Katedra informatiky neviedla kroniku. Predložený materiál vznikol na základe dostupných materiálov a spomienok členov katedry. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepresnosti a budeme vďační za upresnenia a doplnenia. Materiál je menej podrobný v údajoch o mladších informatických pracoviskách. Veríme však, že aj v tejto forme poskytne čitateľovi základný prehľad o minulosti aj súčasnosti informatiky na FMFI UK. Autori.
| Predhistória |
V päťdesiatych rokoch politická klíma u nás, zatracujúca kybernetiku ako "buržoáznu pavedu" brzdila rozvoj všetkého, čo s kybernetikou súviselo a teda aj rozvoj počítačov a vedy o počítačoch - informatiky. Už v druhej polovici päťdesiatych rokov sa, v rámci "automatizácie" darilo zaoberať hardwarom počítačov - ich konštrukciou. Vzniká ústav technickej kybernetiky na SAV a začiatkom šesťdesiatych rokov zameranie "matematické stroje" na EF SVŠT. Aj na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, kde v tej dobe patrila aj matematika a fyzika, sa už v šesťdesiatych rokoch v rámci niektorých študijných odborov objavili prednášky z programovania (analógových aj číslicových počítačov) a teórie vyčísliteľnosti. Laboratórium výpočtovej techniky fakulty sa hrdilo počítačom Odra so vstupom aj výstupom na papierovú diernu pásku, 8KB pamäte a bez magnetopáskových jednotiek (o diskoch sa vtedy nechyrovalo). Z týchto podmienok už koncom šesťdesiatych rokov odchádzajú absolventi, najmä odboru numerická matematika, do novovznikajúcich výpočtových stredísk podnikov a inštitúcií. V roku 1969 vzniká Výskumné výpočtové stredisko s programom OSN, ktoré sa veľmi rýchlo a na veľa rokov stalo najprogresívnejším informatickým pracoviskom na Slovensku. Politické kyvadlo sa preklopilo, počítače sa stali dôležité, potrebné a hlavne módne.
| Vznik nového študijného odboru a katedry |
Po veľmi intenzívnej polročnej príprave vzniká od školského roku 1973/74 nový študijný odbor. Pri jeho schvaľovaní sa z dvoch alternatív pre preklad "computer science" - "matematická informatika" a "teoretická kybernetika" vtedajšie rozhodovacie grémiá priklonili k takému ako sa používal v Moskve. S kybernetikou sme potom vydržali až do roku 1990 odkedy sa odbor (i katedra) nazýva informatika.
Mal som to šťastie, že som mohol svoje čerstvé skúsenosti zo štúdií v USA vložiť do návrhu učebných plánov nového odboru. Kolega Ivan Haverlík ich pomáhal presadzovať v straníckych rozhodovacích štruktúrach. V prvej etape to bolo vytvorenie nového zamerania, na ktorom poslucháči matematiky mohli študovať od tretieho ročníka. Matematická sekcia, v rámci ktorej odbor vznikal, pristúpila na dosť revolučnú myšlienku. Na rozdiel od iných zameraní, ktoré vznikali zmenou niekoľko málo prednášok a pridaním výberoviek ku "štandardnému" matematickému zameraniu, informatické zameranie bolo čímsi úplne novým. Podarilo sa vytvoriť študijné plány s vyváženým zastúpením matematiky, teoretickej informatiky a praktických informatických predmetov. S výnimkou vyložene elektronických predmetov mali poslucháči možnosť zoznámiť sa s informatikou v jej celej šírke, od návrhu logických obvodov a architektúry počítačov cez softwarové a aplikačné predmety až po teóriu. Vďaka väčšiemu konzervativizmu vedúcich pracovníkov na iných fakultách boli naše študijné plány dlho jediné, ktoré tak komplexne pokrývali informatiku.
Katedra teoretickej kybernetiky vznikla až 1.apríla 1974, keď na fakultu prišiel a s jej vedením súhlasil prof.Kosmák z Brna. Svojim prístupom povzbudzoval aktivitu siedmich mladých asistentov, ktorí s nadšením budovali nový odbor, pripravovali prednášky, cvičenia a semináre. (Z.Durayová, J.Hvorecký, M.Kubáň, M.Pastorová, J.Procházka, B.Rovan, V.Uherčíková) ku ktorým zakrátko pribudli ďalší (B.Šuster a B.Štědroň (1974), J.Kelemen (1975), A.Černý (1976), I.Haverlík a E.Toman (1977)). Už v školskom roku 1974/75 sa podarilo presvedčiť vedenie fakulty, že informatika je natoľko odlišným odborom, že so samostatnou prípravou študentov treba začať už od prvého ročníka. V prvom roku to síce znamenalo len zmenu výuky matematických predmetov ale už od nasledujúceho školského roku 1975/76 bola pripravená modifikácia učebných plánov presúvajúca niektoré základné informatické predmety do prvých dvoch ročníkov. Tým sa ukončil návrh študijných plánov a dalo sa pracovať na skvalitňovaní obsahu výuky a práci s diplomantami. V júni roku 1976 končili prví absolventi informatiky na UK.
Pri pohľade späť je možno príjemné konštatovať, že v dobe vzniku katedry existovalo len málo katedier informatiky aj v celoeurópskom kontexte. Pri svojom malom a mladom zložení by katedra ťažko mohla zabezpečovať takú komplexnú výuku informatiky bez pomoci externých učiteľov. Títo prednášali a viedli diplomové práce. Boli to najmä kolegovia z Bratislavy (N.Frištacký, J.Gruska, P.Ružička, J.Šturc, a další), ale aj z Brna (J.Hořejš) a Prahy (J.Granát, J.Kindler, J.Král). Neskôr síce kolegovia z Prahy a Brna prestali pravidelne dochádzať, ale spolupráca s VVS OSN, teraz Infostat, (I.Prívara, P.Ružička a J.Šturc) pretrvala dodnes, podobne ako spolupráca s FEI STU (N.Frištacký, M.Kotočová, a ďalší). Stálym spolupracovníkom katedry bol až do svojej predčasnej smrti I. Korec, ktorý pôsobil na Katedre algebry a teórie čísel a neskôr na Matematickom ústave SAV. Mnohí ďalší pomáhali pri vedení a oponovaní diplomových prác, prednáškach, členstvom v skúšobných a iných komisiách a pod.
| Katedra informatiky a rozvoj informatiky na Slovensku |
Nielen informatika na fakulte ale informatika ako celok mala v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch problém presadiť návrhy a koncepcie, ktoré by napomáhali jej rozvoju. Informatika u nás až donedávna nebola uznaná ako samostatná vedná disciplína. Bola zčasti v rámci matematiky, niektoré jej aplikácie v rámci ďalších odborov, ale predovšetkým v rámci elektroinžinierstva. Bolo to dané historicky - konštruktéri počítačov boli prví, čo sa nimi u nás začali zaoberať a čo ich vedeli aj programovať. Dôsledkom bol prehnaný dôraz na hardwarovú stránku informatiky, ktorý v najrôznejších grémiách (možno v najlepšej viere) presadili reprezentanti tohoto smeru. Boli starší a ich vedecko-pedagogické hodnosti dávali ich hlasu väčšiu spoločenskú váhu. Napríklad program vlády, ktorým sa v osemdesiatych rokoch malo dosiahnuť zavedenie a využitie počítačov k zefektívneniu všetkých sfér hospodárskeho a spoločenského života, sa nazýval program "elektronizácie". Dnes sa to už zdá absurdné. Treba priznať, že katedre sa, napriek snahe, nepodarilo presvedčiť okolie, že softwarová časť informatiky by si zaslúžila minimálne rovnakú pozornosť. Dôsledkom bol len minimálny rozvoj tejto oblasti u nás, s následným nedostatkom vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorých nedostatok pociťujeme dodnes. Informatika to však nemala "jednoduché" v rámci žiadnej z disciplín, v ktorých sa rozvíjala. Aj v rámci matematiky, ktorá bola rozvoju informatiky naklonená, sa na informatiku pozeralo ako na čosi síce dôležité, ale svojou dravosťou a novosťou predsa len obavy vzbudzujúce. Dnes sú už tieto pocity temer prekonané a popri akomsi formálnom súhlase začína byť cítiť záujem matematikov a fyzikov na rozvoji informatiky na fakulte.
Presadzovanie a udržanie našej koncepcie prípravy absolventov nebolo jednoduché a žiaľ ani vždy úspešné. A to napriek tomu, že katedra svojimi študijnými plánmi ovplyvnila návrhy študijných plánov na iných vysokých školách v Československu aj v rámci bývalého RVHP. Bývalé Československo sa vyznačovalo záľubou v reformách školstva. Potom, ako sa ukázala potreba výchovy odborníkov pre využitie počítačov v praxi, vznikli komisie na tvorbu celoštátnych učebných osnov. Pri ich zostavovaní sa dbalo najmä na stranícku príslušnosť, ako bolo zvykom. V druhej polovici sedemdesiatych rokov sa zjednocovala výuka na vysokých školách s absurdnou predstavou, že na rovnakom odbore budú na všetkých vysokých školách rovnaké študijné plány, rovnaké osnovy a dokonca v danom týždni aj rovnaké prednášky. Našťastie to nikdy celkom nefungovalo, ale študijné plány rovnaké byť museli. Nie je tu dosť priestoru na podrobnejšie popísanie stretu záujmov rôznych vysokých škôl. Aj keď sa mnoho z našich študijných plánov nakoniec podarilo zachrániť, výsledkom bolo ich celkové zhoršenie a návrat k situácii, kde v prvých dvoch ročníkoch prakticky neboli informatické predmety. Podľa nových celoštátnych osnov začali študovať prváci v septembri 1977. S malými úpravami zostali tieto študijné plány v platnosti až do roku 1990, keď sa uskutočnila výrazná zmena a základné informatické predmety sa vrátili do prvých dvoch ročníkov. Ani v rámci fakulty to s presadzovaním koncepcie výuky nebolo bez problémov. Aj tu nás stálo veľa energie presviedčanie, že naša snaha naučiť poslucháčov programovať je vhodnejšia ako učiť ich "používať v praxi užitočný programovací jazyk". Iste sa nad tým pousmejeme, keď tým najvhodnejším jazykom mal byť pred desiatimi rokmi Basic. Ale ani dnes tento druh argumentácie celkom nezmizol. Aj keď menej, ale stále počuť názory o príliš teoretickom vzdelávaní poslucháčov a o praxi, ktorej stačí oveľa menej. Ani mnohí naši absolventi si neuvedomujú, že to, čo im dáva prevahu v konkurencii a schopnosť adaptability na nové technológie je schopnosť abstraktnejšieho pohľadu na problém a druh uvažovania, ktorý sa naučili práve na teoretických predmetoch.
Kvalitu našich absolventov ani skutočnosť, že sú pripravení na desiatky rokov pôsobenia v tak dynamicky sa vyvíjajúcej oblasti akou je informatika si spočiatku monohí neuvedomovali. Aj keď nikto z absolventov nezostal nezamestnaný a temer 100% ich pracuje v odbore, v prvých rokoch existencie katedry bola problémom skutočnosť, že prax nebola zvyknutá zamestnávať vo výpočtových strediskách absolventov z Prírodovedeckej fakulty. Boli zvyknutí na absolventov VŠE a EF SVŠT. Trochu pomohli početné články v tlači aj relácie v televízii, ktoré sme iniciovali či napísali. Najviac ale pomohli absolventi sami, pretože tam, kde sa dostal jeden, chceli o rok ďalších. Situácia sa postupne zlepšovala a dnes môžeme (možno s trochou nadsádzky) konštatovať, že naši absolventi patria k najžiadanejším na trhu.
Katedra sa od svojho vzniku venovala aj formovaniu a koncepcii stredoškolskej informatiky a s predstihom očakávala potrebu stredoškolských učiteľov informatiky. Podarilo sa presvedčiť kompetentné orgány a od septembra 1982 sa rozbehla príprava učiteľov v kombinácii Matematika - Matematická informatika. Bolo to o tri roky skôr ako na iných školách v Českoslovenku ale stále o niekoľko rokov neskôr ako bolo treba na stihnutie krkolomného termínu na okamžité doplnenie niekoľko sto učiteľov informatiky na stredných školách, s ktorým asi v roku 1984 prišiel Ústredný výbor KSS. Popri veľkej angažovanosti pri tvorbe stredoškolských osnov informatiky a tvorbe učebníc bola katedra aj iniciátorom korešpodenčného semináru z programovania a kategórie P v rámci Matematickej olympiády a dala obom súťažiam charakter, ktorý si udržali dodnes.
Katedra sa starala aj o to, aby si vzdelanie v informatike mohli doplniť aj starší absolventi matematiky (ale aj iných vysokých škôl), ktorí pôsobili vo výpočtových strediskách ale počas ich štúdia ešte nemali možnosť získať informatické vzdelanie. Prvý zo série dvojročných postgraduálnych kurzov začal už v školskom roku 1973/74 a tieto kurzy boli organizované až do osemdesiatych rokov. Mnohí z absolventov týchto kurzov dodnes aktívne prispievajú k rozvoju informatiky na Slovensku.
Nedostatok hardwarových prostriedkov spôsobil, že na Slovensku sa v oblasti informatiky darilo rozvíjať najmä teoretický výskum. Vedecko-výskumná báza katedry sa začala budovať už v sedemdesiatych rokoch. Začínalo sa prácou so študentmi, ich účasťou v ŠVOČ a účasťou na riešení výskumných úloh na VVS OSN, ktoré bolo vďaka programu OSN najvýznamnejším pracoviskom v oblasti tvorby softwaru na Slovensku a až do druhej polovice osemdesiatych rokov malo najsilnejšiu výskumnú skupinu v teoretickej informatike. Od polovice osemdesiatych rokov už bola na katedre samostatná čiastková úloha štátneho plánu výskumu a projekt výskumu v teoretickej informatike pokračuje cez čiastkové financovanie grantovou agentúrou doteraz. Katedra výsledkami vedecko-výskumnej práce dosiahla medzinárodné uznanie a zapojenie do medzinárodných projektov.
Popri výchovnej a vedecko-výskumnej činnosti mala katedra počas celých 25 rokov významné postavenie aj vo vedecko-organizačnej práci. Jej pracovníci boli členmi bezpočetných komisií týkajúcich sa vedy, vzdelávania aj aplikácií informatiky od fakultnej až po celoštátnu úroveň. Zapájali sa do tvorby a posudzovania koncepcií rozvoja informatiky a informačných technológií. Od svojho vzniku sa katedra podielala na organizácii sérií významných konferencií, ako MFCS a SOFSEM. Katedra podporovala činnosť a zapájala sa do činnosti profesných organizácií podporujúcich rozvoj informatiky. Spočiatku to bolo najmä v rámci Jednoty slovenských matematikov a fyzikov, neskôr v rámci Slovenskej informatickej spoločnosti.
Katedra informatiky bola vždy v centre diania v oblasti informatiky u nás. Zohrala významnú úlohu pri formovaní informatiky ako samostatnej vednej disciplíny a príprave kádrov pre oblasť aplikácií informatiky v bývalom Československu a zvlášť na Slovensku.
| Vznik ďalších informatických pracovísk na MFF UK |
V roku 1980 vznikla oddelením od Prírodovedeckej fakulty Matematicko-fyzikálna fakulta UK. Informatika sa už medzitým dostala cez prvé obdobie etablovania sa. Od septembra 1981 viedol katedru E.Toman. To, že sa do septembra 1980 habilitovali štyria docenti umožnilo, aby niektorí z najlepších absolventov zostávali na katedre ako ašpiranti a neskôr asistenti. Katedra mala spolu s ašpirantmi koncom osemdesiatych rokov vyše tridsať členov. Ukázalo sa, že výrazné preferovanie rozvoja oblasti diskrétnej matematiky podľa vzoru Moskovskej štátnej univerzity nebolo dobré. Viedlo k zanedebaniu softwarovej časti výuky a výskumu, na ktoré doplácame dodnes.
V roku 1981 vznikol na fakulte zárodok budúcej katedry počítačovej grafiky vo forme spolupráce s VÚVT Žilina v oblasti návrhu integrovaných obvodov. Samotná Katedra počítačovej grafiky a spracovania obrazu vznikla z pracovníkov niekoľkých pracovísk, vrátane Katedry informatiky, až začiatkom deväťdesiatych rokov. V roku 1988 vzniká pod vedením J. Hvoreckého pracovisko pre tvorbu pedagogického softwaru, ktoré začiatkom deväťdesiatych rokov odchodom pracovníkov do praxe a na iné pracoviská MFF UK zaniklo. Od septembra 1988 vzniká z časti Ústavu výpočtovej techniky vysokých škôl Ústav informatiky UK, ktorý bol od roku 1990 pričlenený k MFF UK. Na báze jednoho z oddelení tohoto ústavu vzniká v roku 1991 Katedra umelej inteligencie, ktorá sa po odchode niekoľkých kľúčových pracovníkov transformovala na Katedru vyučovania informatiky. Táto katedra od roku 1993 preberá zodpovednosť za učiteľské štúdium informatiky a prešla na ňu aj časť pracovníkov Katedry informatiky. V súčasnosti teda Sekciu informatiky na FMFI UK tvoria štyri pracoviská. Značnú časť ich pracovníkov tvoria pracovníci a absolventi pôvodnej Katedry informatiky, ktorá je stále kľúčovým pracoviskom zabezpečujúcim výučbu na odbornom štúdiu informatiky.
| Pedagogická práca v nových podmienkach |
Ako sme už spomenuli, prvé študijné plány informatiky v bývalom Československu boli vytvorené na Katedre informatiky ešte v roku 1974. Dôraz v týchto študijných plánoch bol položený na prepojenie silného teoretického základu a poznatkov aplikačného charakteru. Táto filozofia sa ukázala ako veľmi životaschopná a pôvodné študijné plány - obsahovo neustále inovované - vydržali skoro 20 rokov. Po roku 1989 nastala situácia, ktorá si vyžiadala (a umožnila) okrem iného zásadnú zmenu študijných plánov. V prvom rade došlo k prudkému nárastu počtu študentov informatiky. Z predrevolučných 20-40 študentov 1.ročníka informatiky, počet študentov prijímaných do 1.ročníka skoro prekročil stovku a v súčasnosti prijímame na štúdium informatiky vyše 150 študentov (z ktorých reálne nastúpi 110-120). Súčasne s tým došlo k odchodu viacerých učiteľov z katedry a zvýšeniu mobility tých, čo na katedre zostali. Naviac, rozvoj informatiky otváral nové oblasti, ktoré bolo treba zaradiť do študijných plánov. Preto dozrelo rozhodnutie uskutočniť prestavbu študijných plánov. Príprava nových študijných plánov v informatickej sekcii trvala viac než rok a bola zavŕšená na jar roku 1996. Od školského roku 1996/97 sa začalo štúdium informatiky podľa nových študijných plánov. Nové študijné plány zachovali úspešnú filozofiu predošlých plánov a pripravili podmienky na bezproblémový prechod na kreditové štúdium. Štúdium informatiky pozostáva zo spoločného základu (v rozsahu 5 semestrov), na ktoré nadväzuje štúdium blokov. V súčasnosti sa na informatike ponúka 6 blokov, z ktorých si poslucháči musia vybrať aspoň dva. Blokové štúdium značne rozšírilo možnosti študentov individualizovať vlastné študijné programy. Vyžiadalo si však nielen prípravu nových prednášok, ale aj zavedenie iných prístupov vo výučbe, s väčším dôrazom na samostatnú prácu študentov (domáce úlohy, projekty, seminárne práce).
Obsahovo je štúdium informatiky zamerané na teoretické disciplíny tvoriace základ informatiky (matematická analýza, algebra, lineárna algebra, diskrétna matematika, teória grafov, matematická logika, teória jazykova a automatov, kombinatorická analýza, teória algoritmov, numerická matematika, pravdepodobnosť a matematická štatistika, teória programovania, výpočtová zložitosť), aplikačné predmety (programovanie, počítačové siete, databázy, efektívne dátové štruktúry, algoritmy, moderné programovacie jazyky). Štúdium blokov, ktoré gestoruje katedra, sa orientuje na paralelné a distribuované algoritmy, teóriu programovania, diskrétnu optimalizáciua informačnú bezpečnosť a na metódy návrhu a prevádzkovania veľkých informačných systémov. Ďalšie dva bloky sú zamerané na umelú inteligenciu a počítačovú grafiku. Štúdium informatiky je otvorené a neustále dochádza k inovácii obsahu predmetov a podľa aktuálnych možností aj k zavádzaniu nových predmetov.
Popri magisterskom štúdiu sa na fakulte otvára aj bakalárske štúdium informatiky, ktorého program tvoria vybrané (zväčša praktickejšie orientované) prednášky magisterského štúdia. O toto štúdium je však minimálny záujem.
Veľkými zmenami prešlo doktorandské štúdium. Z kedysi veľmi limitovanej formy štúdia (1-2 študenti z ročníka) sa stalo všeobecne prístupné štúdium (na doktorandské štúdium informatiky prijímame viac než 10 študentov ročne). Žiaľ, len malá časť prijatých študentov úspešne končí štúdium. Väčšina štúdium zanecháva predčasne, a to najčastejšie z ekonomických dôvodov. Naviac, obmedzenie limitujúce počet doktorandov na školiteľa na 5 vedie k tomu, že v priebehu roku dvoch sa školiace kapacity katedry naplnia a nebude možné prijímať nových doktorandov.
V uplynulom roku sa obnovilo rigorózne pokračovanie. Predpokladáme, že prví záujemci budú môcť absolvovať skúšky v zimnom termíne.
Katedra nemá problémy ani so záujmom o štúdium (počet záujemcov v posledných rokoch presahuje 500), ani s kvalitou štúdia. Aby sme zvládli veľké počty študentov, angažujeme pravidelne do výučby najlepších študentov. Je potešujúce, že si študenti uvedomujú hodnotu získavaného vzdelania. Prejavuje sa to tak vo výbere prednášok (málo študentov si zapisuje len nutné minimum), aktívnej práci počas semestra (študenti si vydávajú zápisy prednášok, zbierky riešených úloh) ako aj v kvalite projektov a diplomových prác. Na ilustráciu uvediem dva príklady. Nedávno sa na mňa obrátil študent, ktorý po treťom ročníku odišiel študovať do Anglicka. Keď si na univerzite overili jeho vedomosti, ponúkli mu doktorandské štúdium. Počas krátkej návštevy doma sa zastavil na katedre a požiadal o možnosť pokračovať po dokončení doktorandského štúdia v Anglicku v magisterskom štúdiu na katedre. Druhý príklad dokumentuje, ako sa vypláca individuálny prístup ku študentom, ktorý sa na katedre roky uplatňuje. Vytvoril sa cyklus: študenti informatiky vedú korešpondenčné semináre pre stredoškolákov, vymýšľajú a organizujú programátorské súťaže. Tým propagujú fakultu a získavajú pre ňu záujemcov o štúdium informatiky, ktorí pro príchode na fakultu preberajú štafetu od svojich starších kolegov. Verím, že tento sympatický unikátny cyklus sa podarí ešte dlho udržať.
| Vedecký výskum a medzinárodné kontakty |
Ťažiskom práce katedry bola a zostáva pedagogická práca. Na katedre sa však postupne vybudovala aj báza pre vedecko-výskumnú prácu. Významnú úlohu pri jej budovaní hral bratislavský seminár z teórie automatov, jazykov a algoritmov, ktorý v roku 1965 založil na Matematickom ústave SAV J.Gruska. Kľúčovým momentom sa ukázala práca s talentovanými študentmi v rámci ŠVOČ a diplomových prác. Najlepší z týchto študentov zostávali ako ašpiranti alebo asistenti na katedre. Tým sa už v prvej polovici osemdesiatych rokov vytvorila báza pre samostatnú čiastkovú úlohu riešenú v rámci štátneho plánu základného výskumu. Základný výskum v teoretickej informatike, ktorý sa sústreďoval na modely výpočtov, zložitosť a algoritmy, pokračuje na katedre dodnes, čiastočne financovaný vysoko hodnotenými na seba nadväzujúcimi grantovými úlohami GAV a VEGA. Už výsledky zo začiatku osemdesiatych rokov vzbudili medzinárodný ohlas. Najznámejším výsledkom je však určite výsledok R.Szelepcsényiho o uzavretosti nedeterministických tried priestorovej zložitosti na komplement, ktorý je so svojimi stovkami citácií najcitovanejším výsledkom slovenskej informatiky a povinnou súčasťou súčasných učebníc teoretickej informatiky. Za tento výsledok bol v roku 1995 R.Szelepcsényi spolu s američanom N.Immermanom ocenený G'odlovou cenou, najprestížnejším svetovým ocenením v teoretickej informatike. Osemdesiate roky znamenali výrazný rozvoj vedeckovýskumnej práce na katedre. Najproduktívnejším bol J. Hromkovič, ktorý sa vedením diplomových prác začal podieľať aj na ďalšom rozširovaní výskumnej bázy. Žiaľ,začiatkom roku 1989 odišiel na dlhodobý a postupne trvalý pobyt do Nemecka a jeho kontakty s katedrou postupne zoslabili. Najvýraznejším zásahom do vedecko-výskumnej práce (a nielen do nej) boli zmeny v spoločnosti v novembri 1989. Vysokokvalifikovaní mladí členovia katedry sa stali predmetom mimoriadneho záujmu novovznikajúcich softwarových firiem. Neutešená ekonomická situácia v školstve tak spôsobila, že celá generácia prácne vychovaných ašpirantov a asistentov z katedry odišla. Náznaky nestability na výskumných ústavoch nám však pomohli získať skúsených starších pracovníkov pre katedru (J.Šturc, P.Ďuriš) aj Ústav informatiky (P.Ružička, P.Voda). Títo významne prispeli vo výuke, vedeckej aj organizačnej práci v rámci informatiky. Výskumnú základňu katedry sa podarilo do istej miery stabilizovať a dokonca sa podarilo získať niekoľko mladých ľudí. K dlhodobo existujúcemu projektu v teoretickej informatike (v ktorom najmä účasť P.Ružičku pomohla získať rad medzinárodne zaujímavých výsledkov v oblasti efektívneho využitia paralelných počítačov) sa v poslednej dobe pridalo niekoľko ďalších projektov na ostatných informatických pracoviskách fakulty, takže v súčasnosti beží 5 grantových projektov. Novým prvkom vo výskume na katedre je aj oblasť bezpečnosti informačných systémov, ktorú rozbieha D.Olejár a vďaka ktorej sa na katedru obracia stále viac firiem a inštitúcií z praxe.
Vďaka existujúcim medzinárodným kontaktom sa katedre už v roku 1991 podarilo zapojiť do projektu Cooperative Information Processing financovaného v rámci programu Tempus Európskou úniou a od roku 1992 to bol ďalší projekt v programe Tempus - Neumann Network. Výskumnej práci na katedre veľmi prospel aj pilotný výskumný projekt EÚ Algorithms for Future Technologies - ALTEC ako aj jeho pokračovanie ALTEC-KIT. Vyzvanie k účasti v týchto projektoch bolo od našich kolegov zo západoeurópskych univerzít výrazom uznania a dôvery v potenciál katedry. Katedra sa zapojila aj do výskumno-vývojových projektov v oblasti multimédií (LEARN-ED) a práce so štruktúrovanými dokumentmi (Euromath). Vo viacerých medzinárodných projektoch participuje aj Katedra vyučovania informatiky, ktorá svojim systémom Comenius Logo a prácou v oblasti výukových prostredí pre deti získala medzinárodné uznanie.
Stabilizujúcim faktorom pre vedecký výskum bola nepochybne aj skutočnosť, že technické vybavenie katedry a možnosť navštevovať partnerské zahraničné boli pre mnohých mladých členov katedry zaujímavou alternatívou k práci v komerčných firmách.
V období do roku 1989 boli oficiálne podporované kontakty do krajín RVHP. V prípade Katedry informatiky to bola temer výlučne Moskovská štátna univerzita. Udržovanie kontaktov s dianím na Západe bolo ťažšie, ale nie nemožné. K ich budovaniu a udržovaniu významne prispela séria konferencií MFCS, ktorá začala v roku 1972 v Poľsku a vďaka iniciatíve J. Grusku našla pokračovanie aj v Československu. Členovia katedry participovali na organizácii ročníkov MFCS konaných na Slovensku od začiatku a od roku 1986, keď sa MFCS konalo v Bratislave, prebrala katedra hlavnú ťarchu zodpovednosti za jej konanie u nás (s výraznou pomocou kolegov z UPJŠ Košice v roku 1994). Úspešným medzinárodným podujatím sa stala aj Jarná konferencia počítačovej grafiky, ktorú už viac ako desať rokov organizujú kolegovia z Katedry počítačovej grafiky a spracovania obrazu. Katedra informatiky sa v roku 1998 podieľala na organizovaní medzinárodnej konferencie SOFSEM, v tomto roku to bude medzinárodná konferencia DISC a v roku 2000 jubilejná 25.konferencia MFCS. Súčasné medzinárodné kontakty členov katedry aj ostatných informatických pracovísk sú príliš bohaté na vymenovanie. O dobrom mene katedry v zahraničí svedčí aj skutočnosť, že sa v roku 1995 stala sídlom sekretariátu Európskej asociácie pre teoretickú informatiku - EATCS.
| Spolupráca s praxou |
Vedecká činnosť na katedre informatiky bola orientovaná predovšetkým na teoretické problémy a preto priestor na spoluprácu s praxou bol hlavne v prvých obdobiach existencie katedry zúžený na vzdelávacie aktivity.
Okrem už spomínaného postgraduálneho štúdia informatiky pre matematikov katedra organizáciou postgraduálnych kurzov pre stredoškolských učiteľov reagovala na potrebu urýchlenej prípravy stredoškolských učiteľov informatiky. Postgraduálne kurzy absolvovalo a kvalifikáciu v informatike získalo niekoľko desiatok učiteľov, ktorí pomohli naštartovať výučbu informatiky na stredných školách. Študenti a pracovníci katedry v osemdesiatych rokoch vytvorili softvér na počítač PMD, čím podstatne rozšírili možnosti jeho použitia vo výučbe, viedli krúžky programovania, organizovali rôzne programátorské súťaže. Niektoré z týchto aktivít pretrvali v pôvodnej alebo pozmenenej podobe dodnes (korešpondenčný seminár z programovania, programátorská olympiáda), aj keď ich organizáciu prevzala Katedra vyučovania informatiky. Tieto aktivity prispievajú nielen k zvyšovaniu úrovne informatiky na stredných školách, ale výrazne ovplyvňujú záujem o štúdium informatiky na fakulte. V deväťdesiatych rokoch katedra organizovala niekoľko rekvalifikačných kurzov pre nezamestnaných a štúdium informatiky v Univerzite tretieho veku. Perspektívnymi vzdelávacími aktivitami však boli najmä kurzy UNIX-u a na komerčnej báze postavené špecializované štúdium Audit bezpečnosti informačných systémov.
Katedra rozvíjala aj odbornú činnosť zväčša v rámci vedľajšej hospodárskej činnosti (VHČ). Prvým odborným projektom s vážnym dopadom bola úloha počítačového spracovania kartografických údajov, ktorú úspešne vyriešil dr.I.Haverlík. Začiatkom osemdesiatych rokov sa na katedre riešilo niekoľko úloh VHČ (diaľkový prieskum Zeme, Komplexná starostlivosť o matku a dieťa ako aj úlohy pre VÚVT Žilina a spracovanie medicínskych údajov). Potreba vytvárania softvéru pre pedagogické účely viedla k vytvoreniu špecializovaného pracoviska - Strediska pre tvorbu pedagogického softvéru.
Deväťdesiate roky priniesli zvýšený záujem firiem o spoluprácu s katedrou, ktorá sa na rozdiel od minulosti neobmedzovala na inštitucionalizované formy (projekty, VHČ), ale vo väčšine prípadov . katedra vytvárala podmienky pre externé pôsobenie svojich pracovníkov vo firmách a, naopak, pedagogické pôsobenie odborníkov z praxe na škole. To prinieslo užšie prepojenie školy s praxou, riešenie niektorých technických a ekonomických problémov katedry (vybudovanie počítačovej siete, softvérové dary, literatúra, financovanie účasti študentov na súťažiach ACM) ale k systémovému riešeniu problémov katedry zatiaľ neviedlo. Takýmto riešením je vytvorenie dlhodobej spolupráce medzi katedrou a firmami v oblastiach vyžadujúcich si silné, teoreticky podložené know-how. Možnými témami spolupráce je tvorba rozsiahlych informačných systémov, optimalizácia a informačná bezpečnosť. Práve v oblasti informačnej bezpečnosti katedra najintenzívnejšie spolupracuje s praxou; je miestom konania seminára z informačnej bezpečnosti a vytvorila oddelenie, ktoré v priebehu dvoch rokov svojej existencie riešilo úspešne viacero projektov. Na základe dosiahnutých výsledkov oddelenia sa pripravuje dlhodobá koncepcia spolupráce (oddelenia kryptológie a informačnej bezpečnosti) so štátnymi a finančnými inštitúciami.
Skúsenosti zo spolupráce naznačujú, že katedra môže byť pre prax zaujímavá predovšetkým
Dostať spoluprácu s praxou na stabilný základ predpokladá o.i. pestovať na katedre aj problematiku, ktorá je pre prax bezprostredne zaujímavá, a vytvoriť pre takúto činnosť na katedre personálne, materiálne, technické a organizačné predpoklady.
| Technické vybavenie katedry |
Je kurióznou skutočnosťou, že katedra bola až do začiatku deväťdesiatych rokov prakticky bez výpočtovej techniky. Výuka prebiehala spočiatku s minimálnym prístupom k počítaču Siemens a neskôr na malom počítači EC1010 na Ústave aplikovanej matematiky, z ktorého softwarový systém vytvorený poslucháčmi katedry A.Blahom a I.Vavrom dokázal vyčariť neuveriteľný výkon. V osemdesiatych rokoch sme mohli využívať aj počítače SMEP, ktoré získala fakulta vďaka kooperácii kolektívu P.Mederlyho s VÚVT Žilina a ktoré tvorili základ fakultného výpočtového centra. Prínosom zmien v roku 1989 bolo, že sa katedre vďaka existujúcim medzinárodným kontaktom podarilo už v roku 1991 zapojiť do projektov EU v rámci programu Tempus (projekty Cooperative Information Processing a Neumann Network).
Vďaka projektom EÚ, do ktorých sa na začiatku deväťdesiatych rokov podarilo katedre zapojiť sa podarilo získať vybavenie, ktoré zodpovedalo vtedajšiemu štandardu na univerzitách v krajinách EU, aj keď v skromnejšom rozsahu. Katedra sa tak v priebehu niekoľkých rokov stala pracoviskom s lokálnou sieťou počítačov pracujúcich s operačným systémom Unix. Bolo to 6 pracovných staníc DEC, 6 pracovných staníc SUN Classic, 1 pracovnou stanicou SUN Sparcstation 10, 4 X-terminálmi, niekoľkými poočítačmi PC a laserovou tlačiarňou, ďalej kopírovacím strojom, faxom a vybavením na produkciu brožúr, okolo ktorého bolo vybudované fakultné Edičné centrum. V rámci projektu Neumann Network sa vybudovalo aj CUSTU PARLAB - spoločné laboratórium paralelných výpočtov s Fakultou elektrotechniky a informatiky STU - so 64 procesorovým paralelným počítačom T-node. Katedra umožnila využívať túto techniku (cez sieť aj priamo fyzicky) všetkým pracovníkom informatických a matematických pracovísk a mnohým pracovníkom z fyzikálnej sekcie. (Jedna z pracovných stníc DEC až donedávna slúžila ako mail server pre celú Univerzitu Komenského.) K uvedeným počítačom pribudlo v poslednej dobe niekoľko starších počítačov, získaných darom. Jedná sa o paralelný počítač Parsytec získaný od univerzity v Heidelbergu vďaka kontaktom Katedry numerických a optimalizačných metód a 3 pracovné stanice SUN 3, 2 pracovné stanice HP a 4 X-terminály HP od firmy Aitecon, ktorá katedre pomohla aj s vybudovaním nových rozvodov pre lokálnu počítačovú sieť. Staršie počítače AT&T získané od Bell Labs v roku 1991 už dosluhujú. Ľahko sa dá spočítať, že vlastne všetka táto technika je už morálne ale najmä fyzicky stará. Slúži ku cti výrobcov, že všetky pracovné stanice pracujú v nepretržitej prevádzke bez väčších závad dodnes. Možnosti získavania techniky cez projekty EU boli v poslednom období menšie. Účasťou v projekte EmNet sa katedre podarilo získať pracovnú stanicu SUN Ultra-2, ktorú používame ako server, spoluúčasťou na EÚ projekte LEARN-ED sa vybudovalo malé multimediálne laboratórium a združením grantových prostriedkov sa podarilo získať ešte jednu pracovnú stanicu SUN Ultra-1. V poslednom období sa aj ďalším informatickým pracoviskám podarilo získať technické vybavenie, najvýraznejšie bolo asi vybudovanie učebne PC cez projekty katedry vyučovania informatiky.
| Personálny vývoj katedry |
Katedra informatiky začínala v roku 1974 svoju existenciu s jedným (mimoriadnym) profesorom a siedmimi mladými asistentami. V priebehu troch rokov k nim pribudli ďalší šiesti. Ešte v sedemdesiatych rokoch získali štyria pracovníci katedry vedecké hodnosti a v rokoch 1979-80 sa habilitovali (Rovan, Toman, Hvorecký, Haverlík). Tým sa vytvorila možnosť vedeckej prípravy na katedre. V osemdesiatych rokoch sa katedra intenzívne posilňovala svojími najlepšími absolventami a zaznamenala aj výrazný kvalifikačný vzostup (5 docentov: Hromkovič, Procházka, Janetka, Ftáčnik, Olejár) a aj keď došlo k odchodom niektorých pracovníkov (Kosmák, Kelemen, Hvorecký, Haverlík) na iné pracoviská, na konci osemdesiatych rokov na katedre pôsobilo spolu s ašpirantami vyše 30 pracovníkov (z toho 7 docentov, 9 kandidátov vied). Spoločenské zmeny koncom osemdesiatych rokov priniesli nové podmienky, ktoré ovplyvnili vývoj katedry. Vznikli nové pracoviská (katedra umelej inteligencie, neskôr katedra vyučovania informatiky, katedra počítačovej grafiky) na ktoré prešlo viacero pracovníkov katedry. Ďalší odišli do zahraničia. Najvýraznejším negatívnym faktorom však bola (a je aj v súčasnosti) ekonomická situácia. Mladí, začínajúci kolegovia (ašpiranti, študenti doktorandského štúdia, asistenti a odborní asistenti) z existenčných dôvodov hľadali zdroje vedľajších príjmov v súkromných firmách. Po čase však neuniesli záťaž dvoch zamestnaní a odišli zo školy. Aj keď v tomto čase katedra získala dvoch kvalifikovaných pracovníkov z výskumných ústavov, počet stálych zamestnancov katedry v polovici deväťdesiatych rokov klesol na 12. V ďalšom období sa síce katedre podarilo posilniť prijatím najlepších absolventov, záujem o pracovníkov katedry neutícha a je potrebné prispôsobiť koncepciu rozvoja katedry personálnej nestabilite. Táto sa najviac prejavuje v zhoršujúcej sa vekovej a kvalifikačnej štruktúre pracoviska. Výrazná medzera je v kategórii 30-40 ročných. Vo vekovej kategórii do 40 rokov nie je žiaden nositeľ vedeckej hodnosti, väčšina docentov má vyše 50 rokov. Všetci pracovníci do 40 rokov sú však zaradení do vedeckej prípravy. Z tohoto hľadiska je rozhodujúcich najbližších 10 rokov. Ak nedôjde ku kvalifikačnému rastu v súčasnej najmladšej kategórii (do 30 rokov), za 10 rokov budú najkvalifikovanejší pracovníci katedry v penzijnom veku.
| Budúcnosť |
Spoločnosť sa ocitla na prahu Informačnej éry. Úspech jednotlivcov, organizácií i spoločnosti závisí od toho, ako efektívne sú schopní získavať, spracovávať a využívať informácie. Narastajúci objem potrebných informácií nie je možné zvládnuť klasickými metódami. Preto v živote súčasnej spoločnosti zohrávajú kľúčovú úlohu moderné informačné technológie. Bez ich zvládnutia žiadna spoločnosť nebude schopná držať krok so svetom. K ich zvládnutiu a inovácii je potrebný kvalitný základný aj aplikovaný výskum. Ani Slovensko si nemôže dovoliť zaostávanie v oblasti IT, lebo informatizácia urýchľuje globalizáciu, priamo i sprostredkovane sa premieta do ekonomiky. Podcenenie rozvoja informatiky môže znamenať závislosť od dovozu z vyspelých krajín a v konečnom dôsledku prepad do skupiny rozvojových krajín.
S postupujúcou informatizáciou spoločnosti vzrastá význam informatického vzdelania. Je potrebné rozvíjať nielen teoretický základ informatiky, ale aj odborníkov schopných použiť teoretické poznatky pri návrhu a realizácii zložitých informačných systémov. Prenikanie informatiky do iných vied si vyžaduje informatizáciu univerzitného štúdia tak, aby jeho absolventi vedeli využívať informačné technológie pri riešení svojich špeciálnych odborných problémov. Rýchly rozvoj informatiky kladie mimoriadne nároky na inováciu štúdia, spojenú s netriviálnymi požiadavkami na technické a programové vybavenie, ľudský potenciál a informačné zdroje. Preto je rozvoj informatiky nevyhnutným predpokladom rozvoja fakulty a Univerzity.
Katedra patrila k najvýznamnejším informatickým pracoviskám na Slovensku v uplynulých 25 rokoch. Má skúsenosti aj potenciál k tomu, aby hrala významnú úlohu v pedagogickej, vedecko-výskumnej a organizačnej práci v oblasti informatiky aj v nastávajúcom storočí a aby prispela k úspešnému vstupu fakulty, Univerzity aj Slovenska do éry informačnej spoločnosti.
©1999