln zmysel bude zjaven v Novom zkone v Jeiovi Kristovi.

2057Dekalg (Desatoro)2084 sa m chpa predovetkm v kontexte exodu (vchodu z Egypta), ktor je vekou udalosou Boieho vyslobodenia stojacou v centre Starej zmluvy. i s prikzania (desa slov) formulovan ako negatvne prkazy, zkazy, alebo ako pozitvne prikzania (ako je: Cti svojho otca a svoju matku), poukazuj na podmienky ivota oslobodenho od otroctva hriechu. Desatoro je cestou ivota:

Prikazujem ti, aby si miloval Pna, svojho Boha, kral po jeho cestch a zachovval jeho prkazy, ustanovenia a nariadenia. Potom bude i a rozmno sa (Dt 30, 16).

Tto oslobodzujca sila Desatora sa prejavuje2170 naprklad v prikzan o sobotnom odpoinku, ktor je uren aj cudzincom a otrokom:

Pamtaj, e si bol otrokom v egyptskej krajine a e a Pn, tvoj Boh, vyviedol odtia mocnou pravicou a zdvihnutm ramenom (Dt 5, 15).

2058Desa slov zha a vyhlasuje Bo zkon:1962 Tieto slov hovoril Pn celej vaej pospolitosti mohutnm hlasom na vrchu sprostred oha, z mraku a z temnoty - a nepridal ni. Potom ich napsal na dve kamenn tabule a dal ich mne (Dt 5, 22). Preto sa tie dve tabule nazvaj zkon (Ex 25, 16). Obsahuj toti ustanovenia zmluvy uzavretej medzi Bohom a jeho udom. Tieto tabule zkona (Ex 31, 18; 32, 15; 34, 29) sa mali uloi do archy (Ex 25, 16; 40, 1-2).

2059Desa slov vyslovil sm Boh707 poas teofnie (Z tvre do tvre hovoril k vm Pn z oha na vrchu: Dt 5, 4). Patria k zjaveniu, ktorm Boh zjavuje seba samho a svoju slvu. Dar prikzan je darom samho Boha a jeho svtej vle. Tm, e Boh dva pozna svoju vu,2823 zjavuje sa svojmu udu.

2060Dar prikzan a Zkona je sasou zmluvy, ktor Boh uzavrel so svojm udom. Poda knihy Exodus ud dostva zjavenie desiatich slov medzi nvrhom zmluvy 10 a jej uzavretm, 11 ke sa zaviazal, e spln vetko, o Pn povedal, a e to zachov62 (Ex 24, 7). Desatoro sa vdy uvdza iba po pripomenut zmluvy (Pn, n Boh, uzavrel s nami na Horebe zmluvu: Dt 5, 2).

2061Prikzania nadobdaj svoj pln vznam v rmci zmluvy. Poda Svtho psma morlne konanie loveka dostva cel svoj zmysel v zmluve a jej prostrednctvom. Prv z desiatich slov pripomna prvotn lsku Boha k svojmu udu:

A kee [lovek] pre trest za hriech preiel z raja slobody do otroctva tohto sveta, prv veta Desatora, to jest prv slovo Boch prikzan,2086 sa tka slobody: ,Ja som Pn, tvoj Boh, ktor a vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva' (Ex 20, 2; Dt 5, 6). 12

2062Prikzania v prsnom zmysle slova nasleduj a na druhom mieste; vyjadruj, o zaha v sebe prslunos k Bohu stanoven prostrednctvom zmluvy. Mravn ivot je odpoveou na lskypln Pnovu iniciatvu.142 Je vanosou, prejavom cty k Bohu a kultom vzdvania vaky.2002 Je spoluprcou na plne, ktor Boh uskutouje v dejinch.

2063Zmluvu a dialg medzi Bohom a lovekom potvrdzuje aj skutonos, e vetky prikzania s vysloven v prvej osobe (Ja som Pn...) a s adresovan inej osobe (Ty...). Vo vetkch Boch prikzaniach adresta oznauje osobn zmeno v jednotnom sle.878 Boh dva pozna svoju vu vetkmu udu a zrove kadmu osobitne:

Pn prikazoval lsku k Bohu a naznaoval spravodlivos voi blnemu, aby lovek nebol ani nespravodliv, ani nehodn Boha. Desatorom pripravoval loveka na svoje priatestvo a na svornos s blnym... A preto [slov Desatora] ostvaj [aj] u ns [kresanov] a jeho prchodom v tele sa neruia, ale sa roziruj a zveauj. 13
Dekalg v tradcii Cirkvi

2064Tradcia Cirkvi, vern Svtmu psmu a v zhode s Jeiovm prkladom, priznala Dekalgu prvorad dleitos a vznam.

2065Od ias svtho Augustna m desa prikzan prevldajce miesto v katechze budcich krstencov i v katechze veriacich. V 15. storo sa ujal zvyk vyjadrova prikzania Desatora pozitvnymi a rmovanmi formulami, ktor sa ahko uili naspam Pouvaj sa ete aj dnes. Katechizmy Cirkvi asto vysvetovali kresansk morlku poda poradia desiatich prikzan.

2066V priebehu dejn sa rozdelenie a slovanie prikzan menilo. Tento Katechizmus sa prida rozdelenia prikzan, ktor zaviedol svt Augustn a ktor sa stalo tradinm v Katolckej cirkvi. To ist rozdelenie maj aj luternske vyznania. Grcki Otcovia urobili trochu odlin rozdelenie, ktor nachdzame v pravoslvnych (ortodoxnch) cirkvch a v reformovanch spoloenstvch.

2067Desa prikzan vyjadruje poiadavky lsky k Bohu a k blnemu. Prv tri sa vzahuj viac na lsku k Bohu1853 a ostatnch sedem na lsku k blnemu.

Ako s dve prikzania lsky, v ktorch, ako hovor Pn, spova cel Zkon a Proroci,... tak aj desa prikzan je danch na dvoch tabuliach. Tri, ako sa hovor, boli napsan na jednej tabuli a sedem na druhej. 14

2068Tridentsk koncil u, e desa prikzan zavzuje kresanov a e aj ospravodliven lovek je povinn ich zachovva. 15 1993 A Druh vatiknsky koncil tvrd: Biskupi ako nstupcovia apotolov dostvaj od Pna... poslanie ui vetky nrody a hlsa evanjelium vetkmu stvoreniu,888 aby vetci udia dosiahli spsu vierou, krstom a zachovvanm prikzan. 16
Jednota dekalgu

2069Dekalg tvor nedeliten celok.2534 Kad slovo odkazuje na kad in a na vetky; navzjom sa podmieuj. Dve tabule sa vzjomne objasuj a tvoria organick jednotu. Prestpi jedno prikzanie znamen porui vetky ostatn. 17 Nemono si ucti druhho loveka, a nevelebi Boha, jeho Stvoritea. Nemono sa klaa Bohu, a nemilova vetkch ud, ktor s jeho tvormi. Desatoro zjednocuje teologlny (na Boha sa vzahujci) a socilny ivot loveka.
Dekalg a prirodzen zkon

2070Desa prikzan patr k Boiemu zjaveniu. Zrove ns u pravej udskosti loveka. Pripomna podstatn povinnosti a tm nepriamo i zkladn prva, ktor s vlastn prirodzenosti udskej osoby.1955 Desatoro je vynikajcim vyjadrenm prirodzenho zkona.

Lebo Boh dal najprv prirodzen zkony, ktor od zaiatku vtepil uom a upozornil ich, toti prostrednctvom Dekalgu - e kto by ich nezachovval, nedosiahne spsu -, a ni in od nich neiadal. 18

2071Prikzania Desatora,1960 hoci s prstupn i sammu rozumu, boli zjaven. Hriene udstvo potrebovalo toto zjavenie, aby dosiahlo pln a nepochybn poznanie poiadaviek prirodzenho zkona:

pln objasnenie prikzan Dekalgu bolo vhodn v stave hriechu pre zatemnenie svetla rozumu a vyboenie vle. 19

Boie prikzania poznme prostrednctvom Boieho zjavenia, ktor sa nm predklad v Cirkvi,1777 a hlasom morlneho svedomia.
Zvznos dekalgu

2072Kee prikzania Desatora vyjadruj1858 zkladn povinnosti loveka voi Bohu a blnemu, vo svojom zkladnom obsahu dvaj1958 pozna vne zvzky. V podstate s nemeniten a zavzuj vdy a vade. Nikto neme od nich dipenzova. Desa prikzan vpsal Boh do srdca loveka.

2073Poslunos voi prikzaniam zaha aj zvzky, ktorch predmet je sm osebe nezvan. Piate prikzanie zakazuje naprklad slovn urku, ale t me by akm hriechom iba vzhadom na okolnosti alebo mysel toho kto ju vyslovuje.
Bezo ma nemete ni urobi

2074Jei povedal: Ja som vini, vy ste ratolesti. Kto ostva vo mne a ja v om, prina vea ovocia;2732 lebo bezo ma nemete ni urobi (Jn 15, 5). Ovocie, ktor sa spomna v tchto slovch, je svtos ivota, ktor sa stal plodnm vaka zjednoteniu s Kristom. Ke verme v Jeia Krista a mme as na jeho tajomstvch a zachovvame jeho prikzania,521 sm Spasite prichdza, aby v ns miloval svojho Otca a svojich bratov, nho Otca a naich bratov. Vaka Svtmu Duchu sa jeho osoba stva ivou a vntornou normou nho konania. Toto je moje prikzanie: Aby ste sa milovali navzjom, ako som ja miloval vs (Jn 15, 12).
Zhrnutie

2075o dobr mm robi, aby som mal ven ivot?... Ak chce vojs do ivota, zachovvaj prikzania (Mt 19, 16-17).

2076Jei svojm spsobom konania a svojm kzanm dosvedil trval platnos Desatora.

2077Dar Desatora bol dan v rmci zmluvy, ktor Boh uzavrel so svojm udom. Boie prikzania nadobdaj svoj prav vznam v tejto zmluve a prostrednctvom nej.

2078Tradcia Cirkvi vern Svtmu psmu a v zhode s Jeiovm prkladom priznala Dekalgu prvorad dleitos a vznam.

2079Desatoro tvor organick jednotu, v ktorej kad slovo alebo prikzanie odkazuje na celok Prestpi jedno prikzanie znamen porui cel Zkon. 20

2080Desatoro je vynikajcim vyjadrenm prirodzenho zkona: poznvame ho prostrednctvom Boieho zjavenia a udskm rozumom.

2081Prikzania Desatora vo svojom zkladnom obsahu vyjadruj vne zvzky. No poslunos voi tmto prikzaniam zaha aj zvzky, ktorch predmet je sm osebe nezvan (materia levis).

2082To, o Boh prikazuje, umouje svojou milosou.
Prv kapitola
Milova bude Pna, svojho Boha, celm svojm srdcom, celou svojou duou a celou svojou mysou

2083Jei zhrnul povinnosti loveka voi Bohu do tchto slov: Milova bude Pna, svojho Boha, celm svojm srdcom, celou svojou duou a celou svojou mysou! (Mt 22, 37). 1 367 Tieto slov s bezprostrednou ozvenou na slvnostn vzvu: Povaj, Izrael: Pn, n Boh, je jedin Pn! (Dt 6, 4).

Boh miloval prv. Lska jedinho Boha sa pripomna v prvom z desiatich slov. Prikzania potom rozvdzaj odpove lsky,199 ktor m lovek da Bohu na zklade svojho povolania.
1. lnok
Prv prikzanie

Ja som Pn, tvoj Boh, ktor a vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebude ma inch bohov okrem ma! Neurob si modlu ani nijak podobu toho, o je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebude sa im klaa a ani ich uctieva! (Ex 20, 2-5). 2

Je napsan: ,Pnovi, svojmu Bohu, sa bude klaa a jedine jemu bude sli' (Mt 4, 10).
I. Pnovi, svojmu Bohu, sa bude klaa a jemu bude sli

2084Boh sa dva pozna tak, e pripomna svoje vemohce, lskav a oslobodzujce konanie v dejinch toho, na ktorho sa obracia:2057 Ja som... a vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva (Dt 5, 6). Prv slovo obsahuje prv prikzanie Zkona: Bude sa b Pna, svojho Boha, a jemu bude sli... Nebude chodi za cudzmi bohmi (Dt 6, 13-14). Prv vzva a spravodliv poiadavka Boha je, aby ho lovek prijal a aby sa mu klaal.398

2085Jedin a prav Boh zjavuje200 Izraelu najprv svoju slvu. 3 Zjavenie povolania loveka a pravdy o om sa viae na zjavenie Boha. lovek je povolan, aby robil zjavnm Boha prostrednctvom svojho konania1701 v slade so svojm stvorenm na obraz a podobu Boha. 4

Ani nikdy nebude inho boha, Tryfn, ani od vekov in nejestvoval... okrem toho [Boha], ktor stvoril a usporiadal tento vesmr. Ani si nemyslme, e in je n Boh a in v, ale e je to ten ist, ktor mocnou rukou a vystretm ramenom vyviedol vaich otcov z egyptskej krajiny. Ani nevkladme svoju ndej do nejakho inho [Boha] (lebo inho niet), ale do toho istho ako aj vy, Boha Abrahmovho, Izkovho a Jakubovho. 5

2086Prv [z prikzan] obsahuje prikzanie viery, ndeje a lsky. Lebo ke hovorme, e Boh je stly, nemeniten,212 stle ten ist, vern, vyznvame to sprvne, bez akejkovek nespravodlivosti. Z toho vyplva, e ke shlasme s jeho vrokmi, musme mu plne veri a dverova. Kto vak uvauje o jeho vemohcnosti, ochote a nklonnosti robi dobro, mohol by nevklada do neho cel svoju ndej? A ke pozer na bohatstvo jeho dobroty a lsky, ktorm ns zahrnul, mohol by ho nemilova? Z toho vyplva ten zaiatok a ten zver, ktor Boh pouva v Psme, ke nieo prikazuje a nariauje: Ja som Pn. 6 2061
Viera1814-1816

2087N morlny ivot m svoj prame vo viere v Boha, ktor nm zjavuje svoju lsku. Svt Pavol hovor o poslunosti viery143 (Rim 1, 5; 16, 26) ako o prvej povinnosti. Poukazuje na to, e nepoznanie Boha je poiatkom a vysvetlenm vetkch morlnych vykoajen. 7 Naou povinnosou voi Bohu je veri v neho a vydva o om svedectvo.

2088Prv prikzanie od ns iada, aby sme rozvne a bedlivo pestovali a chrnili svoju vieru a odvrhli vetko, o je proti nej. Proti viere mono hrei rozlinmi spsobmi:

Dobrovon pochybovanie o viere157 zanedbva alebo odmieta povaova za pravdiv, o Boh zjavil a Cirkev predklad veri. Nedobrovon pochybovanie znamen vhavos vo viere, akos pri prekonvan nmietok spojench s vierou alebo aj zkostlivos vyvolan temnotou viery. Ak sa pochybovanie pestuje vedome a dobrovone, me privies k zaslepenosti ducha.

2089Nevera je nedbanlivos o zjaven pravdu162 alebo dobrovon odmietnutie shlasu s ou. Herza je tvrdoijn popieranie,817 po prijat krstu, nejakej pravdy, ktor treba veri boskou a katolckou vierou, alebo tvrdoijn pochybovanie o nej; apostza je pln odvrhnutie kresanskej viery; schizma je odmietnutie podriadi sa rmskemu ppeovi alebo odmietnutie spoloenstva s lenmi Cirkvi, ktor s mu podriaden. 8
Ndej817-821

2090Ke sa Boh zjavuje a vol loveka, lovek neme na Boiu lsku plne odpoveda svojimi vlastnmi silami. Mus dfa, e Boh mu d schopnos optova jeho lsku a kona poda prikzan lsky.1996 Ndej je dverypln oakvanie Boieho poehnania a oblaujceho videnia Boha. Je to aj obava urazi Boiu lsku a privola na seba trest.

2091Prv prikzanie sa tka aj hriechov proti ndeji, ktormi s zfalstvo a opovlivos:

V zfalstve lovek prestva dfa, e dostane od Boha osobn spsu, pomoc, aby ju dosiahol,1864 alebo e dostane odpustenie svojich hriechov. Zfalstvo sa protiv dobrote Boha, jeho spravodlivosti - lebo Boh je vern svojim prisbeniam - a jeho milosrdenstvu.

2092S dva druhy opovlivosti:2732 bu lovek preceuje svoje schopnosti (dfa, e sa me spasi bez pomoci zhora), alebo sa opovlivo spolieha na Boiu vemohcnos a milosrdenstvo (dfa, e dostane Boie odpustenie bez obrtenia a ven slvu bez zsluhy).
Lska1822-1829

2093Viera v Boiu lsku zaha vzvu a povinnos odpoveda na Boiu lsku primnou lskou. Prv prikzanie nm prikazuje milova Boha nadovetko 9 a vetky stvorenia pre neho a kvli nemu.

2094Proti Boej lske sa mono prehrei rozlinmi spsobmi: ahostajnos zanedbva alebo odmieta bra do vahy Boiu lsku. Neuznva jej iniciatvu a popiera jej silu. Nevanos zabda alebo odmieta uzna Boiu lsku a odplca sa jej lskou za lsku. Vlanos je vhanie alebo nedbanlivos pri odpovedi na Boiu lsku a me zaha odmietnutie odda sa podnetu lsky. Znechutenos (acedia)2733 alebo duchovn lenivos zachdza a do odmietnutia radosti, ktor pochdza od Boha, a do odporu proti Boiemu dobru. Nenvis voi Bohu pochdza z pchy.2303 Protiv sa lske Boha, ktorho dobrotu popiera, a odvauje sa mu zlorei ako tomu, ktor zakazuje hriechy a uklad tresty.
II. Jedine jemu sa bude klaa

2095Teologlne (bosk) nosti viery, ndeje a lsky stvruj a oivuj morlne nosti. Tak naprklad lska ns vedie k tomu, aby sme dvali Bohu, o sme mu plnm prvom povinn da ako jeho tvory. Na tento postoj ns pripravuje nos nbonosti.1807
Adorcia2628

2096Adorcia (klaanie sa) je hlavnm konom nosti nbonosti. Klaa sa Bohu znamen uznva ho za Boha, Stvoritea a Spasitea, za Pna a Vldcu nad vetkm, o jestvuje, za nekonen a milosrdn Lsku: Pnovi, svojmu Bohu sa bude klaa a jedine jemu bude sli (Lk 4, 8), hovor Jei, citujc Deuteronmium. 10

2097Klaa sa Bohu2807 znamen s ctou a s absoltnou podriadenosou uznva niotu stvorenia, ktor jestvuje jedine vaka Bohu. Klaa sa Bohu znamen: ako Mria v Magnifikate chvli ho, velebi ho a seba pokorova, s vanosou vyznvajc, e urobil vek veci a e jeho meno je svt. 11 Adorcia jedinho Boha oslobodzuje loveka od uzavretia sa do seba, od otroctva hriechu a modlosluby sveta.
Modlitba2558

2098kony viery, ndeje a lsky, ktor nariauje prv prikzanie, sa uskutouj v modlitbe. Povznesenie ducha k Bohu je vrazom naej adorcie Boha modlitbou chvly a vzdvania vaky, prhovoru a prosby. Modlitba je nevyhnutnou podmienkou, aby sme mohli zachovva Boie prikzania. Treba sa stle modli a neochabova2742 (Lk 18, 1).
Obeta

2099Je sprvne prina Bohu obety na znak adorcie a vanosti, prosby a spoloenstva s nm. Pravou obetou je kad in, ktor sa kon preto, aby sme sa svtm zvzkom plne oddali Bohu, teda je zameran na ten cie dobra, vaka ktormu meme by naozaj blaenmi. 12 613

2100Aby vonkajia obeta bola prav, mus by prejavom duchovnej obety: Obetou Bohu milou je duch skren2711 ( 51, 19). Proroci Starej zmluvy asto odsudzovali obety, ktor sa konali bez vntornej asti 13 alebo bez sptosti s lskou k blnemu. 14 Jei pripomna slov proroka Ozea: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu614 (Mt 9, 13; 12, 7). 15 Jedin dokonal obeta je t, ktor priniesol Jei Kristus na kri v plnom oddan sa Otcovej lske a pre nau spsu. 16 Ke sa spjame s jeho obetou,618 meme urobi zo svojho ivota obetu Bohu.
Prisbenia a suby

2101Pri mnohch prleitostiach sa od kresana vyaduje, aby urobil prisbenia Bohu. Krst1237 a birmovanie, manelstvo a sviatostn vysviacka ich vdy zahaj. Kresan me aj z osobnej nbonosti prisbi Bohu urit skutok, urit modlitbu, almunu, p a pod. Vernos prisbeniam danm Bohu je prejavom povinnej cty voi Boej velebnosti,1064 ako aj prejavom lsky k vernmu Bohu.

2102Sub, to jest uven a slobodn prisbenie dan Bohu o monom a vom dobre, sa mus splni na zklade nosti nbonosti. 17 Sub je kon zbonosti, ktorm kresan zasvcuje Bohu sm seba alebo mu subuje nejak dobr skutok. Splnenm svojich subov dva teda Bohu to, o mu sbil a zasvtil. Skutky apotolov nm ukazuj, ako svt Pavol starostlivo plnil suby, ktor urobil. 18

2103Subom zachovva evanjeliov rady1973 Cirkev priznva prkladn hodnotu: 19

Matka Cirkev sa raduje,914 e m vo svojom lone mnoho muov a ien, ktor zblia nasleduj Spasiteovo zrieknutie sa seba samho a vraznejie to prejavuj tm e v slobode Boch det prijmaj chudobu a zriekaj sa vlastnej vle. Podriauj sa toti lovekovi kvli Bohu, o sa tka dokonalosti, vo vej miere, ako to uklad prikzanie, aby sa plnie pripodobnili poslunmu Kristovi. 20

V uritch prpadoch Cirkev me z primeranch dvodov dipenzova od danch subov a prisben. 21
Povinnos spolonosti voi nboenstvu a prvo na nboensk slobodu

2104Vetci udia... s povinn hada pravdu,2467 najm v tom, o sa tka Boha a jeho Cirkvi, a ke ju poznali, prija ju a zachovva. 22 Tto povinnos vyplva zo samej udskej prirodzenosti. 23 Nie je v rozpore s primnou ctou voi rozlinm nboenstvm,851 ktor nezriedka... odzrkaduj l tej Pravdy, ktor osvecuje vetkch ud, 24 ani s poiadavkou lsky, ktor pobda kresanov, aby lskavo, rozvne a trpezlivo zaobchdzal[i] s umi, ktor ij v omyle alebo v nevedomosti, o sa tka viery. 25

2105Povinnos vzdva Bohu prav kult sa tka jednotlivho loveka aj spolonosti. Je to tradin katolcke uenie o morlnej povinnosti jednotlivcov a spolonost voi pravmu nboenstvu a jedinej Kristovej Cirkvi. 26 Ke Cirkev neprestajne evanjelizuje ud,854 pracuje na tom, aby mohli stvrova kresanskm duchom zmanie a mravy, zkony a truktry spolonosti, 27 v ktorej ij.898 Spoloenskou povinnosou kresanov je repektova a prebdza v kadom lovekovi lsku k pravde a k dobru. Tto povinnos od nich vyaduje, aby inm dvali pozna kult jedinho pravho nboenstva, ktor pretrvva v katolckej a apotolskej Cirkvi. 28 Kresania s povolan, aby sa stali svetlom sveta. 29 Cirkev takto predstavuje Kristovu krovsk moc nad celm stvorenm a osobitne nad udskou spolonosou. 30

2106V nboenskej oblasti nikto nesmie by nten,160 aby konal proti svojmu svedomiu, ani sa nikomu nesmie brni,1782 aby v nleitch hraniciach konal poda svojho svedomia skromne alebo verejne, i u sm, alebo v spojen s inmi. 31 1738 Toto prvo sa zaklad na samej prirodzenosti udskej osoby, ktorej dstojnos vedie k tomu, aby slobodne shlasila s Boou pravdou, ktor presahuje asn poriadok. Preto toto prvo pretrvva aj u tch, ktor si neplnia povinnos hada pravdu a prija ju. 32

2107Ak sa vzhadom na osobitn situciu niektorch nrodov dva v prvnom poriadku ttu jednmu nboenskmu spoloenstvu osobitn obianske uznanie, je potrebn, aby sa zrove vetkm obanom a nboenskm spoloenstvm priznalo prvo na slobodu v nboenskej oblasti a aj sa repektovalo. 33

2108Prvo na nboensk slobodu1740 neznamen ani morlnu prpustnos shlasi s omylom, 34 ani predpokladan prvo na omyl, 35 ale je to prirodzen prvo udskej osoby na obiansku slobodu, ie na slobodu od vonkajieho ntlaku v nboenskej oblasti zo strany politickej moci, a to v rmci sprvnych hranc. Toto prirodzen prvo m by uznan v prvnom poriadku spolonosti tak, aby sa stalo obianskym prvom. 36

2109Prvo na nboensk slobodu2244 neme by samo osebe ani neobmedzen, 37 ani obmedzen iba pozitivisticky alebo naturalisticky chpanm verejnm poriadkom. 38 Sprvne hranice vlastn tomuto prvu maj by uren s politickou rozvnosou pre kad spoloensk situciu poda poiadaviek spolonho dobra a potvrden obianskou autoritou1906 poda prvnych noriem, ktor sa zhoduj s objektvnym morlnym poriadkom. 39
III. Nebude ma inch bohov okrem ma

2110Prv prikzanie zakazuje uctieva inch bohov okrem jedinho Pna, ktor sa zjavil svojmu udu. Zakazuje poveru a nectu voi Bohu. Povera je uritm spsobom zvrten prepiatos (excessus) religiznosti; necta voi Bohu je nenos, ktor je - pre nedostatok (per defectum) - proti nosti nbonosti.
Povera

2111Povera je vyboenie nboenskho ctenia a konov, ktor ono uklad. Me vplva aj na kult, ktor vzdvame pravmu Bohu, naprklad ke sa pripisuje takmer magick dleitos uritm, in oprvnenm alebo potrebnm praktikm. Pripisova innos modlitieb alebo sviatostnch znakov iba ich materilnej strnke bez ohadu na vntorn dispozcie, ktor vyaduj, znamen upadn do povery. 40
Modlosluba

2112Prv prikzanie odsudzuje mnohobostvo (polyteizmus). Vyaduje od loveka, aby neveril v inch bohov okrem Boha,210 aby neuctieval in bostv okrem Jedinho. Svt psmo neprestajne pripomna toto odmietnutie modiel zo striebra a zo zlata, ktor s dielom udskch rk, ktor maj sta, ale nehovoria, maj oi, a nevidia. Tieto mrne modly robia mrnym aj loveka: im bud podobn ich tvorcovia a vetci, o v ne veria ( 115, 4-5. 8). 41 Boh, naopak, je iv Boh (Joz 3, 10), 42 ktor dva ivot a zasahuje do dejn.

2113Modlosluba sa netka len nepravch pohanskch kultov. Zostva trvalm pokuenm pre vieru.398 Spova v zboovan toho, o nie je Boh. Modloslubou je, ke si lovek ct a uctieva2534 stvorenie namiesto Boha, i u ide o bikov, alebo o zlch duchov (napr. satanizmus), o moc, rozko, rasu, predkov, tt, peniaze a pod. Nemete sli aj Bohu, aj mamone,2289 hovor Jei (Mt 6, 24). Mnoho muenkov zomrelo,2473 lebo sa neklaali elme 43 a odmietali dokonca predstiera, e ju uctievaj. Modlosluba odmieta jedin zvrchovanos Boha; je teda nezluiten so spoloenstvom s Bohom. 44

2114udsk ivot sa stva jednotnm v klaan sa Jedinmu. Prikzanie klaa sa jedine Pnovi rob loveka jednoduchm a chrni ho pred bezhraninou roztrietenosou. Modlosluba je prevrtenos nboenskho citu, ktor je lovekovi vroden. Modlosluobnkmi s t, o pojem o Bohu, silne vtlaen do due, vzahuj na okovek in ne na Boha 45
Vetenie a mgia

2115Boh me zjavi budcnos svojim prorokom alebo inm svtm. Ale sprvny postoj kresana, o sa tka budcnosti, spova v tom, e sa s dverou odovzdva do rk Prozretenosti a zrieka sa kadej nezdravej zvedavosti v tomto ohade. Nepredvdavos vak me by nedostatkom zodpovednosti.

2116Treba odmietnu vetky formy vetenia: uchyovanie sa k satanovi alebo k zlm duchom, vyvolvanie mtvych alebo in praktiky, o ktorch sa mylne predpoklad, e odhauj budcnos. 46 Pouvanie horoskopov astrolgia, tanie z ruky, vklad predpoved alebo osudov, jasnovidectvo a uchyovanie sa k mdim prejavuj vu ma vldu nad asom, nad dejinami a nakoniec nad umi a zrove tbu nakloni si skryt mocnosti. S v protiklade s ctou a repektom spojenmi s lskyplnou bzou, ktor sme povinn ma jedine voi Bohu.

2117Vetky praktiky mgie alebo arodejnctva, ktormi si lovek chce podmani skryt mocnosti, aby ich postavil do svojich sluieb a dosiahol nadprirodzen moc nad blnym - hoci aj preto, aby mu zskal zdravie -, vne odporuj nosti nbonosti. Tieto praktiky s ete odsdeniahodnejie, ke s spojen s myslom kodi druhmu, alebo ke sa pri nich uchyuje k zsahu zlch duchov. Aj nosenie amuletov si zasluhuje vitku. piritizmus je asto spojen s veteckmi a magickmi praktikami. Preto Cirkev upozoruje veriacich, aby sa ho chrnili. Uchyovanie sa k tzv. tradinm spsobom lieenia neoprvuje ani vzvanie zlch mocnost, ani zneuvanie dverivosti inch.
Necta voi Bohu

2118Prv Boie prikzanie odsudzuje hlavn hriechy necty voi Bohu: pokanie Boha slovami alebo skutkami, svtokrde a svtokupectvo (simniu).

2119Pokanie Boha spova v tom, e sa slovom alebo skutkom podrobuje skke jeho dobrota a jeho vemohcnos.394 Takto aj satan chcel od Jeia dosiahnu, aby sa vrhol z chrmu, a tak printil Boha zakroi. 47 Jei mu el Bom slovom: Nebude poka Pna, svojho Boha (Dt 6, 16). Vyzvav postoj obsiahnut v takomto pokan Boha zrauje ctu a dveru, ktor sme povinn ma k nmu Stvoriteovi a Pnovi. Zaha vdy pochybovanie o Boej lske a o Boej prozretenosti a moci. 48 2088

2120Svtokrde spova v znesvcovan sviatost a inch liturgickch konov, ako aj osb, predmetov a miest, ktor s zasvten Bohu, alebo v nedstojnom zaobchdzan s nimi. Svtokrde je ak hriech, najm ak sa pcha proti Eucharistii, lebo v tejto sviatosti sa nm podstatne stva prtomnm samo Kristovo telo. 49 1374

2121Svtokupectvo (simnia) 50 sa definuje ako kupovanie alebo predvanie duchovnch skutonost. arodejnkovi imonovi, ktor si chcel kpi duchovn moc, ktor videl psobi v apotoloch, Peter odpoved: Tvoje striebro nech je zatraten aj s tebou, pretoe si si myslel, e Bo dar mono zska za peniaze (Sk 8, 20). Peter sa tm prispsobil Jeiovm slovm: Zadarmo ste dostali, zadarmo dvajte1578 (Mt 10, 8). 51 Je neprpustn privlastni si duchovn dobr a sprva sa voi nim ako vlastnk alebo pn, lebo ich zdrojom je Boh. Mono ich dosta iba ako dar od neho.

2122Vysluhovate nech neiada za vysluhovanie sviatost ni okrem prspevkov urench kompetentnou vrchnosou, priom nech vdy db o to, aby ndzni neboli pozbaven pomoci sviatosti z dvodu chudoby. 52 Kompetentn vrchnos uruje tieto prspevky poda zsady, e kresansk ud m prispieva na vydriavanie sluobnkov Cirkvi: Robotnk si zasli svoj pokrm (Mt 10, 10). 53
Ateizmus

2123Mnoh nai sasnci... vbec nechpu29 alebo vslovne odmietaj... toto dvern a ivotn spojenie s Bohom, take ateizmus treba zapota medzi najvnejie skutonosti naich ias. 54

2124Vraz ateizmus oznauje vemi rozmanit javy. astou formou ateizmu je praktick materializmus, ktor ohraniuje potreby a ambcie loveka len na priestor a as. Ateistick humanizmus sa mylne domnieva, e lovek si je sm sebe cieom, jedinm tvorcom a sprvcom svojich dejn. 55 In forma sasnho ateizmu oakva oslobodenie loveka od ekonomickho a socilneho oslobodenia, ktormu vraj nboenstvo preka svojou povahou, lebo vzbudzuje v loveku ndej na klamliv budci ivot a tm ho odvracia od budovania pozemskej spolonosti. 56

2125Pretoe ateizmus odmieta alebo popiera jestvovanie Boha, je hriechom proti nosti nbonosti. 57 1535 mysel a okolnosti mu znane zni zodpovednos za tto vinu. Na vzniku a rozren ateizmu mu ma nemal podiel veriaci, pokia pre zanedbanie vchovy vo viere alebo pre pomlen vklad uenia, alebo aj pre nedostatky ich nboenskho, mravnho a spoloenskho ivota treba o nich poveda, e skr zahauj, ne odhauj prav tvr Boha a nboenstva. 58

2126Ateizmus sa asto zaklad396 na nesprvnom chpan udskej slobody, ktor zachdza a do odmietnutia akejkovek zvislosti od Boha. 59 No uznva Boha vbec nie je v rozpore s dstojnosou loveka, lebo tto dstojnos m v samom Bohu svoj zklad a svoje zavenie. 60 154 Cirkev vie e jej posolstvo je v slade s najskrytejmi tbami udskho srdca. 61
Agnosticizmus

2127Agnosticizmus m viacero foriem. V uritch prpadoch agnostik odmieta popiera Boha, ba naopak, poaduje jestvovanie transcendentnej bytosti, ktor sa vak vraj neme zjavi a o ktorej nikto neme ni poveda. V inch prpadoch sa agnostik36 nevyslovuje o existencii Boha a vyhlasuje, e ju nemono dokza, ba ani potvrdi alebo poprie.

2128Agnosticizmus me niekedy obsahova urit hadanie Boha, ale takisto me predstavova aj ahostajnos,1036 tek pred poslednou otzkou existencie a lenivos morlneho svedomia. Agnosticizmus sa prli asto rovn praktickmu ateizmu.
IV. Neurob si kresan modlu...1159-1162

2129Bo prkaz obsahoval zkaz akhokovek zobrazovania Boha udskou rukou. Deuteronmium vysvetuje: Ve ste nevideli nijak postavu, ke k vm Pn hovoril sprostred oha na Horebe, aby ste nepobldili a neurobili si kresan modlu alebo akkovek obraz (Dt 4, 15-16). Absoltne transcendentn Boh sa zjavil Izraelu.300 On je vetko, ale zrove je v ako jeho diela2500 (Str 43, 29-30). On ich stvoril, prapvodca krsy (Md 13, 3).

2130A predsa u v Starom zkone Boh nariadil alebo dovolil zhotovova obrazy, ktor by symbolicky viedli k spse skrze vtelen Slovo, napr. medenho hada, 62 archu zmluvy a cherubnov. 63

2131Na zklade tajomstva vtelenho Slova476 siedmy ekumenick koncil v Nicei (r. 787) odvodnil proti obrazoborcom uctievanie obrazov Jeia Krista, ale aj Bohorodiky, anjelov a vetkch svtch. Svojm vtelenm Bo Syn otvoril nov ekonmiu obrazov.

2132Kresansk uctievanie obrazov nie je v rozpore s prvm prikzanm, ktor zakazuje modly. Ve cta k obrazu prechdza na vzor 64 a kto uctieva obraz, uctieva osobu, ktor je na om namaovan. 65 cta, ktor sa vzdva posvtnm obrazom, je nbon cta, a nie adorcia, ktor patr jedine Bohu.

Nboensk kult sa nepreukazuje obrazom, nakoko sa ber do vahy v sebe samch ako nejak veci, ale nakoko s obrazmi, ktor ved k vtelenmu Bohu. No kon [cty], ktor smeruje k obrazu ako obrazu, sa nezastavuje pri om, ale smeruje k tomu, koho je obrazom. 66
Zhrnutie

2133Milova bude Pna, svojho Boha, celm svojm srdcom, celou svojou duou a celou svojou silou (Dt 6, 5).

2134Prv prikzanie vyzva loveka, aby veril v Boha, dfal v neho a miloval ho nadovetko.

2135Pnovi, svojmu Bohu sa bude klaa (Mt 4, 10). Klaa sa Bohu, modli sa k nemu, vzdva mu prav kult, plni prisbenia a suby, ktor mu boli dan, s kony nosti nbonosti, ktor pochdzaj z poslunosti voi prvmu prikzaniu.

2136Povinnos preukazova Bohu prav kult sa tka tak jednotlivho loveka, ako aj spolonosti.

2137lovek m ma monos slobodne vyznva nboenstvo skromne i verejne. 67

2138Povera je vyboenie kultu, ktor vzdvame pravmu Bohu. Prejavuje sa najm v modloslube, ako aj v rozlinch formch vetenia a mgie.

2139Pokanie Boha slovami alebo skutkami, svtokrde a svtokupectvo s hriechy necty voi Bohu zakzan prvm prikzanm.

2140Ateizmus je hriech proti prvmu prikzaniu, lebo odmieta alebo popiera jestvovanie Boha.

2141Uctievanie posvtnch obrazov sa zaklad na tajomstve vtelenia Boieho Slova. Nie je v rozpore s prvm prikzanm.
2. lnok
Druh prikzanie

Nevezme meno Pna, svojho Boha, nadarmo! (Ex 20, 7; Dt 5, 11).

Otcom bolo povedan: ,Nebude krivo prisaha...' No, ja vm hovorm: Vbec neprisahajte! (Mt 5, 33-34).
I. Pnovo meno je svt2807-2815

2142Druh prikzanie prikazuje ma v cte Pnovo meno. Podobne ako prv, aj druh prikzanie pochdza z nosti nbonosti a osobitnejie uruje n spsob pouvania slova o svtch veciach.

2143Medzi vetkmi slovami Zjavenia je jedno osobitn slovo, ktor je zjavenm jeho mena.203 Boh zveruje svoje meno tm, ktor v neho veria. Zjavuje sa im vo svojom osobnom tajomstve. Dar mena patr do oblasti dvery a intmnosti. Pnovo meno je svt.435 Preto ho lovek nesmie zneuva. Mus ho uchovva v pamti v tichu adorcie plnej lsky. 68 M ho vklada do svojich slov len na to, aby ho velebil, chvlil a oslavoval. 69

2144cta voi Boiemu menu vyjadruje ctu, ktor patr tajomstvu samho Boha a celej posvtnej skutonosti, ktor toto meno pripomna. Zmysel pre posvtno patr k nosti nbonosti:

S pocity bzne a posvtnej cty kresansk city alebo nie?... Nikto o tom neme rozumne pochybova. Je to druh citov, ktor by sme mali pociova - a to v intenzvnom stupni -, keby sme skutone mali videnie vemohceho Boha. Je to teda druh citov, ktor by sme mali ma, keby sme si uvedomili jeho prtomnos. V miere, v akej verme, e je prtomn, mme ich ma. Nema ich znamen neuvedomova si, neveri, e je prtomn. 70

2145Veriaci m svedi o Pnovom mene2472 tm, e bez strachu vyznva svoju vieru. 71 427 Kzanie a katechza maj by preniknut adorciou a ctou k menu nho Pna Jeia Krista.

2146Druh prikzanie zakazuje zneuvanie Boieho mena, to jest akkovek nevhodn pouvanie Boieho mena, mena Jeia Krista, Panny Mrie a vetkch svtch.

2147Prisbenia dan inmu v Boom mene2101 zavzuj Boiu es, vernos, pravdivos a autoritu. Treba ich dodriava z dvodu spravodlivosti. Spreneveri sa im znamen zneui Boie meno a istm spsobom robi z Boha luhra. 72

2148Rhanie je priamo proti druhmu prikzaniu. Spova v tom, e sa proti Bohu vyslovuj - vntorne alebo navonok - slov nenvisti, vitky a provokcie, e sa o Bohu hovor zle, e chba k nemu cta v rei a e sa zneuva jeho meno. Svt Jakub karh tch, o sa rhaj vzneenmu menu [Jeia], ktor sa vzvalo nad nimi (Jak 2, 7). Zkaz rhania sa vzahuje i na slov proti Kristovej Cirkvi, proti svtm alebo proti posvtnm veciam. Rhanm je aj odvolvanie sa na Boie meno, aby sa zakryli zloinn praktiky, zotroovali nrody, muili alebo zabjali udia. Zneuitie Boieho mena na spchanie zloinu vyvolva odmietnutie nboenstva.

Rhanie je v rozpore s povinnou ctou voi Bohu1756 a jeho svtmu menu. Svojou povahou je akm hriechom. 73

2149Preklnania, do ktorch sa vklad Boie meno bez myslu rha sa, s nectivosou voi Pnovi. Druh prikzanie zakazuje aj pouvanie Boieho mena pri mgii.

Boie meno je vek tam, kde sa vyslovuje v zhode s vekosou Boej velebnosti. A tak Boie meno je svt tam, kde sa vyslovuje s ctou a s bzou neurazi ho. 74
II. Boie meno vysloven nadarmo

2150Druh prikzanie zakazuje kriv prsahu. Prisaha znamen bra Boha za svedka toho, o tvrdme. Znamen dovolva sa Boej pravdovravnosti ako zruky svojej vlastnej pravdovravnosti. Prsaha zavzuje Pnovo meno: Bude sa b Pna, svojho Boha, jemu bude sli a len v jeho mene bude prisaha (Dt 6, 13).

2151Odmietnu kriv prsahu je povinnosou voi Bohu. Boh ako Stvorite a Pn je norma kadej pravdy.215 udsk slovo je v zhode alebo v rozpore s Bohom, ktor je Pravda sama. Ke je prsaha pravdiv a oprvnen, osvetuje vzah udskho slova k Boej pravde. Kriv prsaha vol Boha, aby dosviedal lo.

2152Krivoprsankom2476 je ten, kto pod prsahou urob nejak sub s myslom nedodra ho, alebo ten, kto nedodr, o sbil pod prsahou. Krivoprsanctvo je akm previnenm proti cte k Pnovi1756 kadho slova. Zaviaza sa prsahou vykona nejak zl skutok sa protiv svtosti Boieho mena.

2153Jei vysvetlil druh prikzanie v rei na vrchu: Pouli ste, e otcom bolo povedan: ,Nebude krivo prisaha, ale spln, o si Pnovi prisahal!' No ja vm hovorm: Vbec neprisahajte... Ale vaa re nech je: ,no - no', ,nie - nie'. o je navye, pochdza od Zlho (Mt 5, 33-34. 37). 75 Jei u, e kad prsaha zaha v sebe odvolvanie sa na Boha a e prtomnos Boha a jeho pravda sa m uctieva v kadom slove. Ohaduplnos pri odvolvan sa na Boha v rei2466 zko svis s ctivou pozornosou voi jeho prtomnosti, ktor dosviedame alebo hanobme kadm svojm tvrdenm.

2154Nasledujc svtho Pavla, 76 cirkevn Tradcia pochopila, e Jeiove slov nie s proti prsahe, ke sa kon z vneho a primeranho dvodu (naprklad pred sdom). Prsahu, to jest vzvanie Boieho mena za svedka pravdy mono zloi iba na zklade pravdy, rozvnosti a spravodlivosti. 77

2155Svtos Boieho mena vyaduje, aby sme sa k nemu neuchyovali pre malichern zleitosti a neskladali prsahu v takch okolnostiach, v ktorch by sa to mohlo vysvetova ako schvaovanie moci, ktor prsahu neprvom poaduje. Ak prsahu1903 iadaj nezkonn obianske autority, mono ju odmietnu. Mus sa odmietnu vtedy, ke sa vyaduje na ciele, ktor sa protivia dstojnosti udskej osoby alebo spoloenstvu Cirkvi.
III. Kresansk meno

2156Sviatos krstu232 sa udeuje v mene Otca i Syna i Ducha Svtho (Mt 28, 19). Pri krste Pnovo meno posvcuje loveka a kresan dostva svoje meno v Cirkvi.1267 Me to by meno niektorho svtca, ie uenka, ktor il ivotom prkladnej vernosti voi svojmu Pnovi. Patront svtca poskytuje vzor lsky a zabezpeuje jeho orodovanie. Krstn meno me vyjadrova aj niektor kresansk tajomstvo alebo kresansk nos - Rodiia, krstn rodiia a farr maj dba na to, aby sa nedvalo meno, ktor je cudzie kresanskmu zmaniu. 78

2157Kresan zana svoj de, svoje modlitby a kad svoju innos znakom kra v mene Otca i Syna i Ducha Svtho. Amen.1235 Pokrsten zasvcuje svoj de Boej slve a vyprosuje od Spasitea milos, ktor mu ako dieau nebeskho Otca umouje kona v Duchu Svtom.1668 Znak kra ns posiluje v pokueniach a akostiach.

2158Boh vol kadho po mene. 79 Meno kadho loveka je posvtn. Meno je ikona osoby. Vyaduje ctu na znak dstojnosti toho, kto ho nos.

2159Prijat meno je meno na venos. V nebeskom krovstve zaiari v plnom svetle tajomn a jedinen charakter kadej osoby poznaenej Bom menom. Tomu, kto zvaz... dm biely kamienok a na kamienku napsan nov meno, ktor nepozn nik, iba ten, kto ho dostane (Zjv 2, 17). Potom som videl, a ha, Barnok stl na vrchu Sion a s nm stotyridsatyritisc tch, o mali na ele napsan jeho meno a meno jeho Otca (Zjv 14, 1).
Zhrnutie

2160Pane, n Vldca, ak vzneen je tvoje meno na celej zemi! ( 8, 2).

2161Druh prikzanie prikazuje ma v cte Pnovo meno. Pnovo meno je svt.

2162Druh prikzanie zakazuje akkovek nevhodn pouitie Boieho mena. Rhanie spova v pouvan Boieho mena, mena Jeia Krista, Panny Mrie a svtch urlivm spsobom.

2163Kriv prsaha vol Boha, aby dosvedoval lo. Krivoprsanctvo je akm previnenm proti Pnovi, ktor je vdy vern svojim prisbeniam.

2164Nem sa prisaha ani na Stvoritea, ani na nijak stvorenie, iba ak sa sasne vyskytuj: pravda, potreba a cta. 80

2165Pri krste dostva kresan svoje meno v Cirkvi. Rodiia, krstn rodiia a farr maj dba na to, aby sa mu dalo kresansk meno. Patront svtca poskytuje vzor lsky a zabezpeuje jeho orodovanie.

2166Kresan zana svoje modlitby a kad svoju innos znakom kra v mene Otca i Syna i Ducha Svtho. Amen.

2167Boh vol kadho po mene. 81
3. lnok
Tretie prikzanie

Spome si na sobotn de, aby si ho zasvtil. es dn bude pracova a tvori vetky svoje diela, siedmy de je vak sobota Pna, tvojho Boha. Vtedy nebude kona nijak prcu (Ex 20, 8-10). 82

Sobota bola ustanoven pre loveka, a nie lovek pre sobotu. A tak je Syn loveka pnom aj nad sobotou (Mk 2, 27-28).
I. Sobotn de346-348

2168Tretie prikzanie Desatora pripomna posvtnos soboty. Siedmy de je... Pnova svt sobota, de odpoinku (Ex 31, 15).

2169V tejto svislosti Psmo pripomna stvorenie:2057 Lebo za es dn Pn utvoril nebo a zem, more a vetko, o je v nich, v siedmy de vak odpoval. Preto Pn poehnal sobotn de a zasvtil ho (Ex 20, 11).

2170Psmo vid v Pnovom dni aj pamiatku vyslobodenia Izraela z egyptskho otroctva: Pamtaj, e si bol otrokom v egyptskej krajine a e a Pn, tvoj Boh, vyviedol odtia mocnou pravicou a vystretm ramenom: preto ti Pn, tvoj Boh, prikzal zachovva sobotn de (Dt 5, 15).

2171Boh zveril Izraelu sobotu, aby ju zachovval na znak neporuitenej zmluvy. 83 Sobota je pre Pna; je plne vyhraden na chvlu Boha, jeho stvoriteskho diela a jeho spasitench inov v prospech Izraela.

2172Boie konanie je vzorom pre udsk konanie. Ak Boh odpoval v siedmy de (Ex 31, 17), aj lovek m presta pracova2184 a necha aj inch, najm chudobnch, aby si oddchli (Ex 23, 12). Sobota preruuje kadodenn prce a umouje oddych. Je to de protestu proti otroctvu prce a kultu peaz. 84

2173Evanjelium uvdza mnoho udalost,582 pri ktorch Jeia obvinili, e poruuje zkon o sobote. Jei vak nikdy nenara posvtnos tohto da. 85 S autoritou mu dva autentick vklad: Sobota bola ustanoven pre loveka, a nie lovek pre sobotu (Mk 2, 27). So scitom sa Kristus dovolva toho, e v sobotu je dovolen robi dobre, a nie zle, zachrni ivot, a nie ho znii. 86 Sobota je dom Pna milosrdenstva a uctievanie Boha. 87 Syn loveka je pnom aj nad sobotou (Mk 2, 28).
II. De Pna

Toto je de, ktor uinil Pn, plesajme a radujme sa z neho ( 118, 24).
De zmtvychvstania - nov stvorenie

2174Jei vstal z mtvych prvho da v tdni638 (Mt 28, 1; Mk 16, 2; Lk 24, 1; Jn 20, 1). Ako prv de pripomna de Kristovho zmtvychvstania prv stvorenie. Ako smy de, ktor nasleduje po sobote, 88 349 znamen nov stvorenie, ktor sa zaalo Kristovm zmtvychvstanm. Pre kresanov sa stal prvm zo vetkch dn, prvm zo vetkch sviatkov, dom Pna (po grcky he kyriake hemera, po latinsky dies Dominica) ie nedeou.

V de Slnka... sa vetci schdzame preto, e je to prv de [po idovskej sobote, ale aj prv de], v ktorom Boh, ke premenil tmu a hmotu, stvoril svet, a preto, e n Spasite Jei Kristus v ten de vstal z mtvych. 89
Nedea - zavenie soboty

2175Nedea sa zretene li od soboty,1166 po ktorej kad tde asovo nasleduje, a pre kresanov nahrdza jej obradn predpis. V Kristovej Vekej noci nedea zavruje duchovn pravdu idovskej soboty a zvestuje ven odpoinok loveka v Bohu. Ve kult Zkona pripravoval Kristovo tajomstvo a to, o sa v kulte konalo, zobrazovalo urit aspekt vzahujci sa na Krista: 90

T, o ili v starom poriadku vec, preli k novej ndeji; u nezachovvaj sobotu, ale ij poda Pnovho da, v ktorom i n ivot povstal skrze neho a skrze jeho smr. 91

2176Slvenm nedele sa zachov morlny predpis prirodzene vpsan do udskho srdca, ktorm sa prikazuje vonkaj kult Boha na znak spolonho dobrodenia, ktor sa tka vetkch. 92 Neden kult spa morlny prkaz Starej zmluvy, z ktorho preber rytmus a ducha tm, e kad tde oslavuje Stvoritea a Vykupitea vlastnho udu.
Neden Eucharistia

2177Neden slvenie Pnovho da a Pnovej Eucharistie1167 je stredobodom ivota Cirkvi: Nedea, ke sa poda apotolskej Tradcie slvi vekonon tajomstvo, sa m v celej Cirkvi zachovva ako prvotn prikzan sviatok. 93

Takisto sa maj zachovva dni Narodenia nho Pna2043 Jeia Krista, Zjavenia, Nanebovstpenia a Najsvtejieho Kristovho tela a krvi, svtej Bohorodiky Mrie, jej Nepokvrnenho poatia a Nanebovzatia, svtho Jozefa, 94 svtch apotolov Petra a Pavla a napokon Vetkch svtch. 95

2178Tto prax kresanskho zhromadenia1343 pochdza zo zaiatku apotolskch ias. 96 List Hebrejom pripomna: Neopajme nae zhromadenia; ako to maj niektor vo zvyku, ale navzjom sa povzbudzujme (Hebr 10, 25).

Tradcia zachovva spomienku na stle aktulne povzbudenie: Do chrmu pr teda vas, pristp k Pnovi, vyznaj mu svoje hriechy, kajaj sa v modlitbe..., zotrvaj na boskej a posvtnej liturgii, skoni svoju modlitbu a neodchdzaj pred rozpustenm zhromadenia... Lebo tento de, ako sme to asto povedali, je ti dan na modlitbu a odpoinok. Je to de, ktor uinil Pn. Radujme sa a plesajme v om. 97

2179Farnos je urit spoloenstvo veriacich1567 natrvalo ustanoven v partikulrnej cirkvi, o ktor je pastoran starostlivos pod autoritou dieczneho biskupa zveren farrovi ako jeho vlastnmu pastierovi. 98 Je miestom, kde vetci veriaci mu by zhromaden na slvenie2691 nedenej Eucharistie. Farnos uvdza kresansk ud2226 do riadneho liturgickho ivota a zhromauje ho na spomnan slvenie; vyuuje spsonosn Kristovo uenie; praktizuje Pnovu lsku v dobrch a bratskch skutkoch: 99

Me sa modli aj doma. Neme sa vak modli tak ako v kostole, kde sa schdza vek poet otcov, kde sa jednomysene vysiela volanie k Bohu... Tu je nieo navye, toti svornos a jednomysenos, puto lsky a modlitby kazov. 100
Neden povinnos

2180Cirkevn prikzanie uruje a spresuje Pnov zkon:2042 V nedeu a v in prikzan sviatky s veriaci povinn zastni sa na omi. 101 1389 Prikzaniu zastni sa na omi zadosuin, kto je prtomn na omi, kdekovek sa slvi v katolckom obrade bu v sm sviaton de, alebo veer predchdzajceho da 102

2181Neden Eucharistia je zkladom celho kresanskho konania a potvrdzuje ho. Preto veriaci s povinn zastni sa na slven Eucharistie v prikzanch doch, ak len nie s ospravedlnen z vneho dvodu (ako je naprklad choroba, starostlivos o dojat) alebo dipenzovan vlastnm farrom. 103 T, o si vedome a dobrovone neplnia tto povinnos, dopaj sa akho hriechu.

2182as na spolonom slven nedenej Eucharistie815 je svedectvom prslunosti ku Kristovi a jeho Cirkvi a vernosti voi nim. Veriaci tak dosviedaj svoje spoloenstvo vo viere a lske. Spolone vydvaj svedectvo o Boej svtosti a o svojej ndeji na spsu. Vzjomne sa posiluj pod vedenm Ducha Svtho.

2183Ak chba vysvten sluobnk alebo ak z inho vneho dvodu as na eucharistickom slven nie je mon, vemi sa odpora, aby sa veriaci zastnili na liturgii slova - ak sa nejak slvi vo farskom kostole alebo na inom posvtnom mieste poda predpisov dieczneho biskupa - alebo aby venovali primeran as modlitbe osobne alebo v rodine, alebo, ak je to vhodn, v skupinch rodn. 104
De milosti a odpoinku od prce

2184Ako Boh v siedmy de odpoval od vetkch diel2172 (Gn 2, 2), aj udsk ivot m svoj rytmus prce a odpoinku. Ustanovenie Pnovho da (nedele) prispieva k tomu, aby vetci mali dostaton odpoinok a von as, ktor by im umonil pestova rodinn, kultrny, spoloensk a nboensk ivot. 105

2185V nedeu a v in prikzan sviatky sa veriaci maj zdriava vykonvania takch prc a innost,2428 ktor s na prekku povinnmu Boiemu kultu, radosti vlastnej du Pna, konaniu skutkov milosrdenstva a potrebnmu zotaveniu ducha i tela. 106 Rodinn potreby alebo vek spoloensk uitonos s oprvnenmi dvodmi na ospravedlnenie od zachovania prkazu o nedenom odpoinku. Veriaci maj dba na to, aby oprvnen ospravedlnenia neviedli k nvykom, ktor by kodili nboenstvu, rodinnmu ivotu alebo zdraviu.

Lska k pravde had posvtn von as, potreba lsky sa podujma na odvodnen prcu. 107

2186Kresania, ktor disponuj vonm asom, maj pamta na svojich bratov, ktor maj tie ist potreby a tie ist prva a nemu si dopria odpoinku pre svoju chudobu a biedu. Kresansk nbonos u tradine venuje nedeu dobrm skutkom a pokornm slubm chorm,2447 telesne postihnutm a starcom. Kresania maj svti nedeu aj tm, e svojej rodine a svojim blzkym venuj as a starostlivos, ktor im ako mu venova v inch doch tda. Nedea je aj dom premania, ticha, vzdelvania sa a meditcie, o vetko prospieva rastu vntornho a kresanskho ivota.

2187Svti nedele a sviatky vyaduje spolon silie. Kad kresan sa m vyhba tomu, aby bez potreby ukladal inm to, o by im prekalo zachova de Pna.2289 Ak zvyklosti (port, pohostinsk sluby at.) a spoloensk povinnosti (verejn sluby at.) vyaduj od niektorch ud neden prcu, kad si m zodpovedne vyhradi dostaton as na zotavenie. Veriaci maj s umiernenosou a lskou dba na to, aby sa vyhli vinom a nsilnostiam, ktor niekedy vznikaj pri masovch zbavnch podujatiach. Aj napriek ekonomickm akostiam m verejn moc dba o to, aby zaistila obanom as uren na odpoinok a Bo kult. Podobn povinnos maj aj zamestnvatelia voi svojim zamestnancom.

2188Pri repektovan nboenskej slobody2105 a spolonho dobra vetkch sa kresania maj priini o to, aby nedele a prikzan cirkevn sviatky boli zkonom uznan za sviaton dni. Kresania maj dva vetkm uom verejn prklad modlitby, cty a radosti a obhajova svoje tradcie ako cenn prnos k duchovnmu ivotu udskej spolonosti. Ak zkonodarstvo krajiny alebo in dvody zavzuj ud pracova v nedeu, nech sa aj napriek tomu preva tento de ako de nho vyslobodenia, ktor nm dva as na slvnostnom zhromaden, na spoloenstve prvorodench, ktor s zapsan v nebi (Hebr 12, 22-23).
Zhrnutie

2189Zachovaj sobotn de, aby si ho zasvtil (Dt 5, 12). Siedmy de je... Pnova svt sobota, de odpoinku (Ex 31, 15).

2190Sobotu, ktor predstavovala zavenie prvho stvorenia, nahradila nedea pripomnajca nov stvorenie, ktor sa zaalo Kristovm zmtvychvstanm.

2191Cirkev slvi de Kristovho zmtvychvstania v smy de, ktor sa prvom vol de Pna alebo nedea. 108

2192Nedea... sa m v celej Cirkvi zachovva ako prvotn prikzan sviatok. 109 V nedeu a v in prikzan sviatky s veriaci povinn zastni sa na omi. 110

2193V nedeu a v in prikzan sviatky... veriaci... sa maj okrem toho zdriava takch prc a innost, ktor s na prekku kultu, ktor sa m preukazova Bohu, radosti vlastnej du Pna alebo potrebnmu zotaveniu ducha i tela. 111

2194Ustanovenie nedele prispieva k tomu, aby vetci mali aj dostaton odpoinok a von as na pestovanie rodinnho, kultrneho, spoloenskho a nboenskho ivota. 112

2195Kad kresan sa m vyhba tomu, aby bez potreby ukladal inm to, o by im prekalo zachova de Pna.
Druh kapitola
Milova bude svojho blneho ako seba samho

Jei povedal svojim uenkom: Nov prikzanie vm dvam... Aby ste sa aj vy vzjomne milovali, ako som ja miloval vs (Jn 13, 34).

2196Na otzku, ktor prikzanie je prv, Jei odpovedal: Prv je toto: ,Pouj, Izrael, Pn, n Boh, je jedin Pn. Milova bude Pna, svojho Boha, z celho svojho srdca, z celej svojej due, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!' Druh je toto: ,Milova bude svojho blneho ako seba samho!' Inho, vieho prikzania, ako s tieto, niet (Mk 12, 29-31).

Svt Pavol apotol to pripomna:2822 Kto miluje blneho, vyplnil zkon. Lebo: Nescudzolo! Nezabije! Nepokradne! Nepoiada! a ktorkovek in prikzanie je zahrnut v tomto slove: Milova bude svojho blneho ako seba samho! Lska nerob zle blnemu; teda naplnenm zkona je lska (Rim 13, 8-10).
4. lnok
tvrt prikzanie

Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho il na zemi, ktor ti d Pn, tvoj Boh! (Ex 20, 12).

A bol im poslun (Lk 2, 51).

Pn Jei sm pripomenul dleitos tohto Boieho prikzania. 1 Apotol u: Deti, poslchajte svojich rodiov v Pnovi, lebo je to spravodliv. Cti svojho otca i matku, to je prv prikzanie s prisbenm: Aby ti dobre bolo a aby si dlho il na zemi (Ef 6, 1-3). 2

2197tvrtm prikzanm sa zana druh tabua zkona. Toto prikzanie ukazuje poriadok lsky. Boh chcel, aby sme si po om ctili svojich rodiov, ktorm vame za ivot a ktor nm odovzdali poznanie Boha. Sme povinn cti a vi si vetkch, ktorch Boh pre nae dobro obdaril svojou autoritou.1897

2198Toto prikzanie vyjadruje v kladnej forme povinnosti, ktor treba plni. Uvdza prikzania, ktor po om nasleduj a ktor sa tkaj osobitnej cty k ivotu, k manelstvu, k pozemskm dobrm a k slovu. Je jednm zo zkladov socilneho uenia Cirkvi.2419

2199tvrt prikzanie sa vslovne obracia na deti v ich vzahu k otcovi a k matke, lebo tento vzah je najuniverzlnej. Takisto sa tka prbuzenskch vzahov s almi lenmi rodiny. iada, aby sme preukazovali ctu, lskavos a vanos starm rodiom a predkom. Vzahuje sa napokon na povinnosti iakov voi uiteom, zamestnancov voi zamestnvateom, podriadench voi svojim predstavenm, obanov voi svojej vlasti a voi tm, ktor ju spravuj a v nej vldnu.

Toto prikzanie zaha a predpoklad aj povinnosti rodiov, porunkov, vyuujcich, vedcich, vysokch ttnych radnkov, vldnych initeov a vetkch, ktor vykonvaj moc nad inmi alebo nad spoloenstvom osb.

2200Zachovvanie tvrtho prikzania m svoju odmenu: Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho il na zemi, ktor ti d Pn, tvoj Boh! (Ex 20, 12). 3 Zachovvanie tohto prikzania prina spolu s duchovnm ovocm aj asn ovocie pokoja a blahobytu.2304 A naopak, nezachovvanie tohto prikzania spsobuje vek kody spoloenstvm i jednotlivm osobm.
I. Rodina v Boom plne
Povaha rodiny

2201Manelsk spoloenstvo je zaloen na shlase manelov.1625 Manelstvo a rodina s zameran na dobro manelov a na plodenie a vchovu det. Lska manelov a rodenie det vytvraj medzi lenmi tej istej rodiny osobn vzahy a zkladn zodpovednosti.

2202Mu a ena spojen v manelstve1882 tvoria spolu so svojimi demi rodinu. Tto ustanovize predchza akkovek uznanie verejnou mocou; t je povinn ju prija. Rodina sa m poklada za normlny zkladn vzah, poda ktorho sa maj hodnoti rozlin formy prbuzenstva.

2203Stvorenm mua a eny Boh ustanovil udsk rodinu369 a dal jej zkladn zriadenie. Jej lenovia s osoby, ktor maj rovnak dstojnos. Pre spolon dobro jej lenov a spolonosti s v rodine rozmanit zodpovednosti, prva a povinnosti.
Kresansk rodina1655-1658

2204Kresansk rodina je osobitnm prejavom a uskutonenm cirkevnho spoloenstva;533 aj z tohto dvodu... sa m vola ,domca cirkev'. 4 Je spoloenstvom viery, ndeje a lsky. V Cirkvi nadobda osobitn dleitos, ako to vidno z Novho zkona. 5

2205Kresansk rodina je spoloenstvom osb, znakom a obrazom spoloenstva Otca a Syna v Duchu Svtom.1702 Jej plodiv a vchovn innos je odrazom Otcovho stvoriteskho diela. Rodina je povolan ma as na Kristovej modlitbe a obete. Kadodenn modlitba a tanie Boieho slova posiluj v nej lsku. Kresansk rodina vykonva evanjelizan a misionrsku innos.

2206Vzahy vntri rodiny vytvraj prbuznos citov, nklonnost a zujmov, ktor pochdzaj predovetkm zo vzjomnej cty osb. Rodina je privilegovan spoloenstvo povolan uskutoova spolon uznesenia manelov, ako aj starostliv spoluprcu rodiov pri vchove det. 6
II. Rodina a spolonos

2207Rodina je prvotn bunka spoloenskho ivota.1880 Je prirodzenm spoloenstvom, v ktorom s mu a ena povolan372 k darovaniu seba v lske a v darovan ivota. Autorita, stlos a ivotn vzahy vntri rodiny tvoria zklady slobody, bezpenosti a bratstva v rmci spolonosti.1603 Rodina je spoloenstvo, v ktorom si u od detstva mono osvojova morlne hodnoty, zaa uctieva Boha a sprvne uva slobodu. Rodinn ivot je uvdzanm do ivota spolonosti.

2208Rodina m i tak, aby sa jej lenovia nauili stara sa o mladch i starch, o chor alebo telesne i mentlne postihnut osoby a o chudobnch a ujma sa ich. Je vea rodn, ktor v uritch chvach nemu poskytn takto pomoc. Vtedy sa maj in osoby, in rodiny a vpomocne aj spolonos postara o potreby tchto ud: ist a nepokvrnen nbonos pred Bohom a Otcom je: navtevova siroty a vdovy v ich tiesni a zachova sa nepokvrnenm od tohto sveta (Jak 1, 27).

2209Rodinu treba podporova a chrni primeranmi socilnymi opatreniami. Tam, kde rodiny nie s schopn plni svoje lohy, maj in spoloensk celky povinnos im pomha a podporova rodinn ustanovize. Poda princpu subsidiarity (vpomoci) sa maj vie spoloenstv vyvarova toho, aby si neoprvnene privlastovali prva rodiny alebo sa mieali do jej ivota.1883

2210Dleitos rodiny pre ivot a blahobyt spolonosti 7 vyaduje od samej spolonosti osobitn zodpovednos za udriavanie a upevovanie manelstva a rodiny. Obianska moc si m poklada za vnu povinnos uzna, chrni a podporova ich prav povahu, bedli nad verejnou mravnosou a napomha rodinn blaho. 8

2211Politick spoloenstvo m povinnos vi si rodinu, pomha jej a zabezpeova najm:

    * slobodu zaloi si rodinu, ma deti a vychovva ich v zhode s vlastnm morlnym a nboenskm presvedenm;
    * ochranu stlosti manelskho zvzku a rodinnej ustanovizne;
    * slobodu vyznva svoju vieru, odovzdva ju a vychovva v nej deti pomocou prostriedkov a ustanovizn na to potrebnch;
    * prvo na skromn vlastnctvo, na slobodu podnikania, na prcu, na bvanie a na vysahovanie;
    * poda ustanoven jednotlivch ttov prvo na lekrsku starostlivos na opateru pre star osoby a na rodinn prdavky;
    * ochranu bezpenosti a zdravia, najm proti nebezpeenstvm, ako s drogy, pornografia, alkoholizmus a pod.;
    * slobodu vytvra s inmi rodinami zdruenia a ma tak zastpenie pred obianskymi autoritami. 9

2212tvrt prikzanie objasuje aj in vzahy v spolonosti. Vo svojich bratoch a sestrch vidme deti svojich rodiov; vo svojich bratancoch a sesterniciach potomkov naich predkov; vo svojich spoluobanoch synov naej vlasti; v pokrstench deti naej matky Cirkvi;225 v kadej udskej osobe syna alebo dcru toho, ktor chce, aby sme ho nazvali Ote nᚓ. Tm sa priznva naim vzahom k nmu blnemu osobn charakter. Blny nie je nejak jedinec v udskom kolektve;1931 je to niekto, kto si pre svoj znmy pvod zasluhuje osobitn pozornos a ctu.

2213udsk spoloenstv sa skladaj z osb. Dobr riadenie tchto spoloenstiev sa neobmedzuje iba na zaruovanie prv a plnenie povinnost ani na dodriavanie zmlv. Spravodliv vzahy medzi zamestnvatemi a zamestnancami, medzi vldnymi initemi a obanmi predpokladaj prirodzen dobroprajnos v zhode s dstojnosou udskch osb, ktorm zle na spravodlivosti a bratstve.1939
III. Povinnosti lenov rodiny
Povinnosti det

2214Boie otcovstvo je prameom udskho otcovstva; 10 na om sa zaklad cta k rodiom. cta det, neplnoletch i dospelch, k ich otcovi a matke 11 sa iv prirodzenm citom,1858 ktor m svoj pvod vo zvzku, ktor ich spja. Tto ctu vyaduje Boie prikzanie. 12

2215cta k rodiom spova vo vanosti voi tm, ktor darovanm ivota, svojou lskou a prcou priviedli svoje deti na svet a umonili im rs vo veku, mdrosti a milosti: Z celho srdca si cti otca a nezabdaj na bolesti svojej matky. Pamtaj, e ti dali ivot. Ako im odplat, o urobili pre teba? (Sir 7, 29-30).

2216cta k rodiom sa prejavuje pravou ochotou a poslunosou: Zachovvaj, syn mj, prikzania svojho otca532 a nepohdaj nauenm svojej matky... Ke niekam pjde, poved a, ke bude odpova, bud stri nad tebou, a ke sa zobud, bud sa s tebou rozprva (Prs 6, 20. 22). Mdry syn rd pova napomenutia, posmieva vak nedb na vitky (Prs 13, 1).

2217Km diea ije v dome svojich rodiov, m poslchnu kad ich iados ,odvodnen svojm vlastnm dobrom alebo dobrom celej rodiny. Deti, poslchajte rodiov vo vetkom, lebo je to mil Pnovi (Kol 3, 20). 13 Deti maj poslcha aj rozumn prkazy svojich vychovvateov a vetkch, ktorm ich rodiia zverili. Ale ak je diea vo svedom presveden, e je morlne zl poslchnu dan rozkaz, nem sa nm riadi.

Ke deti vyrast, maj si naalej cti svojich rodiov. Maj predchdza ich elania, ochotne ich prosi o radu a prijma ich oprvnen napomenutia. Poslunos voi rodiom prestva osamostatnenm sa (emancipciou) det, ale neprestva cta, ktor musia ma k nim vdy. T m v skutonosti svoj kore v bzni voi Bohu, ktor je jednm z darov Ducha Svtho.1831

2218tvrt prikzanie pripomna deom, ktor dospeli, ich zodpovednos voi rodiom. Poda svojich monost im maj poskytova hmotn a morlnu pomoc v rokoch staroby alebo v ase choroby, opustenosti a ndze. Jei pripomna tto povinnos vanosti. 14

Boh priznal ctu otcovi od synov a vymedzil prvo matky nad nimi. Kto miluje svojho otca, vykupuje svoje hriechy, a kto si ct matku, zhromauje poklady. Kto si ct otca, njde rados vo svojich deoch a bude vyslyan, ke sa bude modli. Kto si ct otca, dlho bude iv, a kto sa boj Pna, poskytne odpoinok svojej matke (Sir 3, 3-7).

Synu, pomhaj v starobe svojmu otcovi a nezarmucuj ho, km ije. Ak slabne na duchu, maj s nm strpenie a neopovrhuj nm, km si v plnej sile... Poves rhaa m, kto opust svojho otca, a prekliaty je od Boha, kto trpi svoju matku (Sir 3, 14-15. 18).

2219cta k rodiom prispieva k sladu celho rodinnho ivota; tka sa aj vzahov medzi bratmi a sestrami. Odzrkaduje sa v celom rodinnom prostred: Korunou starcov [s ich synovia a] vnukovia a ozdobou synov [s] ich otcovia (Prs 17, 6). So vetkou pokorou, miernosou a zhovievavosou znajte sa navzjom v lske (Ef 4, 2).

2220Kresania maj by osobitne van tm, od ktorch prijali dar viery, milos krstu a ivot v Cirkvi. Mu to by rodiia, in lenovia rodiny, star rodiia, duchovn pastieri, katechti a in uitelia alebo priatelia. Spomnam si na tvoju primn vieru, ak mala u tvoja star matka Loida a tvoja matka Eunika, a som presveden, e aj ty (2 Tim 1, 5).
Povinnosti rodiov

2221Plodnos manelskej lsky sa neobmedzuje iba na plodenie det, ale m sa rozri aj na ich mravn vchovu a duchovn formciu: Vchovn loha rodiov1653 je tak dleit, e ak chba, ako ju mono nahradi. 15 Prvo a povinnos vychovva s pre rodiov prvorad a neodcudziten. 16

2222Rodiia sa maj dva na svoje deti ako na deti Boie a repektova ich ako udsk osoby. Vychovvaj ich k zachovvaniu Boieho zkona tm, e sami prejavuj poslunos vli nebeskho Otca.494

2223Rodiia s prv zodpovedn za vchovu svojich det. Tto zodpovednos dosviedaj predovetkm tm, e vytvraj rodinu, kde vldne ako pravidlo nenos, odpustenie, cta, vernos a nezitn sluba. Rodina je vhodnm miestom na vchovu k nostiam.1804 Tto vchova si vyaduje ui sa odriekaniu, zdravmu sudku a sebaovldaniu ako podmienkam kadej pravej slobody. Rodiia maj svoje deti ui, aby podriaovali materilne a prirodzen [dimenzie]... [dimenzim] vntornm a duchovnm. 17 Rodiia maj vek zodpovednos aj za to, aby dvali svojim deom dobr prklad. Ke bud vedie pred nimi uzna svoje chyby, bud ich mc aj lepie vies a naprva:

Kto miluje svojho syna, asto ho tresce a syn mu bude neskr potechou. Kto si dobre vychovva syna, bude ma z toho osoh (Sir 30, 1-2). A vy, otcovia, nedrdite svoje deti k hnevu, ale vychovvajte ich prsne a napomnajte ich v Pnovi (Ef 6, 4).

2224Rodina je prirodzen prostredie na uvedenie udskej osoby do solidarity a do spoloenskch zodpovednost.1939 Rodiia maj deti naui, aby sa vyvarovali nebezpeenstiev a nemravnost, ktor ohrozuj udsk spolonos.

2225Milosou sviatosti manelstva rodiia dostali zodpovednos a vsadu evanjelizova svoje deti.1656 U od prvch rokov ivota ich maj uvdza do tajomstiev viery, lebo s svojim deom prvmi hlsatemi. 18 Maj ich od najtlejieho detstva zapja do ivota Cirkvi. Spsoby ivota v rodine mu pestova citov postoje, ktor po cel ivot zostvaj pravmi predpokladmi a oporami ivej viery.

2226Rodiia maj zaa s vchovou det k viere u v ich najtlejom veku. Tto vchova sa uskutouje u vtedy, ke si lenovia rodiny pomhaj rs vo viere svedectvom kresanskho ivota poda evanjelia. Rodinn katechza predchdza, sprevdza a obohacuje in spsoby pouovania vo viere. Je poslanm rodiov naui svoje deti modli sa a pomha im odhali svoje povolanie Boch det. 19 Farnos je eucharistick spoloenstvo2179 a srdce liturgickho ivota kresanskch rodn; je osobitne vhodnm miestom na katechzu det i rodiov.

2227Deti zo svojej strany prispievaj k rastu svojich rodiov vo svtosti. 20 Vetci spolu a kad osobitne2013 si maj vekodune a neprestajne vzjomne odpa, ak sa medzi nimi vyskytn urky, hdky, krivdy a nedbanlivosti. Povzbudzuje k tomu vzjomn lska. Vyaduje to Kristova lska. 21

2228V ase detstva sa cta a lska rodiov prejavuje predovetkm v starostlivosti a pozornosti, ktor venuj tomu, aby vychovali svoje deti a postarali sa o ich hmotn a duchovn potreby. Poas dospievania det vedie rodiov t ist cta a oddanos k tomu, aby ich vychovvali k sprvnemu pouvaniu vlastnho rozumu a vlastnej slobody.

2229Rodiia ako prv zodpovedn za vchovu svojich det maj prvo vybra pre ne tak kolu, ktor zodpoved ich vlastnmu presvedeniu. Toto prvo je zkladn. Rodiia maj povinnos v rmci monost voli tak koly, ktor im bud o najlepie pomha v ich lohe kresanskch vychovvateov. 22 Verejn moc je povinn zarui rodiom toto prvo a zaisti konkrtne podmienky na jeho uplatovanie.

2230Ke sa deti stan dospelmi, maj povinnos a prvo zvoli si svoje povolanie a svoj ivotn stav. Tto nov zodpovednos maj bra na seba v dvernom vzahu k svojim rodiom, od ktorch si maj vyiada a ochotne prija mienku a radu. Rodiia maj dba na to, aby nentili svoje deti ani pri vobe povolania, ani pri vobe manela i manelky.1625 Tto povinnos zdranlivosti im vak nezabrauje - skr naopak -, aby pomhali deom mdrymi radami, najm vtedy, ke si zamaj zaloi rodinu.

2231Niektor nevstupuj do manelstva preto, aby sa mohli stara o svojich rodiov alebo o svojich bratov a sestry, aby sa vlunejie venovali uritmu povolaniu, alebo z inch poestnch dvodov. Aj oni mu vo vekej miere prispie k blahu udskej rodiny.
IV. Rodina a Boie krovstvo

2232Rodinn zvzky s sce dleit, ale nie absoltne. m viac diea dorast do svojej udskej a duchovnej zrelosti a nezvislosti, tm viac sa objasuje a upevuje jeho osobitn povolanie, ktor pochdza od Boha. Rodiia maj repektova toto povolanie a pomha svojim deom, aby na odpovedali a nasledovali ho. Treba si osvoji presvedenie, e prvotnm povolanm kresana je nasledova Jeia Krista: 23 1618 Kto miluje otca alebo matku viac ako ma, nie je ma hoden (Mt 10, 37).

2233Sta sa Jeiovm uenkom znamen prija pozvanie542 patri do Boej rodiny a i v slade s jeho spsobom ivota: Kad, kto pln vu mjho Otca, ktor je na nebesiach, je mj brat i sestra, i matka (Mt 12, 50).

Rodiia maj s radosou a vakou prija a repektova volanie Pna, ktorm sa obracia na niektor z ich det, aby ho nasledovalo v panenstve pre Krovstvo, v zasvtenom ivote alebo v kazskej slube.
V. Predstavitelia moci v obianskej spolonosti

2234tvrt Boie prikzanie nm nariauje cti si aj vetkch tch, ktor pre nae dobro dostali od Boha moc v spolonosti.1897 Toto prikzanie objasuje povinnosti tch, ktor vykonvaj moc, ako aj tch, ktor maj z nej osoh.
Povinnosti obianskych predstaviteov moci

2235T, o vykonvaj moc, maj ju vykonva ako slubu: Kto sa medzi vami bude chcie sta vekm, bude vam sluobnkom (Mt 20, 26). Vykonvanie moci je morlne vymedzen jej boskm pvodom,1899 jej racionlnou povahou a jej pecifickm predmetom. Nikto neme nariadi alebo ustanovi nieo, o je proti dstojnosti osb a proti prirodzenmu zkonu.

2236Vykonvanie moci m za cie ukza sprvnu stupnicu hodnt, aby sa tak vetkm uahilo pouvanie slobody a zodpovednosti. Predstaven maj mdro vykonva distributvnu spravodlivos,2411 priom maj bra do vahy potreby a prnos kadho a ma na zreteli svornos a pokoj. Maj dba na to, aby predpisy a nariadenia, ktor vydvaj, neuvdzali do pokuenia tm, e by kldli osobn zujem proti zujmu spolonosti. 24

2237Predstavitelia politickej moci s povinn repektova zkladn prva udskej osoby. Maj vykonva spravodlivos udsky357 a repektova pritom prvo kadho, najm prvo rodn a ndznych.

Politick prva spojen s obianstvom mu a maj by priznan v zhode s poiadavkami spolonho dobra. Verejn moc ich neme zbavi platnosti bez oprvnenho a primeranho dvodu. Cieom uplatovania politickch prv je spolon dobro nroda a udskej spolonosti.
Povinnosti obanov

2238T, o s podriaden predstaviteom obianskej moci,1900 maj povaova svojich nadriadench za predstaviteov Boha, ktor ich ustanovil za sprvcov svojich darov: 25 Kvli Pnovi sa podriaujte kadej udskej ustanovizni... ako slobodn, ale nie tak, o slobodu maj za prikrvku zloby, ale ako Bo sluobnci (1 Pt 2, 13. 16). Lojlna spoluprca obanov zaha prvo a niekedy aj povinnos vznies oprvnen nmietky proti tomu, o sa im zd kodliv pre dstojnos loveka a dobro spolonosti.

2239Povinnosou obanov je prispieva1915 spolu s obianskou mocou k dobru spolonosti v duchu pravdy, spravodlivosti, solidarity a slobody. Lska k vlasti a sluba vlasti vyplvaj z povinnosti vanosti a z poriadku lsky.2310 Podriadenos prvoplatnm autoritm a sluba spolonmu dobru vyaduj, aby obania plnili svoju lohu v ivote politickho spoloenstva.

2240Podriadenos autorite a spoluzodpovednos za spolon dobro vyaduj z morlneho hadiska plati dane, uplatova volebn prvo a brni krajinu:2265

Dvajte kadmu, o ste dln: komu da, tomu da, komu clo, tomu clo, komu bze, tomu bze, komu es, tomu es (Rim 13, 7).

Kresania... bvaj vo svojej vlasti, ale ako njomnci. Vetko maj spolon s ostatnmi ako obania a vetko znaj ako cudzinci... Ustanoven zkony poslchaj, ale svojm spsobom ivota zkony prevyuj... Boh ich postavil na tak miesto, ktor nesm opusti. 26

Apotol ns povzbudzuje, aby sme sa modlili a vzdvali vaky za krov i za vetkch, o vykonvaj moc,1900 aby sme mohli i tichm a pokojnm ivotom vo vetkej nbonosti a mravnej istote (1 Tim 2, 2).

2241Bohatie nrody s povinn, nakoko je to mon, prija cudzincov hadajcich bezpenos a prostriedky na ivobytie, ktor nemu njs vo svojej pvodnej vlasti. Verejn moc m dba na zachovvanie prirodzenho prva, ktor stavia hosa pod ochranu tch, o ho prijmaj.

Politick autority mu vzhadom na spolon dobro, za ktor s zodpovedn, podriadi uplatovanie prisahovaleckho prva rznym prvnym podmienkam, najm o sa tka povinnost prisahovalcov voi krajine, ktor ich prijala. Prisahovalec je povinn s vakou repektova hmotn a duchovn dedistvo krajiny, ktor ho prijala, poslcha jej zkony a prispieva na jej nklady.

2242Oban je vo svedom viazan neriadi sa predpismi obianskych autort, ak s tieto predpisy v rozpore1903 s poiadavkami morlneho poriadku, so zkladnmi udskmi prvami alebo s uenm evanjelia. Odopretie poslunosti obianskym autoritm,2313 ke ich poiadavky odporuj poiadavkm sprvneho svedomia, m svoje odvodnenie v rozliovan medzi slubou Bohu a slubou politickmu spoloenstvu:450 Dvajte teda, o je cisrovo; cisrovi, a o je Boie, Bohu (Mt 22, 21). Boha treba viac poslcha ako ud (Sk 5, 29).

Ke vak verejn moc1901 prekro svoju kompetenciu a utla obanov, t nemaj odmieta to, o si objektvne vyaduje spolon dobro; je im vak dovolen brni svoje prva a prva svojich spoluobanov proti zneuvaniu tejto moci pri repektovan medz, ktor uruje prirodzen a evanjeliov zkon. 27

2243Odboj proti tlaku politickej moci2309 me oprvnene siahnu po zbraniach iba vtedy, ke sa sasne vyskytn tieto podmienky: 1. ke sa isto, zvane a dlh as poruuj zkladn udsk prva; 2. ke sa vyerpali vetky ostatn prostriedky; 3. ke sa tm nevyvolaj ete horie neporiadky; 4. ke je oprvnen ndej na spech; 5. ke nie je mon rozumne predvda lepie rieenia.
Politick spoloenstvo a Cirkev

2244Kad ustanovize je inpirovan,1910 aspo implicitne, uritm nzorom na loveka a na jeho cie, od oho odvodzuje svoje hodnotiace kritri, svoju stupnicu hodnt a svoju lniu sprvania. Vina spolonost zaloila svoje ustanovizne na predpoklade uritej nadradenosti loveka nad vecami.1881 Iba Bohom zjaven nboenstvo jasne uznalo pvod a cie loveka v Bohu Stvoriteovi a Vykupiteovi. Cirkev vyzva politick moc, aby sa vo svojich sudkoch a rozhodnutiach opierala o tto inpirovan pravdu2109 o Bohu a o lovekovi:

Spoloenstv, ktor nepoznaj tto inpirciu alebo ju odmietaj v mene svojej nezvislosti od Boha, s nten hada svoje oporn body a svoj cie samy v sebe alebo ich prevzia z nejakej ideolgie. A kee nepripaj, aby sa brnilo objektvne kritrium dobra a zla, osobuj si nad lovekom a nad jeho osudom totalitn moc, i u otvorene, alebo skryte, ako o tom svedia dejiny. 28

2245Cirkev, ktor na zklade svojho poslania a svojej kompetencie nijako nesplva s politickm spoloenstvom,912 je zrove znamenm a ochranou transcendentnho charakteru udskej osoby. 29 Cirkev repektuje a podporuje politick slobodu a zodpovednos obanov. 30

2246K poslaniu Cirkvi2032 patr vyna morlny sudok aj o veciach, ktor sa tkaj politickej oblasti, ke to vyaduj zkladn prva osoby alebo spsa du,2420 priom pouva vetky tie a iba tie prostriedky, ktor s v zhode s evanjeliom a s dobrom vetkch so zreteom na rzne doby a situcie. 31
Zhrnutie

2247Cti svojho otca a svoju matku (Dt 5, 16; Mk 7, 10).

2248Poda tvrtho prikzania Boh chcel, aby sme po om ctili svojich rodiov a tch, ktorch pre nae dobro obdaril autoritou.

2249Manelsk spoloenstvo je zaloen na zmluve a shlase manelov. Manelstvo a rodina s zameran na dobro manelov a na plodenie a vchovu det.

2250Blaho loveka a udskej i kresanskej spolonosti zko svis s priaznivm stavom manelskho a rodinnho spoloenstva. 32

2251Deti si maj cti svojich rodiov, by im van, nleite ich poslcha a pomha im. cta k rodiom prispieva k sladu celho rodinnho ivota.

2252Rodiia s prv zodpovedn za vchovu svojich det vo viere, v modlitbe a vo vetkch nostiach. Maj povinnos, pokia im je to mon, postara sa o hmotn a duchovn potreby svojich det.

2253Rodiia maj repektova a podporova povolanie svojich det. Maj ma na pamti a ui svoje deti, e prvotnm povolanm kresana je nasledova Jeia Krista.

2254Verejn moc je povinn repektova zkladn prva udskej osoby a vytvra podmienky na pouvanie jej slobody.

2255Povinnosou obanov je spolupracova s obianskou mocou na budovan spolonosti v duchu pravdy, spravodlivosti, solidarity a slobody.

2256Oban je vo svedom viazan neriadi sa predpismi obianskych autort, ak s tieto predpisy v rozpore s poiadavkami morlneho poriadku. Boha treba viac poslcha ako ud (Sk 5, 29).

2257Kad spolonos odvodzuje svoje hodnotiace kritri a svoje konanie od uritho nzoru na loveka a na jeho cie. Bez svetla evanjelia o Bohu a loveku sa spolonosti ahko stvaj totalitnmi.
5. lnok
Piate prikzanie

Nezabije! (Ex 20, 13).

Pouli ste, e otcom bolo povedan: ,Nezabije!' Kto by teda zabil, pjde pred sd. No ja vm hovorm: Pred sd pjde kad, kto sa na svojho brata hnev (Mt 5, 21-22).

2258udsk ivot je posvtn,356 pretoe u od svojho zaiatku vyaduje stvoritesk psobenie Boha a navdy zostva v osobitnom vzahu k Stvoriteovi, svojmu jedinmu cieu. Jedine Boh je Pnom ivota od jeho zaiatku a do jeho konca: nikto a za nijakch okolnost si neme nrokova prvo priamo znii nevinn udsk bytos. 33
I. Repektovanie udskho ivota
Svedectvo posvtnch dejn

2259V rozprvan o tom, ako Kain zabil svojho brata bela,401 Svt psmo zjavuje, 34 e u od zaiatku udskch dejn mal lovek v sebe hnev a iadostivos ako nsledky prvotnho hriechu. lovek sa stal nepriateom svojho blneho. Boh odsudzuje ohavnos tejto bratovrady: o si to urobil? Hlas krvi tvojho brata hlasno vol zo zeme ku mne. Bu teraz prekliaty zo zeme, ktor otvorila sta, aby pila krv tvojho brata z tvojich rk (Gn 4, 10-11).

2260Zmluva medzi Bohom a udstvom je popretkvan pripomnaniami Boieho daru udskho ivota a vraednej nsilnosti loveka:

Budem vyadova poet za krv kadho z vs... Kto preleje udsk krv, skrze loveka bude preliata jeho krv, lebo na Bo obraz som stvoril loveka (Gn 9, 5-6).

Star zkon vdy povaoval krv za posvtn znak ivota. 35 Toto uenie je potrebn v kadom ase.

2261Svt psmo spresuje zkaz piateho prikzania: Nezabije nevinnho ani spravodlivho1756 (Ex 23, 7). myseln vrada nevinnho zvane protire dstojnosti udskej bytosti, zlatmu pravidlu a svtosti Stvoritea. Zkon, ktor takto vradu zakazuje,1956 m veobecn platnos: zavzuje vetkch a kadho, vdy a vade.

2262V rei na vrchu Pn pripomna prikzanie: Nezabije! (Mt 5, 21) a pridva k nemu zkaz hnevu, nenvisti a pomsty. Ba ete viac, Kristus iada od svojho uenka, aby nastavil aj druh lce 36 a miloval svojich nepriateov. 37 2844 On sm sa nebrnil a Petrovi povedal, aby ponechal svoj me v pove. 38
Oprvnen obrana

2263Oprvnen obrana osb a spolonost nie je vnimkou zo zkazu zabitia nevinnho, ktor je myselnou vradou.1737 Z konania... toho, kto brni seba samho, me vznikn dvojak nsledok: jednm je zachovanie vlastnho ivota, druhm zabitie tonka. 39 Ni nepreka tomu, aby jeden in mal dva nsledky, z ktorch iba jeden je myseln, km druh je mimo myslu. 40

2264Lska k sebe sammu je zkladnm princpom morlnosti.2196 Je teda oprvnen presadzova repektovanie vlastnho prva na ivot. Kto brni svoj ivot, nie je vinn z vrady, hoci je nten zasadi tonkovi smrten der.

Ak niekto pri obrane svojho ivota pouva vie nsilie, ako je potrebn, je to nedovolen. Ak vak umiernene odra nsilie, obrana je dovolen... A nie je potrebn na spsu, aby sa lovek zriekol umiernenej obrany preto, aby sa vyhol zabitiu druhho; lebo lovek je povinn viac sa stara o svoj ivot ako o cudz. 41

2265Oprvnen obrana me by nielen prvom, ale aj vnou povinnosou pre toho, kto je zodpovedn za ivot inch.2240 Obrana spolonho dobra vyaduje znekodnenie nespravodlivho tonka. Z toho dvodu maj prvoplatn predstavitelia moci prvo poui zbrane,2308 aby odrazili tonkov na obiansku spolonos, ktor je zveren ich zodpovednosti.

2266silie ttu zabrni reniu takch sprvan, ktor pokodzuj prva loveka a zkladn pravidl obianskeho spolunavania, zodpoved poiadavke ochrany spolonho dobra.1897-1899 Prvoplatn verejn moc m prvo a povinnos uloi tresty primeran zvanosti zloinu. Trest m predovetkm za cie napravi neporiadok spsoben previnenm.1449 Ke ho vinnk prijme dobrovone, trest nadobda hodnotu odpykania. Okrem obrany verejnho poriadku a ochrany bezpenosti osb m trest aj lieebn cie; nakoko je mon, m prispie k nprave vinnka. 42

2267Za predpokladu, e sa plne zistila totonos a zodpovednos vinnka, tradin uenie Cirkvi nevyluuje pouitie trestu smrti, ak by bol jedinou monou cestou na inn obranu udskch ivotov pred nespravodlivm tonkom.

Ak vak na obranu a na ochranu bezpenosti2306 osb pred tonkom staia nekrvav prostriedky, verejn moc m poui iba tie, lebo lepie zodpovedaj konkrtnym podmienkam spolonho dobra a vmi sa zhoduj s dstojnosou udskej osoby.

A skutone dnes, ke u tt m k dispozcii monosti inne potlai zloin tak, e znekodn pchatea a pritom mu definitvne neodnme monos vykpi sa, prpady, v ktorch je absoltne nevyhnutn usmrti vinnka, s u vemi zriedkav, ak sa ete vbec skutone vyskytuj. 43
myseln vrada

2268Piate prikzanie zakazuje ako ako hrienu priamu a myseln vradu. Vrah a t, ktor myselne na vrade spolupracuj,1867 pchaj hriech, ktor vol o pomstu do neba. 44

Vrada novonarodenho dieaa, 45 bratovrada, vrada rodia, manela alebo manelky s osobitne ak zloiny, pretoe trhaj prirodzen zvzky. Eugenick dvody alebo dvody verejnej hygieny nemu ospravedlni nijak vradu, ani keby ju prikazovala verejn moc.

2269Piate prikzanie zakazuje robi nieo s myslom nepriamo spsobi smr nejakej osoby. Morlny zkon zakazuje vystavi niekoho bez zvanho dvodu nebezpeenstvu smrti, ako aj odmietnu pomoc osobe, ktor je v nebezpeenstve.

Ak udsk spolonos neinne prijma smrtiaci hlad a neusiluje sa mu eli je to pohorujca nespravodlivos a ak previnenie. Obchodnci, ktor svojimi ernckymi a obchodnckymi praktikami vyvolvaj hlad a smr svojich blnych, nepriamo pchaj vradu, za ktor s zodpovedn. 46

Za nemyseln vradu nie je lovek morlne zodpovedn.2290 Ale neme by ospravedlnen od akho previnenia ten, kto bez primeranch dvodov konal tak, e spsobil smr, hoci nemal mysel ju zaprini.
Potrat

2270udsk ivot treba absoltne repektova1703 a chrni u od chvle poatia. udskej bytosti u od prvej chvle jej jestvovania treba prizna prva osoby, medzi ktormi je nedotknuten prvo kadej nevinnej bytosti na ivot. 47 357

Skr, ne som a utvoril v matkinom ivote, poznal som a, skr, ne si vyiel z lona, posvtil som a (Jer 1, 5) 48

Moje dy neboli utajen pred tebou, ke som vznikal v skrytosti, utkvan v hlbinch zeme ( 139, 15).

2271Cirkev u od prvho storoia uila, e kad vyvolan potrat je morlne zlo. Toto uenie sa nezmenilo. Ostva nemenn. Priamy potrat, to znamen chcen ako cie alebo ako prostriedok, zvane protire morlnemu zkonu:

Nezabije zrodok potratom ani neusmrt novonaroden diea. 49 Boh... Pn ivota, zveril uom vzneen lohu chrni ivot, o sa m uskutoova spsobom dstojnm loveka. ivot treba teda chrni s najvou starostlivosou u od poatia; potrat a vrada novonarodenho dieaa s ohavnmi zloinmi. 50

2272Formlna (vedom a dobrovon, a nie iba materilna) spoluprca pri potrate je ak hriech. Cirkev trest tento zloin proti udskmu ivotu knonickm trestom exkomunikcie. Kto zaprin potrat, ktor skutone nastane, upadne do exkomunikcie uloenej vopred vynesenm rozsudkom [excommunicatio latae sententiae], 51 samm inom spchania deliktu 52 a za podmienok stanovench prvom. 53 1463 Cirkev tm nemieni zuova oblas milosrdenstva. Zdrazuje zvanos spchanho zloinu a nenapraviten kodu spsoben usmrtenmu neviniatku, jeho rodiom a celej spolonosti.

2273Neodaten prvo1930 kadho nevinnho udskho jednotlivca na ivot je kontitutvnym prvkom obianskej spolonosti a jej zkonodarstva:

Obianska spolonos i politick moc musia uznva a repektova neodaten prva osoby. Prva loveka nezvisia ani od jednotlivcov, ani od rodiov a nie s ani koncesiou spolonosti a ttu. Patria k udskej prirodzenosti a s vlastn udskej osobe vaka stvoriteskmu inu, v ktorom m osoba svoj pvod. Medzi tmito zkladnmi prvami treba v tomto ohade pripomen prvo na ivot a telesn neporuitenos kadej udskej bytosti od chvle poatia a po smr. 54

Vo chvli, ke pozitvny zkon zbavuje nejak skupinu udskch bytost ochrany, ktor im m obianske zkonodarstvo poskytn, tt popiera rovnos vetkch pred zkonom. Ke tt nedva svoju moc do sluieb prv vetkch obanov a najm tch najslabch, s tm ohrozen samotn zklady prvneho ttu... Ako dsledok repektovania a ochrany, ktor treba prizna ete nenarodenmu dieau u od chvle jeho poatia, m zkon stanovi primeran trestn sankcie za kad myseln poruenie jeho prv. 55

2274Kee sa s embryom m u od poatia zaobchdza ako s osobou, treba ho chrni v jeho neporuitenosti, liei ho a uzdravi, pokia je to mon, ako kad in udsk bytos.

Predprodn diagnza je morlne dovolen, ak repektuje ivot a neporuitenos udskho embrya a plodu a je zameran na jeho individulne zachovanie alebo uzdravenie... Je vak v zvanom rozpore s morlnym zkonom, ak predvda, v zvislosti od vsledkov, monos vyvola potrat. Diagnza sa nesmie rovna rozsudku smrti. 56

2275Zkroky na udskom embryu sa maj povaova za dovolen pod podmienkou, e repektuj ivot a neporuitenos embrya a neprinaj pre neprimeran rizik, ale maj za cie jeho uzdravenie, zlepenie jeho zdravotnho stavu alebo jeho individulne preitie. 57

Je nemorlne vytvra udsk embry na to, aby sa vyuvali ako ,biologick materil', s ktorm mono vone naklada. 58

Niektor pokusy o zsah do chromozmovho alebo genetickho dedistva nie s terapeutick, ale smeruj k vytvraniu udskch bytost vybratch poda pohlavia alebo inch vopred stanovench vlastnost. Takto manipulcie s v protiklade s osobnou dstojnosou udskej bytosti, s jej neporuitenosou a s jej totonosou, 59 ktor je jedinen a neopakovaten.
Eutanzia

2276T, ktorch ivotn sila sa zmenila alebo oslabla,1503 vyaduj si osobitn ctu. Chor alebo telesne i mentlne postihnut osoby treba podporova, aby mohli, pokia je to mon, vies normlny ivot.

2277Priama eutanzia - nech by na u boli akkovek dvody a pouili sa akkovek prostriedky - spova v usmrten telesne alebo mentlne postihnutch, chorch alebo umierajcich. Je morlne neprijaten.

Takisto aj konanie alebo zanedbanie, ktor samo osebe alebo zmerne zapriuje smr s cieom skoni boles, je vradou, ktor je v zvanom rozpore s dstojnosou udskej osoby a s ctou k ivmu Bohu, jej Stvoriteovi. Omyl v sudku, do ktorho mono s dobrm myslom upadn, nemen povahu tohto vraednho inu, ktor treba vdy odsdi a vyli. 60

2278Preruenie nkladnch, nebezpench, mimoriadnych alebo vzhadom na oakvan vsledky nemernch lieebnch procedr me by oprvnen. Je to odmietnutie lieby za kad cenu. Nechce sa tm spsobi smr, iba sa prijme, e jej nemono zabrni.1007 Rozhodnutie m urobi chor, ak je na to oprvnen a je toho schopn; v inom prpade t, ktor s na to oprvnen poda zkona, priom maj vdy repektova rozumn vu a oprvnen zujmy chorho.

2279Ani ke sa smr poklad za vemi blzku, nemono oprvnene prerui lieenie, ktor sa m zvyajne poskytova chorej osobe. Pouvanie utiujcich liekov na zmiernenie utrpenia umierajceho, hoci aj s rizikom, e sa mu tm skrti ivot, me by morlne v zhode s udskou dstojnosou, ak nie je smr chcen ani ako cie, ani ako prostriedok, ale sa iba predvda a pripa sa ako nevyhnutn. Lieby, ktor zmieruj bolesti, s jednou z vynikajcich foriem nezitnej lsky. Z tohto dvodu ich treba podporova.
Samovrada

2280Kad je za svoj ivot zodpovedn pred Bohom, ktor mu ho dal. Boh zostva zvrchovanm Pnom ivota.2258 Sme povinn prijma ivot s vanosou a chrni ho na Boiu es a spsu svojej due. My sme sprvcami, nie vlastnkmi ivota, ktor nm Boh zveril. Nememe s nm vone naklada.

2281Samovrada protire prirodzenej nklonnosti loveka zachova si a udriava svoj ivot. Je v zvanom rozpore s pravou lskou k sebe sammu. Zrove ura lsku k blnemu, lebo neprvom pretna put solidarity s rodinnm a nrodnm spoloenstvom2212 a s udskou spolonosou, voi ktorm mme zvzky. Samovrada protire aj lske k ivmu Bohu.

2282Ak sa samovrada spcha s myslom da prklad najm mladm, nadobda aj zvanos pohorenia. myseln spoluprca na samovrade je v rozpore s morlnym zkonom.

ak psychick poruchy, zkos alebo vek strach pred nejakou ivotnou skkou, utrpenm alebo muenm1735 mu zmeni zodpovednos samovraha.

2283Nemme strca ndej na ven spsu ud, ktor si vzali ivot. Boh im me da prleitos na spasiten tos cestami,1737 ktor pozn len on sm. Cirkev sa modl za tch, ktor si siahli na ivot.
II. Repektovanie dstojnosti loveka
Repektovanie due druhho: pohorenie

2284Pohorenie je postoj alebo sprvanie, ktor privdza druhho k pchaniu zla. Kto pohoruje, stva sa pokuiteom svojho blneho.2847 Spsobuje kodu nosti a poestnosti; me strhn svojho blneho do duchovnej smrti. Pohorenie je akm previnenm, ke niekto svojm konanm alebo zanedbanm vedome a dobrovone privdza druhho k akmu prehreeniu.

2285Pohorenie nadobda osobitn zvanos1903 vzhadom na autoritu tch, ktor ho dvaj, alebo na slabos tch, ktor mu podliehaj. Nmu Pnovi vnuklo tto kliatbu: Pre toho, kto by pohoril jednho z tchto malikch, o veria vo ma, by bolo lepie, keby mu zavesili na krk mlynsk kame a ponorili ho do morskej hlbiny (Mt 18, 6). 61 Pohorenie je zvan, ke ho dvaj t, ktor od prrody alebo na zklade poslania maj povinnos ui a vychovva inch. Jei to vyta zkonnkom a farizejom: prirovnva ich k vlkom v ovom rchu. 62

2286Pohorenie me by vyvolan aj zkonom alebo intitciami, mdou alebo verejnou mienkou.

Tak sa previuj pohorenm1887 t, o zavdzaj tak zkony alebo spoloensk truktry, ktor ved k padku mravov a k rozkladu nboenskho ivota alebo k spoloenskm pomerom, ktor zmerne i bez zmeru sauj alebo prakticky znemouj kresansk sprvanie zhodujce sa s prikzaniami najvyieho Zkonodarcu. 63 To plat aj o vedcich podnikov, ktor vydvaj predpisy podnecujce k podvodu, o uiteoch, ktor drdia 64 svojich iakov k hnevu,2498 alebo o tch, o manipuluj s verejnou mienkou, a tak ju odvracaj od morlnych hodnt.

2287Kto pouva moc, ktorou disponuje, takm spsobom, e podnecuje k pchaniu zla, previuje sa pohorenm a je zodpovedn za zlo, ktor priamo alebo nepriamo podporoval. Nie je mon, aby neprili pohorenia, ale beda tomu, skrze koho prichdzaj (Lk 17, 1).
Repektovanie zdravia

2288ivot a telesn zdravie s vzcne dary,1503 ktor nm Boh zveril. Mme sa o ne rozumne stara a bra pritom do vahy potreby inch a spolon dobro.

Starostlivos o zdravie obanov si vyaduje pomoc spolonosti,1509 aby sa vytvorili tak ivotn podmienky, ktor by uom umonili rs a dosiahnu zrelos. S to: viva a obleenie, bvanie, zdravotncka starostlivos, zkladn vzdelanie, zamestnanie a socilna podpora.

2289Morlka sce nabda k repektovaniu telesnho ivota,364 ale nerob z neho absoltnu hodnotu. Stavia sa proti novopohanskej mentalite, ktor sa sna rozvja kult tela, vetko mu obetova,2113 zboova telesn dokonalos a portov spech. Takto mentalita me vberovou vobou medzi silnmi a slabmi vies k zvrtenosti udskch vzahov.

2290nos miernosti rob loveka schopnm1809vyhba sa kadmu prekroeniu miery, nemiernemu uvaniu jedla, alkoholu, tabaku a liekov. T, o v stave opitosti alebo prepiatou zubou v rchlosti ohrozuj na cestch, na mori alebo vo vzduchu bezpenos inch i svoju vlastn, sa ako previuj.

2291Uvanie drog vemi vne pokodzuje zdravie a udsk ivot. Okrem prsne terapeutickch indikci je akm previnenm. Tajn vroba drog a obchod s nimi s pohorliv innosti. S priamou spoluprcou s praktikami, ktor zvane protireia morlnemu zkonu, lebo k nim podnecuj.
Repektovanie udskej osoby a vedeck vskum

2292Vedeck, i u lekrske, alebo psychologick pokusy na osobch alebo na skupinch ud mu prispie k uzdraveniu chorch a k pokroku verejnho zdravotnctva.

2293Zkladn, ako aj aplikovan vedeck vskum159 je vznamnm prejavom vldy loveka nad stvorenm. Veda a technika s vzcne prostriedky, ak s postaven do sluieb loveka a napomhaj jeho celkov rozvoj na prospech vetkch. Ale samy osebe nemu urova zmysel udskej existencie a udskho pokroku. Veda a technika s zameran na loveka, ktormu vaia za svoj pvod a rozvoj. Urenie svojho ciea a vedomie svojho ohranienia1703 maj teda v udskej osobe a v jej morlnych hodnotch.

2294Je iluzrne vyadova, aby vedeck vskum a jeho aplikcie boli morlne neutrlne. Na druhej strane orientan kritri sa nemu odvodzova ani z isto technickej innosti, ani z uitonosti, ktor z nich me vyplva pre jednch na kodu druhch, ani - o by bolo ete horie - z prevldajcich ideolgi. Veda a technika u pre svoj vntorn vznam vyaduj bezpodmienen repektovanie zkladnch kritri morlnosti.2375 Maj by v slubch udskej osoby, jej neodatench prv, jej skutonho a celkovho dobra, a to v slade s Bom plnom a Boou vou.

2295Vskumy alebo pokusy na udskej bytosti nemu oprvova iny, ktor s samy osebe proti dstojnosti udskej osoby1753 a proti morlnemu zkonu. Prpadn shlas jednotlivcov, ktor sa im podrobuj, tak iny neospravedluje. Pokusy na udskej bytosti nie s morlne oprvnen, ak sa nimi ivot alebo psychick a telesn integrita jednotlivca vystavuje neprimeranm rizikm alebo takm, ktorm sa mono vyhn. Pokusy na udskch bytostiach sa nezhoduj s dstojnosou loveka tm viac, ak sa konaj bez shlasu nleite informovanho subjektu, alebo jeho prbuznch, ktor maj na to prvo.

2296Transplantcia orgnov je v slade s morlnym zkonom, ak telesn a psychick nebezpeenstv a rizik, ktorm sa vystavuje darca, s mern dobru, ktor sa oakva pre toho, komu je uren.2301 Darovanie orgnov po smrti je achetn a zslun in a treba k nemu povzbudzova ako k prejavu vekodunej solidarity. Nie je morlne prijaten, ak darca alebo jeho prbuzn, ktor maj na to prvo, nedali k tomu svoj vslovn shlas. Okrem toho je morlne neprpustn priamo zaprini zmrzaenie, ktor rob loveka invalidom, alebo smr udskej bytosti, aj keby sa to konalo s cieom oddiali smr inch osb.
Repektovanie telesnej neporuitenosti

2297nosy a odvedenie rukojemnkov ria teror a hrozbami robia neprpustn ntlak na obete. S morlne nedovolen. Terorizmus sa bez rozdielu vyhra, zrauje a zabja; zvane odporuje spravodlivosti a lske. Muenie, pri ktorom sa pouva telesn alebo morlne nsilie, aby sa vyntilo priznanie, aby sa potrestali vinnci, zastraili protivnci alebo ukojila nenvis, je v rozpore s ctou k udskej osobe a k udskej dstojnosti. Priamo chcen amputcie, mrzaenia alebo sterilizcie nevinnch osb, ak nejde o lekrske indikcie prsne terapeutickej povahy, s v rozpore s morlnym zkonom. 65

2298V minulosti zkonit vldy bene pouvali krut metdy na zachovanie zkona a udranie poriadku, asto bez protestu pastierov Cirkvi, ktor sami vo svojich sdoch prijali predpisy rmskeho prva o muen. Odhliadnuc od tchto poutovaniahodnch faktov, Cirkev vdy hlsala povinnos zhovievavosti a milosrdenstva. Zakazovala prslunkom klru prelieva krv.2267 V novch asoch sa stalo zjavnm, e takto krut praktiky neboli potrebn na zachovanie verejnho poriadku a ani sa nezhodovali so zkonitmi prvami udskej osoby. Naopak, tieto praktiky ved k ete horm morlnym padkom. Treba sa vynasnai, aby sa odstrnili. Za obete a za ich muiteov sa treba modli.
Repektovanie mtvych

2299Umierajcim treba venova pozornos a starostlivos, aby sa im pomohlo prei posledn chvle dstojne a v pokoji. Ich prbuzn im maj pomha modlitbou. Maj sa postara, aby chor prijali vo vhodnom ase sviatosti, ktor pripravuj na stretnutie so ivm Bohom.1525

2300S telami zosnulch1681-1690 treba zaobchdza s ctou a lskou vo viere a ndeji na vzkriesenie. Pochovvanie mtvych je skutkom telesnho milosrdenstva. 66 Je uctenm Boch det - chrmov Ducha Svtho.

2301Pitva mtvol me by morlne prpustn z dvodu zkonom oprvnenho vyetrenia alebo vedeckho vskumu.2296 Bezplatn darovanie orgnov po smrti je dovolen a me by zslun.

Cirkev dovouje kremciu, ak nie je prejavom myslu spochybni vieru vo vzkriesenie tela. 67
III. Zachovanie mieru
Mier

2302Ke n Pn pripomna prikzanie Nezabije! (Mt 5, 21), poaduje tm pokoj srdca a poukazuje na nemorlnos1765 vraednho hnevu a nenvisti:

Hnev je tba po pomste. Ti po pomste, aby sa spsobilo zlo tomu, koho treba potresta, je nedovolen. Ale je chvlyhodn uloi zadosuinenie, aby sa napravili chyby a zachovalo dobro spravodlivosti. 68 Ak hnev zachdza a do vedomej a dobrovonej tby zabi blneho alebo ho ako zrani, zvane protire lske; je smrtenm hriechom. Pn hovor: Pred sd pjde kad, kto sa na svojho brata hnev (Mt 5, 22).

2303myseln nenvis protire lske.2094 Nenvis k blnemu je hriechom, ak mu lovek vedome a dobrovone chce zlo.1933 Nenvis k blnemu je akm hriechom, ak sa mu vedome a dobrovone el vek koda. Ale ja vm hovorm: Milujte svojich nepriateov a modlite sa za tch, o vs prenasleduj, aby ste boli synmi svojho Otca, ktor je na nebesiach (Mt 5, 44-45).

2304Repektovanie udskho ivota a jeho rozvoj si vyaduj mier.1909 Mier nespova iba v tom, e nie je vojna, ani sa neobmedzuje len na zabezpeenie rovnovhy medzi nepriateskmi silami. Mier vo svete sa neme dosiahnu bez ochrany osobnho vlastnctva, bez slobodnej komunikcie medzi umi, bez repektovania dstojnosti osb i nrodov a bez vytrvalho pestovania bratstva. Mier je pokoj poriadku. 69 1807 Je dielom spravodlivosti (Iz 32, 17) a dsledkom lsky. 70

2305Pozemsk mier je obrazom a ovocm pokoja Kristovho, ktor je Kniea mesiskeho pokoja (Iz 9, 5). Kristus svojou krvou na kri v sebe samom zabil nepriatestvo1468 (Ef 2, 16), 71 zmieril ud s Bohom a urobil zo svojej Cirkvi sviatos jednoty udskho pokolenia a jeho zjednotenia s Bohom. 72 On je n pokoj (Ef 2, 14). A vyhlasuje: Blahoslaven t, o ria pokoj (Mt 5, 9).

2306T, o sa zriekaj nsilnch a krvavch akci a v zujme zachovania udskch prv pouvaj obrann prostriedky,2267 ktor s napordzi aj tm najslabm, vydvaj svedectvo o evanjeliovej lske, ak sa to nedeje na kor prv a povinnost inch ud a spolonost. Oni zkonitm spsobom svedia o zvanosti hmotnch a morlnych rizk pri pouit nsilia s jeho pustoenm a jeho mtvymi. 73
Vyvarova sa vojny

2307Piate prikzanie zakazuje myseln nienie udskho ivota. Pre zl a nespravodlivosti, ktor prina kad vojna, Cirkev naliehavo vyzva vetkch modli sa a priini sa o to, aby ns Boia dobrota oslobodila od odvekho otroctva vojny. 74

2308Kad oban a kad vldny inite je povinn priini sa o to, aby sa vyhlo vojnm.

Dokedy bude jestvova nebezpeenstvo vojny a bude chba kompetentn medzinrodn autorita vybaven primeranou brannou mocou, dovtedy sa nebude mc uprie vldam prvo na oprvnen obranu,2266 ak sa u vyerpali vetky prostriedky pokojnho urovnania. 75

2309Dsledne treba vzia do vahy podmienky2243oprvnenej obrany vojenskou silou. Takto rozhodnutie pre svoju zvanos podlieha prsnym podmienkam morlnej oprvnenosti. Vyaduje sa, a to sasne:

    * aby koda spsoben tonkom nrodu alebo spoloenstvu nrodov bola trval, ak a ist;
    * aby sa vetky ostatn prostriedky, ako tomu urobi koniec, ukzali nepouiten alebo neinn;
    * aby sa vyskytli spolu serizne podmienky na spech;
    * aby pouitie zbran nemalo za nsledok vie zl a neporiadky, ako je zlo, ktor sa m odstrni. Pri hodnoten tejto podmienky vemi zavi sila modernch prostriedkov nienia.
    * Toto s tradin prvky, ktor sa uvdzaj v uen o takzvanej spravodlivej vojne.
    * Hodnotenie tchto podmienok morlnej oprvnenosti patr rozvnemu sudku tch, ktor maj zodpovednos za spolon dobro.1897

2310Verejn moc m v takomto prpade prvo a povinnos uloi obanom povinnosti potrebn na nrodn obranu.

T, o sa venuj slube vlasti vo vojenskom ivote,22391909 s sluobnkmi bezpenosti a slobody nrodov. Ak si sprvne plnia svoju lohu, naozajstne prispievaj k spolonmu dobru a k udraniu pokoja. 76

2311Verejn moc sa m spravodlivo postara o prpady tch, o z dvodov svedomia odmietaj pouva zbrane.17821790 Aj oni s vak povinn sli udskej spolonosti v nejakej inej forme. 77

2312Cirkev i udsk rozum potvrdzuj, e poas ozbrojench konfliktov zostva stle platn morlny zkon. Aj keby u naneastie vznikla vojna, tm samm nie je medzi nepriateskmi stranami vetko dovolen. 78

2313Treba repektova nebojujcich, ranench vojakov a zajatcov a udsky s nimi zaobchdza.

Akcie, ktor sa vedome a dobrovone podnikaj proti prvu nrodov a jeho veobecnm zsadm, ako aj nariadenia, ktor ich prikazuj, s zloinmi. Slep poslunos nie je dostaujcim dvodom na ospravedlnenie tch, o sa takmto nariadeniam podriauj. Preto vyhladenie obyvatestva, nroda alebo nrodnostnej meniny treba odsdi ako smrten hriech. Je morlnou povinnosou vzoprie sa rozkazom,2242 ktor nariauj genocdu.

2314Kad vojnov akcia, ktor bez rozdielu smeruje k znieniu celch miest alebo rozsiahlych krajov aj s ich obyvatemi, je zloinom proti Bohu i proti sammu loveku, ktor treba rzne a bez vhania odsdi. 79 Riziko modernej vojny je v tom, e driteom modernch technickch zbran, najm atmovch, biologickch alebo chemickch, poskytuje prleitos dopusti sa takch zloinov.

2315Hromadenie zbran sa mnohm jav ako paradoxn spsob odradenia prpadnch protivnkov od vojny. Vidia v om najinnej prostriedok na zabezpeenie mieru medzi nrodmi. Proti takmuto spsobu odrdzania treba ma vne morlne vhrady. Preteky v zbrojen nezabezpeuj mier. Nielene neodstrauj priny vojny, ale hroz riziko, e ich ete zvia. Vynakladanie obrovskho bohatstva na prpravu stle novch zbran znemouje poskytovanie pomoci obyvateom trpiacim ndzu 80 a preka rozvoju nrodov. Nadmern zbrojenie rozmnouje priny konfliktov a zvyuje riziko ich renia.

2316Vroba zbran a obchod s nimi sa tkaj spolonho dobra nrodov1906 a medzinrodnho spoloenstva. Preto verejn moc m prvo a povinnos upravova ich predpismi. Vyhadvanie krtkodobch skromnch alebo kolektvnych zujmov neoprvuje podujatia, ktor roznecuj nsilie a konflikty medzi nrodmi a ohrozuj medzinrodn prvny poriadok.

2317Nespravodlivosti a prlin nerovnosti1938 ekonomickho alebo socilneho rzu, zvis, nedvera a pcha,2538 ktor zhubne psobia medzi umi a nrodmi, neprestajne ohrozuj mier a vyvolvaj vojny. Vetko, o sa rob na odstrnenie tchto neporiadkov, prispieva k budovaniu mieru1941 a vyvarovaniu sa vojne.

Kee udia s hrienikmi, hroz im nebezpeenstvo vojny a bude im hrozi a do Kristovho prchodu. Ale v miere, v akej zjednoten v lske premu hriech, premu aj nsilie, km sa nesplnia [Boie] slov: ,Z meov si ukuj radl, zo svojich kopij vinin noe. Nrod proti nrodu nezdvihne me a nebud sa viac pria boju' (Iz 2, 4). 81
Zhrnutie

2318V Boej ruke je dua vetkch bytost aj duch kadho udskho tela (Jb 12, 10).

2319Kad udsk ivot od chvle poatia a po smr je posvtn, pretoe udsk osoba je chcen pre u samu na obraz a podobu ivho a svtho Boha.

2320Vrada udskej bytosti je v zvanom rozpore s dstojnosou osoby a so svtosou jej Stvoritea.

2321Zkaz vrady neru prvo znekodni nespravodlivho tonka. Oprvnen obrana je zvanou povinnosou pre toho, kto je zodpovedn za ivot inch alebo za spolon dobro.

2322Diea m u od svojho poatia prvo na ivot. Priamy potrat, to znamen chcen ako cie alebo ako prostriedok, je hanebn in, 82 ktor zvane protire morlnemu zkonu. Tento zloin proti udskmu ivotu stha Cirkev knonickm trestom exkomunikcie.

2323Kee s udskm embryom sa m u od jeho poatia zaobchdza ako s osobou, treba ho chrni v jeho neporuitenosti, liei ho a uzdravi, pokia je to mon, ako kad in udsk bytos.

2324myseln eutanzia je vradou, nech by boli akkovek jej formy a dvody. Je v zvanom rozpore s dstojnosou udskej osoby a s ctou k ivmu Bohu, jej Stvoriteovi.

2325Samovrada zvane protire spravodlivosti, ndeji a lske. Piate prikzanie ju zakazuje.

2326Pohorenie je akm previnenm, ke niekto svojm konanm alebo zanedbanm vedome a dobrovone privdza druhho k akmu prehreeniu.

2327Musme urobi vetko, o je rozumne mon, aby sa vyhlo vojne, a to pre zlo a nespravodlivos, ktor kad vojna so sebou prina. Cirkev sa modl: Od moru, hladu a vojny vyslobo ns, Pane.

2328Cirkev i udsk rozum potvrdzuj, e poas ozbrojench konfliktov zostva stle platn morlny zkon. Akcie, ktor sa vedome a dobrovone podnikaj proti prvu nrodov a jeho veobecnm zsadm, s zloinmi.

2329Preteky v zbrojen s vemi vnym neastm udstva a neprpustne pokodzuj chudobnch. 83

2330Blahoslaven t, o ria pokoj, lebo ich bud vola Bomi synmi (Mt 5, 9).
6. lnok
ieste prikzanie

Nescudzolo! (Ex 20, 14; Dt 5, 18).

Pouli ste, e bolo povedan: ,Nescudzolo!' No ja vm hovorm: Kad, kto na enu had iadostivo, u s ou scudzoloil vo svojom srdci (Mt 5, 27-28).
I. Mua a enu ich stvoril...369-373

2331Boh je lska a ije sm v sebe z tajomstva osobnho spoloenstva lsky. Tm, e Boh stvoril udsk prirodzenos mua a eny na svoj obraz..., vloil do nej povolanie - a teda schopnos a morlnu zodpovednos - k lske a spoloenstvu. 84 1604

Boh stvoril loveka na svoj obraz..., mua a enu ich stvoril (Gn 1, 27). Plote a mnote sa (Gn l, 28). Ke Boh stvoril loveka, urobil ho na Boiu podobu, mua a enu ich stvoril, poehnal ich a dal im meno lovek, ke boli stvoren (Gn 5, 1-2).

2332Sexualita m vplyv na vetky strnky udskej osoby v jednote jej tela a due. Tka sa najm citovosti, schopnosti milova a plodi362 a veobecnejie aj schopnosti nadvzova spoloensk vzahy s druhmi:

2333Kad lovek, mu i ena, m uzna a prija svoju sexulnu totonos. Fyzick, morlna a duchovn rozdielnos a komplementrnos (vzjomn dopanie sa) s zameran na dobr manelstva a na rozvjanie rodinnho ivota. Slad manelskho pru a spolonosti1603 zvis iastone od spsobu, akm sa medzi pohlaviami preva komplementrnos a vzjomn potreba a opora.

2334Tm, e Boh stvoril loveka ako ,mua a enu', obdaril rovnakou osobnou dstojnosou mua aj enu. 85 357 lovek je osoba, a to rovnakou mierou mu i ena: obaja s toti stvoren na obraz a podobu osobnho Boha. 86

2335Kad z oboch pohlav je s rovnakou dstojnosou, hoci odlinm spsobom, obrazom Boej moci a nenosti. Spojenie mua a eny v manelstve je spsob, ako napodobni v tele vekodunos a plodnos Stvoritea.2205 Mu opust svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manelke a bud jednm telom (Gn 2, 24). Z tohto spojenia pochdzaj vetky udsk pokolenia. 87

2336Jei priiel, aby obnovil stvorenie v istote jeho pvodu.1614 V rei na vrchu dsledne vysvetuje Bo pln: Pouli ste, e bolo povedan: ,Nescudzolo!' No, ja vm hovorm: Kad, kto na enu had iadostivo, u s ou scudzoloil vo svojom srdci (Mt 5, 27-28). lovek nem rozluova, o Boh spojil. 88

Tradcia Cirkvi chpala ieste prikzanie tak, e sa vzahuje na cel udsk sexualitu.
II. Povolanie k istote

2337istota znamen spen integrciu sexuality do udskej osoby25202349 a tm vntorn jednotu loveka v jeho telesnej a duchovnej skutonosti. Sexualita, v ktorej sa prejavuje prslunos loveka do telesnho a biologickho sveta, stva sa osobnou a skutone udskou, ke je integrovan do vzahu osoby k osobe v plnom a asovo neobmedzenom vzjomnom darovan sa mua a eny.

nos istoty zaha teda mravn neporuenos osoby a plnos daru.
Mravn neporuenos osoby

2338ist osoba si zachovva neporuenos sl ivota a lsky, ktor s v nej uloen. Tto neporuenos zabezpeuje jednotu osoby a stavia sa proti kadmu sprvaniu, ktor by ju naruilo. Nepripa dvojtvrny ivot ani dvojzmyseln rei. 89

2339istota predpoklad naui sa sebaovldaniu, ktor je vchovou k udskej slobode. Alternatva je zrejm: alebo lovek ovlda svoje vne a nadobudne pokoj, alebo sa nech nimi zotroi a stane sa neastnm. 90 Dstojnos loveka si... vyaduje, aby konal poda vedomej a slobodnej voby, ie pohnan a veden osobnm presvedenm, a nie pod vplyvom slepho vntornho popudu alebo z isto vonkajieho dontenia. Tto dstojnos lovek nadobda vtedy, ke sa oslobod1767 od akhokovek zajatia vn a ide za svojm cieom slobodnou vobou dobra, priom si inne a vynachdzavm silm zaobstarva vhodn prostriedky. 91

2340Kto chce zosta vern svojim krstnm subom a odolva pokueniam, m si da zlea, aby pouval na to prostriedky, ako je sebapoznanie, praktizovanie askzy prispsobenej situcim,2015 v ktorch sa nachdza, poslunos Bom prikzaniam, praktizovanie morlnych nost a vernos modlitbe. Zdranlivos ns sstreuje a privdza k jednote, od ktorej sme sa rozptlili na mnoh veci. 92

2341nos istoty podlieha zkladnej nosti miernosti,1809 ktor m za cie prenikn rozumom vne a tby udskej zmyslovosti.

2342Sebaovldanie je dlhotrvajca snaha. Nemono ho nikdy poklada za dosiahnut raz navdy. Predpoklad silie zana vdy znova vo vetkch obdobiach ivota. 93 407 Vyadovan silie me by intenzvnejie v uritch obdobiach, naprklad ke sa formuje osobnos, v detstve a poas dospievania.

2343istota m svoje zkony rastu, ktor prechdzaj stupami poznaenmi nedokonalosou a vemi asto aj hriechom.2223 ist a nostn lovek sa zo da na de formuje svojimi poetnmi slobodnmi rozhodnutiami. Preto poznva, miluje a kon morlne dobro poda stupov svojho rastu. 94

2344istota je nanajv osobnou lohou. Zaha aj kultrne silie, pretoe pokrok udskej osoby a rozvoj samej spolonosti s navzjom zvisl. 95 2525 istota predpoklad repektovanie prv osoby, najm prva dosta tak informciu a vchovu, ktor repektuj morlne a duchovn dimenzie udskho ivota.

2345istota je morlna nos.1810 Je aj Bom darom, milosou, ovocm Ducha. 96 Duch Svt dva schopnos napodobova Kristovu istotu 97 tomu kto bol znovuzroden vodou krstu.
plnos daru seba samho

2346Lska je formou (stvrujcim princpom) vetkch nost.1827 Pod jej vplyvom sa istota jav ako kola osobnho darovania sa. Sebaovldanie je zameran na sebadarovanie. istota vedie toho, kto ju ije, k tomu, aby sa pre blneho stal svedkom Boej vernosti a nenosti.210

2347nos istoty sa rozvja v priatestve.374 Ukazuje uenkovi, ako nasledova a napodobova toho, ktor si ns vyvolil za svojich priateov, 98 plne sa nm daroval a dva nm as na svojej boskej prirodzenosti. istota je prsubom nesmrtenosti.

istota sa prejavuje najm v priatestve s blnym. Priatestvo pestovan medzi osobami toho istho alebo rozdielneho pohlavia je vekm dobrom pre vetkch. Vedie k duchovnmu spoloenstvu.
Rozlin formy istoty

2348Kad pokrsten je povolan k istote. Kresan si obliekol Krista 99 vzor kadej istoty. Vetci veriaci v Krista s povolan, aby viedli ist ivot poda svojho osobitnho ivotnho stavu. Pri krste sa kresan zaviazal, e bude i svoj citov ivot v istote.

2349istotou sa maj vyznaova udia poda svojich rozlinch stavov:1620 jedni v panenstve alebo v Bohu zasvtenom celibte, o je vynikajci spsob, ako sa mu ahie odda jedine Bohu s nerozdelenm srdcom; druh zasa takm spsobom ivota, ktor pre vetkch uruje morlny zkon poda toho, i ij v manelstve, alebo s slobodn. 100 Manelia s povolan i v manelskej istote. Ostatn zachovvaj istotu v zdranlivosti:

Vieme, e nos istoty m tri formy: jednu manelsk, druh vdovsk a tretiu panensk. Nevychvaujeme toti jednu tak, aby sme vyluovali ostatn... V tomto je disciplna Cirkvi bohat. 101

2350Snbenci s povolan zachovva istotu v zdranlivosti.1632 V tejto skke maj objavi vzjomn ctu a ui sa vernosti a ndeji, e dostan jeden druhho od Boha. Osobitn prejavy nenosti, ktor s vlastn manelskej lske, si maj vyhradi pre as manelstva. Maj si navzjom pomha rs v istote.
Previnenia proti istote

2351Chlipnos (luxuria)2528 je nezriaden tba po pohlavnej rozkoi alebo nezriaden pitok z nej. Pohlavn rozko je morlne nezriaden, ak sa vyhadva pre u samu, oddelene od jej cieov plodenia a spojenia, ktor s vlastn manelskej lske.

2352Pod vrazom onnia (masturbcia) treba rozumie myseln drdenie pohlavnch orgnov s cieom vyvola pohlavn rozko. Tak uitesk rad Cirkvi v priebehu stlej tradcie, ako aj mravn cit veriacich v Krista bez vhania tvrdia, e onnia je vntorne (svojou vntornou povahou) a zvane nezriaden in, pretoe vedom a dobrovon pouvanie pohlavnej schopnosti mimo normlneho manelskho styku - nech by sa dialo z akhokovek dvodu - podstatne protire jej cieu. Pohlavn rozko sa tu vyhadva mimo pohlavnho styku, ak vyaduje morlny poriadok, toti styku, ktor v ovzdu pravej lsky uskutouje pln zmysel vzjomnho darovania sa a udskho plodenia. 102

Na utvorenie si sprvneho sudku o morlnej zodpovednosti jednotlivch osb a na usmernenie pastoranej innosti treba bra do vahy citov nezrelos, silu nadobudnutch nvykov, stavy zkosti alebo in psychick i spoloensk faktory, ktor mu morlnu vinu zmeni, ba azda redukova na najmeniu mieru.1735

2353Smilstvo (fornicatio) je telesn spojenie slobodnho mua so slobodnou enou mimo manelstva. Je v zvanom rozpore s dstojnosou osb a s udskou sexualitou, ktor je prirodzene zameran na dobro manelov, ako aj na plodenie a vchovu det. Okrem toho je aj vekm pohorenm, ke sa tm kaz mlde.

2354Pornografia2532 spova v tom, e sa skuton alebo predstieran pohlavn kony oddelia od intimity partnerov, aby sa zmerne ukazovali inm osobm. Pornografia ura istotu, lebo znetvoruje manelsk kon, ktor je vzjomnm intmnym darovanm manelov. ako ura dstojnos tch, ktor sa jej venuj (herci, obchodnci, divci), pretoe sa jeden stva pre druhho predmetom nzkej rozkoe a nedovolenho zisku. Jednch i druhch ponra do ilzie neskutonho sveta. Je akm previnenm. Obianske autority s povinn zabrni vrobe a rozirovaniu pornografickch materilov.

2355Prostitcia ura dstojnos osoby, ktor sa prostituuje, m sa zniuje na predmet pohlavnej rozkoe, ktor poskytuje. Ten, kto plat, ako hre proti sebe sammu: poruuje istotu, ku ktorej ho zavzuje jeho krst, a pokvruje svoje telo, chrm Ducha Svtho. 103 Prostitcia je spoloenskou pliagou. Zvyajne postihuje eny, ale aj muov, deti alebo dospievajcu mlde (v tchto dvoch poslednch prpadoch sa hriech zdvojnsobuje pohorenm). Odda sa prostitcii je sce vdy ako hriene, ale bieda, vydieranie a spoloensk tlak1735 mu zodpovednos za vinu zmeni.

2356Znsilnenie (stuprum) je nsiln vniknutie do pohlavnej intimity nejakej osoby. Je proti spravodlivosti a lske. Znsilnenie zvane poruuje prvo kadho loveka na ctu, na slobodu a na fyzick a morlnu neporuitenos.2297 Spsobuje ak kodu, ktor me obe poznai na cel ivot. Je to vdy skutok zl svojou vntornou povahou.1756 Ete vm previnenm je znsilnenie spchan blzkymi prbuznmi2388 (pozri incest - krvismilstvo) alebo vychovvatemi na deoch, ktor s im zveren.
istota a homosexualita

2357Homosexualita oznauje vzahy medzi osobami muskho alebo enskho pohlavia, ktor pociuj vlun alebo prevldajcu pohlavn pralivos voi osobm toho istho pohlavia. V priebehu stro a v rozlinch kultrach nadobda vemi odlin podoby. Jej psychick vznik ostva z vekej asti nevysvetlen. Tradcia, opierajc sa o Svt psmo, ktor predstavuje homosexulne vzahy ako vemi zvan zvrtenos, 104 vdy hlsala, e homosexulne kony s svojou vntornou povahou nezriaden. 105 S proti prirodzenmu zkonu.2333 Zatvraj toti pohlavn kon pred darom ivota. Nepochdzaj z opravdivho citovho a sexulneho dopania sa. V nijakom prpade ich nemono schvaova.

2358Nemal poet muov a ien m hlboko zakorenen homosexulne sklony. Tto objektvne nezriaden nklonnos je pre vinu z nich skkou. Treba ich prijma s ctou, scitom a jemnocitom a vyhba sa akmukovek nznaku nespravodlivej diskrimincie voi nim. Aj tieto osoby s povolan plni vo svojom ivote Boiu vu a, ak s kresanmi, spja s Pnovou obetou na kri akosti, s ktormi sa mu stretn v dsledku svojho stavu.

2359Homosexulne osoby s povolan k istote. nosami ovldania sa, ktor vychovvaj k vntornej slobode,2347 niekedy aj pomocou nezitnho priatestva, modlitbou a s pomocou sviatostnej milosti sa mu a maj postupne a rozhodne pribliova ku kresanskej dokonalosti.
III. Manelsk lska

2360Sexualita je zameran na manelsk lsku mua a eny. V manelstve sa telesn intimita manelov stva znakom a zrukou1601 duchovnho spoloenstva. Manelsk zvzky medzi pokrstenmi s posvten sviatosou.

2361Sexualita, prostrednctvom ktorej sa mu a ena navzjom odovzdvaj konmi, ktor s vlastn a vyhraden manelom, vbec nie je iba osi biologick, ale sa tka najvntornejieho jadra udskej osoby ako takej.16432332 Sexualita sa realizuje skutone udskm spsobom len vtedy, ak je integrlnou sasou lsky, ktorou sa mu a ena plne zavzuj jeden druhmu a do smrti. 106

Tobi vstal z lka a povedal Sre:1611 ,Vsta, sestra! Modlime sa a prosme nho Pna, aby nm preukzal milosrdenstvo a spsu.' Ona vstala a zaali sa modli a prosi Pna, aby im daroval spsu. Zaali slovami: ,Zveleben bu, Boe naich otcov... Ty si stvoril Adama a utvoril si Evu, jeho enu, aby mu pomhala a podporovala ho. Z oboch vzilo cel udsk pokolenie. Ty si povedal: Nie je dobre loveku sammu; urobme mu pomoc ktor mu bude podobn.' Teraz si neberiem tto moju sestru z chlipnosti, ale s istm myslom. Zmiluj sa dobrotivo nado mnou i nad ou, aby sme sa spolone doili staroby: Nato obaja povedali: ,Amen, amen!' A potom cel noc spali (Tob 8, 4-9).

2362kony, ktormi sa manelia intmne a isto medzi sebou spjaj, s estn a dstojn a, ak sa konaj spsobom skutone udskm, vyjadruj a napomhaj vzjomn darovanie sa, ktorm sa navzjom radostne a vane obohacuj. 107 Sexualita je prameom radosti a poteenia:

Sm Stvorite... ustanovil tie, aby manelia v tejto lohe [plodenia] nachdzali rozko a astie tela i ducha. Manelia teda nerobia ni zl, ke tto rozko hadaj a teia sa z nej. Prijmaj to, o im Stvorite uril. Ale aj manelia sa musia vedie udra v medziach sprvnej umiernenosti. 108

2363Spojenm manelov sa uskutouje dvojak cie manelstva: dobro samch manelov a odovzdvanie ivota. Tieto dva vznamy alebo hodnoty manelstva nemono oddeli bez toho, aby sa nenaruil duchovn ivot manelov a nevystavili sa nebezpeenstvu dobr manelstva a budcnos rodiny.

Manelsk lska mua a eny je tak postaven na dvojitej poiadavke vernosti a plodnosti.
Manelsk vernos1646-1648

2364Manelsk pr vytvra dvern spoloenstvo1603 manelskho ivota a lsky, ktor ustanovil Stvorite a vybavil vlastnmi zkonmi. Je zaloen na manelskej zmluve, ie na neodvolatenom osobnom shlase. 109 Manelia sa definitvne a plne dvaj jeden druhmu. Nie s viac dvaja, ale u tvoria jedno telo. Zmluva, ktor manelia slobodne uzavreli, im uklad povinnos zachova ju jedin a nerozluiten. 110 1615 o Boh spojil, nech lovek nerozluuje (Mk 10, 9). 111

2365Vernos vyjadruje stlos v dodriavan danho slova. Boh je vern. Sviatos manelstva vovdza mua a enu do tajomstva vernosti1640 Krista voi jeho Cirkvi. Manelskou istotou vydvaj pred svetom svedectvo o tomto tajomstve.

Svt Jn Zlatosty odpora mladm manelom, aby svojej manelke hovorili takto: Privinul som a k sebe, milujem a a dvam ti prednos aj pred svojm ivotom. Ve teraj ivot je nim, a preto prosm, povzbudzujem a robm vetko, aby sme tak dstojne vedeli preva tento ivot, eby sme mohli aj tam v budcom veku i spolu s vekou istotou... Tvojej lske dvam prednos pred vetkm; a ni by mi nebolo tak neprjemn ako to, e by som sa niekedy s tebou nezhodoval. 112
Plodnos manelstva1652-1653

2366Plodnos je dar, je jednm z cieov manelstva, lebo manelsk lska prirodzene smeruje k tomu, aby bola plodn. Diea neprichdza zvonku ako osi pridan k vzjomnej lske manelov; vznik v samom srdci tohto vzjomnho darovania sa, ktorho je ovocm a zavenm. Preto Cirkev, ktor je na strane ivota, 113 u, e je potrebn, aby kad manelsk kon zostal sm v sebe otvoren na plodenie udskho ivota. 114 Toto uenie, ktor Uitesk rad Cirkvi asto vyloil, sa zaklad na Bohom stanovenej nerozluitenej spojitosti - ktor lovek nesmie z vlastnej vle porui - medzi vznamom spojenia a vznamom plodenia, ktor s obidva vlastn manelskmu konu. 115

2367Manelia tm, e s povolan dva ivot,2205 maj as na stvoriteskej Boej moci a na Boom otcovstve: 116 Manelia vedia, e v lohe odovzdvania a vychovvania udskho ivota, o treba poklada za ich vlastn poslanie, s spolupracovnkmi lsky Boha Stvoritea a akoby jeho tlmonkmi. Preto maj plni svoju lohu s udskou a kresanskou zodpovednosou. 117

2368Osobitn aspekt tejto zodpovednosti sa tka regulcie plodenia. Z oprvnench dvodov 118 manelia mu chcie oddeli asovm odstupom plodenie svojich det. Maj si vak overi, i ich tba nevyplva z egoizmu a i je v slade s pravou vekodunosou zodpovednho rodiovstva. Okrem toho maj upravova svoje sprvanie poda objektvnych kritri morlnosti:

Ke sa m da do sladu manelsk lska so zodpovednm odovzdvanm ivota, morlnos spsobu konania nezvis iba od primnosti myslu a zhodnotenia pohntok, ale sa m uri poda objektvnych kritri odvodench z prirodzenosti udskej osoby a jej konov, ktor repektuj pln zmysel vzjomnho darovania sa a udskho plodenia v ovzdu pravej lsky. To vak nie je mon, ak sa s primnm srdcom nepestuje nos manelskej istoty. 119

2369Ak sa zachovaj obidve tieto zkladn vlastnosti, toti spojenie a plodenie, manelsk kon si plne podr zmysel vzjomnej a pravej lsky i svoje zameranie na vzneen lohu rodiovstva 120

2370Periodick zdranlivos a metdy regulcie plodenia zaloen na sebapozorovan a vyuvan neplodnch obdob 121 s v slade s objektvnymi kritriami morlnosti. Tieto metdy repektuj telo manelov, napomhaj ich vzjomn nenos a podporuj vchovu k pravej slobode. Naopak, vntorne (svojou vntornou povahou)je zl kad konanie, ktor - ke sa manelsk kon predvda alebo vykonva, alebo vedie k svojim prirodzenm nsledkom - by malo za cie zabrni plodeniu alebo by sa chcelo poui ako prostriedok na tento cie. 122

Proti prirodzenej rei, ktor vyjadruje vzjomn a pln darovanie sa manelov, antikoncepcia stavia objektvne protikladn re, e toti u nejde o pln darovanie sa druhmu. Z toho plynie nielen pozitvne a rozhodn odmietnutie otvorenosti pre ivot, ale aj falovanie vntornej pravdy o manelskej lske, ktor smeruje k darovaniu sa celej osoby... Tento antropologick a zrove i morlny rozdiel medzi antikoncepciou a vyuvanm obdob neplodnosti... obsahuje v sebe dve predstavy o loveku a o udskej sexualite, ktor s navzjom nezmieritelin. 123

2371Nech je teda vetkm znme, e udsk ivot a loha odovzdva ho alej sa neobmedzuj iba na tento svet a nenachdzaj v om ani svoju pln dimenziu, ani svoj pln zmysel,1703 ale maj vdy vzah k venmu cieu loveka. 124

2372tt je zodpovedn za blaho obanov. Z tohto dvodu je oprvnen, aby zasahoval do usmerovania rastu obyvatestva. Me to robi objektvnou a taktnou informciou, ale nikdy nie autoritatvnym a donucovacm spsobom. Neme oprvnene nahradi iniciatvu manelov,2209 ktor s prv zodpovedn za plodenie a vchovu svojich det. 125 V tejto oblasti tt nem prvo zakroova prostriedkami, ktor s v rozpore s morlnym zkonom.
Diea ako dar

2373Svt psmo a tradin prax Cirkvi vidia v mnohodetnch rodinch znak Boieho poehnania a vekodunosti rodiov. 126

2374Vek je utrpenie tch manelskch prov,1654 ktor zistia, e s neplodn: oe mi d? spytuje sa Abrahm Boha. Ve ja oddem bezdetn... (Gn 15, 2). Daj mi deti! Ak nie, tak zomriem! kri Rchel na svojho manela Jakuba (Gn 30, 1).

2375Treba napomha vskumy,2293 ktor sa zameriavaj na znenie udskej neplodnosti, pod podmienkou, e sa postavia do sluieb udskej osoby, jej neodatench prv a jej skutonho a celkovho dobra poda Boieho plnu a Boej vle. 127

2376Techniky, ktor vyluuj spolon rodiovstvo zsahom osoby, ktor nepatr k manelskej dvojici (darovanie spermy alebo vajenej bunky, prepoianie maternice), s zvane nemorlne. Tieto techniky (heterolgna insemincia a heterolgne umel oplodnenie, t. j. od inho darcu) poruuj prvo dieaa narodi sa z otca a matky, ktorch pozn a ktor s medzi sebou spojen v manelstve. Zrdzaj vlun prvo [manelov] sta sa otcom a matkou iba jeden prostrednctvom druhho. 128

2377Ak sa tieto techniky (homolgna insemincia a umel homolgne oplodnenie) pouvaj vntri manelskho pru, s mono menej kodliv, ale ostvaj morlne neprijaten. Oddeuj toti pohlavn kon od konu plodenia. Akt, ktor je zkladom existencie dieaa, u nie je aktom, ktorm sa dve osoby navzjom dvaj, ale aktom, ktor zveruje ivot a identitu embrya moci lekrov a biolgov a zavdza nadvldu techniky nad poiatkom a osudom udskej osoby. Takto nadvlda je svojou povahou v rozpore s dstojnosou a rovnosou, ktor maj by spolon rodiom i deom. 129 Plodenie je z morlneho hadiska pozbaven svojej vlastnej dokonalosti, ke nie je chcen ako ovocie manelskho aktu, ie osobitnho konu spojenia manelov... Jedine repektovanie spojitosti medzi vznamami manelskho konu a repektovanie jednoty udskej bytosti umouj tak plodenie, ktor je v zhode s dstojnosou udskej osoby. 130

2378Diea nie je dlh, na ktor mono ma nrok, ale dar. Najvzneenejm darom manelstva je nov udsk osoba. Diea nemono povaova za predmet vlastnctva, k omu by viedlo uznanie domnelho prva na diea. V tejto oblasti m iba diea skuton prva: prvo by plodom osobitnho konu manelskej lsky svojich rodiov a aj prvo by repektovan ako osoba u od chvle svojho poatia. 131

2379Evanjelium ukazuje, e fyzick neplodnos nie je absoltnym zlom. Manelia, ktor po vyerpan oprvnench prostriedkov lekrskej vedy naalej trpia neplodnosou, maj sa spoji s Pnovm krom, prameom kadej duchovnej plodnosti. Mu prejavi svoju vekodunos tm, e adoptuj opusten deti alebo bud vykonva nron sluby v prospech blneho.
IV. Previnenia proti dstojnosti manelstva

2380Cudzolostvo. Toto slovo oznauje manelsk neveru. Ke dvaja partneri, z ktorch je aspo jeden zosoben, nadviau medzi sebou pohlavn styk, hoci aj chvkov, dopaj sa cudzolostva. Kristus odsudzuje cudzolostvo spchan aj jednoduchou tbou. 132 ieste prikzanie a Nov zkon absoltne zakazuj cudzolostvo. 133 1611 Proroci poukazuj na jeho zvanos. V cudzolostve vidia obraz hriechu modlosluby. 134

2381Cudzolostvo je uritou nespravodlivosou. Kto sa ho dopa, nedodriava svoje zvzky.1640 Poruuje znak zmluvy, ktorm je manelsk zvzok, nara prvo manelskho partnera a ohrozuje ustanovize manelstva tm, e poruuje zmluvu, ktor je jej zkladom. Vystavuje nebezpeenstvu dobro udskho plodenia a dobro det, ktor potrebuj trval zvzok rodiov.
Rozvod

2382Pn Jei nstojil na pvodnom mysle Stvoritea, ktor chcel, aby bolo manelstvo nerozluiteu. 135 1614 Ru stupky, ktor vkzli do starho zkona. 136

Medzi pokrstenmi platne uzavret a [manelskm konom] zaven manelstvo [matrimonium ratum et consummatum] neme by rozviazan nijakou udskou mocou a z nijakho dvodu, iba smrou. 137

2383Odluka manelov,1694 pri ktorej vak pretrvva manelsk zvzok, me by oprvnen v niektorch prpadoch predvdanch knonickm prvom. 138

Ak civiln rozvod je jedin mon spsob, ako zaisti urit legitmne prva, ako je starostlivos o deti alebo ochrana majetku, me sa tolerova a nie je morlnym previnenm.

2384Rozvod je akm previnenm1650 proti prirodzenmu zkonu. Nrokuje si zrui zmluvu, ktor manelia slobodne uzavreli, e bud i spolu a do smrti. Rozvod potupuje zmluvu spsy, ktorej je sviatostn manelstvo znakom. Uzavretie novho zvzku, aj keby ho civiln zkon uznval, ete zvuje poruenie zmluvy: manelsk partner, ktor sa znovu zosobi, sa v tomto prpade nachdza v situcii trvalho a verejnho cudzolostva:

Ke mu prepust manelku, nie je mu dovolen, aby si vzal in; ani nie je dovolen, aby si in vzal za manelku tak, ktor manel odpudil. 139

2385Nemorlna povaha rozvodu vyplva aj z neporiadku, ktor vna do rodinnej bunky a do spolonosti. Tento neporiadok m za nsledok vne kody: pre manelskho partnera, ktor zostane opusten; pre deti, ktor rozchod rodiov hlboko zrauje a ktor s asto predmetom sporu medzi nimi; pre spolonos, pre ktor je rozvod svojimi nkazlivmi inkami skutonou socilnou pliagou.

2386Me sa sta, e jeden z manelov je nevinnou obeou rozvodu vyhlsenho civilnm zkonom; takto manelsk partner sa neprehreuje proti morlnemu prkazu. Je vek rozdiel medzi manelskm partnerom, ktor sa primne snail by vernm sviatosti manelstva a je nespravodlivo opusten, a tm partnerom, ktor svojou akou vinou ni1640 knonicky platn manelstvo. 140
In previnenia proti dstojnosti manelstva

2387Je pochopiten drma loveka, ktor sa chce obrti a i poda evanjelia, a zist, e mus prepusti jednu alebo viacero ien, s ktormi sa roky podieal na manelskom ivote.1610 Ale polygamia (mnohoenstvo) nie je v zhode s morlnym zkonom. Radiklne protire manelskmu spoloenstvu: priamo toti popiera Bo pln, ako bol zjaven na samom zaiatku, lebo je v rozpore s rovnakou osobnou dstojnosou mua a eny, ktor sa v manelstve dvaj jeden druhmu s celou, a preto jedinou a vlunou lskou. 141 Kresan, ktor predtm il v mnohoenstve, m z dvodu spravodlivosti zvan povinnos dodriava zvzky, ktor vzal na seba voi svojim bvalm manelkm a voi svojim deom.

2388Krvismilstvo (incestus)2356 oznauje intmne styky medzi pokrvnmi alebo prbuznmi v takom stupni, ktor nedovouje uzavrie medzi nimi manelstvo. 142 Svt Pavol odsudzuje toto mimoriadne ak previnenie: Ba pou aj o smilstve medzi vami, a o takom smilstve..., aby mal niekto manelku svojho otca... Ja som u rozhodol, e toho, o to urobil, treba v mene nho Pna Jeia... vyda satanovi na zhubu tela... (1 Kor 5, 1. 4-5). Krvismilstvo ni rodinn vzahy2207 a znamen padok do ivonosti.

2389K incestu mono priradi pohlavn zneuvania pchan dospelmi na deoch alebo na dospievajcich zverench ich opatere. V takom prpade sa previnenie znsobuje tm, e ide o pohorliv skutok2285 proti fyzickej a morlnej neporuitenosti mladch, ktor tm ostan poznaen na cel ivot, a o zneuctenie vchovnej zodpovednosti.

2390Von zvzok (von lska) jestvuje vtedy, ke mu a ena odmietaj da prvnu a verejn formu vzahu,1631 ktor zaha v sebe sexulnu intmnos.

Vraz von zvzok je zavdzajci. o me znamena ak zvzok, v ktorom sa osoby navzjom nezavzuj a tm dokazuj nedostatok dvery k druhmu, k sebe alebo v budcnos?

Vraz von zvzok sa vzahuje na rozlin situcie: konkubint, odmietanie manelstva ako takho, neschopnos zaviaza sa dlhodobmi zvzkami. 143 Vetky tieto situcie uraj dstojnos manelstva, niia samu ideu rodiny a oslabuj zmysel pre vernos.2353 S v rozpore s morlnym zkonom: pohlavn kon m ma miesto jedine v manelstve. Mimo neho je vdy akm hriechom a vyluuje zo sviatostnho prijmania.1385

2391Dnes sa mnoh dovolvaj akhosi prva na skku vtedy, ke jestvuje mysel uzavrie manelstvo. Nech je akokovek pevn predsavzatie tch, o sa viau predasnmi pohlavnmi stykmi, tieto styky nemu zabezpei primnos a vernos medziosobnho vzahu mua a eny a najm chrni ho pred nestlosou vn a ubovle. 144 Telesn spojenie je morlne oprvnen iba vtedy, ke sa utvorilo definitvne spoloenstvo ivota2364 medzi muom a enou. udsk lska nepripa skku. Vyaduje pln a definitvne vzjomn darovanie sa osb. 145
Zhrnutie

2392Lska je hlavn a prirodzen povolanie kadho loveka. 146

2393Tm, e Boh stvoril loveka ako mua a enu, obdaril obidvoch rovnakou osobnou dstojnosou. Kad lovek, mu i ena, m uzna a prija svoju sexulnu totonos.

2394Kristus je vzor istoty. Kad pokrsten je povolan vies ist ivot, a to kad poda svojho ivotnho stavu.

2395istota znamen integrciu sexuality do udskej osoby. Predpoklad naui sa osobnmu sebaovldaniu.

2396Spomedzi hriechov, ktor s v zvanom rozpore s istotou, treba spomen onniu (masturbciu), smilstvo, pornografiu a homosexulne styky.

2397Zmluva, ktor manelia slobodne uzavreli, zaha vern lsku. Uklad im povinnos chrni nerozluitenos svojho manelstva.

2398Plodnos je dobro, dar a cie manelstva. Ke manelia dvaj ivot, maj as na Boom otcovstve.

2399Regulcia plodenia predstavuje jeden z aspektov zodpovednho otcovstva a materstva. Odvodnenos myslov manelov neospravedluje pouvanie morlne neprpustnch prostriedkov (naprklad priamu sterilizciu alebo antikoncepciu).

2400Cudzolostvo a rozvod, polygamia a von zvzok (von lska) s akmi previneniami proti dstojnosti manelstva.
7. lnok
Siedme prikzanie

Nepokradne! (Ex 20, 15; Dt 5, 19; Mt 19, 18).

2401Siedme prikzanie zakazuje neprvom bra alebo si ponecha majetok blneho a akmkovek spsobom spsobova blnemu kodu na majetku. Prikazuje spravodlivos a lsku pri spravovan pozemskch dobier a plodov udskej prce.1807 Vzhadom na spolon dobro vyaduje, aby sa repektovalo veobecn urenie dobier a prvo na skromn vlastnctvo. Kresansk ivot sa sna zameriava dobr tohto sveta na Boha a na bratsk lsku.952
I. Veobecn urenie dobier a skromn vlastnctvo

2402Na zaiatku Boh zveril zem s jej zdrojmi spolonmu spravovaniu udstva, aby sa o u staralo, ovldalo ju svojou prcou a teilo sa z jej plodov. 147 226 Stvoren dobr s uren celmu udskmu pokoleniu. No zem je rozdelen medzi ud, aby sa zaistila bezpenos ich ivota, ktor je vystaven biede a ohrozovan nsilm. Nadobdanie vlastnctva pozemskch dobier je oprvnen, aby sa zabezpeila sloboda a dstojnos osb, aby sa kadmu umonilo postara sa o svoje zkladn potreby a o potreby tch, ktorch m na starosti.1939 Vlastnctvo m umoni, aby sa medzi umi prejavovala prirodzen solidarita.

2403Prvo na skromn vlastnctvo, ktor niekto zskal alebo dostal, neru pvodn darovanie zeme celmu udstvu. Veobecn urenie dobier zostva prvorad, hoci zveaovanie spolonho dobra vyaduje repektovanie skromnho vlastnctva, prva na a jeho uplatovania.

2404lovek, ktor pouva tieto dobr, m povaova veci, ktor oprvnene vlastn, nielen za svoje, ale aj za spolon v tom zmysle, aby mohli by na osoh nielen jemu, ale aj inm 148 307 Vlastnctvo nejakho majetku rob z jeho vlastnka sprvcu Prozretenosti, aby ho urobil vnosnm a podelil sa o jeho vnos s inmi, predovetkm so svojimi prbuznmi.

2405Vrobn dobr - hmotn i nehmotn -, ako pozemky alebo tovrne, odborn vedomosti alebo umeleck schopnosti, vyaduj od tch, o ich vlastnia, starostlivos o to, aby ich vnos osoil o najviemu potu ud. Majitelia itkovch a spotrebnch dobier ich maj uva s umiernenosou a vyhradi z nich lepiu as hosom, chorm a chudobnm.

2406Predstavitelia politickej moci1903 maj v zujme spolonho dobra prvo a povinnos riadi oprvnen uplatovanie vlastnckeho prva. 149
II. Repektovanie ud a ich vlastnctva

2407V hospodrskej oblasti si repektovanie udskej dstojnosti vyaduje praktizovanie nosti miernosti,1809 aby sa miernila priptanos k dobrm tohto sveta, nosti spravodlivosti,1807 aby sa chrnili prva blneho a dalo sa mu, o mu patr, a solidrnosti1839 poda zlatho pravidla a poda tedrosti Pna, ktor, hoci bol bohat, stal sa pre ns chudobnm, aby sme sa my jeho chudobou obohatili (2 Kor 8, 9).
Repektovanie cudzieho vlastnctva

2408Siedme prikzanie zakazuje krde, to jest neoprvnen prisvojenie si cudzieho vlastnctva proti rozumnej vli majitea. Nie je krdeou, ak sa d predpoklada jeho shlas alebo ak je odmietnutie v rozpore s rozumom a veobecnm urenm dobier. Tak je prpad zjavnej a naliehavej potreby, ke jedinm prostriedkom, ako uspokoji bezprostredn a zkladn potreby (jedlo, prstreie, odev a pod.), je ma k dispozcii a poui cudzie dobr. 150

2409Kad spsob neoprvnenho prisvojenia a ponechania si cudzieho vlastnctva, aj ke to neprotire nariadeniam civilnho zkona, je proti siedmemu prikzaniu. Naprklad vedome si ponecha poian veci alebo njden predmety, podvdza pri obchodovan, 151 1867 plati nespravodliv mzdy, 152 zvyova ceny, pekulujc s nevedomosou alebo ndzou druhch. 153

Morlne nedovolen s aj: pekulcia, ktorou niekto umelo men ocenenie majetku s cieom ai z toho vhodu na kodu druhho; podplcanie ktorm sa men sudok tch, o maj rozhodova poda prva; privlastnenie si a skromn pouvanie spolonho majetku nejakho podniku; zle vykonan prce; daov podvod; falovanie ekov a faktr; prehnan vdavky a plytvanie. myselne pokodzova skromn alebo verejn majetok je proti morlnemu zkonu a vyaduje si odkodnenie.

2410Suby treba plni a zmluvy dsledne zachovva2101 v takej miere, v akej je prijat zvzok morlne spravodliv. Znan as hospodrskeho a socilneho ivota zvis od hodnoty zmlv medzi fyzickmi a prvnickmi osobami. Tak s naprklad obchodn zmluvy o predaji a nkupe; njomn a pracovn zmluvy. Kad zmluvu treba uzatvra a dodriava s estnm myslom.

2411Zmluvy podliehaj vmennej (komutatvnej) spravodlivosti,1807 ktor riadi vmeny medzi osobami a intitciami pri presnom repektovan ich prv. Vmenn spravodlivos prsne zavzuje; vyaduje ochranu vlastnckych prv; platenie dlb a plnenie slobodne uzavretch zvzkov. Bez vmennej spravodlivosti nie je mon nijak in forma spravodlivosti.

Vmenn spravodlivos (iustitia commutativa) sa rozliuje od zkonnej spravodlivosti (iustitia legalis), ktor sa tka toho, m je oban zaviazan voi spolonosti, a od rozdeujcej spravodlivosti (iustitia distributiva), ktor riadi to, m je spolonos zaviazan voi obanom merne k ich daniam a potrebm.

2412Na zklade vmennej spravodlivosti1459nprava spchanej nespravodlivosti vyaduje vrtenie odcudzenho dobra jeho majiteovi:

Jei chvli Zacheja za jeho rozhodnutie: Ak som niekoho oklamal, vrtim tvornsobne (Lk 19, 8). T, o sa priamo alebo nepriamo zmocnili cudzieho vlastnctva, s povinn ho vrti alebo da rovnocenn nhradu2487 v naturlich alebo v peniazoch, ak vec u zanikla, a takisto nahradi aj vnos a vhody, ktor by bol z neho majite oprvnene zskal. Rovnako s povinn vrti merne k svojej zodpovednosti a k svojmu zisku vetci t, o nejakm spsobom mali as na krdei alebo z nej vedome mali osoh; naprklad t, o ju nariadili alebo pri nej pomhali, alebo skrvali ukradnut vec.

2413Hazardn hry (hra v karty a i.) alebo stvky nie s samy osebe v rozpore so spravodlivosou. Stvaj sa morlne neprpustnmi, ke zbavuj loveka toho, o mu je potrebn na uspokojenie jeho potrieb a potrieb inch. Hrska ve je vystaven nebezpeenstvu, e sa stane akm otroctvom. Neestne sa stavi alebo podvdza pri hre je morlne zvanou vecou (materia gravis), ibae by spsoben koda bola tak mal, e ten, kto ju utrpel, by ju rozumne nemohol poklada za znan.

2414Siedme prikzanie2297 zakazuje iny alebo podujatia, ktor z akhokovek dvodu, sebeckho alebo ideologickho, obchodnho alebo totalitnho, ved k zotroovaniu ud, k neuznvaniu ich osobnej dstojnosti, k ich kupovaniu, predvaniu alebo vmene, akoby boli tovarom. Redukova ud nsilm na itkov hodnotu alebo zdroj zisku je hriechom proti dstojnosti osb a ich zkladnm prvam. Svt Pavol nariadil kresanskmu pnovi, aby prijal svojho kresanskho otroka u nie ako otroka, ale... ako milovanho brata... i poda tela aj v Pnovi (Flm 16).
Repektovanie neporuitenosti stvorenstva

2415Siedme prikzanie vyaduje repektovanie226358 neporuitenosti stvorenstva. Zvierat, ako aj rastliny a neiv bytosti s uren na spolon dobro minulho, terajieho i budceho udstva. 154 Vyuvanie nerastnch, rastlinnch a ivonych zdrojov sveta nemono oddeova od repektovania morlnych poiadaviek. Vlda nad neivmi a nad inmi ivmi bytosami, ktor dal Stvorite lovekovi, nie je absoltna;373 je vymedzen starostlivosou o kvalitu ivota blneho, vrtane budcich generci; vyaduje posvtn ctu k neporuitenosti stvorenstva. 155 378

2416Zvierat s Boie tvory. Boh ich zaha svojou prozretenou starostlivosou. 156 U svojm jestvovanm ho velebia a oslavuj. 157 Aj udia maj by k nim lskav.344 Je vhodn si pripomen, s akou ohaduplnosou zaobchdzali so zvieratami svt, ako svt Frantiek Assisk alebo svt Filip Neri.

2417Boh zveril zvierat do sprvy tomu, ktorho stvoril na svoj obraz. 158 Je teda oprvnen pouva zvierat na pokrm a zhotovovanie atstva. Mono ich udomcni, aby pomhali lovekovi pri jeho prcach a v jeho vonom ase. Lekrske a vedeck pokusy na zvieratch s morlne prijaten, ak zostvaj v rozumnch medziach a prispievaj k lieeniu ud alebo k zchrane udskch ivotov.2234

2418Protire udskej dstojnosti zvierat zbytone trpi a mrni ich ivoty. Rovnako je nedstojn utrca na ne sumy peaz, ktor by mali prednostne zmierova udsk biedu.2234 Zvierat mono ma rd, ale nem sa na ne zameriava lska, ktor patr len uom.
III. Socilne uenie Cirkvi

2419Kresansk zjavenie... ns privdza k hlbiemu chpaniu1960 zkonov spoloenskho ivota. 159 Cirkev z evanjelia dostva pln zjavenie pravdy o lovekovi.359 Ke pln svoje poslanie hlsa evanjelium, potvrdzuje lovekovi v Kristovom mene jeho dstojnos a jeho povolanie do spoloenstva osb; u ho poiadavkm spravodlivosti a pokoja poda Boej mdrosti.

2420Cirkev vyna svoj morlny sudok2032 o ekonomickch a socilnych otzkach, ke to vyaduj zkladn prva osoby alebo spsa du. 160 V morlnom poriadku vychdza z poslania, ktor sa li od poslania politickch autort: Cirkev sa star o asn aspekty spolonho dobra, lebo s zameran na najvyie Dobro, n posledn cie.2246 Usiluje sa inpirova sprvne postoje vo vzahu k pozemskm dobrm a v spoloensko-hospodrskych vzahoch.

2421Socilne uenie Cirkvi sa rozvinulo v 19. storo, ke sa evanjelium stretlo s modernou priemyselnou spolonosou, s jej novmi truktrami vroby spotrebnch dobier, s jej novou koncepciou spolonosti, ttu a autority, s jej novmi formami prce a vlastnctva. Rozvoj uenia Cirkvi o ekonomickch a socilnych otzkach sved o trvalej hodnote uenia Cirkvi a zrove o pravom zmysle jej stle ivej a innej Tradcie. 161

2422Socilne uenie Cirkvi tvor nukov celok, ktor sa postupne dopa v miere, v akej Cirkev za pomoci Ducha Svtho vysvetuje udalosti v priebehu dejn vo svetle celho Boieho slova zjavenho Jeiom Kristom. 162 Toto uenie sa stva tm prijatenejm pre ud dobrej vle, m viac inpiruje sprvanie sa veriacich.2044

2423Socilne uenie Cirkvi predklad princpy uvaovania; odvodzuje kritri sudku; dva smernice na innos:

Kad systm, poda ktorho by socilne vzahy mali by plne urovan ekonomickmi faktormi, je proti prirodzenosti udskej osoby a jej konania. 163

2424Teria, ktor zo zisku rob vlun pravidlo a posledn cie ekonomickej innosti, nie je morlne prijaten. Nezriaden tba po peniazoch nevyhnutne spsobuje svoje zvrten nsledky.2317 Je jednou z prin poetnch konfliktov, ktor naraj socilny poriadok. 164

Systm, ktor podriauje zkladn prva jednotlivch osb a skupn kolektvnemu organizovaniu vroby, 165 je proti dstojnosti loveka. Kad konanie, ktor redukuje osoby iba na re prostriedky zisku, zotrouje loveka, vedie k zboovaniu peaz a prispieva k reniu ateizmu. Nemete sli aj Bohu, aj mamone (Mr 6, 24; Lk 16, 13).

2425Cirkev zavrhla totalitn a ateistick ideolgie, ktor s v modernej dobe spojen s komunizmom alebo socializmom.676 Na druhej strane v praxi kapitalizmu odmietla individualizmus a absoltny primt trhovho zkona nad udskou prcou. 166 Riadenie hospodrstva iba pomocou centralizovanho plnovania prevracia v zklade spoloensk zvzky; jeho riadenie jedine prostrednctvom trhovho zkona nara socilnu spravodlivos, lebo s niektor udsk potreby, ktor sa netkaj trhu. 167 Treba propagova rozumn regulciu obchodu a hospodrskeho podnikania1886 poda sprvnej hierarchie hodnt a so zreteom na spolon dobro.
IV. Ekonomick innos a socilna spravodlivos

2426Rozvoj ekonomickch innost a rast vroby maj za cie uspokoji potreby ud. Ekonomick ivot sa nezameriava len na zvenie produkcie a na zvenie zisku alebo moci; je predovetkm zameran na slubu osobm, celmu lovekovi a celmu udskmu spoloenstvu. Ekonomick innos riaden poda vlastnch metd sa m vykonva v hraniciach morlneho poriadku poda socilnej spravodlivosti,1928 aby zodpovedala Boiemu plnu s lovekom. 168

2427udsk prca307 m pvod bezprostredne v osobch stvorench na Bo obraz a povolanch na to, aby jedny s druhmi a pre druhch pokraovali v diele stvorenia tm, e ovldnu zem. 169 378 Prca je teda povinnosou: Kto nechce pracova, nech ani neje (2 Sol 3, 10). 170 Prca oslavuje Stvoriteove dary a schopnosti, ktor lovek dostal.531 Me by aj vykupitesk. Ke lovek zna trapy 171 prce v spojen s Jeiom, remeselnkom z Nazareta a ukriovanm na Kalvrii, istm spsobom spolupracuje s Bom Synom na jeho vykupiteskom diele. Dokazuje, e je Kristovm uenkom, ke kadodenne nesie kr v innosti, na ktor je povolan. 172 Prca sa me sta prostriedkom posvcovania a oivovania pozemskch skutonost v Kristovom duchu.

2428V prci lovek uplatuje a zdokonauje as schopnost,2834 ktor s vpsan do jeho prirodzenosti. Zkladn hodnota prce zvis od samho loveka, ktor je jej pvodcom i cieom.2185 Prca je pre loveka, a nie lovek pre prcu. 173

Kad m ma monos erpa z prce prostriedky na udriavanie vlastnho ivota i ivota svojich rodinnch prslunkov a na preukazovanie sluby udskmu spoloenstvu.

2429Kad m prvo na hospodrske podnikanie, kad m nleite pouva svoje schopnosti, aby prispel k hojnosti osonej vetkm a aby zbieral spravodliv ovocie svojich nmah. M dba o to, aby konal poda nariaden vydanch zkonitmi autoritami v prospech spolonho dobra. 174

2430Ekonomick ivot prina so sebou rozlin, asto navzjom protichodn zujmy. Tak sa d vysvetli vznik konfliktov, ktor ho charakterizuj. 175 Treba sa usilova, aby sa urovnali rokovanm, ktor repektuje prva a povinnosti kadho socilneho partnera: vedcich podnikov, zstupcov robotnkov, naprklad robotnckych odborovch organizci, a prpadne aj predstaviteov verejnej moci.

2431Zodpovednos ttu. Ekonomick innos, najm t, ktor sa tka trhu, sa neme rozvja bez intitucionlnych zkonov, bez prvnych a politickch noriem. Naopak, predpoklad istotu slobody jednotlivcov a vlastnctva,1908 ako aj stabiln menu a dobre fungujce verejn sluby. Hlavnou lohou ttu je teda zarui tak istotu, aby robotnk, takisto ako vrobca mohli pouva ovocie svojej prce a boli tak podnecovan vykonva svoju prcu efektvne a statone... tt m alej dozera na uplatovanie udskch prv v ekonomickej oblasti a riadi ho. Predsa vak prvorad zodpovednos v tejto oblasti nepatr ttu,1883 ale jednotlivcom a rznym skupinm a zdrueniam, z ktorch sa spolonos sklad. 176

2432Vedci podnikov2415 maj pred spolonosou ekonomick a ekologick zodpovednos za svoju innos. 177 S povinn prihliada na dobro osb, a nie iba na zvyovanie ziskov. Ale aj zisky s potrebn. Umouj realizova investcie, ktor zabezpeuj budcnos podnikov. Zaruuj zamestnanos.

2433Prstup k prci a k zamestnaniu mus by otvoren vetkm bez akejkovek nespravodlivej diskrimincie, muom i enm, zdravm i telesne alebo mentlne postihnutm, pvodnm obyvateom i prisahovalcom. 178 Spolonos m zasa poda okolnost obanom pomha, aby si nali prcu a zamestnanie. 179

2434Spravodliv mzda je oprvnenm ovocm prce. Odopiera ju alebo zadriava me by vekou nespravodlivosou. 180 1867 Pri posden spravodlivej odmeny za prcu treba bra do vahy potreby a zrove prnos kadho: Prcu treba odmeni tak, aby sa lovekovi a jeho rodinnm prslunkom poskytli prostriedky na dstojn rozvjanie materilneho, spoloenskho, kultrneho a duchovnho ivota, majc na zreteli slubu a produktivitu kadho jednotlivca, ako aj situciu podniku a spolon dobro. 181 Dohoda medzi strnkami nesta na morlne ospravedlnenie vky mzdy.

2435trajk je morlne oprvnen, ak sa ukazuje ako nevyhnutn alebo aspo potrebn prostriedok na dosiahnutie primeranej vhody. Stva sa morlne neprijatenm, ak je sprevdzan nsilnosami alebo ak sa mu uruj ciele, ktor nie s priamo spojen s pracovnmi podmienkami alebo s proti spolonmu dobru.

2436Je nespravodliv neplati intitcim socilneho poistenia prspevky stanoven prvoplatnou autoritou.

Strata prce z dvodu nezamestnanosti je pre toho, kto je jej obeou, takmer vdy urkou jeho dstojnosti a ohrozenm jeho ivotnej rovnovhy. Okrem osobne utrpenej kody vyplvaj zo straty zamestnania mnoh rizik aj pre jeho rodinu. 182
V. Spravodlivos a solidarita medzi nrodmi

2437Na medzinrodnej rovine1938 je nerovnos zdrojov a ekonomickch prostriedkov tak vek, e vytvra medzi nrodmi ozajstn priepas. 183 Na jednej strane s tak, o vlastnia a rozvjaj prostriedky ekonomickho vzrastu, km na druhej strane zasa tak, o hromadia dlhy.

2438Rozlin priny nboenskej, politickej, ekonomickej a finannej povahy dvaj dnes socilnej otzke svetov rozmer. 184 1911 Medzi nrodmi, ktorch politiky s u navzjom zvisl, je nevyhnutne potrebn solidarita. Je ete nevyhnutnejia, ke ide o to, aby sa zastavili zvrten mechanizmy, ktor prekaj rozvoju menej vyvinutch krajn. 185 Nezkonn alebo dokonca erncke finann systmy, 186 2315 nespravodliv obchodn vzahy medzi nrodmi a preteky v zbrojen treba nahradi spolonm silm zmobilizova prostriedky na dosiahnutie cieov morlneho, kultrneho a ekonomickho rozvoja, priom sa maj znova uri priority a stupnice hodnt, poda ktorch sa maj robi rozhodnutia. 187

2439Bohat nrody maj vek morlnu zodpovednos voi tm nrodom, ktor si samy nemu zabezpei prostriedky svojho rozvoja alebo im v tom zabrnili tragick dejinn udalosti. Je to povinnos solidarity a lsky; je to aj zvzok spravodlivosti, ak blahobyt bohatch nrodov pochdza zo zdrojov, za ktor sa spravodlivo nezaplatilo.

2440Priama pomoc je primeranou odpoveou na bezprostredn mimoriadne potreby zaprinen naprklad prrodnmi pohromami, epidmiami at. Lene tto pomoc nesta na npravu akch kd, vyplvajcich zo situci ndze, ani na trval uspokojenie potrieb. Je potrebn reformova aj medzinrodn ekonomick a finann intitcie, aby innejie podporovali spravodliv vzahy s menej vyvinutmi nrodmi. 188 Treba napomha silie chudobnch nrodov, ktor pracuj na svojom rozvoji a na svojom osloboden. 189 Toto uenie treba celkom osobitne aplikova v oblasti ponohospodrstva. Ronci, najm v treom svete, predstavuj prevan masu chudobnch.

2441Zdokonalenie zmyslu pre Boha a poznania seba samho je zkladom kadho plnho rozvoja udskej spolonosti.1908 Tento rozvoj rozmnouje hmotn dobr a stavia ich do sluby osoby a jej slobody. Zmenuje ekonomick biedu a ekonomick vykorisovanie. Zvuje ctu ku kultrnym identitm a otvorenos na transcendenfio. 190

2442Nie je lohou pastierov Cirkvi priamo zasahova do organizovania politickho a socilneho ivota. Tto loha je sasou povolania veriacich laikov, ktor z vlastnej iniciatvy spolupracuj899 so svojimi spoluobanmi. Socilna innos me zaha rozlin konkrtne cesty. M vak vdy by zameran na spolon dobro a zhodova sa s evanjeliovm posolstvom i s uenm Cirkvi. Je lohou veriacich laikov oivova s kresanskou angaovanosou asn skutonosti a ukza sa v nich svedkami a tvorcami pokoja a spravodlivosti. 191
VI. Lska k chudobnm2544-2547

2443Boh ehn tch, ktor pomhaj chudobnm, a odmieta tch, o sa od nich odvracaj: Tomu, kto a pros, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba nieo poia (Mt 5, 42). Zadarmo ste dostali, zadarmo dvajte (Mt 10, 8). Jei Kristus spozn svojich vyvolench786525 poda toho, o urobili pre chudobnch. 192 Ke sa chudobnm hlsa evanjelium544853 (Mt 11, 5), 193 je to znamenm Kristovej prtomnosti.

2444Lska Cirkvi k chudobnm... patr k jej stlej tradcii. 194 Inpiruje sa evanjeliom blahoslavenstiev, 195 1716 Jeiovou chudobou 196 a jeho pozornosou voi chudobnm. 197 Lska k chudobnm je aj jednm z dvodov povinnosti pracova, aby lovek mal z oho da ndznemu (Ef 4, 28). Nevzahuje sa len na materilnu chudobu, ale aj na mnohorak formy chudoby kultrnej a nboenskej. 198

2445Lska k chudobnm2536 je nezluiten s nezriadenou lskou k bohatstvm alebo s ich sebeckm pouvanm:

A vy, bohi, plate a kvte nad biedami,2547 ktor prichdzaj na vs! Vae bohatstvo zhnilo a vae atstvo rozorali mole. Vae zlato a striebro zhrdzavelo a ich hrdza bude svedi proti vm a zoerie vm telo ako ohe. Nahromadili ste si poklady v poslednch doch. Ha, mzda, ktor ste zadrali robotnkom, o vm ali polia, kri. A krik encov doiel k sluchu Pna zstupov. Tu na zemi ste hodovali a hrili. Vykmili ste si srdcia na de zakaky. Odsdili ste a zabili spravodlivho; a on vm neodporuje (Jak 5, 1-6).

2446Svt Jn Zlatosty to drazne pripomna: Nepodeli sa s chudobnmi znamen okrda ich a pripravova ich o ivot;... nevlastnme svoje, ale ich veci. 199 2402 Najprv treba zados uini poiadavkm spravodlivosti, aby sa nedvalo ako dar lsky to, o sa m povinne da u z dvodu spravodlivosti. 200

Ak dvame chudobnm, okovek potrebuj, nedvame im svoje [veci], ale im vraciame ich [veci]. Skr splcame dlh spravodlivosti, ako by sme vykonvali skutky milosrdenstva. 201

2447Skutky milosrdenstva s dobroinn skutky,1460 ktormi pomhame svojmu blnemu v jeho telesnch a duchovnch potrebch. 202 Pouova, radi, poteova, posilova s skutky duchovnho milosrdenstva takisto ako odpa a trpezlivo zna. Skutky telesnho milosrdenstva s najm tieto: nasti hladnch, ujma sa ud bez prstreia, oblieka otrhanch, navtevova chorch a vzov, pochovva mtvych 203 10381969 Dva almunu chudobnm 204 je medzi tmito skutkami jednm z hlavnch svedectiev bratskej lsky; je aj vykonvanm spravodlivosti, ktor sa pi Bohu. 205

Kto m dvoje iat, nech d tomu, o nem nijak, a kto m jedlo, nech urob podobne (Lk 3, 11). Ale o je vntri, rozdajte ako almunu a vetko vm bude ist (Lk 11, 41). Ak je brat alebo sestra bez iat a chba im kadodenn obiva a niekto z vs by im povedal: ,Chote v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!', ale nedali by ste im, o potrebuj pre telo, o to oso?!1004 (Jak 2, 15-16). 206

2448Vo svojich mnohorakch formch - materilna ndza, nespravodliv tlak, telesn a psychick choroby a nakoniec smr386 - je udsk bieda zjavnm znakom vrodenho stavu slabosti, v ktorom sa lovek nachdza po prvotnom hriechu, a jeho potreby spsy. Preto tak priahovala scit Krista Spasitea, ktor ju vzal na seba a stotonil sa s najmenmi zo svojich bratov (Porov. Mt 25, 40. 45). Preto t, ktorch tla bieda, s predmetom uprednostujcej lsky Cirkvi,1586 ktor u od zaiatku, aj napriek previneniam mnohch svojich dov, neprestala plni svoju lohu uavi im, brni ich a oslobodi. Robila tak nespoetnmi dobroinnmi dielami, ktor s vdy a vade nevyhnutn. 207

2449U v Starom zkone rozmanit prvne opatrenia (rok odpustenia, zkaz poiiava na roky a zadriava mzdy, povinnos odovzdva desiatky, kadodenn vplata ndennkom, prvo paberkova hrozno a zbiera klasy) zodpovedaj povzbudeniu Deuteronmia: Chudobn nebud chba v krajine, kde bude bva, preto ti nariaujem, aby si otvral svoju ruku ndznemu a svojmu chudobnmu bratovi, ktor bude s tebou bva v krajine (Dt 15, 11). Jei rob tieto slov svojimi: Ve chudobnch mte vdy medzi sebou, ale ma nemte vdy (Jn 12, 8). Tm vak neru silu dvnych vrokov proti uom, ktor hovoria: Chceme kpi za peniaz malikch a chudobnch za jeden pr sandlov... (Am 8, 6), ale ns vyzva, aby sme spoznali jeho prtomnos v chudobnch, ktor s jeho bratmi: 208 1397

Svt Ruena Limsk, ke jej raz matka vytala, e prijma do domu chudobnch a chorch, odpovedala: Ke slime chorm, sme Kristovou dobrou vou. 209 786
Zhrnutie

2450Nepokradne (Dt 5, 19). Ani zlodeji, ani chamtivci..., ani lupii nebud dedimi Boieho krovstva (1 Kor 6, 10).

2451Siedme prikzanie prikazuje praktizova spravodlivos a lsku pri spravovan pozemskch dobier a plodov udskej prce.

2452Stvoren dobr s uren celmu udskmu pokoleniu. Prvo na skromn vlastnctvo neru veobecn urenie dobier.

2453Siedme prikzanie zakazuje krde. Krde je neoprvnen prisvojenie si cudzieho vlastnctva proti rozumnej vli majitea.

2454Kad spsob neoprvnenho prisvojenia a pouvania cudzieho vlastnctva je proti siedmemu prikzaniu. Spchan nespravodlivos vyaduje odkodnenie. Vmenn spravodlivos vyaduje vrtenie odcudzenho dobra.

2455Morlny zkon zakazuje iny, ktor z obchodnch alebo totalitnch dvodov ved k zotroovaniu ud, k ich kupovaniu, predvaniu a vmene, akoby boli tovarom.

2456Nadvldu, ktor Stvorite dal lovekovi nad nerastnmi, rastlinnmi a ivonymi zdrojmi sveta, nemono oddeova od repektovania morlnych zvzkov, vrtane zvzkov voi budcim genercim.

2457Zvierat s zveren do sprvy loveka, ktor m by k nim lskav. Mu sli na oprvnen uspokojovanie potrieb loveka.

2458Cirkev vyna sudok o ekonomickch a socilnych otzkach, ke si to vyaduj zkladn prva osoby alebo spsa du. Star sa o spolon asn dobro ud, lebo je zameran na najvyie Dobro, n posledn cie.

2459lovek sm je pvodcom, stredom a cieom celho ekonomickho a socilneho ivota. Rozhodujcim bodom socilnej otzky je, aby sa dobr, ktor Boh stvoril pre vetkch, skutone dostali ku vetkm poda spravodlivosti a s prispenm lsky.

2460Zkladn hodnota prce zvis od samho loveka, ktor je jej pvodcom i cieom. Prcou m lovek as na diele stvorenia. Prca spojen s Kristom me by vykupitesk.

2461Skuton rozvoj je rozvoj celho loveka. Ide o to, aby sa napomhalo rozvjanie schopnosti kadho loveka odpoveda na svoje povolanie, teda na Boie volanie. 210

2462Dva almunu chudobnm je svedectvom bratskej lsky; je aj vykonvanm spravodlivosti, ktor sa pi Bohu.

2463Ako v mnostve udskch bytost bez chleba, bez strechy a bez stleho miesta nespozna Lazra, hladnho obrka z podobenstva? 211 Ako nepou Jeia: Ani mne ste to neurobili (Mt 25, 45)?
8. lnok
sme prikzanie

Nevyslov kriv svedectvo proti svojmu blnemu! (Ex 20, 16). Otcom bolo povedan: ,Nebude krivo prisaha, ale spln, o si Pnovi prisahal!' (Mt 5, 33).

2464sme prikzanie zakazuje prekrca pravdu vo vzahoch k druhm. Tento morlny predpis vyplva z povolania svtho udu by svedkom svojho Boha, ktor je pravda a chce pravdu. Previnenia proti pravde vyjadruj, slovami alebo skutkami, odmietnutie zaviaza sa tm, o je morlne sprvne: s to zkladn nevernosti voi Bohu a v tomto zmysle podkopvaj zklady Zmluvy.
I. i v pravde

2465Star zkon dosvieda: Boh je prame vetkej pravdy.215 Jeho slovo je pravda 212 Jeho zkon je pravda. 213 Jeho vernos z pokolenia na pokolenie ( 119, 90). 214 Pretoe Boh je pravdiv (Rim 3, 4), s lenovia jeho udu povolan i v pravde. 215

2466V Jeiovi Kristovi sa zjavila cel Boia pravda. On pln milosti a pravdy (Jn 1, 14), je svetlo sveta (Jn 8, 12), je Pravda. 216 Kto ver v neho, neostva vo tmch (Jn 12, 46). Jeiov uenk ostva vern jeho slovu, aby poznal pravdu, ktor vyslobodzuje 217 a posvcuje. 218 Nasledova Jeia znamen i z Ducha pravdy (Jn 14, 17), ktorho posiela Otec v jeho mene 219 a ktor uvdza do plnej pravdy2153 (Jn 16, 13). Svojich uenkov Jei u bezpodmienenej lske k pravde: Vaa re nech je ,no - no,' ,nie - nie' (Mt 5, 37).

2467lovek od prirodzenosti smeruje k pravde. Je povinn ju repektova a dosvieda: V slade so svojou dstojnosou vetci udia, pretoe s osoby,... s samou svojou prirodzenosou pobdan a zrove morlne povinn hada pravdu,2104 predovetkm pravdu tkajcu sa nboenstva. S povinn poznan pravdu aj prija a cel svoj ivot usporiada poda poiadaviek pravdy. 220

2468Pravda ako sprvnos v udskom konan a v udskej rei sa vol aj pravdivos, primnos alebo priamos. Pravdivos alebo pravdovravnos je nos,1458 ktor spova v tom, e sa lovek prejavuje pravdiv vo svojich skutkoch a svojimi slovami hovor pravdu, priom sa vystrha dvojtvrnosti, pretvrky a pokrytectva.

2469udia by nemohli spolunava, keby si vzjomne nedverovali, t. j., keby si navzjom nehovorili pravdu. 221 nos pravdivosti dva spravodlivo druhmu, o mu patr.1807 Pravdovravnos zachovva sprvny stred medzi tm, o treba poveda, a tajomstvom, ktor treba zachova: zaha v sebe estnos a diskrtnos. Na zklade spravodlivosti je lovek povinn druhmu estne vyjavi pravdu. 222

2470Kristov uenk prijma i v pravde, to jest v jednoduchosti ivota, ktor sa zhoduje s prkladom Pna a ostva v jeho pravde: Ak hovorme, e mme s nm spoloenstvo, ale chodme vo tme, luhme a nekonme pravdu (1 Jn 1, 6).
II. Vyda svedectvo v prospech pravdy

2471Kristus pred Piltom vyhlasuje, e priiel na svet, aby vydal svedectvo v prospech pravdy. 223 Kresan sa nem hanbi za svedectvo v prospech nho Pna. 224 V situcich, ktor vyaduj svedectvo viery,1816 kresan ju m jednoznane vyzna poda prkladu svtho Pavla pred jeho sudcami. M si zachova svedomie bez hony pred Bohom i pred umi (Sk 24, 16).

2472Povinnos kresanov zastova sa na ivote Cirkvi ich pobda, aby konali ako svedkovia evanjelia a zvzkov,863905 ktor z toho vyplvaj. Toto svedectvo spova v odovzdvan viery slovami a skutkami. Svedectvo je kon spravodlivosti, ktor potvrdzuje pravdu alebo ju dva pozna. 225 1807

Vetci... veriaci v Krista, kdekovek ij, s povinn prkladom ivota a svedectvom slova ukza novho loveka, ktorho si obliekli krstom, a moc Ducha Svtho, ktor ich posilnil birmovanm. 226

2473Muenctvo je najvyie svedectvo o pravde viery;852 oznauje svedectvo, ktor siaha a po smr. Muenk vydva svedectvo zosnulmu a vzkriesenmu Kristovi, s ktorm je spojen lskou. Vydva svedectvo o pravde viery a kresanskho uenia. Podstupuje smr konom nosti mravnej sily. Nechajte, aby som bol pokrmom pre elmy,1808 pomocou ktorch mono dosiahnu Boha. 227 1258

2474Cirkev s najvou starostlivosou zozbierala svedectv o tch, ktor ili a do krajnosti, aby dosvedili svoju vieru. S to spisy o muenkoch. Predstavuj archvy pravdy napsan krvavmi psmenami:

Ni mi nebud osoi koniny sveta ani krovstv tohto veku.1011 Pre ma je lepie zomrie v Krista Jeia ako vldnu nad koninami zeme. Hadm toho, ktor za ns zomrel; chcem toho, ktor pre ns vstal z mtvych. Bli sa moje narodenie... 228

Zvelebujem a, e si ma v tento de a v tto hodinu uznal za hodnho, aby som bol pripotan medzi muenkov... Splnil si svoj sub, Boe, ktor nepozn lo a si pravdiv. Preto a za vetko chvlim, velebm a oslavujem skrze venho a nebeskho Vekaza Jeia Krista, tvojho milovanho Syna, skrze ktorho nech je ti s nm a v Duchu Svtom slva teraz i v budcom veku. Amen. 229
III. Previnenia proti pravde

2475Kristovi uenci si obliekli novho loveka, ktor je stvoren poda Boha v spravodlivosti a pravej svtosti (Ef 4, 24). Maj odloi lo 230 a vetku zlobu a kad les, pokrytectvo, zvis a kad ohovranie (1 Pt 2, 1).

2476Falon svedectvo a kriv prsaha.2152 Ak sa nejak tvrdenie, ktor je v rozpore s pravdou, vyjadr verejne, nadobda osobitn zvanos. Pred sdom sa stva falonm svedectvom. 231 Ak sa kon pod prsahou, ide o kriv prsahu. Takto sprvania prispievaj bu k odsdeniu nevinnho, alebo k ospravedlneniu vinnka, alebo k zveniu trestu, do ktorho obalovan upadol. 232 Vne ohrozuj vykonvanie spravodlivosti a sprvnos rozsudku vynesenho sudcami.

2477Repektovanie dobrho mena osb zakazuje kad postoj a kad slovo, ktor im me zaprini nespravodliv kodu. 233 Previuje sa:

    * nerozvnym posudzovanm, kto hoci aj mlky bez dostatonho podkladu pripa ako pravdiv nejak morlnu chybu blneho;
    * ohovranm, kto bez objektvne platnho dvodu odhauje chyby a previnenia blneho osobm, ktor o nich nevedia; 234
    * osoovanm, kto tvrdeniami, ktor s v rozpore s pravdou, pokodzuje dobr meno druhch a dva prleitos k mylnm sudkom o nich.

2478Aby sa vyhlo nerozvnemu posudzovaniu, kad sa m usilova, pokia je to mon, vysvetova si v priaznivom zmysle mylienky, slov a skutky svojho blneho:

Predpoklad sa, e kad dobr kresan m by ochotnej skr po dobrom si vysvetova nejasn vrok blneho, ne ho odsdi. Ak si ho nijako neme vysvetli po dobrom, nech sa ho opta, ako ho chpe; a ak ho chpe nesprvne, nech ho lskavo oprav. A ak to nesta, nech had vetky vhodn prostriedky, aby [blny] vrok sprvne pochopil, a tak sa zachrnil pred omylom. 235

2479Ohovranie a osoovanie niia dobr meno a es blneho. es je toti spoloensk svedectvo o udskej dstojnosti a kad m prirodzen prvo na es svojho mena, na svoju dobr poves a na ctu.1753 Preto ohovranie a osoovanie nara nos spravodlivosti a lsky.

2480Treba zavrhn kad slovo alebo sprvanie, ktor lichotenm, pochlebovanm alebo povonosou povzbudzuje a utvrdzuje druhho v jeho zlch skutkoch a v jeho skazenom sprvan. Pochlebovanie je akm previnenm, ak sa lovek stva spoluvinnkom nerest alebo akch hriechov. Tba preukza slubu alebo priatestvo neospravedluj dvojakos v rei. Pochlebovanie je vednm hriechom, ke vychdza iba z tby by prjemnm, vyhn sa nejakmu zlu, uspokoji nejak potrebu alebo dosiahnu oprvnen vhody.

2481Chvastanie alebo vystatovanie je previnenm proti pravde. To ist plat aj o irnii, ktor m za cie znevi niekoho tm, e zlomysene zosmieuje niektor rtu jeho sprvania.

2482Je zrejm, e nepravdiv vrok vysloven s myslom klama, je lo. 236 Pn odhauje v li diabolsk dielo: Vam otcom je diabol... v om pravdy niet. Ke luh, hovor zo seba, lebo je luhr a otec li392 (Jn 8, 44).

2483Lo je najpriamejm previnenm proti pravde. Klama znamen hovori alebo kona proti pravde s cieom uvies do omylu. Kee lo nara vzah loveka k pravde a k blnemu, pokodzuje zkladn vzah loveka a jeho slova k Pnovi.

2484Zvanos li sa posudzuje poda povahy pravdy, ktor deformuje, poda okolnost, poda myslu toho, kto sa jej dopa,1750 a poda kd, ktor utrpeli t, o s jej obeou. Hoci lo je sama osebe len vednm hriechom, stva sa smrtenm hriechom, ke vne nara nosti spravodlivosti a lsky.

2485Lo je odsdeniahodn svojou povahou.1756 Je zneuctenm slova, ktorho lohou je komunikova inm poznan pravdu. Vedom zmer privies blneho do omylu tvrdeniami, ktor s v rozpore s pravdou, je priestupkom proti spravodlivosti a lske. Vina je via, ke hroz nebezpeenstvo, e mysel oklama bude ma zhubn nsledky pre tch, o s takto odveden od pravdy.

2486Lo - pretoe je poruenm nosti pravdovravnosti - je skutonm nsilm, spchanm na blnom. Zasahuje ho v jeho schopnosti poznania, ktor je podmienkou kadho sudku a kadho rozhodnutia. Obsahuje v zrodku rozdelenie duchov a vetko zlo,1607 ktor toto rozdelenie spsobuje. Lo je kodliv pre kad spolonos, podkopva dveru medzi umi a trh tkanivo spoloenskch vzahov.

2487Kad previnenie proti spravodlivosti a pravde uklad pvodcovi previnenia povinnos npravy,1459 a to aj vtedy, ke sa mu odpustilo. Ke nie je mon napravi krivdu verejne, treba to urobi tajne. Ak toho, kto utrpel kodu, nemono odkodni priamo, treba mu da v mene lsky morlne zadosuinenie.2412 Tto povinnos sa vzahuje aj na priestupky proti dobrmu menu blneho. Toto morlne a niekedy aj materilne odkodnenie sa m ohodnoti poda vekosti spsobenej kody. Zavzuje vo svedom.
IV. Repektovanie pravdy

2488Prvo na komunikovanie pravdy nie je absoltne.1740 Kad m svoj ivot usporadva poda evanjeliovho prikzania bratskej lsky. T vyaduje, aby sa v konkrtnych situcich posdilo, i sa m vyjavi pravda tomu, kto sa na u pta, alebo nie.

2489Lska a repektovanie pravdy maj urova odpove na kad iados o informciu alebo o sprvu. Dobro a bezpenos blneho, repektovanie skromnho ivota a spolon dobro s dostaton dvody, aby sa mlalo o tom, o sa nem vedie, alebo aby sa pouila diskrtnos v rei.2284 Povinnos vyhn sa pohoreniu si asto vyaduje prsnu diskrtnos. Nikto nie je povinn vyjavi pravdu tomu, kto nem prvo ju pozna. 237

2490Spovedn tajomstvo je posvtn1467 a pod nijakou zmienkou sa neme prezradi. Sviatostn tajomstvo je neporuiten; preto spovednkovi je zakzan prezradi nejako kajcnika slovami alebo akmkovek inm spsobom a z akhokovek dvodu. 238

2491radn tajomstv, ktormi s viazan naprklad politici, vojaci, lekri a prvnici, alebo dvern informcie zveren pod peaou tajomstva sa maj zachovva, okrem vnimonch prpadov, v ktorch by zachovanie tajomstva spsobilo tomu, kto ho zveril, alebo tomu, kto ho prijal, alebo tretej osobe, vemi ak kody, ktorm by sa mohlo vyhn iba vyzradenm pravdy. Skromn informcie kodliv blnemu, hoci neboli zveren pod peaou tajomstva, nesm sa rozirova bez zvanho a primeranho dvodu.

2492Kad m zachovva nleit zdranlivos,2522 pokia ide o skromn ivot ud. T, o s zodpovedn za spoloensk komunikan prostriedky, maj zachovva sprvny pomer medzi poiadavkami spolonho dobra a repektovanm prv jednotlivcov. Zasahovanie informci do skromnho ivota osb, ktor s zaangaovan v politickej alebo verejnej innosti, je hodn odsdenia v miere, v akej poruuje ich skromie a slobodu.
V. Pouvanie spoloenskch komunikanch prostriedkov

2493V modernej spolonosti maj spoloensk komunikan prostriedky prvorad lohu v oblasti informcie, renia kultry a vchovy. Tto loha narast v svislosti s technickm pokrokom, rkou a rozmanitosou podvanch sprv a s vplyvom na verejn mienku.

2494Informcia pomocou masmdi1906 je v slube spolonho dobra. 239 Spolonos m prvo na informcie, ktor sa zakladaj na pravde, slobode, spravodlivosti a solidarite:

Sprvne uplatovanie tohto prva vyaduje, aby bola komunikcia vzhadom na obsah vdy pravdiv a - pri zachovan spravodlivosti a lsky - pln. o sa tka spsobu, m by okrem toho slun a primeran, ie m svedomite zachovva morlne zkony a legitmne prva a dstojnos loveka pri zskavan i pri zverejovan sprv. 240

2495Je potrebn, aby si vetci lenovia spolonosti906 plnili aj v tejto oblasti svoje povinnosti spravodlivosti a lsky. Preto nech sa aj pomocou tchto prostriedkov usiluj utvra a ri sprvnu verejn mienku. 241 Solidarita sa jav ako dsledok pravdivho a sprvneho komunikovania a slobodnho kolovania mylienok, ktor napomhaj poznanie a repektovanie blneho.

2496Spoloensk komunikan prostriedky (predovetkm masovokomunikan) mu u pouvateov vyvola urit pasivitu tm, e z nich urobia mlo bedlivch konzumentov sprv alebo predstaven.2525 Voi masovm mdim pouvatelia maj zachova miernos a uloi si disciplnu. Maj si vypestova pouen a sprvne svedomie, aby ahie odolvali menej slunm vplyvom.

2497T, o s zodpovedn za tla, maj pri ren informci u z titulu svojho povolania povinnos sli pravde a nenara lsku. S rovnakou starostlivosou sa maj snai repektova povahu faktov a hranice kritickho sudku o osobch. Maj sa vyvarova tomu, aby podahli pokueniu osoova.

2498Obianska moc m v tejto oblasti osobitn povinnosti2237 vzhadom na spolon dobro... Tto moc m toti na zklade svojho poslania chrni a zabezpeova pravdiv a sprvnu slobodu informci. 242 Ke predstavitelia verejnej moci vydvaj zkony a bedlia nad ich aplikovanm, maj zabezpei, aby zo zlho pouvania tchto prostriedkov nevznikli vne nebezpeenstv2286 pre verejn mravnos a pokrok spolonosti. 243 Maj tresta poruenie prva kadho loveka na dobr meno a na tajomstvo skromnho ivota. Vas a estne maj podva informcie, ktor sa tkaj veobecnho dobra alebo dvaj odpove na odvodnen obavy obyvatestva. Ni neme ospravedlni uchyovanie sa k falonm informcim s cieom manipulova verejn mienku pomocou masmdi. Zsahy verejnej moci nemaj obmedzova slobodu jednotlivcov a skupn.

2499Morlka odsudzuje pliagu totalitnch ttov, ktor systematicky faluj pravdu, vykonvaj politick nadvldu nad verejnou mienkou prostrednctvom mdi, manipuluj s obalovanmi i svedkami1903 pri verejnch procesoch a domnievaj sa, e upevnia svoju tyraniu, ke udusia a potlaia vetko, o povauj za nzorov delikty.
VI. Pravda, krsa a posvtn umenie

2500Konanie dobra sprevdza ako odmena1804 duchovn rados a mravn krsa. Prve tak aj pravda so sebou prina rados a jas duchovnej krsy. Pravda je krsna sama v sebe. Pravda slova, racionlne vyjadrenie poznania stvorenej i nestvorenej skutonosti s potrebn lovekovi obdarenmu rozumom. Ale pravda me njs aj in, dopajce formy udskho vyjadrenia, najm ke treba vyvola v mysli to, o je v tejto pravde nevysloviten, hlbiny udskho srdca, povznesenia due a tajomstvo Boha. Ete skr ako sa Boh zjavuje lovekovi v slovch pravdy,341 zjavuje sa mu univerzlnou reou stvorenia, ktor je dielom jeho Slova, jeho mdrosti: z poriadku a harmnie vesmru, ktor objavuje diea i vedec, z vekosti a krsy stvoren mono toti analogicky pozna ich Stvoritea, 244 2129 ve ich stvoril prapvodca krsy (Md 13, 3).

[Mdros] je dychom Boej moci a ist vron slvy Vemohceho. Preto sa jej ni neist dotkn neme. Ve je odblesk venho svetla, zrkadlo Boej moci bez kvrny a obraz jeho dobroty (Md 7, 25-26). Krajia je ne slnko a prevyuje vetky shvezdia. V porovnan so svetlom iari jasnejie, lebo za nm nasleduje noc, ale proti mdrosti zloba ni nezme (Md 7, 29-30). Zamiloval som sa do jej krsy (Md 8, 2).

2501lovek stvoren na Bo obraz (Gn 1, 26) vyjadruje pravdu o svojom vzahu k Bohu Stvoriteovi aj krsou svojich umeleckch diel. Umenie je toti formou typicky udskho vyjadrovania, je darovanou hojnosou vntornho bohatstva udskej bytosti presahujcou hadanie ivotnch potrieb, ktor je spolon vetkm ivm tvorom. Umenie vznikajce z talentu darovanho Stvoriteom a z silia samho loveka je formou praktickej mdrosti, ktor spja poznanie so zrunosou, 245 aby pravde nejakej skutonosti dala formu v rei prstupnej zraku alebo sluchu. Umenie tak m ist podobnos s innosou Boha vo stvoren,339 a to v miere, v akej sa inpiruje pravdou bytost a lskou k nim. Umenie, ako kad in udsk innos, nem svoj absoltny cie v sebe, ale je zameran na posledn cie loveka a tento cie ho zoachuje. 246

2502Posvtn umenie je pravdiv a krsne,1156-1162 ke svojou formou zodpoved vlastnmu poslaniu: vo viere a adorcii pripomna a oslavova transcendentn tajomstvo Boha, zvrchovan neviditen krsu pravdy a lsky, ktor sa zjavila v Kristovi, ktor je odblesk jeho slvy a obraz jeho podstaty (Hebr 1, 3) a v ktorom telesne prebva cel plnos bostva (Kol 2, 9), ako aj duchovn krsu, ktor sa odzrkaduje v preblahoslavenej Panne Mrii, v anjeloch a svtch. Prav posvtn umenie privdza loveka k adorcii, k modlitbe a k lske k Bohu, Stvoriteovi a Spasiteovi, Svtmu a Posvtiteovi.

2503Preto sa biskupi maj osobne alebo prostrednctvom delegtov stara o to, aby sa podporovalo posvtn umenie, star i nov, vo vetkch jeho formch, a s rovnakou svedomitou starostlivosou odstraova z liturgie a bohosluobnch budov vetko, o nie je v slade s pravdou viery a s autentickou krsou posvtnho umenia. 247
Zhrnutie

2504Nevyslov kriv svedectvo proti svojmu blnemu (Ex 20, 16). Kristovi uenci si obliekli novho loveka, ktor je stvoren poda Boha v spravodlivosti a pravej svtosti (Ef 4, 24).

2505Pravdivos alebo pravdovravnos je nos, ktor spova v tom, e sa lovek prejavuje pravdiv vo svojich skutkoch a svojimi slovami hovor pravdu, priom sa vystrha dvojtvrnosti, pretvrky a pokrytectva.

2506Kresan sa nem hanbi za svedectvo v prospech nho Pna (porov. 2 Tim 1, 8) skutkom ani slovom. Muenctvo je najvyie svedectvo o pravde viery.

2507Repektovanie dobrho mena a cti osb zakazuje kad postoj a kad slovo ohovrania alebo osoovania.

2508Lo spova v tom, e niekto hovor nepravdu s myslom oklama blneho.

2509Previnenie proti pravde vyaduje npravu.

2510Zlat pravidlo pomha rozozna v konkrtnych situcich, i sa m vyjavi pravda tomu, kto sa na u pta, alebo nie.

2511Sviatostn tajomstvo je neporuiten. 248 radn tajomstv sa maj zachovva. Tajn informcie kodliv blnemu sa nesm rozirova.

2512Spolonos m prvo na informcie, ktor sa zakladaj na pravde, slobode a spravodlivosti. Pri pouvan spoloenskch komunikanch prostriedkov treba zachova miernos a uloi si disciplnu.

2513Krsne umenia, ale najm posvtn umenie sa svojou povahou zameriavaj na nekonen Boiu krsu, ktor maj nejakm spsobom vyjadri v udskch dielach, a s tm viac zasvten Bohu a povzneseniu jeho chvly a slvy, m viac maj za cie iba to, aby svojimi dielami o najviac prispeli k nbonmu zameraniu udskch mysl na Boha. 249
9. lnok
Deviate prikzanie

Nebude iadostivo ti po dome svojho blneho. Nebude ti po manelke svojho blneho ani po jeho sluhovi, ani po slke, ani po volovi, ani po oslovi, ani po niom, o patr tvojmu blnemu (Ex 20, 17).

Kad, kto na enu had iadostivo, u s ou scudzoloil vo svojom srdci (Mt 5, 28).

2514Svt Jn rozliuje tri druhy nezriadenej tby377400 alebo iadostivosti: iadostivos tela, iadostivos o a pchu ivota. 250 Poda katolckej katechetickej tradcie deviate prikzanie zakazuje telesn iadostivos; desiate zakazuje nezriaden tbu po cudzom majetku.

2515Z etymologickho hadiska iadostivos (concupiscentia)405 me oznaova kad siln formu udskej tby. Kresansk teolgia jej dala osobitn vznam hnutia zmyslovej tby (appetitus sensibilis), ktor odporuje innosti udskho rozumu. Svt Pavol ju stotouje s bojom, ktor vedie telo... proti duchu. 251 iadostivos pochdza z neposlunosti prvotnho hriechu. 252 Vna neporiadok do morlnych schopnost loveka, a hoci sama v sebe nie je vinou, pobda loveka pcha hriechy. 253

2516U v samom loveku, pretoe je zloen bytos362 - duch a telo - jestvuje urit naptie a odohrva sa urit boj nklonnost medzi duchom a telom. Ale tento boj patr v skutonosti k dedistvu hriechu, je jeho nsledkom a zrove potvrdenm. Je sasou kadodennej sksenosti duchovnho boja:407

Je jasn, e Apotol ani neznevauje, ani nezavrhuje telo, ktor tvor s duchovnou duou prirodzenos loveka a jeho osobn povahu subjektu. Naopak, hovor o skutkoch alebo skr o stlych dispozcich - nostiach a nerestiach - morlne dobrch alebo zlch, ktor s ovocm poslunosti (v prvom prpade) alebo odporu (v druhom prpade) vzhadom na spasiten psobenie Ducha Svtho. Preto Apotol pe: ,Ak ijeme v Duchu, poda Ducha aj konajme' (Gal 5, 25). 254
I. Oisovanie srdca

2517Srdce je sdlo morlnej osobnosti:368 Lebo zo srdca vychdzaj zl mylienky, vrady, cudzolostv, smilstv (Mt 15, 19). Boj proti telesnej iadostivosti zaha v sebe oisovanie srdca a praktizovanie miernosti:1809

Zachovvaj prostotu, bu nevinn a bude ako deti, ktor nepoznaj zlobu niiacu ivot ud. 255

2518ieste blahoslavenstvo hovor: Blahoslaven istho srdca, lebo oni uvidia Boha (Mt 5, 8). ist srdcom s t, o svoj rozum a svoju vu dvaj do sladu s poiadavkami Boej svtosti najm v troch oblastiach: v lske, 256 v istote alebo sexulnej poctivosti, 257 94 v lske k pravde a v pravej viere. 258 Medzi istotou srdca, tela a viery je vntorn sptos:

Veriaci maj veri lnky Vyznania viery, aby veriac podriadili sa Bohu, podriaden poestne ili, poestne ijc, oisovali si srdce a s oistenm srdcom chpali, o veria. 259 158

2519Tm, o maj ist srdce,2548 je prisben, e uvidia Boha z tvre do tvre a e mu bud podobn. 260 istota srdca je predpokladom videnia Boha. U teraz ns rob schopnmi vidie vetko z hadiska Boha2819 a prijma druhho ako blneho; dovouje nm vnma udsk telo, vlastn i telo blneho, ako chrm Ducha Svtho, prejav Boej krsy.2510
II. Boj o istotu

2520Krst udeuje tomu, kto ho prijma, milos oistenia1264 od vetkch hriechov. Ale pokrsten mus naalej bojova proti iadostivosti tela a nezriadenm tbam. S Boou milosou dosiahne vazstvo:

    * prostrednctvom nosti a daru istoty,2337 lebo istota umouje milova primnm a nerozdelenm srdcom;
    * prostrednctvom istho myslu,1752 ktor spova v zameran na prav cie loveka: pokrsten sa sna prostm okom vo vetkom njs a plni Boiu vu; 261
    * prostrednctvom istho pohadu,1762 vonkajieho i vntornho; ovldanm citov a obrazotvornosti; odmietanm akejkovek zuby v neistch mylienkach, ktor pobdaj k odvrteniu sa od cesty Boch prikzan: Pohad vzbudzuje ve u nerozumnch (Md 15, 5);
    * prostrednctvom modlitby:2846

Myslel som si, e zdranlivos je vo vlastnch silch, o ktorch som si bol vedom, e ich nemm, kee som bol tak hlpy, e som nevedel..., e nik neme by zdranliv, ak mu [to] ty ned. Zaiste by si [mi to] bol dal, keby som bol klopal vntornm vzdychanm na tvoj sluch a s pevnou vierou zloil na teba svoju staros. 262

2521istota si vyaduje cudnos, ktor je integrlnou sasou miernosti. Cudnos chrni intimitu osoby. Znamen odmieta odhaovanie toho, o m zosta skryt. Je zameran na istotu a sved o jej chlostivosti. Usmeruje pohady a gest v slade s dstojnosou osb a vzahu, ktor ich spja.

2522Cudnos chrni tajomstvo osb a ich lsky.2492 Nabda k trpezlivosti a k umiernenosti v bostnom vzahu; vyaduje, aby sa plnili podmienky daru a definitvneho vzjomnho zvzku mua a eny. Cudnos je skromnos. Vnuk vobu obleenia. Zachovva mlanie alebo zdranlivos tam, kde sa ukazuje nebezpeenstvo nezdravej zvedavosti. Stva sa diskrtnosou.

2523Jestvuje cudnos citov prve tak ako cudnos tela.2354 Cudnos citov sa naprklad vzpiera vystavovaniu udskho tela v istch reklamch s cieom vzbudi nezdrav zvedavos alebo podnecovaniu zo strany niektorch masmdi na to, aby sa zachdzalo prli aleko vo vyjavovan intmnych dvernost. Cudnos vnuk tl ivota, ktor umouje odolva vbeniam mdy a ntlaku prevldajcich ideolgi.

2524Formy, ktor berie na seba cudnos, sa poda rozlinch kultr menia. Ale cudnos vade ostva ako tuenie duchovnej dstojnosti vlastnej loveku. Rod sa s prebdzanm svedomia subjektu. Ui deti a dospievajcich cudnosti znamen prebdza v nich ctu k udskej osobe.

2525Kresansk istota2344 vyaduje oistenie spoloenskho ovzduia. Od spoloenskch komunikanch prostriedkov iada tak informovanie, ktor db na ctu a diskrtnos. istota srdca oslobodzuje od rozrenho erotizmu a odmieta predstavenia, ktor podporuj nezdrav zvedavos a predstavy protiviace sa slunosti.

2526To, o sa vol uvonenos mravov,1740 zaklad sa na mylnom chpan udskej slobody. Aby sa sloboda vybudovala, treba sa najprv necha vychova morlnym zkonom. Od tch, o s zodpovedn za vchovu, treba vyadova, aby poskytovali mldei vyuovanie, ktor repektuje pravdu, hodnoty srdca a morlnu i duchovn dstojnos loveka.

2527Kristova dobr zves neprestajne obnovuje ivot1204 a kultru padlho loveka. Bojuje proti omylom a zlm, ktor pochdzaj z ustavine hroziacich zvodov hriechu, a odstrauje ich. Neprestajne oisuje a povzna mravy nrodov. Nebeskmi bohatstvami akoby zntra zroduje, upevuje, zdokonauje a v Kristovi obnovuje hodnoty ducha a vlohy kadho nroda a kadho veku. 263
Zhrnutie

2528Kad, kto na enu had iadostivo, u s ou scudzoloil vo svojom srdci (Mt 5, 28).

2529Deviate prikzanie varuje pred nezriadenou telesnou tbou alebo telesnou iadostivosou.

2530Boj proti telesnej iadostivosti zaha v sebe oisovanie srdca a praktizovanie miernosti.

2531istota srdca nm umon vidie Boha; u teraz nm umouje vidie vetko z hadiska Boha.

2532Oisovanie srdca vyaduje modlitbu, zachovvanie istoty a ist mysel a pohad.

2533istota srdca si vyaduje cudnos, ktor je trpezlivosou, skromnosou a diskrtnosou. Cudnos chrni intimitu osoby.
1.0 lnok
Desiate prikzanie

Nebude iadostivo ti... po niom, o patr tvojmu blnemu! (Ex 20, 17). Nebude ti po dome svojho blneho ani po jeho poli, ani po jeho sluhovi, ani po jeho slke, ani po jeho volovi, ani po jeho oslovi, ani po niom, o mu patr! (Dt 5, 21).

Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce (Mt 6, 21).

2534Desiate prikzanie rozvja a dopa deviate, ktor sa vzahuje na telesn iadostivos. Desiate zakazuje tbu po cudzom majetku. T je koreom krdee, lpee a podvodu, ktor zakazuje siedme prikzanie. iadostivos o (1 Jn 2, 16) vedie k nsilnosti a nespravodlivosti, ktor s zakzan piatym prikzanm. 264 Chamtivos, podobne ako smilstvo, m pvod v modloslube,2112 ktor je zakzan v prvch troch predpisoch Zkona. 265 Desiate prikzanie sa vzahuje na mysel srdca;2069 spolu s deviatym zha vetky prkazy Zkona.
I. Nezriadenos iadostivost

2535Zmyslov tba ns pobda na to, aby sme tili po prjemnch veciach, ktor nemme. Time sa naprklad najes, ke sme hladn, alebo sa zohria, ke nm je zima. Takto tby s samy v sebe dobr, ale asto prekrauj rozumn mieru a nutkaj ns,1767 aby sme neprvom tili po tom, o nm nepatr, ale patr druhm alebo sa im to dlhuje.

2536Desiate prikzanie zakazuje chamtivos a tbu bez miery si privlastova pozemsk dobr.2445 Zakazuje nezriaden iadostivos pochdzajcu z nemiernej tby po bohatstve a jeho moci. Zakazuje aj tbu dopusti sa takej nespravodlivosti, ktorou by sa pokodilo blnemu na jeho pozemskom majetku.

Ke Zkon varuje: ,Nebude iadostivo ti', tieto slov maj ten zmysel, aby sme krotili svoje iadostiv tby po cudzch veciach. Lebo smd iadostivej tby po cudzch veciach je nesmierny a nekonen a nikdy sa neuti, ako je napsan: ,Lakomec sa nikdy nenasti peniazmi' (Kaz 5, 9). 266

2537Toto prikzanie sa neporu, ak niekto ti nadobudn veci, ktor patria blnemu, pokia to chce dosiahnu spravodlivmi prostriedkami. Tradin katechza realisticky poukazuje na tch, ktor viac ako in trpia neresou chamtivosti a ktorch preto treba horlivejie napomna, aby zachovvali toto prikzanie:

S to... [t] obchodnci..., ktor si elaj nedostatok vec a drahotu tovaru a ako znaj, e okrem nich s aj in, ktor predvaj alebo kupuj, a to preto, aby sami mohli drahie predva alebo lacnejie kupova. V tejto veci podobne hreia aj t, o si elaj, aby druh trpeli ndzu, aby sa takm spsobom - i u predajom, alebo kpou - sami obohatili. Podobne hreia aj lekri, ktor si elaj choroby, alebo prvnici, ktor tia po dleitch a poetnch sdnych sporoch a procesoch. 267

2538Desiate prikzanie vyaduje odstrni z udskho srdca zvis.2317 Ke prorok Ntan chcel kra Dvida povzbudi k tosti, vyrozprval mu prbeh o chudobnom, ktor mal iba jednu oveku, s ktorou zaobchdzal ako s vlastnou dcrou, a o bohovi, ktor napriek tomu, e mal mnostvo svojich std, zvidel tomu chudobnmu a nakoniec mu jeho oveku ukradol. 268 Zvis me privies k najhorm zloinom. 269 391 Zvisou diabla... prila na svet smr (Md 2, 24).

Stojme navzjom proti sebe a zvis [nm] zrejme podva zbrane... Ke vetci konme tak, aby sme zniili [Kristovo telo], ak to raz bude koniec?... Kristovo... telo sme usmrtili... A hoci sa vetci volme dmi, predsa sa navzjom nezname - tak ako div zvery. 270

2539Zvis je jednm z hlavnch hriechov.1866 Oznauje smtok, ktor lovek pociuje nad dobrom blneho, a nemiernu tbu prisvoji si toto dobro, hoci aj neoprvnene. Ke el blnemu vek zlo, je to smrten hriech.

Svt Augustn v zvisti videl diabolsk hriech. 271

Zo zvisti sa rod nenvis, ohovranie, osoovanie, rados z neastia blneho, ale smtok z jeho astia. 272

2540Zvis je jednou z foriem smtku, a teda je odmietnutm lsky; pokrsten m proti nej bojova dobroprajnosou.1829 Zvis asto pochdza z pchy; pokrsten sa m usilova i v pokore:

Chcel by som, aby bol Boh mnou oslven. - Te sa teda, ke brat vynik, a Boh bude tebou oslven. A vetci bud hovori ,Nech je zveleben Boh', ktor m takch sluobnkov, o plne premohli zvis a vzjomne sa teia z dobier druhch. 273
II. Tby Ducha

2541Ekonmia zkona a milosti odvracia udsk srdce od chamtivosti a zvisti; uvdza ho do tby po najvyom Dobre;17182764 poa ho o tbach Ducha Svtho, ktor nasycuje srdce loveka.

Boh prisben vdy varoval loveka pred zvodmi397 toho, o sa od poiatku zd najedenie chutn, na pohad krsne a na poznanie vbiv (Gn 3, 6).

2542Zkon dan Izraelu nikdy nebol dostaujci na ospravodlivenie1963 tch, o mu boli podriaden; ba stal sa nstrojom iadostivosti. 274 Nezhoda medzi chcenm a konanm 275 poukazuje na konflikt medzi Bom zkonom, ktor je zkonom rozumu, a inm zkonom, ktor ma rob zajatcom zkona hriechu, ktor je v mojich doch (Rim 7, 23).

2543Ale teraz sa zjavila Boia spravodlivos bez zkona1992 a dosveduj ju Zkon i Proroci: Boia spravodlivos skrze vieru v Jeia Krista pre vetkch, o veria (Rim 3, 21-22). Odvtedy veriaci v Krista ukriovali telo s jeho vami a iadosami (Gal 5, 24); vedie ich Duch 276 a riadia sa tbami Ducha. 277
III. Chudoba srdca2443-2449

2544Jei prikazuje svojim uenkom, aby mu dali prednos pred vetkm a pred vetkmi a navrhuje im, aby sa zriekli vetkho, o maj, 278 pre neho a pre evanjelium. 279 Krtko pred svojm umuenm im dal za prklad chudobn jeruzalemsk vdovu, ktor pri svojej chudobe dala vetko, o mala na ivobytie. 280 Prkaz odpta sa od bohatstva je zvzn pre vstup do nebeskho krovstva.544

2545Vetci veriaci v Krista sa maj snai sprvne usmerova svoje nklonnosti, aby im pouvanie pozemskch vec a lipnutie na bohatstve proti duchu evanjeliovej chudoby neprekalo v sil o dokonal lsku. 281 2013

2546Blahoslaven chudobn v duchu (Mt 5, 3). Blahoslavenstv zjavuj poriadok astia a milosti, krsy a pokoja.1716 Jei veleb rados chudobnch, ktorch u je Boie krovstvo. 282

Domnievam sa, e Slovo nazva chudobou v duchu dobrovon pokoru ducha a ako prklad tejto [pokory] nm Apotol predklad chudobu Boha, ke hovor: ,Ktor, hoci bol bohat, stal sa pre ns chudobnm' (2 Kor 8, 9). 283

2547Jei sa sauje na bohatch, lebo nachdzaj svoju techu v hojnosti majetkov (Lk 6, 24). Nech teda pyn vyhadvaj a obubuj pozemsk majetky: Blahoslaven vak chudobn v duchu, lebo ich je nebesk krovstvo. 284 Odovzdanos do prozretenosti nebeskho Otca oslobodzuje305 od ustarostenosti o zajtrajok. 285 Dvera v Boha pripravuje loveka na blahoslavenstvo chudobnch. Oni uvidia Boha.
IV. Chcem vidie Boha

2548Tba po pravom ast oslobodzuje loveka od nezriadenej nklonnosti k bohatstvm tohto sveta, aby sa zavila vo viden Boha2519 a v jeho blaenosti. Prisbenie [vidie Boha] je tak vek, e presahuje najvyiu hranicu blaenosti... Lebo vidie znamen v Psme to ist ako vlastni... Kto teda vid Boha, tm, e vid, dosiahol, okovek sa pota medzi dobr. 286

2549Svt ud m s pomocou milosti zhora bojova, aby dosiahol dobr, ktor Boh subuje. Aby veriaci v Krista mohli vlastni a vidie Boha, umtvuj svoje iadostivosti a s Boou milosou vazia nad zvodmi rozkoe a moci.2015

2550Na tejto ceste dokonalosti Duch a nevesta volaj tch, o ich povaj, 287 k dokonalmu spoloenstvu s Bohom:

Tam bude opravdiv slva, kde nikto... nebude chvlen ani omylom, ani lichotenm; skuton pocta, ktor sa neodoprie nikomu, kto je jej hoden, a neudel sa iadnemu nehodnmu; ale ani sa jej nebude doadova nikto nehodn, kde bude pripusten iba ten, kto je hoden; [tam bude] opravdiv pokoj, kde nikto nebude zna nijak protivenstv ani od seba samho, ani od druhho. Odmenou za nos bude on, ktor dal nos a prisbil sm seba, nad ktorho neme by ni lepie a vie... ,Ja budem ich Bohom a oni bud mojm udom' (Lv 26, 12)... Tak sa toti sprvne chpe i to, o hovor Apotol: ,Aby bol Boh vetko vo vetkch' (1 Kor 15, 28). On bude cieom naich tob,314 on, ktorho budeme vidie bez konca, milova bez prestenia a chvli bez navy. Tento dar, tto lska, tto innos bud isto spolon vetkm ako sm ven ivot. 288
Zhrnutie

2551Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce (Mt 6, 21).

2552Desiate prikzanie zakazuje nezriaden iadostivos pochdzajcu z nemiernej tby po bohatstve a jeho moci.

2553Zvis je smtok, ktor lovek pociuje nad dobrom druhho, a nemierna tba prisvoji si toto dobro. Je jednm z hlavnch hriechov.

2554Pokrsten bojuje proti zvisti dobroprajnosou, pokorou a odovzdanosou do Boej prozretenosti.

2555Veriaci v Krista ukriovali telo s jeho vami a iadosami (Gal 5, 24); vedie ich Duch a riadia sa jeho tbami.

2556Odptanie sa od bohatstva je nevyhnutn na vstup do nebeskho krovstva. Blahoslaven chudobn v duchu (Mt 5, 3).

2557lovek pln tby hovor: Chcem vidie Boha. Smd po Bohu uha voda venho ivota. 289
tvrt as
Kresansk modlitba
Prv oddiel
Modlitba v kresanskom ivote

2558Vek je tajomstvo viery. Cirkev ho vyznva v Apotolskom vyznan viery (prv as) a slvi vo sviatostnej liturgii (druh as), aby sa ivot veriacich pripodobnil Kristovi v Duchu Svtom na slvu Boha Otca (tretia as). Toto tajomstvo si teda vyaduje, aby ho veriaci verili, slvili a z neho ili v ivom a osobnom vzahu so ivm a pravm Bohom. Tmto vzahom je modlitba.
o je modlitba?

Pre ma je modlitba vzletom srdca, jednoduchm pohadom na nebo, vkrikom vanosti a lsky v skke i v radosti. 1
Modlitba ako Bo dar

2559Modlitba je povznesenie due k Bohu alebo prosba k Bohu o vhodn dobr. 2 Z akej pozcie hovorme, ke sa modlme? Z vok naej pchy a naej vlastnej vle alebo z hlbn ( 130, 1) ponenho a skrenho srdca? Kto sa poniuje, bude poven. 3 Ponenos je zkladom modlitby. My nevieme ani to, za o sa mme modli, ako treba (Rim 8, 26). Ponenos je predpokladom, aby sme dostali nezaslen dar modlitby: lovek je pred Bohom obrk. 4

2560Keby si poznala Bo dar (Jn 4, 10). Ndhera modlitby sa ukazuje prve tam, na okraji studn, kam prichdzame hada pre seba vodu. Tam prichdza Kristus v strety kadmu lovekovi, had ns prv a pros, aby sme sa mu dali napi. Jei je smdn. Jeho prosba vychdza z hlbn Boha, ktor po ns ti. Modlitba, i to vieme, alebo nie, je stretnutie Boieho smdu s nam smdom. Boh m smd po tom, aby sme mali smd po om. 5

2561Ty by si poprosila jeho a on by ti dal iv vodu (Jn 4, 10). Naa prosebn modlitba je paradoxne odpoveou. Odpoveou na sanos ivho Boha: Ma opustili, prame ivch vd, aby si vykopali popraskan cisterny (Jer 2, 13); odpoveou viery na nezaslen prsub spsy, 6 odpoveou lsky na smd jednorodenho Syna. 7
Modlitba ako zmluva

2562Odkia pochdza modlitba loveka? Nech je re modlitby akkovek (gest, slov), modl sa cel lovek. Ke vak chce Psmo oznai miesto, odkia vyviera modlitba, hovor niekedy o dui alebo o duchu, ale najastejie o srdci (viac ne tisc rz). Modl sa srdce. Ak je vzdialen od Boha, vyjadrenie modlitby je mrne.

2563Srdce je prbytok, kde sa zdriavam, kde bvam (poda semitskho alebo biblickho spsobu vyjadrenia: kam zostupujem). Je to n skryt stred, nedostupn nmu rozumu ani inm. Jedine Bo Duch ho me preskma a pozna. Je to miesto rozhodovania, a to v najvej hbke naich psychickch sklonov. Je to miesto pravdy, kde si volme ivot alebo smr. Je to miesto stretnutia, lebo - stvoren na Bo obraz - ijeme vo vzahu: je to miesto zmluvy.

2564Kresansk modlitba je zmluvn vzah medzi Bohom a lovekom v Kristovi. Je to innos Boha a loveka. Vychdza z Ducha Svtho a z ns, je celkom zameran na Otca v spojen s udskou vou Boieho Syna, ktor sa stal lovekom.
Modlitba ako spoloenstvo

2565V Novej zmluve je modlitba ivm vzahom Boch det k ich nekonene dobrmu Otcovi, k jeho Synovi Jeiovi Kristovi a k Duchu Svtmu. Milos Krovstva je kontemplcia svtej a vzneenej Trojice..., ktor sa cel spja s celm duchom [loveka]. 8 ivot modlitby teda znamen by stle v prtomnosti trojsvtho Boha a v spoloenstve s nm. Toto spoloenstvo ivota je mon vdy, lebo krstom sme sa stali jedno s Kristom. 9 Modlitba je kresansk natoko, nakoko je spoloenstvom s Kristom a ri sa v Cirkvi, ktor je jeho telom. Jej rozmermi s rozmery Kristovej lsky. 10
Prv kapitola
Zjavenie modlitby
Veobecn povolanie k modlitbe

2566lovek had Boha. Stvorenm Boh povolva kad bytie z nioty k jestvovaniu. lovek, ovenen slvou a cou296 ( 8, 6), je - po anjeloch - schopn uzna, e Pnovo meno je vzneen... na celej zemi ( 8, 2). Aj po tom, o lovek hriechom stratil podobnos s Bohom,355 zostva na obraz svojho Stvoritea. Zachovva si tbu28 po tom, ktor ho vol k jestvovaniu. Vetky nboenstv svedia o tomto bytostnom hadan loveka. 1

2567Boh prv vol loveka. i u lovek zabudne na svojho Stvoritea alebo sa skrva aleko od jeho tvre, i sa u enie za svojimi idolmi, alebo obviuje bostvo, e ho opustilo, iv a prav Boh nenavne vol kadho loveka k tajomnmu stretnutiu v modlitbe.30 Tento krok lsky vernho Boha je v modlitbe vdy prv, krok loveka je vdy odpoveou. Postupne ako sa Boh zjavuje a zjavuje loveka jemu sammu,142 modlitba sa jav ako vzjomn volanie, ako drma zmluvy. Tto drma prostrednctvom slov a skutkov angauje srdce. Odhauje sa v priebehu celch dejn spsy.
1. lnok
V Starom zkone

2568Zjavenie modlitby410 sa v Starom zkone uskutouje medzi pdom a pozdvihnutm loveka, medzi bolestnm zvolanm Boha na svoje prv diea: Kde si?... o si to urobila?1736 (Gn 3, 9. 13) a odpoveou jednorodenho Syna pri jeho prchode na svet: Ha, prichdzam..., aby som plnil tvoju vu Boe (Hebr 10, 7). 2 Tak je modlitba spojen s dejinami ud, je vzahom k Bohu v udalostiach dejn.2738
Stvorenie - Prame Modlitby

2569lovek sa modl,288 vychdzajc predovetkm zo skutonost stvorenia. Prvch dev kapitol knihy Genezis opisuje tento vzah k Bohu ako belovu obetu prvotn zo stda, 3 ako Enochovo vzvanie Boieho mena, 4 ako chodenie s Bohom. 5 Noemova obeta je Bohu prjemn.58 Boh ho poehnva a skrze neho poehnva cel stvorenie, 6 lebo jeho srdce je spravodliv a bezhonn: aj on kral s Bohom. 7 Tomuto druhu modlitby sa venuje mnostvo spravodlivch vo vetkch nboenstvch.

Boh vo svojej trvalej zmluve so vetkmi ivmi bytosami 8 vdy vol ud, aby sa k nemu modlili.59 Ale modlitbu v Starom zkone Boh zjavuje predovetkm od ias nho praotca Abrahma.
Prisbenie a modlitba viery

2570Len o ho Boh vyzve, Abrahm sa vydva na cestu, ako mu to rozkzal Pn (Gn 12, 4). Jeho srdce je plne podriaden slovu, poslcha. Povanie srdca, ktor sa rozhoduje poda Boha,145 je pre modlitbu podstatn, km slov maj vznam iba vo vzahu k nemu. Abrahmova modlitba sa vak vyjadruje predovetkm skutkami: vade, kde sa zastav, tento mu mlania stavia Pnovi oltr. A neskr sa objav jeho prv slovn modlitba: zastret sanos pripomnajca Bohu jeho prisbenia, ktor akoby sa neplnili. 9 Takto sa u od zaiatku ukazuje jeden z aspektov drmy modlitby: skka viery v Boiu vernos.

2571Pretoe patriarcha Abrahm uveril Bohu 10 a kra v jeho prtomnosti a poda zmluvy s nm, 11 je pripraven prija do svojho stanu svojho tajomnho Hosa:494 je to obdivuhodn pohostinstvo v Mamre, predohra zvestovania pravho Syna prisbenia. 12 Kee Boh sa mu zdveril so svojm plnom, Abrahmovo srdce je od tej chvle v slade so scitom svojho Pna s umi a odvauje sa prihovra za nich so smelou dverou. 13 2635

2572Ako posledn oistenie jeho viery sa iada od Abrahma, ktor dostal prisbenia (Hebr 11, 17), aby obetoval syna, ktorho mu dal Boh. Jeho viera neochabuje: Boh si obstar barnka na zpaln obetu (Gn 22, 8); usudzoval toti, e Boh m moc aj z mtvych vzkriesi (Hebr 11, 19). Takto sa otec veriacich stva podobnm Otcovi, ktor neuetr vlastnho Syna, ale vyd ho za ns vetkch. 14 603 Modlitba obnovuje v lovekovi podobnos s Bohom a dva mu as na moci Boej lsky, ktor dva spsu mnohm. 15

2573Boh obnovuje svoje prisbenie Jakubovi, praotcovi dvanstich kmeov Izraela. 16 Prv ne mal Jakub eli svojmu bratovi Ezauovi, bojuje cel noc s niekm tajomnm, ktor odmieta prezradi svoje meno, ale poehn ho skr, ako ho na svitan opust. Duchovn tradcia Cirkvi videla v tomto rozprvan symbol modlitby ako zpasu viery a vazstva vytrvalosti. 17 162
Moji a modlitba sprostredkovatea

2574Ke sa zana uskutoova prisbenie (Paschou, exodom, ie vchodom z Egypta, darom Zkona a uzavretm Zmluvy),62 Mojiova modlitba je chvatnm obrazom modlitby prhovoru, ktor sa naplno uskuton v tom, ktor je jedin prostrednk medzi Bohom a umi - lovek Kristus Jei (1 Tim 2, 5).

2575Aj tu Boh prichdza prv.205 Vol na Mojia z horiaceho kra. 18 Tto udalos zostane jednm z prvotnch predobrazov modlitby v idovskej i kresanskej duchovnej tradcii. Ve ak Boh Abrahma, Izka a Jakuba vol svojho sluobnka Mojia, je to preto, e je ivm Bohom, ktor chce, aby udia ili. Zjavuje sa, aby ich spasil, ale nie sm ani proti ich vli: povolva Mojia, aby ho poslal, aby ho pridruil k svojmu scitu, k svojmu dielu spsy. V tomto poslan je akoby penliv Boia prosba a Moji po dlhej diskusii prispsob svoju vu vli Boha Spasitea. Ale v tomto rozhovore, v ktorom sa Boh zdveruje, sa Moji u aj modli: zdrha sa, namieta a predovetkm kladie otzky. A prve v odpovedi na jeho otzku mu Pn prezrad svoje nevslovn meno, ktor sa zjav v jeho vekch skutkoch.

2576Teda Pn sa rozprval s Mojiom z tvre do tvre,555 ako ke sa niekto rozprva so svojm priateom (Ex 33, 11). Mojiova modlitba je typick pre kontemplatvnu modlitbu, vaka ktorej je Bo sluobnk vern svojmu poslaniu. Moji sa asto a dlho rozprva s Pnom, vystupuje na vrch, aby ho poval a naliehavo prosil, a potom zostupuje k udu, aby mu opakoval slov jeho Boha a aby ho viedol: V celom mojom dome on je najvernej a ja sa s nm rozprvam od st k stam, otvorene, a nie v hdankch (Nm 12, 7-8); ve Moji bol muom vemi tichm, tichm ako vetci ostatn udia na svete (Nm 12, 3).

2577V tomto dvernom vzahu k vernmu Bohu, ktor je zhovievav a vemi milostiv, 19 210 Moji erpal silu a hevnatos na svoje orodovanie. Nepros za seba, ale za ud, ktor si Boh zskal. Moji oroduje u poas boja s Amalekitmi 20 alebo aby dosiahol Mriino uzdravenie. 21 2635 Ale najm po odpadnut udu si stal v prielome pred Boha ( 106, 23), aby zachrnil ud. 22 Dvody jeho modlitby (orodovanie je tie tajomn zpas) bud podnecova odvahu vekch postv modlitby idovskho udu, ako aj Cirkvi:214 Boh je lska, a teda je spravodliv a vern; neme si protirei, mus sa rozpamta na svoje obdivuhodn skutky; ide o jeho slvu, neme opusti tento ud, ktor nesie jeho meno.
Dvid a krova modlitba

2578Modlitba Boieho udu sa bude rozvja v tieni Boieho prbytku, t. j. Archy zmluvy a neskr Chrmu. Predovetkm vodcovia udu - pastieri udu a proroci - bud ho ui modli sa. Samuel ako diea sa musel naui od svojej matky Anny, ako st pred Pnom, 23 a od kaza Hliho, ako pova Pnovo slovo: Hovor, Pane, tvoj sluobnk pova (1 Sam 3, 9-10). Neskr aj on spozn cenu a dleitos modlitby orodovania: Aj odo ma nech je aleko, eby som sa prehreil proti Pnovi a eby som sa prestal za vs modli! Ba budem vs ui dobrej a pravej ceste (1 Sam 12, 23).

2579Dvid je v plnom zmysle slova krom709 poda Boieho srdca, pastierom udu, ktor sa modl za svoj ud a v jeho mene, je ten, ktorho oddanos Boej vli, oslava Boha a kajcnos bud vzorom modlitby pre ud. Jeho modlitba, modlitba Boieho pomazanho,436 je vernou oddanosou Boiemu prisbeniu, 24 lskyplnou a radostnou dverou v toho, ktor jedin je Kr a Pn. V almoch je Dvid, inpirovan Duchom Svtm, prvm prorokom idovskej a kresanskej modlitby. Modlitba Jeia Krista, pravho Mesia a Dvidovho syna, zjav a napln zmysel tejto modlitby.

2580Jeruzalemsk chrm, dom modlitby,583 ktor chcel vybudova Dvid, bude dielom jeho syna alamna. Modlitba posviacky chrmu 25 sa opiera o Boie prisbenie a o Boiu zmluvu, o inn prtomnos Boieho mena uprostred svojho udu a o pripamtanie si obdivuhodnch skutkov pri vchode z Egypta (exodus). Kr pritom dvha ruky k nebu a pros Pna za seba, za vetok ud, za budce pokolenia, za odpustenie ich hriechov a za ich kadodenn potreby, aby vetky nrody vedeli, e Pn je jedin Boh a e srdce jeho udu celkom patr jemu.
Eli, proroci a obrtenie srdca

2581Chrm mal by pre Bo ud miestom jeho vchovy k modlitbe: pte, sviatky, obety, veern obe, kadidlo, predkladn chleby, vetky tieto znaky svtosti a slvy najvyieho1150 a celkom blzkeho Boha boli vzvami na modlitbu a cestami modlitby. Lene obradnos asto strhvala ud k prli vonkajiemu kultu. Bola potrebn vchova vo viere a obrtenie srdca. To bolo poslanm prorokov pred vyhnanstvom i po om.

2582Eli je otcom prorokov, je z pokolenia tch, ktor hadaj Boha, ktor hadaj jeho tvr. 26 Eliovo meno - Pn je mj Boh - ohlasuje volanie udu, ktor je odpoveou na prorokovu modlitbu na vrchu Karmel. 27 Svt Jakub sa odvolva na Elia, aby ns povzbudil k modlitbe: Lebo vea zme naliehav modlitba spravodlivho (Jak 5, 16b). 28

2583Ke sa Eli vo svojom tulku pri potoku Karit nauil milosrdenstvu , u vdovu zo Sarepty viere v Boie slovo a potvrdzuje tto vieru svojou naliehavou modlitbou: Boh vracia k ivotu syna vdovy. 29

Poas obety na vrchu Karmel, ktor bola rozhodujcou skkou viery Boieho udu,696 na Eliovu prosbu, ke u bol as [veernej] obety, Pnov ohe strvi zpaln obetu. Eliove slov: Vysly ma, Pane, vysly ma! (1 Kr 18, 37) 30 preberaj vchodn liturgie v eucharistickej epiklze.

A ke sa nakoniec Eli znovu vydal pou na miesto, kde sa iv a prav Boh zjavil svojmu udu, uchlil sa podobne ako Moji do jaskyne, km neprela tajomn prtomnos Boha. 31 Ale a na vrchu Premenenia sa uke ten, ktorho tvr obaja hadali: 32 555 poznanie Boej slvy iari na tvri ukriovanho a vzkriesenho Krista. 33

2584Proroci erpaj svetlo a silu2709 na svoje poslanie v samote s Bohom. Ich modlitba nie je tekom z nevernho sveta, ale povanm Boieho slova, niekedy sporom alebo nrekom, vdy vak orodovanm, ktor oakva a pripravuje zsah Boha Spasitea, Pna dejn. 34
almy, modlitba zhromadenia

2585Od ias Dvida a do prchodu Mesia1093 svt knihy obsahuj texty modlitieb, ktor svedia o tom, ako sa stle viac prehlbovala modlitba za seba i za inch. 35 almy boli postupne zhromaden do zbierky piatich knh. almy (alebo Chvly) s vrcholnm dielom modlitby v Starom zkone.

2586almy ivia a vyjadruj modlitbu Boieho udu ako zhromadenia pri prleitosti vekch sviatkov v Jeruzaleme a kad sobotu v synaggach. Tto modlitba je nerozlune osobn i spolon. Tka sa tch, o sa modlia, i vetkch ud. Vystupuje zo Svtej zeme a zo spoloenstiev v diaspre, ale objma vetko stvorenstvo. Pripomna minul spasiten udalosti a siaha a do zavenia dejn. Pripomna Boie prisbenia, ktor sa u splnili, a oakva Mesia, ktor ich definitvne spln. almy, ktor sa Kristus modlil a ktor sa v om splnili, zostvaj zkladn pre modlitbu jeho Cirkvi. 36 1177

2587altr (zbierka almov) je kniha, v ktorej sa Boie slovo stva modlitbou loveka. V inch knihch Starho zkona slov ohlasuj skutky [vykonan Bohom pre ud] a objasuj tajomstvo, ktor je v nich obsiahnut. 37 V Knihe almov slov almistu, spievan Bohu, vyjadruj jeho spasiten diela. Ten ist Duch inpiruje Boie dielo i odpove loveka. Kristus oboje spoj. V om ns almy neprestvaj ui modli sa.2641

2588Mnohotvrne vrazov formy modlitby almov nadobdaj svoju podobu v chrmovej liturgii a zrove v srdci loveka. almy, i u ide o chvlospev, alospev alebo vakyvzdanie, o individulnu alebo spolon prosbu, o krovsk alebo ptnick spev, o poun (sapiencilne) rozjmanie, s zrkadlom vekch Boch skutkov v dejinch jeho udu i zrkadlom udskch situci, ktor almista preva. Niektor alm me odzrkadova minul udalos, ale je tak jednoduch, e sa ho pravdivo mu modli udia vetkch stavov a vetkch ias.

2589V almoch s niektor stle rty: jednoduchos a spontnnos modlitby; tba po samom Bohu prostrednctvom vetkho a so vetkm, o je vo stvoren dobr; neprjemn situcia veriaceho, ktor vo svojej uprednostujcej lske k Pnovi je vydan napospas mnostvu nepriateov a pokuen a v oakvan toho, o urob vern Boh, je ist o jeho lske a odovzdan do jeho vle. Modlitba almov je vdy preniknut chvlou,304 a preto nzov tejto zbierky dobre zodpoved tomu, o nm ponka: Chvly. Kee zbierka almov je zostaven pre kult zhromadenia, zaznieva v nej vzva na modlitbu a spieva sa na u odpove: Hallelu-Jah (Aleluja) - Chvte Pna!

o je milie ako alm? Preto krsne hovor sm Dvid: ,Chvte Pna, lebo alm je dobr; nmu Bohu nech znie radostn a krsna chvla: alm je toti zvelebovanm zo strany nroda, oslavou Boha, chvlospevom udu, jasotom vetkch, reou vetkch vec, hlasom Cirkvi, ubozvunm vyznanm viery. 38
Zhrnutie

2590Modlitba je povznesenie due k Bohu alebo prosba k Bohu o vhodn dobr. 39

2591Boh nenavne vol kadho loveka na tajomn stretnutie so sebou. Modlitba sprevdza cel dejiny spsy ako vzjomn volanie, ktorm sa Boh obracia na loveka a lovek na Boha.

2592Abrahmova a Jakubova modlitba sa jav ako zpas viery, ktor dveruje v Boiu vernos a je si ist vazstvom, ktor je prisben za vytrvalos.

2593Mojiova modlitba je odpoveou na iniciatvu ivho Boha v prospech spsy jeho udu. Je predobrazom modlitby prhovoru jedinho prostrednka, Jeia Krista.

2594Modlitba Boieho udu sa rozvja v tieni Boieho prbytku, t. j. Archy zmluvy a potom Chrmu, pod vedenm pastierov udu, najm kra Dvida, a prorokov.

2595Proroci vyzvaj na obrtenie srdca, a hoci, ako Eli, vrcne hadaj Boiu tvr, prihovraj sa za ud.

2596almy s vrcholnm dielom modlitby v Starom zkone. Maj dve neoddeliten zloky: osobn a spoloensk. Vzahuj sa na vetky rozmery dejn, lebo pripamtvaj Boie prisbenia, ktor sa u splnili, a dfaj v prchod Mesia.

2597almy, ktor sa Kristus modlil a ktor sa v om splnili, s zkladnm a trvalm prvkom modlitby jeho Cirkvi. S vhodn pre ud vetkch stavov a vetkch ias.
2. lnok
V plnosti asu

2598Drma modlitby je nm naplno zjaven v Slove, ktor sa stalo telom a prebva medzi nami. Snai sa pochopi jeho modlitbu prostrednctvom toho, o nm o nej hovoria v evanjeliu jeho svedkovia, znamen pribli sa k Svtmu, Pnovi Jeiovi, ako k horiacemu krku: najprv ho pozorova, ako sa modl, potom pova, ako ns u modli sa, aby sme napokon poznali, ako vypouje nau modlitbu.
Jei sa modl

2599Bo Syn, ktor sa stal synom Panny,470-473 poda svojho udskho srdca sa nauil aj modli. Formuly modlitby sa u od svojej matky, ktor zachovvala vo svojom srdci vetky vek veci, ktor urobil Vemohci, a premala o nich. 40 Modl sa slovami a rytmom (pravidelnm opakovanm) modlitby svojho udu v nazaretskej synagge a v Chrme.584 Ale jeho modlitba vyvierala z ovea skrytejieho pramea, ako to dva tui vo veku dvanstich rokov: Mm by tam, kde ide o mjho Otca (Lk 2, 49). Tu sa zana zjavova novos modlitby v plnosti asu:534synovsk modlitbu, ktor Otec oakval od svojich det, sa konene modl sm jeho jednoroden Syn vo svojej udskej prirodzenosti s umi a pre ud.

2600Evanjelium poda svtho Luka zdrazuje psobenie Ducha Svtho a zmysel modlitby v Kristovom poslan. Jei sa modl pred rozhodujcimi chvami svojho poslania: pred tm, ako o om vyd svedectvo Otec pri jeho krste 41 a pri jeho premenen, 42 535554 a pred tm, ako svojm umuenm uskuton pln Otcovej lsky. 43 612 Modl sa aj pred rozhodujcimi chvami, s ktormi je spojen poslanie jeho apotolov: pred vyvolenm a povolanm Dvanstich, 44 pred Petrovm vyznanm o om,858443 e je Bo Mesiᚓ, 45 a napokon sa modl, aby viera hlavy apotolov neochabla v pokuen. 46 Jeiova modlitba pred spasitenmi skutkami, ktor od neho iada Otec, aby ich vykonal, je ponenm a dveryplnm odovzdanm jeho udskej vle do lskyplnej vle Otca.

2601Raz sa [Jei] na ktoromsi mieste modlil. Ke skonil, povedal mu jeden z jeho uenkov: ,Pane, nau ns modli sa!' (Lk 11, 1). i Kristov uenk neti modli sa predovetkm preto, e vid modli sa svojho Uitea? Me sa to teda naui od Uitea modlitby. Deti sa uia modli k Otcovi tak, e pozoruj a povaj Syna.2765

2602Jei sa asto uahuje do strania, do samoty, na vrch, najradej v noci, aby sa modlil. 47 616 Pretoe pri svojom vtelen vzal na seba udsk prirodzenos, vna aj ud do svojej modlitby a obetuje ich Otcovi, ke obetuje sm seba. On, Slovo, ktor si vzalo telo, m vo svojej udskej modlitbe as na vetkom, o zakusuj jeho bratia, 48 m scit s ich slabosami, aby ich od nich oslobodil. 49 Na to ho Otec poslal. Jeho slov a jeho skutky s teda viditenm prejavom jeho modlitby v skrytosti.

2603Evanjelisti zachovali dve vslovnejie Jeiove modlitby z ias jeho verejnho inkovania. Kad z nich sa zana vzdvanm vaky.2637 V prvej 50 Jei vyznva Otca, uznva ho a zvelebuje, pretoe skryl tajomstv Boieho krovstva pred tmi, o sa povauj za mdrych, a zjavil ich malikm (chudobnm z blahoslavenstiev).2546 Jeho dojatie: no, Ote vyjadruje hbku jeho srdca, jeho shlas s tm, o sa pi Otcovi,494 a to ako ozvenu slov Nech sa stane jeho Matky vo chvli jeho poatia a ako predohru toho, o povie Otcovi vo svojej smrtenej zkosti. Cel Jeiova modlitba je v tomto lskyplnom shlase jeho udskho srdca s tajomstvom... vle Otca (Ef l, 9).

2604Druh Jeiovu modlitbu uvdza svt Jn 51 pred vzkriesenm Lazra. Tto udalos predchdza vzdvanie vaky: Ote, akujem ti, e si ma vypoul; v tom je zahrnut, e Otec vdy vypouje jeho prosbu. A Jei hne dodva: Ja som vedel, e ma vdy vypouje. Z toho vyplva, e Jei pros stle. Tak nm Jeiova modlitba, zaloen na vzdvan vaky, ukazuje, ako mme prosi: skr ako je dar udelen, Jei sa odovzdva tomu, ktor dva a ktor dva seba samho vo svojich daroch. Darca je vzcnej ako udelen dar; je poklad, v ktorom je srdce jeho Syna;478 dar sa udeuje navye. 52

Jeiova vekazsk modlitba 53 m jedinen miesto2746 v ekonmii (uskutoovan plnu) spsy. Budeme o nej uvaova na konci prvho oddielu. Zjavuje toti stle aktulnu modlitbu nho Vekaza a zrove obsahuje to, o ns Jei u v modlitbe k nmu Otcovi, ktor rozvedieme v druhom oddiele.

2605Ke prila hodina, v ktorej Jei zavi pln Otcovej lsky, nechva vytui nesmiernu hbku svojej synovskej modlitby, a to nielen pred tm, ako sa dobrovone vyd: (Ote... nie moja, ale tvoja va Lk 22, 42), ale aj vo svojich poslednch slovch na kri, kde modlitba a darovanie seba s jedno: Ote, odpus im, lebo nevedia, o robia614 (Lk 23, 34); Veru, hovorm ti: Dnes bude so mnou v raji (Lk 23, 43); ena, ha, tvoj syn... Ha, tvoja matka (Jn 19, 26-27); znim (Jn 19, 28); Boe mj, Boe mj, preo si ma opustil? (Mk 15, 34); 54 Je dokonan (Jn 19, 30); Ote, do tvojich rk poram svojho ducha (Lk 23, 46), a po ten mocn vkrik, pri ktorom vydchol a odovzdal ducha. 55

2606V tomto vkriku vtelenho Slova403 s zhrnut vetky zkosti udstva vetkch ias, podrobenho hriechu a smrti, vetky prosby a orodovania dejn spsy. A ha, Otec ich prijma a nad vetko oakvanie ich vypouje tm, e vzkriesi svojho Syna.653 Tak sa napa a zavruje drma modlitby v ekonmii (uskutoovan plnu) stvorenia a spsy.2587 V Kristovi nm altr dva k od tejto drmy. Lebo v dneku zmtvychvstania Otec hovor: Ty si mj Syn. Ja som a dnes splodil. iadaj si odo ma a dm ti do dedistva nrody a do vlastnctva cel zem ( 2, 7-8). 56

List Hebrejom dramatickmi slovami vyjadruje, ako Jeiova modlitba uskutouje vazstvo spsy: On v doch svojho pozemskho ivota so silnm vkrikom a so slzami prednal prosby a modlitby tomu, ktor ho mohol zachrni od smrti; a bol vyslyan pre svoju bohabojnos. A hoci bol Synom, z toho, o vytrpel, nauil sa poslunosti; a ke dosiahol dokonalos, stal sa pvodcom venej spsy pre vetkch, ktor ho poslchaj (Hebr 5, 7-9).
Jei u modli sa

2607Ke sa Jei modl, u tm ns u modli sa.520 Teologlna (na Boha zameran) cesta naej modlitby je jeho modlitba k Otcovi. Ale evanjelium nm podva aj Jeiovo vslovn uenie o modlitbe. Jei sa ns ako vychovvate ujma tam, kde sme, a postupne ns vedie k Otcovi. Ke sa Jei obracia na zstupy, ktor ho nasleduj, vychdza z toho, o u poznaj o modlitbe poda Starej zmluvy, a otvra ich novosti prichdzajceho Krovstva. Potom im tto novos zjavuje v podobenstvch. A napokon svojim uenkom, ktor maj by vychovvatemi modlitby v jeho Cirkvi, bude otvorene hovori o Otcovi a o Duchu Svtom.

2608U v rei na vrchu Jei drazne iada obrtenie srdca:5411430 zmierenie sa s bratom pred prinesenm obety na oltr, 57 lsku k nepriateom a modlitbu za prenasledovateov, 58 modlitbu k Otcovi v skrytosti. (Mt 6, 6), modlitbu bez mnohch slov, 59 odpanie z hbky srdca v modlitbe, 60 istotu srdca a hadanie Krovstva. 61 Toto obrtenie je plne zameran na Otca, je synovsk.

2609Ke je srdce takto rozhodnut obrti sa, u sa modli vo viere.153 Viera je synovsk primknutie sa Bohu bez ohadu na to, o ctime a chpeme. Stala sa monou, lebo milovan Syn nm otvra prstup k Otcovi.1814 Me od ns iada, aby sme hadali a klopali, lebo on sm je brna a cesta. 62

2610Ako Jei pros Otca a vzdva mu vaky prv, ne dostane jeho dary, tak aj ns u tejto synovskej odvahe: Verte, e vetko, o o v modlitbe proste, ste u dostali (Mk 11, 24). Tak je sila modlitby. Vetko je mon tomu, kto ver (Mk 9, 23) vierou, ktor nepochybuje. 63 165 Ako Jeia zarmucuje nevera jeho prbuznch (Mk 6, 6) a malovernos jeho uenkov (Mt 8, 26), tak ho napa div nad vekou vierou rmskeho stotnka 64 a kananskej eny. 65

2611Modlitba viery nespova len v tom, e hovorme: Pane, Pane, ale v tom, e si pripravme srdce, aby plnilo Otcovu vu2827 (Mt 7, 21). Jei vyzva svojich uenkov, aby vnali do modlitby tto staros o spoluprcu na Boom plne. 66

2612V Jeiovi sa priblilo Boie krovstvo (Mk 1, 15). Jei povzbudzuje k obrteniu a k viere, ale aj k bedlivosti.672 V modlitbe uenk bedl, pozorn voi tomu, ktor je a ktor prichdza, v spomienke na jeho prv prchod v krehkom tele a v oakvan jeho druhho prchodu v slve. 67 Modlitba uenkov v spojen s ich Uiteom je boj,2725 a ke bedlme v modlitbe, neupadneme do pokuenia. 68

2613Svt Luk nm zanechal tri hlavn podobenstv o modlitbe:546

Prv, o neodbytnom priateovi, 69 povzbudzuje k naliehavej modlitbe: Klopte a otvoria vm. Tomu, kto takto pros, nebesk Otec d vetko, o potrebuje, a najm Ducha Svtho, v ktorom s vetky dary.

Druh podobenstvo, o neodbytnej vdove, 70 sa zameriava na jednu z vlastnost modlitby: treba sa stle modli a neochabova, a to s trpezlivosou viery. Ale njde Syn loveka vieru na zemi, ke prde? (Lk 18, 8).

Tretie podobenstvo, o farizejovi a mtnikovi, 71 2559 sa tka ponenosti srdca, ktor sa modl: Boe, bu milostiv mne hrienikovi (Lk 18, 13). Cirkev si neprestajne osvojuje tto modlitbu slovami Krie, elison.

2614Ke Jei otvorene zveruje svojim uenkom tajomstvo modlitby k Otcovi, odhauje im, ak bude musie by ich aj naa modlitba, ke sa vrti k Otcovi vo svojej oslvenej udskej prirodzenosti. Nov je teraz prosi v jeho mene. 72 Viera v neho privdza uenkov k poznaniu Otca,434 lebo Jei je cesta, pravda a ivot (Jn 14, 6). Viera prina svoje ovocie v lske: to zna zachovva jeho slovo, jeho prikzania, zostva s nm v Otcovi, ktor ns v om miluje a natoko, e zostva v ns. Istota, e nae prosby bud vypout, sa v tejto Novej zmluve zaklad na Jeiovej modlitbe. 73

2615Ba viac, ke je naa modlitba spojen s Jeiovou,728 Otec nm d inho Teitea, aby zostal s nami naveky - Ducha Pravdy (Jn 14, 16-17). Tto novos modlitby a jej podmienok sa stva zjavnou v Jeiovej rozlkovej rei. 74 V Duchu Svtom je kresansk modlitba spoloenstvom lsky s Otcom nielen skrze Krista, ale aj v om: Doteraz ste o ni neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaa rados bola pln (Jn 16, 24).
Jei vypouje modlitbu

2616Modlitba k Jeiovi je nm u vypout poas jeho verejnho inkovania, a to prostrednctvom znamen, ktor anticipuj moc jeho smrti a zmtvychvstania. Jei vypouje modlitbu viery548 vyjadren slovami (malomocn, 75 Jairus, 76 Srofenianka, 77 kajcny zloinec 78 ) alebo mlky (t, o niesli ochrnutho loveka, 79 ena trpiaca na krvotok, ktor sa dotkla jeho iat, 80 slzy a voav olej hrienice 81 ). Naliehav prosba slepcov: Syn Dvidov, zmiluj sa nad nami! (Mt 9, 27) alebo Jeiu, syn Dvidov, zmiluj sa nado mnou! (Mk 10, 47) prela do tradcie takzvanej Jeiovej modlitby:2667 Pane, Jeiu Kriste, Bo Syn, zmiluj sa nado mnou hrienikom! i u Jei uzdravuje z choroby, alebo odpa hriechy, na prosbu, ktor ho vzva s vierou, vdy odpoved: Cho v pokoji, tvoja viera a uzdravila.

Svt Augustn obdivuhodne zha tri rozmery Jeiovej modlitby: Modl sa za ns ako n Kaz, modl sa v ns ako naa Hlava a my sa modlme k nemu ako k svojmu Bohu. Poznvajme teda n hlas v om a jeho hlas v ns. 82
Modlitba Panny Mrie

2617Mriina modlitba nm bola zjaven na svite plnosti asov.148 Pred vtelenm Boieho Syna a pred vyliatm Ducha Svtho jej modlitba jedinenm spsobom spolupracuje na dobrotivom Otcovom plne:494 vo chvli zvestovania na Kristovom poat 83 a poas Turc na formovan Cirkvi, Kristovho tela. 84 Vo viere jeho ponenej sluobnice Bo dar nachdza prijatie, na ktor Boh akal u od zaiatku ias. T, ktor Vemohci urobil plnou milosti,490 odpoved obetou celej svojej bytosti: Ha, sluobnica Pna, nech sa mi stane poda tvojho slova (Lk 1, 38). Fiat (nech sa stane) je kresansk modlitba: celkom patri jemu, pretoe on celkom patr nm.

2618Evanjelium nm zjavuje, ako sa Mria modl2674 a s vierou prihovra: v Kne 85 Jeiova matka pros svojho Syna o potrebn pre svadobn hostinu, ktor je znamenm inej hostiny, toti svadobnej hostiny Barnka, ktor na prosbu Cirkvi, svojej nevesty, dva svoje telo a svoju krv. A v hodine Novej zmluvy pri kri 86 je Mria vypout ako ena,726 nov Eva, skuton matka ijcich.

2619Preto Mriin chvlospev, 87 latinsk Magnificat, byzantsk Megalinarion, je zrove chvlospevom Boej Matky i chvlospevom Cirkvi, chvlospevom sionskej dcry i novho Boieho udu, spevom vzdvania vaky za plnos milost udelench v ekonmii spsy,724 chvlospevom chudobnch, ktorch ndej sa uskutonila splnenm prisben danch naim otcom, Abrahmovi a jeho potomstvu naveky (Lk 1, 55).
Zhrnutie

2620Dokonalm vzorom modlitby v Novom zkone je Jeiova synovsk modlitba. Jeiova modlitba, konan asto v samote, v skrytosti, zaha v sebe lskypln shlas s Otcovou vou a po kr a neochvejn dveru, e bude vypout.

2621Jei pri svojom vyuovan u svojich uenkov modli sa s istm srdcom, so ivou a vytrvalou vierou a so synovskou odvahou. Povzbudzuje ich k bedlivosti a pozva ich, aby svoje prosby predkladali Bohu v jeho mene. Jei Kristus sm vypouje prosby, s ktormi sa na neho obraciame.

2622Modlitba Panny Mrie v jej Fiat a v jej Magnificat sa vyznauje vekodunou obetou celej jej bytosti vo viere.
3. lnok
V obdob Cirkvi

2623V de Turc bol Duch prisbenia731 vyliaty na uenkov, ktor boli vetci vedno na tom istom mieste (Sk 2, 1) a oakvali ho tak, e jednomysene zotrvvali na modlitbch (Sk 1, 14). Duch, ktor u Cirkev a pripomna jej vetko, o Jei povedal, 88 bude ju vychovva aj k ivotu modlitby.

2624V prvom jeruzalemskom spoloenstve1342 sa veriaci vytrvalo zastovali na uen apotolov a na bratskom spoloenstve, na lman chleba a na modlitbch (Sk 2, 42). Toto poradie je typick pre modlitbu Cirkvi: jej modlitba sa zaklad na viere apotolov, overuje sa lskou a iv sa Eucharistiou.

2625S to predovetkm tie modlitby, ktor veriaci povaj a taj v Psme, ale ich aktualizuj, najm modlitby almov, ponc ich splnenm v Kristovi. 89 Duch Svt, ktor takto pripomna Krista1092 svojej modliacej sa Cirkvi, uvdza ju aj do plnej pravdy a vzbudzuje nov formulcie, ktor vyjadria nevyspytaten Kristovo tajomstvo psobiace v ivote, vo sviatostiach a v poslan jeho Cirkvi. Tieto nov formulcie sa rozvin vo vekch liturgickch a duchovnch tradcich.1200Formy modlitby, ako s zjaven v knonickch apotolskch spisoch, zostvaj normatvne pre kresansk modlitbu.
I. Velebenie a klaanie sa

2626Velebenie vyjadruje zkladn dynamiku kresanskej modlitby:1078 je stretnutm Boha s lovekom. Pri veleben sa Bo dar a jeho prijatie lovekom navzjom vyaduj a spjaj. Modlitba velebenia je odpoveou loveka na Boie dary. Pretoe Boh poehnva, me srdce loveka ako odpove velebi toho, ktor je zdrojom kadho poehnania.

2627Tto dynamiku vyjadruj dve zkladn formy:1083 raz velebenie vystupuje v Duchu Svtom skrze Krista k Otcovi (my velebme jeho za to, e ns poehnal); 90 inokedy vyprosuje milos Ducha Svtho, ktor skrze Krista zostupuje od Otca (on poehnva ns). 91

2628Klaanie sa (adorcia)2096-2097 je zkladnm postojom loveka, ktor sa uznva za tvora pred svojm Stvoriteom. Oslavuje vekos Pna, ktor ns stvoril, 92 a vemohcnos Spasitea, ktor ns oslobodzuje od zla. Adorcia je hlbokm sklonenm sa ducha pred Krom slvy ( 24, 9-10) a ctivm mlanm pred Bohom, ktor je vdy... v [ako my]. 93 Klaanie sa trojsvtmu a nanajv lskyhodnmu Bohu2559 ns napa pokorou a dodva naim prosbm dveru.
II. Prosebn modlitba

2629Slov pouvan v Novom zkone na vyjadrenie prosby maj mnoho vznamovch odtieov: prosi, doadova sa, naliehavo vyadova, vzva, vola, kria, ba aj zpasi v modlitbe. 94 Ale najbenejou formou je prosba, lebo je najspontnnejia. Prve prosebnou modlitbou vyjadrujeme, e sme si vedom svojho vzahu k Bohu:396 ako tvory nie sme ani prinou svojho vzniku, ani pnmi nad protivenstvami, ani svojm poslednm cieom, ale kee sme aj hrienici, ako kresania vieme, e sa odvraciame od nho Otca. Prosba je u nvratom k nemu.

2630Nov zkon takmer neobsahuje modlitby nrekov, ktor sa asto vyskytuj v Starom zkone. Vo vzkriesenom Kristovi sa prosba Cirkvi u opiera o ndej, hoci ete ijeme v oakvan a musme sa kadodenne usilova o obrtenie.2090 Kresansk prosba vyviera z celkom inej hbky, z hbky, ktor svt Pavol nazva vzdychanm: je to vzdychanie stvorenia, ktor sa zvja v prodnch bolestiach (Rim 8, 22), ale je to aj nae vzdychanie, km oakvame... vykpenie svojho tela, lebo v ndeji sme spasen (Rim 8, 23-24); a napokon s to nevysloviten vzdychy samho Ducha Svtho, ktor prichdza na pomoc naej slabosti, lebo nevieme ani to, za o sa mme modli, ako treba (Rim 8, 26).

2631Prosba o odpustenie2838 je prvm krokom prosebnej modlitby. 95 Je predpokladom sprvnej a istej modlitby. Dverujca ponenos ns znova stavia do svetla spoloenstva s Otcom a s jeho Synom Jeiom Kristom i do spoloenstva medzi sebou, 96 take dostaneme od neho vetko, o o len budeme prosi (1 Jn 3, 22). Prosba o odpustenie je predpokladom eucharistickej liturgie, ako aj osobnej modlitby.

2632Poda Jeiovho ponauenia kresansk prosba2816 je zameran na tbu po Krovstve, ktor prichdza, a na jeho hadanie. 97 V prosbch je ist hierarchia.1942 Predovetkm sa pros o Krovstvo a potom o to, o je potrebn, aby sme ho mohli prija a spolupracova na jeho prchode. Tto spoluprca na poslan Jeia Krista a Ducha Svtho, ktor je teraz poslanm Cirkvi, je predmetom modlitby apotolskho spoloenstva. 98 Modlitba svtho Pavla, apotola v plnom zmysle slova, nm ukazuje, ako m Boia starostlivos o vetky Cirkvi prenika kresansk modlitbu. 99 Modlitbou kad pokrsten spolupracuje na prchode Boieho krovstva.2854

2633Kto m takto as na spasitenej Boej lske, chpe, e kad potreba sa me sta predmetom prosby.2830 Kristus, ktor vzal na seba vetko, aby vetko vykpil, je oslven prosbami, ktor v jeho mene predkladme Otcovi. 100 Na zklade tejto dvery ns Jakub 101 a Pavol povzbudzuj modli sa pri kadej prleitosti. 102
III. Modlitba orodovania

2634Orodovanie je prosebn modlitba, ktor ns zblzka pripodobuje Jeiovej modlitbe. On je jedin orodovnk u Otca za vetkch ud, najm za hrienikov. 103 432 Preto me naveky spasi tch, ktor skrze neho prichdzaj k Bohu, lebo ije stle, aby sa za nich prihovral (Hebr 7, 25). Sm Duch Svt sa prihovra za ns a prihovra sa za svtch, ako sa pi Bohu (Rim 8, 26-27).

2635Orodova,2571 prosi za druhch, je od ias Abrahma prznanou vlastnosou srdca, ktor je v slade s Bom milosrdenstvom. V obdob Cirkvi m kresansk orodovanie as na Kristovom orodovan: je vrazom spoloenstva svtch.2577 Kto sa modl, pri orodovan nehad iba na svoje vlastn zujmy, ale aj na zujmy inch (Flp 2, 4), ba dokonca sa modl aj za tch, ktor mu robia zle. 104

2636Prv kresansk spoloenstv intenzvne prevali tto formu solidarity. 105 Apotol Pavol im tak dva as na svojej slube evanjeliu, 106 ale sa za ne aj modl. 107 Orodovanie kresanov nepozn hranice: za vetkch ud, za... vetkch, o s na vych miestach1900 (1 Tim 2, 1-2), za prenasledovateov, 108 za spsu tch, o odmietaj evanjelium. 109 1037
IV. Modlitba vzdvania vaky

2637Vzdvanie vaky charakterizuje modlitbu Cirkvi,2241328 ktor slvenm Eucharistie ukazuje a stle viac sa stva, m je. A skutone, Kristus v diele spsy oslobodzuje stvorenie od hriechu a smrti, aby ho znova posvtil a priviedol sp k Otcovi na jeho slvu. Vzdvanie vaky dov Kristovho tela m as na vzdvan vaky ich Hlavy.2603

2638Podobne ako v prosebnej modlitbe, kad udalos a kad potreba sa mu sta predmetom vzdvania vaky. Listy svtho Pavla sa asto zanaj a konia vzdvanm vaky a vdy je v om prtomn Pn Jei: Pri vetkom vzdvajte vaky, lebo to je Boia va v Kristovi Jeiovi pre vs (1 Sol 5, 18). V modlitbe bute vytrval, bedlite pri nej a vzdvajte vaky (Kol 4, 2).
V. Modlitba chvly

2639Chvla je forma modlitby, ktor najbezprostrednejie uznva, e Boh je Boh. Ospevuje ho pre neho samho, oslavuje ho preto, e ON JE, ete viac ne za to, o kon. Chvla je asou na blaenosti istch sdc,213 ktor miluj Boha vo viere skr, akoby ho videli v slve. Prostrednctvom chvly sa Duch Svt spja s nam duchom, aby dosviedal, e sme Boie deti, 110 vydva svedectvo v prospech jednorodenho Syna, v ktorom sme adoptovan za synov a skrze ktorho oslavujeme Otca. Chvla spja ostatn formy modlitby, a povzna ich k tomu, ktor je ich prameom a cieom - k jedinmu Bohu Otcovi, od ktorho je vetko a my sme pre neho (1 Kor 8, 6).

2640Svt Luk sa vo svojom evanjeliu asto zmieuje o dive a chvle, ktor vyvolvali Kristove obdivuhodn skutky. Zdrazuje div a chvlu aj pri inoch Ducha Svtho, o ktorch hovoria Skutky apotolov: jeruzalemsk spoloenstvo, 111 chrom, ktorho uzdravil Peter a Jn, 112 zstup, ktor za to oslavuje Boha, 113 pohania v Pizdii, ktor sa radovali a oslavovali Pnovo slovo (Sk 13, 48).

2641Hovorte spolone almy, hymny a duchovn piesne. Vo svojich srdciach spievajte Pnovi a oslavujte ho (Ef 5, 19). 114 Ako inpirovan autori Novho zkona aj prv kresansk spoloenstv taj almy v novom svetle:2587 ospevuj v nich Kristovo tajomstvo. Obnoven v Duchu Svtom skladaj aj hymnusy a chvlospevy, priom vychdzaj z neslchanej udalosti, ktor Boh uskutonil vo svojom Synovi: t. j. jeho vtelenie, jeho smr, ktorou zvazil nad smrou, jeho zmtvychvstanie a vystpenie na Boiu pravicu. 115 Z tejto obdivuhodnej udalosti celej ekonmie spsy vystupuje oslava (doxolgia), chvlenie Boha. 116

2642Zjavenie toho, o sa m onedlho sta (Zjv 1, 1), t. j. Apokalypsa, sa vyznauje chvlospevmi nebeskej liturgie, 117 1137 ale aj orodovanm svedkov (muenkov Zjv 6, 9). Proroci a svt, vetci, o boli na zemi zavraden pre svedectvo o Jeiovi, 118 nesmierny zstup tch, o prili z vekho senia a predili ns do Krovstva, spievaj chvlu na slvu tomu, ktor sed na trne, a Barnkovi. 119 V spoloenstve s nimi aj Cirkev na zemi spieva tieto chvlospevy vo viere a uprostred skok. V prosbe a orodovan viera dfa proti vetkej ndeji a vzdva vaky Otcovi svetiel, od ktorho pochdza kad dokonal dar (Jak 1, 17). Viera sa tak stva rou chvlou.

2643Eucharistia obsahuje a vyjadruje vetky formy modlitby: je istou obetou celho Kristovho tela na slvu Boieho mena. 120 Poda vchodnch i zpadnch cirkevnch tradci je obetou chvly.1330
Zhrnutie

2644Duch Svt, ktor u Cirkev a pripomna jej vetko, o Jei povedal, vychovva ju aj k ivotu modlitby tm, e vzbudzuje spsoby vyjadrenia, ktor sa obnovuj v rmci trvalch foriem modlitby: velebenia, prosby, orodovania, vzdvania vaky a chvly.

2645Pretoe Boh poehnva srdce loveka, me aj ono velebi toho, ktor je zdrojom kadho poehnania.

2646Predmetom prosebnej modlitby je odpustenie, hadanie Boieho krovstva, ako aj vetky skuton potreby.

2647Modlitba orodovania spova v prosbe za druhch. Nepozn hranice a zaha aj nepriateov.

2648Kad rados a kad boles, kad udalos a kad potreba me by predmetom vzdvania vaky, ktor m as na Kristovom vzdvan vaky a m napa cel ivot: Pri vetkom vzdvajte vaky (1 Sol 5, 18).

2649Celkom nezitn modlitba chvly vystupuje k Bohu; ospevuje ho pre neho samho, oslavuje ho preto, e ON JE, ete viac ne za to, o kon.
Druh kapitola
Tradcia modlitby

2650Modlitba sa neobmedzuje na spontnny prejav vntornho podnetu: aby sa lovek modlil, mus to aj chcie. Nesta ani vedie, o o modlitbe zjavuje Svt psmo, ale treba sa aj naui modli sa. A prve prostrednctvom ivho podania (posvtnej Tradcie)75 Duch Svt u Boie deti modli sa vo veriacej a modliacej sa Cirkvi. 1

2651Tradcia kresanskej modlitby694 je jednou z foriem zveaovania Tradcie viery, a to najm kontemplciou a tdiom veriacich, ktor vo svojom srdci zachovvaj udalosti a slov ekonmie spsy, ako aj ich hlbokm chpanm duchovnch skutonost, ktor zakusuj. 2
1. lnok
Pri prameoch modlitby

2652Duch Svt je iv voda,694 ktor v modliacom sa srdci prdi do venho ivota (Jn 4, 14). On ns u prijma ju zo samho pramea, ktorm je Kristus. A v kresanskom ivote s pramene, kde ns Kristus oakva, aby ns napojil Duchom Svtm.
Boie slovo

2653Cirkev naliehavo a osobitnm spsobom vyzva133 vetkch veriacich..., aby astm tanm Svtho psma nadobudli ,vzneenos poznania Krista Jeia' (Flp 3, 8)... tanie Svtho psma m sprevdza modlitba, aby sa nadviazal rozhovor medzi Bohom a lovekom.1100 Lebo ,ke sa modlme prihovrame sa jemu, a ke tame Boie vroky, povame jeho'. 3

2654Otcovia duchovnho ivota, parafrzujc Mt 7, 7, takto zhaj dispozcie srdca, ktor sa v modlitbe iv Bom slovom: Hadajte tanm a njdete rozjmanm; klopte modlitbou a otvor sa vm kontemplciou. 4
Liturgia Cirkvi

2655Poslanie Krista a Ducha Svtho,1073 ktor vo sviatostnej liturgii Cirkvi ohlasuje, sprtomuje a sprostredkuje tajomstvo spsy, pokrauje v srdci, ktor sa modl. Otcovia duchovnho ivota368 niekedy prirovnvaj srdce k oltru. Modlitba zvntoruje a osvojuje si liturgiu poas jej slvenia i po om. Ba aj ke sa modlitba kon v skrytosti (Mt 6, 6), je vdy modlitbou Cirkvi, je spoloenstvom s Najsvtejou Trojicou. 5
Teologlne (bosk) nosti1812-1829

2656Do modlitby sa vstupuje tak, ako sa vstupuje do liturgie - tesnou brnou viery. Prostrednctvom znakov Pnovej prtomnosti hadme jeho tvr a time po nej, chceme pova a zachovva jeho slovo.

2657Duch Svt, ktor ns u slvi liturgiu v oakvan Kristovho nvratu, ns vychovva, aby sme sa modlili v ndeji. A naopak, modlitba Cirkvi a osobn modlitba ivia v ns ndej. Najm almy ns svojou konkrtnou a pestrou reou uia sklada nau ndej v Boha: akal som, akal na Pna a on sa ku mne sklonil. Vyslyal mj nrek ( 40, 2). Boh ndeje nech vs napln vetkou radosou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svtho oplvali ndejou (Rim 15, 13).

2658A ndej nezahanbuje, lebo Boia lska je rozliata v naich srdciach skrze Ducha Svtho, ktorho sme dostali (Rim 5, 5). Modlitba, stvrovan liturgickm ivotom, erp vetko z lsky, ktorou sme milovan v Kristovi a ktor nm dva schopnos odpoveda na u tak, e milujeme, ako ns on miloval. Lska je zdrojom modlitby.826 Kto z neho erp, dosahuje vrchol modlitby:

Milujem a, Boe mj, a mojou jedinou tbou je milova a a do poslednho dychu mjho ivota. Milujem a, Boe mj, nekonene hodn milovania, a radej chcem zomrie, milujc a, ako i, a nemilova a. Milujem a, Pane, a prosm a len o jednu milos, aby som a mohol milova vene... Boe mj, ak mj jazyk neme v kadej chvli poveda, e ta milujem, chcem, aby ti to opakovalo moje srdce pri kadom mojom dychu. 6
Dnes

2659Ume sa modli1165 v istch chvach, ke povame Pnovo slovo a ke mme as na jeho vekononom tajomstve. Ale jeho Duch je nm dan v kadom ase, v udalostiach kadho da,2837 aby v ns vzbudil modlitbu. Jeiovo uenie o modlitbe k nmu Otcovi305 je na tej istej rovine ako uenie o prozretenosti: 7 as je v rukch Otca. Stretvame sa s nm v prtomnosti, nie vera, ani zajtra, ale dnes: ujte dnes jeho hlas: ,Nezatvrdzujte svoje srdcia...' ( 95, 8).

2660Modli sa v udalostiach kadho da a kadej chvle je jedno z tajomstiev Krovstva, ktor je zjaven malikm, Kristovm sluobnkom chudobnm poda blahoslavenstiev.2546 Je sprvne a dobr modli sa, aby prchod krovstva spravodlivosti a pokoja ovplyvoval beh dejn,2632 ale je dleit aj premiesi modlitbou cesto obyajnch kadodennch situci. Vetky formy modlitby mu by tm kvasom, ku ktormu Pn prirovnal Boie krovstvo. 8
Zhrnutie

2661Prostrednctvom ivho podania, Tradcie, Duch Svt v Cirkvi u Boie deti modli sa.

2662Boie slovo, liturgia Cirkvi a nosti viery, ndeje a lsky s pramene modlitby.
2. lnok
Cesta modlitby

2663V ivej tradcii modlitby1201 kad cirkev poda historickch, spoloenskch a kultrnych svislost predklad svojim veriacim re ich modlitby: slov, spevy, kony a ikonografiu (obrazy a sochy). Patr do kompetencie Uiteskho radu Cirkvi 9 rozliova, i s tieto cesty modlitby vern Tradcii apotolskej viery, a je lohou duchovnch pastierov a katechtov vysvetova ich zmysel, ktor sa vdy vzahuje na Jeia Krista.
Modlitba k Otcovi

2664Jedinou cestou kresanskej modlitby je Kristus. i je naa modlitba spolon, alebo osobn, stna, alebo vntorn, m prstup k Otcovi len vtedy, ak sa modlme v Jeiovom mene.2780 Jeiova svt udsk prirodzenos je teda cesta, prostrednctvom ktorej ns Duch Svt u modli sa k Bohu, nmu Otcovi.
Modlitba k Jeiovi

2665Modlitba Cirkvi, iven Bom slovom a slvenm liturgie, ns u modli sa k Jeiovi Kristovi.451 Aj vtedy, ke sa obracia predovetkm na Otca, vo vetkch liturgickch tradcich obsahuje formy modlitby, ktor sa obracaj na Krista. Niektor almy, tak ako s aktualizovan v modlitbe Cirkvi, ako aj Nov zkon nm vkladaj do st a vtlaj nm do sdc tieto vzvania ku Kristovi: Bo Syn, Boie Slovo, Pn, Spasite, Barnok Bo, Kr, milovan Syn, Syn Panny, Dobr Pastier, n ivot, nae Svetlo, naa Ndej, nae Vzkriesenie, Priate ud...

2666Ale meno, ktor obsahuje vetko, je meno, ktor Bo Syn dostal pri svojom vtelen: JEI.432 Boie meno je pre udsk pery nevysloviten, 10 ale Boie Slovo, tm, e prijalo nau udsk prirodzenos, nm ho odovzdva a my ho meme vzva: Jei, t. j. YHWH [Jahve] spas. 11 Jeiovo meno obsahuje vetko:435 Boha aj loveka a cel ekonmiu stvorenia a spsy. Modli sa k Jeiovi znamen vzva ho, vola k nemu v ns. Jedine jeho meno obsahuje prtomnos, ktor oznauje. Jei je Zmtvychvstal, a ktokovek vzva jeho meno, prijma Boieho Syna, ktor ho miloval a seba samho vydal za neho. 12

2667Toto celkom jednoduch vzvanie pochdzajce z viery sa v tradcii modlitby na Vchode i na Zpade rozvinulo vo viacerch formch. Najbenejia formulcia, tradovan duchovnmi otcami2616 na Sinaji, v Srii a na vrchu Athos, je vzvanie Pane, Jeiu Kriste, Bo Syn, zmiluj sa nado mnou hrienikom! Toto vzvanie spja kristologick hymnus z Listu Filipanom (Flp 2, 6-11) s prosbou mtnika a tch, o prosili o svetlo. 13 Nm sa srdce uvdza do sladu s biedou ud a s milosrdenstvom ich Spasitea.

2668Vzvanie Jeiovho svtho mena435 je najjednoduchou cestou ustavinej modlitby. Ak ho pozorn srdce pokorne asto opakuje, toto vzvanie sa nerozptyuje v mnohovravnosti, 14 ale zachovva slovo a s vytrvalosou prina rodu. 15 Toto vzvanie je mon v kadom ase, lebo nie je zamestnanm popri inom, ale je jedinm zamestnanm, toti milovanm Boha, ktor v Jeiovi Kristovi oivuje a pretvra kad innos.

2669Modlitba Cirkvi478 si uctieva a oslavuje aj Jeiovo srdce, tak ako vzva Jeiovo najsvtejie meno. Klania sa vtelenmu Slovu a jeho srdcu, ktor sa z lsky k uom nechalo prebodn za nae hriechy.1674 Kresansk modlitba rada kon krov cestu v Spasiteovch apajach. Jej zastavenia od pretria (miestodriteovho palca) po Golgotu a po hrob oznauj cestu Pna Jeia, ktor svojm svtm krom vykpil svet.
Pr, Duchu Svt

2670Nik neme poveda:683 Jei je Pn,' iba ak v Duchu Svtom (1 Kor 12, 3). Vdy, ke sa zaname modli k Jeiovi, Duch Svt ns priahuje na cestu modlitby svojou predchdzajcou milosou.2001 Kee ns u modli sa, pripomnajc nm Krista, ako by sme sa nemali modli aj k nemu sammu? Preto ns Cirkev povzbudzuje, aby sme kad de vzvali Ducha Svtho, najm na zaiatku a na konci kadej dleitej innosti.1310

Ak sa netreba klaa Duchu Svtmu, ako ma [potom] zbouje krstom? Ak sa mu vak treba klaa i ho netreba uctieva? 16

2671Tradinou formou prosby o Ducha Svtho je vzvanie Otca skrze Krista, nho Pna, aby nm dal Ducha Teitea. 17 Jei zdrazuje tto prosbu vo svojom mene prve vo chvli, ke subuje dar Ducha Pravdy. 18 Ale tradin je aj najjednoduchia a najpriamejia modlitba: Pr, Duchu Svt. Kad liturgick tradcia ju rozvinula v antifnach a hymnoch:

Pr, Duchu Svt, napl srdcia svojich veriacich a zap v nich ohe svojej lsky. 19

Nebesk kr, [Duch] Teite, Duch pravdy, ty si vade prtomn a vetko napa, ty si poklad vetkho dobra a prame ivota, pr a prebvaj v ns, oisuj ns a spas ns ty, ktor si dobr. 20

2672Duch Svt, ktorho pomazanie prenik695 cel nau bytos, je vntornm Uiteom kresanskej modlitby. Je tvorcom ivej tradcie modlitby. Nepochybne je toko ciest modlitby, koko je tch, o sa modlia, ale ten ist Duch psob vo vetkch a so vetkmi. Prve v spoloenstve Ducha Svtho je kresansk modlitba modlitbou v Cirkvi.
V spoloenstve so svtou Bohorodikou

2673V modlitbe ns Duch Svt spja689 s osobou jednorodenho Boieho Syna v jeho oslvenej udskej prirodzenosti, skrze ktor a v ktorej sa naa synovsk modlitba spja v Cirkvi s Jeiovou matkou. 21

2674Od shlasu, ktor Panna Mria dala s vierou494 pri zvestovan a bez vhania zachovala pod krom, sa jej materstvo roziruje aj na bratov a sestry jej Syna, ktor ete putuj a nachdzaj sa v nebezpeenstvch a akostiach. 22 Jei, jedin Prostrednk, je cesta naej modlitby; Mria, jeho a naa Matka, ho nechva plne presvita: ona ukazuje cestu (po grcky Hodegetria) a poda tradinej vchodnej i zpadnej ikonografie je jej znakom.

2675Vychdzajc z tejto jedinenej Mriinej spoluprce970 s psobenm Ducha Svtho, kresansk cirkvi postupne vytvorili modlitbu k svtej Boej Matke, priom ju sstredili na Kristovu osobu,512 ako sa prejavila vo svojich tajomstvch. V nespoetnch hymnoch a antifnach, v ktorch sa tto modlitba vyjadruje, sa obyajne striedaj dve zamerania:2619 jedno veleb Pna za vek veci, ktor urobil svojej ponenej sluobnici a jej prostrednctvom vetkm uom, 23 druh zveruje Jeiovej matke prosby a chvly Boch det, pretoe ona teraz pozn udstvo, ktor si v nej zasnbil Bo Syn.

2676Toto dvojit zameranie modlitby na Mriu nalo jedinen vyjadrenie v modlitbe Zdravas', Mria:

Zdravas; Mria, (Raduj sa, Mria).722 Modlitba Zdravas', Mria sa zana pozdravom anjela Gabriela. Sm Boh prostrednctvom svojho anjela pozdravuje Mriu. Naa modlitba sa odvauje opakova Mrii tento pozdrav s takm pohadom, s akm Boh zhliadol na svoju ponen sluobnicu, 24 a zajasa od radosti, ktor on nachdza v nej. 25

Milosti pln, Pn s tebou.490 Obidve asti anjelovho pozdravenia sa navzjom objasuj. Mria je pln milosti, pretoe Pn je s ou. Milos, ktorou je naplnen, je prtomnos toho, ktor je prameom kadej milosti: Plesaj ... dcra Jeruzalema... uprostred teba je Pn (So 3, 14. 17). Mria, do ktorej prichdza bva sm Pn, je sama dcrou Siona, archou zmluvy, miestom, kde prebva Pnova slva: je Bom stnkom medzi umi (Zjv 21, 3). Pln milosti je celkom odovzdan tomu, ktor prichdza prebva v nej a ktorho ona d svetu.

Poehnan si medzi enami a poehnan je plod ivota tvojho, Jei.435 Po anjelovom pozdrave si osvojujeme aj Albetin pozdrav. Albeta naplnen Duchom Svtm (Lk 1, 41) je prv v dlhom rade pokolen, ktor bud Mriu blahoslavi. 26 Blahoslaven je t, ktor uverila... (Lk 1, 45). Mria je poehnan medzi enami, lebo uverila, e sa Pnovo slovo spln.146 Abrahm sa pre svoju vieru stal poehnanm pre vetky nrody zeme (Gn 12, 3). Mria sa pre svoju vieru stala Matkou veriacich, vaka ktorej vetky nrody zeme dostvaj toho, ktor je Boie poehnanie samo: Jeia, poehnan plod jej ivota.

2677Svt Mria, Matka Boia, pros za ns...495 S Albetou sa udujeme: m som si zaslila, e matka mjho Pna prichdza ku mne? (Lk 1, 43). Mria je Boia Matka i naa Matka, lebo nm dala Jeia, svojho Syna. Meme jej zverova vetky svoje starosti a prosby. Pros za ns, ako prosila za seba: Nech sa mi stane poda tvojho slova (Lk 1, 38). Ke sa zverujeme jej modlitbe, odovzdvame sa s ou do Boej vle: Bu va tvoja.

Pros za ns hrienych teraz i v hodinu smrti naej. Ke iadame Pannu Mriu, aby za ns prosila, uznvame, e sme boh hrienici a obraciame sa na Matku milosrdenstva, na t, ktor je cel svt. Zverujeme sa jej teraz, v dneku nho ivota. A naa dvera sa roziruje natoko, e jej u odteraz zverujeme hodinu naej smrti. Nech je pri nej prtomn, ako bola prtomn pri smrti1020 svojho Syna na kri, a nech ns v hodine nho prechodu do venosti prijme ako naa Matka, 27 aby ns priviedla k svojmu Synovi Jeiovi do raja.

2678V stredovekej nbonosti na Zpade vznikla modlitba ruenca9711674 ako udov nhrada za modlitbu liturgie hodn. Na Vchode litniov forma Akatistu a Paraklzy zostala bliia chrovmu ofciu byzantskch cirkvch, km armnska, koptsk a srska tradcia dala prednos chvlospevom a udovm piesam k Boej Matke. Ale v modlitbe Zdravas', Mria, v teotokich (po grcky theotokia) a v hymnoch svtho Efrma alebo svtho Gregora z Nareku je tradcia marinskej modlitby podstatne t ist.

2679Mria je dokonal orantka (modliaca sa ena),967 obraz Cirkvi. Ke sa k nej modlme, spolu s ou shlasme s plnom Otca, ktor posiela svojho Syna, aby spasil vetkch ud. Ako milovan uenk Jn berieme si k sebe 28 Jeiovu matku, ktor sa stala matkou vetkch ijcich. Meme sa modli s ou a k nej. Modlitba Cirkvi je akoby podopieran Mriinou modlitbou, s ktorou je spojen v ndeji. 29 972
Zhrnutie

2680Modlitba sa obracia predovetkm na Otca; takisto sa zameriava na Jeia Krista, najm vzvanm jeho svtho mena: Pane, Jeiu Kriste, Bo Syn, zmiluj sa nado mnou hrienikom!

2681Nik neme poveda ,Jei je Pn,' iba ak v Duchu Svtom (1 Kor 12, 3). Cirkev ns povzbudzuje, aby sme vzvali Ducha Svtho ako vntornho Uitea kresanskej modlitby.

2682Cirkev sa rada modl v spoloenstve s Pannou Mriou, a to pre jej jedinen spoluprcu s psobenm Ducha Svtho, aby spolu s ou zvelebovala vek veci, ktor v nej urobil Boh, a aby jej zverovala prosby a chvly.
3. lnok
Vodcovia modlitby
Oblak svedkov

2683Svedkovia, ktor ns predili do Krovstva, 30 najm t, ktorch Cirkev uznva za svtch, maj as na ivej tradcii modlitby prkladom svojho ivota, spismi, ktor zanechali, a svojou terajou modlitbou: Kontempluj Boha, chvlia ho956 a neprestvaj sa stara o tch, ktorch zanechali na zemi. Kee voli do radosti svojho Pna, boli ustanoven nad mnohm. 31 Ich orodovanie je ich najvyou slubou Boiemu plnu. Meme a mme ich prosi, aby sa prihovrali za ns a za cel svet.

2684V spoloenstve svtch sa v priebehu dejn Cirkv utvorili rozlin spirituality (duchovnosti).917 Osobn charizma niektorho svedka Boej lsky k uom sa mohla prenies na inch, ako duch Elia na Elizea 32 a na Jna Krstitea, 33 aby niektor uenci mali as na tomto duchu. 34 919 Urit spiritualita je aj na stoku inch prdov,1202 liturgickch a teologickch, a sved o inkulturcii viery v istom udskom prostred a v jeho dejinch. Kresansk spirituality maj as na ivej tradcii modlitby a s nevyhnutnmi vodcami pre veriacich. Vo svojej bohatej rozmanitosti s odrazom istho a jedinho svetla Ducha Svtho.

Duch je skutone miestom svtch. Takisto aj svt je osobitnm miestom Ducha, a preto odovzdva seba samho, aby prebval s Bohom, a vol sa jeho chrmom. 35
Sluobnci modlitby

2685Kresansk rodina je prvm miestom vchovy1657 k modlitbe. Zaloen na sviatosti manelstva je domcou cirkvou, kde sa Boie deti uia modli sa ako cirkev a zotrvva v modlitbe. Najm pre mal deti je kadodenn rodinn modlitba prvm svedectvom ivej pamti Cirkvi, ktor trpezlivo prebdza Duch Svt.

2686Aj vysvten sluobnci s zodpovedn1547 za formciu svojich bratov a sestier v Kristovi k modlitbe. Ako sluobnci Dobrho Pastiera s vysvten, aby privdzali Bo ud k ivm prameom modlitby, ktormi s: Boie slovo, liturgia, ivot poda teologlnych (boskch) nost a Boie dnes v konkrtnych situcich. 36

2687Poetn rehonci zasvtili cel svoj ivot916 modlitbe. U od ias pustovnctva na egyptskej pti pustovnci, mnsi a mnky venovali svoj as chvle Boha a orodovaniu za jeho ud. Bez modlitby sa zasvten ivot neme udra ani ri; modlitba je jednm zo ivch prameov kontemplcie a duchovnho ivota v Cirkvi.

2688Katechza det, mldee i dospelch je zameran na to, aby sa o Boom slove rozjmalo v osobnej modlitbe, aby sa Boie slovo aktualizovalo v liturgickej modlitbe a zvntorovalo v kadom ase, a tak prinalo ovocie v novom ivote.1674 Katechza je aj prleitosou, pri ktorej mono rozoznva a vychovva udov zbonos. 37 Pre ivot modlitby je nevyhnutnou oporou naui sa naspam zkladn modlitby; je vak dleit vies k tomu, aby sa preval ich zmysel. 38

2689Modlitbov skupiny, ba aj koly modlitby s dnes jednm zo znamen a jednou z hybnch sl obnovy modlitby v Cirkvi, ak sa napjaj z autentickch prameov kresanskej modlitby. Starostlivos o pestovanie spoloenstva je znakom pravej modlitby v Cirkvi.

2690Duch Svt dva niektorm veriacim dar mdrosti, dar viery a dar rozoznvania duchov vzhadom na to spolon dobro, ktorm je modlitba (duchovn vedenie). Mui a eny, ktor s obdaren tmito darmi, s pravmi sluobnkmi ivej tradcie modlitby:

Preto dua, ktor chce robi pokrok v dokonalosti, m poda rady svtho Jna z Kra pozorne zvaova, do ch rk sa zveruje, lebo ak je uite, tak bude aj iak, a ak je otec, tak bude aj syn. A dodva, e duchovn vodca m by nielen uen a rozvny, ale aj sksen... Ak nem sksenos s tm, o je ist a opravdiv duch, nebude vedie uvies do neho duu, ke jej ho Boh d, ba ani ho nepochop. 39
Miesta vhodn na modlitbu

2691Kostol, Bo dom,1181 je vlastnm miestom liturgickej modlitby farskho spoloenstva. Je aj privilegovanm miestom2097 na adorciu Jeia Krista skutone prtomnho v Najsvtejej sviatosti.1379 Voba vhodnho miesta nie je bezvznamn pre skuton modlitbu:

    * pre osobn modlitbu to me by modlitbov ktik so Svtm psmom a nboenskmi obrazmi, aby sme tam boli v skrytosti pred nam Otcom. 40 V kresanskej rodine takto druh malho oratria (modlitebne) podporuje spolon modlitbu;
    * v krajoch, kde s kltory, je poslanm tchto komunt podporova as veriacich na ich modlitbe liturgie hodn1175 a umoova im samotu, ktor je potrebn na intenzvnejiu osobn modlitbu; 41
    * pte pripomnaj nae pozemsk putovanie do neba.1674 Tradine s intenzvnymi chvami obnovy modlitby. Svtyne s pre ptnikov, ktor pre seba hadaj iv pramene, mimoriadnymi miestami, aby tam prevali ako Cirkev formy kresanskej modlitby.

Zhrnutie

2692Putujca Cirkev sa vo svojej modlitbe spja s modlitbou svtch a pros ich o orodovanie.

2693Rozlin kresansk spirituality maj as na ivej tradcii modlitby a s vzcnymi vodcami duchovnho ivota.

2694Kresansk rodina je prvm miestom vchovy k modlitbe.

2695Vysvten sluobnci, Bohu zasvten ivot, katechza, modlitbov skupiny a duchovn vedenie zaruuj v Cirkvi pomoc modlitbe.

2696Najvhodnejmi miestami na modlitbu s: osobn alebo rodinn oratrium, kltory, ptnick svtyne a najm kostol, ktor je vlastnm miestom na liturgick modlitbu farskho spoloenstva a privilegovanm miestom na eucharistick adorciu.
Tretia kapitola
ivot modlitby

2697Modlitba je ivotom novho srdca. M ns oivova v kadej chvli. My vak zabdame na toho, ktor je n ivot a nae vetko. Preto Otcovia duchovnho ivota v duchu tradcie Deuteronmia a Prorokov zdrazuj modlitbu ako spomienku na Boha,1099 ako ast prebudenie pamti srdca: Na Boha si mme spomen astejie, ako dchame. 1 Ale nemono sa modli stle, ak sa v uritch chvach nemodlme s myslom modli sa. To s siln chvle kresanskej modlitby, o sa tka intenzity a trvania.

2698Tradcia Cirkvi1168 veriacim predklad pravidelne sa opakujce modlitby, ktor maj ivi neprestajn modlitbu. Niektor s kadodenn: rann a veern modlitba, modlitba pred jedlom a po jedle, liturgia hodn.1174 Nedea, ktorej stredobodom je slvenie Eucharistie,2177 sa svt predovetkm modlitbou. Cyklus liturgickho roka a jeho vek sviatky tvoria zkladn rytmus ivota modlitby kresanov.

2699Pn vedie kadho loveka cestami a spsobmi, ak sa mu pia. Aj kad veriaci mu odpoved poda rozhodnutia svojho srdca a osobnmi prejavmi svojej modlitby. Kresansk tradcia vak zachovala tri hlavn formy ivota modlitby: stnu modlitbu, rozjmanie a kontemplatvnu modlitbu. Maj spolon zkladn rtu - sstredenos srdca.2563 Toto starostliv zachovvanie Boieho slova a bedliv zotrvvanie v Boej prtomnosti rob z tchto troch foriem siln chvle ivota modlitby.
1. lnok
Formy modlitby
I. stna modlitba

2700Boh hovor lovekovi svojm Slovom. Aj naa modlitba dostva konkrtnu podobu prostrednctvom vntornch alebo vyslovovanch slov.1176 Ale najdleitejie je, aby srdce bolo v prtomnosti toho, ku komu v modlitbe hovorme. Aby sme boli vypout, to nezvis od mnostva slov, ale od bedlivosti srdca. 2

2701stna modlitba je nevyhnutnou zlokou kresanskho ivota. Jei u svojich uenkov, ktorch priahovala tich modlitba ich Uitea, stnu modlitbu: Ote n. Jei sa nemodlil len liturgick modlitby2603 synaggy. Evanjeli nm ho ukazuj, ako nahlas vyslovuje svoju osobn modlitbu, od nadenho velebenia Otca 3 a po zkos v Getsemanskej zhrade. 4 612

2702Tto potreba zapoji do vntornej modlitby aj zmysly zodpoved poiadavke naej udskej prirodzenosti.1146 Sme telo a duch, a teda pociujeme potrebu prejavi svoje city aj navonok. Mme sa modli celou svojou bytosou, aby sme dali svojej prosbe o najviu mon silu.

2703Tto potreba zodpoved aj Boej poiadavke. Boh had ctiteov v Duchu a pravde, a teda iv modlitbu, ktor vystupuje z hlbn due. Chce aj vonkaj prejav, ktor zapja telo do vntornej modlitby, lebo vonkaj prejav mu vzdva dokonal ctu vetkho toho, na o m prvo.2097

2704Kee stna modlitba je vonkajia, a tak plne udsk, je v pravom zmysle slova modlitbou udu. Ale ani t najvntornejia modlitba nem zanedbva stnu modlitbu. Modlitba sa stva vntornou natoko, nakoko si uvedomujeme toho, ku komu hovorme. 5 Vtedy sa stna modlitba stva prvou formou kontemplatvnej modlitby.
II. Rozjmanie

2705Rozjmanie (meditcia) je predovetkm hadanm. udsk duch sa usiluje pochopi dvod a spsob kresanskho ivota,158 aby shlasil s tm a odpovedal na to, o iada Pn. To vyaduje pozornos, ktor je ak udra Obyajne si pritom lovek pomha nejakou knihou a tie kresanom nechbaj: Svt psmo, najm evanjelium,127 svt ikony, liturgick texty prslunho da alebo obdobia, spisy Otcov duchovnho ivota, diela kresanskej duchovnosti, vek kniha stvorenia a kniha dejn, kniha Boieho Dnes.

2706Rozjma o tom, o sa ta, ns vedie k tomu, aby sme si to osvojili porovnvanm so sebou. A tu sa otvra in kniha: kniha ivota. Od mylienok sa prechdza na skutonos. Poda stupa pokory a viery lovek v tejto knihe objav hnutia, ktor hbu srdcom a me ich rozliova. Ide o to, aby konal pravdu a priiel k svetlu: Pane, o chce, aby som robil?

2707Metdy rozjmania2690 s tak rozlin, ak rozlin s uitelia duchovnho ivota. Kresan m pravidelne rozjma, in sa podob prvm trom druhom pd z podobenstva o rozsievaovi. 6 Ale metda je len sprievodcom. Dleit je napredova s pomocou Ducha Svtho po jedinej ceste modlitby, ktorou je Jei Kristus.2664

2708Rozjmanie uvdza do innosti myslenie, predstavivos, city a tby. Toto zaktivizovanie je nevyhnutn, aby sa prehbilo presvedenie viery, podnietilo obrtenie srdca a posilnila va nasledova Krista. Kresansk modlitba sa prednostne venuje rozjmaniu o Kristovch tajomstvch,516 ako je to pri lectio divina (tan Boieho slova) alebo pri ruenci.2678 Tto forma nbonho uvaovania m vek hodnotu, ale kresansk modlitba m smerova ete alej, a to k poznaniu lsky Pna Jeia a k spojeniu s nm.
III. Kontemplatvna modlitba

2709o je kontemplatvna modlitba? Svt Terzia odpoved: Poda mjho nzoru kontemplatvna2562-2564 modlitba nie je ni in ako dvern priatesk styk, v ktorom sa asto zdriavame sami s tm, o ktorom vieme, e ns miluje. 7

Kontemplatvna modlitba had toho, ktorho z tej due milujem (Pies 1, 7), 8 ie Jeia a v om Otca. Hadme ho, lebo ti po om je vdy zaiatkom lsky, a hadme ho v istej viere, v tej viere, ktor nm dva narodi sa z neho a i v om. Aj pri kontemplatvnej modlitbe mono rozjma, ale pohad sa upiera na Pna.

2710Voba asu a trvania kontemplatvnej modlitby zvis od rozhodnej vle, ktor odhauje tajomstv srdca. Nekonme si kontemplatvnu modlitbu, ke mme as, ale njdeme si as,2726 ke budeme iba pre Pna s pevnm rozhodnutm, e si ho poas cesty nevezmeme sp, nech by stretnutie prinalo akkovek skky a vyprahnutos. Ned sa vdy rozjma, ale vdy sa mono zahbi do kontemplatvnej modlitby, a to nezvisle od zdravotnho stavu, pracovnch podmienok alebo citovch dispozci. Srdce je miestom hadania a stretania v jednoduchosti a vo viere.

2711Vstup do kontemplatvnej modlitby je podobn vstupu do eucharistickej liturgie: pod psobenm Ducha Svtho mme sstredi srdce1348 a cel svoju bytos, prebva v Pnovom prbytku, ktorm sme my, vzbudi si vieru, aby sme vstpili do prtomnosti toho, ktor ns oakva, odloi svoje masky a obrti svoje srdce k Pnovi,2100 ktor ns miluje, aby sme sa mu odovzdali ako obetn dar, ktor treba oisti a pretvori.

2712Kontemplatvna modlitba je modlitbou Boieho dieaa, hrienika, ktormu sa odpustilo a ktor je ochotn prija lsku, akou je milovan, a chce na u odpoveda tm, e bude ete viac milova. 9 No vie, e jeho optujcu lsku mu vlieva do srdca Duch Svt, lebo vetko je Boia milos. Kontemplatvna modlitba je pokorn a jednoduch odovzdanos do lskyplnej vle Otca v stle hlbom spojen s jeho milovanm Synom.2822

2713Kontemplatvna modlitba je tak najjednoduchm vyjadrenm tajomstva modlitby. Je darom, milosou.2559 Mono ju prija len v pokore a v chudobe ducha. Kontemplatvna modlitba je zmluvn vzah vytvoren Bohom v hbke naej bytosti. 10 Kontemplatvna modlitba je spoloenstvo: v om Najsvtejia Trojica stvruje loveka, Bo obraz, na svoju podobu.

2714Kontemplatvna modlitba je aj v plnom zmysle slova siln chva modlitby. V nej ns Otec skrze svojho Ducha vyzbrojuje silou, aby v ns mocne zosilnel vntorn lovek, aby Kristus skrze vieru prebval v naich srdciach a aby sme boli zakorenen a upevnen v lske (Ef 3, 16-17).

2715Kontemplatvna modlitba je pohad viery upret na Jeia. Ja sa dvam na neho a on sa dva na ma, hovorieval za ias svojho svtho farra sedliak z Arsu, ktor sa modlil pred svtostnkom. 11 1380 Tto pozornos voi Jeiovi je zrieknutm sa svojho ja. Jeho pohad oisuje srdce. Svetlo Jeiovho pohadu osvecuje zrak nho srdca. U ns vidie vetko vo svetle jeho pravdy a jeho scitu so vetkmi umi. Kontemplatvna modlitba obracia svoj pohad aj na tajomstv Kristovho ivota.521 U tak vntornmu poznaniu Pna, aby sme ho vmi milovali a lepie nasledovali. 12

2716Kontemplatvna modlitba je povanm Boieho slova. Toto povanie vbec nie je pasvne, ale je poslunosou viery,494 bezvhradnm prijatm zo strany sluobnka a lskyplnou oddanosou dieaa. M as na Amen (shlase) Syna, ktor sa stal Sluobnkom, a na Fiat jeho pokornej sluobnice.

2717Kontemplatvna modlitba je tichom,533 symbolom budceho sveta 13 alebo mlanlivou lskou. 14 V kontemplatvnej modlitbe slov nie s rozprvanm, ale vetvikami, ktor ivia ohe lsky. V tomto tichu, neznesitenom pre vonkajieho loveka, nm Otec vyslovuje svoje vtelen, umuen, zosnul a vzkriesen Slovo a Duch synovstva498 nm dva as na Jeiovej modlitbe.

2718Kontemplatvna modlitba je zjednotenm sa s Kristovou modlitbou v takej miere, v akej nm dva as na jeho tajomstve. Cirkev slvi Kristovo tajomstvo v Eucharistii a Duch Svt nm ho dva preva v kontemplatvnej modlitbe, aby sa stalo zjavnm prostrednctvom inorodej lsky.

2719Kontemplatvna modlitba je spoloenstvo lsky, ktor prina ivot za mnohch v takej miere, v akej je shlasom zotrva v noci viery.165 Vekonon noc zmtvychvstania prechdza nocou smrtenej zkosti a hrobu. To s tri siln chvle Jeiovej hodiny, ktor nm jeho Duch (a nie telo, ktor je slab) dva preva v kontemplatvnej modlitbe. Treba privoli, aby sme bedlili hodinu s nm. 15 2730
Zhrnutie

2720Cirkev vyzva veriacich na pravideln modlitbu: na kadodenn modlitby, na liturgiu hodn, na neden slvenie Eucharistie a na sviatky liturgickho roka.

2721Kresansk tradcia pozn tri hlavn formy ivota modlitby: stnu modlitbu, rozjmanie a kontemplatvnu modlitbu. Vetky tri maj ako spolon rtu sstredenos srdca.

2722stna modlitba, zaloen na jednote tela a ducha v udskej prirodzenosti, pridruuje telo k vntornej modlitbe srdca poda prkladu Jeia Krista, ktor sa modl k svojmu Otcovi a u svojich uenkov Ote nᚓ.

2723Rozjmanie je nbon uvaovanie, ktor uvdza do innosti myslenie, predstavivos, city a tby. Jeho cieom je osvoji si vierou predmet, o ktorom sa uvauje, a porovnva ho s realitou vlastnho ivota.

2724Kontemplatvna modlitba je jednoduch vyjadrenie tajomstva modlitby. Je to pohad viery upret na Jeia, povanie Boieho slova, mlanliv lska. Kontemplatvna modlitba uskutouje zjednotenie s Kristovou modlitbou v takej miere, v akej nm dva as na jeho tajomstve.
2. lnok
Boj v modlitbe

2725Modlitba je dar milosti a rozhodn odpove z naej strany. Vdy predpoklad silie. Vek postavy modlitby Starej zmluvy pred Kristom, ako aj Boia Matka a svt spolu s Jeiom ns uia,2612 e modlitba je boj. Proti komu? Proti nm samm a proti kladom Pokuitea,409 ktor rob vetko, aby odvrtil loveka od modlitby, od spojenia s Bohom. Kad sa modl tak, ako ije, pretoe kad ije tak, ako sa modl. Kto nechce stle kona poda Kristovho Ducha, neme ani stle prosi v jeho mene. Duchovn boj v novom ivote kresana je neoddeliten od boja v modlitbe.2015
I. Nmietky proti modlitbe

2726V boji modlitby musme eli, v ns samch i okolo seba, mylnm predstavm o modlitbe. Niektor v nej vidia obyajn psychologick innos, in silie sstredi sa s cieom dosiahnu vntorn przdnotu. In ju uzkouj do obradnch postojov a slov. V podvedom mnohch kresanov je modlitba innosou,2710 ktor je nezluiten so vetkm tm, o maj robi: nemaj as. T, o hadaj Boha v modlitbe, sa rchlo znechutia, lebo nevedia, e modlitba pochdza aj od Ducha Svtho, a nielen od nich samch.

2727Musme eli aj spsobom zmania tohto sveta. Ak nebudeme ostrait, prenikn do ns. Naprklad, pravdiv je vraj len to, o sa d overi rozumom a vedou (modlitba je vak tajomstvo,37 ktor presahuje nae vedomie i podvedomie); dleit s len hodnoty vroby a zisku (kee modlitba je neproduktvna, je neuiton); zmyselnos a pohodlie sa pokladaj za kritri pravdy, dobra a krsy2500 (modlitba vak ako lska ku Krse [filoklia] je uchvten slvou ivho a pravho Boha); napokon modlitba ako reakcia proti aktivizmu (ktor pripisuje prvorad vznam innosti) je predstavovan ako tek zo sveta (kresansk modlitba vak nie je ani nikom z dejn, ani rozchodom so ivotom).

2728Napokon n boj mus eli tomu, o pociujeme ako nae nespechy v modlitbe: znechutenie pre nau suchoprnos, zrmutok nad tm, e nedvame Pnovi vetko, lebo mme vek majetok (Mk 10, 22), sklamanie z toho, e nie sme vypout poda naej vle, zranenie naej pchy, ktor sa zatvrdzuje preto, e sme nehodn hrienici, alergia na modlitbu ako na nezaslen dar. Zver je vdy ten ist: Nao sa modli? Aby sme tieto prekky prekonali, treba bojova pokorne, s dverou a vytrvalosou.
II. Pokorn bedlivos srdca
Zoi-voi akostiam pri modlitbe

2729Benou akosou pri naej modlitbe je roztritos. Pri stnej modlitbe sa me vzahova na slov a ich zmysel. V hlbej rovine sa vak me tka Toho, ku komu sa modlme v stnej modlitbe (liturgickej alebo osobnej), v rozjman a kontemplatvnej modlitbe. Venova pozornos roztritostiam, aby sme ich zahnali, by znamenalo upadn do ich osdel, zatia o sta vrti sa do nho srdca.2711 Roztritos nm odhauje, k omu sme priptan, a toto pokorn uvedomenie si pred Pnom m prebudi nau uprednostujcu lsku k nemu, take mu rozhodne ponkneme svoje srdce, aby ho oistil. Tu v srdci je miesto boja, voby Pna, ktormu chceme sli. 16

2730Boj proti nmu privlastujcemu si a panovanmu ja je v kladnom zmysle bedlivos, ostraitos srdca. Ke Jei nstoj na bedlivosti, t sa vdy vzahuje na neho, na jeho prchod v posledn de a kad de: dnes. ench prichdza o polnoci.2659 Svetlo, ktor nesmie zhasn, je svetlo viery: V srdci mi znej tvoje slov: Hadajte moju tvr ( 27, 8).

2731Inou akosou najm pre tch, o sa chc primne modli, je suchoprnos. Bva sasou kontemplatvnej modlitby, pri ktorej sa srdce cti opusten, bez zuby v mylienkach, spomienkach a citoch, a to aj duchovnch. Je to chva istej viery, ktor zostva verne s Jeiom v smrtenej zkosti a v hrobe. Ak penin zrno... odumrie, prinesie vek rodu (Jn 12, 24). Ak je suchoprnos zavinen tm, e chbaj korene, lebo slovo padlo na skalu, boj je sasou obrtenia. 17 1426
Zoi-voi pokueniam pri modlitbe

2732Najastejm a najskrytejm pokuenm je n nedostatok viery.2609 Menej sa prejavuje zjavnou neverou2089 ne faktickm uprednostovanm nieoho inho. Ke sa zaneme modli, ako prvorad sa nm predstavia tisce prc alebo starost, ktor sa zdaj naliehav. Je to znova chva pravdy pre srdce a pre jeho uprednostujcu lsku. Niekedy sa obraciame na Pna ako na posledn toisko. Ale skutone tomu verme?2092 Inokedy si berieme Pna za spojenca, lene srdce zostva ete domav. V kadom prpade n nedostatok viery dva najavo, e ete nemme dispozciu pokornho srdca: Bezo ma nemete ni urobi2074 (Jn 15, 5).

2733Inm pokuenm, ktormu domavos otvra dvere,2094 je duchovn znechutenos (po latinsky acedia). Pod tmto vrazom Otcovia duchovnho ivota chpu urit formu depresie zavinen ochabnutm v askze, poklesom bedlivosti a nedbanlivosou srdca: Duch je sce ochotn, ale telo je slab (Mt 26, 41). Z m vej vky lovek padne, tm viac si ubli.2559 Bolestn stiesnenos je opakom domavosti. Kto je pokorn, neuduje sa svojej bohosti; ona ho vedie k tomu, aby mal viu dveru, aby vytrvalo odolval.
III. Synovsk dvera

2734Synovsk dvera je skan a osveduje sa v sen. 18 Hlavn akos sa tka prosebnej modlitby,2629 ie ke sa prihovrame za seba alebo za druhch. Niektor sa dokonca prestan modli, lebo si myslia, e ich prosba nie je vypout. Tu sa vynraj dve otzky: Preo si myslme, e naa prosba nebola vypout? Ako je naa modlitba vypout, a teda inn?
Preo sa saujeme, e nie sme vypout?

2735Ponajprv by ns malo prekvapi jedno zistenie. Ke chvlime Boha alebo ke mu vo veobecnosti vzdvame vaky za jeho dobrodenia, nestarme sa vemi o to, aby sme vedeli, i mu je naa modlitba mil. Zato si vak iadame vidie vsledok svojej prosby. Ak je vlastne naa predstava o Bohu, ktor motivuje nau modlitbu:2779 je Boh pre ns prostriedkom, ktorm si mono posli, alebo Otcom nho Pna Jeia Krista?

2736Sme presveden, e nevieme ani to, za o sa mme modli,2559 ako treba (Rim 8, 26)? Prosme Boha o vhodn dobr? N Otec dobre vie, o potrebujeme, prv ako by sme ho o to prosili, 19 1730 ale ak na nau prosbu, lebo dstojnos jeho det spova v ich slobode. Treba sa teda modli s jeho Duchom slobody, aby sme mohli skutone pozna jeho tbu. 20

2737Ni nemte, lebo neproste. Proste, a nedostvate, lebo zle proste; chcete to vyui na svoje nruivosti (Jak 4, 2-3). 21 Ak prosme so srdcom rozdelenm, cudzolonm, 22 Boh ns neme vypou, lebo chce nae dobro, n ivot. Alebo si myslte, e Psmo nadarmo hovor: ,Takmer iarlivo ti po ns Duch, ktor v ns prebva?' (Jak 4, 5). N Boh je na ns iarliv, o je znakom, e jeho lska je pravdiv. Vniknime do tby jeho Ducha a budeme vypout:

Nevyaduj hne [vypoutie] prosby, akoby si mal na to prvo; chce ti toti preukza ovea viac dobroden, ak vytrv v modlitbe. 23

Boh chce, aby sme v modlitbch cviili svoju tbu, ktorou by sme potom boli schopn prija to, o nm chce da. 24
Ako je naa modlitba inn?

2738Zjavenie o modlitbe v ekonmii spsy ns u, e viera sa opiera o psobenie Boha v dejinch.2568 Synovsk dveru vzbudzuje jeho vrcholn dielo: umuenie a zmtvychvstanie jeho Syna. Kresansk modlitba je spoluprcou s jeho prozretenosou, s jeho plnom lsky k uom.307

2739U svtho Pavla je tto dvera odvna, 25 2778 zaklad sa na modlitbe Ducha v ns a na vernej lske Otca, ktor nm dal svojho jedinho Syna. 26 Premena srdca, ktor sa modl, je prvou odpoveou na nau prosbu.

2740Jeiova modlitba rob z kresanskej modlitby inn prosbu. Jei je jej vzorom. Modl sa v ns a s nami. Kee srdce Syna had len to, o sa pi Otcovi, ako by mohlo srdce adoptovanch det lipn viac na daroch ako na Darcovi?2604

2741Jei sa modl aj za ns, namiesto ns a v n prospech. Vetky nae prosby boli raz navdy pojat do jeho vkriku na kri a Otec ich vypoul v jeho vzkriesen. Preto sa za ns neprestva prihovra u Otca. 27 2606 Ak je naa modlitba pevne spojen s Jeiovou modlitbou, a to v dvere a so synovskou odvahou, dostaneme vetko,2614 o o prosme v jeho mene, a to ovea viac ako t alebo on vec: samho Svtho Ducha, v ktorom s vetky dary.
IV. Vytrva v lske

2742Bez prestania sa modlite2098 (1 Sol 5, 17). Ustavine vzdvajte vaky za vetko Bohu a Otcovi v mene nho Pna Jeia Krista (Ef 5, 20). Vo vetkch modlitbch a prosbch sa modlite v kadom ase v Duchu! A v om vytrvalo bedlite a proste za vetkch svtch! (Ef 6, 18). Nebolo nm prikzan neprestajne pracova, bedli a posti sa; ale bez prestania sa modli stanovil zkon. 28 Takto nenavn horlivos me pochdza len z lsky. Boj v modlitbe proti naej arbavosti a lenivosti je bojom pokornej, dverujcej a vytrvalej lsky.162 Tto lska otvra nae srdce trom iarivm a oivujcim zjavnm pravdm vyplvajcim z viery:

2743Modli sa je vdy mon: as kresana je asom vzkriesenho Krista, ktor je s nami po vetky dni (Mt 28, 20), akkovek by boli brky. 29 N as je v Boch rukch:

Aj lovekovi, ktor obchoduje alebo cestuje, je mon pozorne sa modli; takisto je mon inmu, ktor sed v dielni a zova koe, povznies ducha k Bohu: je mon sluhovi, ktor nakupuje potraviny a pobehuje hore-dolu alebo posluhuje v kuchyni... horlivo sa modli z hbky srdca. 30

2744Modli sa je ivotnou potrebou. Dkaz z opaku nie je menej presvediv: ak sa nenechvame vies Duchom, znova upadme do otroctva hriechu. 31 Ako me by Duch Svt nam ivotom, ak je nae srdce aleko od neho?

Ni sa nevyrovn modlitbe: ve ona rob z nemonho mon, z akho ahk... Je nemon..., aby mohol niekedy upadn do hriechu... lovek..., ktor sa modl. 32

Kto sa modl, urite sa spas. Kto sa nemodl, urite sa zatrat. 33

2745Kresansk modlitba a kresansk ivot s neoddeliten, lebo ide o t ist lsku a o to ist odriekanie sa, ktor pochdza z lsky.2660 Ide o t ist synovsk a lskypln zhodu s Otcovm plnom lsky. O to ist pretvrajce zjednotenie v Duchu Svtom, ktor ns stle vmi pripodobuje Jeiovi Kristovi. Ide o t ist lsku ku vetkm uom, o t lsku, ktorou ns miloval Jei: Otec vm d vetko, o o budete prosi v mojom mene. Toto vm prikazujem: Aby ste sa milovali navzjom (Jn 15, 16-17).

Bez prestania sa modl, kto spja modlitbu s povinnou prcou a vhodn innos s modlitbou. Iba tak meme chpa ako uskutoniten prkaz ono modlite sa bez prestania. 34
3. lnok
Modlitba Jeiovej hodiny

2746Ke prila jeho hodina, Jei sa modl k Otcovi. 35 Jeho modlitba, najdlhia, ak nm odovzdva evanjelium, zha cel ekonmiu stvorenia a spsy, ako aj jeho smr a jeho zmtvychvstanie. Modlitba Jeiovej hodiny zostva vdy jeho modlitbou,1085 tak ako jeho Vek noc (Pascha), ktor sa odohrala raz navdy, zostva prtomn v liturgii jeho Cirkvi.

2747Kresansk tradcia ju prvom nazva Jeiovou vekazskou modlitbou. Je to modlitba nho Vekaza. Je neoddeliten od jeho obety, od jeho prechodu (Paschy) k Otcovi, v ktorom je plne zasvten Otcovi. 36

2748V tejto vekononej, obetnej modlitbe518 je vetko zjednoten v om: 37 Boh i svet, Slovo i telo, ven ivot i as, lska, ktor sa obetuje, i hriech, ktor ju zrdza, prtomn uenci i t, o skrze ich slovo uveria v neho, zrieknutie sa seba samho i oslvenie. Je to modlitba jednoty.820

2749Jei zavil cel Otcovo dielo a jeho modlitba, tak ako jeho obeta, siaha a do skonenia vekov. Modlitba Jeiovej hodiny napa posledn asy a vedie ich k zaveniu. Jei, Syn, ktormu Otec dal vetko, sa cel odovzdva Otcovi a sasne sa vyjadruje so zvrchovanou slobodou 38 na zklade moci, ktor mu dal Otec nad kadou bytosou. Syn, ktor sa stal sluhom, je Pn, Pantokrtor (Vldca nad vetkm). N Vekaz, ktor pros za ns, je aj ten, ktor sa modl v ns, a Boh, ktor ns vdy vypouje.2616

2750A ke vnikneme do svtho mena Pna Jeia, meme zntra prija modlitbu, ktor ns u on sm: Ote nᚓ.2815 Jeho vekazsk modlitba zntra vnuk vek prosby modlitby Ote nᚓ: staros o Otcovo meno, 39 horlivos za jeho krovstvo (slvu 40 ), plnenie Otcovej vle, jeho plnu spsy 41 a oslobodenie od Zlho. 42

2751A napokon v tejto vekazskej modlitbe nm Jei zjavuje a dva nerozluiten poznanie 43 Otca a Syna,240 ktor je samotnm tajomstvom ivota modlitby.
Zhrnutie

2752Modlitba predpoklad silie a boj proti nm samm a proti kladom Pokuitea. Boj v modlitbe je neoddeliten od duchovnho boja, ktor je potrebn, aby sme stle konali poda Kristovho Ducha: kad sa modl tak ako ije, pretoe kad ije tak, ako sa modl.

2753V boji modlitby musme eli mylnm predstavm, rozlinm prdom zmania a sksenostiam zo svojich nespechov. Na tieto pokuenia, ktor spochybuj uitonos alebo dokonca monos modlitby, treba odpoveda pokorou, dverou a vytrvalosou.

2754Hlavnmi akosami pri modlitbe s roztritos a suchoprnos. Liekom proti nim je viera, obrtenie a bedlivos srdca.

2755Modlitbu ohrozuj dve ast pokuenia: nedostatok viery a duchovn znechutenos, ktor je uritou formou depresie zavinenou ochabnutm v askze a vedcou k stiesnenosti.

2756Synovsk dvera je vystaven skke, ke mme pocit, e nie sme vdy vypout. Evanjelium ns vyzva, aby sme sa ptali samch seba, i sa naa modlitba zhoduje s tbou Ducha Svtho.

2757Bez prestania sa modlite (1 Sol 5, 17). Modli sa je vdy mon. Ba je to ivotn potreba. Modlitba a kresansk ivot s neoddeliten.

2758Modlitba Jeiovej hodiny, ktor sa prvom vol vekazskou modlitbou, 44 zha cel ekonmiu stvorenia a spsy; vnuk vek prosby modlitby Ote nᚓ.
Druh oddiel
Modlitba Pna: Ote nᚓ

2759Raz sa [Jei] na ktoromsi mieste modlil. Ke skonil, povedal mu jeden z jeho uenkov: ,Pane, nau ns modli sa, ako Jn nauil svojich uenkov' (Lk 11, 1). Ako odpove na tto prosbu Pn zveruje svojim uenkom a svojej Cirkvi zkladn kresansk modlitbu. Svt Luk podva jej krtky text (p prosieb), 1 svt Mat rozvitejiu verziu (sedem prosieb). 2 Liturgick tradcia Cirkvi si zachovala text svtho Mata (Mt 6, 9-13):

Ote n, ktor si na nebesiach,
posv sa meno tvoje,
pr krovstvo tvoje,
bu va tvoja, ako v nebi tak i na zemi.
Chlieb n kadodenn daj nm dnes
a odpus nm nae viny,
ako i my odpame svojim vinnkom,
a neuve ns do pokuenia,
ale zbav ns Zlho.

2760V liturgickej praxi sa k Modlitbe Pna vemi skoro zaala pridva doxolgia.2855 V Didach je to: Lebo tvoja je moc i slva naveky. 3 Apotolsk kontitcie pridvaj pred slovo moc vraz krovstvo 4 a tto formula je za naich ias zachovan v ekumenickej modlitbe. Byzantsk tradcia po slove slva pripja Otca i Syna i Svtho Ducha. Rmsky misl rozvja posledn prosbu Otena 5 vo vslovnej perspektve oakvania blaenej ndeje2854 a prchodu nho Pna Jeia Krista. 6 Potom nasleduje zvolanie zhromadenia - doxolgia z Apotolskch kontitci.
1. lnok
Shrn celho evanjelia

2761V Modlitbe [Pna] je skutone obsiahnut shrn celho evanjelia. 7 Ke ns [Pn] nauil, ako sa mme modli, povedal: ,Proste a dostanete' (Jn 16, 24). S veci, ktor si kad vyprosuje poda okolnost; po predloen nleitej a riadnej modlitby, ktor je akoby zkladom pridanch elan, je oprvnen zvonku pripoji [in] prosby. 8
I. V strede Psem

2762Ke svt Augustn poukzal na to, e almy s hlavnou potravou kresanskej modlitby a e sa vlievaj do prosieb Otena, uzatvra:

Ak prejde vetky slov svtch prosieb [almov], myslm, e [v nich] nenjde ni, o by neobsahovala a v sebe nezahala tto Pnova modlitba. 9

2763Vetky Psma (Zkon, Proroci a almy)102 sa splnili v Jeiovi Kristovi. 10 Evanjelium je touto dobrou zvesou. Jeho prv ohlasovanie zhrnul svt Mat do rei na vrchu. 11 A modlitba k nmu Otcovi je v strede tohto ohlasovania. V tomto kontexte sa vyjasuje kad prosba modlitby, ktor nm zanechal Pn:

Modlitba Pna je najdokonalejia [modlitba]... V Modlitbe Pna sa nielen pros o vetky veci, po ktorch meme oprvnene tui,2541 ale aj v tom porad, v akom po nich treba ti, take tto modlitba ns u nielen prosi, ale aj formuje vetky nae city. 12

2764Re na vrchu je uenie pre ivot,1965 Modlitba Pna je modlitba, ale v jednej i druhej Pnov Duch dva nov formu naim tbam, tmto vntornm hnutiam, ktor oivuj n ivot. Jei ns svojimi slovami u tomuto novmu ivotu a pouuje ns,1969 aby sme si ho vyprosovali modlitbou. Od sprvnosti naej modlitby bude zvisie aj sprvnos nho ivota v om.
II. Modlitba Pna

2765Tradin nzov Modlitba Pna (Oratio dominica) znamen, e modlitbu k nmu Otcovi ns nauil a dal nm ju Pn Jei. Tto modlitba, ktor pochdza od Jeia, je skutone jedinen - je Pnova.2701 Na jednej strane nm slovami tejto modlitby jednoroden Syn skutone odovzdva slov, ktor Otec dal jemu: 13 je uiteom naej modlitby. Na druhej strane ako vtelen Slovo vo svojom udskom srdci pozn potreby svojich udskch bratov a sestier a zjavuje nm ich: je vzorom naej modlitby.

2766Ale Pn Jei nm nezanechal formulu, ktor by sme mali mechanicky opakova. 14 Ako je to pri kadej stnej modlitbe, Duch Svt u Boie deti modli sa k ich Otcovi prostrednctvom Boieho slova. Jei nm nielen odovzdva slov naej synovskej modlitby, ale nm zrove dva aj Ducha, skrze ktorho sa tieto slov stvaj v ns duchom a ivotom (Jn 6, 63). Ba viac, dkaz a monos naej synovskej modlitby je v tom, e Otec poslal do naich sdc Ducha svojho Syna a on vol: ,Abba, Ote!' (Gal 4, 6). Kee naa modlitba tlmo nae tby Bohu, je to op ten, ktor skma srdcia Otec, ktor vie, po om Duch ti: e sa prihovra za svtch, ako sa pi Bohu (Rim 8, 27). Modlitba k nmu Otcovi sa zaleuje do tajomnho poslania Syna a Ducha Svtho.690
III. Modlitba Cirkvi

2767Tento nerozluiten dar Pnovch slov a Ducha Svtho, ktor tmto slovm dva ivot v srdciach veriacich, Cirkev prijmala a ila z neho u od svojich zaiatkov. Prv kresansk spoloenstv sa modlia Modlitbu Pna trikrt denne 15 namiesto Osemnstich dobroreen zauvanch v prejavoch idovskej zbonosti.

2768Poda apotolskej Tradcie je Modlitba Pna podstatne zakorenen v liturgickej modlitbe.

Pn ns u modli sa spolon modlitbu za bratov. Ve nehovor Ote mj, ktor si na nebesiach, ale Ote n, prosiac za spolon telo [Cirkvi]. 16

Vo vetkch liturgickch tradcich je Modlitba Pna integrlnou (neoddelitenou) sasou hlavnch hodn posvtnho ofcia. Ale jej eklezilna povaha sa jasne prejavuje najm v troch sviatostiach uvdzania do kresanskho ivota:

2769Pri krste a birmovan odovzdanie (traditio)1243 Modlitby Pna znamen nov narodenie pre Bo ivot. Kee kresansk modlitba znamen hovori k Bohu samm Bom slovom, t, o sa znovuzrodili... Bom slovom, ivm a venm (1 Pt 1, 23), uia sa vzva svojho Otca skrze jedin Slovo, ktor on vdy vypouje. A odteraz to mu robi, lebo pea pomazania Ducha Svtho je nezmazatene vtlaen do ich srdca, na ich ui, na ich pery a do celej ich synovskej bytosti. Preto je vina patristickch komentrov k modlitbe Ote n uren katechumenom a novopokrstenm. Ke sa Cirkev modl Modlitbu Pna, je to vdy ud novo narodench, ktor sa modl a dosahuje milosrdenstvo. 17

2770V eucharistickej liturgii1350 sa Modlitba Pna jav ako modlitba celej Cirkvi. Tam sa ukazuje jej pln zmysel a jej innos. Kee je umiestnen medzi anaforou (eucharistickou modlitbou) a obradom prijmania, na jednej strane zha vetky prosby a prhovory vyjadren v priebehu epiklzy, a na strane druhej klope na brnu hostiny Krovstva, ktor sviatostn prijmanie anticipuje.

2771V Eucharistii Modlitba Pna ukazuje aj eschatologick rz svojich prosieb. Je to charakteristick modlitba poslednch ias,1403 ias spsy, ktor sa zaali zoslanm Ducha Svtho a skonia sa Pnovm nvratom. Prosby k nmu Otcovi sa na rozdiel od modlitieb Starej zmluvy opieraj o tajomstvo spsy, ktor sa u raz navdy uskutonilo v ukriovanom a zmtvychvstalom Kristovi.

2772Z tejto neochvejnej viery sa rod ndej,1820 ktor podnecuje kad zo siedmich prosieb. Tieto prosby vyjadruj bolestn stony terajieho asu, asu trpezlivosti a oakvania, v ktorom sa ete neukzalo, m budeme (1 Jn 3, 2). 18 Eucharistia a Oten s zameran na prchod Pna, km neprde (1 Kor 11, 26).
Zhrnutie

2773Ako odpove na prosbu svojich uenkov (Pane, nau ns modli sa: Lk 11, 1) Jei im zveruje zkladn kresansk modlitbu Ote nᚓ.

2774V Modlitbe [Pna] je skutone obsiahnut shrn celho evanjelia. 19 Modlitba Pna je najdokonalejia modlitba. 20 Je v strede Psem.

2775Vol sa Modlitba Pna, lebo pochdza od Pna Jeia, ktor je uiteom a vzorom naej modlitby.

2776Modlitba Pna je v plnom zmysle slova modlitbou Cirkvi. Je integrlnou (neoddelitenou) sasou hlavnch hodn posvtnho oficia a sviatost uvdzania do kresanskho ivota: krstu, birmovania a Eucharistie. Zalenen do Eucharistie ukazuje eschatologick rz svojich prosieb v oakvan Pna, km neprde (1 Kor 11, 26).
2. lnok
Ote n, ktor si na nebesiach
I. Osmeujeme sa pribli s plnou dverou

2777V rmskej liturgii sa eucharistick zhromadenie vyzva, aby sa modlilo Ote nᚓ so synovskou odvahou. Vchodn liturgie pouvaj a rozvjaj podobn vrazy: Osmeova sa s plnou dverou, Urob ns hodnmi.... Pred horiacim krkom bolo Mojiovi povedan: Nepribliuj sa sem! Zobuj si z nh obuv (Ex 3, 5). Tento prah Boej svtosti mohol prekroi jedine Jei, ktor ke vykonal oistenie hriechov (Hebr l, 3), uvdza ns pred tvr Otca: Ha, ja i deti, ktor mi dal Boh (Hebr 2, 13).

Vedomie, e sme otrokmi, by ns ovldlo, naa pozemsk bytos by sa rozpadla, keby ns nepovzbudzovali k tomuto volaniu autorita samho Otca a Duch jeho Syna. Poslal, hovor, Boh Ducha svojho Syna do naich sdc, ktor vol: ,Abba, Ote!' (Rim 8, 15)... Kedy sa smrten tvor odvi vola Boha Otcom, ak nie iba vtedy, ke vntro loveka oivuje moc zhora? 21 270

2778Tto moc Ducha, ktor ns uvdza do Modlitby Pna, je vo vchodnch i zpadnch liturgich vyjadren krsnym, typicky kresanskm (grckym) vrazom parrhesia,2828 o znamen priezran jednoduchos, synovsk dvera, radostn sebaistota, pokorn odvaha, istota, e sme milovan. 22
II. Ote!

2779Prv ne si osvojme tento zaiaton vzlet Modlitby Pna, bude uiton, ke si pokorne oistme srdce od niektorch falonch obrazov tohto sveta. Pokora nm pomha uzna, e nik nepozn Syna, iba Otec, ani Otca nepozn nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcie zjavi (Mt 11, 27), t. j. malikm (Mt 11, 25). Oistenie srdca sa tka predstv otca a matky, ktor pochdzaj z naej osobnej a kultrnej histrie a ovplyvuj n vzah k Bohu. Boh, n Otec, presahuje kategrie stvorenho sveta.239 Prena na neho alebo stava proti nemu nae predstavy v tejto oblasti by znamenalo vytvra si modly, ktorm sa potom lovek klania alebo ich rca. Modli sa k Otcovi znamen vstpi do jeho tajomstva, akm on je a akho nm ho zjavil Syn:

Meno Boh Otec nebolo nikomu zjaven. Aj Moji, ktor sa na ptal, poul in meno. Nm bolo zjaven v Synovi. Meno Otec nejestvuje toti prv ako Syn. 23

2780Meme vzva Boha ako Otca,240 pretoe nm ho zjavil jeho Syn, ktor sa stal lovekom, a pretoe nm ho dva pozna jeho Duch. Prve na tom, o lovek neme pochopi, ani anjelsk mocnosti vytui - toti na osobnom vzahu Syna k Otcovi 24 -, Duch Syna dva as nm, ktor verme, e Jei je Kristus a e sme sa narodili z Boha. 25

2781Ke sa modlme k Otcovi,2665 sme v spoloenstve s nm i s jeho Synom Jeiom Kristom. 26 Prve vtedy ho poznvame a uznvame so vdy novm obdivom. Prv slovo Modlitby Pna je najprv velebenm a adorciou, a potom vzvanm. Lebo slva Boha je v tom, e ho uznvame za Otca, za pravho Boha. Vzdvame mu vaky za to, e nm zjavil svoje meno, e nm dal veri v svoje meno a e v ns prebva svojou prtomnosou.

2782Meme sa klaa Otcovi, pretoe nm dal znova sa narodi k jeho ivotu tm, e ns adoptoval za svoje deti1267 vo svojom jedinom Synovi: krstom ns vleuje do tela svojho Krista (Pomazanho) a pomazanm svojho Ducha, ktor sa rozlieva z Hlavy do dov, rob aj z ns pomazanch:

Boh, ktor ns preduril na adoptovanie, urobil ns podobnmi Kristovmu oslvenmu telu. Kee ste sa stali astnmi na Kristovi, prvom sa volte ,pomazan'. 27

Nov lovek, znovuzroden a vrten svojmu Bohu prostrednctvom jeho milosti, povie na prvom mieste: Ote, lebo u zaal by synom. 28

2783Takto ns Modlitba Pna zjavuje nm samm, 29 1701 ke nm zjavuje Otca:

lovee, neodvaoval si sa zdvihn tvr k nebu, klopil si oi k zemi, a zrazu si dostal Kristovu milos, boli ti odpusten vetky hriechy. Zo zlho sluobnka si sa stal dobrm synom... Pozdvihni teda oi k Otcovi, ktor ta zrodil [krstnm] kpeom, k Otcovi, ktor a vykpil skrze Syna, a povedz ,Ote n'... Ale nenrokuj si pre seba nieo osobitn. Je vlastnm Otcom iba Kristovi, nm vetkm je spolonm Otcom, lebo len jeho splodil, km ns stvoril. Povedz teda aj ty z milosti: ,Ote n', aby si si zaslil by synom. 30

2784Tento nezaslen dar adopcie1428 od ns vyaduje neprestajn obrtenie a nov ivot. Modli sa k nmu Otcovi m v ns rozvja dve zkladn dispozcie:

Tbu a vu podoba sa mu. Boli sme stvoren na jeho obraz, milosou nm bola vrten podobnos s nm a my mme na tto milos odpoveda.1997

Ke Boha volme Otcom, mme kona ako Boie deti. 31

Neme lskavho Boha vola Otcom, kto m nestupiv a nevdne srdce: nem toti tie znmky lskavosti, ktor m nebesk Otec. 32

Treba vdy hadie na Otcovu krsu a poda nej m kad vyzdobi svoju duu. 33

2785Pokorn a dverujce srdce,2562 ktor nm umouje, aby sme sa obrtili a stali sa ako deti (Mt 18, 3), lebo Otec sa zjavuje malikm (Mt 11, 25).

Je to stav, ktor sa vytvra kontemplciou samho Boha a ohom lsky, vaka ktormu sa dua, ponoren a vrhnut do jeho lsky, vemi dverne a s osobitnou zbonosou zhovra s Bohom ako s vlastnm Otcom. 34

Ote n. Toto meno vzbudzuje aj lsku - ve o m by deom drahie ako otec? -, aj pokom iados... a priam oakvanie, e dosiahneme, o o budeme prosi... Ve o ned deom, ktor ho prosia, ke im u predtm udelil, aby boli demi? 35
III. Ote nᚓ

2786Ote nᚓ sa tka Boha.443 Tento prvlastok nevyjadruje z naej strany vlastnctvo, ale celkom nov vzah k Bohu.

2787Ke hovorme Ote nᚓ, uznvame predovetkm, e vetky jeho prisbenia lsky,782 ktor ohlasovali proroci, sa splnili v novej a venej zmluve v jeho Kristovi (Pomazanom); my sme sa stali jeho udom a on je odvtedy nam Bohom. Tento nov vzah je vzjomn prslunos, ktor sme dostali zadarmo: lskou a vernosou 36 mme odpoveda na milos a pravdu, ktor sme dostali v Jeiovi Kristovi. 37

2788Kee Modlitba Pna je modlitbou jeho udu ,,v poslednch asoch, slovo nᚓ vyjadruje aj istotu naej ndeje na posledn Boie prisbenie: v novom Jeruzaleme povie Boh tomu, kto zvaz: Ja budem jeho Bohom a on bude mojm synom (Zjv 21, 7).

2789Ke sa modlme Ote nᚓ, obraciame sa osobne na Otca nho Pna Jeia Krista. Nerozdeujeme bostvo, lebo Otec je jeho prameom a poiatkom, ale vyznvame tm, e Syn je vene ploden Otcom245 a e z Otca vychdza Duch Svt. Ani nemieame osoby, lebo vyznvame, e nae spoloenstvo je s Otcom a jeho Synom Jeiom Kristom v ich jedinom Duchu Svtom. Najsvtejia Trojica je tej istej podstaty a je nedeliten.253 Ke sa modlme k Otcovi, klaniame sa mu a oslavujeme ho zrove so Synom a Duchom Svtm.

2790Gramaticky slovo nᚓ oznauje skutonos, ktor je spolon viacerm osobm. Je len jeden Boh a uznvaj ho za Otca t, ktor sa z neho vierou v jeho jednorodenho Syna znovu zrodili skrze vodu a Ducha Svtho. 38 Cirkev je tmto novm spoloenstvom Boha a ud:787 spojen s jednorodenm Synom, ktor sa stal prvorodenm medzi mnohmi bratmi (Rim 8, 29), je v spoloenstve s jednm a tm istm Otcom v jednom a tom istom Duchu Svtom. 39 Kad pokrsten, ke sa modl Ote nᚓ, modl sa v tomto spoloenstve: Mnostvo veriacich malo jedno srdce a jednu duu (Sk 4, 32).

2791Preto napriek rozdeleniam kresanov821 zostva modlitba k nmu Otcovi spolonm vlastnctvom a naliehavou vzvou pre vetkch pokrstench. Spojen vierou v Krista a krstom maj ma podiel na Jeiovej modlitbe za jednotu jeho uenkov. 40

2792Napokon, ak sa Ote nᚓ modlme pravdivo, vymaujeme sa z individualizmu, lebo lska, ktor prijmame, ns od neho oslobodzuje. Slovo nᚓ na zaiatku Modlitby Pna, rovnako ako slovo my v poslednch tyroch prosbch, nevyluuje nikoho. Aby sme ho vyslovovali pravdivo, 41 treba prekona nae rozdelenia a rozpory.

2793Pokrsten nemu v modlitbe poveda: Ote nᚓ bez toho, e by k nemu nepriniesli vetkch tch, za ktorch vydal svojho milovanho Syna.604 Boia lska je bezhranin a takou mus by aj naa modlitba. 42 Ke v modlitbe hovorme Ote nᚓ, otvra ns to rozmerom jeho lsky, ktor sa zjavila v Kristovi: modli sa so vetkmi umi a za vetkch ud, ktor ho ete nepoznaj, aby boli zhromaden v jedno. 43 Tto Boia starostlivos o vetkch ud a o cel stvorenie oduevovala vetky vek postavy modlitby. M rozri aj nau modlitbu do nesmiernych rozmerov lsky, ke sa osmeujeme poveda Ote nᚓ.
IV. Ktor si na nebesiach

2794Tento biblick vraz neznamen miesto (priestor), ale spsob bytia;326 nie vzdialenos Boha, ale jeho vzneenos. N Otec nie je inde, je nad vetko, o meme pochopi z jeho svtosti. Preto, e je trojsvt, je celkom blzky pokornmu a skrenmu srdcu:

Sprvne sa teda chpe, e ke sa hovor: Ote n, ktor si v nebesiach, hovor sa: v srdciach spravodlivch ako v jeho svtom chrme. Zrove aj, aby si ten, kto sa modl, elal, eby v om prebval ten, ktorho vzva. 44

Nebesia by vak mohli by aj t, ktor nosia v sebe obraz Boha, v ktorch Boh prebva a sa prechdza. 45

2795Symbol nebies ns odkazuje na tajomstvo zmluvy, ktor prevame, ke v modlitbe hovorme Ote n. Otec je v nebi, to je jeho prbytok, jeho dom je teda naa vlas.1024 Hriech ns vyhnal z krajiny zmluvy, 46 no obrtenie srdca nm dva vrti sa k Otcovi do neba. 47 V Kristovi teda boli zmieren nebo a zem, 48 lebo Syn zostpil z neba sm a dva nm vrti sa do neba spolu s nm skrze svoj kr, svoje zmtvychvstanie a svoje nanebovstpenie. 49

2796Ke sa Cirkev modl Ote n, ktor si na nebesiach, vyznva, e sme Bo ud, ktor u m miesto v nebi v Kristovi Jeiovi1003 (Ef 2, 6), je s Kristom ukryt v Bohu (Kol 3, 3), a sasne v tomto pozemskom stnku vzdychme a time si na obliec svoj nebesk prbytok (2 Kor 5, 2): 50

Kresania ij v tele, ale neij poda tela. Bvaj na zemi, ale svoj domov maj v nebi. 51
Zhrnutie

2797Prost a oddan dvera, pokorn a radostn istota s dispozcie, ktor m ma ten, kto sa modl Ote nᚓ.

2798Meme vzva Boha ako Otca, lebo nm ho zjavil Bo Syn, ktor sa stal lovekom; do neho sme krstom vlenen a v om sme adoptovan za Boch synov.

2799Modlitba Pna ns uvdza do spoloenstva s Otcom a s jeho Synom Jeiom Kristom. Zrove ns zjavuje nm samm. 52

2800Modli sa k nmu Otcovi m v ns utvra vu podoba sa mu, ako aj pokorn a dverujce srdce.

2801Ke hovorme Ote nᚓ, dovolvame sa novej zmluvy v Jeiovi Kristovi, spoloenstva s Najsvtejou Trojicou a Boej lsky, ktor sa prostrednctvom Cirkvi rozprestiera na cel svet.

2802Vraz ktor si na nebesiach neoznauje miesto, ale vzneenos Boha a jeho prtomnos v srdci spravodlivch. Nebo, kde prebva Otec, je pravou vlasou, do ktorej smerujeme a do ktorej u patrme.
3. lnok
Sedem prosieb

2803Po tom, o sme sa postavili do prtomnosti Boha, nho Otca, aby sme sa mu klaali, milovali ho a velebili, Duch synovstva dva vystupova z nho srdca siedmim prosbm, siedmim dobroreeniam.2627 Prv tri, ktor s viac zameran na Boha, ns priahuj k slve Otca; posledn tyri s akoby cesty k nemu a predkladaj nau biedu jeho milosti. Hlbina vol hlbinu ( 42, 8).

2804Prv skupina prosieb ns privdza k nemu pre neho samho: tvoje meno, tvoje krovstvo, tvoja va! Charakteristickou vlastnosou lsky je myslie predovetkm na toho, koho milujeme. Ani v jednej z tchto troch prosieb nemenujeme ns, ale ovlda ns vrcna tba milovanho Syna po slve jeho Otca, ba i jeho zkos o u. 53 Posv sa..., Pr..., Bu.... Tieto tri prosby s u vypout v obete Krista Spasitea, ale teraz, km Boh ete nie je vetko vo vetkom, 54 s v ndeji zameran na konen zavenie.

2805Druh skupina prosieb sa rozvja v smere niektorch eucharistickch epiklz: predklad nae oakvania a priahuje pohad Otca milosrdenstiev.1105 Vystupuje z ns a tka sa ns u teraz, na tomto svete: daj nm..., odpus nm..., neuve ns..., zbav ns.... tvrt a piata prosba sa tkaj nho ivota ako takho, i u s cieom udriava ho, alebo ho uzdravova z hriechu. Posledn dve prosby sa tkaj nho boja o vazstvo ivota, samho boja v modlitbe.

2806Prv tri prosby ns utvrdzuj vo viere,2656-2658 napaj ndejou a zapauj lskou. Kee sme tvory a ete stle hrienici, musme prosi za ns, priom toto ns - chpan v rozmeroch sveta a dejn - predkladme nesmiernej lske nho Boha. Lebo n Otec uskutouje svoj pln spsy pre ns a pre cel svet skrze meno svojho Krista (Pomazanho) a prostrednctvom krovstva svojho Svtho Ducha.
I. Posv sa meno tvoje2142-2159

2807Vraz posvti sa tu nem chpa predovetkm v jeho prinnom vzname (jedine Boh posvcuje, rob svtm), ale najm vo vzname hodnotiacom: uznva za svtho, svto zaobchdza.2097 Preto sa pri klaan tto prosba niekedy chpe ako chvla a vzdvanie vaky. 55 Ale Jei ns tto prosbu nauil vo forme optatvu: ako prosbu, tbu a oakvanie, v ktorch s zaangaovan Boh i lovek. U od prvej prosby k nmu Otcovi sa ponrame do vntornho tajomstva jeho bostva a do drmy spsy nho udskho pokolenia. Prosi ho, aby jeho meno bolo posvten, ns zapja do dobrotivho rozhodnutia, o si... predsavzal (Ef 1, 9), aby sme boli pred jeho tvrou svt a nepokvrnen v lske (Ef 1, 4).

2808V rozhodujcich chvach svojej ekonmie spsy203432 Boh zjavuje svoje meno, ale zjavuje ho tak, e uskutouje svoje dielo. Toto dielo sa vak uskutouje pre ns a v ns len vtedy, ke sa prostrednctvom ns a v ns posvcuje jeho meno.

2809Svtos Boha je neprstupn stred jeho venho tajomstva. o je z nej zjaven v stvoren a v dejinch, to Psmo nazva slvou,293 vyarovanm jeho veleby. 56 Ke Boh utvoril loveka na svoj obraz a poda svojej podoby (Gn 1, 26), ovenil ho slvou ( 8, 6), ale ke lovek zhreil, bol zbaven Boej slvy. 57 705 Odvtedy Boh prejavuje svoju svtos tak, e zjavuje a oznamuje svoje meno, aby obnovil loveka poda obrazu toho, ktor ho stvoril (Kol 3, 10).

2810V prisben danom Abrahmovi a v prsahe, ktor toto prisbenie sprevdza, 58 sa Boh zavzuje, ale neodhauje svoje meno. Zana ho zjavova Mojiovi 59 a rob ho zjavnm pred oami celho udu, ke ho zachrauje pred Egypanmi: je vzneen, slvne vzneen (Ex 15, 1). Po zmluve na Sinaji je tento ud jeho a m by svtm nrodom (alebo zasvtenm, v hebrejine je pre obidva vrazy to ist slovo), 60 63 pretoe v om prebva Boie meno.

2811Napriek svtmu Zkonu, ktor mu Svt Boh znova a znova dva, 61 a hoci Pn trpezlivo kon pre svoje meno2143 (Ez 20, 14), ud sa odvracia od Svtho Izraela a znesvcuje jeho meno v oiach nrodov 62 Preto spravodliv Starej zmluvy, chudobn, ktor sa vrtili z vyhnanstva, a proroci boli zanieten horlivosou za toto meno.

2812Napokon je nm meno Svtho Boha zjaven a dan v Jeiovi,434 v tele, ako Spasite: 63 zjaven tm, m On Je, jeho slovom a jeho obetou. 64 To je jadro jeho vekazskej modlitby: Svt Ote... pre nich sa ja sm posvcujem, aby boli aj oni posvten v pravde (Jn 17, 19). A pretoe Jei sm posvcuje 65 svoje meno, zjavuje 66 nm meno Otca. Na konci jeho Vekej noci mu Otec dva meno, ktor je nad kad in meno: ,Jei... je Pn,' na slvu Boha Otca (Flp 2, 9. 11).

2813Vo vode krstu sme boli obmyt, posvten, ospravodliven v mene Pna Jeia Krista a v Duchu nho Boha (1 Kor 6, 11). N Otec ns poas celho nho ivota povolva na posvtenie2013 (1 Sol 4, 7), a pretoe sme z neho v Kristovi Jeiovi, ktor sa pre ns stal... posvtenm (1 Kor 1, 30), ide o jeho slvu a n ivot, aby jeho meno bolo posvten v ns a prostrednctvom ns. Preto je naa prv prosba tak naliehav:

Napokon, km by mohol by posvten Boh, ke on sm posvcuje? Ale pretoe on sm povedal: ,Bute svt, lebo aj ja som svt' (Lv 20, 26), prosme a iadame, aby sme vytrvali v tom, m sme zaali by, ke sme boli v krste posvten. A prosme o to kad de. Ve sa potrebujeme denne posvcova. Kee denne hreme, mme svoje priestupky ustavinm posvcovanm oisova... Preto sa modlme, aby v ns tto svtos zotrvvala. 67

2814Od nho ivota a zrove od naej modlitby zvis,2045 i jeho meno bude posvten medzi nrodmi:

Prosme, aby Boh posvcoval svoje meno, ktor svojou svtosou zachrauje a posvcuje cel stvorenie... Je to meno, ktor dva spsu skazenmu svetu. Ale prosme, aby Boie meno bolo posvten v ns naimi skutkami. Lebo ak konme dobre, Boie meno je veleben; ale ak konme zle, je hanoben. Povaj, o hovor Apotol: ,Lebo pre vs sa pohania rhaj Boiemu menu' (Rim 2, 24). 68 Prosme teda, prosme, aby sme si natoko zaslili [ma] v naich mravoch Boiu svtos, nakoko je svt Boie meno. 69

Ke hovorme ,posv sa meno tvoje', prosme, aby bolo posvten v ns, ktor sme v om, a zrove aj v inch, ktorch ete Boia milos oakva; aby sme tak poslchli prkaz modli sa za vetkch, aj za svojich nepriateov. Preto ke nehovorme vslovne: posv sa [meno tvoje] v ns, hovorme: vo vetkch. 70

2815Tto prv prosba, ktor obsahuje vetky ostatn,2750 je vypout skrze Kristovu modlitbu, podobne ako ostatnch es prosieb, ktor nasleduj. Modlitba k nmu Otcovi je naou modlitbou, ak sa ju modlme v Jeiovom mene. 71 Vo svojej vekazskej modlitbe Jei pros: Svt Ote, zachovaj ich vo svojom mene, ktor si ty dal mne (Jn 17, 11).
II. Pr krovstvo tvoje

2816V Novom zkone sa slovo basileia541 me preloi ako krovsk hodnos (abstraktn pomenovanie) alebo krovstvo (konkrtne pomenovanie), alebo aj kraovanie (pomenovanie innosti).2632 Boie krovstvo je skr ako my. Priblilo sa vo vtelenom Slove,560 je ohlasovan v celom evanjeliu a prilo v Kristovej smrti a zmtvychvstan.1107 Boie krovstvo prichdza od Poslednej veere a v Eucharistii, je uprostred ns. Krovstvo prde v slve ke ho Kristus odovzd svojmu Otcovi:

Aj sm Kristus me by Bom krovstvom, po ktorom denne time, aby prilo, a elme si, aby sa nm rchlo ukzal jeho prchod. Kee on sm je vzkriesenm, lebo v om vstvame z mtvych, tak aj pod Bom krovstvom mono rozumie jeho, lebo v om budeme kraova. 72

2817Touto druhou prosbou je Marana tha,4512623 volanie Ducha a nevesty: Pr, Pane Jeiu!671

Aj keby u vopred nebolo stanoven v modlitbe, e mme prosi o prchod Krovstva, sami od seba by sme mali vyjadri tto prosbu a ponha sa obja [tto] nau ndej. Due muenkov pod oltrom s obalobou volaj k Pnovi: ,Dokedy, Pane, svt a pravdiv, nebude sdi a pomsti nau krv na tch, o obvaj zem?' (Zjv 6, 10). Ve zaiste ich odplata bude uren na konci ias. Nech teda prde m rchlejie tvoje krovstvo, Pane. 73

2818V Modlitbe Pna ide najm o konen prchod Boieho krovstva769 pri Kristovom nvrate. 74 Tto tba vak neodvdza Cirkev od jej poslania na tomto svete, le skr ju k nemu zavzuje. Lebo od Turc je prchod Krovstva dielom Pnovho Ducha, ktor zavruje jeho dielo vo svete a vetko posvcuje. 75

2819Boie krovstvo...2046 je spravodlivos, pokoj a rados v Duchu Svtom (Rim 14, 17). Posledn asy, v ktorch ijeme, s asy vyliatia Ducha Svtho. Od tej chvle sa zaal rozhodn boj medzi telom a Duchom: 76 2516

Iba ist dua me poveda s dverou:2519 ,Pr krovstvo tvoje.' Lebo kto poul Pavlove slov: ,Nech teda nevldne hriech vo vaom smrtenom tele' (Rim 6, 12) a ukzal sa ist vo svojich inoch, mylienkach a slovch, me poveda Bohu: ,Pr krovstvo tvoje.' 77

2820Rozoznvanm poda Ducha kresania maj rozliova medzi rastom Boieho krovstva a pokrokom kultry a spolonosti,1049 do ktorch s zapojen. Toto rozliovanie vak nie je oddeovanm. Povolanie loveka k venmu ivotu neru, ale umocuje jeho povinnos poui sily a prostriedky, ktor dostal od Stvoritea, aby na tomto svete slil spravodlivosti a pokoju. 78

2821Tto prosba je obsiahnut a vypout v Jeiovej modlitbe, 79 2746 ktor je prtomn a inn v Eucharistii. Prina svoje ovocie v novom ivote poda blahoslavenstiev. 80
III. Bu va tvoja ako v nebi tak i na zemi

2822Va nho Otca je, aby boli vetci udia spasen a poznali pravdu851 (1 Tim 2, 4). On je trpezliv... a nechce, aby niekto zahynul (2 Pt 3, 9). 81 Kristovo prikzanie, ktor zha vetky ostatn2196 a vyjadruje nm cel Otcovu vu, znie: Aby ste sa aj vy vzjomne milovali, ako som ja miloval vs (Jn 13, 34). 82

2823Dal nm pozna tajomstvo svojej vle59 poda svojho dobrotivho rozhodnutia, o si... predsavzal...: zjednoti v Kristovi ako v hlave vetko... V om sme sa stali dedimi predurenmi poda rozhodnutia toho, ktor vetko kon poda rady svojej vle (Ef 1, 9-11). Naliehavo prosme, aby sa plne uskutonil tento dobrotiv pln na zemi, ako sa u uskutonil v nebi.

2824Otcova va sa raz navdy dokonale splnila v Kristovi475 a skrze jeho udsk vu. Jei pri svojom prchode na tento svet povedal: Ha, prichdzam..., aby som plnil tvoju vu, Boe (Hebr 10, 7). 83 Iba Jei me poveda: Ja vdy robm, o sa pi jemu612 (Jn 8, 29). V modlitbe poas svojej smrtenej zkosti plne shlas s vou Otca: Nie moja, ale tvoja va nech sa stane (Lk 22, 42). 84 Preto Jei seba samho vydal za nae hriechy... poda vle Boha (Gal 1, 4). V tejto vli sme posvten obetou tela Krista Jeia (Hebr 10, 10).

2825Jei, hoci bol Synom, z toho, o vytrpel, nauil sa poslunosti (Hebr 5, 8). O o silnej dvod mme na to my, stvorenia a hrienici, ktor sme sa v om stali adoptovanmi synmi. Prosme nho Otca, aby zjednotil nau vu s vou svojho Syna,615 aby sme plnili jeho vu, jeho pln spsy pre ivot sveta. Sme toho plne neschopn, ale v spojen s Jeiom a mocou jeho Svtho Ducha mu meme odovzda svoju vu a rozhodn sa vyvoli si to, o si vdy volil jeho Syn: robi, o sa pi Otcovi: 85

Ke sa mu [Kristovi] oddme, meme sa s nm sta jednm Duchom, a tak prija jeho vu, aby sa uskutoovala na zemi tak, ako je uskutonen v nebi. 86

i vid, ako [Jei Kristus] u kona pokorne, ke nm ukazuje, e naa nos nezvis len od nho silia, ale aj od Boej milosti? A podobne nm, ktor sa jednotlivo modlme, prikazuje, aby sme mali staros o cel svet. Lebo nepovedal ,Bu va tvoja' vo mne alebo vo vs, ale na celej zemi, aby bol vytrhnut blud a bola zasiata pravda, aby bola odstrnen kad zloba, navrtila sa nos a aby sa v jej pestovan u v niom nelili nebo a zem. 87

2826Prostrednctvom modlitby meme rozozna, o je Boia va (Rim 12, 2), 88 a dosiahnu vytrvalos pri jej plnen. 89 Jei ns u, e do nebeskho krovstva sa nevchdza slovami, ale plnenm vle jeho Otca, ktor je na nebesiach (Mt 7, 21).

2827Boh... vypouje toho, kto... pln jeho vu2611 (Jn 9, 31). 90 Tak moc m modlitba Cirkvi v mene jej Pna najm v Eucharistii; t je orodujcim spoloenstvom spolu s presvtou Boou Matkou 91 a so vetkmi svtmi, ktor boli mil Pnovi, lebo nechceli in, iba jeho vu:

Neprotiv sa pravde, ke slov ,Bu va tvoja, ako v nebi tak i na zemi' chpeme [takto]: ako v naom Pnovi Jeiovi Kristovi, tak i v Cirkvi; [toti] ako v muovi, ktor splnil Otcovu vu, tak i v ene, ktor mu bola zasnben. 92 796
IV. Chlieb n kadodenn daj nm dnes

2828Daj nm: je to krsna dvera det,2778 ktor oakvaj vetko od svojho Otca. Ve on dva svojmu slnku vychdza nad zlch i dobrch a posiela d na spravodlivch i nespravodlivch (Mt 5, 45) a vetkmu ivmu dva pokrm v prav as ( 104, 27). Jei ns u tejto prosbe, ktor v skutonosti oslavuje nho Otca, pretoe uznva, e je dobr nad vetku dobrotu.

2829Daj nm je aj vyjadrenm zmluvy: my sme jeho a on je n, je pre ns. Ale slovo nm ho uznva aj za Otca vetkch ud1939 a my ho prosme za nich vetkch, solidrni s ich potrebami a trpeniami.

2830Chlieb n. Otec, ktor nm dva ivot, nm neme neda pokrm potrebn pre ivot, vetky vhodn dobr, hmotn i duchovn.2633 V rei na vrchu Jei zdrazuje tto synovsk dveru, ktor spolupracuje s prozretenosou nho Otca. 93 Nenabda ns, aby sme boli pasvni, 94 ale chce ns oslobodi od kadho nepokoja a od kadej starosti. Tak je synovsk odovzdanos Boch det:

Tm, ktor hadaj Boie krovstvo a Boiu spravodlivos, [Boh] subuje, e [im] prid vetko [ostatn]. Kee vetko patr Bohu,227 tomu, kto m Boha, ni nebude chba ak on sm neopust Boha. 95

2831Ale skutonos, e jestvuj udia, ktor s hladn, lebo nemaj chlieb, odhauje in hbku tejto prosby. Drma hladu vo svete vyzva kresanov, ktor sa pravdivo modlia, aby inne vzali na seba zodpovednos za svojich bratov a sestry, a to tak vo svojom osobnom sprvan, ako aj vo svojej solidarite s udskou rodinou. Tto prosbu Modlitby Pna nemono oddeli od podobenstva o chudobnom Lazrovi 96 a o poslednom sde. 97 1038

2832Ako kvas v ceste m novos Krovstva prekvasi svet psobenm Kristovho Ducha. 98 1928 M sa to prejavi nastolenm spravodlivosti v osobnch, spoloenskch, ekonomickch a medzinrodnch vzahoch, priom sa nikdy nem zabda, e spravodliv truktry nejestvuj bez ud, ktor chc by spravodliv.

2833Ide o nᚓ chlieb, ,,jeden pre mnohch.27902546 Chudoba blahoslavenstiev je nosou podelenia sa: vyzva podeli sa s hmotnmi i duchovnmi dobrami a rozdva ich nie z dontenia, ale z lsky, aby prebytok jednch pomohol v nedostatku druhm. 99

2834Modli sa a pracuj. 100 Modlite sa tak, akoby vetko zviselo od Boha, a pracujte tak, akoby vetko zviselo od vs. 101 2428 Aj ke sme si vykonali svoju prcu, pokrm zostva darom nho Otca. Je sprvne prosi ho o tak, e mu vzdvame vaky. To je zmysel poehnania jedla a poakovania za v kresanskej rodine.

2835Tto prosba, ako aj zodpovednos, ktor z nej vyplva, plat aj o inom hlade, ktorm udia trpia: Nielen z chleba ije lovek, ale z kadho slova, ktor vychdza z Boch st (Mt 4, 4), 102 to jest z jeho Slova a z jeho Ducha. Kresania maj zmobilizova vetko svoje silie, aby hlsali evanjelium chudobnm.2443 Na svete maj mnoh hlad, ale nie hlad po chlebe a nie smd po vode, ale po povan Pnovho slova (Am 8, 11). Preto sa pecificky kresansk vznam tejto tvrtej prosby vzahuje na Chlieb ivota: na Boie slovo, ktor treba prijma s vierou,1384 a na Kristovo telo, ktor prijmame v Eucharistii. 103

2836Dnes je aj vyjadrenm dvery. U ns ju Pn; 104 1165 naa domavos ju nemohla vymyslie Kee ide predovetkm o jeho Slovo a o telo jeho Syna, toto dnes nie je len dnes nho pominutenho asu: je to Boie dnes:

Ak prijma [chlieb] kad de, kad de je pre teba ,dnes'. Ak je dnes Kristus tvoj, kad de vstva z mtvych pre teba. Ako? ,Ty si mj Syn, ja som a dnes splodil' ( 2, 7). Dnes teda znamen: ke Kristus vstva z mtvych. 105

2837Kadodenn. Grcke slovo epiousios2659 sa nepouva v nijakom inom texte Novho zkona. Ak sa chpe v asovom vzname, je to pedagogick zdraznenie slova dnes, 106 ktor ns m utvrdzova v bezvhradnej dvere.2633 Ak sa chpe v kvalitatvnom vzname, znamen to, o je potrebn pre ivot, a v irom zmysle kad dobro postaujce na ivobytie. 107 Ak sa chpe doslovne (epiousios - nadpodstatn), oznauje priamo Chlieb ivota, Kristovo telo, liek nesmrtenosti, 108 1405 bez ktorho nemme v sebe ivot. 109 A nakoniec v spojen s predchdzajcim vznamom je zrejm jeho nebesk vznam:1166 de, o ktor tu ide, je de Pnov, de hostiny Krovstva, anticipovanej v Eucharistii, ktor u vopred dva oksi budce Krovstvo. Preto treba slvi eucharistick liturgiu kadodenne:1389

Eucharistia je teda n kadodenn chlieb... Sila toti, ktor v nej poznvame, je jednota, aby sme - spojen v jeho telo a utvoren jeho dmi - boli tm, o prijmame... Aj to, e kadodenne povate v Cirkvi tania, je kadodenn chlieb; aj to, e povate a spievate chvlospevy je kadodenn chlieb. Lebo toto vetko je potrebn pre nae putovanie. 110 Nebesk Otec ns povzbudzuje, aby sme ako deti neba prosili o Chlieb z neba. 111 Kristus sm je chlieb, ktor - zasiaty do Panny, vykvasen v tele, zhotoven v utrpen, upeen v peci hrobu, uloen v chrmoch a obetovan na oltroch - kad de poskytuje veriacim nebesk pokrm. 112
V. Odpus nm nae viny, ako i my odpame svojim vinnkom

2838Tto prosba je prekvapujca.1425 Keby obsahovala len prv as vety - Odpus nm nae viny -, mohla by by implicitne zahrnut v prvch troch prosbch Modlitby Pna,1933 lebo Kristova obeta je na odpustenie hriechov. Ale poda druhej asti vety bude naa prosba vypout len vtedy, ak najprv odpovieme na jednu poiadavku.2631 Naa prosba sa zameriava na budcnos, ale naa odpove ju m predchdza; spja ich slovo ako.
Odpus nm nae viny

2839Zaali sme sa modli k nmu Otcovi s odvnou dverou. V prosbe o posvtenie jeho mena sme ho prosili, aby sme boli vdy viac posvcovan. Ale hoci sme zaodiati do krstnho rcha,1425 neprestvame pcha hriechy a odvraca sa od Boha. Teraz sa touto alou prosbou vraciame k nemu ako mrnotratn syn 113 a uznvame sa pred nm za hrienikov ako mtnik. 114 1439 Naa prosba sa zana vyznanm, ktorm vyznvame sasne svoju bohos a jeho milosrdenstvo. Naa ndej je pevn, lebo v jeho Synovi mme vykpenie, odpustenie hriechov1422 (Kol 1, 14). 115 inn a nepochybn znak jeho odpustenia nachdzame vo sviatostiach jeho Cirkvi. 116

2840Pravda - a toho sa treba obva - tento prd milosrdenstva neme prenikn do nho srdca, km neodpustme tm, o ns urazili. Lska, podobne ako Kristovo telo, je nedeliten: nememe milova Boha, ktorho nevidme, ak nemilujeme brata i sestru, ktorch vidme. 117 Ak odmietame odpusti naim bratom a sestrm, nae srdce sa uzatvra a jeho tvrdos ho rob nepriepustnm pre Otcovu milosrdn lsku.1864 Vyznanm hriechu sa vak nae srdce otvra jeho milosti.

2841Tto prosba je tak dleit, e je jedin, ku ktorej sa Pn vracia v rei na vrchu a ju rozvja. 118 lovekovi je nemon splni tto zkladn poiadavku tajomstva zmluvy. Ale Bohu je vetko mon (Mt 19, 26).
...Ako i my odpame svojim vinnkom

2842Toto ako nie je v Jeiovom uen jedin: Bute dokonal, ako je dokonal v nebesk Otec (Mt 5, 48). Bute milosrdn, ako je milosrdn v Otec (Lk 6, 36). Nov prikzanie vm dvam, aby ste sa milovali navzjom... ako som ja miloval vs (Jn 13, 34). Nie je mon zachovva Pnovo prikzanie, ak by lo o vonkajie napodobovanie boskho vzoru. Ide vak o iv a z hbky srdca prameniacu as521 na svtosti, milosrdenstve a lske nho Boha. Jedine Duch, ktor je n ivot, 119 me urobi nam to ist zmanie, ak bolo v Kristovi Jeiovi. 120 Vtedy sa jednota odpustenia stva monou, lebo si navzjom odpame, ako nm odpustil Boh v Kristovi (Ef 4, 32).

2843Tak sa stvaj ivotom slov o odpan, ktor povedal Pn, Lska, ktor miluje a do krajnosti. 121 Podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi, ktor zavruje Pnovo uenie o eklezilnom spoloenstve, 122 sa kon tmito slovami: Tak aj mj nebesk Otec urob vm, ak neodpustte zo srdca kad svojmu bratovi (Mt 18, 35). Ve prve tam, v hbke srdca,368 sa vetko zvzuje a rozvzuje. Nie je v naej moci u necti urku a zabudn na u. Ale srdce, ktor sa odovzdva Duchu Svtmu, pretvra ranu na scit a oisuje pam tm, e premiea urku na orodovanie.

2844Kresansk modlitba ide a po odpustenie nepriateom. 123 2262 Premiea uenka tm, e ho pripodobuje jeho Uiteovi. Odpustenie je vrcholom kresanskej modlitby. Dar modlitby me prija iba srdce, ktor je v slade s Bom scitom. Odpustenie sved aj o tom, e v naom svete je lska silnejia ako hriech. Muenci verajka i dneka vydvaj toto svedectvo o Jeiovi. Odpustenie je zkladnou podmienkou zmierenia 124 Boch det s ich Otcom a ud medzi sebou. 125

2845Toto v podstate bosk odpustenie nem ani hranicu, ani mieru. 126 1441 Ak ide o urky (o hriechy poda Lk 11, 4 alebo o dlhy, i viny poda Mt 6, 12), vetci sme v skutonosti vdy dlnkmi: Nebute nikomu ni dln, okrem toho, aby ste sa navzjom milovali (Rim 13, 8). Spoloenstvo Najsvtejej Trojice je zdrojom a kritriom pravdivosti kadho vzahu. 127 Prevame ho v modlitbe, predovetkm v Eucharistii: 128

Boh neprijma obetu toho, kto ije v nesvornosti, a prikazuje mu vrti sa od oltra a zmieri sa najprv s bratom, aby mierumilovnmi prosbami mohol by uzmieren aj Boh. Vzcnejou obetou Bohu je n pokoj, bratsk svornos a ud zhromaden v jednote Otca i Syna i Ducha Svtho. 129
VI. Neuve ns do pokuenia

2846Tto prosba siaha ku koreom predchdzajcej, lebo nae hriechy s ovocm shlasu s pokuenm. Prosme nho Otca, aby ns do neho neuviedol.164 Je ak preloi jednm slovom grcky vraz, ktor doslovne znamen nedovo, aby sme prili do pokuenia, 130 nedopus, aby sme podahli pokueniu. Ve Boha nemono poka na zl a ani on sm nikoho nepoka (Jak 1, 13); naopak, chce ns od pokuenia oslobodi. Prosme ho, aby nm nedovolil nastpi cestu, ktor vedie k hriechu. Sme zatiahnut do boja medzi telom a Duchom.2516 Tto prosba naliehavo pros o Ducha rozoznvania a sily.

2847Duch Svt nm umouje rozliova medzi skkou, ktor je nevyhnutn na rast vntornho loveka 131 a m za cie osveden nos (Rim 5, 3-5), a medzi pokuenm, ktor vedie k hriechu a smrti. 132 Mme rozliova aj medzi pokuenm a shlasom s pokuenm.2284 Rozliovanie napokon odhauje klamstvo pokuenia: zdanlivo je jeho predmet dobr, na pohad krsny a na poznanie vbiv (Gn 3, 6), km jeho ovocm je v skutonosti smr.

Boh nechce, aby niekto robil dobro akoby z nevyhnutnosti, ale dobrovone... No uitonos pokuenia je takto: Nikto okrem Boha nevie, o naa dua dostala [od neho], ani my sami; pokuenia to odhauj, aby nm viac nebolo skryt, ak sme, ale - ke spoznme, o sme - aby sme si uvedomili, i si elme svoje nenosti, a aby sme aj vzdvali vaky za dobr, ktor nm pokuenia odhalili. 133

2848Neby uveden do pokuenia zaha v sebe rozhodnutie srdca: Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce... Nik neme sli dvom pnom (Mt 6, 21. 24). Ak ijeme v Duchu, poda Ducha aj konajme (Gal 5, 25). V tomto shlase s Duchom Svtm nm Otec dva silu.1808 Skka, ktor na vs dolieha, je iba udsk. A Boh je vern. On vs nedovol ska nad vae sily, ale so skkou d aj schopnos, aby ste mohli vydra (1 Kor 10, 13).

2849Takto boj a takto vazstvo s vak mon iba v modlitbe. Jei svojou modlitbou vaz nad Pokuiteom u na zaiatku 134 a v poslednom zpase svojej smrtenej zkosti. 135 Kristus ns v tejto prosbe k nmu Otcovi spja so svojm bojom a so svojm smrtenm zpasom.540612 Nstojivo pripomna bedlivos srdca v spojen s jeho bedlivosou. 136 2612 Bedlivos je ostraitos srdca a Jei za ns pros Otca, aby ns zachoval vo svojom mene. 137 Duch Svt sa usiluje vzbudzova v ns neprestajne tto bedlivos. 138 Tto prosba nadobda cel svoj dramatick vznam vo vzahu k poslednmu pokueniu nho pozemskho boja; pros o vytrvalos a do konca.162 Ha, prichdzam ako zlodej. Blahoslaven, kto bedl (Zjv 16, 15).
VII. Ale zbav ns Zlho

2850Posledn prosba k nmu nebeskmu Otcovi je obsiahnut aj v Jeiovej modlitbe: Neprosm, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochrnil pred Zlm (Jn 17, 15). Tka sa kadho z ns osobne, ale sme to vdy my, o sa modlme v spoloenstve s celou Cirkvou a za oslobodenie celej udskej rodiny. Modlitba Pna ns neprestajne otvra rozmerom ekonmie spsy. Naa vzjomn zvislos v drme hriechu a smrti309 sa men na solidaritu v Kristovom tele, na spoloenstvo svtch. 139

2851Zlo v tejto prosbe nie je nieo abstraktn, ale oznauje osobu, satana, Zlho, anjela, ktor sa stavia proti Bohu. Diabol (z grckeho dia-bolos) je ten, ktor sa vrh krom cez Bo pln a jeho dielo spsy,391 ktor sa uskutonilo v Kristovi.

2852Vrah... od zaiatku..., luhr a otec li (Jn 8, 44), satan, zvodca celho sveta (Zjv 12, 9) je ten, skrze ktorho vstpili do sveta hriech a smr a jeho definitvnou porkou bude cel stvorenie osloboden od skazy hriechu a smrti. 140 Vieme, e nik, kto sa narodil z Boha, nehre, ale chrni ho ten, ktor sa narodil z Boha, a Zl sa ho nedotkne. Vieme, e sme z Boha a cel svet je v moci Zlho (1 Jn 5, 18-19).

Pn, ktor sal vae hriechy a odpustil vae previnenia, m moc vs ochrni a ustri pred kladmi vho protivnka diabla, aby vs neprekvapil nepriate, ktor zvyajne plod vinu. Kto sa vak zver Bohu, neboj sa diabla: ,Ak je Boh za ns, kto je proti nm?' (Rim 8, 31). 141

2853Vazstvo nad knieaom tohto sveta677 (Jn 14, 30) Jei raz navdy dosiahol v hodine, v ktorej sa dobrovone vydal na smr, aby nm daroval svoj ivot. To je sd nad tmto svetom a kniea tohto sveta je vyhoden von (Jn 12, 31). 142 Prenasleduje enu, 143 ale neme sa jej zmocni: nov Eva, pln milosti Ducha Svtho,490 je osloboden od hriechu a poruenia smrti (nepokvrnen poatie a nanebovzatie presvtej Boej Matky, Mrie, vdy Panny).972 Drak sa na enu nahneval a odiiel bojova s ostatnmi z jej potomstva (Zjv 12, 17). Preto Duch a Cirkev prosia: Pr, Pane Jeiu! (Zjv 22, 17. 20), lebo jeho prchod ns oslobod od Zlho.

2854Ke prosme, aby sme boli zbaven Zlho, prosme zrove o to, aby sme boli osloboden od vetkho terajieho, minulho i budceho zla, ktorho je on pvodcom alebo podnecovateom. V tejto poslednej prosbe Cirkev predklad pred Otca vetky zkosti sveta. Zrove s oslobodenm od zla, ktor suuje udstvo, vyprosuje aj vzcny dar pokoja a milos neprestajnho oakvania Kristovho nvratu.2632 Ke sa Cirkev takto modl, v pokore viery anticipuje zjednotenie vetkch a vetkho v tom, ktor m ke od smrti a podsvetia (Zjv 1, 18), ktor je, ktor bol a ktor prde, Vemohci (Zjv 1, 8). 144

Prosme a, Ote, zbav ns vetkho zla, ude svoj pokoj naim dom a pr nm milosrdne na pomoc, aby sme boli vdy uchrnen pred hriechom a pred kadm nepokojom, km oakvame splnenie blaenej ndeje a prchod nho Spasitea Jeia Krista. 145 1041
Zveren doxolgia

2855Zveren doxolgia Lebo tvoje je krovstvo a moc i slva2760 shrnne opakuje prv tri prosby k nmu Otcovi: oslavu jeho mena, prchod jeho krovstva a moc jeho spsonosnej vle. Lene toto opakovanie m tu podobu adorcie a vzdvania vaky ako v nebeskej liturgii. 146 Kniea tohto sveta si livo privlastnil tieto tri tituly krovstva, moci a slvy. 147 Kristus Pn ich navracia svojmu a nmu Otcovi, a km mu neodovzd Krovstvo, ke bude definitvne zaven tajomstvo spsy a Boh bude vetko vo vetkom. 148

2856Vtedy na konci modlitby hovor Amen.1061-1065 Tmto Amen, ktor znamen ,nech sa stane', 149 potvrdzuje vetko, o obsahuje modlitba, ktor [ns] nauil Boh. 150
Zhrnutie

2857Predmetom prvch troch prosieb modlitby Ote nᚓ je Otcova slva: posvtenie jeho mena, prchod Krovstva a plnenie Boej vle. alie tyri mu predkladaj nae tby: tieto prosby sa tkaj nho ivota s cieom udriava ho pokrmom alebo ho uzdravova z hriechu a vzahuj sa na n boj o vazstvo dobra nad zlom.

2858Ke prosme Posv sa meno tvoje, vstupujeme do Boieho plnu, poda ktorho posvtenie jeho mena - ktor bolo zjaven najprv Mojiovi a potom v Jeiovi - sa m uskutoova prostrednctvom ns a v ns, ako aj v kadom nrode a v kadom lovekovi.

2859V druhej prosbe m Cirkev na zreteli predovetkm Kristov nvrat a konen prchod Boieho krovstva. Pros aj o rast Boieho krovstva v dneku nho ivota.
Monitoring webu realizuje NAJ.sk

2860V tretej prosbe prosme nho Otca, aby zjednotil nau vu s vou svojho Syna, eby sme plnili jeho pln spsy pre ivot sveta.

2861Vo tvrtej prosbe, ke hovorme daj nm, vyjadrujeme v spoloenstve s naimi bratmi svoju synovsk dveru k nmu nebeskmu Otcovi. Chlieb nᚓ oznauje pozemsk pokrm, potrebn na vivu ns vetkch, a znamen aj Chlieb ivota - Boie slovo a Kristovo telo. Prijmame ho v Boom dnes ako potrebn (nad)podstatn pokrm hostiny Krovstva, ktor anticipuje Eucharistia.

2862Piata prosba pros o Boie milosrdenstvo za nae urky. Toto milosrdenstvo me prenikn do nho srdca iba vtedy, ak sme vedeli poda Kristovho prkladu a s jeho pomocou odpusti svojim nepriateom.

2863Ke hovorme neuve ns do pokuenia, prosme Boha, aby nm nedovolil nastpi cestu, ktor vedie k hriechu. Tto prosba vrcne pros o Ducha rozoznvania a sily a naliehavo iada o milos bedlivosti a vytrvalosti a do konca.

2864V poslednej prosbe ale zbav ns Zlho kresan spolu s Cirkvou pros Boha, aby ukzal vazstvo, ktor u Kristus dosiahol nad knieaom tohto sveta, satanom, anjelom, ktor sa osobne stavia proti Bohu a jeho plnu spsy.

2865Zverenm Amen vyslovujeme svoje Fiat vzahujce sa na sedem prosieb: Nech sa tak stane...
